Postup : 2012/2694(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0374/2012

Predkladané texty :

B7-0374/2012

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/07/2012 - 13.5

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 157kWORD 115k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0373/2012
27.6.2012
PE491.989v01-00
 
B7-0374/2012

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2964(RSP))


Véronique De Keyser, Pino Arlacchi, Emine Bozkurt, Ricardo Cortés Lastra, Emer Costello, Robert Goebbels, Ana Gomes, Richard Howitt, Wolfgang Kreissl-Dörfler, María Muñiz De Urquiza, Norbert Neuser, Raimon Obiols, Boris Zala v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2964(RSP))  
B7‑0374/2012

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä z 29. septembra 2011 o situácii v Palestíne, zo 16. februára 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení regionálneho dohovoru o pan-európsko-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu a z 10. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán,

–   so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012, z 18. júla a 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–   so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu o najnovšom vývoji na Blízkom východe a v Sýrii z 12. júna 2012,

–   so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej, predovšetkým vyhlásenie o rozširovaní osád z 8. júna 2012, o rozhodnutí izraelských orgánov, pokiaľ ide o stav osád Sansana, Rechelim a Bruchin na okupovanom palestínskom území, z 25. apríla 2012 a o izraelskom schválení osídľovania zo dňa 22. februára 2012,

–   so zreteľom na správy vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012,

–   so zreteľom na správu vedúcich misií EÚ „Oblasť C a budovanie palestínskeho štátu“ z júla 2011,

–   so zreteľom na IV. ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z roku 1949,

–   so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–   so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN, najmä rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 181 (1947), a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.242 (1967), 252 (1968), 338 (1973), 476 (1980), 478 (1980), 1397 (2002), 1515 (2003), a 1850 (2008),

–   so zreteľom na vyhlásenia Kvarteta pre Blízky východ, najmä na jeho vyhlásenia z 11. apríla 2012 a 23. septembra 2011,

–   so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z 9. júla 2004,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 25. februára, vec C-386/08, Brita GmbH/Hauptzollamt Hamburg-Hafen,

–   so zreteľom na dvojročný plán budovania štátu nazvaný „Palestína, skončenie okupácie, vytvorenie štátu“, ktorý predložil palestínsky premiér Salám Fajjád v auguste 2009,

–   so zreteľom na Dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 18. septembra 1995,

–   so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril podporu riešeniu na princípe existencie dvoch štátov, pričom by bok po boku v mieri a bezpečnosti nažívali Izraelský štát a susediaci nezávislý, demokratický a funkčný Palestínsky štát, a keďže žiadal obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi oboma stranami a vyhlásil, že nebudú uznané žiadne zmeny hraníc spred roka 1967 okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, ani pokiaľ ide o Jeruzalem;

B.  keďže právo Palestínčanov na sebaurčenie a vlastný štát nemožno spochybniť, rovnako ako ani právo Izraela existovať v rámci bezpečných hraníc; keďže Rada vo svojich záveroch zo 14. mája 2012 zdôraznila, že „z dôvodu prebiehajúcich zmien v arabskom svete je potreba dosiahnuť pokrok v mierovom procese na Blízkom východe ešte naliehavejšia; základným prvkom trvalého mieru, stability a prosperity tejto oblasti je venovať pozornosť túžbam jej obyvateľov vrátane túžob Palestínčanov, pokiaľ ide o štátnu zvrchovanosť, a Izraelčanov, pokiaľ ide o bezpečnosť“;

C. keďže nedávne správy vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu a o východnom Jeruzaleme, ktoré prenikli do tlače, znovu odhalili alarmujúci vývoj udalostí v príslušných oblastiach, čo predstavuje vážne ohrozenie funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

D. keďže Predjordánsko a východný Jeruzalem sú spolu s pásmom Gazy okupovanými územiami; keďže pre toto územie v plnej miere platia medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo vrátane IV. ženevského dohovoru; keďže Izrael ako okupačná mocnosť je okrem iného povinný v dobrej viere zabezpečovať uspokojovanie základných potrieb palestínskeho obyvateľstva, riadiť okupáciu spôsobom prospešným pre miestne obyvateľstvo, ochraňovať a zachovávať civilné objekty a zabraňovať presunu vlastného obyvateľstva na okupované územie a obyvateľstva z okupovaného územia na vlastné územie;

E.  keďže dohodami z Osla z roku 1993 sa územie Predjordánska rozdelilo na tri oblasti: A, B a C; keďže oblasť C pod izraelskou civilnou a bezpečnostnou kontrolou tvorí 62 % územia Predjordánska a je jedinou priľahlou oblasťou, v ktorej sa nachádza najväčšia časť úrodnej pôdy a prírodných zdrojov ; keďže v Dočasnej dohode o Predjordánsku a pásme Gazy z roku 1995 bolo vyhlásené, že oblasť C sa postupne presunie pod palestínsku právomoc, čo sa však nestalo;

F.  keďže palestínska prítomnosť v oblasti C a je narúšaná politikami izraelskej vlády; keďže v dôsledku týchto politík býva v oblasti C len 5,8 % palestínskeho obyvateľstva žijúceho v Predjordánsku, kým počet izraelských osadníkov odhadovaný na 310 000 presahuje dvojnásobok odhadovaného počtu palestínskeho obyvateľstva v oblasti C; keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C je teda nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

G. keďže Izrael vo svojom ústavnom zákone: Jeruzalem, hlavné mesto Izraela z roku 1980 vyhlásil Jeruzalem za úplné a zjednotené hlavné mesto Izraela; keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 478 (1980) sa uvádza, že všetky legislatívne a administratívne opatrenia a činnosti Izraela ako okupačnej mocnosti, ktoré zmenili alebo mali za cieľ zmeniť charakter a postavenie Jeruzalema, a najmä uvedený zákon, sú neplatné a musia sa okamžite zrušiť; keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa opätovne zdôrazňuje, že prostredníctvom rokovaní sa musí nájsť spôsob vyriešenia postavenia Jeruzalema ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov;

H. keďže v dôsledku súčasného vývoja situácie vo východnom Jeruzaleme, na ktorý poukázala aj správa vedúcich misií EÚ, sú vyhliadky, že by sa Jeruzalem v budúcnosti stal hlavným mestom dvoch štátov, čoraz menej pravdepodobné a reálne, čo vedie k narušeniu riešenia na princípe existencie dvoch štátov; keďže východný Jeruzalem sa stále viac oddeľuje od Predjordánska, zatiaľ čo historická časť Jeruzalema sa stále viac oddeľuje od zvyšku východného Jeruzalema;

I.   keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme síce tvoria 37 % obyvateľstva Jeruzalema a ich podiel na daňových príjmoch mesta predstavuje 36 %, vo východnom Jeruzaleme sa však vynaloží len 10 % rozpočtu mesta a poskytované služby sú značne nedostačujúce; keďže izraelské orgány vo východnom Jeruzaleme zatvorili väčšinu palestínskych inštitúcií vrátane Orient House, v dôsledku čoho došlo v rámci miestneho palestínskeho obyvateľstva k vytvoreniu vákua v oblasti inštitúcií a vedenia, čo naďalej vyvoláva veľké znepokojenie;

J.   keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme majú postavenie obyvateľov s trvalým pobytom a toto postavenie možno preniesť na deti len za určitých podmienok, pričom nie je možné automaticky ho nadobudnúť sobášom, čo manželom/manželkám a deťom mnohých obyvateľov, ktorí majú vo východnom Jeruzaleme trvalý pobyt, bráni žiť spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi; keďže na druhej strane žije vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí približne 200 000 izraelských osadníkov;

K. keďže palestínska prítomnosť v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme je narúšaná politikami izraelskej vlády; keďže kľúčovým prvkom týchto politík je budovanie a rozrastanie osád; keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia, pričom ich izraelská vláda finančne podporuje rozsiahlymi stimulmi v oblasti daní, bývania, infraštruktúry, ciest, prístupu k vode, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti atď.; keďže v roku 2011 došlo k najväčšiemu rozmachu osád v oblasti Jeruzalema od roku 1967; keďže násilnosti a prenasledovanie osadníkov voči palestínskym civilistom viedlo k vážnym incidentom a smrteľným zraneniam;

L.  keďže v dôsledku chýbajúceho účinného kontrolného mechanizmu EÚ sa výrobky z izraelských osídlení naďalej dovážajú v rámci preferenčného režimu na európsky trh; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení k návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení regionálneho dohovoru o pan-európsko-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu zo 16. februára 2012 vyjadril vážne znepokojenie v súvislosti s postupmi niektorých spoločností, ktoré využívajú podmienky dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom pri vývoze tovaru vyrobeného na okupovanom palestínskom území na európsky trh v rámci preferenčného režimu; konštatoval, že riešenia, ktoré ponúka príslušný technický dohovor medzi EÚ a Izraelom neboli v tejto súvislosti uspokojivé; domnieval sa, že by sa s Izraelom mal dohodnúť jednoduchý, účinný a spoľahlivý mechanizmus, ako nahradiť túto dohodu s Izraelom; naliehal však na členské štáty, aby zabezpečili, že ich colné orgány budú účinne uplatňovať platné technické usporiadanie, a vyzval Komisiu, aby predložila nové návrhy a spolupracovala s Európskym parlamentom na hľadaní riešenia tohto zneužívania preferenčného prístupu na vnútorný trh Únie;

M. keďže deliaci múr postavený Izraelom, ktorý nerešpektuje zelenú líniu, uberá značnú časť palestínskeho územia v Predjordánsku aj vo východnom Jeruzaleme; keďže v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z roku 2004 sa uvádza, že „výstavba múru, ktorú realizuje Izrael ako okupačná mocnosť na okupovanom palestínskom území, okrem iného vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí, ako aj režim, ktorý s ním súvisí, sú v rozpore s medzinárodným právom”;

N. keďže pretrvávajúca expanzia osídlení a násilnosti osadníkov, obmedzenia týkajúce sa plánovania a následný akútny nedostatok domov, demolácie domov, vysťahovanie a vysídľovanie obyvateľstva, konfiškácia pôdy, sťažený prístup k vode a iným prírodným zdrojom, chýbajúce základné sociálne služby a pomoc atď. majú výrazne negatívny vplyv na životné podmienky Palestínčanov v Predjordánsku, najmä pokiaľ ide o oblasť C, a vo východnom Jeruzaleme; keďže hospodárska situácia v týchto oblastiach, sťažená obmedzeniami v prístupe, pohybe a plánovaní, je aj naďalej hlavnou príčinou znepokojenia;

O. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril svoju podporu úsiliu budovania štátu, ktoré vynaložili prezident Mahmúd Abbás a premiér Salám Fajjád, a uznal a privítal úspech dvojročného plánu premiéra Fajjáda v oblasti budovania štátu; keďže oblasť C a východný Jeruzalem by mali zostať prioritami palestínskych plánov národného rozvoja, a to aj ako odpoveď na pocit Palestínčanov žijúcich v týchto oblastiach, že sa na nich zabúda;

P.  keďže vyše 4500 palestínskych väzňov – vrátane 27 členov Palestínskej zákonodarnej rady, viac než 200 detí do 18 rokov a viac než 300 tzv. administratívnych väzňov – je naďalej zadržiavaných v izraelských väzniciach a zadržiavacích strediskách; keďže svojvoľné a nadmerné používanie administratívneho zadržania Palestínčanov Izraelom ako okupačnej mocnosti odporuje IV. ženevskému dohovoru;

Q.      keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C, a vo východnom Jeruzaleme trpí vážnym nedostatkom vody; keďže palestínskych poľnohospodárov vážne sužuje nedostatok vody na zavlažovanie, čo je spôsobené tým, že väčšinu tejto vody využíva Izrael a izraelskí osadníci; keďže dostupnosť postačujúcich vodných zdrojov má zásadný význam pre fungovanie budúceho palestínskeho štátu;

R.  keďže arabskí beduíni sú pôvodní obyvatelia, ktorí vedú usadlý a tradičný život roľníkov na pôde svojich predkov a usilujú sa o formálne a trvalé uznanie svojej jedinečnej situácie a postavenia; keďže spoločenstvá arabských beduínov predstavujú na okupovanom palestínskom území aj v oblasti Negev (Naqab) mimoriadne zraniteľné obyvateľstvo ohrozované izraelskou políciou, ktorá útočí na ich živobytie a núti ich k presunu;

S.  keďže Európska únia je najväčším darcom Palestínskej samosprávy; keďže humanitárna a rozvojová pomoc poskytovaná medzinárodným spoločenstvom, najmä EÚ a jej členskými štátmi, nezbavuje Izrael ako okupačnú mocnosť zodpovednosti za plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva; keďže izraelské sily poškodili alebo zničili od januára 2011 viac než 60 projektov financovaných EÚ alebo jej členskými štátmi a viac než stovke podobných projektov hrozí demolácia;

T.  keďže Európsky parlament opakovane vyjadril svoje pevné odhodlanie podporovať bezpečnosť Izraelského štátu; keďže Rada v záveroch zo 14. mája 2012 takisto opätovne zdôraznila zásadné odhodlanie EÚ a jej členských štátov podporovať bezpečnosť Izraela, ostro odsúdila násilnosti úmyselne namierené proti civilistom vrátane raketových útokov z pásma Gazy a vyzvala na účinnú prevenciu obchodu so zbraňami do Gazy;

U. keďže blokáda a humanitárna kríza v pásme Gazy pokračuje i napriek mnohým výzvam medzinárodného spoločenstva, aby boli okamžite, natrvalo a bezpodmienečne otvorené hraničné priechody pre humanitárnu pomoc, komerčný tovar a ľudí z Gazy a do Gazy, ako sa uvádza aj v záveroch Rady zo 14. mája 2012;

1.  znovu potvrdzuje svoju pevnú podporu riešeniu na princípe existencie dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov a na základe ktorého by v mieri a bezpečnosti vedľa seba nažívali izraelský štát a nezávislý, demokratický a funkčný susediaci štát Palestína;

v plnej miere podporuje závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012 a opakuje, že EÚ neuzná žiadne zmeny hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem, na ktorých sa strany vzájomne nedohodnú;

2.  vyjadruje najhlbšie znepokojenie v súvislosti s vývojom v oblasti C v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, ako sa uvádza v správach vedúcich misií EÚ o „oblasti C a budovaní palestínskeho štátu” z júla 2011 a o východnom Jeruzaleme z januára 2012, ktorý smeruje k ohrozeniu funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov; vyzýva všetky strany, aby sa vyhli akýmkoľvek jednostranným krokom, ktoré by mohli ohroziť vyhliadky na dohodu dosiahnutú prostredníctvom rokovaní, a to s osobitným zreteľom na izraelské aktivity v oblasti osídľovania; víta a v plnej miere podporuje odseky 6 a 7 záverov Rady zo 14. mája 2012, ktoré sa zameriavajú na otázky osídľovania, východného Jeruzalemu a oblasti C;

3.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čo má zásadný význam z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

4.  zdôrazňuje, že izraelské osady v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme sú podľa medzinárodného práva nelegálne; žiada okamžité, úplné a trvalé zastavenie činnosti na výstavbe a rozširovaní izraelských osád, ktorá výrazne ohrozuje životaschopnosť riešenia na princípe existencie dvoch štátov, ako aj odstránenie všetkých stanovíšť vybudovaných od marca 2001;

5.  rozhodne odsudzuje všetky akty extrémizmu, násilia a obťažovania osadníkov voči palestínskym civilistom a vyzýva izraelskú vládu a orgány, aby postavili tých, ktorí sa ich dopúšťajú, pred súd a brali ich na zodpovednosť, pretože absencia určenia zodpovednosti vytvára prostredie beztrestnosti;

6.  žiada, aby sa pri plnení dvojstranných dohôd medzi EÚ a Izraelom plne rešpektovali záväzky EÚ v rámci medzinárodného práva a platné právne predpisy EÚ; žiada v tejto súvislosti, aby Komisia vytvorila primeraný a účinný kontrolný mechanizmus EÚ s cieľom zabrániť dovozu výrobkov z izraelských osád na európsky trh v rámci preferenčného režimu; zdôrazňuje, že izraelské subjekty, ktorých ústredia, pobočky alebo dcérske spoločnosti sú registrované a/alebo vykonávajú činnosť na území obsadenom Izraelom v roku 1967, by nemali mať povolené podieľať sa na spolupráci s EÚ;

7.  vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby si plnili svoje povinnosti okupačnej mocnosti a

–   okamžite ukončili demoláciu obydlí a vysťahovávanie a vysídľovanie Palestínčanov,

–   napomáhali plánovanie a výstavbu z palestínskej strany a realizáciu palestínskych rozvojových projektov,

–   uľahčovali prístup a pohyb,

–   umožnili prístup Palestínčanov k poľnohospodárskym oblastiam a pasienkom,

–   zabezpečili spravodlivú distribúciu vody so zreteľom na potreby palestínskeho obyvateľstva,

–   zlepšili dostupnosť primeraných sociálnych služieb a pomoci pre palestínske obyvateľstvo, najmä v oblasti vzdelávania a verejného zdravia a

–   napomáhali humanitárne operácie v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme;

8.  žiada znovuotvorenie palestínskych inštitúcií vo východnom Jeruzaleme, najmä palestínskeho centra Orient House;

9.  žiada, aby izraelské orgány ukončili svojvoľné a nadmerné využívanie „administratívnej väzby“ bez formálneho obvinenia alebo súdu v súvislosti s Palestínčanmi; žiada možnosť na spravodlivý a zákonný proces pre všetkých palestínskych väzňov a prepustenie palestínskych politických väzňov, s osobitným dôrazom na členov Palestínskej zákonodarnej rady, vrátane Marwana Barghútího a tzv. administratívnych väzňov; žiada, aby bol okamžite prepustený Nabil al-Raee, umelecký riaditeľ Divadla slobody v utečeneckom tábore Jenin, zadržiavaný od 6. júna 2012;

10. požaduje ochranu spoločenstiev arabských beduínov, ktorí žijú na okupovanom palestínskom území a v oblasti Negev (Naqab); žiada, aby sa okamžite zastavilo nútené vysídľovanie, vyvlastňovanie a demolácie namierené proti tomuto obyvateľstvu a aby sa zlepšili ich životné podmienky tým, že im budú na pôde ich predkov poskytnuté primerané služby; žiada v tejto súvislosti, aby izraelská vláda stiahla plán Prawer;

11. nabáda palestínsku vládu a palestínske orgány, aby v palestínskych plánoch a projektoch národného rozvoja venovali väčšiu pozornosť oblasti C a východnému Jeruzalemu s cieľom zlepšiť situáciu a životné podmienky palestínskeho obyvateľstva v týchto oblastiach;

12. opätovne zdôrazňuje, že spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi možno dosiahnuť jedine pokojnými a nenásilnými prostriedkami; opakovane žiada obnovenie priamych mierových rokovaní medzi oboma stranami; v tejto súvislosti naďalej podporuje politiku nenásilného odporu prezidenta Abbása a povzbudzuje zmierovací proces vnútri Palestíny a budovanie palestínskeho štátu, ktorého významnými prvkami sú prezidentské a parlamentné voľby;

13. opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraelského štátu; odsudzuje všetky prejavy násilia niektorej zo strán úmyselne namierené proti civilistom vrátane raketových útokov z pásma Gazy;

14. vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej podporovali palestínske inštitúcie a rozvojové projekty v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme a poskytovali im pomoc s cieľom chrániť a podporovať palestínske obyvateľstvo; požaduje však zlepšenie koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi v tejto oblasti; žiada tiež, aby bola vyvodená finančná zodpovednosť Izraela za demoláciu projektov financovaných EÚ a členskými štátmi na okupovanom palestínskom území;

15. vyzýva Radu a Komisiu, aby tieto otázky naďalej riešili na všetkých úrovniach v rámci dvojstranných vzťahov EÚ s Izraelom a Palestínskou samosprávou; zdôrazňuje, že záväzok Izraela plniť si povinnosti z oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v súvislosti s palestínskym obyvateľstvom na okupovanom území sa bude brať v plnej miere do úvahy v dvojstranných vzťahoch EÚ s touto krajinou, a to aj na zasadnutiach Asociačnej rady EÚ – Izrael, a že do všetkých nástrojov v rámci tohto partnerstva budú zahrnuté príslušné ukazovatele týkajúce sa dodržiavania tohto záväzku;

16. naliehavo opätovne vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci svojich politík i v rámci kvarteta, zohrávali aktívnejšiu úlohu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; opätovne zdôrazňuje ústrednú úlohu kvarteta a naďalej podporuje vysokú predstaviteľku v jej snahách o vytvorenie dôveryhodných vyhliadok na obnovenie mierového procesu;

17. opakuje svoju výzvu na okamžité, trvalé a bezpodmienečné zrušenie blokády pásma Gazy a na prijatie krokov, ktoré umožnia obnovu a hospodárske oživenie tejto oblasti; žiada tiež účinný kontrolný mechanizmus, ktorý zabráni pašovaniu zbraní do pásma Gazy, pričom uznáva legitímne bezpečnostné záujmy Izraela;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

Posledná úprava: 29. jún 2012Právne oznámenie