Postup : 2012/2694(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0375/2012

Predkladané texty :

B7-0375/2012

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/07/2012 - 13.5

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 148kWORD 112k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0373/2012
27.6.2012
PE491.990v01-00
 
B7-0375/2012

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2964(RSP))


Annemie Neyts-Uyttebroeck, Chris Davies, Marielle de Sarnez, Niccolò Rinaldi, Ivo Vajgl v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2964(RSP))  
B7‑0375

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä z 29. septembra 2011 o situácii v Palestíne(1) a z 10. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán(2),

–   so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012, 18. júla a 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–   so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o najnovšom vývoji na Blízkom východe a v Sýrii, s ktorým vystúpila 12. júna 2012 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej, predovšetkým vyhlásenie o rozširovaní osád z 8. júna 2012, vyhlásenie o rozhodnutí izraelských orgánov, pokiaľ ide o stav osád Sansana, Rechelim a Bruchin na okupovanom palestínskom území, z 25. apríla 2012 a vyhlásenie o izraelskom schválení osídľovania z 22. februára 2012,

–   so zreteľom na správy vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012,

–   so zreteľom na správu vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011,

–   so zreteľom na IV. Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z roku 1949,

–   so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN, najmä rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 181 (1947), a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.242 (1967), 252 (1968), 338 (1973), 476 (1980), 478 (1980), 1397 (2002), 1515 (2003), a 1850 (2008),

–   so zreteľom na vyhlásenia Kvarteta pre Blízky východ, najmä na vyhlásenia z 11. apríla 2012 a 23. septembra 2011,

–   so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z 9. júla 2004,

–   so zreteľom na dvojročný plán budovania štátu nazvaný Palestína, skončenie okupácie, vytvorenie štátu, ktorý predložil palestínsky premiér Salám Fajjád v auguste 2009,

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 18. septembra 1995,

–   so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril svoju podporu riešeniu na princípe existencie dvoch štátov, pričom v mieri a bezpečnosti by bok po boku nažívali Izraelský štát a nezávislý, demokratický a životaschopný susedný Palestínsky štát, a keďže žiadal obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi oboma stranami a vyhlásil, že okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, sa neuznajú žiadne zmeny hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem;

B.  keďže právo Palestínčanov na sebaurčenie a vlastný štát nemožno spochybniť, rovnako ako ani právo Izraela existovať v rámci bezpečných hraníc; keďže Rada vo svojich záveroch zo 14. mája 2012 zdôraznila, že „z dôvodu prebiehajúcich zmien v arabskom svete je potreba dosiahnuť pokrok v mierovom procese na Blízkom východe ešte naliehavejšia“ a že „základným prvkom trvalého mieru, stability a prosperity tejto oblasti je venovať pozornosť túžbam jej obyvateľov vrátane túžob Palestínčanov, pokiaľ ide o štátnu zvrchovanosť, a Izraelčanov, pokiaľ ide o bezpečnosť“;

C. keďže nedávne správy vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu a o východnom Jeruzaleme znovu odhalili alarmujúci vývoj situácie v príslušných oblastiach, čo predstavuje vážne ohrozenie životaschopnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

D. keďže Predjordánsko a východný Jeruzalem sú spolu s pásmom Gazy okupovanými územiami; keďže na tieto územia sa v plnej miere vzťahuje medzinárodné humanitárne právo vrátane IV. Ženevského dohovoru; keďže Izrael je ako okupačná mocnosť okrem iného povinný v dobrej viere zabezpečiť, aby boli uspokojené základné potreby palestínskeho obyvateľstva žijúceho na okupovanom území, riadiť okupáciu spôsobom, ktorý je pre miestne obyvateľstvo prospešný, chrániť a zachovávať civilné objekty a vyvarovať sa presunu svojho vlastného obyvateľstva na okupované územie, ako aj presunu obyvateľstva okupovaného územia na jeho vlastné územie;

E.  keďže dohodami z Osla z roku 1993 sa územie Predjordánska rozdelilo na tri oblasti: A, B a C; keďže oblasť C pod izraelskou civilnou a bezpečnostnou kontrolou pokrýva 62 % územia Predjordánska a je jedinou priľahlou oblasťou, kde sa nachádza najväčšia časť úrodnej pôdy a prírodných zdrojov; keďže v Dočasnej dohode o Predjordánsku a pásme Gazy z roku 1995 bolo vyhlásené, že oblasť C sa postupne presunie pod palestínsku právomoc, čo sa však nestalo;

F.  keďže palestínska prítomnosť v oblasti C je narúšaná politikami izraelskej vlády; keďže v dôsledku týchto politík žije v oblasti C len 5,8 % palestínskeho obyvateľstva žijúceho v Predjordánsku, kým počet izraelských osadníkov odhadovaný na 310 000 presahuje dvojnásobok odhadovaného počtu palestínskeho obyvateľstva v oblasti C; keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C je nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania životaschopnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

G. keďže Izrael vo svojom ústavnom zákone: Jeruzalem, hlavné mesto Izraela z roku 1980 vyhlásil Jeruzalem za úplné a zjednotené hlavné mesto Izraela; keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 478 (1980) sa uvádza, že všetky legislatívne a administratívne opatrenia a činnosti Izraela ako okupačnej mocnosti, ktoré zmenili alebo mali za cieľ zmeniť charakter a štatút Jeruzalema, a najmä ústavný zákon, sú neplatné a musia sa okamžite zrušiť; keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa opätovne zdôrazňuje, že prostredníctvom rokovaní sa musí nájsť spôsob vyriešenia štatútu Jeruzalema ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov;

H. keďže v dôsledku súčasného vývoja situácie vo východnom Jeruzaleme, na ktorý poukázala aj správa vedúcich misií EÚ, sú vyhliadky, že by sa Jeruzalem v budúcnosti stal hlavným mestom dvoch štátov, čoraz menej pravdepodobné a reálne, čo vedie k narušeniu riešenia na princípe existencie dvoch štátov; keďže východný Jeruzalem je stále viac oddelený od Predjordánska, zatiaľ čo historická časť Jeruzalema sa stále viac oddeľuje od zvyšku východného Jeruzalema;

I.   keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme síce tvoria 37 % obyvateľstva Jeruzalema a ich podiel na daňových príjmoch mesta predstavuje 36 %, vo východnom Jeruzaleme sa vynaloží len 10 % rozpočtu mesta a poskytované služby sú značne nedostačujúce; keďže izraelské orgány vo východnom Jeruzaleme zatvorili väčšinu palestínskych inštitúcií vrátane palestínskeho centra Orient House, v dôsledku čoho došlo v rámci miestneho palestínskeho obyvateľstva k vytvoreniu inštitucionálneho vákua a absencii vodcovskej inštancie, čo naďalej vyvoláva veľké znepokojenie;

J.   keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme majú postavenie obyvateľov s trvalým pobytom a toto postavenie môžu za určitých podmienok získať aj ich deti, pričom nie je možné automaticky ho nadobudnúť sobášom, čo manželom/manželkám a deťom mnohých obyvateľov, ktorí majú vo východnom Jeruzaleme trvalý pobyt, bráni žiť spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi; keďže naproti tomu žije vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí približne 200 000 izraelských osadníkov;

K. keďže palestínska prítomnosť v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme je narúšaná politikami izraelskej vlády; keďže kľúčovým prvkom týchto politík je budovanie a rozrastanie osád; keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia, pričom ich izraelská vláda finančne podporuje rozsiahlymi stimulmi v oblasti daní, bývania, infraštruktúry, ciest, prístupu k vode, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti atď.; keďže v roku 2011 došlo k najväčšiemu rozmachu osád v oblasti Jeruzalema od roku 1967; keďže násilnosti a prenasledovanie osadníkov zacielené proti palestínskym civilistom viedlo k vážnym incidentom a smrteľným zraneniam; keďže v dôsledku chýbajúceho kontrolného mechanizmu EÚ sú produkty pochádzajúceho z izraelských osídlení naďalej v rámci preferenčného režimu dovážané na európsky trh;

L.  keďže deliaci múr postavený Izraelom, ktorý nerešpektuje zelenú líniu, uberá značnú časť palestínskeho územia v Predjordánsku aj vo východnom Jeruzaleme; keďže v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z roku 2004 sa uvádza, že „výstavba múru, ktorú realizuje Izrael ako okupačná mocnosť na okupovanom palestínskom území, okrem iného vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí, ako aj režim, ktorý s ním súvisí, sú v rozpore s medzinárodným právom”;

M. keďže pretrvávajúca expanzia osídlení a násilnosti osadníkov, obmedzenia týkajúce sa plánovania a následný akútny nedostatok domov, demolácie obydlí, vysťahovanie a vysídľovanie obyvateľstva, konfiškácia pôdy, sťažený prístup k vode a iným prírodným zdrojom, chýbajúce základné sociálne služby a pomoc atď. majú výrazne negatívny vplyv na životné podmienky Palestínčanov v Predjordánsku, najmä pokiaľ ide o oblasť C, a vo východnom Jeruzaleme; keďže hospodárska situácia v týchto oblastiach, sťažená obmedzeniami v prístupe, pohybe a plánovaní, je aj naďalej hlavnou príčinou znepokojenia;

N. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril svoju podporu úsiliu budovania štátu, ktoré vynaložili prezident Mahmúd Abbás a premiér Salám Fajjád, a uznal a privítal úspech dvojročného plánu premiéra Fajjáda v oblasti budovania štátu; keďže oblasti C a východnému Jeruzalemu je však v palestínskych plánoch národného rozvoja venovaná len obmedzená pozornosť, čo v Palestínčanoch žijúcich v týchto oblastiach vyvoláva pocit, že sa na nich zabúda;

O. keďže vyše 4 000 palestínskych väzňov vrátane 27 členov Palestínskej zákonodarnej rady a viac než 300 tzv. palestínskych administratívnych väzňov je naďalej zadržiavaných v izraelských väzniciach a záchytných táboroch;

P.  keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C, a vo východnom Jeruzaleme trpí vážnym nedostatkom vody; keďže palestínskych poľnohospodárov vážne sužuje nedostatok vody na zavlažovanie, čo je spôsobené tým, že väčšinu tejto vody využíva Izrael a izraelskí osadníci; keďže dostupnosť postačujúcich vodných zdrojov má zásadný význam pre životaschopnosť budúceho palestínskeho štátu;

Q. keďže arabskí beduíni sú obyvatelia, ktorí vedú usadlý a tradičný život roľníkov na pôde svojich predkov a usilujú sa o formálne a trvalé uznanie svojej jedinečnej situácie a postavenia; keďže arabskí beduíni sú mimoriadne zraniteľným obyvateľstvom ohrozovaným izraelskými politikami, ktoré ničia ich živobytie a nútia ich okrem iného k presunu;

R.  keďže Európska únia je najväčším darcom Palestínskej samosprávy; keďže humanitárna a rozvojová pomoc poskytovaná medzinárodným spoločenstvom, a najmä EÚ a jej členskými štátmi, nezbavuje Izrael ako okupačnú mocnosť zodpovednosti za plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva; keďže izraelské sily poškodili alebo zničili od januára 2011 viac než 60 projektov financovaných EÚ alebo jej členskými štátmi a viac než stovke podobných projektov hrozí demolácia;

S.  keďže Európsky parlament opakovane vyjadril svoje pevné odhodlanie podporovať bezpečnosť Izraelského štátu; keďže Rada vo svojich záveroch zo 14. mája 2012 takisto opätovne zdôraznila zásadné odhodlanie EÚ a jej členských štátov podporovať bezpečnosť Izraela, ostro odsúdila násilnosti úmyselne namierené proti civilistom vrátane raketových útokov z pásma Gazy a vyzvala na účinnú prevenciu obchodu so zbraňami do Gazy;

T.  keďže blokáda a humanitárna kríza v pásme Gazy pokračuje i napriek mnohým výzvam medzinárodného spoločenstva, aby boli okamžite, natrvalo a bezpodmienečne otvorené hraničné priechody pre humanitárnu pomoc, komerčný tovar a osoby z Gazy a do Gazy, ako sa uvádza aj v záveroch Rady zo 14. mája 2012;

1.  znovu potvrdzuje svoju pevnú podporu riešeniu na princípe existencie dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov a na základe ktorého by v mieri a bezpečnosti vedľa seba nažívali Izraelský štát a nezávislý, demokratický a funkčný susediaci štát Palestína; v plnej miere podporuje závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012 a opakuje, že EÚ neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967, ani pokiaľ ide o Jeruzalem, na ktorých sa strany vzájomne nedohodnú;

2.  vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad vývojom situácie v oblasti C v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, ako sa uvádza v správach vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011 a o východnom Jeruzaleme z januára 2012, ktorý smeruje k ohrozeniu životaschopnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov; vyzýva všetky strany, aby sa vyhli akýmkoľvek jednostranným krokom, ktoré by mohli ohroziť vyhliadky na dohodu dosiahnutú prostredníctvom rokovaní, a to s osobitným zreteľom na izraelské aktivity v oblasti osídľovania; víta a v plnej miere podporuje odseky 6 a 7 záverov Rady zo 14. mája 2012, ktoré sa zameriavajú na otázky osídľovania, východného Jeruzalema a oblasti C;

3.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čo má zásadný význam z hľadiska zachovania životaschopnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

4.  zdôrazňuje, že izraelské osady v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme sú podľa medzinárodného práva nelegálne; žiada okamžité, úplné a trvalé zastavenie výstavby izraelských osád a ich rozširovania, ktoré výrazne ohrozujú životaschopnosť riešenia na princípe existencie dvoch štátov, ako aj odstránenie všetkých stanovíšť vybudovaných od marca 2001;

5.  rozhodne odsudzuje všetky akty extrémizmu, násilia a prenasledovania osadníkov voči palestínskym civilistom a vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby postavili tých, ktorí sa ich dopúšťajú, pred súd a brali ich na zodpovednosť, pretože nevyvodenie zodpovednosti vytvára prostredie beztrestnosti;

6.  požaduje úplné a účinné vykonávanie platných právnych predpisov EÚ a dvojstranných dohôd medzi EÚ a Izraelom a žiada Komisiu, aby vytvorila primeraný a účinný kontrolný mechanizmus EÚ s cieľom zabrániť dovozu produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád, na európsky trh v rámci preferenčného režimu;

7.  vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby si plnili svoje povinnosti ako okupačná mocnosť a

–   okamžite ukončili demoláciu obydlí a vysťahovávanie a vysídľovanie Palestínčanov,

–   uľahčovali palestínske aktivity v oblasti plánovania a výstavby a realizáciu palestínskych rozvojových projektov,

–   uľahčovali prístup a pohyb,

–   umožnili prístup Palestínčanov k poľnohospodárskym oblastiam a pasienkom,

–   zabezpečili spravodlivú distribúciu vody so zreteľom na potreby palestínskeho obyvateľstva,

–   zlepšili dostupnosť primeraných sociálnych služieb a pomoci pre palestínske obyvateľstvo, najmä v oblasti vzdelávania a verejného zdravia, a

–   uľahčovali humanitárne operácie

v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme;

8.  žiada znovuotvorenie palestínskych inštitúcií vo východnom Jeruzaleme, najmä palestínskeho centra Orient House;

9.  žiada ukončiť prax tzv. administratívneho zadržiavania Palestínčanov izraelskými orgánmi, ako aj prepustenie palestínskych politických väzňov a tzv. administratívnych väzňov;

10. žiada ochranu spoločenstiev beduínov v Predjordánsku, najmä tých, ktorým hrozí nútené vysídlenie a demolácia obydlia, a zaručenie a rešpektovanie základných práv a dôstojných životných podmienok, ako je bývanie a prístup k vode; zároveň vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou spoločenstiev beduínov v oblasti Negev a preto žiada, aby izraelské orgány v plnej miere rešpektovali izraelské občianstvo týchto beduínov a odsudzuje všetky prípady jeho nerešpektovania (napr. obmedzovanie prístupu k verejným službám a nútené presuny);

11. nabáda palestínsku vládu a palestínske orgány, aby v palestínskych národných plánoch rozvoja venovali väčšiu pozornosť oblasti C a východnému Jeruzalemu s cieľom zlepšiť situáciu a životné podmienky palestínskeho obyvateľstva v týchto oblastiach;

12. opätovne zdôrazňuje, že spravodlivý a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi možno dosiahnuť jedine pokojnými a nenásilnými prostriedkami; opakovane žiada obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi oboma stranami; v tejto súvislosti naďalej podporuje politiku nenásilného odporu prezidenta Abbása a povzbudzuje zmierovací proces vnútri Palestíny a budovanie Palestínskeho štátu, ktorého významnými prvkami sú prezidentské a parlamentné voľby;

13. opakuje svoje pevné odhodlanie presadzovať bezpečnosť Izraelského štátu; odsudzuje všetky prejavy násilia úmyselne namierené proti civilistom vrátane raketových útokov z pásma Gazy;

14. vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej podporovali palestínske inštitúcie a rozvojové projekty v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme a poskytovali im pomoc s cieľom chrániť a posilňovať palestínske obyvateľstvo; požaduje však zlepšenie koordinácie medzi EÚ a členskými štátmi v tejto oblasti; žiada tiež, aby bola vyvodená finančná zodpovednosť Izraela za demoláciu projektov financovaných EÚ a členskými štátmi na okupovanom palestínskom území;

15. vyzýva Radu a Komisiu, aby tieto otázky naďalej riešili na všetkých úrovniach v rámci dvojstranných vzťahov EÚ s Izraelom a Palestínskou samosprávou; zdôrazňuje, že záväzok Izraela plniť si povinnosti vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva, pokiaľ ide o palestínske obyvateľstvo na okupovanom území, by sa mal v plnej miere zohľadniť v dvojstranných vzťahoch EÚ s touto krajinou a že do všetkých nástrojov tohto partnerstva by sa mali zahrnúť príslušné ukazovatele týkajúce sa dodržiavania tohto záväzku;

16. naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby v rámci svojich politík zohrávali aktívnejšiu úlohu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, a to aj v rámci kvarteta; opätovne zdôrazňuje ústrednú úlohu kvarteta a neustále podporuje vysokú predstaviteľku v jej snahách o vytvorenie dôveryhodných vyhliadok na obnovenie mierového procesu;

17. opakuje svoju výzvu na okamžité, trvalé a bezpodmienečné zrušenie blokády pásma Gazy a na prijatie krokov, ktoré umožnia obnovu a hospodárske oživenie tejto oblasti; žiada tiež účinný kontrolný mechanizmus, ktorý zabráni pašovaniu zbraní do pásma Gazy, pričom uznáva legitímne bezpečnostné záujmy Izraela;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vyslancovi Kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0429.

(2)

Ú. v. EÚ C 308E, 20.10.2011, s. 81.

Posledná úprava: 29. júna 2012Právne oznámenie