Postup : 2012/2694(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0376/2012

Predkladané texty :

B7-0376/2012

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 05/07/2012 - 13.5

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 155kWORD 113k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0373/2012
27.6.2012
PE491.991v01-00
 
B7-0376/2012

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

predložený v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2964(RSP))


Kyriacos Triantaphyllides, Patrick Le Hyaric, Willy Meyer, Nikolaos Chountis, Jacky Hénin, João Ferreira, Sabine Lösing v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o politike EÚ v oblasti Predjordánska a východného Jeruzalema (2012/2964(RSP))  
B7‑0376/2012

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–   so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN, najmä rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 181 (1947), a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.242 (1967), 252 (1968), 338 (1973), 476 (1980), 478 (1980), 1397 (2002), 1515 (2003), a 1850 (2008),

–   so zreteľom na IV. Ženevský dohovor o ochrane civilných osôb počas vojny z roku 1949,

–   so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z 9. júla 2004,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 29. septembra 2011 o situácii v Palestíne a z 10. septembra 2010 o stave rieky Jordán s osobitným zreteľom na oblasť dolného toku rieky Jordán,

–   so zreteľom na závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012, 18. júla, 23. mája 2011 a 8. decembra 2009,

–   so zreteľom na prejav podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej o najnovšom vývoji na Blízkom východe a v Sýrii, s ktorým vystúpila 12. júna 2012 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Catherine Ashtonovej, predovšetkým vyhlásenie o rozširovaní osád z 8. júna 2012, o rozhodnutí izraelských orgánov, pokiaľ ide o stav osád Sansana, Rechelim a Bruchin na okupovanom palestínskom území, vyhlásenie z 25. apríla 2012 a vyhlásenie o izraelskom schválení osídľovania z 22. februára 2012,

–   so zreteľom na správy vedúcich misií EÚ o východnom Jeruzaleme z januára 2012,

–   so zreteľom na správu vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu z júla 2011,

–   so zreteľom na dvojročný plán budovania štátu nazvaný Palestína, skončenie okupácie, vytvorenie štátu, ktorý predložil palestínsky premiér Salám Fajjád v auguste 2009,

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o Predjordánsku a pásme Gazy z 18. septembra 1995,

–   so zreteľom na dohody z Osla (Deklarácia zásad týkajúcich sa dohôd o dočasnej samospráve) z 13. septembra 1993,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže Predjordánsko a východný Jeruzalem sú spolu s pásmom Gazy okupovanými územiami; keďže pre toto územie v plnej miere platí medzinárodné humanitárne právo vrátane IV. ženevského dohovoru; keďže Izrael ako okupačná mocnosť je okrem iného povinný v dobrej viere zabezpečovať uspokojovanie základných potrieb palestínskeho obyvateľstva, riadiť okupáciu spôsobom prospešným pre miestne obyvateľstvo, ochraňovať a zachovávať civilné objekty a zabraňovať presunu vlastného obyvateľstva na okupované územie a obyvateľstva z okupovaného územia na vlastné územie;

B.  keďže neodňateľné právo Palestínčanov na sebaurčenie a vlastný štát nemožno spochybniť, rovnako ako ani právo Izraela existovať v rámci bezpečných hraníc; základným prvkom trvalého mieru, stability a prosperity tejto oblasti je podporovať túžby Palestínčanov, pokiaľ ide o štátnu zvrchovanosť, a túžby Palestínčanov i Izraelčanov, pokiaľ ide o rozvoj v bezpečnom prostredí“;

C. keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia; keďže budovanie osád a ich rozširovanie, ktoré plánuje a uskutočňuje izraelská vláda, výrazne ohrozuje uskutočniteľnosť riešenia založeného na existencii dvoch štátov, ako je uvedené aj v nedávnych správach vedúcich misií EÚ o oblasti C a budovaní palestínskeho štátu a o východnom Jeruzaleme, ktoré obe unikli do tlače;

D. keďže pretrvávajúce rozrastanie nelegálnych osídlení a násilnosti osadníkov, obmedzenia týkajúce sa plánovania a následný akútny nedostatok domov, demolácia domov, vysťahovanie a vysídľovanie obyvateľstva, konfiškácia pôdy, sťažený prístup k vode a iným prírodným zdrojom, chýbajúce základné sociálne služby a pomoc a pod. majú výrazne negatívny vplyv na životné podmienky Palestínčanov v Predjordánsku, najmä pokiaľ ide o oblasť C, a vo východnom Jeruzaleme; keďže hospodárska situácia v týchto oblastiach sťažená obmedzeniami v prístupe, pohybe a plánovaní je aj naďalej hlavnou príčinou znepokojenia;

E.  keďže podľa výročnej správy MOP 53,5 % mladých žien a 32,3 % mladých mužov vo veku 15 až 24 rokov v Predjordánsku nemá zamestnanie, predovšetkým v dôsledku okolností súvisiacich s okupáciou;

F.  keďže dohodami z Osla z roku 1993 sa územie Predjordánska rozdelilo na tri oblasti: A, B a C; keďže oblasť C pod izraelskou civilnou a bezpečnostnou kontrolou tvorí 62 % územia Predjordánska a je jedinou priľahlou oblasťou, v ktorej sa nachádza najväčšia časť úrodnej pôdy a prírodných zdrojov ; keďže v dočasnej dohode o Predjordánsku a pásme Gazy z roku 1995 bolo vyhlásené, že oblasť C sa postupne presunie pod palestínsku právomoc, čo sa však nestalo;

G. keďže palestínska prítomnosť v oblasti C je narúšaná politikou izraelskej vlády; keďže v dôsledku týchto politík žije v oblasti C len 5,8 % palestínskeho obyvateľstva žijúceho v Predjordánsku, kým počet izraelských osadníkov odhadovaný na 310 000 presahuje dvojnásobok odhadovaného počtu palestínskeho obyvateľstva v oblasti C; keďže ochrana palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C je teda nanajvýš dôležitá z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

H. keďže Izrael vo svojom ústavnom zákone o Jeruzaleme, hlavnom meste Izraela, z roku 1980 vyhlásil Jeruzalem za úplné a zjednotené hlavné mesto Izraela; keďže v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 478 (1980) sa uvádza, že všetky legislatívne a administratívne opatrenia a činnosti Izraela ako okupačnej mocnosti, ktoré zmenili alebo mali za cieľ zmeniť charakter a štatút Jeruzalema, a najmä ústavný zákon, sú neplatné a treba ich okamžite zrušiť; keďže v záveroch Rady zo 14. mája 2012 sa opätovne zdôrazňuje, že prostredníctvom rokovaní treba nájsť spôsob vyriešenia štatútu Jeruzalema ako budúceho hlavného mesta dvoch štátov;

I.   keďže v dôsledku súčasného vývoja situácie vo východnom Jeruzaleme, na ktorý poukázala aj správa vedúcich misií EÚ, sú predpoklady, že Jeruzalem by sa v budúcnosti stal hlavným mestom dvoch štátov, čoraz menej pravdepodobné a reálne, čo vedie k ohrozeniu riešenia na princípe existencie dvoch štátov; keďže oddelenie východného Jeruzalema od Predjordánska a historickej časti Jeruzalema od zvyšku východného Jeruzalema je stále výraznejšie a Palestínčanom žijúcim v susedných osadách, ako sú Silwan and Sheikh Jarrah, neustále hrozí vysťahovanie a vyvlastnenie;

J.   keďže celistvosť územia je vážne ďalej narušovaná budovaním ciest pre výlučné využitie osadníkmi, ktoré ďalej rozdeľujú palestínske územia a obmedzujú prístup okupovaného obyvateľstva k jeho vlastnej pôde, vode a ďalším zdrojom a k susedným komunitám, čo vážne ovplyvňuje jeho každodenný život;

K. keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme síce tvoria 37 % obyvateľstva Jeruzalema a ich podiel na daňových príjmoch mesta predstavuje 36 %, vo východnom Jeruzaleme sa vynaloží len 10 % rozpočtu mesta a poskytované služby sú veľmi nedostačujúce; keďže izraelské orgány vo východnom Jeruzaleme zatvorili väčšinu palestínskych inštitúcií vrátane palestínskeho centra Orient House, v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu vákua v oblasti inštitúcií a vedenia v miestnej palestínskej komunite, čo je veľkým pretrvávajúcim problémom; keďže izraelské orgány pokračujú v politike a taktike odstraňovania palestínskej prítomnosti v Jeruzaleme, napríklad tým, že z Jeruzalema posielajú do exilu členov OOP;

L.  keďže Palestínčania žijúci vo východnom Jeruzaleme majú postavenie obyvateľov s trvalým pobytom a toto postavenie môžu za určitých podmienok získať aj ich deti, pričom nie je možné nadobudnúť ho automaticky sobášom, čo manželom/manželkám a deťom mnohých obyvateľov, ktorí majú vo východnom Jeruzaleme trvalý pobyt, bráni žiť spoločne so svojimi rodinnými príslušníkmi; keďže naproti tomu žije vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí približne 200 000 izraelských osadníkov;

M. keďže palestínska prítomnosť v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme je narúšaná politikami izraelskej vlády; keďže kľúčovým prvkom týchto politík je budovanie a rozrastanie osád; keďže izraelské osady sú podľa medzinárodného práva nelegálne a predstavujú hlavnú prekážku mierového úsilia, pričom ich izraelská vláda finančne podporuje rozsiahlymi stimulmi v oblasti daní, bývania, infraštruktúry, ciest, prístupu k vode, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti atď.; keďže v roku 2011 došlo k najväčšiemu rozmachu osád v oblasti Jeruzalema od roku 1967; keďže násilnosti voči palestínskym civilistom a ich prenasledovanie osadníkmi, ktorých chráni izraelské vojsko, viedli k vážnym incidentom a smrteľným zraneniam; keďže v dôsledku chýbajúceho účinného kontrolného mechanizmu EÚ sú produkty pochádzajúce z izraelských osád naďalej dovážané v rámci preferenčného režimu na európsky trh;

N. keďže deliaci múr postavený Izraelom, ktorý nekopíruje zelenú líniu, uberá značnú časť palestínskeho územia v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme a izoluje komunity a rodiny, deti od škôl a dospelých od ekonomickej činnosti; keďže v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora o právnych dôsledkoch výstavby múru na okupovanom palestínskom území z roku 2004 sa uvádza, že „výstavba múru, ktorú realizuje Izrael ako okupačná mocnosť na okupovanom palestínskom území, okrem iného vo východnom Jeruzaleme a v jeho okolí, ako aj režim, ktorý s ním súvisí, sú v rozpore s medzinárodným právom”;

O. keďže podľa článku 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom, v ktorej sa uvádza, že vzťah medzi EÚ a Izraelom bude založený na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktorými sa riadia ich vnútorné a vonkajšie politiky, ako rozhodujúcom prvku tejto dohody;

P.  keďže v izraelských väzniciach a záchytných centrách je naďalej zadržiavaných vyše 4 000 palestínskych väzňov, medzi ktorými sú ženy, deti a niekoľko väzňov, ktorí sú zadržiavaní viac než 20 rokov, vrátane 27 členov Palestínskej zákonodarnej rady a viac než 300 palestínskych osôb zadržiavaných administratívnym spôsobom;

Q. keďže palestínske obyvateľstvo v Predjordánsku, najmä v oblasti C, a vo východnom Jeruzaleme trpí vážnym nedostatkom vody; keďže palestínskych poľnohospodárov vážne sužuje nedostatok vody na zavlažovanie, čo je spôsobené tým, že väčšinu tejto vody využíva Izrael a izraelskí osadníci; keďže dostupnosť postačujúcich vodných zdrojov má zásadný význam pre životaschopnosť budúceho palestínskeho štátu;

R.  keďže blokáda a humanitárna kríza v pásme Gazy pokračuje napriek mnohým snahám medzinárodného spoločenstva okamžite, natrvalo a bezpodmienečne otvoriť hraničné prechody pre tok humanitárnej pomoci, komerčného tovaru a osôb z Gazy a do Gazy, ako sa uvádza aj v záveroch Rady zo 14. mája 2012;

S.  keďže arabskí beduíni sú pôvodní obyvatelia, ktorí vedú usadlý a tradičný život roľníkov na pôde svojich predkov a usilujú sa o formálne a trvalé uznanie svojej jedinečnej situácie a postavenia; keďže arabskí beduíni predstavujú na okupovanom palestínskom území aj v oblasti Negev (Naqab) mimoriadne zraniteľné obyvateľstvo ohrozované izraelskou políciou, ktorá sťažuje ich živobytie a núti ich okrem iného k presunu; keďže izraelská armáda sa rozhodla začať vydávať príkazy na demoláciu príbytkov príslušníkov komunity Jahalin (2300 ľudí, z ktorých 2/3 sú deti) v bloku, v ktorom sa nachádza osada Maale Adumim, čo by mohlo viesť k zničeniu viac než 90 percent domovov a inej infraštruktúry vrátane dvoch škôl v osadách Khan al-Ahmar a Wadi Abu Hindi, ktoré slúžili približne 200 deťom z komunity Jahalin, čo by ich úplne odrezalo od vzdelávacieho systému; keďže Izrael plánuje premiestniť komunitu do oblasti vzdialenej len 300 metrov od skládky odpadu neďaleko palestínskeho mesta Abu Dis;

T.  Keďže Európska únia je najväčším darcom Palestínskej samosprávy; keďže humanitárna a rozvojová pomoc poskytovaná medzinárodným spoločenstvom, a najmä EÚ a jej členskými štátmi, nezbavuje Izrael ako okupačnú mocnosť zodpovednosti za plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva; keďže izraelské sily poškodili alebo zničili od januára 2011 viac než 60 projektov financovaných EÚ alebo jej členskými štátmi a viac než stovke podobných projektov hrozí demolácia;

U. keďže Európsky parlament opakovane vyjadril podporu riešeniu na princípe existencie dvoch štátov, pričom by bok po boku v mieri a bezpečnosti nažívali izraelský štát a nezávislý, demokratický a funkčný susediaci Palestínsky štát, a keďže žiadal obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi oboma stranami a vyhlásil, že nebudú uznané žiadne zmeny hraníc spred roka 1967 okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, ani pokiaľ ide o Jeruzalem;

1.  znovu potvrdzuje svoju pevnú podporu riešeniu na princípe existencie dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov a na základe ktorého by v mieri a bezpečnosti vedľa seba nažívali izraelský štát a nezávislý, demokratický a funkčný susediaci štát Palestína; víta závery Rady o mierovom procese na Blízkom východe zo 14. mája 2012 a opakuje, že EÚ neuzná žiadnu zmenu hraníc spred roka 1967 okrem zmien, na ktorých sa strany vzájomne dohodli, ani pokiaľ ide o Jeruzalem, a vyzýva EÚ, aby okamžite uznala nezávislý palestínsky štát;

2.  zdôrazňuje, že izraelské osady v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme sú podľa medzinárodného práva nelegálne; žiada okamžité, úplné a trvalé zastavenie výstavby izraelských osád a ich rozširovania, ktorými menia realitu a demografiu a výrazne ohrozujú životaschopnosť riešenia na princípe existencie dvoch štátov, ako aj odstránenie stanovíšť vybudovaných od marca 2001; víta a v plnej miere podporuje odseky 6 a 7 záverov Rady zo 14. mája 2012, ktoré sa zameriavajú na otázky osídľovania, východného Jeruzalemu a oblasti C; žiada, aby sa otázka porušovania práva Izraelom riešila na najvyššej politickej úrovni, aj na zasadnutiach Asociačnej rady EÚ – Izrael;

3.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany palestínskeho obyvateľstva a jeho práv v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme, čo sa požaduje v súlade s medzinárodným právom a humanitárnym právom a má zásadný význam z hľadiska zachovania funkčnosti riešenia na princípe existencie dvoch štátov;

4.  rozhodne odsudzuje všetky akty extrémizmu, násilia a prenasledovania osadníkov voči palestínskym civilistom a vyzýva izraelskú vládu a orgány, aby ich stiahli, prestali chrániť, postavili ich aktérov pred súd a brali ich na zodpovednosť, pretože nedostatok zodpovednosti vedie k pocitu beztrestnosti;

5.  opakuje svoju výzvu na okamžité, trvalé a bezpodmienečné zrušenie blokády pásma Gazy a na prijatie krokov, ktoré umožnia obnovu a hospodárske oživenie tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu obnovenia politického a komunikačného prepojenia medzi pásmom Gazy a Predjordánskom;

6.  žiada okamžité, úplné a trvalé zmrazenie Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom v súlade s článkom 2; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili zahrnutie podobnej bezpečnostnej doložky a mechanizmu do pravidiel účasti na programe HORIZON 2020 (nástupca 7RP); zásadne odmieta účasť Izraela na programoch EDA a vojenských projektoch; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia spoločnej pozície EÚ o obchode so zbraňami (ktoré stanovujú, že predtým, než sa krajine udelí povolenie na vývoz, je potrebné posúdiť, či dovážajúca krajina dodržiava ustanovenia medzinárodného humanitárneho práva);

7.  žiada plné a účinné vykonávanie platných právnych predpisov EÚ súvisiacich s platnými dvojstrannými dohodami medzi EÚ a Izraelom a žiada Komisiu, aby vytvorila primeraný a účinný kontrolný mechanizmus EÚ s cieľom zabrániť dovozu produktov, ktoré pochádzajú z izraelských osád, v rámci preferenčného režimu na európsky trh; žiada členské štáty, aby požadovali ich správne a riadne označovanie;

8.  vyzýva izraelskú vládu a izraelské orgány, aby plnili svoje povinnosti ako okupačnej mocnosti a

–   okamžite ukončili demoláciu obydlí a vysťahovávanie a vysídľovanie Palestínčanov,

–   napomáhali plánovanie a výstavbu z palestínskej strany a realizáciu palestínskych rozvojových projektov,

–   uľahčovali prístup a pohyb,

–   zrušili zákaz zjednocovania rodín vo východnom Jeruzaleme,

–   okamžite prestali konfiškovať palestínsku pôdu v oblasti C pre zakladanie osád a inú výstavbu,

–   umožnili prístup Palestínčanov k poľnohospodárskym oblastiam a pasienkom,

–   zabezpečili spravodlivú distribúciu vody so zreteľom na potreby palestínskeho obyvateľstva,

–   zlepšili dostupnosť primeraných sociálnych služieb a pomoci pre palestínske obyvateľstvo, najmä v oblasti vzdelávania (dostatok škôl) a verejného zdravia a

–   napomáhali humanitárne operácie v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme.

9.  žiada znovuotvorenie palestínskych inštitúcií vo východnom Jeruzaleme, najmä palestínskeho centra Orient House;

10. žiada ukončiť prax administratívneho zadržiavania Palestínčanov izraelskými orgánmi, ako aj okamžité prepustenie palestínskych politických väzňov a osôb zadržiavaných administratívnym spôsobom;

11. požaduje ochranu arabských beduínov žijúcich na okupovanom palestínskom území a v oblasti Negev (Naqab); žiada, aby sa okamžite zastavilo nútené vysídľovanie, vyvlastňovanie a demolácie namierené proti tomuto obyvateľstvu a aby sa zlepšili ich životné podmienky tým, že im budú na pôde ich predkov poskytnuté primerané služby; žiada v tejto súvislosti, aby izraelská vláda stiahla plán Prawer;

12. znovu zdôrazňuje naliehavosť dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; žiada Izrael, aby okamžite zastavil osídľovanie, a umožnil tým obnovenie priamych mierových rozhovorov medzi obomi stranami;

13. naďalej podporuje politiku nenásilného odporu prezidenta Abbása, zmierovací proces vnútri Palestíny a budovanie palestínskeho štátu, ktorého významnými prvkami sú prezidentské a parlamentné voľby;

14. vyzýva Radu a Komisiu, aby ďalej podporovali palestínske inštitúcie a rozvojové projekty v oblasti C a vo východnom Jeruzaleme a poskytovali pomoc s cieľom chrániť a posilňovať palestínske obyvateľstvo; žiada tiež, aby bola vyvodená finančná zodpovednosť Izraela za demoláciu projektov financovaných EÚ a členskými štátmi na okupovanom palestínskom území; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť nátlak na Izrael, aby prestal zadržiavať colné a daňové príjmy, ktoré patria Palestínskej samospráve;

15. vyzýva Radu a Komisiu, aby od izraelských orgánov vyžadovali implementáciu Dohovoru OSN o právach dieťaťa (1990) v jeho celistvosti v prospech palestínskych detí v Izraeli, ako aj v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, so zvláštnym dôrazom na článok 37 týkajúci sa trestania, zatýkania a zadržiavania detí;

16. vyzýva všetkých poslancov Európskeho parlamentu a poslancov národných parlamentov, aby sa spoločne s kolegami z izraelského parlamentu zaoberali otázkami porušovania práva na okupovaných palestínskych územiach;

17. naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v úsilí o dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi;

18. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, osobitnému predstaviteľovi EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, vyslancovi kvarteta pre Blízky východ, Knesetu a vláde Izraela, predsedovi Palestínskej samosprávy a Palestínskej zákonodarnej rade.

Posledná úprava: 29. júna 2012Právne oznámenie