Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0228/2014

Predkladané texty :

B7-0228/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/03/2014 - 8.29
CRE 12/03/2014 - 8.29

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 178kWORD 95k
5.3.2014
PE529.615v01-00
 
B7-0228/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (2013/2595 (RSP)).


Marc Tarabella, Isabella Lövin, Carl Schlyter, Margrete Auken, Satu Hassi, Iñaki Irazabalbeitia Fernández v mene skupiny Verts/ALE

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy  (2013/2595 (RSP)).  
B7‑0228/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o oblasti Arktídy, najmä na správu z  januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(1) a správu Spoločného parlamentného výboru EHP z roku 2013 o politike pre Arktídu,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie s názvom Inventory of activities in the framework of developing a European Union Arctic Policy (Súpis činností v rámci rozvoja Európskej únie pre politiku pre Arktídu) (SWD(2012)0182) a Space and the Arctic (Vesmír a Arktída) (SWD(2012)0183),

–       so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2012 a na Dohodu o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Grónskom, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2013 a je platná 3 roky,

–       so zreteľom na Horizont 2020 – rámcový program EÚ pre výskum a inovácie na roky 2014 – 2020,

–       so zreteľom na program predsedníctva Arktickej rady, program Severskej rady ministrov pre spoluprácu v oblasti Arktídy a program Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora,

–       so zreteľom na záväzky konferencie Rio+20 o začatí rokovaní o vykonávacej dohode v rámci dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorá by sa zaoberala ochranou biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

–       so zreteľom na nové a aktualizované vnútroštátne stratégie a politické dokumenty o Arktíde, ktoré vypracovalo Fínsko, Švédsko, Dánsko a Grónsko, Nórsko, Rusko, USA, Kanada a Spojené kráľovstvo,

–       so zreteľom na vyhlásenia prijaté na druhom parlamentnom fóre Severnej dimenzie v Tromsø vo februári 2011,

–       so zreteľom na spoločné stanovisko 3. schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala v Bruseli 18. februára 2013,

–       so zreteľom na vyhlásenie z 9. konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti, ktorá sa konala v Bruseli 13. až 15. septembra 2010, a na vyhlásenie z 10. konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti, ktorá sa konala v Akureyri 5. až 7. septembra 2012,

–       so zreteľom na správu skupiny odborníkov Svetovej obchodnej organizácie z 25. novembra 2013 s názvom European Communities – measures prohibiting the importation and marketing of seal products (Európske spoločenstvá – opatrenia zakazujúce dovoz a uvádzanie na trh výrobkov z tuleňov), kapitolu 1.3.5 (v ktorej sa uvádza prejudiciálne rozhodnutie z 29. januára 2013),

–       so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 3. októbra 2013 vo veci C-583/11P a z 25. apríla 2013 vo veci T-526/10, ktoré sa týkajú návrhu na zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov(2),

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030,

–       so zreteľom na výsledok konferencie o klíme v Cancúne (COP16) vrátane dohody, na základe ktorej treba obmedziť emisie, aby sa zabránilo zvýšeniu priemernej globálnej teploty o viac ako o 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím,

–       so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 predstavuje ďalší krok, pokiaľ ide o reakciu na výzvu Parlamentu formulovať súdržnú politiku EÚ pre Arktídu;

 

B.     keďže Parlament sa aktívne podieľal na činnosti stáleho výboru poslancov parlamentov z arktickej oblasti prostredníctvom Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, Delegácie pri spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP);

C.     keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické krajiny a Fínsko i Švédsko sa čiastočne rozprestierajú za severným polárnym kruhom; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska;

D.     keďže Nórsko je ako spoľahlivý partner pridružené k EÚ prostredníctvom dohody o EHP a Schengenskej dohody;

E.     keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde prostredníctvom svojho zapojenia do spoločnej politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom (vrátane „arktickej vetvy“), do spolupráce v oblasti Barentsovho mora a najmä do Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora , ako aj v dôsledku strategického partnerstva s Kanadou, USA a Ruskom a v posledných rokoch prostredníctvom účasti v Arktickej rade ako aktívny ad hoc pozorovateľ,

F.     keďže rozhodnutie Arktickej rady z Kiruny „prijať kladne“ žiadosť EÚ o štatút pozorovateľa sa vykladá rôznymi spôsobmi, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa EÚ udelil štatút pozorovateľa v Arktickej rade;

G.     keďže EÚ a jej členské štáty významnou mierou prispievajú k výskumu Arktídy a keďže programy EÚ vrátane nového rámcového programu Horizont 2020 podporujú významné výskumné projekty v regióne, ktoré sú prínosom nielen pre ľudí a hospodárstva krajín v oblasti Arktídy;

H.     keďže do roku 2050 môže byť vyčerpaných iba 20 % celosvetových rezerv fosílnych palív, ak sa má priemerný nárast teploty udržať pod dvoma stupňami Celzia;

I.      keďže podľa odhadov sa v arktickej oblasti nachádza asi pätina neobjavených svetových zdrojov uhľovodíkov, je však potrebné vykonať ďalší výskum, aby sa presnejšie zistilo, aké množstvo ekonomicky vyťažiteľného zemného plynu a ropy sa dá nájsť, pričom je potrebné prihliadať na nutnosť bezpečného a environmentálne šetrného prieskumu a ťažby týchto rezerv;

J.      keďže zmena klímy a topenie morského ľadu sú vážnou hrozbou pre Arktídu aj pre ekosystémy a biodiverzitu na celom svete;

K.     keďže až 40 % tejto oblasti, ktorá bola až donedávna trvalo pokrytá ľadom, je teraz časť roka bez ľadovej pokrývky;

L.     keďže panenské vody, ktoré boli predtým pokryté ľadom, sú pravdepodobne jediné vody na svete, v ktorých neboli nikdy lovené ryby, a z tohto dôvodu obsahujú cenné studenovodné koraly a dosiaľ neobjavené ekosystémy;

M     keďže grónske ľadovce sa topia trikrát rýchlejšie ako v 90. rokoch minulého storočia a prispievajú k stúpajúcej hladine mora;

N.     keďže v roku 2012 vyzvalo viac ako 2 000 vedcov zo 67 krajín na uvalenie moratória na obchodný rybolov v Arktíde, kým sa neukončí ďalší výskum;

O.     keďže arktické štáty majú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojou pôdou a vodami a je potrebné rešpektovať práva obyvateľov Arktídy na trvalo udržateľné využívanie ich prírodných zdrojov;

P.     keďže Arktída je obklopená medzinárodnými vodami a občania a vlády na celom svete, vrátane Európskej únie, sú zodpovední za jej lepšiu ochranu;

Q.     keďže v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne technológie, ktoré by boli schopné náležite vyčistiť ropné škvrny v podmienkach zaľadnenia;

R.     keďže Medzinárodná námorná organizácia zakazuje vo vodách obklopujúcich Antarktídu prepravu a používanie ťažkých vykurovacích olejov;

S.     keďže rastúci záujem o Arktídu, ktorý prejavujú aktéri z krajín mimo Arktídy, napríklad z Číny, Japonska, Indie a ďalších krajín, finančné prostriedky, ktoré tieto krajiny vyčleňujú na polárny výskum, a v neposlednom rade potvrdenia Južnej Kórey, Číny, Japonska, Indie a Singapuru, ako pozorovateľov v Arktickej rade, poukazujú na rastúci globálny geopolitický záujem o Arktídu;

EÚ a Arktída

1.      pripomína prijatie svojho uznesenia z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe a víta spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012; opätovne potvrdzuje svoju pozíciu, podľa ktorej má EÚ, ku ktorej patria tri arktické štáty – Dánsko, Fínsko a Švédsko –, a Nórsko a Island sú súčasťou EHP a schengenského priestoru, legitímny záujem, a to z titulu svojich práv a povinností podľa medzinárodného práva, svojho záväzku, pokiaľ ide o environmentálne, klimatické a ďalšie politiky, svojich aktivít v oblasti financovania a výskumu a svojich ekonomických záujmov vrátane záujmov v oblasti lodnej dopravy a rozvoja prírodných zdrojov; okrem toho pripomína, že EÚ má rozsiahle arktické suchozemské oblasti vo Fínsku a Švédsku, ktoré sú obývané jedinou pôvodnou skupinou obyvateľstva Európy, ktorou sú Sámovia;

2.      berie na vedomie vyhlásenie Arktickej rady z Kiruny z mája 2013 a jej rozhodnutie o udelení štatútu pozorovateľa pre EÚ a ďalšie štátne subjekty a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v prerokúvaní ostatných otázok s Kanadou a náležite informovala Parlament o tomto postupe;

3.      podporuje prácu Komisie na získaní štatútu stáleho pozorovateľa v Arktickej rade, vyzýva však EÚ, aby sa do úplného schválenia svojho pozorovateľského štatútu aktívne snažila o plnenie cieľov stratégie EÚ pre Arktídu prostredníctvom všetkých relevantných medzinárodných organizácií;

4.      vníma Euro-arktickú radu regiónu Barentsovho mora (BEAC) ako dôležité centrum spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Komisiou; berie na vedomie prácu rady BEAC v oblastiach zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energetiky, kultúry a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu pracovnej skupiny pre pôvodné obyvateľstvo (WGIP) v rámci rady BEAC;

5.      upozorňuje na príspevok EÚ k výskumu a vývoju arktickej oblasti a na angažovanosť hospodárskych subjektov registrovaných a pôsobiacich v tomto regióne podľa právnych predpisov EÚ;

6.      žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ako by bolo možné rozvíjať program Galileo alebo programy, ako je Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti, ktoré by mohli mať vplyv na Arktídu, aby sa zabezpečila bezpečnejšia a rýchlejšia námorná doprava v arktických vodách, čím by sa zároveň investovalo do bezpečnosti a prístupnosti najmä severovýchodnej cesty s cieľom prispieť k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadových krýh, lepšiemu zmapovaniu dna Severného ľadového oceánu a k poznaniu hlavných geodynamických procesov v tejto oblasti;

7.      víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu;

8.      vyjadruje znepokojenie nad tým, že vykonávanie dohody o spolupráci pri pátraní a záchrane a dohody o reakciu na únik ropy členmi Arktickej rady sa vzťahuje iba na pripravenosť a reakciu, ale nereguluje sa ňou prevencia úniku ropy ani neobsahuje ustanovenia, ktorými by sa zabezpečovalo, aby prevádzkovatelia niesli plnú hospodársku a environmentálnu zodpovednosť;

9.      vyzýva na aktívne zapojenie pôvodných obyvateľov, európskych orgánov, občianskej spoločnosti a podnikov do procesu implementácie týchto dohôd;

10.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ aktívne zapojila do všetkých relevantných pracovných skupín Arktickej rady aj do príslušných regionálnych alebo medzinárodných organizácií, ako sú Medzinárodná námorná organizácia, Dohovor o biologickej diverzite a Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov;

11.    berie na vedomie nové stratégie pre Arktídu, ktoré nedávno zverejnili členské štáty EÚ – a to členovia Arktickej rady, ako je Fínsko, Dánsko a Švédsko, i pozorovateľské štáty, ako je Nemecko a Veľká Británia –, a vyjadruje nádej, že tieto aktualizované stratégie povedú nielen k realistickejšiemu poznaniu situácie, ale aj ku konkrétnejším záväzkom v Arktíde, čím sa zdôrazní, že je potrebné zohľadniť spoločné politiky a programy EÚ týkajúce sa Arktídy;

12.    berie na vedomie rozhodnutie novej vlády Islandu pozastaviť rokovania o členstve v EÚ; ľutuje, že ani jedna zo strán nebola schopná nájsť riešenie, pokiaľ ide o odlišné názory na niektoré otázky, a to napriek blízkym kultúrnym putám a napriek tomu, že Island už implementuje významnú časť právnych predpisov EÚ ako člen EHP a Schengenu, a že sa tak nevyužila príležitosť na hlbšiu integráciu Islandu – dokonca aj so zvláštnymi výnimkami – vzhľadom na jeho geopolitickú a geohospodársku strategickú pozíciu pre budúce generácie;

13.    žiada Komisiu, aby so zreteľom na uvedené skutočnosti rozvinula užšiu spoluprácu s Islandom v oblastiach spoločného záujmu, napríklad v oblasti rozvoja námornej dopravy a obnoviteľnej energie, a aby pritom plne využila existujúce nástroje a podporila výskum aj obchodnú spoluprácu medzi európskymi a islandskými aktérmi;

14.    berie na vedomie prípravy na pripojenie Arktickej obchodnej rady k Arktickej rade ako poradného orgánu a zdôrazňuje podiel európskych podnikov a inštitúcií, ktoré sa podieľajú na rozvoji Arktídy a investujú v nej; vyzýva podniky, aby dodržiavali práva pôvodného obyvateľstva a aby investovali environmentálne a sociálne zodpovedným spôsobom;

15.    podporuje zriadenie arktického informačného centra EÚ, siete zameranej na Arktídu, ktorej cieľom je informovať a prepájať aktérov v Arktíde a EÚ;

16.    žiada Komisiu, aby s ohľadom na uvedené skutočnosti a vývoj vytvorila a predložila vizionársku a koherentnú stratégiu pre účasť EÚ v oblasti Arktídy a aby zabezpečila, že pri vývoji, zmene alebo aktualizácii politík týkajúcich sa Arktídy sa budú vždy zohľadňovať sociálno-ekonomické a environmentálne záujmy EÚ a jej členských štátov, ako aj ochrana globálnej biodiverzity a ciele v oblasti zmeny klímy;

17.    žiada Komisiu, aby vytvorila akčný plán na definovanie konkrétnych krokov pre zosúladené vykonávanie tejto stratégie a existujúcich politík a programov týkajúcich sa Arktídy s cieľom zabezpečiť koordinovaný prístup k oblasti Arktídy, ktorý bude založený na zásade predbežnej opatrnosti a ekosystémového prístupu;

18.    upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že treba zvýšiť energetickú bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív, ako sú okrem iného palivá dovážané z Ruska potrubiami; pripomína, že tieto potrubia budú náchylné na poškodenie v dôsledku roztápania permafrostu, a zdôrazňuje, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiacim faktorom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky obnoviteľných zdrojov energie vyrobených v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorou sa významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

19.    domnieva sa, že dojem sprostredkovaný niektorými pozorovateľmi, pokiaľ ide o tzv. honbu za Arktídou, ktorej častým symbolom je umiestňovanie ruskej vlajky na morskom dne na Severnom póle, neprispieva ku konštruktívnemu porozumeniu a k spolupráci v regióne; zdôrazňuje, že arktické štáty pri viacerých príležitostiach oznámili odhodlanie vyriešiť prípadné konflikty záujmov v súlade so zásadami medzinárodného práva; je znepokojený tým, že stále širšie rozmiestňovanie vojenských jednotiek v Arktíde by prípadne mohlo destabilizovať tento región; naliehavo vyzýva národy žijúce za polárnym kruhom, aby nebudovali vojenské základne alebo vedecké základne s vojenským vybavením;

20.    je znepokojený snahami o ťažbu uránu v Grónsku a vyzýva na vyhlásenie Arktídy za bezjadrovú zónu;

Trvalo udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj, riadenie v oblasti životného prostredia a zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene v oblasti Arktídy

21.    pripomína svoje uznesenie z roku 2011 a zdôrazňuje globálny vplyv zmien v oblasti Arktídy a významnú úlohu, ktorú EÚ a ostatné priemyselné veľmoci budú musieť zohrávať spolu s národmi žijúcimi za polárnym kruhom pri znižovaní znečistenia v oblasti Arktídy spôsobeného rastúcim objemom činností v nej, upozorňuje, že zmena klímy v Arktíde bude výrazne vplývať na pobrežné regióny na celom svete vrátane Európskej únie, ako aj na odvetvia v Európe, ktoré sú závislé od klímy, ako je poľnohospodárstvo a rybárstvo, energetika, chov sobov, lov, cestovný ruch a doprava;

22.    uznáva zodpovednosť všetkých vlád aj občanov na celom svete za ochranu oblasti Arktídy;

23.    uznáva, že roztápanie ľadu a rýchlo rastúce teploty nie sú rizikovým faktorom, len pokiaľ ide o vytláčanie pôvodných obyvateľov, a tým ohrozovanie pôvodného spôsobu života, ale aj o vytváranie príležitostí na hospodársky rozvoj v oblasti Arktídy; uznáva želanie obyvateľov i vlád v oblasti Arktídy, ktoré majú zvrchované práva a povinnosť naďalej sa usilovať o udržateľný hospodársky rozvoj a zároveň chrániť tradičné zdroje obživy pôvodných obyvateľov a veľmi citlivé arktické ekosystémy;

24.    trvá na svojich predchádzajúcich vyhláseniach o právach pôvodných obyvateľov všeobecne, a konkrétne Sámov, ktorí sú jedinými pôvodnými obyvateľmi EÚ, a naliehavo žiada Komisiu, aby aj naďalej hľadala spôsoby, ako zabezpečiť, aby ich názory a skúsenosti boli zastúpené v procese tvorby politiky EÚ;

25.    vyzýva na začatie medzinárodnej diskusie o environmentálnom riadení a o lepšej ochrane životného prostredia v oblasti Arktídy, do ktorej by sa zapojili pobrežné arktické štáty, medzinárodné spoločenstvo, organizácie zastupujúce pôvodné obyvateľstvo a občianska spoločnosť;

26.    zdôrazňuje, že vody okolo Arktídy sú medzinárodnými vodami, a vyzýva na vytvorenie globálnej rezervácie vo vodách mimo výhradných hospodárskych zón pobrežných štátov Arktídy, na ktorej by sa dohodli krajiny v oblasti Arktídy a ostatné krajiny a ktorú by rešpektovali;

27.    zdôrazňuje, že je veľmi dôležité chrániť a zabezpečiť nové svetové dopravné trasy vedúce morom v Arktíde, najmä pre hospodárstva EÚ a jej členských štátov, pretože tieto krajiny kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy; berie na vedomie prácu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), pokiaľ ide o finalizáciu záväzného Polárneho kódexu pre námornú dopravu; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali aktívne presadzovať bezpečnú lodnú dopravu šetrnú k životnému prostrediu, slobodu morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými plavebnými trasami; podporuje spoluprácu v oblasti výskumu a investícií s cieľom vytvoriť silnú a bezpečnú infraštruktúru pre arktické námorné trasy;

28.    v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby presadzovala prísne limity na používanie a prepravu ťažkých ropných olejov v Arktíde po vzore podobných obmedzení prijatých pre vody okolo Antarktídy;

29.    vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, predložila návrhy pravidiel pre plavidlá plávajúce do prístavov EÚ po uskutočnení plavieb v arktických vodách alebo pred nimi s cieľom zakázať používanie a prepravu ťažkého ropného oleja;

30.    vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili otvorenie všetkých súčasných dopravných trás, ako aj tých, ktoré vzniknú v budúcnosti, pre medzinárodnú lodnú dopravu a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek svojvoľných jednostranných prekážok, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde, ktoré nie sú opatreniami zameranými na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;

31.    zdôrazňuje, že Európska námorná bezpečnostná agentúra musí mať dostatočné prostriedky na monitorovanie a prevenciu znečistenia z námornej dopravy, ako aj zo zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu v Arktíde; zdôrazňuje, že v tejto oblasti je potrebné dodržiavať predpisy v oblasti životného prostredia a bezpečnosti Medzinárodnej námornej organizácie a Európskej únie;

32.    vyjadruje vážne znepokojenie nad honbou za ťažbou ropy a hĺbením ropných vrtov v Arktíde bez toho, aby sa presadzovali primerané normy, ako napríklad na platforme Gazpromu Prirazlomnaja v ruskej výhradnej hospodárskej zóne, aj nad udeľovaním licencií pre oblasti vo vodách okolo Grónska a v ďalších častiach severného Atlantiku;

33.    vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni presadzovala prísne regulačné normy zamerané na prevenciu v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti pri vyhľadávaní, prieskume a ťažbe ropy; vyzýva na zákaz hĺbenia ropných vrtov v ľadových arktických vodách EÚ a EHP a na podporu porovnateľných noriem zameraných na prevenciu v Arktickej rade a pre pobrežné štáty Arktídy;

34.    podporuje iniciatívu piatich pobrežných štátov Arktídy týkajúcu sa dohody o dočasných preventívnych opatreniach s cieľom zabrániť akémukoľvek budúcemu komerčnému rybolovu na voľnom mori strednej časti Severného ľadového oceánu až do zavedenia vhodných regulačných a ochranných mechanizmov;

35.    zdôrazňuje veľký potenciál úspor energie v energetických a dopravných systémoch EÚ a príležitosti na dekarbonizáciu hospodárstva EÚ a zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív vrátane ropy z arktických zdrojov;

36.    pripomína právo obyvateľov Arktídy určiť si vlastný spôsob života a uznáva ich želanie, aby sa tento región rozvíjal udržateľným spôsobom, a žiada Komisiu, aby predložila správu o tom, aké programy EÚ by bolo možné využiť na podporu dlhodobého, vyváženého, trvalo udržateľného rozvoja, a aby pripravila opatrenia, ktoré budú mať konkrétnejší prínos k splneniu tohto želania;

37.    berie na vedomie priority novej grónskej vlády, ktorá sa usiluje o rozvoj tejto krajiny, a žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom by programy EÚ mohli prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju Grónska a ako by sa dalo zabezpečiť, aby väzby s Dánskom aj s Európou ako celkom podporovali udržateľný rozvoj, ktorý by slúžil dlhodobým záujmom obyvateľov Grónska aj aktérov EÚ, najmä so zreteľom na významný nárast činností mimoeurópskych aktérov v Grónsku; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali strategický pohľad na budúcnosť Grónska a na udržateľný a environmentálne bezpečný rozvoj jeho zdrojov a zároveň zabezpečili, aby sa Európa riadne podieľala na trvalo udržateľnom rozvoji Grónska;

38.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1)

Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.

(2)

Ú. v. EÚ L 216, 17.8.2010, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

Posledná úprava: 7. marca 2014Právne oznámenie