Postup : 2013/2595(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0229/2014

Predkladané texty :

B7-0229/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/03/2014 - 8.29
CRE 12/03/2014 - 8.29

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0236

NÁVRH UZNESENIA
PDF 189kWORD 114k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0229/2014
5.3.2014
PE529.616v01-00
 
B7-0229/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy  (2013/2595(RSP))


Véronique De Keyser, Libor Rouček, Liisa Jaakonsaari, Jens Nilsson, Ivari Padar v mene skupiny S&D

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy  (2013/2595(RSP))  
B7‑0229/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oblasti Arktídy, najmä uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(1) a správu Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru z 28. októbra 2013 o politike pre Arktídu,

–       so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie s názvom Inventory of activities in the framework of developing a European Union Arctic Policy (Súpis činností v rámci rozvoja Európskej únie pre politiku pre Arktídu) (SWD(2012)0182) a Space and the Arctic (Vesmír a Arktída) (SWD(2012)0183),

–       so zreteľom na svoju otázku na ústne zodpovedanie s rozpravou z 9. apríla 2013 (O-000042/2013),

–       so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. apríla 2013 na tému Politika EÚ pre Arktídu zameraná na nové celosvetové záujmy v tejto oblasti – postoj občianskej spoločnosti,

–       so zreteľom na vyhlásenie Arktickej rady v Kirune z 15. mája 2013,

–       so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2012 a na Dohodu o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Grónskom, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2013 a je platná po dobu 3 rokov,

–       so zreteľom na Horizont 2020 – rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2014 – 2020,

–       so zreteľom na program predsedníctva Arktickej rady, program Severskej rady ministrov pre spoluprácu v oblasti Arktídy a program Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora,

–       so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna v Kirkenes,

–       so zreteľom na príslušné nové a aktualizované vnútroštátne stratégie a politické dokumenty o Arktíde, ktoré vypracovalo Fínsko, Švédsko, Dánsko a Grónsko, Nórsko, Rusko, USA, Kanada, ako aj Nemecko a Spojené kráľovstvo,

–       so zreteľom na vyhlásenia prijaté na parlamentnom fóre Severnej dimenzie v Tromsø vo februári 2009 a februári 2011,

–       so zreteľom na spoločné stanovisko 3. schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala v Bruseli 18. februára 2013,

–       so zreteľom na príslušné vyhlásenia z 9. konferencie poslancov arktického regiónu, ktorá sa konala v Bruseli od 13. do 15. septembra 2010, a z 10. konferencie poslancov arktického regiónu, ktorá sa konala v Akureyri od 5. do 7. septembra 2012,

–       so zreteľom na odporúčania Severskej rady z roku 2012,

–       so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/ES z 10. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori(2),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020(3),

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(4),

–       so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 3. októbra 2013 vo veci C-583/11 P a z 5. apríla 2013 vo veci T-526/10 týkajúce sa žiadosti o zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov(5),

–       so zreteľom na správu výboru Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 25. novembra 2013 s názvom Európske spoločenstvá – opatrenia zakazujúce dovoz výrobkov z tuleňov a ich uvádzanie na trh, kapitola 1.3.5 (prejudiciálne rozhodnutie vydané 29. januára 2013) a na oznámenie o odvolaní EÚ z 29. januára 2014 adresované odvolaciemu orgánu WTO,

–       so zreteľom na správu Nordregio za rok 2009:2 (Silné, špecifické a sľubné – smerom k vízii pre severské riedko osídlené oblasti v roku 2020),

–       so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.     keďže spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky z leta 2012 predstavuje ďalší krok vpred;

B.     keďže Parlament v rámci otázky na ústne zodpovedanie s rozpravou, ktorú predložil 9. apríla 2013, vyzval Komisiu a Radu, aby konkrétnejšie reagovali na požiadavky a závery uvedené v jeho uznesení o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe z roku 2011 a aby predstavili jasnú politickú víziu, odvetvové priority a ciele a konkrétne akcie na vykonávanie komplexnej stratégie EÚ pre oblasť Arktídy;

C.     keďže Rada zatiaľ neuverejnila svoje závery k spoločnému vyhláseniu Komisie a ESVČ z leta 2012;

D.     keďže Parlament sa aktívne podieľa na činnosti stáleho výboru poslancov arktickej oblasti prostredníctvom Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, Delegácie pri spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP);

E.     keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické krajiny a Fínsko i Švédsko sa čiastočne rozprestierajú za severným polárnym kruhom; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ – Sámovia žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska;

F.     keďže Nórsko je ako zaangažovaný a spoľahlivý partner prepojené s EÚ prostredníctvom EHP a Schengenskej dohody;

G.     keďže Arktída je obývaný región so zvrchovanými štátmi; keďže arktická oblasť Európy zahŕňa vyspelé priemyselné spoločnosti, vidiecke oblasti a pôvodné komunity; keďže aktívne zapájanie týchto regiónov do rozvoja politiky EÚ pre arktickú oblasť má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia legitímnosti, vzájomného porozumenia a miestnej podpory pre angažovanosť EÚ v Arktíde;

H.     keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde prostredníctvom zapájania sa do politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom, do spolupráce v oblasti Barentsovho mora – najmä v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora, do strategických partnerstiev s Kanadou, USA a Ruskom a v posledných rokoch prostredníctvom účasti v Arktickej rade ako aktívny ad hoc pozorovateľ,

I.      keďže Arktická rada prijala 15. mája 2013 v Kirune rozhodnutie „súhlasne prijať“ žiadosť EÚ o štatút stáleho pozorovateľa; keďže súčasťou tohto súhlasného rozhodnutia je podmienka, aby sa vyriešila otázka zákazu výrobkov z tuleňov medzi EÚ a Kanadou; keďže EÚ a Kanada pracujú na vyriešení tohto problému; keďže EÚ už pôsobí so štatútom stáleho pozorovateľa pri Arktickej rade;

J.      keďže EÚ a je členské štáty sa výrazne podieľajú na výskume v arktickej oblasti; keďže prostredníctvom programov EÚ vrátane nového rámcového programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov sa podporujú významné výskumné projekty v tomto regióne, z ktorých majú v neposlednom rade prospech aj obyvatelia a ekonomiky arktických krajín;

K.     keďže sa odhaduje, že približne pätina neprebádaných svetových ložísk uhľovodíkov sa nachádza v arktickej oblasti, hoci je potrebný rozsiahlejší výskum, aby sa presnejšie určilo, koľko plynu a ropy možno nájsť v jednotlivých oblastiach Arktídy a aké technológie by sa mali použiť na ich bezpečnú ťažbu, či možno realizovať ťažbu a zároveň poskytnúť miestnym obyvateľom plne uspokojivé environmentálne a sociálne záruky a do akej miery by bolo využívanie týchto zásob realizovateľné z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska; keďže v tomto smere je tiež potrebné zvážiť bezpečnosť ťažby a produkcie ropy a ich dosah na citlivý ekosystém a biodiverzitu v Arktíde;

L.     keďže v Dohovore OSN o morskom práve sa stanovuje právny rámec na riadenie oblastí Severného ľadového oceánu vrátane oblastí, na ktoré sa nevzťahuje právomoc konkrétnych štátov;

M.    keďže o arktický región prejavujú rastúci záujem aktéri nachádzajúci sa mimo tejto oblasti, napríklad Čína, Japonsko, India a ďalšie ázijské krajiny, ktorí vyčleňujú finančné prostriedky na polárny výskum, a keďže štatút pozorovateľa v Arktickej rade bol potvrdený v prípade Južnej Kórey, Číny, Japonska, Indie a Singapuru, čo poukazuje na zvýšený geopolitický význam Arktídy v celosvetovom meradle;

N.     keďže v záujme udržateľného rozvoja arktickej oblasti musia ísť ekonomické investície a rozvoj ruka v ruke s výskumom a vývojom, posúdeniami vplyvu a ochranou ekosystému;

O.     keďže zosúladenie potenciálnych ekonomických príležitostí a záujmov so spoločensko-kultúrnymi, ekologickými a environmentálnymi výzvami prostredníctvom udržateľného rozvoja je naďalej absolútnou prioritou, čo sa premieta aj do vnútroštátnych stratégií arktických štátov pre Arktídu;

EÚ a Arktída

1.      pripomína prijatie svojho uznesenia z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe a víta spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012; opätovne potvrdzuje svoju pozíciu, podľa ktorej vzhľadom na skutočnosť, že tri členské štáty EÚ – Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktickými štátmi a Nórsko a Island sú súčasťou EHP a Schengenského priestoru, zainteresovanosť EÚ je opodstatnená a vyplýva z jej práv a povinností podľa medzinárodného práva, z jej angažovanosti v politike týkajúcej sa životného prostredia a klímy a v iných politikách a ich financovania, výskumných činností a hospodárskych záujmov vrátane lodnej dopravy a využívania prírodných zdrojov; okrem toho pripomína, že EÚ má obrovské územia pevniny Arktídy vo Fínsku a Švédsku, obývané jedinou pôvodnou skupinou obyvateľstva EÚ, ktorou sú Sámovia;

2.      odporúča, aby sa s cieľom napomôcť vzájomnému porozumeniu vytvoril mechanizmus na pravidelné výmeny a konzultácie o témach týkajúcich sa Arktídy s aktérmi z arktických oblastí Európy zastupujúcimi regionálnu a miestnu úroveň a pôvodné obyvateľstvo;

3.      berie na vedomie vyhlásenie Arktickej rady z Kiruny z mája 2013 a jej rozhodnutie o udelení štatútu stáleho pozorovateľa EÚ aj iným štátnym subjektom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala nevyriešenou otázkou zákazu výrobkov z tuleňov s Kanadou a aby Parlament náležite informovala o tomto procese;

4.      pripomína štatút EÚ a jej členských štátov ako aktívnych členov ďalších orgánov s významom pre Arktídu, napríklad Medzinárodnej námornej organizácie (IMO); zdôrazňuje, že je potrebné presmerovať činnosti inštitúcií EÚ na tie oblasti, ktoré sa týkajú politických, environmentálnych alebo hospodárskych záujmov EÚ a členských štátov; zdôrazňuje najmä, že je potrebné pamätať na záujmy EÚ a štátov a regiónov arktickej oblasti Európy pri uplatňovaní, zmenách alebo rozvoji programov či politík EÚ, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na Arktídu, aby tak slúžili arktickej oblasti ako celku;

5.      vníma Euro-arktickú radu regiónu Barentsovho mora (BEAC) ako dôležité centrum spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Komisiou; berie na vedomie činnosť rady BEAC v oblastiach zdravia, sociálnych otázok, vzdelávania, výskumu, energetiky, kultúry, mládeže, MSP a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu Pracovnej skupiny pôvodného obyvateľstva (WGIP) v rámci rady BEAC;

6.      pripomína, že EÚ prispieva na výskum a vývoj a v arktickej oblasti sa angažujú hospodárski aktéri zaregistrovaní a pôsobiaci v súlade so zákonmi EÚ;

7.      žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ako zdokonaliť projekt Galileo alebo projekty ako Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktoré môžu mať dosah na Arktídu, v záujme bezpečnejšej a rýchlejšej navigácie v arktických vodách, čím by sa predovšetkým investovalo do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej cesty s cieľom prispieť k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadu, k lepšiemu zmapovania arktického morského dna a k pochopeniu hlavných geodynamických procesov v oblasti;

8.      zdôrazňuje, že sú potrebné strediská kompetencie na zaistenie bezpečnosti, pripravenosti na stav núdze a záchranných prostriedkov; odporúča, aby sa EÚ aktívne podieľala na rozvoji takýchto stredísk;

9.      víta skutočnosť, že členovia Arktickej rady vykonávajú dohodu o pátracích a záchranných operáciách a dohodu o reakciu na únik ropy; vyjadruje však poľutovanie, že súčasťou dohody nie sú konkrétne spoločné záväzné normy;

10.    zdôrazňuje potrebu záväzného nástroja na prevenciu znečistenia ropou;

11.    zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ aktívne zapojila do všetkých relevantných pracovných skupín Arktickej rady alebo do príslušných regionálnych alebo medzinárodných organizácií, ako sú IMO a Dohovor o biologickej diverzite;

12.    víta nové stratégie pre arktickú oblasť, ktoré nedávno uverejnili členské štáty EÚ; vyjadruje nádej, že povedú ku konkrétnejším záväzkom v Arktíde;

13.    žiada Komisiu, aby rozvinula užšiu spoluprácu s Islandom v oblastiach spoločného záujmu, napríklad v oblasti rozvoja námornej dopravy a obnoviteľnej energie, a aby pritom plne využila existujúce nástroje a podporila výskum aj obchodnú spoluprácu medzi európskymi a islandskými aktérmi, čím sa zabezpečí, že neutrpia európske záujmy v tomto strategicky významnom regióne;

14.    víta prípravy na vytvorenie Arktickej obchodnej rady, ktorá sa pripojí k Arktickej rade ako poradný orgán, a zdôrazňuje podiel európskych podnikov a inštitúcií, ktoré prispievajú k rozvoju Arktídy a investujú tam; navrhuje, aby vzhľadom na globálny charakter mnohých súčasných podnikov boli účinne zastúpení nielen obchodní aktéri z troch arktických členských štátov EÚ, ale aj z iných (pozorovateľských) štátov;

15.    víta prácu na iniciatívach zdola nahor, ktoré môžu zabezpečiť vyrovnané a dlhodobé angažovanie sa európskych aj neeurópskych podnikov a žiada Komisiu, aby predložila návrhy na podporu európskych podnikov, ktoré sa podieľajú na udržateľnom a dlhodobom vyrovnanom spoločensko-hospodárskom rozvoji v Arktíde;

16.    vyzdvihuje potrebu dialógu a partnerstva s miestnymi a regionálnymi orgánmi v záujme tvorby efektívnych európskych investícií do rozvoja a spolupráce, a tiež s cieľom zaoberať sa budúcimi výzvami pre pokrok v Arktíde a v neposlednom rade s cieľom umožniť vyčerpanie celkového potenciálu rozvoja v tejto oblasti;

17.    uvedomuje si súčasnú medzeru medzi príslušnými kompetenciami v ťažbe nerastných surovín a ich spracovania a predpokladaných budúcich potrieb pri pokračujúcom rozvoji regiónu; navrhuje, aby si subjekty z oblasti Arktídy vymieňali informácie a kompetencie z rôznych oblastí prostredníctvom účasti na spoločných projektoch na európskej úrovni, ako je napríklad inovačné partnerstvo v oblasti surovín; zdôrazňuje, že EÚ musí vziať do úvahy potrebu činností v oblasti surovín, ktoré majú poskytovať miestne výhody a tešiť sa miestnej akceptácii;

18.    žiada Komisiu, aby vzhľadom na obrovské množstvo vedeckých, hospodárskych a občianskych aktivít, najmä v arktickej oblasti Európy a regióne Barentsovho mora a ďalej, rozvíjala postupy zamerané na lepšie využívanie existujúcich prostriedkov EÚ a zabezpečenie väčšej rovnováhy pri ochrane a rozvoji arktickej oblasti pri prevode prostriedkov EÚ smerom do Arktídy;

19.    ďalej navrhuje lepšie prepojiť existujúce programy (napr. Interreg IV, Northern Periphery, Kolarktický program, Pobaltský program a Stratégia modrého rastu) a prispievať k financovaniu partnerstiev Severnej dimenzie, ako sú partnerstvo Severnej dimenzie pre oblasť životného prostredia a partnerstvo Severnej dimenzie pre oblasť dopravy a logistiky alebo balíky ENPI, a to s cieľom umožniť účinný presun prostriedkov a jasne vymedziť investičné priority angažovania sa v arktickom regióne; navrhuje pripraviť platformu Komisie a ESVČ, ktorá by bola zodpovedná za zabezpečenie prevodu prostriedkov pre Arktídu;

20.    opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu informačného strediska EÚ pre Arktídu v rámci spojeného projektu, ktoré by malo mať trvalé sídlo v Rovaniemi, so zreteľom na Prípravnú akciu – Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja európskej časti Arktídy na životné prostredie, ako ho podporili Komisia a ESVČ v spoločnom oznámení z roku 2012 a implementovalo Arktické stredisko Univerzity Laponska spolu so sieťou európskych centier excelentnosti v oblasti Arktídy, s cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám o Arktíde, dialógy na všetkých úrovniach a komunikáciu s cieľom zozbierať informácie a vedomosti v záujme zabezpečenia udržateľnosti Arktídy, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prikročila k zriadeniu tohto strediska;

21.    v tejto súvislosti očakáva, že výsledky 18 mesačného projektu Prípravná akcia – Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja európskej časti Arktídy na životné prostredie budú zverejnené na jar tohto roka; žiada EÚ, aby preto urýchlene prikročila k zriadeniu informačného strediska EÚ pre Arktídu;

22.    znova nabáda EÚ, aby navyše k záväzkom mnohostrannej spolupráce zintenzívnila úsilie v rámci dvojstranných diplomatických vzťahov s arktickými štátmi;

23.    navrhuje, aby sa zlepšila koordinácia v rámci inštitúcií EÚ, konkrétne medzi Komisiou a ESVČ, najmä ak vezmeme do úvahy medziodvetvový charakter arktických záležitostí;

24.    žiada Komisiu, aby pripravila a predložila predvídavú, ucelenú a udržateľnú spoločensko-hospodársku a environmentálnu stratégiu úsilia EÚ v Arktíde a aby zabezpečila zohľadnenie záujmov EÚ a štátov a oblastí arktického regiónu Európy vždy, keď ide o vývoj, zmenu alebo aktualizáciu politík týkajúcich sa Arktídy;

25.    vyzdvihuje potrebu bližšieho zosúladenia politiky a opatrení EÚ v oblasti Arktídy a politiky Severnej dimenzie s jej partnerstvami, a to aj pokiaľ ide o financovanie; pripomína EÚ, aby zabezpečila dostatočné financovanie účinnej a úspešnej politiky v oblasti Severnej dimenzie;

26.    v tejto súvislosti poukazuje na význam niektorých priorít pre Arktídu, ako sú fungujúca infraštruktúra a logistika, rozvoj arktického regiónu, podpora investícií do expertízy v oblasti studenej klímy a príslušných ekologických technológií, a tiež podpora podnikania v regióne a na vidieku, a najmä podpora malých a stredných podnikov; žiada EÚ, aby zintenzívnila úsilie o zahrnutie týchto priorít pre oblasť Arktídy do svojej stratégie rastu EÚ 2020, ako aj do programov Horizont 2020 a Únia inovácií a do ďalších programov Únie v oblasti výskumu;

27.    poukazuje na mimoriadny význam regionálnej a kohéznej politiky EÚ, ENPI a programu Interreg v tomto najsevernejšom regióne EÚ, a to aj so zreteľom na medziregionálnu a cezhraničnú spoluprácu;

28.    vyzýva EÚ, aby viac investovala do iniciatív pre spoluprácu v arktickom regióne, najmä čo sa týka projektov partnerstva Severnej dimenzie pre dopravu zameraných na prepojenie oblasti Barentsovho mora s rozsiahlym nerastným bohatstvom s európskymi trhmi;

29.    žiada Komisiu, aby vypracovala akčný plán, v ktorom by určila konkrétne kroky pre jednotné plnenie stratégie EÚ – Arktída a existujúcich politík a programov týkajúcich sa Arktídy, s cieľom zaručiť koordinovaný prístup pri riešení otázok týkajúcich sa arktickej oblasti;

30.    zdôrazňuje, že stratégia EÚ – Arktída si vyžaduje operatívnosť náležitej finančnej podpory; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že rozpočtové zdroje pre opatrenia a programy týkajúce sa Arktídy sa budú účinne koordinovať s jednoznačnými rozpočtovými riadkami pre Arktídu a samostatnou položkou v budúcom rozpočte EÚ, aby sa zaručilo vierohodné vykonávanie politiky EÚ – Arktída;

31.    ešte stále čaká na závery Rady o spoločnom oznámení Komisie a ESVČ z leta 2012;

Udržateľný spoločensko-hospodársky vývoj a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy v arktickom regióne a prispôsobenie sa im

32.    pripomína svoje uznesenie z roku 2011 a zdôrazňuje celosvetový vplyv zmien v arktickom regióne, ako aj významnú úlohu, ktorú budú popri národoch z oblasti polárneho kruhu zohrávať EÚ a ostatné vyspelé veľmoci pri znižovaní znečistenia arktickej oblasti v dôsledku zvýšenej priemyselnej činnosti v tomto regióne; upozorňuje, že zmena klímy v Arktíde bude výrazne vplývať na pobrežné regióny v Európe a inde, ako aj na odvetvia v Európe, ktoré sú závislé od klímy, ako je poľnohospodárstvo a rybolov, energetika, chov sobov, lov, cestovný ruch a doprava;

33.    zdôrazňuje, že v diskusiách o vyhliadkach ropy a zemného plynu v Arktíde je dôležité uvedomiť si riziká, a tiež ich plné dôsledky na životné prostredie a ekosystém; zdôrazňuje, že Arktída predstavuje jedinečné výzvy pre ťažbu ropy a zemného plynu, ktoré by sa nemali podceňovať; uznáva súčasné diskusie medzi arktickými štátmi o zákaze ťažby ropy a zemného plynu v niektorých častiach Arktídy;

34.    domnieva sa, že ešte predtým, než sa bude pokračovať v plánoch pre ťažbu ropy a zemného plynu v Arktíde je nutné získať viac informácií o morských ekosystémoch v Arktíde, dôsledkoch zmeny klímy a vplyve ťažby ropy a zemného plynu na jedinečné druhy žijúce v Severnom ľadovom oceáne; žiada, aby skôr, než sa bude pokračovať v skúšobných a prevádzkových vrtoch v Arktíde, organizácie a agentúry s príslušnou expertízou prehodnotili podmienky, za ktorých sa bude môcť realizovať ťažba v budúcnosti;

35.    pripomína únik ropy v Deepwater Horizon v Mexickom zálive a potrebu prijať všetky nutné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že vo vodách EÚ nedôjde k podobnej ekologickej katastrofe;

36.    uznáva, že dôsledkom roztápania ľadu a miernejších teplôt vzniká nielen riziko vytláčania pôvodných obyvateľov, a tým ohrozovanie pôvodného spôsobu života, ale aj príležitosti na hospodársky rozvoj v arktickej oblasti;

37.    žiada EÚ, aby sa v záujme zabezpečenia dobrých životných podmienok v Arktíde a za ňou všemožne usilovala o zabezpečenie udržateľného súladu medzi hospodárskou činnosťou a schodnou sociálno-ekologickou ochranou a ochranou životného prostredia a sociálno-ekologickým rozvojom a rozvojom životného prostredia;

38.    zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zachovať rozvinuté a udržateľné spoločenstvá v Arktíde s vysokou úrovňou kvality života a že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať zásadnú úlohu; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby vystupňovala svoju činnosť v oblasti riadenia ekosystémov, viacstrannej spolupráce, rozhodovania na základe znalostí a úzkej spolupráce s miestnymi obyvateľmi a pôvodnými národmi;

39.    uznáva želanie obyvateľov a vlád arktickej oblasti so suverénnymi právami a zodpovednosťami pokračovať v rozvíjaní udržateľnej hospodárskej činnosti a zároveň chrániť tradičné zdroje živobytia pôvodného obyvateľstva a mimoriadne citlivý charakter arktických ekosystémov;

40.    uznáva, že vody okolo Severného pólu sú medzinárodnými vodami;

41.    majúc na pamäti podobnú právnu úpravu v USA napriek tomu ľutuje dôsledky, ktoré malo nariadenie EÚ o zákaze výrobkov z tuleňov na niektoré skupiny obyvateľstva, a najmä na tradičnú kultúru a tradičné spôsoby živobytia a ktoré znamenalo prekážku snáh EÚ v Arktíde; žiada preto Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom by bolo možné upraviť alebo zmeniť tento právny predpis tak, aby vyhovoval potrebám partnerov Únie z arktickej oblasti;

42.    uznáva zásadný význam usmernení o regionálnej pomoci, ktoré umožňujú oblastiam Arktídy s osobitnými charakteristikami a výzvami pokračovať vo využívaní vhodných mechanizmov na podporu inovácií a udržateľného rastu;

43.    potvrdzuje svoje vyjadrenia o právach pôvodného obyvateľstva vo všeobecnosti a najmä o právach Sámoch, ktorí sú jediným pôvodným národom v EÚ a žiada Komisiu, aby bližšie preskúmala, ako by sa dalo zabezpečiť, aby boli ich hlas a skúsenosti zastúpené v procese tvorby politiky EÚ; v tejto súvislosti navrhuje podporiť zriadenie nezávislého zastúpenia tradičného obyvateľstva v Bruseli; zdôrazňuje, že politiky pozitívneho rozvoja obývaných miest v tejto oblasti podporujú aj činnosti, ktoré osobitne zohľadňujú vyhliadky pôvodných obyvateľov tohto regiónu pri rozvoji ich kultúry, jazyka a zvykov, ktoré sa môžu líšiť od kultúry, jazyka a zvykov zvyšku spoločnosti v tejto oblasti;

44.    uznáva, že politiky EÚ na podporu vyššieho vzdelávania a zariadení pre výskum v tejto oblasti majú zásadný význam pre posilnenie inovačného prostredia a mechanizmov prevodu technológií; vyzdvihuje význam podpory rozvoja sietí spolupráce medzi inštitútmi vyššieho vzdelávania v regióne aj mimo neho a poskytovania príležitostí pre financovanie výskumu, najmä v oblastiach, v ktorých región tradične dosahuje dobré výsledky, s cieľom realizovať udržateľný hospodársky rozvoj v oblastiach Arktídy;

45.    zdôrazňuje, že je veľmi dôležité chrániť a zabezpečiť nové svetové dopravné trasy vedúce morom v Arktíde, najmä pre EÚ a hospodárstva jej členských štátov, ktoré kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy; víta činnosť Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) na finalizácii záväzného Polárneho kódexu pre námornú plavbu; žiada členské štáty a Komisiu, aby sa v úzkom vzťahu s európskymi výskumnými inštitútmi a podnikmi z odvetvia dopravy a poisťovníctva snažili zaručiť zohľadnenie nových technológií a skúseností; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali aktívne presadzovať slobodu morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými plavebnými trasami; nabáda k spolupráci v oblasti výskumu a investícií s cieľom vytvoriť solídnu a bezpečnú infraštruktúru pre námorné trasy v Severnom ľadovom oceáne;

46.    vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili, že všetky súčasné dopravné trasy, ako aj tie, ktoré vzniknú v budúcnosti, sú otvorené pre medzinárodnú lodnú dopravu, a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek jednostranných nepodložených zaťažujúcich požiadaviek, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde a ktoré sú iné než medzinárodne dohodnuté opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;

47.    poukazuje na význam rozvoja prepojení infraštruktúry spájajúcej arktickú oblasť so zvyškom Európy v záujme úspešnosti budúceho vývoja podnikania; osobitne zdôrazňuje najmä význam príslušných spojení v rámci siete TEN-T na ďalekom severe, ako sú spojenia s prístavom Narvik a Botnický koridor;

48.    berie na vedomie nedávne činnosti v oblasti ťažby v európskej arktickej oblasti a v Barentsovom mori a vyzdvihuje bilaterálnu spoluprácu medzi Nórskom a Ruskom, ktorá je zameraná na uplatňovanie čo najvyšších dostupných technických noriem v oblasti ochrany životného prostredia, a zároveň na hľadanie možností ťažby ropy a zemného plynu v Barentsovom mori; zdôrazňuje najmä význam kontroverzného vývoja nových technológií vyvinutých osobitne pre oblasť Arktídy, ako napríklad ponornú inštalačnú technológiu pre morskú dno;

49.    pripomína pozíciu EÚ ako hlavného spotrebiteľa arktického zemného plynu a poukazuje na úlohu zemného plynu pochádzajúceho z bezpečných dodávok, vyrobeného v súlade s najvyššími možnými normami, ako dôležitého premosťovacieho prvku pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo v budúcnosti; podporuje postupný preventívny prístup pri rozvoji energetických zdrojov v Arktíde a zároveň zdôrazňuje, že niektoré oblasti Arktídy sa svojimi podmienkami zásadne odlišujú od ostatných, a preto sa nimi treba zaoberať osobitne;

50.    pripomína právo národov žijúcich v Arktíde určiť si spôsob svojho živobytia a uznáva ich túžbu po udržateľnom rozvoji v tejto oblasti; žiada Komisiu, aby poskytla správu o tom, ktoré programy EÚ by sa dali využiť na podporu takéhoto dlhodobého a vyrovnaného udržateľného rozvoja, a tiež akými prostriedkami by bolo možné konkrétnejšie prispieť k realizácii tejto túžby;

51.    zastáva názor, že na hľadanie osobitného potenciálu každej lokality a na rozvoj primeraných stratégií rozvoja s ohľadom na regionálne rozdiely je potrebný inkluzívny proces s pomocou na úrovni jednotlivých štátov a na úrovni EÚ; domnieva sa, že partnerstvo a dialóg medzi všetkými úrovňami právomocí zabezpečuje, že sa politiky budú môcť realizovať na čo najefektívnejšej úrovni;

52.    berie na vedomie priority novej vlády Grónska a žiada Komisiu, aby preskúmala, ktoré programy EÚ by mohli prispieť k udržateľnému rozvoju v Grónsku, a súčasne zabezpečila, aby vzťahy s Dánskom a Európu ako takou podporovali taký rozvoj, ktorý bude dlhodobo prospešný pre obyvateľov Grónska aj subjekty z EÚ; žiada Komisiu a členské štáty, aby zaujali strategický pohľad na budúcnosť Grónska a na rozvoj jeho zdrojov a zároveň zabezpečili, aby sa EÚ mohla náležite podieľať na udržateľnom rozvoji Grónska;

53.    vyjadruje obavy nad veľmi obmedzenou úspešnosťou dohody o spoločnom úmysle, ktorú podpísal podpredseda Komisie s Grónskom, neporovnateľnej s rýchlosťou úsilia a investičných príprav ázijských národov; žiada Komisiu a členské štáty, aby v koordinácii s európskymi podnikmi zaručili tiež dlhodobé záujmy EÚ a využívanie jej schopnosti podieľať sa na dlhodobom udržateľnom rozvoji;

54.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1)

Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.

(2)

Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0146.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

(5)

Ú. v. EÚ L 216, 17.8.2010, s. 1.

Posledná úprava: 7. marca 2014Právne oznámenie