Postup : 2013/2595(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0230/2014

Predkladané texty :

B7-0230/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/03/2014 - 8.29
CRE 12/03/2014 - 8.29

Prijaté texty :

P7_TA(2014)0236

NÁVRH UZNESENIA
PDF 137kWORD 75k
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0229/2014
5.3.2014
PE529.617v01-00
 
B7-0230/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy  (2013/2595(RSP))


Anneli Jäätteenmäki, Pat the Cope Gallagher, Graham Watson, Olle Schmidt v mene skupiny ALDE

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy  (2013/2595(RSP))  
B7‑0230/2014

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oblasti Arktídy vrátane najnovšieho uznesenia z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(1),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

–  so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja Arktídy na životné prostredie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2013 o politike EÚ v oblasti Arktídy,

–  so zreteľom na vnútroštátne stratégie a politické dokumenty o Arktíde, ktoré vypracovalo Fínsko, Švédsko, Dánsko a Grónsko, Nórsko, Rusko, USA a Kanada a tiež Spojené kráľovstvo a Nemecko,

–  so zreteľom na priority Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora na roky 2013 až 2015 počas fínskeho predsedníctva,

–  so zreteľom na vyhlásenie Stáleho výboru poslancov parlamentov v arktickom regióne (SCPAR) zo septembra 2013 a na 10. konferenciu poslancov arktického regiónu, ktorá sa konala v Akureyri v roku 2012,

–  so zreteľom na program Arktickej rady na roky 2013 až 2015 počas kanadského predsedníctva,

–  so zreteľom na program pre oblasť Arktídy na roky 2012 až 2014 Severskej rady ministrov,

–  so zreteľom na spoločné stanovisko 3. schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala v Bruseli v roku 2013,

–  so zreteľom na stanoviská Parlamentného fóra Severnej dimenzie prijaté v Archangeľsku v roku 2013, v Tromsø v roku 2011 a v Bruseli v roku 2009,

–  so zreteľom na legislatívne uznesenie z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej(2),

–  so zreteľom na správu Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru z 28. októbra 2013 o politike v oblasti Arktídy,

–  so zreteľom na Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže arktický región a najmä jeho európska časť je oblasťou rastúceho strategického významu pre EÚ a naopak;

B.  keďže v súvislosti so zmenou klímy sa mení krehké životné prostredie Arktídy a keďže EÚ je vedúcim činiteľom globálnej politiky v oblasti klímy;

C.  keďže Arktída je oblasťou bohatou na prírodné zdroje, poskytuje rôzne spôsoby obživy, existujú tu rozličné priemyselné odvetvia a stáva sa stále vyhľadávanejšou turistickou destináciou; keďže EÚ je dôležitým spotrebiteľom zdrojov, tovaru a služieb pochádzajúcich z arktického regiónu;

D.  keďže členské štáty Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktickými krajinami; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú vo Fínsku a Švédsku, ako aj v Nórsku a Rusku;

E.  keďže arktická a subarktická oblasť Európy je rôznorodou oblasťou, v ktorej sa nachádzajú moderné mestá a vyspelý priemysel, ako aj riedko osídlené regióny a vidiecke oblasti;

F.  keďže vzhľadom na topenie ľadu a nové dopravné cesty sú zdroje Arktídy prístupnejšie, a keďže to povedie k zvýšeniu investícií a k rozvoju infraštruktúry v regióne; keďže Arktída sa dostáva čoraz výraznejšie do popredia záujmu USA a Ruska a tiež nearktických krajín ako Čína, ktorá sa označuje za „štát v blízkosti Arktídy“;

G.  keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde, najmä zapojením do politiky Severnej dimenzie, Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a spolupráce v oblasti Barentsovho mora, a tiež ako aktívny pozorovateľ ad hoc v Arktickej rade;

H.  keďže EÚ a jej členské štáty významnou mierou prispievajú k výskumu Arktídy a keďže programy EÚ vrátane nového rámcového programu Horizont 2020 podporujú výskumné projekty v regióne, ktoré sú prínosom pre miestne spoločenstvá;

1.  žiada ucelenú a jednotnú politiku EÚ v oblasti Arktídy a žiada stratégiu v oblasti Arktídy s osobitným zameraním na európske arktické a subarktické regióny, obyvateľov týchto regiónov, rozvoj živobytia, priemyslu a pracovných miest a ochranu životného prostredia; vyjadruje presvedčenie, že takéto strategické rozhodnutie je mimoriadne potrebné z hľadiska zabezpečenia legitímnosti a miestnej podpory pre angažovanosť EÚ v regióne Arktídy;

2.  zdôrazňuje hospodárske príležitosti a rozličné priemyselné odvetvia v arktických a subarktických regiónoch Európy, predovšetkým turistický ruch, námorný priemysel a lodnú dopravu, energiu z obnoviteľných zdrojov a čisté technológie, plyn a ropu, priemysel na mori, lesníctvo a drevárske priemyselné odvetvia, ťažobný priemysel, prepravné služby a komunikácie, informačné technológie a elektronické riešenia, rybolov a akvakultúru a poľnohospodárstvo a tradičné druhy živobytia, napríklad chov sobov; uznáva ich dosah a význam v regióne, ako aj v celej Európe;

3.  zdôrazňuje, že pri stále intenzívnejšom využívaní prírodných zdrojov arktického regiónu sa musia rešpektovať miestne spoločenstvá (rovnako pôvodní, ako aj nepôvodní obyvatelia), využívanie prírodných zdrojov im musí prinášať úžitok a musí sa v rámci neho prebrať plná environmentálna zodpovednosť za krehké životné prostredie Arktídy;

4.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala ráznu politiku v oblasti zmeny klímy, ktorej súčasťou budú záväzné ciele, a aby aktívne podporovala Francúzsko v jeho úsilí zorganizovať v Paríži v roku 2015 konferenciu o klíme, pričom treba vziať do úvahy tú skutočnosť, že boj proti zmene klímy si vyžaduje globálne rozhodnutia za účasti USA, Číny, Ruska, Brazílie a Indie, ako aj EÚ;

5.  žiada Komisiu, aby zaviedla stály regionálny dialóg s občianskou spoločnosťou v arktickom regióne;

6.  oceňuje stretnutia Komisie so šiestimi združeniami pôvodných obyvateľov žijúcich za polárnym kruhom, ktoré sú uznané za stálych členov Arktickej rady; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytnutia finančných prostriedkov týmto združeniam, aby sa mohli zúčastňovať na schôdzach orgánov OSN a ďalších medzinárodných združení, v ktorých sú už zastúpení, a aby politicky podporila ich ašpirácie týkajúce sa zastúpenia na ďalších medzinárodných fórach, na ktorých sa riešia otázky týkajúce sa pôvodných obyvateľov;

7.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na dopravné koridory, napríklad cesty, železnice a námornú dopravu, s cieľom udržiavať a presadzovať cezhraničné spojenia v arktickom regióne Európy a prepravovať tovar z Arktídy na európske trhy; zastáva názor, že v rámci skvalitňovania dopravnej infraštruktúry EÚ (nástroj Spájame Európu, transeurópska dopravná sieť) treba zlepšiť spojenie s európskou časťou Arktídy;

8.  zdôrazňuje, že v záujme podpory ekonomickej činnosti a zvýšenia životnej úrovne obyvateľov Arktídy majú nezastupiteľné miesto spoľahlivé, vysoko kapacitné informačné siete a digitálne služby a že je potrebné vo všetkých odvetviach podporovať zavádzanie a využívanie inteligentných riešení založených na vyspelých komunikačných technológiách;

9.  uznáva význam nepretržitého a adekvátneho financovania severských riedko osídlených oblastí v záujme riešenia pretrvávajúcich problémov, napríklad riedkosti osídlenia, ťažkých klimatických podmienok a veľkých vzdialeností;

10.  žiada, aby Komisia navrhla a rozpočtové orgány zaviedli rozpočtový riadok v nástroji partnerstva, ktorý sa bude týkať otázok spojených s politikou v oblasti Arktídy, a vyzýva Komisiu, aby maximalizovala interakciu medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ a projektmi týkajúcimi sa arktických a subarktických regiónov;

11.  opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu informačného strediska EÚ pre Arktídu ako siete so stálou kanceláriou v Rovaniemi, so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja Arktídy na životné prostredie, ako ho podporila Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z roku 2012 a implementovalo Arktické stredisko Laponskej univerzity spolu so sieťou európskych centier excelentnosti v oblasti Arktídy, s cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám o Arktíde, dialógy na všetkých úrovniach a komunikáciu s cieľom zozbierať informácie a vedomosti v záujme zabezpečenia udržateľnosti Arktídy, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prikročila k zriadeniu tohto strediska;

12.  vyjadruje podporu arktickému fóru MVO, ktorého cieľom je poskytovať stabilné príležitosti MVO v oblasti životného prostredia na vzájomné stretnutia a výmenu ideí a názorov;

13.  vníma Euro-arktickú radu regiónu Barentsovho mora (BEAC) ako dôležitý uzol spolupráce Fínska, Nórska, Ruska, Švédska a EÚ; oceňuje činnosť BEAC v oblasti životného prostredia, zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energie, kultúry a cestovného ruchu, pôvodných obyvateľov a MSP; víta najmä zameranie na mladých ľudí počas fínskeho predsedníctva od 2013 do 2015;

14.  domnieva sa, že politika Severnej dimenzie vychádzajúca z regionálnej spolupráce a pragmatického partnerstva slúži ako úspešný model stability, spoločnej zodpovednosti a angažovanosti v rámci celkovej politiky EÚ – Rusko; zastáva názor, že koncepcia Severnej dimenzie by mala byť vypracovaná v súlade s celkovou politikou zameranou na lepšiu koordináciu rozličných prúdov spolupráce v regióne Barentsovho mora;

15.  berie na vedomie vyhlásenie Arktickej rady z Kiruny z mája 2013 a jej rozhodnutie „kladne prijať“ žiadosť EÚ o štatút pozorovateľa a naliehavo vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Kanadu ako predsednícky štát Arktickej rady, aby vyriešili zostávajúce otázky; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby o tomto procese náležite informovali Parlament;

16.  vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali a aktívne presadzovali najprísnejšie normy environmentálnej bezpečnosti arktických vôd, a naliehavo vyzýva EÚ a EEA, aby urýchlene vykonali smernicu 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori; víta vykonanie Dohody o spolupráci, pripravenosti a odozvy v oblasti znečistenia morí ropou členmi Arktickej rady a vyzýva na aktívne zapojenie európskych aktérov;

17.  víta činnosť, ktorú Medzinárodná námorná organizácia (IMO) vyvíja v oblasti finalizácie záväzného Polárneho kódexu pre námornú plavbu; nabáda na spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja s cieľom vytvorenia pevnej a bezpečnej infraštruktúry pre námorné trasy v Arktíde a zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne dodržiavať zásady slobody plavby a práva na nerušenú plavbu;

18.  berie na vedomie iniciatívu vlády Islandu ukončiť rokovania o vstupe do EÚ; žiada Komisiu a ESVČ o zachovanie dobrých vzťahov a nadviazanie užšej spolupráce s Islandom v oblastiach spoločného záujmu, napríklad rozvoja námornej dopravy, rybolovu, geotermálnej energie a životného prostredia, a aby pritom plne využili všetky nástroje a podporovali spoluprácu európskych a islandských subjektov v oblasti Arktídy;

19.  zdôrazňuje blízke vzťahy EÚ s Grónskom a strategický význam vyplývajúci z jeho polohy; berie na vedomie priority vlády Grónska, ktorá opätovne kladie dôraz na hospodársky rozvoj a ťažbu surovín; žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali, ako môže EÚ prispieť k udržateľnému rozvoju Grónska a pomôcť mu v tomto procese, aby bol zohľadnený záujem o životné prostredie a potreba hospodárskeho rozvoja;

20.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s vývojom situácie v oblasti rybolovných kvót medzi EÚ a pobrežnými štátmi a verí v jej pozitívne vyriešenie, a to aj v súvislosti s budúcimi otázkami v tejto oblasti, s cieľom chrániť cieľové populácie rýb a brániť znižovaniu stavov ostatných druhov a škodám na morskom prostredí;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1)

Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0075.

Posledná úprava: 10. marca 2014Právne oznámenie