NÁVRH UZNESENIA o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy
5.3.2014 - (2013/2595 (RSP)).
v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku
José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Elmar Brok, Mairead McGuinness, Michael Gahler, Ivo Belet, Dubravka Šuica, Elena Băsescu v mene poslaneckého klubu PPE
Pozri aj spoločný návrh uznesenia RC-B7-0229/2014
B7‑0232/2014
Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy
(2013/2595 (RSP)).
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o oblasti Arktídy, najmä na uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe[1] a na správu Spoločného parlamentného výboru EHP z 28. októbra 2013 o politike pre Arktídu,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie s názvom Inventory of activities in the framework of developing a European Union Arctic Policy (Súpis činností v rámci rozvoja Európskej únie pre politiku pre Arktídu) (SWD(2012)0182) a Space and the Arctic (Vesmír a Arktída) (SWD (2012)0183),,
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2012 a na Dohodu o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Grónskom, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2013 a je platná 3 roky,
– so zreteľom na Horizont 2020 – rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2014 – 2020,
– so zreteľom na program predsedníctva Arktickej rady, program pre oblasť Arktídy na roky 2012 až 2014 Severskej rady ministrov a program Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC),
– so zreteľom na nové a aktualizované vnútroštátne stratégie a politické dokumenty o Arktíde, ktoré vypracovali Fínsko, Švédsko, Dánsko, Grónsko, Nórsko, Rusko, USA, Kanada a Spojené kráľovstvo,
– so zreteľom na stanoviská Parlamentného fóra Severnej dimenzie prijaté v Bruseli v septembri roku 2009 a v Tromsø vo februári roku 2011,
– so zreteľom na spoločné stanovisko 3. schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala v Bruseli 18. februára 2013,
– so zreteľom na príslušné vyhlásenia z 9. konferencie poslancov z arktického regiónu, ktorá sa konala v Bruseli 13. – 15. septembra 2010, a z 10. konferencie poslancov parlamentov z arktického regiónu, ktorá sa konala v Akureyri 5. – 7. septembra2012,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 3. októbra 2013 vo veci C-583/11P a z 25. apríla 2013 vo veci T-526/10 o žiadosti o zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia (ES) 1007/2009 Európskeho parlamentu a Rady o obchodovaní s výrobkami z tuleňov,
– so zreteľom na správu panelu WTO z 25 novembra 2013 s názvom European Communities – measures prohibiting the importation and marketing of seal products (Európske spoločenstvá – opatrenia zakazujúce dovoz a uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh), kapitolu 1.3.5 (výklad predbežného rozhodnutia z 29. januára 2013),
– so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v lete 2012 bolo reakciou na výzvu Parlamentu na vypracovanie súdržnej politiky EÚ pre oblasť Arktídy;
B. keďže Parlament bol aktívnym účastníkom v práci Stáleho výboru poslancov parlamentov z arktického regiónu, a to prostredníctvom svojej Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP);
C. keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické krajiny a Fínsko i Švédsko sa čiastočne rozprestierajú za severným polárnym kruhom; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ Sámovia žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska;
D. keďže Nórsko je ako spoľahlivý partner spojené s EÚ prostredníctvom EHP a Schengenskej dohody;
E. keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v oblasti Arktídy zapájaním do spoločnej politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom (vrátane „arktickej vetvy“), spoluprácou v oblasti Barentsovho mora, najmä v Euro-arktickej rade regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rade Barentsovho mora, strategickým partnerstvom s Kanadou, USA a Ruskom a svojou účasťou ako aktívny ad hoc pozorovateľ v Arktickej rade,
F. keďže rozhodnutie Arktickej rady v Kiruna kladne prijať žiadosť EÚ o štatút pozorovateľa sa interpretuje rôznymi spôsobmi, pokiaľ ide o mieru udelenia tohto statusu EÚ;.
G. keďže EÚ a jej členské štáty významnou mierou prispievajú k výskumu Arktídy a keďže programy EÚ vrátane nového rámcového programu Horizont 2020 podporujú významné výskumné projekty v regióne, ktoré sú prínosom najmä pre obyvateľov a hospodárstva krajín Arktídy;
H. keďže sa odhaduje, že asi pätina neobjavených svetových zdrojov uhľovodíka sa nachádza v regióne Arktídy, hoci je potrebný rozsiahlejší výskum, ktorý by presnejšie stanovil, koľko plynu a ropy možno nájsť, v ktorých častiach arktického regiónu, pomocou akých technológií a ako ekonomicky realizovateľné by bolo možné využiť tieto zásoby;
I. keďže rastúci záujem v regióne Arktídy medzi aktérmi z „nearktických“ častí sveta, ako sú Čína, Japonsko, India a ďalšie ázijské krajiny, ich vyčleňovanie finančných prostriedkov na polárny výskum a v neposlednom rade potvrdenie Južnej Kórey, Číny, Japonska, Indie a Singapuru ako pozorovateľov v Arktickej rade sú znakom rastúceho geopolitického uznávania Arktídy v celosvetovom meradle;
J. keďže bezpečnosťou činností súvisiacich s ropou a zemným plynom na mori v Arktíde sa zaoberá smernica 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a požaduje osobitnú pozornosť na zaistenie ochrany životného prostredia Arktídy, s prihliadnutím na riziká závažných havárií a potrebu účinnej reakcie;
K. keďže v smernici 2013/30/EU o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori sa zdôrazňuje potreba účinnej reakcie v súvislosti s činnosťou súvisiacou s ropou a zemným plynom na mori v Arktíde;
EÚ a oblasť Arktídy
1. pripomína prijatie svojho uznesenia z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe a víta spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012; opätovne potvrdzuje svoju pozíciu – keďže tri členské štáty EÚ Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktické štáty a Nórsko a Island sú súčasťou EHP a schengenského priestoru – že EÚ má oprávnený záujem na základe svojich práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva, na základe záväzkov voči životnému prostrediu a klíme a na základe ďalších politík a ich financovania, výskumných činností a ekonomických záujmov vrátane v oblasti prepravy a rozvoja prírodných zdrojov; okrem toho pripomína, že EÚ má obrovské územia pevniny Arktídy vo Fínsku a Švédsku, na ktorých žije jediná pôvodná skupina obyvateľstva v EÚ, Sámovia;
2. berie na vedomie vyhlásenie Arktickej rady z Kiruny a jej rozhodnutie o štatúte pozorovateľa pre EÚ a iné štátne subjekty a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaní o zostávajúcich otázkach s Kanadou a náležite a včas informovala Parlament počas tohto procesu;
3. vyjadruje podporu činnosti Komisie v snahe získať štatút pozorovateľa v Arktickej rade; pripomína úlohu EÚ a jej členských štátov ako aktívnych členov iných relevantných inštitúcií v oblasti Arktídy, ako je Medzinárodná námorná organizácia (IMO); zdôrazňuje, že je potrebné zmeniť zameranie činnosti inštitúcií EÚ na oblasti, v ktorých ide o politické a hospodárske záujmy EÚ;
4. zdôrazňuje úlohu Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC) ako dôležitého centra spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Európskou komisiou; berie na vedomie činnosť rady BEAC v oblasti zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energie, kultúry a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu pracovnej skupiny pôvodného obyvateľstva (WGIP) v rámci rady BEAC;
5. zdôrazňuje príspevok EÚ na výskum a vývoj a zapojenie hospodárskych subjektov registrovaných a aktívnych na základe právnych predpisov EÚ v arktickej oblasti;
6. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ako by bolo možné upraviť projekt Galileo alebo iné projekty – ako je Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, s možnosťou vplyvu na oblasť Arktídy – s cieľom zaistiť bezpečnejšiu a rýchlejšiu navigáciu v arktických vodách, a teda investovať najmä do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej cesty, prispieť k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadu, k lepšiemu mapovaniu arktického morského dna a chápaniu hlavných geodynamických procesov v oblasti;
7. víta vykonávanie dohody o pátracích a záchranných operáciách a dohody o reakcii na únik ropy členmi Arktickej rady a žiada aktívne zapojenie európskych inštitúcií a podnikov do jej vykonávania;
8. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ aktívne zapojila do všetkých relevantných pracovných skupín Arktickej rady i do príslušných regionálnych alebo medzinárodných organizácií, ako sú Medzinárodná námorná organizácia (IMO);
9. víta nové stratégie jednotlivých členských štátov EÚ v oblasti Arktídy, a to členov Arktickej rady, ako je Fínsko, Dánsko a Švédsko, i pozorovateľských štátov, ako je Nemecko a Spojené kráľovstvo; podčiarkuje skutočnosť, že tieto stratégie by mali viesť nielen k realistickejšiemu chápaniu, ale aj ku konkrétnej činnosti v oblasti Arktídy, a že tým sa zdôrazňuje nutnosť brať do úvahy spoločné politiky a programy EÚ týkajúce sa Arktídy;
10. berie na vedomie rozhodnutie novej vlády Islandu odstúpiť od rokovaní o členstve v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že obe strany neboli schopné nájsť riešenie, pokiaľ ide o protichodné názory na niektoré otázky, a to napriek ich blízkym kultúrnym väzbám a skutočnosti, že Island už zaviedol veľa právnych predpisov EÚ ako člen EHP a schengenského priestoru, a že sa nevyužila možnosť bližšie integrovať Island pre budúce generácie – dokonca ani ustanovením osobitnej výnimky – so zreteľom na jeho geopolitickú a geo-ekonomickú strategickú pozíciu; žiada Komisiu, aby rozvinula užšiu spoluprácu s Islandom v oblastiach spoločného záujmu, napríklad v oblasti rozvoja námornej dopravy a obnoviteľnej energie, aby pritom plne využila existujúce nástroje a podporila výskum aj obchodnú spoluprácu medzi európskymi a islandskými aktérmi – v neposlednom rade vzhľadom na zvyšujúce sa aktivity Číny – a aby zabezpečila, že európske záujmy neutrpia v tomto strategicky dôležitom regióne;
11. víta prípravy na vytvorenie Arktickej hospodárskej rady, ktorá sa má pripojiť k Arktickej rade ako poradný orgán; zdôrazňuje podiel európskych podnikov a inštitúcií, ktoré prispievajú k rozvoju Arktídy a investujú tam, čo znamená efektívnu účasť podnikateľských subjektov, a to nielen z troch arktických členských štátov EÚ, ale aj z iných (pozorovateľských) štátov, pričom prihliada na súčasnú globálnu povahu mnohých firiem;
12. víta iniciatívy zdola, ktoré zaisťujú vyváženú a dlhodobú angažovanosť európskych i mimoeurópskych podnikov, ako je napríklad Arctic Business Round Table (Okrúhly stôl podnikov Arktídy), a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na podporu európskych podnikov zapojených do udržateľného a dlhodobého vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja v oblasti Arktídy;
13. vyzýva Komisiu, keď bude poskytovať finančné prostriedky EÚ pre oblasť Arktídy, aby vzhľadom na obrovské množstvo vedeckých, hospodárskych a občianskych aktivít, najmä v európskej časti Arktídy, v oblasti Barentsovho mora a inde, rozvíjala postupy zamerané na lepšie využitie existujúcich finančných prostriedkov EÚ a na zabezpečenie správnej rovnováhy pri ochrane a rozvoji arktického regiónu;
14. ďalej navrhuje, aby sa schválili opatrenia na zlepšenie zosúladenia existujúcich programov, napr. v rámci programu Interreg IV, NPP, Kolartic, Baltic a stratégie Blue Growth, rovnako ako príspevky na financovanie partnerstiev Severnej dimenzie, ako je NDEP a NDPTL, alebo balíky v rámci ENPI (nástroj európskeho susedstva a partnerstva) s cieľom umožniť nasmerovanie finančných prostriedkov, a aby sa jasne definovali investičné priority pre činnosť v arktickej oblasti; naliehavo žiada, aby bola za zabezpečenie súdržného nasmerovania finančných prostriedkov do oblasti Arktídy zodpovedná platforma Komisie a ESVČ;
15. podporuje zriadenie arktického informačného centra EÚ, siete zameranej na Arktídu, ktorej cieľom bude informovať a prepájať aktérov v Arktíde a EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že do tohto projektu je nevyhnutné začleniť špeciálne rozhranie pre subjekty inštitúcií EÚ; uznáva úlohu arktického fóra EÚ v Bruseli ako jedinečnej platformy, ktorá podporuje porozumenie širokej škály relevantných aktérov v Arktíde a EÚ a slúži na prepojenie oblasti politiky, vedy a obchodu;
16.
vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o kapacitu ESVČ zabezpečiť koordináciu medzi niekoľkými príslušnými generálnymi riaditeľstvami Komisie po oddelení GR RELEX od infraštruktúry Komisie a jeho ustanovení ako samostatného subjektu;
vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby podali Parlamentu do konca tohto funkčného obdobia Komisie správu o tom, ako by mal byť organizovaný efektívny systém – taký ako predtým viedla vnútorná pracovná skupiny Komisie – aby bolo možné koordinovať horizontálnu pracovnú skupinu s cieľom zabezpečiť horizontálnu súdržnosť, koordináciu a efektivitu rozvojovej politiky a uskutočňovanie programov EÚ podľa požiadaviek Parlamentu;
17. vyzýva Komisiu, aby vypracovala a predložila jasnú sociálno-ekonomickú stratégiu angažovania sa EÚ v oblasti Arktídy, ktorá zabezpečí zohľadnenie záujmov EÚ a členských štátov vždy, keď sa budú formulovať, meniť alebo aktualizovať politiky týkajúce sa Arktídy;
18.
vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán, v ktorom stanoví konkrétne kroky na ucelené uskutočňovanie takejto stratégie a existujúcich politík a programov súvisiacich s Arktídou s cieľom zabezpečiť koordinovaný prístup k arktickej oblasti;
Udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj, zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa týmto zmenám v oblasti Arktídy
19. zdôrazňuje globálny vplyv zmien v oblasti Arktídy a významnú úlohu, ktorú EÚ a ostatné priemyselné veľmoci budú musieť zohrávať spolu s národmi žijúcimi v blízkosti polárneho kruhu pri znižovaní znečistenia spôsobeného zvýšeným objemom činností v oblasti Arktídy; upozorňuje, že zmena klímy v oblasti Arktídy bude výrazne vplývať na pobrežné regióny v Európe a inde, ako aj na odvetvia v Európe, ktoré sú závislé od klímy, ako je poľnohospodárstvo, rybárstvo, energetika, chov sobov, lov, cestovný ruch a doprava;
20. uznáva, že dôsledkom roztápania ľadu a miernejších teplôt je nielen riziko vytláčania pôvodných obyvateľov, a tým ohrozovanie pôvodného spôsobu života, ale aj vznik príležitostí na hospodársky rozvoj v arktickej oblasti; uznáva želanie obyvateľov a vlád v regióne Arktídy pokračovať na základe zvrchovaných práv a povinností v snahe presadzovať udržateľný hospodársky rozvoj a súčasne chrániť tradičné zdroje obživy domorodých obyvateľov a veľmi citlivé arktické ekosystémy;
21. vyjadruje poľutovanie – aj keď prihliada na podobnú legislatívu USA – nad tým, že nariadenie EÚ o zákaze v súvislosti s tuleními kožušinami postihlo časti populácie, najmä domorodé kultúry a ich živobytie, čo bolo prekážkou aktivít EÚ v arktickej oblasti; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti prispôsobenia alebo reformy týchto právnych predpisov a aby ich zosúladila s potrebami partnerov v Arktíde;
22. opakuje svoje stanovisko o právach domorodých obyvateľov všeobecne a konkrétne Sámov, ktorí sú jediní domorodí obyvatelia EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby aj naďalej hľadala spôsoby, ako zabezpečiť, aby ich názory a skúsenosti boli zastúpené v procese tvorby politiky EÚ; v súvislosti s tým žiada zriadenie nezávislého zastúpenia domorodého obyvateľstva v Bruseli;
23. zdôrazňuje významný prínos EÚ vo výskume v rámci programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné smery podpory výskumu v oblasti Arktídy v novom programe Horizont 2020, a to všeobecného i aplikovaného výskumu;
24. znovu pripomína, že vážne environmentálne problémy súvisiace s arktickými vodami si vyžadujú, aby sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu ochrany životného prostredia arktickej oblasti v súvislosti s akýmikoľvek činnosťami pri ťažbe ropy a plynu na mori, pričom treba brať do úvahy riziko vážnych nehôd a potrebu účinnej reakcie, ako je stanovené v smernici 2013/30/EU;
25. zdôrazňuje potrebu účinnej reakcie v súvislosti s činnosťami pri ťažbe ropy a zemného plynu na mori v oblasti Arktídy, ako je stanovené v smernici 2013/30/EU o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori;
26. zdôrazňuje, že je veľmi dôležité chrániť a zabezpečiť nové svetové obchodné morské trasy vedúce cez oblasť Arktídy, najmä pre EÚ a hospodárstva jej členských štátov, keďže tieto krajiny kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy; víta finalizáciu záväzného Polárneho kódexu pre námornú dopravu v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO); naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby udržiavali úzke styky s európskymi výskumnými inštitútmi a dopravnými a poisťovacími spoločnosťami s cieľom zabezpečiť, aby sa zohľadňovali nové technológie a skúsenosti; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali aktívne presadzovať zásadu slobody morí a právo slobodného prechodu medzinárodnými plavebnými trasami; podporuje spoluprácu v oblasti výskumu a investícií s cieľom vytvoriť pre arktické námorné trasy silnú a bezpečnú infraštruktúru;
27. zdôrazňuje význam práce vykonanej v tomto smere v rámci Partnerstva Severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky;
28. vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili, že všetky súčasné i budúce dopravné trasy budú otvorené pre medzinárodnú lodnú dopravu, a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek jednostranných svojvoľných zaťažujúcich požiadaviek, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde a ktoré sú iné než medzinárodne dohodnuté opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;
29. berie na vedomie nedávne prieskumné činnosti v oblasti európskej časti Arktídy v Barentsovom mori a zdôrazňuje dvojstrannú spoluprácu medzi Nórskom a Ruskom, ktorej cieľom je uplatňovanie najvyšších dostupných technických noriem v oblasti ochrany životného prostredia pri prieskume ropy a zemného plynu v Barentsovom mori; poukazuje najmä na význam kontroverzného vývoja nových technológií vyvinutých osobitne pre oblasť Arktídy, akou je napr. ponorná inštalačná technológia pre morské dno;
30. vzhľadom na vnútorné diskusie v EÚ a jej členských štátoch o zmene klímy a nových politikách v oblasti energetiky (Energiewende) pripomína postavenie EÚ ako významného spotrebiteľa zemného plynu z Arktídy a zapojenie európskych hospodárskych subjektov; zdôrazňuje úlohu zemného plynu z bezpečného zdroja, vyrobeného podľa najvyšších noriem, ako dôležitého spojovacieho prvku k nízkouhlíkovému hospodárstvu v budúcnosti; podporuje postupný obozretný prístup vo vývoji energetických zdrojov v Arktíde a upozorňuje na skutočnosť, že podmienky v jednotlivých oblastiach Arktídy sa výrazne líšia, preto sa musia riešiť samostatne;
31. pripomína právo obyvateľov Arktídy vybrať si vlastný spôsob živobytia a uznáva ich želanie, aby sa ich región trvalo rozvíjal; žiada Komisiu, aby predložila správu o tom, ktoré programy EÚ by sa mohli použiť na podporu takéhoto dlhodobého, vyváženého a udržateľného rozvoja, a aby pripravila opatrenia s cieľom konkrétnejšie prispieť k naplneniu tohto želania;
32. berie na vedomie priority v oblasti rozvoja novej vlády Grónska; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by mohli programy EÚ prispieť k udržateľnému rozvoju Grónska, najmä vzhľadom na dramaticky sa zvyšujúce aktivity mimoeurópskych aktérov v Grónsku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali strategický pohľad na budúcnosť Grónska a rozvoj jeho zdrojov a aby zároveň zabezpečili, že európska účasť náležite prispeje k udržateľnému rozvoju tejto krajiny;
33. vyjadruje znepokojenie nad veľmi obmedzeným úspechom vyhlásenia o zámere, ktorý s Grónskom podpísal podpredseda Komisie, v porovnaní s rýchlosťou zapojenia a investičných príprav ázijských krajín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tiež koordinovali svoje postupy s európskymi podnikmi s cieľom zabezpečiť, aby sa brali do úvahy dlhodobé záujmy EÚ a jej možnosti prispievať k dlhodobo udržateľnému rozvoju;
34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov oblasti Arktídy
- [1] Ú. v. EÚ C 136 E, 11.05.2012, s. 71.