Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0233/2014

Predkladané texty :

B7-0233/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 12/03/2014 - 8.29
CRE 12/03/2014 - 8.29

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 126kWORD 63k
5.3.2014
PE529.631v01-00
 
B7-0233/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (2013/2595(RSP))


Sabine Lösing, Willy Meyer, Jacky Hénin, Nikola Vuljanić, Patrick Le Hyaric, Marie-Christine Vergiat v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (2013/2595(RSP))  
B7‑0233/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý bol uzavretý 10. decembra 1982 a nadobudol platnosť 16. novembra 1994,

–       so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Dohovor o biologickej diverzite (DBD),

–       so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva z 13. septembra 2007,

–       so zreteľom na dokument o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti vysokého predstaviteľa a Európskej komisie pre Európsku radu zo 14. marca 2008,

–       so zreteľom na posúdenie vplyvu na arktickú klímu vypracované na 4. ministerskej schôdzi Arktickej rady v Reykjavíku 24. novembra 2004,

–       so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. júna 2012 (JOIN(2012)0019) a 20. novembra 2008 (COM(2008)0763) o politike EÚ pre Arktídu,

–       so zreteľom na svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(1),

–       so zreteľom na plán amerických námorných síl pre Arktídu z 10. novembra 2009,

–       so zreteľom na článok 115 rokovacieho poriadku,

A.     keďže Arktídu postihnú dôsledky zmeny klímy, ktoré majú pôvod takmer výlučne mimo tejto oblasti; keďže je pravdepodobné, že nepredvídateľné a katastrofálne environmentálne následky a reakcie v iných častiach planéty spôsobí najmä ústup morského ľadu, ale aj nárast lodnej dopravy predovšetkým medzi Európou, Áziou a Severnou Amerikou, zintenzívnenie prieskumu a ťažby prírodných zdrojov, predovšetkým plynu, ropy a ďalších nerastov, ale aj intenzívnejšie využívanie iných prírodných zdrojov, napríklad rýb a morských genetických zdrojov, rovnako ako nárast ťažobných činností a ťažby dreva, ako aj cestovného ruchu;

B.     keďže priemyselné využívanie Severného ľadového oceánu, ktorý bol doteraz chránený ľadom, bude mať závažný vplyv na vysoko citlivý ekosystém v Arktíde a na globálnu klímu;

C.     keďže zvýšená dostupnosť obrovských zdrojov uhľovodíkov v arktickej oblasti mení geostrategickú dynamiku v regióne, čo môže mať dôsledky pre medzinárodnú stabilitu a európske bezpečnostné záujmy, a keďže zvýšený geostrategický záujem členských štátov EÚ a NATO vedie k militarizácii ďalekého severu, keďže Rusko vyhlásilo vo februári 2013 svoj úmysel prioritne sa zamerať na vybudovanie ozbrojených síl v arktickom regióne, aby zaistilo vojenskú bezpečnosť a ochranu svojich národných záujmov v oblasti;

D.     keďže Kanada vzniesla v decembri 2013 na pôde OSN nárok na arktický región vrátane severného pólu;

E.     keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ žijú vo Švédsku a Fínsku; keďže za kľúčové zainteresované strany v procesoch týkajúcich sa Arktídy by sa mali považovať jej pôvodní obyvatelia a občianska spoločnosť, ktorú tvoria;

1.      zastáva názor, že najlepší spôsob ochrany prírodných zdrojov spočíva v moratóriu na priemyselné využívanie tej časti Severného ľadového oceánu, ktorá bola doposiaľ pokrytá ľadom, a že toto moratórium musí zostať v platnosti, až kým nebude prijatý právne záväzný zastrešujúci rámec, ktorý v plnom rozsahu zabezpečí ochranu ekosystému a obyvateľov Arktídy; zdôrazňuje, že každú dohodu o moratóriu musia odsúhlasiť príslušné krajiny a obyvatelia regiónu, predovšetkým pôvodní obyvatelia; domnieva sa, že by sa mal vytvoriť fond na odškodnenie obyvateľov Arktídy za to, že nevyužívajú svoje prírodné zdroje;

2.      uznáva, že EÚ, podobne ako ďalšie rozvinuté oblasti sveta, významne prispieva k zmene klímy, a preto nesie osobitnú zodpovednosť;

3.      považuje Arktídu za mimoriadne citlivý ekosystém, v ktorom sú dôsledky zmeny klímy zvlášť viditeľné, čo má katastrofické a nezvratné následky v ostatných regiónoch sveta;

4.      zdôrazňuje potrebu chrániť krehké životné prostredie Arktídy a podčiarkuje význam celkovej stability a mieru v regióne; zdôrazňuje, že EÚ by mala presadzovať politiky, ktoré prisúdia ochrane Arktídy najvyššiu prioritu, keďže táto oblasť je jedným z najdôležitejších globálnych regulátorov klímy a významným zdrojom príjmov miestnych obyvateľov;

5.      zdôrazňuje, že EÚ musí zohrávať vedúcu úlohu pri znižovaní znečistenia, ktoré v arktickej oblasti spôsobuje okrem iného diaľková preprava; upozorňuje, že zmena klímy v Arktíde bude mať katastrofálny a nezvratný vplyv na pobrežné regióny v Európe a v iných častiach sveta, ako aj na priemyselné odvetvia v Európe a v ostatných regiónoch, ktoré sú závislé od klímy, napríklad na poľnohospodárstvo, energiu z obnoviteľných zdrojov, rybné hospodárstvo a dopravu;

6.      zdôrazňuje, že roztápanie ľadu má len minimálny a krátkodobý pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj v porovnaní s oveľa dlhodobejším ekologicky deštruktívnym vývojom v arktickej oblasti;

7.      so znepokojením vníma rastúcu militarizáciu arktického regiónu arktickými krajinami – Ruskom a členskými štátmi NATO USA, Kanadou, Dánskom a Nórskom, a nemyslí si, že plán amerických námorných síl pre Arktídu, zvýšenie počtu kanadských ozbrojených síl v Arktíde, vojenské cvičenia uskutočnené v auguste 2010 alebo plánované rozmiestnenie ruských vojsk do roku 2020 prispieva k presadzovaniu konštruktívneho porozumenia a spolupráce v regióne; upozorňuje, že arktické štáty pri viacerých príležitostiach prejavili svoje odhodlanie vyriešiť prípadné konflikty záujmov v súlade so zásadami medzinárodného práva a v niektorých prípadoch aj spolupracovali na ich vyriešení;

8.      uznáva, že zatiaľ čo existujú viditeľné rozdiely medzi Arktídou a Antarktídou, sú medzi nimi aj očividné podobnosti; upozorňuje, že Zmluva o Antarktíde vytvára úspešný rámec pre mierový výskum a spoluprácu bez toho, aby vznikali územné spory a bez ohľadu na existujúce hranice jednotlivých krajín; zdôrazňuje, že rovnaké ciele mierového výskumu a spolupráce sú dostatočne široko formulované a situácia je natoľko podobná, aby sa dala považovať za relevantnú aj v súvislosti s Arktídou;

9.      podporuje spoluprácu v rámci Arktickej rady, ktorá môže slúžiť ako rámec mierovej spolupráce v oblasti ochrany obyvateľov Arktídy a samotnej arktickej oblasti;

10.    berie na vedomie iniciatívu vlády Islandu ukončiť rokovania o vstupe do EÚ; domnieva sa, že je potrebné zachovať dobré vzťahy a rozvinúť s Islandom užšiu spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu;

11.    vyjadruje znepokojenie nad vývojom medzi EÚ a pobrežnými štátmi v oblasti rybolovných kvót a verí v spravodlivé riešenie;

12.    uvedomuje si potrebu zdrojov pre rastúci počet obyvateľov sveta; uznáva, že pre súčasnú svetovú populáciu sú k dispozícii dostatočné zdroje, najmä ak sa presadí komplexný prechod na obnoviteľné zdroje energie a na energeticky úsporné technológie, ale domnieva sa, že nespravodlivé rozdelenie využívania zdrojov vo svete vytvára extrémne chudobné a extrémne bohaté regióny, a preto požaduje prijatie politických, hospodárskych a sociálnych opatrení a komplexný prechod na obnoviteľné zdroje energie a energeticky úsporné technológie, aby sa táto nerovnováha odstránila; nevidí riešenie v environmentálne nešetrnom využívaní domnelých zdrojov ropy a zemného plynu v Arktíde a vyzýva na neobmedzenú ochranu tohto veľmi citlivého ekosystému;

13.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Arktickej rade, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1)

Ú. v. EÚ C 136 E, 11.5.2012, s. 71.

Posledná úprava: 7. marca 2014Právne oznámenie