Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B7-0238/2014

Predkladané texty :

B7-0238/2014

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 13/03/2014 - 14.16
CRE 13/03/2014 - 14.16

Prijaté texty :


NÁVRH UZNESENIA
PDF 241kWORD 143k
5.3.2014
PE529.636v01-00
 
B7-0238/2014

predložený na základe vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku

v súlade s článkom 110 ods. 2 rokovacieho poriadku


o pozícii Európskeho parlamentu k 25. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva (2014/2612(RSP))


Marie-Christine Vergiat, Patrick Le Hyaric, Jacky Hénin, Willy Meyer, Nikola Vuljanić, Kyriacos Triantaphyllides, Takis Hadjigeorgiou, Alda Sousa, Marisa Matias v mene skupiny GUE/NGL

Uznesenie Európskeho parlamentu o pozícii Európskeho parlamentu k 25. zasadnutiu Rady OSN pre ľudské práva (2014/2612(RSP))  
B7‑0238/2014

Európsky parlament,

–       so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1953,

–       so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 (A/Res/55/2) a na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN,

–       so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade OSN pre ľudské práva,

–       so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o otázkach ľudských práv a demokracie,

–       so zreteľom na nadchádzajúce 25. zasadnutie Rady pre ľudské práva, ktoré sa bude konať od 3. do 28. marca 2013 na pôde Úradu OSN v Ženeve,

–       so zreteľom na návštevu osobitného spravodajcu pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve Pabla de Geiffa v Španielsku a na záverečnú správu, ktorú predloží v septembri 2014, konkrétne jeho vyhlásenia na konci misie, v ktorých vyzval španielsku vládu, aby zrušila zákon o amnestii, chránila práva obetí a spolupracovala s medzinárodnými iniciatívami v tejto oblasti,

–       so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), akčný program medzinárodnej konferencie o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio +20) a na pekinskú akčnú platformu;

–       so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 60 rokov po prijatí Všeobecnej deklarácie ľudských práv je boj proti diskriminácii a za dodržiavanie všetkých ľudských práv – sociálnych, hospodárskych a kultúrnych práv, ako aj občianskych a politických práv – naďalej každodenným bojom;

 

B.   keďže hospodárske, sociálne a kultúrne práva sú neoddeliteľnou súčasťou ľudských práv a keďže ich dodržiavanie vedie prinajmenšom k úplnému vykonávaniu ôsmich rozvojových cieľov Miléniovej deklarácie z roku 2000, ktorými sú: „odstránenie extrémnej chudoby a hladu, univerzálny prístup k základnému vzdelaniu, presadzovanie rovnosti pohlaví a emancipácie žien, zníženie detskej úmrtnosti, zlepšenie prístupu k materskej starostlivosti, boj proti HIV, sexuálne prenosným chorobám, malárii a iným chorobám, záväzok trvalo udržateľného rozvoja a zavedenie celosvetovej spolupráce v oblasti rozvoja“; keďže sa vypracoval ambiciózny plán na dosiahnutie týchto cieľov do roku 2015, pričom však tieto ciele nie sú dnes ani zďaleka splnené;

 

C.  keďže pre finančnú krízu v krajinách OECD hrozí, že svet bude čeliť najvážnejšiemu spomaleniu hospodárskej činnosti od 30. rokov 20. storočia; keďže WHO odhaduje, že z dôvodu nárastu cien potravín a energie v minulosti sa viac ako 100 miliónov osôb opätovne ocitlo v chudobe; keďže to, čo sa bežne nazýva „finančná a hospodárska kríza“, je v skutočnosti globálna systémová kríza, ktorá zasiahla všetky sektory spoločnosti a má dôsledky vo všetkých oblastiach; politickej, sociálnej, environmentálnej, potravinovej, energetickej atď.;

 

D.  keďže Európska únia a jej členské štáty by mali vo všetkých svojich vnútorných i vonkajších politikách zaručiť dodržiavanie ľudských práv a zabezpečiť súdržnosť medzi nimi, aby sa tak posilnilo postavenie Európskej únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva;

 

E.   keďže napriek svojim nedostatkom je Rada pre ľudské práva významnou platformou na diskusie o ľudských právach a boji proti ich porušovaniu,

 

F.   keďže delegácia Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva vycestuje do Ženevy pri príležitosti 25. riadneho zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva, rovnako ako v minulých rokoch, keď sa zúčastňovala na predchádzajúcich zasadnutiach Rady pre ľudské práva a ešte predtým na zasadnutiach Komisie OSN pre ľudské práva;

 

G.  keďže deväť členských štátov zasadá dnes v Rade pre ľudské práva: Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Írsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo;

 

H.  keďže by sa mala posilniť činnosť Únie a jej členských štátov v Rade pre ľudské práva, a to nielen preto, aby sa presadzoval koncept nedeliteľnosti ľudských práv, ale tiež lepšie zohľadňovali odporúčania Rady pre ľudské práva a lepšie uplatňovala politika Únie v oblasti ľudských práv, a to na vnútornej, ako aj vonkajšej úrovni;

 

I.    zohľadňujúc program 25. zasadnutia, najmä jeho bod č. 3 (presadzovanie a ochrana všetkých ľudských práv – občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na rozvoj) a bod č. 7 (situácia v oblasti ľudských práv v Palestíne a iných okupovaných arabských územiach);

 

Činnosť a organizácia Rady pre ľudské práva

 

1.   opakuje svoju výzvu členským štátom Európskej únie, aby aktívne vystupovali proti akýmkoľvek snahám ohroziť koncept univerzálnosti, nedeliteľnosti a vzájomnej závislosti ľudských práv a aby aktívne podporili Radu pre ľudské práva, aby rovnakým spôsobom bojovala proti všetkým formám diskriminácie bez ohľadu na dôvody, na ktorých sú založené;

 

2.   varuje pred zneužívaním Rady pre ľudské práva; zdôrazňuje význam jej rezolúcií týkajúcich sa jednotlivých krajín pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv; zdôrazňuje význam hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv objektívnym, transparentným, neselektívnym, konštruktívnym a nekonfrontačným spôsobom na základe spoľahlivých informácií a interaktívneho dialógu a pri dodržaní koncepcie všeobecnej platnosti a rovnakého prístupu ku všetkým štátom; vyzýva členské štáty EÚ, aby aktívne prispeli k uplatňovaniu týchto schválených zásad týkajúcich sa Rady pre ľudské práva;

 

3.   zdôrazňuje význam riešenia prvotných príčin politickej nestability v niektorých krajinách prostredníctvom politík rozvoja v súlade s miléniovými rozvojovými cieľmi a ďalšími opatreniami sociálno-ekonomického, politického a kultúrneho charakteru, ktoré sú schopné vytvoriť prostredie, ktorým sa zabráni obnoveniu konfliktov, a ktoré sa zameriavajú na odstránenie chudoby, podporu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja, budovanie inštitucionálnych a administratívnych kapacít, zlepšenie kvality života obyvateľstva a posilnenie právneho štátu výlučne mierovými prostriedkami;

 

4.   berie na vedomie zoznam kandidátov na 18 mandátov Rady pre ľudské práva, ktorý predloží poradná skupina, a víta priority, ktoré stanovila rada pre rôzne oblasti činnosti: vplyv zahraničného dlhu a s ním súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plnohodnotné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv; ľudské práva a extrémna chudoba; dôstojné bývanie ako súčasť práva na dostatočnú životnú úroveň, ako aj právo na nediskrimináciu v tejto oblasti; súčasné formy otrokárstva vrátane príčin a následkov; právo na výživu; obchod s deťmi, prostitúcia detí a detská pornografia; práva pôvodného obyvateľstva; situácia v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku/Barme; situácia v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach okupovaných od roku 1967; situácia obhajcov ľudských práv, situácia v oblasti ľudských práv v Somálsku; presadzovanie využívania všetkých ľudských práv staršími osobami; situácia v oblasti ľudských práv v Stredoafrickej republike; svojvoľné zadržiavanie; násilné a nedobrovoľné zmiznutia; využívanie žoldnierov ako prostriedku na porušovanie ľudských práv a prostriedku ako zabrániť národom, aby využili svoje právo na sebaurčenie; otázka diskriminácie žien v rámci právnych predpisov a v praxi;

 

5.   rovnako víta výber a vymenovanie piatich nezávislých odborníkov pre mechanizmus odborníkov na práva pôvodného obyvateľstva;

 

6.   žiada Radu pre ľudské práva, aby sa bezodkladne zaoberala výzvou vysokej komisárky pre ľudské práva Navi Pillayovej uskutočniť nezávislé medzinárodné vyšetrovanie vrážd pracovníkov v ropnom priemysle, keďže situácia v oblasti ľudských práv v Kazachstane (ktorý je jedným z 47 členov Rady pre ľudské práva) sa ešte zhoršila po brutálnom zásahu polície voči pokojným demonštrantom a pracovníkom v ropnom priemysle, ich rodinám a ich podporovateľom v Žanaozene 16. decembra 2011, pričom počas tohto zásahu podľa oficiálnych údajov zomrelo 15 osôb a ďalších viac ako 100 osôb bolo zranených; žiada Kazachstan, aby ako člen Rady pre ľudské práva zaručil dodržiavanie ľudských práv, zrušil článok 64 trestného zákonníka o „povzbudzovaní k sociálnym nezhodám“ a aby ukončil represiu a zrušil správne konanie voči nezávislým médiám, oslobodil politických väzňov vrátane advokáta ochrancov ľudských práv Vadima Kuramšina, odborárskeho aktivistu Rozu Tuletajeva, politického protivníka Vladimíra Kozlova a aby stiahol všetky žiadosti o vydanie politických protivníkov;

 

 

Výročná správa vysokej komisárky OSN pre ľudské práva a správy úradu vysokého komisára a generálneho tajomníka

 

 

7.   víta skutočnosť, že rade bola predložená správa vysokej komisárky o probléme ľudských práv na Cypre; opätovne odsudzuje opakujúce sa porušovanie ľudských práv vyvolávané pretrvávajúcou okupáciou 37 % územia Cyperskej republiky a neustále porušovanie medzinárodného humanitárneho práva gréckych a tureckých Cyperčanov Tureckom, ktoré trvá štyridsať rokov; vyjadruje znepokojenie najmä nad situáciou utečencov, osôb žijúcich v enklávach a príbuzných nezvestných ľudí; odsudzuje odňatie prístupu k nehnuteľnému majetku a jeho využívania; odsudzuje uplatňovanie úsporných opatrení Tureckom, ktoré porušujú základné hospodárske a sociálne práva cyperských Turkov v zónach pod vojenskou kontrolou; žiada delegáciu Únie a jej členské štáty, aby odsúdili pokračujúce porušovanie a prítomnosť tureckých jednotiek a osadníkov, aby vyzvali k okamžitému ukončeniu okupácie cyperského územia tureckou armádou a ukončeniu politiky zameranej na zmenu demografie Cyperskej republiky; zdôrazňuje, že tieto porušenia predstavujú vojnové zločiny; žiada Turecko, aby povolilo prístup do všetkých vojenských zón a vojenských archívov s cieľom prešetriť situáciu týkajúcu sa nezvestných osôb;

 

8.   pripomína, že Rada pre ľudské práva už niekoľkokrát požiadala o uskutočnenie úplného a transparentného vyšetrovania údajných vojnových zločinov na Srí Lanke, srílanská vláda však doposiaľ nepreukázala žiadnu ochotu túto požiadavku splniť; opätovne odsudzuje brutálne vraždy predovšetkým tamilsky hovoriacich civilistov (zahynulo až 70 000 osôb), ktorého sa dopustila srílanská armáda v posledných týždňoch občianskej vojny na Srí Lanke; súhlasí s kritikou, s ktorou vystúpila vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pilayová vzhľadom na skutočnosť, že srílanská vláda nevyšetrila údajné vojnové zločiny; je mimoriadne znepokojený nad pokračujúcou beztrestnosťou, ktorá na Srí Lanke vládne; žiada Radu pre ľudské práva, aby počas tohto 25. zasadnutie začala nezávislé medzinárodné vyšetrovanie vojnových zločinov, domnieva sa však, že na to, aby bolo toto vyšetrovanie úplne nezávislé, dôveryhodné a transparentné, malo by zahŕňať aj odbory a organizácie v oblasti ľudských práv a malo by informovať všetky obete konfliktu a ich rodiny; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že dochádza k rastúcej militarizácii srílanskej spoločnosti, najmä v severnej a východnej časti ostrova, a požaduje, aby bezodkladne skončilo nadobúdanie pôdy armádou a aby sa armáda z tejto časti ostrova stiahla; podporuje právo tamilského ľudu na sebaurčenie;

 

9.   víta prvé závery osobitného spravodajcu OSN o Španielsku týkajúce sa presadzovania pravdy, spravodlivosti, nápravy a záruk toho, že sa situáciu nebude opakovať, ako prvý krok zo strany vysokej komisárky pre ľudské práva na podporu obetí španielskej diktatúry; naliehavo žiada španielsku vládu, aby čo najskôr realizovala odporúčania osobitného spravodajcu tým, že zruší zákon o amnestii z roku 1977 a zaujme voči obetiam španielskej občianskej vojny a diktatúry zodpovedný postoj, ktorý jej ľudu zaručí pravdu a demokratickú pamäť;

 

 

Presadzovanie a ochrana všetkých ľudských práv – občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv vrátane práva na rozvoj

 

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva

 

10. víta, že na 25. zasadnutí Rady pre ľudské práva bol uznaný význam presadzovania a ochrany hospodárskych a sociálnych práv a dôležitosť otázky previazanosti ľudských práv; opätovne zdôrazňuje význam rovnocenného prístupu k hospodárskym, sociálnym, kultúrnym, občianskym a politickým právam; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti, zvýšenie miery chudoby a sociálneho vylúčenia a stále komplikovanejší prístup k cenovo dostupným verejným službám, akými sú zdravotníctvo, vzdelávanie, bývanie, doprava a kultúra, a zhoršovanie kvality týchto služieb predstavujú významné problémy; zdôrazňuje, že privatizácia a liberalizácia prispeli k zhoršeniu situácie v uplatňovaní niektorých týchto práv, že tento vývoj treba zvrátiť a že lepšie rozdelenie bohatstva, primeraný príjem a kvalitné zamestnanie sú dôležitými prostriedkami na riešenie týchto problémov; rovnako poznamenáva, že úsporné opatrenia zavedené v členských krajinách Únie, ako aj v ostatných krajinách, vrátane opatrení zavedených pod tlakom Únie, tieto nerovnosti a chudobu len prehĺbili;

 

11.  zdôrazňuje, že (podľa správy o celosvetovom bohatstve za rok 2013) v roku 2013 vlastnilo 10 % najbohatších ľudí sveta 86 % svetového bohatstva, že kríza potvrdila nebezpečenstvá súčasného ekonomického a politického systému a že sa ňou zvýšili už aj tak výrazné sociálne nerovnosti v prospech najvyšších príjmov, ktorých vzostup oproti stredne vysokým príjmom je závratný; domnieva sa, že otázka rozdelenia bohatstva vo svete by mala byť absolútnou prioritou na 25. zasadnutí Rady pre ľudské práva, keďže je základnou prekážkou vykonávania hospodárskych a sociálnych práv, a že delegácie Únie a jej členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa;

 

12. víta význam, ktorý sa prikladá „bývaniu ako súčasť práva na dôstojnú životnú úroveň“; vyzýva delegácie EÚ a jej členské štáty, aby podporovali prístup ku kvalitnému bývaniu pre všetkých, bez diskriminácie, ako základné právo, a aby vykonali hodnotenie týkajúce sa otázky prístupu k bývaniu v rámci Únie (najmä od začiatku krízy a zavedenia úsporných opatrení), aby sa zaviazali vyriešiť tento chronický problém, ktorý sa v posledných rokoch ešte zhoršil; okrem toho potvrdzuje, že treba vykonať rekvizíciu prázdnych bytových priestorov a pozastaviť nútené vysťahúvanie s cieľom čeliť súčasnej kríze v určitých členských štátoch;

 

13. rovnako víta správu o „práve na potraviny“ a predĺženie mandátu osobitného spravodajcu o tri roky, aby mohol pokračovať v práci na dopadoch celosvetovej potravinovej krízy na vykonávanie tohto práva; zdôrazňuje, že členské štáty OSN by mali vo zvýšenej miere podporovať prístup k prírodným a pre život potrebným zdrojom, prístup k pôde, ako aj potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť ako prostriedok na znižovanie chudoby a nezamestnanosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že výrazný počet ľudí nemá alebo stratil prístup k niektorým zdrojom vrátane základných komodít ako voda, a to z dôvodu skupovania týchto zdrojov podnikmi alebo súkromnými subjektmi, ktoré môžu využívať podporu politických orgánov príslušných štátov, čo vedie najmä k veľkému nedostatku potravín a zvyšovaniu ich cien; žiada preto delegácie Európskej únie a členských štátov, aby prijali opatrenia potrebné na ukončenie skupovania zdrojov, najmä pôdy, predovšetkým európskymi podnikmi, a aby v rámci medzinárodných a regionálnych zoskupení a konferencií (Svetová banka, WTO, UNCTAD, MMF, OECD atď.) presadzovali návrhy uznávajúce celosvetové verejné statky a ich začlenenie do osobitného dohovoru OSN; vyzýva okrem toho Úniu a jej členské štáty, aby podporili rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 67/292 z 28. júla 2010, ktorá uznáva prístup k vode ako základné právo, a aby vynaložili všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa záväzne vykonávala;

 

14. zdôrazňuje skutočnosť, že politiky Únie v oblasti migrácie, ako aj podpora nedemokratických režimov pod zámienkou, že ide o „dobrú správu vecí verejných“ a dohody o čisto hospodárskom partnerstve, poškodzujú dodržiavanie ľudských práv a samotnú dôveryhodnosť Únie na medzinárodnom poli; opätovne vyzýva členské štáty Európskej únie, aby zaviedli doložky o demokracii a ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd bez ohľadu na ich charakter a aby zaručili dodržiavanie ľudských práv vo svojich vnútorných a vonkajších politikách, bez čoho by bolo postavenie Únie v rámci Rady pre ľudské práva a v ktoromkoľvek inom medzinárodnom kontexte, kde sa rieši otázka ľudských práv, oslabené;

 

15. zdôrazňuje význam bodu týkajúceho sa „vplyvu zahraničného dlhu a iných s ním súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plnohodnotné využívanie všetkých ľudských práv“ a je znepokojený nad tým, že platba „úrokov z dlhu“ členských štátov sa dnes týka väčšiny krajín a slúži ako zámienka na zavedenie úsporných plánov nazývaných „štrukturálne plány úprav“; znovu opakuje svoju pozíciu, najmä v súvislosti s hospodárskou a sociálnou krízou, na podporu odpísania dlhu krajín tretieho sveta, ale aj krajín (najmä členských štátov Únie) s najväčšími problémami, s cieľom zabrániť zhoršeniu krízy a zaručiť účinné využívanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

 

16. domnieva sa, že vzhľadom na svoje povinnosti a povinnosti niektorých členských štátov Únie v hospodárskej, sociálnej a politickej situácii, ktorá viedla k ľudovým povstaniam v krajinách tzv. Arabskej jari, Európska únia musí pomôcť inštitúciám v týchto krajinách uskutočniť audity ich pohľadávok, a najmä európskych pohľadávok, s cieľom určiť nelegitímnu časť svojich dlhov, ktoré neboli v prospech obyvateľstva, musí taktiež vyvinúť maximálne úsilie na to, aby bolo možné rýchle odpísanie týchto nelegitímnych dlhov; opäť vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vyvinuli ďalšie výrazné úsilie o uľahčenie návratu majetku obyvateľov krajín Arabskej jari, ktorý spreneverili bývalé režimy, v primeranej lehote; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že diskusie partnerov pokračujú rovnakým smerom ako predchádzajúce diskusie;

 

Občianske a politické práva

 

17. víta pozornosť, ktorá sa venuje otázke „ľudských práv a svojvoľného odňatia štátnej príslušnosti“; žiada preto delegácie Európskej únie a členských štátov v Rade pre ľudské práva, aby k tejto otázke pristupovali tak, že rozšíria otázku týkajúcu sa regularizácie migrujúcich osôb a odmietnutia vydania povolenia na pobyt týmto osobám; rovnako žiada Úniu a jej členské štáty, aby preskúmali počet prípadov, ktorých sa tento jav týka v rámci Únie, a aby rozhodne pracovali s cieľom vyriešiť tento problém;

 

18. vyzýva všetky štáty, aby bojovali proti mučeniu, a to aj na území členských štátov; vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby do diskusie o mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní a trestaní zahrnuli otázku zákazu obchodu s produktmi, ktoré by mohli slúžiť na účely mučenia, a to v rámci Európskej únie i mimo nej;

 

19. zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v práci na celosvetových postupoch týkajúcich sa najmä tajného väznenia v rámci boja proti terorizmu; vyzýva členské štáty Európskej únie, aby zabezpečili primerané opatrenia v nadväznosti na existujúce správy, a to v súlade s predchádzajúcimi pozíciami Európskeho parlamentu v tejto oblasti, najmä v uzneseniach o využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy, nezákonného väznenia a mučenia väzňov;

 

20. vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby opätovne potvrdili svoj odmietavý postoj k trestu smrti a podporu jeho všeobecného zrušenia, ako aj zavedenie okamžitého moratória v krajinách, kde sa stále vykonáva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v určitých krajinách, ktoré trest smrti zrušili, sa tento trest začína znovu vykonávať;

 

21. berie na vedomie správu o slobode náboženského vyznania alebo viery a pripomína, že jej predpokladom je takisto právo veriť a právo neveriť, ako aj právo presadzovať náboženské presvedčenie a právo na jeho zmenu; opätovne zdôrazňuje význam, ktorý pripisuje sekularizmu ako základnej črte štátov a niektorých kultúr, ktorého definícia vychádza z prísneho oddelenia politickej a náboženskej moci, čo znamená odmietať akékoľvek zasahovanie cirkvi do fungovania vlády a akékoľvek zasahovanie politickej moci do náboženských záležitostí, pokiaľ nejde o zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku (vrátane rešpektovania slobody druhých), a zároveň zaručuje všetkým (veriacim, agnostikom alebo ateistom) rovnakú slobodu svedomia, ako aj právo na verejné vyjadrenie viery;

 

 

Práva ľudí, skupín a jednotlivcov

22. opätovne zdôrazňuje nescudziteľné právo národov na sebaurčenie a na rozhodnutie o svojom politickom, hospodárskom a sociálnom smerovaní bez vonkajších zásahov; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby pri príležitosti 22. zasadnutia Rady pre ľudské práva rázne presadzovali toto právo namiesto súčasných politík;

 

23. vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou obhajcov, aktivistov, organizácií, inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako aj pokiaľ ide o novinárov, k čomu dochádza rôznymi spôsobmi a v rôznej miere všade na svete, a to aj v Únii;

 

24. berie na vedomie dôležitosť práv dieťaťa na tomto 25. zasadnutí, ako aj ochotu vyplývajúcu z prijatia rezolúcie 7/29 venovať týmto otázkam aspoň jeden deň v roku a víta predĺženie funkčného obdobia osobitnej spravodajkyne pre predaj detí, detskú prostitúciu a detskú pornografiu na tri roky; takisto víta predĺženie funkčného obdobia osobitnej zástupkyne generálneho tajomníka, ktorá je zodpovedná za otázky násilia páchaného na deťoch, na ďalšie tri roky;

 

25. vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby sa prednostne venovali konkrétnym krokom Rady pre ľudské práva, ktorých cieľom je ukončiť porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva, a najmä žien a detí, počas vojen a násilných konfliktov; žiada, aby sa v prvom rade podnikli prioritné kroky s cieľom ukončiť najímanie detských vojakov a zaistiť ich ochranu;

 

Previazanosť ľudských práv a tematických otázok týkajúcich sa ľudských práv

 

26. žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala problematike Úloha verejnej správy ako základného prvku dobrej správy vecí verejných pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s trendom liberalizácie v niektorých krajinách, najmä v Únii, pod zámienkou dobrej správy vecí verejných alebo úsporných opatrení; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto politiky sú v rozpore s najdôležitejšími základnými právami, ako je prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotníctvu, doprave, bývaniu, sociálnemu zabezpečeniu (vrátane dôchodkov) alebo aj službám, ako sú dodávky plynu, elektriny, potravín atď.; žiada preto delegáciu Únie, ako aj členské štáty, aby sa namiesto súčasných politík rázne zasadzovali o zaručenie týchto práv tým, že vytvoria verejné služby, ktoré budú pre všetkých prístupné;

 

27. víta pozornosť, ktorá sa venuje predchádzaniu genocídam, a domnieva sa, že bude môcť byť reálne len vtedy, ak sa objasní zodpovednosť súvisiaca s predchádzajúcimi genocídami;

 

28. domnieva sa, že správa o ľudských právach a životnom prostredí je mimoriadne dôležitá, pretože bezprostredne súvisí s právami národov disponovať vlastnými prírodnými zdrojmi, pôdou a udržateľným environmentálnym systémom; domnieva sa preto, že je veľmi dôležité, aby všetci ratifikovali a vykonávali Kjótsky protokol, ako aj ostatné medzinárodné dohovory, ktoré umožňujú účinné uplatňovanie týchto práv;

 

29. vyjadruje veľké znepokojenie nad zhoršením situácie, pokiaľ ide o ľudské práva a verejné slobody, pod zámienkou boja proti terorizmu a neustále narastajúcej vysokej kriminalite bez toho, aby boli tieto pojmy jasne vymedzené, a to aj v rámci Únie alebo prostredníctvom osobitných dohôd s určitými štátmi, v ktorých sa ľudskoprávne normy neuplatňujú; vyjadruje znepokojenie predovšetkým v súvislosti s porušovaním noriem týkajúcich sa ochrany údajov a rešpektovania súkromia;

 

30. vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné spoločenstvo doteraz nezačalo rokovania o uzavretí medzinárodnej dohody o ochrane osobných údajov, ktorá by sa mohla inšpirovať dohovorom Rady Európy č. 108; vyzýva delegáciu Únie a jej členských štátov, aby sa usilovali o vypracovanie takéhoto rámca v spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi;

 

31. odsudzuje rozsiahle využívanie súkromných vojenských alebo bezpečnostných spoločností v rámci politík, ktoré sa označujú za bezpečnostné, pričom ide o výsadné právomoci patriace výhradne do kompetencie štátov, a vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom ukončiť tieto praktiky; domnieva sa, že súkromné vojenské a bezpečnostné spoločnosti musia v tejto oblasti, ktorá patrí do kompetencie štátov, uplatňovať ľudskoprávne normy, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov a ochranu súkromia; domnieva sa preto, že v prípade prenesenia úloh verejných orgánov musia za porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, ktorého sa dopustia zamestnanci týchto spoločností, niesť zodpovednosť rovnako štáty, ako aj tieto spoločnosti;

 

Situácie týkajúce sa ľudských práv, ktoré si vyžadujú pozornosť rady

 

32. berie na vedomie rozhodnutie rady o predĺžení mandátu nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku, ktorá bola vytvorená na základe rezolúcie S–17/1 s cieľom vyšetriť všetky údajné porušenia medzinárodného práva a ľudských práv, ktoré boli v tejto krajine spáchané od marca 2011, a žiada túto komisiu, aby pokračovala v tejto činnosti; dôrazne odsudzuje používanie chemických zbraní proti sýrskemu obyvateľstvu; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom konferencie Ženeva II; zdôrazňuje, že o budúcom osude Sýrie musí jednoznačne rozhodovať sýrsky ľud; podporuje politické riešenie konfliktu dohodnuté Sýrčanmi, a to bez akéhokoľvek zahraničného zásahu, ktoré by umožnilo všeobecný národný dialóg zameraný na skutočné naplnenie oprávnených očakávaní a záujmov sýrskeho ľudu týkajúcich sa demokratických zmien;

 

33. konštatuje, že situácia v oblasti ľudských práv v Iráne sa naďalej zhoršuje; konštatuje, že represívne opatrenia voči pokojným demonštrantom a disidentom (vrátane študentov, akademikov, obhajcov ľudských práv), aktivistom za práva žien, právnikom, novinárom, bloggerom a duchovným predstaviteľom sú v tejto krajine bežným javom; zdôrazňuje prvoradú úlohu, ktorú musí v záujme zaručenia mieru zohrávať medzinárodné spoločenstvo; vyjadruje vážne znepokojenie nad neustále sa zhoršujúcou situáciou v oblasti ľudských práv v Iráne, rastúcim počtom politických väzňov a väzňov svedomia, neustále vysokým počtom popráv vrátane popráv maloletých osôb, mučením, nespravodlivými súdnymi procesmi a prehnanými výškami kaucií, ako aj nad vážnym obmedzovaním práva na informácie, slobody prejavu, zhromažďovania, náboženstva, vzdelávania a pohybu; víta rozhodnutie Rady o predĺžení funkčného obdobia osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike o jeden rok;

 

34. oceňuje prebiehajúce politické a občianske reformy práv, ktoré sa uskutočňujú v Mjanmarsku (Barme), vyzýva však orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie, najmä prepustením politických väzňov, a aby k boju proti násiliu medzi komunitami pristupovali ako k naliehavej záležitosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilím v Rakhinskom štáte, ktoré je dlhoročným následkom diskriminačnej politiky voči Rohingyom; víta predĺženie funkčného obdobia osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku (Barme) o ďalší rok;

 

35. vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v Latinskej Amerike, najmä v Hondurase a Paraguaji, nebola zaradená do tejto diskusie; žiada, aby situácia v oblasti ľudských práv v týchto dvoch krajinách, ktorá nastala po štátnych prevratoch, bola predmetom skutočného monitorovania a aby sa vynaložilo maximálne úsilie na obnovenie demokracie a právneho štátu; žiada delegáciu Únie a jej členské štáty, aby sa zasadzovali o odsúdenie štátnych prevratov, neuznali de facto vlády a požadovali súdne konania s vinníkmi; rovnako žiada, aby sa vyšetrili pokusy o štátny prevrat v iných krajinách Latinskej Ameriky (napríklad v Ekvádore alebo vo Venezuele) a aby sa stanovila zodpovednosť všetkých zúčastnených vrátane tretích krajín;

 

36. poznamenáva, že Kolumbia je naďalej jednou z najnebezpečnejších krajín sveta, pokiaľ ide o vyvíjanie odborárskej alebo politickej činnosti, a že porušovanie ľudských práv vrátane práv študentov, aktivistov opozičných strán, poľnohospodárov, žien a detí, je naďalej takmer úplne nepotrestané; nesúhlasí preto s ratifikáciou dohody o voľnom obchode s touto krajinou; dôrazne odsudzuje skutočnosť, že spravodajská služba (DAS), ktorá priamo podlieha prezidentovi republiky, uskutočňovala systematické odpočúvanie a protiprávne kroky zamerané na diskreditovanie vysokých sudcov, opozičných poslancov a obhajcov ľudských práv; pripomína, že aj Podvýbor Európskeho parlamentu pre ľudské práva, osoby žijúce v Európe a MVO boli terčom týchto činností; žiada, aby tieto závažné skutočnosti nezostali nepotrestané; vyzýva Európsku úniu, aby uplatňovala odporúčania týkajúce sa Kolumbie obsiahnuté v správe Výboru proti mučeniu;

 

37. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že otázka ľudských práv v Turecku nebola zaradená do programu; vyjadruje osobitné znepokojenie nad zhoršením stavu demokracie v tejto krajine a zostrovaním tvrdých zásahov voči demokratom, voleným zástupcom a politickým aktivistom, odborárom, novinárom, obhajcom ľudských práv, či dokonca umelcom; konštatuje, že tieto represie sú namierené najmä proti Kurdom; vyzýva delegáciu Únie na zabezpečenie toho, aby sa táto diskusia začala počas 25. zasadnutia Rady pre ľudské práva a aby sa deklarovala výslovná podpora opätovného začatia diskusií o mierovom procese;

 

Situácia v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach

 

38. víta osobitnú pozornosť, ktorá sa na tomto 25. zasadnutí Rady pre ľudské práva venuje situácii v oblasti ľudských práv v Palestíne a na iných okupovaných arabských územiach, najmä pokiaľ ide o právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie, ako aj zriadeniu nezávislého a udržateľného štátu pozdĺž hraníc z roku 1967; dôrazne nabáda delegáciu Únie, aby odsúdila všetky formy kolonializmu, najmä v Palestíne, v Predjordánsku, ako aj vo východnom Jeruzaleme;

 

39. odsudzuje neustálu politiku rozširovania osád a okupovania, ktorú Izrael uskutočňuje v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme, v rozpore s medzinárodným právom; dôrazne odsudzuje plán Prawer, ktorý bol vytvorený s cieľom vyhnať beduínske komunity z území ich predkov v oblasti Negev (Naqab), ako aj politiku presídľovania, ktorú uskutočňuje Izrael voči beduínom; zdôrazňuje, že táto politika spočíva v zabratí palestínskej pôdy, odopieraní používania poľnohospodárskej pôdy a ničení komunít; odsudzuje túto politiku, ktorej cieľom je zmariť možnosť palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom v súlade s rezolúciami OSN; naliehavo žiada delegácie členských štátov a Únie, aby odsúdili túto izraelskú politiku, požadovali jej okamžité zastavenie a prijali všetky opatrenia potrebné na tento účel;

 

40. pripomína význam správy OSN o situácii v oblasti ľudských práv na palestínskych územiach, v ktorej sa odsudzuje skutočnosť, že ako sa zdá, izraelská politika v Predjordánsku a v pásme Gazy vedie k apartheidu vzhľadom na systematické utláčanie palestínskeho ľudu a de facto vyvlastňovanie ich pôdy, ako aj porušovanie základných práv Palestínčanov izraelskými jednotkami a etnické čistky vo východnom Jeruzaleme, a zároveň pokus izraelských orgánov spraviť z Jeruzalema čisto židovské mesto, a tak si ho podmaniť; zdôrazňuje, že vyšetrovateľ Richard Falk po šiestich rokoch vyšetrovania v teréne dospel k alarmujúcim zisteniam o situácii Palestínčanov, a rozhodne odsudzuje izraelskú okupáciu; zdôrazňuje, že navrhuje riešenie na potrestanie štátu za tieto kroky – bojkot jeho výrobkov;

 

41.  víta zverejnenie správy Amnesty International, v ktorej sa odsudzujú násilné činy izraelských vojakov v Predjordánsku a ktorá upozorňuje na násilnú okupáciu palestínskych území Izraelom; zdôrazňuje, že podľa rôznych správ je zaobchádzanie izraelskej armády s Palestínčanmi porovnateľné s vojenským zločinom; odsudzuje spoluúčasť zástupcov lekárskeho povolania na zlom zaobchádzaní izraelskej armády s palestínskymi väzňami;

42. odsudzuje situáciu palestínskych väzňov v izraelských väzniciach; žiada Izraelský štát, aby okamžite ukončil prax hromadného uväzňovania, administratívneho zadržiavania, presunov politických väzňov mimo okupované územia, kde prichádzajú o možnosť návštev ich rodinných príslušníkov, zlého zaobchádzania a mučenia a odmietania poskytnutia primeranej a včasnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú hrubým porušovaním medzinárodného práva; opätovne pripomína, že odsudzuje všetky formy mučenia a zlého zaobchádzania; žiada Izrael, aby okamžite zabezpečil dodržiavanie dohovoru OSN proti mučeniu Izraelom, ktorého je tento štát zmluvnou stranou; odsudzuje zadržiavanie detí a zlé zaobchádzanie s nimi a žiada okamžité prepustenie uväznených žien a detí;

 

43. odsudzuje situáciu palestínskych väzňov; požaduje ich prepustenie a pripomína svoje uznesenie zo 14. marca 2013, v ktorom vyzýva izraelskú vládu, aby rešpektovala práva palestínskych väzňov a chránila ich zdravie a život; je znepokojený osudom palestínskych väzňov, ktorí sú zadržiavaní bez toho, aby boli obvinení; zdôrazňuje, že proti týmto väzňom by malo byť vznesené obvinenie a mal by sa s nimi uskutočniť súdny proces, pričom by v tejto súvislosti mali požívať súdne záruky v súlade s medzinárodnými normami, alebo by mali byť urýchlene prepustení; vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou a zdravím palestínskych väzňov, ktorí dlhodobo držia hladovku; vyzýva Izrael, aby väzňom poskytol neobmedzený prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti;

 

44. žiada, aby bolo voči štátu Izrael zavedené zbrojné embargo vzhľadom na porušovanie ľudských práv, ktorého sa táto krajina dopúšťa; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ukončili akúkoľvek spoluprácu s Izraelom v rámci Európskej obrannej agentúry a programu Horizont 2020;

 

45. je zvlášť znepokojený situáciou palestínskych utečencov v obkľúčenom tábore Jarmúk a v ďalších táboroch v Sýrii a žiada, aby všetky strany ukončili obliehanie a umožnili voľný prístup k humanitárnej pomoci a voľný pohyb obyvateľstva;

 

46. domnieva sa, že konflikt v Západnej Sahare je otázkou dekolonizácie; konštatuje, že podľa medzinárodného práva Marocké kráľovstvo nemá zvrchovanosť nad Západnou Saharou a je považované za okupačnú mocnosť; odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv západosaharského ľudu; vyzýva na ochranu základných práv ľudu Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva na demonštrácie; požaduje prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo monitorovalo situáciu v oblasti ľudských práv v Západnej Sahare; žiada Maroko a Front Polisario, aby pokračovali v rokovaniach o mierovom a dlhodobom riešení konfliktu v Západnej Sahare, a opäť potvrdzuje právo saharského ľudu na sebaurčenie, o ktorom by sa malo rozhodnúť v demokratickom referende, v súlade s rezolúciami OSN č. 34/37 a 35/19;

 

 

Rasizmus, rasová diskriminácia, xenofóbia a súvisiace prejavy neznášanlivosti – monitorovanie a uplatňovanie deklarácie a akčného programu z Durbanu

 

47. odsudzuje rasistické, antisemitské, homofóbne a xenofóbne prejavy násilia a násilie páchané na migrantoch, ktoré dosiahli v niektorých členských štátoch alarmujúce rozmery, pretože orgány nepodnikajú žiadne rázne kroky; je znepokojený zvyšujúcim počtom nenávistných slovných prejavov a stigmatizovania menšín a skupín ľudí a rastúcim vplyvom týchto javov v médiách a mnohých politických hnutiach a stranách, keďže tieto prejavy sú preberané aj na najvyššej úrovni politickej zodpovednosti v niektorých členských štátoch a viedli k reštriktívnym právnym predpisom;

 

48. vyjadruje poľutovanie nad tým, že na tejto konferencii sa nevenovala pozornosť diskriminácii žien; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia musí zostať politickou prioritou, a to vrátane voľného prístupu k sexuálnej výchove, k metódam antikoncepcie a k právu na prerušenie tehotenstva; zdôrazňuje, že odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, musí byť prioritou a jeho cieľom musí byť dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami; preto žiada Radu OSN pre ľudské práva a medzinárodné spoločenstvo, aby realizovali proces CIPD+20, Peking 20 a Rio +20; zdôrazňuje, že je rovnako dôležité, aby členské štáty Európskej únie uplatňovali odporúčania Rady OSN pre ľudské práva z roku 2002 týkajúce sa medzinárodnej ochrany, pokiaľ ide o prenasledovanie súvisiace s pohlavím, a to najmä v kontexte prisťahovaleckej politiky;

 

49. vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že na tejto konferencii sa nebude diskutovať o otázkach súvisiacich s právami LGBT; odsudzuje násilie a diskrimináciu, ktorým sú LGBT vystavení na celom svete; odsudzuje najmä nútenú sterilizáciu transsexuálov, ktorá pretrváva v niektorých štátoch vrátane štátov Európskej únie, a vyzýva na okamžité ukončenie takéhoto porušovania ľudských práv; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zvážilo prostriedky prispôsobenia svojho rodinného práva meniacim sa formám dnešnej rodiny vrátane možnosti zväzku a adopcie pre osoby rovnakého pohlavia; zdôrazňuje, že lesbičky často trpia mnohonásobnou diskrimináciou (jednak ako ženy, jednak ako lesbičky) a že opatrenia v prospech rovnosti pre LGBT je nutné vykonávať súbežne s opatreniami podporujúcimi rovnosť žien a dievčat s cieľom dosiahnuť rovnosť a nediskrimináciu;

 

 

Technická pomoc a budovanie kapacít

 

50. berie na vedomie bod týkajúci sa technickej spolupráce v oblasti ľudských práv v Afganistane; vyzýva delegáciu Únie a delegácie členských štátov, aby odsúdili skutočnosť, že okupácia Afganistanu zo strany NATO nezlepšila situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; žiada Radu OSN pre ľudské práva, aby sa zasadila o vytvorenie vyšetrovacej komisie pod záštitou OSN a o zorganizovanie procesu v rámci právomocí Medzinárodného trestného súdu vo veci vojnových zločinov, ako aj zverstiev a vraždenia civilistov v Iraku a Afganistane;

 

51. odsudzuje tiež zásah armády v Líbyi pod záštitou NATO a zdôrazňuje, že sa zdá, že situácia, ktorá ani zďaleka nie je stabilizovaná, sa od „oficiálneho skončenia“ vojny naopak skôr zhoršuje, čo vedie k rozdrobeniu krajiny, neschopnosti štátu zabrániť násiliu, nárastu rasových trestných činov, ako aj k absencii spravodlivosti a demokracie; dúfa, že Rada pre ľudské práva bude schopná vykonať nezávislé a nestranné vyšetrovanie situácie v oblasti ľudských práv v krajine, ktoré objasní zodpovednosť všetkých síl, ktoré sa zapojili do konfliktu; vyzýva na okamžité ukončenie spolupráce medzi misiou Eurobam pre pomoc pri kontrole hraníc a líbyjskými orgánmi, v rámci ktorej sa poskytuje výcvik vojenským a policajným silám a dáva sa im k dispozícii vybavenie s modernou technológiou na zamedzenie akémukoľvek odchodu migrantov a utečencov v krajine, v ktorej je rozšírená činnosť geríl a nie je zabezpečená ochrana práv migrantov a utečencov; žiada, aby boli urýchlene podniknuté opatrenia koordinovanej podpory v občianskej spoločnosti a príslušných orgánoch na podporu zavedenia vnútroštátneho azylového systému a systému prijímania migrantov, ktorý bude rešpektovať práva žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov;

 

52. vyjadruje poľutovanie nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv v Stredoafrickej republike od začiatku francúzskej intervencie v decembri 2013; odsudzuje početné prípady zneužívania, ktoré majú vplyv na celú populáciu, najmä ženy a deti; vyjadruje poľutovanie nad premiestňovaním obyvateľstva a nad hygienickými podmienkami; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a darcov, aby viac podporovali humanitárnu pomoc; vyzýva novú hlavu prechodného štátu Catherine Sambu-Panzaovú a prechodnú vládu, aby urobili všetko, čo je v ich silách, na zastavenie násilia a napätia skôr, než konflikt prerastie do genocídy;

 

53  berie na vedomie bod týkajúci sa pomoci pre Pobrežie Slonoviny; domnieva sa tiež, že treba vykonať objektívne a nestranné posúdenie vývoja v oblasti ľudských práv v tejto krajine, najmä od obsadenia krajiny francúzskou armádou;

 

54. víta, že na 25. zasadnutí Rady pre ľudské práva sa Haiti venovala osobitná pozornosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že humanitárna situácia v krajine je aj naďalej dramatická a že škody spôsobené hurikánmi v roku 2010 ešte stále neboli napravené; zdôrazňuje, že extrémna chudoba krajiny zosilnila ničivé účinky prírodných katastrof tým, že viedla k vzniku najhoršej humanitárnej krízy za posledné desaťročia; odsudzuje nový dlh a obrovské záväzky dlhovej služby, ktoré krajine uložilo Francúzsko a medzinárodné inštitúcie (v prvom rade Medzinárodný menový fond) a ktoré sú zodpovedné za zaostalosť krajiny; víta medzinárodnú solidaritu, ktorá sa prejavila pri poskytovaní pomoci Haiti, predovšetkým regionálnu solidaritu, najmä vyslanie lekárov a špecializovaných pracovníkov z Kuby, ktorí ošetrili desiatky tisíc ľudí ohrozených cholerou, finančnú pomoc poskytnutú prostredníctvom humanitárneho fondu krajín združenia ALBA pre Haiti, pokračovanie energetickej podpory prostredníctvom projektu Petrocaribe a vytvorenie osobitného plánu pre priame zásobovanie pre vozidlá humanitárnej pomoci, poľnohospodárske iniciatívy zamerané na zásobovanie potravinami, plány produkcie a zalesňovaciu kampaň; žiada, aby sa začalo vyšetrovanie v súvislosti so skutočnosťou, že určitá časť pomoci, najmä z Európskej únie, sa pravdepodobne nikdy nedostala na Haiti, a aby sa vyšetrila účinnosť siete na distribúciu pomoci; takisto žiada, aby sa vykonala bilancia pomoci, ktorá bola skutočne poskytnutá;

55. berie na vedomie rozhodnutie Rady pre ľudské práva ustanoviť na obdobie jedného roka mandát nezávislého experta pre situáciu ľudských práv v Mali s cieľom pomôcť vláde Mali v jej akciách na podporu a ochranu ľudských práv a žiadosť, aby tento expert predložil rade na jej 25. zasadnutí správu; požaduje podrobné vyhodnotenie zverstiev a zločinov spáchaných v Mali všetkými prítomnými silami; žiada delegáciu Európskej únie a delegáciu jej členských štátov, aby sa zasadili o podporu mierového riešenia konfliktov namiesto jednostranných ozbrojených intervencií, ako tomu bolo v Mali;

 

56. víta rozhodnutie Rady pre ľudské práva usporiadať na svojom 25. zasadnutí dialóg na vysokej úrovni týkajúci sa toho, aké ponaučenie sa získalo a aké sú pretrvávajúce výzvy v oblasti boja proti sexuálnemu násiliu v Konžskej demokratickej republike, s cieľom umožniť krajinám zmietaným konfliktom alebo krajinám, v ktorých sa skončil konflikt, aby sa podelili o svoje skúsenosti v tejto oblasti; žiada Radu OSN pre ľudské práva, aby odsúdila všetky akty násilia a akékoľvek porušovanie ľudských práv vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky a v regióne Veľkých jazier, aby vyjadrila svoju solidaritu so všetkým obyvateľstvom skúšaným vojnou a zasadila sa o to, aby všetky jednotky zapojené do bojov vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky dodržiavali ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo a aby boli ukončené všetky útoky proti civilistom;

 

o

o o

 

57. poveruje delegáciu Európskeho parlamentu vyslanú na 25. zasadnutie Rady pre ľudské práva, aby tlmočila znepokojenie vyjadrené v tomto uznesení; vyzýva túto delegáciu, aby o svojej návšteve podala správu Podvýboru pre ľudské práva, pričom sa domnieva, že je vhodné pokračovať vo vysielaní delegácie Európskeho parlamentu na príslušné zasadnutia Rady pre ľudské práva;

 

58. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 64. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.

 

 

Posledná úprava: 7. marca 2014Právne oznámenie