Európsky parlament,

–  so zreteľom na schôdzu „Parížskeho klubu“, ktorý je skupinou 19 veriteľských krajín vrátane 12 členských krajín EÚ, ktorá sa konala 21. novembra 2004,

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Európskeho parlamentu z 25. apríla 2002 o zmiernení dlhov vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC) a z 18. mája 2000 o vonkajšej zadĺženosti chudobných krajín,

–  so zreteľom na Miléniové rozvojové ciele, ku ktorým sa prihlásili všetci členovia OSN v roku 2000,

–  so zreteľom na iniciatívu Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), ktorá bola schválené v októbri 2001 v meste Abuja (Nigéria) a následne uznaná Africkou úniou ako súčasť jej sociálno-ekonomického rozvojového programu,

–  so zreteľom na akčný plán, ktorý prijala skupina priemyselných krajín G8 v Kananaskise 27. júna 2002 a na závery predsedníctva G8 schválené v Eviane 3. júna 2003,

–  so zreteľom na uznesenie č. 2001/27 Komisie Organizácie spojených národov pre ľudské práva o vplyvoch stratégií štrukturálnych zmien a zahraničného dlhu na ľudské práva, najmä na hospodárske, sociálne a kultúrne práva,

–  so zreteľom na petíciu organizácie Jubilee 2000, ktorú podpísalo 24 miliónov občanov, ktorí požadujú zrušenie dlhu rozvojových krajín,

–  so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže väčšina vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC) sa nachádza v subsaharskej Afrike,

B.  so zreteľom na dlhové zaťaženie Afriky, ktoré sa odhaduje na približne 230 miliárd USD a keďže na základe odhadov vynakladajú africké krajiny s nízkymi príjmami ročne približne 39 miliárd USD na splácanie dlhov;

C.  keďže zrušenie dlhov by umožnilo využívanie finančných prostriedkov na iné účely, pričom by uvoľnené finančné prostriedky tvorili súčasť vládneho rozpočtu a mohli by sa preto využiť priamo na zmiernenie chudoby,

D.  keďže odpustenie dlhov je jedným zo zámerov Miléniového rozvojového cieľa č. 8, ktorý sa zameriava konkrétne na „komplexné riešenie dlhov rozvojových krajín cez národné a medzinárodné opatrenia za účelom dlhodobej udržateľnosti dlhov“,

E.  keďže odpustenie dlhov nie je samo o sebe všeliekom a nevytvára zdroje, neznižuje chudobu ani nepodporuje rozvoj; keďže budúcnosť rozvojových krajín závisí predovšetkým od dobrého spravovania a investícií do vlastných ľudí,

F.  keďže v roku 1996 Svetová banka, MMF, G7 a Parížsky klub začali iniciatívu s cieľom odpustenia dlhov vysoko zadĺžených chudobných krajín (HIPC),

G.  keďže podľa správy UNCTAD (Konferencie OSN o obchode a rozvoji) z roku 2002 a po dvoch desaťročiach programov štrukturálnych reforiem aj naďalej dochádza k zvyšovaniu chudoby,

H.  keďže Parížsky klub 21. novembra 2004 odsúhlasil zníženie verejných dlhov Iraku o 80% s cieľom pomôcť pri obnove krajiny a keďže tieto dlhy budú znížené v troch etapách - 30% okamžite, ďalších 30% v roku 2005 a 20% v roku 2008,

I.  keďže tragické udalosti v súvislosti s tsunami v Ázii vyvolali požiadavky na zrušenie dlhov postihnutých krajín s cieľom pomôcť pri obnove a rehabilitácii,

1.  berie na vedomie zníženie verejných dlhov Iraku o 80%; zdôrazňuje však, že všetci veritelia a najmä medzinárodné inštitúcie a národné vlády musia súhlasiť s postupným zrušením dlhu rozvojových krajín, pričom budú uprednostňované najmenej rozvinuté krajiny (LDC);

2.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na multilaterálnych a bilaterálnych fórach presadzovali postupné zrušenie vonkajšej zadĺženosti všetkých rozvojových krajín; takisto požaduje, aby aktívne postupovali pri plnení cieľa, ktorým je poskytnutie 0,7% z HDP ako zahraničnej rozvojovej pomoci s cieľom dosiahnuť Miléniové rozvojové ciele;

3.  víta požiadavky na zrušenie dlhov krajín, ktoré zasiahlo tsunami, avšak požaduje odpustenie dlhov iných chudobných krajín vzhľadom na to, že medzinárodná solidarita by nemala byť podmienená tragickými udalosťami;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci odpustenia dlhov by sa mali uprednostňovať najmenej rozvinuté krajiny a malo by sa tak robiť iba za predpokladu, že peniaze, ktoré vlády získajú v dôsledku tohto odpustenia, sa musia použiť na pomoc určenú najchudobnejšiemu obyvateľstvu v spoločnosti;

5.  sa domnieva, že proces odpustenia verejného dlhu by sa mal urýchliť a prehĺbiť v krajinách, v ktorých vlády dodržiavajú ľudské práva a zásady dobrého spravovania a uprednostňujú odstránenie chudoby;

6.  zdôrazňuje, že predchádzajúce iniciatívy, vrátane zlepšenej iniciatívy HIPC, sú v súčasnom kontexte hospodárskej globalizácie stále nedostatočné a poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek iniciatívy typu HIPC sa musia vnímať ako krok smerom k postupnému zrušeniu všetkých dlhov;

7.  poukazuje v tomto smere na potrebu prispôsobiť súčasnú iniciatívu HIPC tak, aby spĺňala požiadavky oprávnených krajín, ktoré sa ešte vzhľadom na extrémnu politickú nestabilitu nerozhodli a poskytli väčšiu flexibilitu aj na iných úrovniach - dĺžka trvania „obdobia posudzovania dosiahnutých výsledkov“, obsah „zoznamu dosiahnutých úspechov“ a predbežných dokumentov o stratégii znižovania chudoby a stanovenie odpustenia dlhu počas prechodného obdobia;

8.  víta v tomto zmysle posunutie časovo obmedzujúcej klauzuly iniciatívy HIPC na koniec roka 2006, čím sa vytvára možnosť pre niektoré oprávnené krajiny, v ktorých došlo k ukončeniu konfliktov, vytvoriť nevyhnutný zoznam dosiahnutých úspechov, ktorý je predpokladom účasti na iniciatíve; žiada, aby sa dodatočné odpustenie dlhu zameralo na zmierenie a obnovu infraštruktúry v týchto krajinách s cieľom znížiť pravdepodobnosť ďalších konfliktov;

9.  sa domnieva, že všetky dodatočné finančné prostriedky, ktoré sa vládam podarí získať prostredníctvom odpustenia dlhov, by sa mali vyčleniť na sociálne projekty prostredníctvom plánov, ktoré boli odsúhlasené spolu s poskytovateľmi pomoci a občianskou spoločnosťou, s cieľom zvýšiť sociálne výdavky v oblastiach, akým je základné vzdelávanie, základná zdravotná starostlivosť a HIV/AIDS;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinnou koordináciou v rámci skupiny G8, Svetovej banky a MMF zabezpečili, že žiadnej krajine, ktorá sa úprimne zaviazala dosiahnuť zníženie chudoby, dobré spravovanie a ekonomickú reformu, nebude na základe nedostatku finančných prostriedkov odoprená možnosť splniť Miléniové rozvojové ciele;

11.  poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade AKT-EÚ, Africkej únii, Organizácii spojených národov, Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke.