Európsky parlament,

-  so zreteľom na svoje predchádzajúce výročné uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv vo svete,

-  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o ľudských právach a slobode tlače a vyhodnotení Svetového summitu o informačnej spoločnosti, ktorý sa konal v decembri 2005 v Tunisku,

-  so zreteľom na článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

-  so zreteľom na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

-  so zreteľom na usmernenia EÚ k dialógu o ľudských právach (2001) a usmernenia týkajúce sa ochrancov ľudských práv (2004) a na ich prvé vyhodnotenie v rámci rakúskeho predsedníctva,

-  so zreteľom na Deklaráciu princípov, ktorá bola prijatá na Svetovom summite o informačnej spoločnosti 12. decembra 2003,

-  so zreteľom na spoločnú deklaráciu Osobitného spravodajcu OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľa OBSE pre slobodu médií a Osobitného spravodajcu Organizácie amerických štátov o slobode prejavu z 21. decembra 2005,

-  so zreteľom na politiku EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie tretích krajín, ktorú Rada prijala v decembri 2005,

–  so zreteľom na Európsku iniciatívu pre demokraciu a ľudské práva (EIDĽP),

–  so zreteľom na článok 115 odsek 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv stanovuje, že každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory bez zasahovania a právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice;

B.  vítajúc vyhlásenie vydané na svetovom summite, ktorý sa konal 16. - 18. novembra 2005 v Tunisku, o primárnom význame informačnej spoločnosti pre demokraciu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a presvedčenia, ako aj slobody dostávať informácie a mať k nim prístup;

C.  keďže boj za slobodu prejavu sa v súčasnosti vo veľkej miere presunul na internet, lebo internet sa stal médiom, ktoré si politickí disidenti, aktivisti za demokraciu, ochrancovia ľudských práv a nezávislí novinári na celom svete volia ako prostriedok na vyjadrovanie svojich názorov;

D.  keďže prístup k internetu môže posilniť demokraciu a prispieť k hospodárskemu a sociálnemu rozvoju krajiny a obmedzenie takéhoto prístupu je v rozpore s právom na slobodu prejavu;

E.  keďže obmedzenia by mali existovať len v prípadoch využívania internetu na nezákonné činnosti, ako je podnecovanie nenávisti, násilia a rasizmu, propagácia totalitných režimov a prístup detí k pornografii alebo ich sexuálne využívanie;

F.  keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc diktátorské režimy a vlády pracujú na vytváraní stále rozsiahlejších spôsobov kontrolovania internetu, a to najmä prostredníctvom používania čoraz dokonalejších technológií filtrovania a dohľadu nad elektronickou komunikáciou a vytvorením kybernetickej polície;

G.  keďže v súčasnosti je podľa organizácií ľudských práv vo väzení zadržiavaný veľký počet kybernetických disidentov (väčšinou v Číne), medzi ktorými sú: Hao Wu, čínsky blogger a tvorca dokumentárnych filmov, Yang Zili, čínsky kybernetický disident, Shi Tao, čínsky novinár denníka Dangdai Shangbao, Modžaba Saminedžad, iránsky blogger, Mohamed Abbú, tuniský právnik, Pham Hong Son, vietnamský lekár a Habíb Sáleh, sýrsky internetový novinár; keďže najnovšie prípady sa týkajú egyptských bloggerov Mohameda Šarkávího a Karíma el-Šáera;

H.  keďže za nepriateľov slobody prejavu na internete možno podľa správy organizácie Reportéri bez hraníc považovať viacero krajín vrátane Číny, Bieloruska, Mjanmarska, Kuby, Iránu, Líbye, Maldív, Nepálu, Severnej Kórey, Uzbekistanu, Saudskej Arábie, Sýrie, Tuniska, Turkménska a Vietnamu;

I.  keďže spoločnosti so sídlom v demokratických štátoch čiastočne poskytujú týmto krajinám prostriedky, ktoré im umožňujú cenzurovať internet a monitorovať elektronickú komunikáciu;

J.  keďže čínska vláda úspešne presvedčila spoločnosti ako Yahoo, Google a Microsoft, aby uľahčili cenzúru ich služieb na čínskom internetovom trhu; poznamenáva tiež, že ďalšie vlády žiadali iné spoločnosti o prostriedky umožňujúce cenzúru;

K.  keďže vlády využívajú vybavenie a technológie, ktoré dodali západné spoločnosti ako CISCO Systems, Telecom Italia a Wanadoo, pobočka francúzskeho Telecomu, na účely cenzúry internetu, ktorá bráni slobode prejavu;

L.  keďže zákonodarcovia v USA predložili vo februári 2006 návrh zákona nazvaného Zákon o globálnej slobode online, ktorého cieľom je regulovať činnosť internetových firiem, keď podnikajú v krajinách potláčajúcich práva a slobody;

M.  keďže EÚ by mala preukázať, že práva užívateľov internetu sú stredobodom jej záujmu a že je pripravená konať na podporu slobody prejavu na internete;

1.  opäť potvrdzuje, že sloboda prejavu je kľúčovou hodnotou, ktorá je spoločná pre všetky štáty EÚ, a že tieto štáty musia prijať konkrétne kroky na jej obranu;

2.  v tejto súvislosti vyzýva Radu a členské štáty EÚ, aby prijali spoločné stanovisko, ktorým potvrdia svoje odhodlanie ochraňovať práva užívateľov internetu a podporovať slobodu prejavu na internete v celosvetovom meradle;

3.  opakovane potvrdzuje svoju oddanosť zásadám, ktoré boli potvrdené na summite v Tunisku, konkrétne:

4.  dôrazne odsudzuje obmedzenia obsahu internetových stránok zo strany vlád, bez ohľadu na to, či sa týkajú šírenia alebo prijímania informácií, ktoré nie sú v striktnom súlade so zárukou slobody prejavu; dôrazne odsudzuje zastrašovanie a väznenie novinárov a iných osôb, ktoré vyjadrujú svoje názory na internete; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby voči orgánom príslušných krajín prijali všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie okamžitého prepustenia všetkých zadržiavaných užívateľov internetu;

5.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali dobrovoľný kódex správania, ktorý by stanovil hranice pre činnosť spoločností v krajinách, ktoré potláčajú slobody a práva;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zachovali prítomnosť a aktívnu účasť EÚ v Hospodárskej a sociálnej rade OSN, Medzinárodnej telekomunikačnej únii, UNESCO a Rozvojovom programe OSN a pokračovali v predkladaní spoločných pozícií s týmito organizáciami;

7.  vyzýva Radu a Komisiu, aby pri schvaľovaní programov pomoci tretím krajinám zohľadňovali potrebu neobmedzeného prístupu občanov k internetu;

8.  víta spoločné vyhlásenie investorov o slobode prejavu a internete, vydané na podnet organizácie Reportéri bez hraníc; zdôrazňuje, že firmy, ktoré poskytujú vyhľadávanie, diskusné fóra, publikovanie a iné služby na internete, by mali byť zodpovedné za dodržiavanie práv užívateľov;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.