ktorý v súlade s článkom 103 ods. 4 rokovacieho poriadku predkladajú
–
Jacek Saryusz-Wolski, Bernd Posselt, Vytautas Landsbergis a Tunne Kelam v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov
–
Hannes Swoboda a Jan Marinus Wiersma v mene Socialistickej skupiny v Európskom parlamente
–
Paavo Väyrynen v mene Skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu
–
Daniel Cohn-Bendit, Hélène Flautre, Milan Horáček, Bart Staes, Rebecca Harms a Angelika Beer v mene Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie
–
Esko Seppänen v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
–
Konrad Szymański, Michał Tomasz Kamiński, Adam Jerzy Bielan, Hanna Foltyn-Kubicka, Ryszard Czarnecki, Inese Vaidere a Ģirts Valdis Kristovskis v mene Skupiny Únie za Európu národov
o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 24. novembra v Helsinkách
Uznesenie Európskeho parlamentu o samite EÚ – Rusko, ktorý sa konal 24. novembra v Helsinkách
Európsky parlament,
–
so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom, ktorá nadobudla účinnosť v roku 1997 a ktorej platnosť sa skončí v roku 2007,
–
so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom týkajúce sa ľudských práv,
–
so zreteľom na súčasné medzinárodné a európske záväzky Ruska ako výkonného predsedu G8 a predsedu Výboru ministrov Rady Európy,
–
so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a najmä svoje uznesenie z 25. októbra 2006 o vzťahoch EÚ s Ruskom po zavraždení ruskej novinárky Anny Politkovskej, svoje uznesenie z 23. marca 2006 o bezpečnosti dodávok energie v Európskej únii a svoje uznesenie z 26. mája 2005 o Rusku,
–
so zreteľom na výsledok 8. samitu EÚ – Rusko, ktorý sa konal 24. novembra 2006 v Helsinkách,
–
so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A.
keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa za ostatné roky postupne rozvíjajú, čo vedie k hlbokej a komplexnej hospodárskej integrácii a vzájomnej závislosti, ktorá sa má v blízkej budúcnosti ešte viac prehĺbiť,
B.
keďže rozšírená spolupráca a dobré susedské vzťahy EÚ a Ruska majú kľúčový význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu celej Európy,
C.
keďže uzavretie strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou je pre túto zvýšenú spoluprácu najdôležitejšie, najmä v súvislosti s ďalším rozvojom hospodárskych vzťahov založených na rovnoprávnosti, transparentnosti a dodržiavaní medzinárodne uznávaných postupov, posilňovaním bezpečnosti a stability v Európe prostredníctvom hľadania politických a mierových riešení regionálnych konfliktov v spoločnom susedstve a ďalším posilňovaním dodržiavania ľudských práv, rešpektovania právneho štátu a demokratického rámca ako základu týchto vzťahov,
D.
keďže rýchla realizácia plánu štyroch spoločných priestorov so spoločným hospodárskym priestorom, priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, priestorom vonkajšej bezpečnosti a priestorom výskumu, vzdelávania a kultúry by mala byť ústrednou témou rokovaní o tejto novej strategickej dohode o partnerstve,
E.
keďže bezpečnosť dodávok energie je jednou z najzložitejších úloh Európy a jednou z najdôležitejších oblastí spolupráce s Ruskom a keďže EÚ dováža približne štvrtinu svojej spotreby plynu a ropy z Ruska a je najspoľahlivejším spotrebiteľom vývozných artiklov Ruska,
F.
keďže cieľom 8. samitu EÚ – Rusko v Helsinkách bolo začať novú etapu vo vzťahoch EÚ s Ruskom a najmä otvoriť rokovania o novej rámcovej dohode medzi EÚ a Ruskom, ktorá má nahradiť súčasnú dohodu o partnerstve a spolupráci (PCA), ktorej platnosť sa skončí v roku 2007,
G.
keďže Poľsko zablokovalo začatie rokovaní o novej rámcovej dohode a podmienilo ho zrušením zákazu dovozu poľského mäsa zo strany Moskvy zavedeného pred rokom,
H.
keďže 10. novembra Rusko zaviedlo nové embargo na dovoz poľského mäsa a výrobkov z hydiny s odôvodnením, že sa obáva porušovania veterinárnych právnych predpisov, keďže Rusko nedávno zaviedlo aj zákaz dovozu rýb a rybích výrobkov z EÚ, keďže Rusko pred samitom hrozilo rozšírením zákazu na celú EÚ v dôsledku znepokojenia nad výskytom moru ošípaných v Rumunsku a Bulharsku,
I.
keďže nedávne vraždy popredných oponentov ruskej vlády vyvolali obrovské znepokojenie v celej Európe,
J.
keďže v Rusku, Európskej únii a inde existuje všeobecné znepokojenie nad situáciou v oblasti demokracie a ľudských práv v Rusku a nad neschopnosťou ruskej polície a súdnych orgánov nájsť osoby zodpovedné za politické vraždy,
K.
keďže odbavovanie na hraniciach EÚ s Ruskom je veľmi pomalé, čo spôsobuje, že na niektorých kontrolných stanoviskách sa vytvárajú neúnosne dlhé rady kamiónov,
L.
keďže Európska únia by mala byť schopná spojiť sily a vystupovať jednohlasne vo svojich vzťahoch s Ruskom,
1.
uznáva dôležitosť Ruska ako strategického partnera na spoluprácu, s ktorým má Európska únia spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzko spolupracovať na medzinárodnej scéne a tiež v oblasti spoločného susedstva;
2.
zdôrazňuje význam jednoty a solidarity medzi členskými štátmi Európskej únie v jej vzťahoch s Ruskom; víta preto spoločnú líniu EÚ určenú na neoficiálnom samite v Lahti, ktorá únii umožnila vystupovať jednohlasne na jej stretnutiach s prezidentom Vladimírom Putinom v Lahti a v Helsinkách;
3.
vyjadruje poľutovanie nad tým, že na samite sa nepodarilo začať rokovania o novej rámcovej dohode medzi EÚ a Ruskom a nabáda fínske predsedníctvo k ďalšiemu úsiliu o to, aby bolo možné čo najskôr prijať rokovací mandát na novú dohodu a bezodkladne začať rokovania;
4.
víta otvorené diskusie na tému demokracie a ľudských práv na oboch samitoch; zdôrazňuje však, že terajšia situácia v Rusku vyvoláva vážne obavy, čo sa týka dodržiavania ľudských práv, demokracie, slobody prejavu a práva občianskej spoločnosti a jednotlivcov spochybniť konanie orgánov a žiadať, aby sa za svoje činy zodpovedali;
5.
zdôrazňuje, že rozhodná obrana ľudských práv a demokratických hodnôt by mala byť hlavnou zásadou akýchkoľvek kontaktov EÚ s Ruskom; naliehavo žiada Komisiu, aby všetkým zúčastneným stranám vyslala jasný signál o tom, že tieto hodnoty nebudú v rokovacom balíku EÚ – Rusko druhoradé;
6.
vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že štvrté kolo konzultácií EÚ s Ruskom týkajúcich sa ľudských práv neprinieslo žiaden výrazný pokrok v tejto oblasti, ktorá by z hľadiska bilaterálnych vzťahov mala byť prioritou; vyzýva preto ruskú vládu, aby prispela k zintenzívneniu konzultácií medzi EÚ a Ruskom týkajúcich sa ľudských práv ako k základnému prvku partnerstva EÚ – Rusko, aby umožnila slobodné účinkovanie domácich a medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a iných mimovládnych organizácií a aby chránila osobnú bezpečnosť obhajcov ľudských práv;
7.
vyjadruje hlboké znepokojenie nad najnovšími správami organizácií na ochranu ľudských práv a odborníkov OSN o používaní mučenia v ruských väzniciach, na policajných staniciach a v tajných väzenských zariadeniach v Čečensku vrátane neľudských a ponižujúcich činov páchaných verejnými predstaviteľmi; dôrazne odsudzuje takýto postup a vyzýva ruské orgány, aby vyšetrili prípady týrania, okamžite zastavili akékoľvek zneužívanie úradnej moci a trestne stíhali páchateľov;
8.
zdôrazňuje potrebu spolupracovať s Ruskom ako nevyhnutným strategickým partnerom pri zabezpečovaní mieru, stability a bezpečnosti, v boji proti medzinárodnému terorizmu a agresívnemu extrémizmu, ako aj pri riešení ďalších bezpečnostných otázok, ako sú environmentálne a jadrové nebezpečenstvá, obchodovanie s drogami, zbraňami a ľuďmi a organizovaná cezhraničná kriminalita v európskom susedstve, v spolupráci s OBSE a ďalšími medzinárodnými fórami;
9.
vyzýva Komisiu a Radu, aby spoločne s ruskou vládou vyvinuli iniciatívy na posilnenie demokracie, bezpečnosti a stability v spoločnom susedstve, najmä prostredníctvom spoločných činností na zabezpečenie demokracie a dodržiavania základných ľudských práv v Bielorusku a spoločného úsilia zameraného na konečné vyriešenie konfliktov v Moldavsku, Gruzínsku a Náhornom Karabachu; vyzýva EÚ a Rusko, aby ako členovia Kvarteta prevzali zodpovednosť za riešenie konfliktu na Blízkom východe a podporovali snahy o uskutočnenie medzinárodnej mierovej konferencie o regionálnej blízkovýchodnej mierovej dohode;
10.
poukazuje na to, že pokrok pri podpise a ratifikácii otvorených dohôd týkajúcich sa hraníc medzi Estónskom a Ruskom a medzi Lotyšskom a Ruskom zostáva prioritou vzťahov EÚ s Ruskom a že touto otázkou je potrebné zaoberať sa konštruktívnym a spravodlivým spôsobom prijateľným pre všetky strany;
11.
odsudzuje spory týkajúce sa vývozu poľnohospodárskych a rybích výrobkov z EÚ do Ruska; zastáva názor, že pokračovanie týchto obchodných sporov vážne ohrozuje ďalší vývoj vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou; vyzýva preto Komisiu a ruskú vládu k bezodkladnému riešeniu týchto pretrvávajúcich obchodných sporov; trvá na tom, aby Európska únia preukazovala potrebnú solidaritu so všetkými členskými štátmi, najmä s Poľskom, ktoré je znevýhodňované v dôsledku obchodnej politiky Ruska;
12.
vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad pokračujúcou sériou vrážd popredných osobností, ako napríklad Anny Politkovskej, ktoré odporovali súčasnej ruskej vláde alebo ktoré sa postavili za základné práva ruských občanov; zdôrazňuje, že Rada a Komisia musia konať s úplným využitím svojej právomoci a kladie dôraz na to, že ak Rusko nepreukáže schopnosť a pevné odhodlanie pomáhať pri pátraní po vrahoch a nesplní si povinnosť zastaviť tento začarovaný kruh a trestne stíhať zodpovedné osoby, bude to mať vážny vplyv na partnerstvo s Ruskom;
13.
víta dohodu, ktorá sa dosiahla na samite, o postupnom rušení poplatkov, ktoré Rusko účtuje leteckým spoločnostiam EÚ za prelet nad Sibírou, čím sa vyriešil 20 rokov trvajúci spor medzi oboma stranami a vytvorili sa podmienky pre letecké dopravné spoločnosti na zvýšenie počtu letov do oblastí Ázie s rozširujúcimi sa trhmi; poznamenáva, že spor týkajúci sa poplatkov, ktoré ročne stáli letecké spoločnosti EÚ viac ako 250 miliónov eur, bol jednou z posledných prekážok vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré EÚ evidovala po uzatvorení dohody s touto krajinou, pričom vstup do WTO otvorí nové možnosti na zvýšenú spoluprácu a obchod medzi EÚ a Ruskom;
14.
víta zintenzívnenie dialógu medzi EÚ a Ruskom o energetických otázkach; podčiarkuje strategický význam spolupráce v oblasti energetiky a potrebu posilniť vzťahy medzi EÚ a Ruskom v tejto oblasti; zdôrazňuje, že ďalšia spolupráca v tejto oblasti sa musí zakladať na zásadách vzájomnej závislosti a transparentnosti a rovnako zdôrazňuje význam vzájomnej väzby, pokiaľ ide o prístup na trhy, infraštruktúru a investície s cieľom vyhnúť sa oligopolným trhovým štruktúram a diverzifikovať dodávky energie pre Európsku úniu; v tejto súvislosti vyzýva Rusko na dodržiavanie zásad Zmluvy o energetickej charte a na zvýšenie úrovne spolupráce v oblasti energetickej účinnosti, úspor energie a energie z obnoviteľných zdrojov;
15.
vyzýva Radu a Komisiu, aby zdvojnásobili svoje úsilie o vyriešenie problémov súvisiacich s prechodom cez hranice na hraniciach EÚ s Ruskom; poukazuje na to, že je potrebné rozšíriť kapacity na hraniciach s cieľom vyrovnať sa s prílevom tovaru; naliehavo žiada ruské orgány, aby obmedzili vytváranie radov na hraniciach zrýchlením kontrol a presunutím niektorých kontrol z hraničnej oblasti na vzdialenejšie miesta;
16.
víta úspešný výsledok samitu na tému Severnej dimenzie, ktorý sa uskutočnil v spojitosti so samitom EÚ – Rusko a na ktorom sa zúčastnilo Rusko, EÚ, Nórsko a Island; dúfa, že prijatý rámcový dokument na tému Severnej dimenzie poskytne dobrý základ na rozvoj bližšej regionálnej a cezhraničnej spolupráce s Ruskom;
17.
zdôrazňuje, že je potrebné, aby Európska únia postupovala jednotne a odhodlane vo svojom úsilí posilniť vzťahy s Ruskou federáciou; víta zámer nemeckého predsedníctva ďalej sa prioritne venovať tejto dôležitej otázke;
18.
poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Ruskej federácie.