Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o práve utečencov na medzinárodnú ochranu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o situácii v Iraku,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 (dohovor o utečencoch) a protokolu o právnom postavení utečencov z roku 1967,

–  so zreteľom na naliehavú výzvu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zo 7. februára 2007 na posilnenie medzinárodnej podpory krajín, ktoré prijímajú utečencov z Iraku, ako aj na poradný dokument a stanovisko UNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany Iračanov mimo územia Iraku z 18. decembra 2006, a na dokument UNHCR z januára 2007 s názvom Doplňujúca žiadosť – odpoveď na situáciu v Iraku,

–  so zreteľom na hlavné zásady UNHCR o vnútroštátnom presídlení;

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany (tzv. smernica o oprávnení),

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže násilné a trestné činnosti zahŕňajú ozbrojené prepadnutia, únosy s následnými žiadosťami o výkupné, prenasledovanie, zabíjanie osôb činných v politickom procese alebo v procese obnovy, etnické čistky, sabotážne útoky na civilnú infraštruktúru, ako napr. elektrické vedenia a ropovody, a rozsiahle nevyberané útoky s použitím bômb a/alebo výbušnín proti civilistom, a v ich dôsledku sú státisíce ľudí nútene presídlené vnútri štátu a do zahraničia, najmä do Jordánska a Sýrie, ale aj do Egypta, Libanonu, Turecka, Iránu a ďalej, čo predstavuje bezprecedentnú situáciu na Blízkom východe,

B.  keďže mnohé skupiny sú v Iraku naďalej prenasledované, najmä odborníci, ženy, Iračania zamestnávaní zahraničnými dodávateľmi, OSN alebo inými medzinárodnými organizáciami vrátane mimovládnych organizácií, etnické a náboženské menšiny – napr. Kresťania, Židia a Mandejci – ; keďže vnútroštátni presídlenci sú často obeťami porušovania ľudských práv spôsobeného etnickými a náboženskými rozdielmi, alebo z politických a kriminálnych dôvodov; keďže bezpečnosť štátnych príslušníkov tretích krajín, osôb bez štátnej príslušnosti a najmä okolo 34 000 palestínskych utečencov a tisícov utečencov z Turecka, Iránu a Sýrie v Iraku sa výrazne zhoršila,

C.  keďže podľa odhadov OSN je v Iraku 1,8 milióna presídlených v rámci štátu a viac ako 2 milióny Iračanov opustilo krajinu;

D.  keďže každý mesiac sa 50 000 osôb pokúša opustiť Irak a keďže susedné krajiny obmedzili prístup utečencom žiadajúcim o azyl, mnohí sú nútení vrátiť sa do Iraku alebo zostávajú uväznení na hraniciach,

E.  keďže utečenci dostávajú skromnú humanitárnu pomoc od UNHCR a od Medzinárodného výboru červeného kríža (MVČK), ale životné podmienky utečencov a iných presídlených Iračanov sú čoraz horšie a zásoby vody, potravín, paliva a liekov sú obmedzené, a keďže humanitárne organizácie žiadajú o primerané financovanie na plnenie potrieb v Iraku a v susedných krajinách,

F.  keďže viaceré krajiny, v ktorých žijú irackí utečenci, obmedzujú vstup a uvaľujú reštriktívne požiadavky na pobyt, napr. obmedzujú režim dočasnej ochrany (RDO) a/alebo sťažujú obnovenie víz tak, že väčšina Iračanov stratí rýchlo svoje právne postavenie,

G.  keďže stanoviská väčšiny členských štátov EÚ ohľadne prijatia irackých utečencov sú, s výnimkou Švédska, reštriktívne,

H.  keďže podľa medzinárodného zvykového práva existuje právny záväzok nevrátiť utečencov, ak im hrozí prenasledovanie alebo vážne ublíženie, a umožniť žiadateľom o azyl utekajúcim pred rozsiahlymi porušeniami ľudských práv a násilím aspoň dočasný vstup do príslušnej krajiny, v ktorej posúdia získanie štatútu utečenca,

I.  keďže Egypt, ktorý nie je susednou krajinou, prijal značné množstvo utečencov a keďže Sýria, ktorá prijala veľkú časť irackých utečencov, už neuznáva režim dočasnej ochrany (RDO), ktorý sa doposiaľ uplatňoval neobmedzene;

1.  vyzýva krajiny susediace s Irakom, aby dodržiavali svoju právnu povinnosť okamžite prijať utečencov, najmä tých, ktorí uviazli na ich hraniciach a patria medzi mimoriadne ohrozované menšiny, napr. Palestínčanov bez štátnej príslušnosti alebo náboženské a etnické menšiny;

2.  víta nedávnu žiadosť UNHCR o mobilizáciu ďalšej medzinárodnej podpory na financovanie práce pre vysídlených Iračanov v ich krajine a v susedných štátoch a pre zahraničných utečencov v Iraku; vyzýva EÚ, členské štáty a iných medzinárodných poskytovateľov pomoci, aby reagovali na žiadosť UNHCR o podporu programov pre irackých utečencov a vnútroštátnych presídlencov v Iraku, Sýrii, Libanone, Turecku a Iráne, ako aj v Egypte; domnieva sa, že ide o mimoriadne naliehavú situáciu, a vyzýva na to, aby sa významná časť prostriedkov rozpočtu EÚ určených na programy týkajúce sa Iraku mohla vyčleniť na tento účel;

3.  domnieva sa, že podpora medzinárodného spoločenstva je nevyhnutná na uľahčenie utrpenia státisícov irackých utečencov a vnútroštátnych presídlencov alebo osôb utekajúcich z krajiny, a preto žiada Komisiu a členské štáty o podporu úsilia UNHCR o ochranu, ktoré sa sústredí na minimálnu ochranu pred väznením a vyhostením a na netrestanie za nezákonný vstup do krajiny; ako aj na prístup ku vzdelávaniu, primeranému ubytovaniu, základnej zdravotníckej starostlivosti a iné základné služby ľuďom v Iraku a za hranicami;

4.  vyzýva mnohé darcovské krajiny, ktoré neboli dosiaľ ochotné čeliť regionálnej kríze irackých utečencov, aby zohľadnili, že iracké orgány a postihnuté vlády susedských štátov pravdepodobne nedokážu riešiť krízu, a znovu posúdili potrebu poskytnúť finančnú podporu na odbremenenie hostiteľských štátov pri riešení tohto utečeneckého problému tým, že by utečencom ponúkli možnosti vysťahovania do tretích krajín;

5.  víta medzinárodnú konferenciu o plnení humanitárnych potrieb utečencov a vnútroštátne presídlených osôb v Iraku a v susedných štátoch, ktorá sa uskutoční v Ženeve dňa 17. apríla; vyzýva Radu, Komisiu, Parlament, regionálne orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby sa plne zúčastnili na konferencii a poskytli primeranú finančnú podporu;

6.  žiada členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby ako gesto medzinárodného delenia záťaže prispeli k presídleniu irackých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti vrátane palestínskych utečencov uviaznutých v Iraku;

7.  uznávajúc úsilie švédskej vlády, ktorá udelila azyl 8 951 Iračanom v roku 2006, vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene a spravodlivo posúdili žiadosti irackých žiadateľov o azyl v súlade s poradným dokumentom a stanoviskom UNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany Iračanov mimo územia Iraku z 18. decembra 2006 a plnili svoje záväzky podľa medzinárodného práva a acquis ohľadne udelenia štatútu utečenca alebo subsidiárnej ochrany osobám ohrozeným prenasledovaním alebo vážnym ublížením;

8.  uznáva tiež úsilie nesusedných krajín regiónu, napr. Egypta, v otázke irackých utečencov, vyzýva túto krajinu na pokračovanie úsilia o riešenie problematiky, na ponechanie otvorených hraníc a zlepšenie podmienok utečencov; žiada krajiny prijímajúce Iračanov, aby dodržiavali ich základné práva a Iračanom zabezpečili prístup k základným službám ako zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu;

9.  uznáva príspevok regionálnej kurdskej vlády pri pomoci kresťanským komunitám, ktoré sú vnútroštátne presídlené;

10.  žiada irackú vládu, miestne regionálne a náboženské orgány a medzinárodné koaličné sily v Iraku, aby vykonali okamžité opatrenia na zlepšenie bezpečnosti všetkých utečencov a vnútroštátne presídlených osôb v Iraku, a skončili diskriminačné praktiky;

11.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov, generálnemu tajomníkov Arabskej Ligy, generálnemu riaditeľovi Organizácie islamskej konferencie, vládam a parlamentom Iraku, Iránu, Sýrie, Jordánska, Libanonu, Egypta, Turecka a členským štátom Rady pre spoluprácu v zálive a Palestínskej samospráve.