Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o práve ľudí v núdzi na medzinárodnú ochranu,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Iraku, a predovšetkým na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o humanitárnej situácii utečencov z Iraku,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 (dohovor o utečencoch) a protokolu OSN o právnom postavení utečencov z roku 1967,

–  so zreteľom na naliehavé výzvy vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zo 7. februára 2007 na zvýšenie medzinárodnej podpory krajín, ktoré prijímajú utečencov unikajúcich z Iraku, na medzinárodnú konferenciu o Iraku zo 17. až 18. apríla 2007 v Ženeve konanú na účely zvýšenia povedomia o rozsahu humanitárnych potrieb v Iraku a regióne, na výzvu UNHCR z 5. júna 2007, aby všetky hranice ostali otvorené pre tých, ktorí potrebujú ochranu, ako aj na poradný dokument a stanovisko UNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany Iračanov mimo územia Iraku z 18. decembra 2006, a na dokument UNHCR z 8. januára 2007 s názvom Doplňujúca výzva – odpoveď na situáciu v Iraku,

–  so zreteľom na smerodajné zásady o vnútornom presídlení vydané osobitným zástupcom generálneho tajomníka OSN pre vnútorne presídlené osoby z 11. februára 1998,

–  so zreteľom na smernicu 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych požiadavkách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany (smernica o uznaní),

–  so zreteľom na rozhodnutia prijaté Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi v oblasti azylovej politiky a imigrácie,

–  keďže počet žiadostí irackých uchádzačov o azyl sa v prvom polroku 2007 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zdvojnásobil,

–  so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.  keďže všeobecná humanitárna situácia a situácia v oblasti ľudských práv sa v Iraku vyhrocuje, ako tomu naznačujú pravidelné správy UNAMI a iných agentúr OSN v krajine, ktoré ukazujú, že priemerne je denne zabitých 100 a zranených 200 ľudí, že 50 % obyvateľstva žije za menej než 1 USD na deň, že nezamestnanosť postihuje viac ako 80 % obyvateľstva, že 70 % nemá prístup k primeraným dodávkam vody, 81 % k zodpovedajúcej hygiene, 3 milióny ľudí bude v potravinovej núdzi, ak zlyhá distribúcia potravín, a že systém už prestal fungovať v určitých oblastiach, že 80 % lekárov opustilo nemocnice, že 75 % detí nenavštevuje školy, a že v závislosti na regióne 30 % až 70 % škôl je zavretých,

B.   keďže v súčasnej povojnovej situácii trestné činnosti zahŕňajú ozbrojené prepadnutia, únosy s následnými žiadosťami o výkupné, prenasledovanie, zabíjanie osôb činných v politike alebo v procese obnovy, sabotážne útoky na civilnú infraštruktúru, ako napr. elektrické vedenia a ropovody, a rozsiahle celoplošné útoky s použitím nešetrných bômb a/alebo výbušnín proti civilistom, a v ich dôsledku mnoho Iračanov pokračuje v úniku, najmä do Jordánska a Sýrie, ale aj do Egypta, Libanonu, Turecka, Iránu a ďalej,

C.  keďže viac ako 2 milióny ľudí sú momentálne vnútorne presídlenými osobami (IDP), pričom od februára 2006 sa presídlilo nanovo 822 000 ľudí a predpokladá sa, že denne sa presídľuje ďalších 2000; a keďže ku koncu roka 2007 UNHCR odhaduje, že počet vnútorne presídlených ľudí dosiahne pravdepodobne 2,3 až 2,5 milióna ľudí,

D.  keďže navyše k vnútorne presídleným ľuďom sa v Iraku nachádza približne 42 000 neirackých utečencov (vrátane okolo 15 000 Palestíncov, ktorí čelia osobitnému riziku, ako aj Sudánci, tureckí Kurdi, Iránci a ďalší),

E.  keďže mnoho oblastí v Iraku obmedzuje prístup novým IDP, čo znamená kruté obmedzenie možností nájdenia prechodného bezpečného miesta vnútri krajiny,

F.  keďže vnútorne presídleným osobám sa upiera registrácia pre zásobovanie potravinami, čo zvyšuje riziko humanitárnej krízy,

G.  keďže sa odhaduje, že 2 milióny Iračanov sú utečencami v susedných krajinách bez toho, aby im tieto prijímajúce krajiny priznali akýkoľvek formálne chránený štatút: Sýria poskytuje pobyt 1,2 až 1,5 miliónu Iračanom, Jordánsko 500 až 750 tisíc Iračanom, čo predstavuje vysoký podiel na obyvateľstve, Egypt (80 000), Libanon (odhadom 20 000), Irán (viac ako 50 000), oblasť Golfského zálivu (viac ako 200 000) a Turecko (odhadom 5100),

H.  keďže z celkového počtu utečencov v susedných krajinách je 560 000 detí v školskom veku a prístup k verejnému vzdelaniu alebo dotovaným zdravotným službám je v mnohých oblastiach zložitý alebo zákonom zakázaný,

I.   keďže podľa medzinárodného zvykového práva existuje právny záväzok nevrátiť utečencov, ak im hrozí prenasledovanie alebo vážne ublíženie, a umožniť žiadateľom o azyl utekajúcim pred rozsiahlymi porušeniami ľudských práv a násilím aspoň dočasný vstup do príslušnej krajiny, v ktorej posúdia získanie štatútu utečenca,

J.  keďže postoj mnohých členských štátov a USA k uznaniu ochrany irackých utečencov je značne reštriktívny,

K.  keďže sa vyskytujú značné nezrovnalosti v spôsobe, akým členské štáty posudzujú iracké žiadosti o azyl, čo poukazuje na nulový pokrok v rozvíjaní spoločného európskeho azylového systému založeného na vysokých spoločných normách a schopného poskytnúť ochranu tým, ktorí to potrebujú,

L.  keďže susedné krajiny poskytujú utečencom značne obmedzený prístup, čím sú mnohí nútení k návratu do Iraku alebo ostávajú uviaznutí na hraniciach, uvaľujú reštriktívne požiadavky na pobyt, napr. obmedzujú dobu pobytu a/alebo sťažujú obnovenie víz tak, že väčšina Iračanov stráca rýchlo svoj právny štatút,

M.  keďže brazílska vláda ako jedna z mála krajín ponúkla v rámci solidárnych programov presídlenie určitému počtu palestínskych utečencov, ktorí pôvodne žili v Iraku,

N.   keďže UNHCR dokončuje žiadosť o zvýšenie doplnkového rozpočtu na riešenie situácie v Iraku z 60 miliónov USD na 115 miliónov USD,

O.   keďže židia, mandeisti a kresťania (vrátane asýrskych, arménskych, ortodoxných gréckych a iných kresťanských menšín) vo zvyšujúcej miere zažívajú diskrimináciu v súvislosti s prístupom na pracovný trh alebo k základným sociálnym službám, a mnohí sa obávajú prenasledovania zo strany povstaleckých skupín, ako aj islamistických vojenských jednotiek, ktoré získali de facto kontrolu nad celými oblasťami v susedstve rôznych irackých miest a dedín; keďže ako súčasť zvyšujúceho sa napätia medzi sunitmi a šítmi sa môžu aj samotní jednotlivci stať terčom útokov na základe ich príslušnosti k etnickým alebo náboženským skupinám,

1.  víta solidaritu s irackými utečencami preukázanú susednými krajinami Iraku a vyzýva tieto krajiny, aby informovali medzinárodné spoločenstvo o podpore, ktorú potrebujú na zvládnutie situácie;

2.  uznáva pokroky v súvislosti s príspevok miestnych kurdských orgánov pri pomoci nemoslimským komunitám, ktoré sú vnútorne presídlené;

3.  vyzýva spoločne s vysokým komisárom OSN pre utečencov k trvácej, komplexnej a koordinovanej medzinárodnej odozve s cieľom zmierniť útrapy miliónov ľudí vyhnaných z dôvodu humanitárnej krízy, ktorú nemožno ďalej ignorovať; domnieva sa, že podpora medzinárodného spoločenstva je nevyhnutná na zmiernenie utrpenia státisícov irackých utečencov a vnútorne presídlených osôb alebo osôb unikajúcich z krajiny, ako aj zvýšené povzbudenie a podpora krajinám ako Sýria a Jordánsko, ktoré spoločne prijali významný počet irackých utečencov;

4.  uznáva taktiež úsilie pri pomoci irackým utečencom prejavené krajinami ako Egypt, ktoré nehraničia s regiónom; vyzýva tieto krajiny, aby pokračovali v úsilí v prospech irackých utečencov tým, že im ponechajú otvorené hranice a zlepšia im podmienky, že budú rešpektovať ich základné práva a zaistia im za podpory medzinárodného spoločenstva prístup k základným službám ako sú zdravotníctvo a vzdelanie;

5.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že susedné štáty ponechávajú svoje hranice až na vzácne a obmedzené výnimky uzavreté pred Palestínčanmi, ktorí utekajú pred násilím a hrozbami voči nim v Iraku; odmieta výzvu irackého ministra pre presun obyvateľstva a migráciu na vyhostenie všetkých Palestínčanov z Iraku; odmieta rozhodnutie irackej vlády uložiť Palestínčanom obmedzujúce požiadavky týkajúce sa registrácie, ktorými im sťažujú možnosť legálneho pobytu v Iraku;

6.  vyzýva irackú vládu, miestne regionálne a náboženské orgány a medzinárodné koaličné sily v Iraku, aby prijali okamžité opatrenia na zlepšenie bezpečnosti všetkých utečencov a vnútorne presídlených osôb v Iraku, a ukončili diskriminačné praktiky;

7.  jednoznačne odmieta hrozby vyhostenia z krajiny a zastavenia dodávok paliva a pitnej vody zo strany niektorých vysokých predstaviteľov irackej vlády voči 4 000 členom iránskej opozície, ktorí sú uplynulých 20 rokov politickými utečencami v Iraku a majú právny štatút „chránených osôb podľa štvrtého Ženevského dohovoru“, a vyzýva irackú vládu, aby dodržiavala ich práva stanovené medzinárodným právom;

8.  vyzýva členské štáty, aby prekonali postoj nečinnosti, ktorý zastávajú v súvislosti so situáciou irackých utečencov, a plnili si svoje záväzky stanovené medzinárodným právom a právom Spoločenstva s cieľom poskytnúť Iračanom v členských štátoch príležitosť na podanie žiadosti o azyl a jej spracovanie v minimálnej lehote pri dodržaní procedurálnych záruk, a udeliť štatút utečenca alebo druhotnú alebo dočasnú ochranu tým, ktorí majú odôvodnený strach pred prenasledovaním alebo vážnou ujmou;

9.  nalieha na členské štáty, aby nepresúvali osoby v rámci druhého Dublinského nariadenia, ak je známe, že krajina neposudzuje iracké žiadosti o azyl náležitým spôsobom. Možno to dosiahnuť uplatnením článku 3 ods. 2 druhého Dublinského nariadenia;

10.  povzbudzuje členské štáty k tomu, aby Iračanom, ktorí nespĺňajú podmienky na získanie štatútu ochrany, ale nemožno ich vrátiť späť, udelili (podľa okolností dočasný alebo trvalý) právny štatút, a zabezpečili primerané podmienky a základné práva;

11.  s obavami poznamenáva, že v roku 2005 sa v Iraku zaznamenalo 400 až 500 prípadov núteného návratu, a žiada členské štáty, aby dočasne pozastavili všetky prípady núteného návratu do akejkoľvek časti Iraku;

12.  naliehavo vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby v rámci demonštrácie spoločnej medzinárodnej zodpovednosti výrazným spôsobom prispeli k presídleniu irackých utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti, ako aj palestínskych utečencov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na území Iraku alebo utiekli z Iraku a teraz uviazli v regióne, a uprednostnili najcitlivejšie prípady v súlade s usmerneniami UNHCR o presídlení irackých utečencov; žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby vytvorili mechanizmus na organizovanie tejto spoločnej zodpovednosti a primerane podporili členské štáty;

13.  vyjadruje podporu odporúčaniu UNHCR priaznivo posúdiť prípady irackých žiadateľov o azyl z južného a stredného Iraku ako žiadateľov v rámci dohovoru z roku 1951 o štatúte utečencov a v prípade, že nie sú uznaní ako utečenci, udeliť im doplnkovú formu ochrany, ak jednotlivec nespĺňa kritériá vylúčenia uvedené v dohovore z roku 1951;

14.  vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne preskúmala ďalšie možnosti zabezpečenia humanitárnej pomoci vnútorne presídleným osobám v Iraku a zároveň prejavila náležitú pružnosť pri výklade príslušných pravidiel a pomohla susedným krajinám v ich úsilí poskytnúť utečencom útočisko ako hostiteľská krajina;

15.  víta prvé kroky, ktoré uskutočnil Úrad Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO); vyjadruje však poľutovanie nad mimoriadne zdĺhavými postupmi, ktoré ECHO uplatňuje, a vyzýva ho, aby bol aktívnejší a pohotovejšie reagoval v regiónoch, v ktorých je prístup pomerne jednoduchý, ako napríklad v Egypte;

16.  vyzýva ECHO, aby sa urýchlene pripravil na vytvorenie posttraumatických centier pre irackých utečencov a vnútorne presídlené osoby a takisto vypracoval projekty týkajúce sa zamestnania, určené najmä pre vnútorne presídlené osoby v odvetví poľnohospodárstva v tých oblastiach Iraku, kde je to možné;

17.  vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament a najmä jeho Výbor pre kontrolu rozpočtu na jeho rokovaní 16. júla o použití prostriedkov vyčlenených na Irak, obzvlášť prostredníctvom Medzinárodného fondu pre obnovu Iraku (IRFFI), a pripomína priority jej oznámenia zo 7. júna 2006 [KOM(2006)283], ktoré zahŕňali (1) podporu demokratickej vlády, (2) posilnenie bezpečnosti na základe právneho štátu a podporu kultúry, ktorá rešpektuje ľudské práva; pripomína, že to považuje za mimoriadne núdzovú situáciu a že vo svojom uznesení z 15. februára 2007 naliehavo vyzýval, aby sa významná časť prostriedkov z rozpočtu EÚ určených na programy týkajúce sa Iraku vyčlenila pre utečencov; táto prezentácia by mala obsahovať presný rozpis jednotlivých druhov akcií a akcie zahrnuté do rozpočtu, viazané a platené akcie, a taktiež jasne identifikovať programy určené pre irackých utečencov a vnútorne presídlené osoby;

18.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému komisárovi OSN pre utečencov, vládam a parlamentom Iraku, Sýrie, Jordánska, Libanonu, Egypta, Turecka, Palestíny a Lige arabských štátov.