NÁVRH SPOLOČNÉHO UZNESENIA o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci
18.1.2012
ktorý nahrádza návrhy skupín:
PPE (B7‑0006/2012)
ALDE (B7‑0008/2012)
Verts/ALE (B7‑0009/2012)
S&D (B7‑0010/2012)
GUE/NGL (B7‑0013/2012)
Maria do Céu Patrão Neves, Esther Herranz García, Albert Deß v mene skupiny PPE
Luis Manuel Capoulas Santos, Paolo De Castro, Luís Paulo Alves v mene skupiny S&D
George Lyon v mene skupiny ALDE
José Bové v mene skupiny Verts/ALE
Alfreds Rubiks, Patrick Le Hyaric v mene skupiny GUE/NGL
Rolandas Paksas
Uznesenie Európskeho parlamentu o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013[1], z 18. januára 2011 o uznaní poľnohospodárstva ako strategického odvetvia v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou[2], z 23. júna 2011 o SPP do roku 2020: zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území[3] a z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu[4],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591) a na rôzne pracovné dokumenty priložené k tomuto oznámeniu a tiež na svoje uznesenia zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe[5] a z 19. januára 2012 o dodávateľskom reťazci vstupov pre poľnohospodárske podniky[6],
– so zreteľom na smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách[7],
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca (2010/C 210/03),
– so zreteľom na záverečné odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu zo 17. marca 2009 a závery z 29. marca 2010 o lepšom fungovaní potravinového dodávateľského reťazca v Európe,
– so zreteľom na údaje Eurostatu o cenových indexoch prostriedkov poľnohospodárskej výroby (náklady na vstupy) a cenových indexoch poľnohospodárskych výrobkov (ceny výstupov)[8],
– so zreteľom na svoje vyhlásenie z 19. februára 2008 o vyšetrovaní a náprave zneužitia postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii[9] a svoje uznesenie z 26. marca 2009 o cenách potravín v Európe[10],
– so zreteľom na správu Spoločného výskumného centra z roku 2008 s názvom Poľnohospodárske systémy s nízkymi vstupmi: príležitosť na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva[11],
– so zreteľom na správu s názvom Podnikanie v poľnohospodárstve a právo na výživu, ktorú vypracoval osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže v oznámení Komisie o lepšom fungovaní potravinového reťazca (COM(2009)0591) bola naznačená výrazná nerovnováha vo vyjednávacej sile, ktorá sa premieta do nespravodlivých obchodných praktík, akými sú oneskorené platby, jednostranné zmluvné úpravy, nespravodlivé zmluvné podmienky, obmedzený prístup na trhu, nedostatok informácií o tvorbe cien, nerovnomerné rozloženie ziskových rozpätí v potravinovom reťazci, zneužívanie trhovej moci dodávateľmi alebo kupujúcimi, napr. prostredníctvom kartelov a zachovávaním pôvodnej ceny pri ďalšom predaji, nákupné aliancie a iné;
B. keďže úroveň koncentrácie veľmi veľkých maloobchodníkov v Európskej únii negatívne ovplyvňuje výrobcov a iných dodávateľov, pretože má za následok rastúcu nerovnováhu sily medzi zmluvnými stranami; keďže poľnohospodárski výrobcovia a spracovatelia postupne strácajú svoju vyjednávaciu silu vzhľadom na cenové úrovne v rámci hodnotového reťazca – od prvovýroby, cez spracovanie až ku konečnému zákazníkovi; keďže nadmerná koncentrácia vedie k poklesu, pokiaľ ide o rozmanitosť výrobkov, kultúrne dedičstvo, maloobchodné predajne, pracovné miesta a živobytie;
C. keďže problémy poľnohospodárov súvisiace s príjmami sa naďalej prehlbujú a cena, ktorú za výrobky platia spotrebitelia, sa neodráža v cene, ktorá je vyplácaná poľnohospodárom za ich produkciu, čo oslabuje schopnosť poľnohospodárov investovať a inovovať a môže mnohých z nich dohnať k opusteniu poľnohospodárskej činnosti;
D keďže strata vyjednávacej sily, zvýšenie výrobných nákladov a nemožnosť návratnosti týchto nákladov v rámci potravinového distribučného reťazca môžu ohroziť prežitie poľnohospodárskych podnikov, a tým eventuálne oslabiť dlhodobý výrobný potenciál v členských štátoch a zvýšiť ich závislosť od vonkajších trhov;
E. keďže vyvážené obchodné vzťahy by nielen zlepšili fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, ale prostredníctvom zvýšenej konkurencieschopnosti by priniesli úžitok aj poľnohospodárom a v konečnom dôsledku i spotrebiteľom;
F. keďže nedávne kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s fungovaním potravinových dodávateľských reťazcov v Európe a vo svete a zvýšilo u poľnohospodárov pocit neistoty, pokiaľ ide o príjmy z poľnohospodárskej činnosti a dlhodobé investície;
G. keďže dokonca ani spotrebitelia nemajú prospech z nízkych výkupných cien poľnohospodárskych produktov v dôsledku postupnej straty vyjednávacej sily poľnohospodárov v potravinovom reťazci, najmä preto, že pri dovezených poľnohospodárskych výrobkoch sa často neuplatňujú rovnaké požiadavky na kvalitu, pracovné práva a environmentálne normy a normy starostlivosti o zvieratá, aké musia dodržiavať európski poľnohospodári;
H. keďže orgány na ochranu hospodárskej súťaže v mnohých členských štátoch zistili, že existujú štyri kľúčové oblasti, v ktorých nerovnováha v potravinovom dodávateľskom reťazci predstavuje osobitný problém: jednostranné ukladanie zmluvných podmienok, postupy poskytovania zliav, sankcie a platobné podmienky;
1. zdôrazňuje, že problém nerovnováhy v potravinovom distribučnom reťazci má jednoznačne európsky rozmer, čo si vzhľadom na strategický význam agropotravinárskeho reťazca pre Európsku úniu žiada osobitné európske riešenie; poukazuje na skutočnosť, že v potravinovom dodávateľskom reťazci, poľnohospodárstve, agropotravinárskom priemysle a systéme distribúcie potravín je zamestnaných 7 % všetkých zamestnancov EÚ a tieto oblasti generujú 1 400 miliárd EUR ročne, čo je suma, ktorá je vyššia ako v ktoromkoľvek inom odvetví výroby v EÚ, a že podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote potravinového dodávateľského reťazca klesol z 31 % v roku 1995 na 24 % v roku 2005 v EÚ 25;
2. poukazuje na pokračujúcu činnosť fóra na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca, predovšetkým jeho odbornej skupiny pre podniky; žiada, aby mu boli oficiálne a pravidelne podávané informácie o pokroku, ktorý sa dosiahol v jeho činnosti, a o prijatých rozhodnutiach;
3. podporuje kvalitnú prácu odbornej skupiny pre zmluvné postupy medzi podnikmi fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového reťazca, najmä čo sa týka vymedzenia zjavne nekalých obchodných postupov, ich zapísania do zoznamu a zhodnotenia, a to na základe údajov a konkrétnych príkladov; vyzýva na jasnú podporu iniciatív na podporu dialógu medzi stranami v tejto veci; víta skutočnosť, že zainteresované strany sa dohodli na zásadách, ktorými sa majú riadiť osvedčené postupy, ako to bolo predložené fóru na vysokej úrovni 29. novembra 2011, a naliehavo vyzýva tieto strany, aby prijali vykonávacie opatrenia;
4. vyzýva Komisiu, aby podľa potreby a spôsobom, ktorým sa nenaruší riadne fungovanie trhov, navrhla prísne právne predpisy EÚ s cieľom zabezpečiť korektné a transparentné vzťahy medzi výrobcami, dodávateľmi a distribútormi potravinových výrobkov, a aby riadne vykonávala predpisy, ktoré sú už v platnosti, v neposlednom rade preto, že najnovšie údaje týkajúce sa poľnohospodárskych príjmov predložené Eurostatom dokazujú, že od roku 2009 sa v príjmoch poľnohospodárskych podnikov na úrovni EÚ zaznamenal pokles vo výške 11,6 %, kým v rokoch 2000 – 2010 sa celkové vstupné náklady poľnohospodárov v EÚ zvýšili v priemere o takmer 40 %;
5. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej prednostne riešili problém nespravodlivého rozdeľovania ziskov v potravinovom reťazci, najmä čo sa týka primeraných príjmov pre poľnohospodárov; uznáva, že v záujme podpory udržateľných systémov výroby je potrebné poskytovať poľnohospodárom kompenzácie za ich investície a záväzky v týchto oblastiach; zdôrazňuje, že boj o moc musí ustúpiť vzťahom založeným na spolupráci;
6 poukazuje na skutočnosť, že poľnohospodárska politika musí malým a stredným poľnohospodárskym podnikom vrátane rodinných podnikov umožniť, aby mali slušný príjem, vyrábali potraviny v dostatočnom množstve a primeranej kvalite za prijateľné ceny, vytvárali pracovné miesta, podporovali rozvoj vidieka a zaisťovali ochranu a udržateľnosť životného prostredia;
7. trvá na tom, aby členské štáty hrali aktívnu úlohu pri podpore existujúcich a zostavovaní nových poradenských fór s riadnym zastúpením jednotlivých subjektov potravinového reťazca s cieľom podporovať dialóg a vypracovávať usmernenia, ktoré zabezpečia korektnejšie a vyrovnanejšie vzťahy; poukazuje na to, že takéto oficiálne konzultácie pomáhajú ochraňovať výrobcov a dodávateľov a zabraňujú odvetným opatreniam zo strany distribútorov;
8. vyzýva vnútroštátne a európske orgány na ochranu hospodárskej súťaže a ostatné regulačné orgány zapojené do výroby a obchodu, aby prijali opatrenia proti nekalým nákupným praktikám najvplyvnejších veľkoobchodníkov a maloobchodníkov, ktorí poľnohospodárov neustále stavajú do veľmi nerovnej vyjednávacej pozície;
9. dôrazne žiada jasné, dôsledné a objektívne vymedzenie nekalých a nespravodlivých praktík vrátane presnejších definícií pojmov a jasnejších vymedzení v súlade s mandátom vydaným Komisii na základe uznesenia o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu, aby takéto praktiky podliehali osobitným predpisom, dohľadu a objektívnym sankciám;
10. upriamuje pozornosť na tento neúplný zoznam praktík, ktoré už vyvolávajú obavy u výrobcov v súvislosti s fungovaním potravinového dodávateľského reťazca:
I) prístup k maloobchodníkom:
i) zálohová platba ako podmienka prístupu k rokovaniam
ii) poplatky za zaradenie do zoznamu výrobkov
iii) vstupné poplatky
iv) spoplatnenie predajného miesta
v) vynucovanie zliav
vi) oneskorené platby
vii) stanovovanie cien
viii) doložka o uprednostňovaných zákazníkoch
II) nekorektné zmluvné podmienky alebo jednostranné zmeny týchto podmienok:
i) jednostranné zmeny zmluvných podmienok a zmeny zmluvných podmienok so spätnou platnosťou
ii) jednostranné porušenie zmluvy
iii) doložky o výhradnosti/poplatky za výhradnosť
iv) vynucovanie „nanútených“ príspevkov pre súkromné značky
v) vynucovanie štandardných modelových zmlúv
vi) odvetné praktiky
vii) nepísané zmluvné dohody
viii) vracanie marže
ix) hlavné zľavy
x) oneskorené platby
xi) vynucovanie platieb za spracovanie/odvoz odpadu
xii) skupinové nákupy/spoločné vyjednávanie
xiii) obrátené dražby
xiv) nereálne dodacie podmienky
xv) vynucovanie využívania (konkrétneho) dodávateľa obalov alebo obalových materiálov
xvi) vynucovanie využívania (konkrétneho) logistického centra alebo prevádzkovateľa
xvii) platby na pokrytie (predtým nedohodnutej) reklamy
xviii) nadmerné objednávanie výrobku na reklamné účely
xix) platby za nedosiahnutie určitej úrovne predaja
xx) vynucovanie dodatočných zliav od dodávateľov za predaj nad určitú úroveň
xxi) jednostranné stiahnutie tovaru z regálov
xxii) vynucovanie bezpodmienečného vrátenia (nepredaného) tovaru
xxiii) vymáhanie nákladov od dodávateľov za stratu alebo krádež tovaru
xxiv) vymáhanie neprimeraných nákladov od dodávateľov za reklamácie zákazníkov;
11. žiada vytvorenie rámca na účinnú kontrolu týchto praktík, a to v prvom rade tým, že sa v celom odvetví urobí prieskum prostredníctvom administratívnych alebo justičných prostriedkov, a následne zavedením systému hodnotenia a monitorovania, ktorý budú prevádzkovať členské štáty a koordinovať Komisia, a stanovením odradzujúcich sankcií uplatňovaných účinne a včas;
12. v súvislosti so zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami žiada zaviesť lepšie prostriedky na zabezpečenie dodržania platobných lehôt, pri zohľadnení ustanovenia smernice o boji proti oneskoreným platbám, a na európskej úrovni zaviesť nové nástroje na minimalizáciu a harmonizáciu dĺžky obdobia od dodania tovaru do momentu, kedy dodávateľ naozaj prijme úhradu platby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sú naliehavo potrebné opatrenia na riešenie osobitných problémov, s ktorými sa stretávajú výrobcovia produktov podliehajúcich skaze s krátkou dobou skladovania, ktorí majú vážne problémy s peňažnými tokmi;
13. berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia uviedla v návrhoch reformy SPP a ktorých cieľom je posilniť pozíciu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci poskytnutím podpory organizáciám producentov a medziodvetvovým organizáciám a presadzovaním krátkych reťazcov medzi výrobcami a spotrebiteľmi, akými sú trhy pre miestne produkty; domnieva sa, že posilnenie postavenia poľnohospodárov lepšou vnútornou organizáciou a profesionálnejším prístupom pomôže zabezpečiť, aby poľnohospodári získavali spravodlivejší podiel z pridanej hodnoty;
14. víta odporúčanie Komisie týkajúce sa spolupráce členských štátov v oblasti výmeny osvedčených postupov pri oznamovaní zmluvných praktík a vypracovanie súborov vzorových zmlúv;
15. vyzýva Komisiu, aby zlepšila nástroj na monitorovanie cien v Európe a vyvinula ľahko používateľné, transparentné a viacjazyčné rozhranie, ktoré by spotrebiteľom a zainteresovaným stranám umožnilo porovnávať ceny základných potravín v konkrétnom členskom štáte a medzi rôznymi členskými štátmi pre každý stupeň potravinového dodávateľského reťazca a ktoré by tiež bralo do úvahy rozdiely v životných nákladoch v členských štátoch;
16. vyzýva Komisiu, aby objasnila uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v poľnohospodárstve s cieľom poskytnúť poľnohospodárom a ich medziodvetvovým organizáciám nástroje, ktoré im umožnia zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu; žiada preskúmanie a úpravu existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tak, aby sa zabezpečilo, že sa bude brať väčší ohľad na škodlivé účinky vertikálnej koncentrácie na celý potravinový dodávateľský reťazec, namiesto úzkeho zamerania sa na vzájomné postavenie jednotlivých podnikov na trhu a vnímania narúšania hospodárskej súťaže iba na základe jeho škodlivého účinku na spotrebiteľov;
17. vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala činnosť svojich jednotlivých oddelení, aby mohla hrať účinnejšiu úlohu pri sledovaní cien v potravinovom reťazci a monitorovaní dynamiky v maloobchode a príslušných podielov na trhu v rámci EÚ; žiada vytvoriť funkciu nezávislého ombudsmana pre obchodovanie s potravinami, ktorý by bol v kontakte s príslušnými orgánmi v oblasti obchodu a hospodárskej súťaže, ako aj s národnými ombudsmanmi pre obchodovanie s potravinami v každom členskom štáte v záujme koordinácie a výmeny informácií; ďalej sa domnieva, že európsky ombudsman a jednotliví národní ombudsmani by mali byť zodpovední za zabezpečenie súladu s príslušnými právnymi predpismi a navrhovanie včasných a primeraných sankcií;
18. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú štúdiu rozdielov medzi prístupmi a politikami 27 vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a aby podnietila navrhovanie riešení, ktoré by zahŕňali všetkých partnerov v potravinovom výrobnom reťazci a ktoré by bránili zneužívaniu dominantného postavenia jedného alebo obmedzeného počtu subjektov vstupného alebo výstupného reťazca, ktorí sa často presadzujú na úkor poľnohospodárskeho výrobcu;
19. domnieva sa, že by sa mala prioritne realizovať informačná kampaň v celej EÚ, prostredníctvom ktorej by sa poľnohospodárom poskytli informácie o ich zmluvných právach a o najbežnejších nezákonných, nespravodlivých a nekalých zmluvných a obchodných praktikách, ako aj o prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii na nahlasovanie takýchto praktík;
20. nazdáva sa, že riešenie nerovnováhy potravinového distribučného reťazca zahŕňa samoreguláciu, ale vyžaduje si aj reguláciu a úpravu právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že členské štáty by mali presadzovať vypracovávanie osvedčených postupov a/alebo kódexov správania v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami, ku ktorým patria výrobcovia, priemyselné odvetvia, dodávatelia, maloobchodníci a zástupcovia spotrebiteľov, a čo najlepšie využiť existujúcu súčinnosť;
21. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2010)0286.
- [2] Prijaté texty, P7_TA(2011)0006.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0297.
- [4] Prijaté texty, P7_TA-PROV(2011)0307.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.
- [6] A7-0421/2011.
- [7] Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.
- [8] http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database.
- [9] Prijaté texty, P6_TA(2008)0054.
- [10] Prijaté texty, P6_TA(2009)0191.
- [11] http://agrienv.jrc.ec.europa.eu/publications/pdfs/LIFS_final.pdf