Postup : 2011/2295(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0029/2012

Predkladané texty :

A7-0029/2012

Rozpravy :

PV 12/03/2012 - 17
CRE 12/03/2012 - 17

Hlasovanie :

PV 13/03/2012 - 8.5
CRE 13/03/2012 - 8.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2012)0070

SPRÁVA     
PDF 220kWORD 142k
3. februára 2012
PE 476.098v02-00 A7-0029/2012

o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť

(2011/2295(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Sirpa Pietikäinen

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť

(2011/2295(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 2 a článok 3 ods. 3,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 21 a 23,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking + 5 (2000), Peking + 10 (2005) a Peking + 15 (2010),

–   so zreteľom na dohodnuté závery Komisie o postavení žien z roku 2006 s názvom Rovnaká účasť žien a mužov v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach,

–   so zreteľom na dohodnuté závery Komisie o postavení žien 1997/2 o kritických oblastiach záujmu Pekinskej akčnej platformy 1996 – 1999,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/58/142 o ženách a politickej účasti,

–   so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–   so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 19. júna 2000, ktoré sa týka rovnováhy mužov a žien vo výboroch a odborných skupinách ňou zriadených(2),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady z 2. decembra 1996 o vyváženej účasti žien a mužov v rozhodovacom procese (96/694/ES)(3),

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec (2003)3 o vyváženej účasti žien a mužov na prijímaní politických a verejných rozhodnutí, ktoré bolo prijaté 12. marca 2003, a na výsledky dvoch kôl monitorovania pokroku dosiahnutého pri vykonávaní tohto odporúčania Rec (2003)3, založeného na dotazníku o rodovo oddelených údajoch o zapojení žien a mužov do politického a verejného rozhodovania, ktoré boli dokončené v roku 2005 resp. 2008,

–   so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) 1079 (1996) o zvýšenom zastúpení žien v PZ RE, jeho odporúčanie 1413 (1999) o rovnakom zastúpení v politickom živote, rezolúciu 1348 (2003) o rodovo vyváženom zastúpení v PZ RE, ako aj odporúčanie 1665 (2004) o účasti žien na voľbách a rezolúciu 303 (2010) o dosiahnutí udržateľnej rodovej rovnosti v miestnom a regionálnom politickom živote,

–   so zreteľom na rezolúciu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy 85 (1999), jeho odporúčanie 68 (1999) o zapojení žien do politického života v regiónoch a odporúčanie 111 (2002) o osobných volebných právach žien a demokratických požiadavkách,

–   so zreteľom na Deklaráciu o účasti žien na voľbách, ktorú prijala Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia),

–   so zreteľom na príručku s názvom Rodové rozpočtovanie: praktické vykonávanie, ktorú vypracovala Rada Európy, Generálne riaditeľstvo pre ľudské práva a právne záležitosti (apríl 2009),

–   so zreteľom na odporúčanie 1899(2010) Parlamentného zhromaždenia Rady Európy o zvýšení zastúpenia žien v politike prostredníctvom volebných systémov, ktoré bolo prijaté 27. januára 2010,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2000 o ženách v rozhodovacom procese,

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0029/2012),

A. keďže na úrovni Európskej únie a v jej členských štátoch existuje nerovnováha v zapojení žien a mužov do politického a verejného rozhodovania a ženy sú jednoznačne nedostatočne zastúpené vo volených a nominovaných politických funkciách; keďže nedostatočné zastúpenie žien vo voľbách v polovici volebného obdobia v Európskom parlamente je znepokojujúce;

B.  keďže zapojenie žien do politického rozhodovania a metódy, stratégie a kultúrne postoje a nástroje na boj proti rozdielom sa na vnútroštátnej úrovni v rámci EÚ a medzi jej členskými štátmi, politickými stranami a sociálnymi partnermi veľmi líšia;

C. keďže zastúpenie žien v Európskom parlamente sa zvýšilo na 35 %, no ešte nedosiahlo paritu; keďže ženy sú ešte horšie zastúpené vo vedúcich pozíciách vo výboroch a politických skupinách; keďže zastúpenie žien v Európskej komisii stagnuje na jednej tretine a Európskej komisii ešte nikdy žena nepredsedala;

D. keďže podľa štatistík a napriek početným prijatým opatreniam prevláda nerovnováha, zastúpenie žien v procese politického rozhodovania za posledné roky stagnovalo namiesto toho, aby vykazovalo lineárne zlepšenie, a rodová vyváženosť v národných parlamentoch v celej EÚ zostáva nezmenená, a to v pomere 24 % žien k 76 % mužov, pričom ženy zastávajú celkovo iba 23 % ministerských funkcií(4);

E.  keďže dnes sa fakticky uplatňuje neformálny systém kvót, v rámci ktorého sú muži uprednostňovaní pred ženami a muži vyberajú do rozhodovacích pozícií mužov, čo síce nie je formalizovaný systém, ale napriek tomu je to systematická a veľmi reálna hlboko zakorenená kultúra pozitívneho zaobchádzania s mužmi;

F.  keďže rovnaké zastúpenie žien a mužov v procese politického rozhodovania je otázkou ľudských práv a sociálnej spravodlivosti a životne dôležitou požiadavkou pre fungovanie demokratickej spoločnosti; keďže pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien je demokratický deficit, ktorý oslabuje legitimitu rozhodovania na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni;

G. keďže rozhodovanie vychádza z administratívnej prípravy, a preto je počet žien v administratívnych pozíciách, najmä vo vedúcich pozíciách, vecou rovnosti a zabezpečuje, aby sa pri príprave všetkých politík zohľadňovali rodové aspekty;

H. keďže európske voľby, ktoré sa budú konať v roku 2014 a po ktorých bude nasledovať vymenovanie ďalšej Európskej komisie a nominácie na tzv. špičkové pracovné miesta EÚ, sú šancou pokročiť na ceste k demokracii založenej na parite na úrovni EÚ a na to, aby sa EÚ stala vzorom v tejto oblasti;

I.   keďže v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa okrem iného uvádza, že zúčastnené štáty by mali prijať všetky vhodné opatrenia vrátane pozitívnych opatrení na odstránenie diskriminácie žien v politickom a verejnom živote;

J.   keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy podporuje:

     – reformy volebných systémov, aby viac podporovali zastúpenie žien;

     – rodovo založené antidiskriminačné ustanovenia v ústavách a volebných zákonoch, s potrebnou výnimkou umožňujúcou opatrenia, ktoré pozitívne diskriminujú nedostatočne zastúpené pohlavie;

     – rodovo citlivé občianske vzdelávanie a odstránenie rodových stereotypov a vžitých predsudkov proti kandidátkam, a to najmä v rámci politických strán, ale aj v médiách;

K. keďže v Pekinskej deklarácii a akčnej platforme o ženách v riadiacich a rozhodovacích funkciách sa zdôrazňuje skutočnosť, že rovnaké zastúpenie je nevyhnutnou podmienkou toho, aby boli zohľadňované záujmy žien, a je potrebná na posilnenie demokracie a podporu jej riadneho fungovania; keďže sa v nej opäť potvrdzuje aj to, že aktívne zapojenie žien, rovnocenné s mužmi, na všetkých úrovniach rozhodovania je veľmi dôležité na dosiahnutie rovnosti, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a demokracie;

L.  keďže v dôsledku pretrvávajúcich rodových stereotypov stále existuje vážna segregácia, pokiaľ ide o kľúčové pozície v procese politického rozhodovania, pričom ženám sa zverujú viac úlohy v oblasti starostlivosti a prerozdeľovania, napríklad v oblasti zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a životného prostredia, a mužom úlohy spojené so zdrojmi, napríklad v oblasti hospodárstva, obchodu, rozpočtu a zahraničných vecí, čo narúša rozloženie síl a prideľovanie zdrojov;

M. keďže politické strany, ktoré sú zodpovedné za výber, umiestnenie a vymenovanie kandidátov a kandidátok na vedúce pozície, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakého zastúpenia žien a mužov v politike, a preto by mali podporovať osvedčené postupy, ako sú napríklad dobrovoľné stranícke kvóty pre voľby, ktoré už zaviedli niektoré politické strany v 13 členských štátoch EÚ;

N. keďže podľa štúdie Svetovej banky venovanej korupcii a ženám vo vláde z roku 2008 existuje nižšia úroveň vládnej korupcie v prípade, že je vyššia miera zastúpenia žien, pretože v súlade so závermi tohto výskumu ženy dodržiavajú vyššie štandardy etického správania a prejavujú väčší záujem o „všeobecné blaho“;

O. keďže sú potrebné komplexné mnohostranné stratégie spočívajúce v nezáväzných opatreniach, napríklad cieľoch a dobrovoľných straníckych kvótach, podporných opatreniach, napríklad mentorstve a kampaniach na zvyšovanie informovanosti, a právne záväzných opatreniach, napríklad volebných rodových kvótach, pričom treba mať na pamäti, že právne záväzné opatrenia, ktoré sú zlučiteľné s inštitucionálnym a volebným systémom a ktoré zahŕňajú pravidlá zoraďovania, monitorovanie a účinné sankcie za nedodržanie, sa prejavili ako najúčinnejšie;

P.  keďže prístup žien k finančným prostriedkom na volebné kampane je často obmedzenejší, a to z dôvodu diskriminácie v rámci politických strán, vylúčenia žien zo skupín s vysokými príjmami a ich nižších príjmov a úspor;

Q. keďže postupy vo volebných systémoch, politických inštitúciách a politických stranách zohrávajú rozhodujúcu úlohu a majú vážne dôsledky na účinnosť uplatňovaných stratégií a mieru rodovej vyváženosti dosiahnutú v politike;

R.  keďže účasť žien a ich vedúce postavenie v procese politického rozhodovania sú stále ovplyvnené rôznymi prekážkami, napr. neexistenciou priaznivého podporujúceho prostredia v politických inštitúciách a v sociálnych štruktúrach spoločnosti, pretrvávaním rodových stereotypov, ako aj dôsledkami nedávnej hospodárskej krízy a jej negatívnym vplyvom na problematiku rodovej rovnosti;

S.  keďže skutočnosť, že nízka úroveň zapojenia žien do rozhodovania a správy vecí verejných sa pripisuje najmä problémom pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života, nerovnomernému rozdeleniu rodinných povinností a pretrvávajúcej diskriminácii v práci a odbornej príprave;

Zastúpenie žien vo volených funkciách

1.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zaviedli účinné politiky rodovej rovnosti a mnohostranné stratégie zamerané na dosiahnutie vyváženého zastúpenia v procese politického rozhodovania a vedúcich funkciách na všetkých úrovniach, najmä v oblastiach makroekonomickej politiky, obchodu, práce, rozpočtu, obrany a zahraničných vecí, pričom posúdia dôsledky a toto posúdenie verejnosti sprístupnia prostredníctvom primeraných ukazovateľov rovnosti, zabezpečia číselne vyjadrené ciele, jasné akčné plány a mechanizmy pravidelného monitorovania, po ktorých budú nasledovať záväzné nápravné opatrenia a ich monitorovanie v prípadoch, že ciele neboli splnené v stanovených termínoch;

2.  víta paritné systémy/rodové kvóty pre voľby prijaté legislatívnou formou, ktoré boli zavedené v niektorých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie legislatívnych opatrení, napr. opatrení pozitívnej diskriminácie, na dosiahnutie pokroku smerom k vyváženému zastúpeniu, a aby zabezpečili účinnosť týchto opatrení prostredníctvom tzv. zipsových systémov, monitorovania a účinných sankcií s cieľom podporiť vyváženejšiu účasť žien a mužov na politickom rozhodovaní, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov;

3.  okrem toho vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vyvážené zastúpenie na všetkých úrovniach tým, že prijmú jasné antidiskriminačné postoje, zabezpečia primerané zdroje, použijú osobitné nástroje a budú presadzovať potrebnú odbornú prípravu v oblasti rodového rozpočtovania pre pracovníkov vo verejnej službe zodpovedných za prípravu rozpočtov;

4.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby venovali osobitnú pozornosť rodovým vzdelávacím programom zameraným na občiansku spoločnosť a najmä na mladých ľudí, a to už od útleho veku, pričom by mali uznávať, že práva žien sú ľudské práva a vyvážené zastúpenie je v politickom živote kľúčové;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali záväzok všetkých politických strán na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni prijať opatrenia na podporu aktívnej účasti žien na politickom živote a  vo voľbách a ich aktívnemu zapojeniu do politického života a volieb, na dosiahnutie skutočnej rovnosti v interných rozhodovacích procesoch strán, v nomináciách na volené funkcie a v straníckych volebných zoznamoch, a to zavedením kvót, a venovať pozornosť pozícii kandidátok v týchto zoznamoch, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov;

6.  uznáva úlohu politických strán ako kľúčových faktorov v presadzovaní rodovej rovnosti; preto vyzýva členské štáty, aby od národných strán požadovali, aby stanovili a zaviedli systémy kvót a iné typy pozitívnej diskriminácie, aby uplatňovali pravidlá zoraďovania v zoznamoch volebných kandidátov vo voľbách na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a aby vymedzili a prijali účinné sankcie v prípade nedodržania pravidiel, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov; vyzýva členské štáty, aby pre politické strany stanovili ciele založené na rovnosti medzi pohlaviami a aby splnenie týchto cieľov bolo predpokladom ich financovania;

7.  vyzýva politické strany v celej Európe, aby zaviedli systém kvót pre zoznamy kandidátov pre stranícke orgány a voľby, najmä v súvislosti so zoznamami pre európskej voľby v roku 2014, ak je to zlučiteľné s volebným systémom a ak sú politické strany poverené zostavovaním volebných zoznamov; považuje postup zostavovania volebných zoznamov, v rámci ktorého sa kandidátky a kandidáti striedajú na čele zoznamu, za najlepší spôsob, ako zlepšiť zapojenie žien do politiky;

8.  zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení určených na dosiahnutie rovnosti vo volených funkciách v národných parlamentoch a Európskom parlamente (napr. predseda Parlamentu, podpredsedovia Parlamentu, predsedovia a podpredsedovia výborov), napríklad tým, že sa stanoví cieľ 50 % zastúpenia mužov a žien na týchto pozíciách;

9.  víta úmysel Komisie podporiť účasť žien v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu prostredníctvom finančných programov Základné práva a občianstvo a Európa pre občanov; vyzýva Komisiu, aby vo svojich príslušných ročných pracovných programoch zabezpečila, aby bolo v rokoch 2013 – 2014 k dispozícii dostatok finančných prostriedkov okrem iného na financovanie vhodných informačných kampaní v médiách na nabádanie k voleniu žien, a aby zabezpečila, aby mali národné strany a organizácie občianskej spoločnosti uľahčený prístup k týmto finančným prostriedkom na projektové iniciatívy zamerané na zvýšenie účasti žien v rozhodovacom procese;

10. vyzýva Komisiu, aby pri programovaní ďalšieho finančného obdobia 2014 – 2020 pre vyššie uvedené alebo pre nadväzujúce programy, ako aj pri plánovaní činností pre pripravovaný Európsky rok občanov (2013) podporovala a financovala činnosti spojené s presadzovaním rovnosti v rozhodovacích funkciách a politických činnostiach;

11. vyzýva Komisiu, aby iniciovala kampane zamerané na dosiahnutie rovnosti vo volebných zoznamoch pre Európsky parlament aspoň dva roky pred každými voľbami a aby nabádala členské štáty, aby postupovali podobne aj pri miestnych a regionálnych voľbách;

Zastúpenie žien vo vymenovaných funkciách

12. vyzýva členské štáty, aby podporovali rovnosť tým, že ako kandidátov na úrad európskeho komisára navrhnú jednu ženu a jedného muža; vyzýva predsedu Komisie, aby pri zostavovaní Komisie dosiahol rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby tento postup verejne podporila; pripomína, že Parlament by sa mal osobitne zamerať na rodovú rovnosť v rámci tohto postupu, a opätovne zdôrazňuje význam zohľadňovania rovnakého zastúpenia žien a mužov pri udeľovaní súhlasu s novou Komisiou, a to v súlade s článkom 106 rokovacieho poriadku;

13. vyzýva Komisiu a Radu, aby sa zaviazali k dosiahnutiu cieľa v oblasti parity vo všetkých rozhodovacích orgánoch zavedením systémov kvót a iných typov pozitívnej diskriminácie pri nábore vysokopostavených úradníkov, vyzýva národné vlády, aby do vysokopostavených pozícií na úrovni EÚ nominovali ženy i mužov;

14. berie na vedomie záväzok, ktorý Komisia vyjadrila vo svojom oznámení Stratégia rovnosti žien a mužov – 2010 – 2015, a to že bude sledovať pokrok v dosahovaní cieľa 40 % zastúpenia príslušníkov jedného pohlavia vo svojich výboroch a odborných skupinách, a vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali konkrétne opatrenia a stanovili stratégie s cieľom dosiahnuť vo svojich rozhodovacích procesoch vyvážené zastúpenie;

15. vyzýva členské štáty, aby podporili opatrenia pozitívnej diskriminácie vrátane záväzných legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie vo všetkých riadiacich orgánoch a verejných vymenovaných funkciách a aby vypracovali nástroje na rodové monitorovanie nominácií a volieb;

Opatrenia na podporu účasti žien na politickom živote

16. nabáda Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia pozitívnej diskriminácie, napríklad preferenčné zaobchádzanie, v prípadoch, keď je niektoré pohlavie nedostatočne zastúpené;

17. vyzýva členské štáty, aby zaistili transparentnosť výberových konaní na vymenovanie kandidátov spomedzi mužov a žien na pozície v rozhodovacích orgánoch vrátane verejných výziev na predkladanie životopisov a výberu na základe dosiahnutých výsledkov, znalostí a reprezentatívnosti;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na podporu organizácií žien vrátane poskytovania primeraných finančných prostriedkov, vytvárania platforiem pre spoluprácu a uskutočňovania kampaní za rodovú rovnosť vo voľbách;

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili vytvorenie ženských sietí a presadzovali mentorstvo, primeranú odbornú prípravu, výmenu osvedčených postupov a výmenné programy s osobitným dôrazom na ženy, ktoré sa na začiatku svojej kariéry zúčastňujú na tvorbe politík;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili ženám, v prípade potreby aj preferenčným zaobchádzaním, prístup k odbornej príprave v oblasti riadenia a k vedúcim funkciám ako súčasti ich kariérneho postupu s cieľom posilniť riadiace schopnosti a skúsenosti žien;

21. uznáva iné subjekty ako relevantnú súčasť širšieho demokratického procesu, a preto vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty aby podporovali a oceňovali úsilie organizácií zamestnávateľov a odborových organizácií, súkromného sektora, mimovládnych organizácií a všetkých organizácií, ktoré sú obvykle súčasťou poradných rád napojených na orgány verejnej správy, o dosiahnutie rovnosti žien a mužov vo svojich radoch vrátane rovnakej účasti na prijímaní rozhodnutí;

22. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby umožnili ženám a mužom aktívne sa zúčastňovať na procese politického rozhodovania tým, že budú podporovať súlad a rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom prostredníctvom opatrení, ako napríklad rovnaké znášanie nákladov na rodičovstvo zamestnávateľmi oboch rodičov, zabezpečenie dostupných a primeraných služieb, napr. v oblasti starostlivosti o deti a starších ľudí, a vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom primeraných legislatívnych návrhov v podobe smerníc podporila rovnaký prístup k službám, minimálnej mzde a ochrane pred násilím založeným na rodovej príslušnosti;

23. pripomína význam preferenčného zaobchádzania a osobitných opatrení pri presadzovaní zastúpenia osôb pochádzajúcich z rozličných prostredí a zo znevýhodnených skupín, napr. osôb so zdravotným postihnutím, migrujúcich ženy a príslušníkov etnických a sexuálnych menšín, v rozhodovacích pozíciách;

24. berie na vedomie význam médií a vzdelávania pri presadzovaní účasti žien na politike a zmenách postojov spoločnosti; zdôrazňuje význam osvety v médiách, najmä verejného vysielania, potreby zabezpečiť spravodlivé a vyvážené mediálne pokrytie kandidátov a kandidátok vo voľbách, ako aj monitorovania médií v záujme odhalenia rodových predsudkov a prostriedkov na ich riešenie, a tým podporiť úsilie o odstránenie stereotypov a nabádanie k zobrazovaniu pozitívneho obrazu žien ako vedúcich osobností vrátane političiek ako vzorov na národnej, regionálnej a európskej úrovni;

25. naliehavo vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby posilnením úlohy a zdrojov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a uľahčením spolupráce so ženskými mimovládnymi organizáciami presadzovali a vymieňali si osvedčené postupy, ktoré prispievajú k dosiahnutiu rodovej rovnováhy v rozhodovacích funkciách;

26. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v prípade potreby aj zapojením Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zhromažďovali, analyzovali a šírili údaje podľa pohlaví na účely sledovania rodovej rovnosti v rozhodovacom procese vo všetkých sektoroch (verejnom aj súkromnom) a na všetkých úrovniach hierarchie, a ako základ pre ďalšie opatrenia, ak vytýčené ciele neboli splnené; nabáda Komisiu, aby prostredníctvom využitia svojej databázy o ženách a mužoch v rozhodovacích funkciách naďalej zhromažďovala a šírila porovnateľné údaje na úrovni EÚ a aby rozvíjala túto činnosť smerom k vytvoreniu európskeho plánu rovnosti mužov a žien, v ktorom by boli uvedené medziročné zmeny, ku ktorým došlo na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni v oblasti rovnosti pohlaví na základe spoločných ukazovateľov; domnieva sa, že v tomto pláne by mali byť zahrnuté aspoň:

-    ciele na podporu rodovej rovnosti vyjadrené v percentách zastúpenia, ktoré sú začlenené do právnych predpisov členských štátov a európskych regiónov, spolu so zákonodarnými právomocami na reguláciu ich volebných procesov;

-    percentuálne zastúpenie mužov a žien v Európskom parlamente, v národných a regionálnych parlamentoch a v miestnych inštitúciách;

-    percentuálne zastúpenie mužov a žien vo výkonných volených orgánoch alebo kontrolovaných uvedenými zákonodarnými inštitúciami;

27. vyzýva Komisiu, aby Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť predložila každoročnú správu o pokroku v oblasti rodovej rovnosti v rozhodovacích procesoch v Európskej únii;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili vplyv rôznych volebných systémov na vnútroštátnej, miestnej a európskej úrovni a vplyv opatrení a osvedčených postupov využívaných na rôznych úrovniach na vyváženosť zastúpenia žien;

Presadzovanie rodovo vyváženého zastúpenia v politike v oblasti vonkajších vzťahov

29. pripomína svoju žiadosť o rodovú vyváženosť na všetkých úrovniach pri vymenovaní pracovníkov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); vyzýva ESVČ, aby podporovala účasť žien na rozhodovacích procesoch v rámci vonkajších vzťahov Európskej únie, aby zabezpečila, aby všetky delegácie zastupujúce EÚ dodržiavali zásadu rodovej vyváženosti, pokiaľ ide o ich zloženie, a aby sa ženy v tomto kontexte dostávali k slovu v rovnakej miere ako muži; poukazuje na potrebu zvýšiť počet žien ako sprostredkovateľov a hlavných vyjednávačov v procesoch dohľadu nad situáciou v oblasti dodržiavania ľudských práv, predchádzania korupcii, upevňovania mieru, ako aj v iných rokovacích procesoch, ako sú rokovania o medzinárodnom obchode a životnom prostredí;

30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili poskytnutie primeranej finančnej a technickej pomoci na osobitné programy zamerané na posilnenie účasti žien na volebnom procese prostredníctvom odbornej prípravy, občianskeho vzdelávania, mobilizácie médií, a začlenenie miestnych MVO, a to nad rámec financovania všeobecných vzdelávacích programov presadzujúcich informovanosť verejnosti o rodovej rovnosti, odstraňovanie rodových stereotypov a vžitých predsudkov voči ženám;

31. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali opatrenia na presadenie vyváženého zastúpenia žien na všetkých úrovniach politického života v mnohonárodných organizáciách, napr. OSN, vo vládach a národných parlamentoch, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni a v miestnych orgánoch, a aby posilnili spoluprácu s inými subjektmi na medzinárodnej úrovni, ako napríklad s OSN ŽENY a Medziparlamentnou úniou, a to v záujme presadenia týchto cieľov;

32. vyzýva politické oddelenia Európskeho parlamentu, aby zabezpečili, aby súhrnné informácie pre delegácie vždy zahŕňali rodový pohľad a zdôrazňovali otázky dôležité pre rodovú rovnosť;

33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Rovnaké zastúpenie žien a mužov vo vedúcich a rozhodovacích funkciách sa na medzinárodnej úrovni dôrazne presadzuje prostredníctvom článkov 7 a 8 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorým sa všetky zúčastnené strany zaväzujú odstrániť diskrimináciu žien v politickom a verejnom živote, a prostredníctvom článku 4, ktorý umožňuje prijatie dočasných osobitných opatrení zameraných na urýchlenie skutočnej rovnosti medzi mužmi a ženami.

Ženy vo vedúcich a rozhodovacích funkciách – to je tiež jedna z dvanástich hlavných oblastí záujmu Pekinskej akčnej platformy z roku 1995. Podľa spoločného vyhlásenia z 19. septembra 2011 o posilnení politickej účasti žien, ktoré bolo prijaté na 66. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, má politická účasť žien zásadný význam pre demokraciu a je rozhodujúca pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a mieru. V tomto vyhlásení sa tiež opakovane potvrdzuje, že aktívna účasť žien za rovnakých podmienok, aké majú muži, na všetkých úrovniach rozhodovania je zásadná pre dosiahnutie rovnosti, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a demokracie.

V odporúčaní Rady Európy o vyváženej účasti žien a mužov na politickom a verejnom rozhodovaní, ktoré bolo prijaté 12. marca 2003, sa predkladá súbor opatrení vrátane opatrení pozitívnej diskriminácie, zameraných na vyváženejšiu účasť žien a mužov na politickom a verejnom rozhodovaní. V odporúčaní 1899(2010) s názvom Zvýšenie zastúpenia žien v politike prostredníctvom volebných systémov nabáda Parlamentné zhromaždenie Rady Európy svoje členské štáty, aby zvýšili zastúpenie žien prostredníctvom zavedenia kvót.

Na úrovni Európskej únie sa v stratégii pre rovnosť žien a mužov – 2010 – 2015 zdôrazňuje, že Komisia bude „zvažovať cielené iniciatívy na zlepšenie rodovej rovnováhy na rozhodovacích pozíciách“;

„monitorovať pokrok pri plnení cieľa 40 %-ného zastúpenia príslušníkov jedného pohlavia v každej odbornej skupine a vo výboroch zriadených Komisiou“ a „podporovať úsilie o väčšiu účasť žien na voľbách do Európskeho parlamentu , aj ako kandidátok“.

Rodová rovnosť pri prijímaní rozhodnutí je otázkou kvality a rovnosti. Rodovo vyváženejšia účasť prispieva k rôznorodejším, a teda lepším rozhodnutiam. Rodová rovnováha je tiež otázkou rovnosti, ktorú zaručuje Charta základných práv Európskej únie. Rozhodovací proces vychádza z administratívnych príprav, a tak počet žien v administratívnych funkciách, najmä vo vedúcich funkciách zabezpečuje, aby sa pri príprave všetkých politík zohľadňoval rodový aspekt.

Zastúpenie žien vo volených funkciách

Ženy stále nie sú v politických rozhodovacích zhromaždeniach v európskych členských štátoch dostatočne zastúpené. V súčasnosti ženy predstavujú 24 % poslancov v národných parlamentoch(5).

Na regionálnej úrovni ženy predstavujú 31 % členov regionálnych zhromaždení a zastávajú 32 % regionálnych výkonných funkcií. Ženy však vedú iba 15 % zhromaždení a zastávajú 11 % výkonných funkcií. Od roku 2004 sa rodová rovnováha regionálnych zhromaždení v EÚ ako celku len veľmi málo zmenila. Severské krajiny majú najvyššie zastúpenie žien v národných parlamentoch, a to 42,3 %(6).

Európsky parlament má z rodového hľadiska najvyváženejšie zloženie, 35 % žien a 65 % mužov.

Spravodajkyňa zdôrazňuje skutočnosť, že percentuálne podiely stagnujú a nedá sa zaznamenať žiaden pozitívny trend. Dalo by sa to vysvetliť aj tradičnými prekážkami, ktorým čelia ženy, ako sú nedostatok finančných zdrojov, prevažne mužská kultúra, stereotypy, ťažké zosúladenie rodinného a politického života. Jedným z plánovaných opatrení je navrhnutie a vykonávanie účinných mnohostranných stratégií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zameraných na zvýšenie zapojenia a účasti žien, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí a riadenie, prostredníctvom číselne vyjadrených cieľov, mechanizmov pravidelného monitorovania a jasných akčných plánov.

V krajinách s volebnými systémami s pomerným zastúpením používajú kvóty pre kandidátov na straníckych zoznamoch často buď dobrovoľne politické strany alebo táto povinnosť plynie zo zákona. V členských štátoch EÚ stanovovanie kvót kolíše od 25 % do 50 %. V krajinách s väčšinovými alebo pluralitnými volebnými systémami vyberajú strany jedného kandidáta za stranu a volebný okres, a preto nie je možné uviesť kandidáta aj kandidátku, ako je to v systéme s pomerným zastúpením. .

Politické strany zohrávajú v podpore účasti žien v politike dôležitú úlohu. Právomoc vykonávať nábor, výber a nomináciu kandidátov je v rukách politických strán nezávisle od volebného systému. Preto je potrebné, aby sa pokusy riešiť otázku nedostatočného zastúpenia žien v politike zamerali na politické strany a ich názory a stratégie s cieľom inkluzívnejších rozhodovacích zhromaždení. V dôsledku toho táto správa povzbudzuje členské štáty k tomu, aby navrhli opatrenia na zvýšenie účasti žien a zároveň tiež v prípade potreby ustanovili kvóty a pravidlá zoraďovania, ktoré sa uplatňujú na zoznam volebných kandidátov vo voľbách na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ a aby vymedzili sankcie v prípade nedodržania pravidiel. Jedným zo stimulov pre politické strany by mohlo byť to, že cieľ rodovej rovnosti by sa stal predpokladom pre založenie strany.

Zastúpenie žien v nominovaných funkciách

Vo vládach členských štátov vo všetkých 27 krajinách EÚ zastávajú ženy iba 24 % funkcií ministrov (teda tých, ktorí majú miesto v kabinete), 22 % funkcií zástupcov ministrov a celkovo 23 % ministerských funkcií(7). Okrem menších odchýlok sa podiel žien vo vláde za uplynulé štyri roky zmenil len málo.

Európska komisia má 33 % komisárok a 67 % komisárov. V Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a vo Výbore regiónov 21 % funkcií zastávajú ženy a 79 % muži(8).

Spravodajkyňa zastáva názor, že by sa mali presadzovať aktívne a konkrétne opatrenia na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť rodovú rovnováhu vo všetkých riadiacich orgánoch a vymenovaniach do verejných funkcií. Spravodajkyňa sa zasadzuje o cieľ rovnosti, pokiaľ ide o kandidátov do budúcej Komisie a do funkcií vysokopostavených úradníkov na úrovni EÚ. Pokiaľ ide o inštitúcie EÚ, v správe sa zdôrazňuje, že sú potrebné konkrétne opatrenia a stratégie s cieľom dosiahnuť vyváženú účasť v ich rozhodovacom procese.

Opatrenia na podporu účasti žien na politickom živote

V záujme posilnenia politickej účasti žien vzniká potreba zaoberať sa štrukturálnymi prekážkami, ktoré bránia ženám zúčastňovať sa na politike. Ďalším nevyhnutným opatrením je vytvoriť priaznivé prostredie na to, aby sa ženy mohli podieľať na politickom živote na všetkých úrovniach. Na úrovni EÚ je zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života uznávané ako dôležitá priorita v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti, pričom sa ženám zabezpečí možnosť podieľať sa na politickom živote.

Podľa spravodajkyne je dôležité podporiť pôsobenie žien pochádzajúcich z rôznych prostredí v rozhodovacích funkciách. V európskych politických zhromaždeniach sú ženy z etnických menšín nedostatočne zastúpenou skupinou a často sú obeťami kombinácie rodovo a etnicky motivovaného politického vylúčenia. Zrejme budú na nápravu tohto problému potrebné osobitné opatrenia. V niektorých členských štátoch boli zavedené mentorské programy ako účinná a inovatívna metóda s cieľom lepšie presadzovať účasť žien v politickom a verejnom živote. Mentorstvo, príslušná odborná príprava a výmenné programy patria tiež medzi opatrenia, ktoré sa v tejto časti správy odporúčajú ako prostriedok na dosiahnutie rodovej rovnováhy v politike.

Medzi ďalšie podporné opatrenia patrí financovanie a výmena informácií. Členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby mali ženy a muži počas volebných kampaní rovnaké príležitosti, a to poskytnutím verejných finančných prostriedkov a prístupu do verejnoprávnych médií. Členské štáty a Komisia by v prípade potreby aj prostredníctvom zapojenia Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť mali posilniť zhromažďovanie, analýzu a šírenie údajov podľa pohlavia na účely monitorovania rodovej rovnosti pri prijímaní rozhodnutí. Ak vytýčené ciele nebudú splnené, mali by sa prijať ďalšie jednoznačné opatrenia. Spravodajkyňa by uvítala, keby Komisia pokračovala v podávaní správ o vývoji v oblasti rodovej rovnosti. Veľmi vítaná by ako ďalšie opatrenie bola správa o pokroku dosiahnutom v oblasti rodovej rovnosti v rozhodovacom procese v Európskej únii, ktorú by Komisia predkladala každoročne Výboru Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť.

Treba zdôrazniť význam médií a vzdelania pre povzbudzovanie žien k účasti v politike. Je dôležité sledovať mediálnu publicitu žien v rozhodovacom procese, aby sa odhalili rodové predsudky a prostriedky na ich odstránenie, a tak podporiť úsilie o zmazanie stereotypov a podporiť pozitívne zobrazenie žien vo vedúcich úlohách vo všetkých oblastiach života.

Keďže politické strany filtrujú prístup žien k rozhodovaciemu procesu, mala by sa uznať aj úloha ostatných účastníkov ako relevantná súčasť širšieho demokratického procesu. Cenné je aj úsilie odborových zväzov, súkromného sektora a mimovládnych organizácií zamerané na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi vo svojich radoch.

Podpora rodovo vyváženého zastúpenia v politike v oblasti vonkajších vzťahov je jedným z cieľov tejto správy, a to ako podmienka stabilného a transparentného procesu. Jedným z aspektov, ktoré treba zohľadniť vo vonkajších vzťahoch EÚ v spolupráci s ostatnými medzinárodnými účastníkmi pôsobiacimi v tejto oblasti a ktoré treba doplniť príslušnou finančnou a technickou pomocou, je boj proti marginalizácii žien v politickom živote.

(1)

     Príloha k záverom Rady zo 7. marca 2011.

(2)

     Ú. v. ES L 154, 27.6.2000, s.34.

(3)

     Ú. v. ES L 319, 10.12.1996, s. 11.

(4)

Pozri štvrťročnú aktualizáciu databázy Európskej komisie o ženách a mužoch v rozhodovacom procese.

(5)

Pozri štvrťročnú aktualizáciu databázy Európskej komisie o ženách a mužoch v rozhodovacom

procese (1. štvrťrok 2011).

(6)

Pozri štatistiky Medziparlamentnej únie (<hhtp://ipu.org>).

(7)

Pozri štvrťročnú aktualizáciu databázy Európskej komisie o ženách a mužoch v rozhodovacom

procese.

(8)

Pozri štvrťročnú aktualizáciu databázy Európskej komisie.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2012

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Regina Bastos, Emine Bozkurt, Andrea Češková, Marije Cornelissen, Iratxe García Pérez, Mikael Gustafsson, Mary Honeyball, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Nicole Kiil-Nielsen, Silvana Koch-Mehrin, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Constance Le Grip, Astrid Lulling, Barbara Matera, Elisabeth Morin-Chartier, Antonyia Parvanova, Raül Romeva i Rueda, Joanna Senyszyn, Marc Tarabella, Angelika Werthmann, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Anne Delvaux, Christa Klaß, Mariya Nedelcheva, Katarína Neveďalová, Antigoni Papadopoulou, Sirpa Pietikäinen, Rovana Plumb

Náhradník (čl. 187 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth

Posledná úprava: 1. marca 2012Právne oznámenie