SPRÁVA o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (28.1.2011)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

24.3.2011 - (2010/2208(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajkyňa: Silvia-Adriana Ţicău

Postup : 2010/2208(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A7-0084/2011

Predkladané texty :

A7-0084/2011

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 07/06/2011 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2011)0250

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ

(2010/2208(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (KOM(2010)0308),

– so zreteľom na závery Rady z 1. októbra 2010 k uvedenému akčnému plánu (14146/10),

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 16. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (KOM(2010)546),

– so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. januára 2011 o strednodobom preskúmaní európskych programov satelitnej navigácie (KOM(2011)0005), v ktorej sa uvádza, že na dokončenie infraštruktúry satelitnej navigácie sú nevyhnutné značné finančné prostriedky,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)[1],

– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 z 12. júla 2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie[2],

– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 8. decembra 2006 o satelitných navigačných aplikáciách (KOM(2006)0769),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008[3],

– so zreteľom na svoje uznesenie z 29. januára 2004 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stupni pokroku programu Galileo[4],

– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0084/2011),

A. keďže aplikácie GNSS sú teraz hlavnou a neodmysliteľnou súčasťou činnosti v každom odvetví dopravy a keďže vďaka ich účinnému a efektívnemu fungovaniu sa doprava stáva bezpečnejšou, ekologickejšou a hospodárnejšou,

B. keďže z hľadiska objemu 20 % a z hľadiska hodnoty 44 % všetkých aplikácií GNSS sa využíva v doprave a keďže ďalších 5 % tvoria bezpečnostné operácie, ktoré sú väčšinou spojené s dopravou,

C. keďže Európska únia nemôže byť v oblasti základných infraštruktúr, ktoré sú potrebné pre fungovanie GNSS, donekonečna odkázaná na systémy, ktoré iné krajiny pôvodne vyvinuli na iné účely,

D. keďže EGNOS je samostatný systém dopĺňajúci GPS, ktorý je pri uskutočňovaní výpočtov a korekcií závislý od dostupnosti signálov GPS; keďže kým sa nezavedie systém Galileo, nebude k dispozícii úplne nezávislý GNSS,

E. keďže európsky systém EGNOS je navrhnutý tak, aby uspokojoval značný a rôznorodý súčasný aj budúci dopyt európskeho i svetového priemyslu, napríklad pokiaľ ide o bezpečnosť dopravy a vysledovateľnosť, v súlade s cieľmi novej proaktívnejšej európskej priemyselnej politiky, a keďže je tiež kompatibilný s GPS a s podstatne presnejším systémom Galileo a dopĺňa ich,

F. keďže komerčné dopravné aplikácie systémov GNSS a Galileo predstavujú rastúci svetový trh, ktorý by sa mal v najvyššej možnej miere zabezpečiť v hospodárskom záujme európskeho priemyslu a v záujme vytvárania kvalifikovaných pracovných miest,

G. keďže systém GNSS bude zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore a presadzovaní používania inteligentných dopravných systémov,

H. keďže rozvoj aplikácií a služieb GNSS je nevyhnutný na to, aby sa zabezpečilo, že investície do infraštruktúry, ktorú systém Galileo predstavuje, sa využijú v plnej miere, a že tento systém bude vybudovaný v jeho plnej kapacite,

I. keďže investície v tomto odvetví budú mať vplyv na všetky politiky EÚ a keďže ich rozšírenie a implementácia budú mať priamy vplyv na realizáciu stratégie EÚ 2020 a z hľadiska rozvoja potenciálu európskeho trhu s aplikáciami a službami GNSS na tvorbu pracovných miest a zvýšenie konkurencieschopnosti Európy,

J. keďže projekty GNSS a Galileo prinášajú do európskej priemyselnej politiky veľkú pridanú hodnotu a keďže je potrebné zaručiť ich úspešnosť,

1. víta oznámenie Komisie o akčnom pláne pre aplikácie globálneho satelitného navigačného systému (GNSS) a súbor odvetvových, regulačných a horizontálnych opatrení, ktoré v ňom Komisia navrhla;

2. súhlasí s Komisiou v tom, že cielený akčný plán je v tejto fáze najlepším spôsobom, ako dodať rozvoju a uplatňovaniu systémov EGNOS a Galileo ďalší impulz, najmä v oblasti dopravy; zdôrazňuje, že satelitné navigačné systémy by mali zabezpečovať interoperabilitu medzi rôznymi systémami (vrátane konvenčných systémov) a mali by tiež umožňovať intermodálne využívanie v oblasti služieb osobnej i nákladnej dopravy;

3. poznamenáva, že z 15 konkrétnych odvetvových návrhov predstavených v akčnom pláne sa deväť priamo týka dopravy a väčšina ostatných je potrebná na podporu relevantných dopravných aplikácií;

4. vyzýva Komisiu, aby zaistila rýchlu certifikáciu systému EGNOS pre civilné letectvo prostredníctvom príslušných orgánov;

5. súhlasí s tým, že na implementáciu programu SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) je strategicky nevyhnutné propagovať využívanie aplikácií EGNOS a Galileo v civilnom letectve, najmä pokiaľ ide o ich využitie pri pristávacích manévroch a na malých letiskách;

6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že EGNOS v súčasnosti nepokrýva celú Európsku úniu, a žiada, aby sa systém EGNOS prednostne rozšíril do južnej, východnej a juhovýchodnej Európy s cieľom umožniť jeho využitie v každom odvetví dopravy v celej Európe, pričom zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa jeho pokrytie rozšírilo na krajiny MEDA i na Blízky východ a Afriku;

7. zdôrazňuje význam systému GNSS pri rozvoji inteligentných dopravných systémov; poukazuje na to, že inteligentné dopravné systémy môžu poskytnúť efektívnejšie, čistejšie a bezpečnejšie dopravné riešenia a že riadne vykonávanie mnohých služieb v rámci inteligentných dopravných systémov si vyžaduje plne funkčný GNSS;

8. podporuje názor, že EGNOS a Galileo môžu významným spôsobom prispieť k riadeniu cestnej dopravy a že je nutné zorganizovať v tomto odvetví osvetovú kampaň, aby sa viac využívali príležitosti, ktoré tento systém ponúka v súvislosti s výberom cestného mýta, využívaním systému eCall, rezerváciou bezpečných parkovacích miest pre nákladné automobily online a určovaním polohy vozidiel v reálnom čase, s cieľom prispieť k bezpečnejšej a ekologickejšej cestnej doprave;

9. vyzýva preto Komisiu, aby predložila potrebné regulačné návrhy, aby bolo možné využiť prínos systému GNSS, pokiaľ ide o bezpečnosť vo všetkých druhoch dopravy, najmä na cestách, a pomôcť zvýšiť efektívnosť nákladnej dopravy;

10. naliehavo žiada Komisiu o zintenzívnenie spolupráce v oblasti priemyslu s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom podporiť rozvoj a interoperabilitu aplikácií a služieb systémov EGNOS a Galileo;

11. súhlasí s tým, že Komisia by mala dôkladne posúdiť, či je potrebné zmeniť a doplniť existujúce právne predpisy o digitálnych tachografoch, aby sa zabezpečilo, že príležitosti, ktoré ponúka GNSS v oblasti určovania polohy a poskytovania informácií o rýchlosti, sa budú využívať primerane;

12. súhlasí s tým, že GNSS môže výrazne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a efektívnosti prepravy a že Komisia by mala prijať opatrenia zamerané na zvýšenie informovanosti a zlepšenie znalostí o možných aplikáciách GNSS v odvetví námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy a na to, aby boli aplikácie založené na systéme EGNOS prijaté na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie a Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo;

13. podporuje zámer Komisie usporiadať kampaň na zvýšenie povedomia rôznych záujmových skupín, aby sa posilnila dôvera európskeho priemyslu v investovanie do komerčného potenciálu projektov satelitnej navigácie EÚ;

14. vyzýva Komisiu, aby efektívne realizovala dôrazné opatrenia na zvyšovanie povedomia uvedené v akčnom pláne s cieľom zabezpečiť rozsiahle využívanie systému EGNOS v Európe vo všetkých oblastiach uplatňovania a zaistiť tak komplexnejšie prístupy;

15. trvá na tom, aby Komisia v rámci rozpočtového postupu a budúceho viacročného finančného rámca (VFR) navrhla kroky na zabezpečenie primeranej úrovne financovania výskumu a vývoja GNSS, ako aj jeho implementácie; zdôrazňuje, že financovanie odvetvia dopravy zo strany EÚ je už teraz nedostatočné, a preto by ďalšie financovanie GNSS nemalo viesť k obmedzeniu financovania iných priorít v oblasti spoločnej dopravnej politiky; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia v súvislosti s týmto konkrétnym projektom a s podobnými projektmi, ako je napríklad sieť TEN-T, predložila návrh viacročného financovania, ktorý pôjde nad rámec obdobia VFR, s cieľom poskytnúť stabilný a spoľahlivý finančný rámec pre ambicióznejšie európske projekty, ktorých rozsah presahuje súčasné hranice;

16. vyzýva Komisiu, aby uvažovala o možnosti začleniť prostriedky získané z komerčných aktivít programu Galileo do rozpočtu EÚ;

17. vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o spôsobe, akým bude po uvedení Galilea do prevádzky zabezpečené financovanie ročných nákladov na jeho údržbu, ktoré sa odhadujú na 800 miliónov EUR;

18. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskou investičnou bankou a Európskym investičným fondom predložila komplexnú stratégiu financovania, ktorá by ako doplnok k primeraným príspevkom EÚ a členských štátov mala okrem iného obsahovať koordinované daňové stimuly, zjednodušené postupy pri žiadaní o granty a opatrenia, ktoré by mohli nasmerovať rizikový kapitál do malých a stredných podnikov a umožniť rozvoj a uvádzanie aplikácií EGNOS a Galileo na trh;

19. vyzýva Komisiu, aby zaistila, že suma 100 miliónov EUR z platobných rozpočtových prostriedkov na výskum v rámci siedmeho rámcového programu, ktorá sa podľa všetkého nevyčerpá, bude sprístupnená na vývoj aplikácií GNSS;

20. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom by zjednodušený postup mohol zabezpečiť efektívnejšie a transparentnejšie vyplácanie finančných prostriedkov na podporu výskumu v oblasti dopravy pre všetkých založenej na GNSS, a to s osobitným ohľadom na potreby osôb so zdravotným postihnutím a s dôrazom na malé a stredné podniky;

21. vyzýva Komisiu, aby pomohla malým a stredným podnikom získať ľahší prístup k európskym finančným prostriedkom určeným na podporu inovácií týkajúcich sa aplikácií GNSS, a to najmä v rámci siedmeho a ôsmeho rámcového programu;

22. naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, aké obavy s ohľadom na ochranu údajov môžu prameniť z využívania aplikácií a služieb EGNOS, a aby podnikla všetky možné kroky v záujme rozptýlenia týchto obáv;

23. poznamenáva, že je potrebné investovať do výskumu aplikácií a služieb špecifických pre GNSS, a to s osobitným zreteľom na špeciálne potreby osôb so zdravotným postihnutím, pretože takéto investovanie má rozhodujúci význam pre riadny rozvoj a využívanie služieb GNSS;

24. vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na rozvoj stredísk služieb v tomto odvetví, najmä pokiaľ ide o námorný sektor;

25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok finančných prostriedkov vyčlenených na výskum a inováciu aplikácií založených na systémoch EGNOS alebo Galileo výrazne brzdí technický pokrok a rast priemyselnej kapacity, ako aj environmentálne účinné využívanie v Európskej únii, a z tohto dôvodu naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré malým a stredným podnikom umožnia ľahšie získať prístup k finančným prostriedkom;

26. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1.
[2] Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 1.
[3] Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11.
[4] Ú. v. EÚ C 96 E, 21.4.2004, s. 128.

Úvod

Dňa 14. júna 2010 Komisia zverejnila Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), ktorý zahŕňal 24 konkrétnych odporúčaní. Tento akčný plán bol vypracovaný v období, keď sa zavádzali globálne navigačné satelitné systémy a konkrétne počas rozvoja a spustenia systému EGNOS (Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba). EGNOS je predchodcom systému Galileo. Od roku 2000, keď sa začali využívať služby GPS prostredníctvom amerických satelitných zariadení, zažilo odvetvie ako také obrovskú expanziu. Jeho cena na svetovom trhu sa v roku 2008 odhadovala na 124 miliárd EUR a do roku 2025 by mala dosiahnuť výšku 230 miliárd EUR. Toto odvetvie z 20 % predstavujú inteligentné dopravné systémy a 5 % bezpečnostné aplikácie vrátane dopravných bezpečnostných aplikácií.

EÚ začala projekt EGNOS (a Galileo), aby zabezpečila signály výlučne pre civilné využitie a aby zabezpečila európskemu priemyslu na všetkých úrovniach príležitosť súťažiť na tomto rastúcom trhu strategického významu. Súčasný podiel Európy na trhu, ktorý dosahuje 25 %, nespĺňa očakávania. EGNOS je kompatibilný s GPS, ale bude poskytovať viac možností, keď bude v roku 2013 Galileo uvedený do činnosti. EGNOS je desaťkrát presnejší než GPS.

Dohodou EÚ a USA o spolupráci medzi GPS a Galileom sa zabezpečuje interoperabilita a postupne, ako sa zvyšuje počet satelitov a ako sa zavádzajú pokročilé systémy GPS, zvyšuje sa aj ich rýchlosť a presnosť. V blízkej budúcnosti bude možno pri využití najvyspelejších civilných systémov dosiahnuť presnosť na 45 centimetrov.

Akčný plán

Akčný plán vytyčuje kroky, ktoré sú podľa Komisie potrebné na to, aby GNSS prekonal bod „kritickej kapacity“, čím bude zaručený úspech projektu. Komisia dáva prednosť možnosti predložiť cielený akčný plán pred komplexným akčným plánom, ktorému by hrozilo, že sa stratí v spleti iniciatív a ustrnie na úrovni obyčajných konzultácií, čiže by hrozilo to, že sa nepodarí dodať plánu impulz. Časový horizont akčného plánu sú roky 2010 až 2013.

Doprava v akčnom pláne

Z 15 odvetvových opatrení v akčnom pláne má 9 okamžité a dôležité uplatnenie v doprave. Ide o:

— certifikáciu systému EGNOS v civilnom letectve, čím sa uľahčí vytvorenie Jednotného európskeho neba,

— vytvorenie certifikačného orgánu a postupov v spolupráci s výrobcami inteligentných dopravných systémov pre cestnú dopravu vrátane systémov pokročilej podpory riadenia,

— prijatie aplikácií EGNOS a Galileo v oblasti námornej dopravy za konzultácií s Medzinárodnou námornou organizáciou s cieľom zlepšiť námornú navigáciu, najmä v prístavoch, pobrežných oblastiach a na frekventovaných plavebných trasách. Ďalšie uplatnenie by bolo na vnútrozemských vodných cestách,

— osvetovú kampaň, ktorá vysvetlí výhody systému EGNOS pre záujmové skupiny v cestnej doprave, najmä v oblastiach, na ktoré sa už vzťahujú právne predpisy EÚ, ako napríklad interoperabilita elektronických systémov pre výber cestného mýta, preprava zvierat, či iné oblasti, ako systém eCall a sledovanie polohy kontajnerov v reálnom čase,

— v spojení s Eurocontrolom sa Európska komisia zapojí do kampane zameranej na osvetu a rozvoj trhu, ktorá sa bude orientovať na výrobcov lietadiel, všeobecné letectvo a malé letiská, potom, ako získa EGNOS certifikát na využitie v letectve,

— Európska komisia sa podobne zapojí do osvetovej kampane zameranej na výrobcov vybavenia a lodiarske spoločnosti, prístavné orgány a majiteľov lodí, v rámci ktorej bude informovať o dostupnosti systému EGNOS pre námorný sektor,

— možno budú potrebné isté regulačné opatrenia na zaistenie prínosu GNSS pre bezpečnosť na cestách (napr. monitorovanie prepravy nebezpečného tovaru alebo pre diaľkovú verejnú dopravu) a pre účinnosť nákladnej dopravy alebo pre zlepšenie riadenia premávky, a tak Komisia zároveň preskúma, či by bolo vhodné vypracovať smernice o monitorovaní diaľkových autobusov pomocou GNSS a o multimodálnej logistike na základe GNSS,

— Komisia prešetrí, či by bolo vhodné upraviť nariadenie o digitálnych tachografoch na využitie dostupnosti overených informácii o polohe, čase a rýchlosti získaných prostredníctvom GNSS,

— Komisia prešetrí, či by bolo vhodné vypracovať smernicu o vybavení vozidiel palubnou funkčnou jednotkou kompatibilnou so systémom GNSS a systémom identifikácie na základe rádiovej frekvencie s cieľom zabezpečiť presnú overenú polohu a elektronickú identifikáciu vozidla, pričom náležite zohľadní predpisy o ochrane súkromia a osobných údajov.

Na odvetvie dopravy bude mať tiež významný dosah 9 horizontálnych opatrení zahrnutých v akčnom pláne, ako propagácia systému EGNOS v tretích krajinách či zvyšovanie povedomia v tretích krajinách. Je zjavné, že ak budú všetky tieto opatrenia zvážené naraz, ich možný vplyv na všetky typy dopravy bude zo strednodobého a dlhodobejšieho hľadiska značný.

Čo treba teraz urobiť?

Komisia má najlepšie predpoklady na koordináciu vykonávania akčného plánu, aby sa zabránilo zdvojovaniu činnosti na úrovni členských štátov a aby sa zabezpečil celkový pokrok v početných oblastiach politiky EÚ, ktorých sa týkajú aplikácie GNSS.

V záujme uvedeného a v záujme významného priaznivého hospodárskeho vplyvu, ktorý bude mať systém EGNOS na širšiu európsku ekonomiku v prípade, že pri jeho vývoji a zavádzaní budú vyčerpané v maximálnej miere všetky možnosti, sú potrebné ďalšie dva kroky. Po prvé opatrenia, ktoré Komisia navrhuje v akčnom pláne, sa musia stanoviť ako priorita.

EGNOS musí pokrývať celú Európsku úniu a prednostne by sa mal rozšíriť na severnú, východnú a juhovýchodnú Európu. Ak má byť EGNOS z hľadiska dopravy plne efektívny, musí zahŕňať nielen celú Úniu, ale aj našich blízkych susedov.

V oblasti civilného letectva musia členské štáty presadzovať vývoj a využitie systému EGNOS pri pristávacích manévroch a postupy a služby založené na systéme EGNOS pre civilné letectvo je potrebné bezodkladne certifikovať. Toto je strategická podmienka pre skutočné Jednotné európske nebo.

Je tiež zjavné, že systémy EGNOS a GNSS môžu všeobecne významným spôsobom prispieť k plneniu cieľov bezpečnosti a ochrany životného prostredia a k plynulejšej dopravnej premávke v cestnej doprave, pretože sa dajú využiť pri výbere cestného mýta.

Okrem toho by zvyšovanie informovanosti o systémoch EGNOS a Galileo v oblasti námornej dopravy a civilného letectva malo otvoriť cestu pre to, aby Medzinárodná námorná organizácia a Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo prijali aplikácie založené na týchto systémoch, ktoré majú rozhodujúci význam pre bezpečnosť.

Samozrejme však nič z uvedeného nemožno dosiahnuť bez primeraných investícií do súvisiaceho výskumu a vývoja. Miera financovania je však hrozivo nízka.

Výbor pre dopravu a cestovný ruch uskutočnil 1 .decembra 2010 v súvislosti s týmto bodom a s vyššie uvedeným krátke vypočutie o dopravných aplikáciách GNSS, na ktorom vystúpili dvaja odborníci, ktorí sa zaoberajú komerčným využitím GNSS. Prvý z nich zastupoval relatívne mladú technologickú firmu a druhý bol odborníkom na financovanie začínajúcich firiem v tejto oblasti. Spoločne potvrdili nízku mieru financovania v malých a stredných podnikoch rizikového kapitálu v EÚ, ako aj potrebu zjednodušených postupov pre 7. RP/8. RP s cieľom zvýšiť ich atraktivitu pre obchodné subjekty. Okrem toho vyjadrili názor, že priemysel potrebuje istotu v pokračovaní financovania výskumu a vývoja, ktoré by sa malo vrátiť na svoju pôvodnú hodnotu v 7. RP. EÚ je jediným obchodným blokom, ktorý neposkytuje svojmu programu v oblasti GNSS priame financovanie.

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k dopravným aplikáciám globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ
(2010/2208(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Norbert Glante

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) majú enormný trhový potenciál vzhľadom na nadväzujúce aplikácie, z ktorých približne 25 % pripadá na oblasť dopravy,

B. keďže technológia satelitnej navigácie prináša zasadnú zmenu vo všetkých druhoch dopravy, najmä v námornej, pozemnej a vzdušnej doprave, čo vedie k účinnejšej optimalizácii dopravy a nižším emisiám CO₂ a zlepšuje logistiku a bezpečnosť,

C. keďže technológia satelitnej navigácie by mala by ť vo všetkých druhoch dopravy synchronizovaná, aby sa zachovala riadna komodalita, napríklad v logistických centrách v záujme zabezpečenia riadnej prepravy tovaru,

1. víta akčný plán Komisie pre aplikácie GNSS (KOM(2010)0308), ktorý sa zameriava na podporu rozvoja nadväzujúcich aplikácií prostredníctvom certifikácie, normalizácie a koordinácie s priemyslom a inými krajinami, ako aj prostredníctvom šírenia informácií, zvyšovania povedomia, regulačných opatrení a navýšenia finančných prostriedkov;

2. žiada, aby sa prioritne vyvíjali aplikácie GNSS, ktoré sú zamerané na zlepšenie udržateľnosti, ako napr.: efektívne riadenie dopravy a logistiky, vyberanie cestných poplatkov, udržateľné územné plánovanie a riadenie zdrojov, presadzovanie predpisov na ochranu životného prostredia a jej monitorovanie (ochrana lesov a morského prostredia);

3. zdôrazňuje, že GNSS je jedným z kľúčových prvkov stratégie EÚ 2020, čo sa týka inovácií, pomoci pri zabezpečovaní ekologickejšieho a lepšie prepojeného hospodárstva a rastu, boja proti zmene klímy a zabezpečovania udržateľnej mobility;

4. konštatuje, že GNSS je podobne ako internet skôr nástrojom umožňujúcim služby než službou samotnou, keďže je to katalyzátor hospodárskej činnosti, ktorý vedie k vytváraniu pridanej hodnoty a pracovných miest v celom rade prepojených odvetví (na dodávateľských aj odberateľských trhoch) a na makroekonomickej úrovni prostredníctvom sociálnych a ekonomických výhod pre celú spoločnosť;

5. zdôrazňuje, že priemerná suma 15 miliónov EUR, ktorá sa ročne vynakladá na výskum a vývoj aplikácií a služieb GNSS, je nedostatočná, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili výrazné zvýšenie tejto sumy s cieľom zabezpečiť potrebné zdroje pre rozvoj GNSS;

6. domnieva sa, že stabilita, predvídateľnosť a transparentnosť majú pri zavádzaní programov v oblasti GNSS zásadný význam z hľadiska rozvoja jednotlivých aplikácií; domnieva sa, že pre fungovanie systému a aplikácií sú rozhodujúcimi faktormi efektívnosť, kompatibilita a interoperabilita;

7. v tejto súvislosti požaduje lepšiu internú koordináciu rozvoja systémov EGNOS a Galileo, ktorá je potrebná na zaistenie rozvinutia efektívneho systému na úrovni EÚ; požaduje tiež externú koordináciu a spoluprácu s inými systémami (ako sú GPS a Glonass), a to tak pri využívaní infraštruktúry, ako aj pri rozvoji aplikácií, aby sa zaistil prospech pre všetky strany a zaručila sa náležitá kompatibilita a interoperabilita;

8. víta plány Komisie zaviesť systém kupónov pre GNSS s cieľom podporovať vývojárov aplikácií poskytovaním odborných technických znalostí a finančného poradenstva a zjednodušením prístupu k jestvujúcim možnostiam testovania a simulácie systému Galileo;

9. vyzýva Komisiu a Úrad pre dohľad nad európskym GNSS (GSA), aby sa tak na miestne a regionálne orgány, ako aj na MSP, ktorých činnosť súvisí s vesmírnymi technológiami aj ktorých činnosť sa týchto technológií priamo netýka, obracali ako na prípadných konečných používateľov aplikácií GNSS, a to prostredníctvom vhodných výziev na predloženie ponúk, informačných kampaní a mechanizmov transferu technológií;

10. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili výmenu medzi prípadnými vývojármi, investormi a používateľmi aplikácií GNSS;

11. vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vyčleniť pre aplikácie GNSS ďalšie financie EÚ určené na výskum a vývoj s cieľom podporiť rozvoj aplikácií založených na službe EGNOS a systéme Galileo a zabezpečiť nezávislosť Európy od zahraničných systémov, ktoré sú pod vojenskou kontrolou;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Ivo Belet, Jan Březina, Reinhard Bütikofer, Maria Da Graça Carvalho, Giles Chichester, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Ioan Enciu, Gaston Franco, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Jacky Hénin, Romana Jordan Cizelj, Lena Kolarska-Bobińska, Béla Kovács, Marisa Matias, Judith A. Merkies, Jaroslav Paška, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Amalia Sartori, Francisco Sosa Wagner, Konrad Szymański, Britta Thomsen, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Niki Tzavela, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Alejo Vidal-Quadras, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Antonio Cancian, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jolanta Emilia Hibner, Yannick Jadot, Oriol Junqueras Vies, Bernd Lange, Vladko Todorov Panayotov, Silvia-Adriana Ţicău, Catherine Trautmann

Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marit Paulsen

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia