SPRÁVA o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy
26.9.2012 - (2012/2067(INI))
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajca: Georges Bach
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy
Európsky parlament,
– so zreteľom na časť III hlavu IV Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o voľnom pohybe osôb,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy (COM(2011)0898),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012[1],
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a na európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 29.marca 2012 o fungovaní a uplatňovaní stanovených práv cestujúcich v leteckej doprave[4],
– so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0287/2012),
A. keďže od stanovenia príslušných cieľov v bielej knihe Komisie v roku 2011 bol vypracovaný rozsiahly balík práv cestujúcich EÚ vo všetkých druhoch dopravy, tzn. v leteckej, v železničnej, vo vodnej a v cestnej doprave, ktorý poskytuje cestujúcim minimálnu úroveň ochrany a zároveň prispieva k zaisteniu rovnakých podmienok medzi prevádzkovateľmi dopravy;
B. keďže niektoré z týchto práv cestujúcich však stále nie sú úplne uplatňované všetkými prevádzkovateľmi dopravy uplatňované a ich dodržiavanie nie je jednotne monitorované ani riadne presadzované všetkými vnútroštátnymi orgánmi; keďže súčasné nariadenia jednoznačne nestanovujú práva cestujúcich a povinnosti poskytovateľov služieb, a preto si vyžadujú revíziu; keďže navyše cestujúci nie sú dostatočne informovaní o svojich právach a o kvalite služieb, ktorú možno očakávať, a pri uplatňovaní svojich právnych nárokov sa často stretávajú s problémami;
C. keďže takéto hodnotenie situácie potvrdzuje aj prieskum, ktorý spravodajca uskutočnil medzi poslancami a zamestnancami Európskeho parlamentu;
D. keďže Komisia hodlá svojím najnovším oznámením a ďalšími nedávnymi iniciatívami (prepracovaním nariadenia (ES) č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave, smernicou 90/314/EHS o balíku cestovných služieb) prispieť k objasneniu a posilneniu práv spotrebiteľov vo všetkých druhoch dopravy;
E. keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa predišlo nadmernej byrokracii pre menších prevádzkovateľov autobusovej dopravy vo vidieckych oblastiach, ktorí v izolovaných oblastiach často poskytujú všeobecne prospešnú službu;
F. keďže je mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi potrebami v oblasti práv cestujúcich v autobusovej doprave na vidieku a potrebou zabezpečiť, aby vzniknutá záťaž nebola tak veľká, že by znemožnila poskytovanie týchto služieb v budúcnosti;
G. keďže vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov zaručuje článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 38 Charty základných práv Európskej únie;
H. keďže ešte stále pretrváva problém s cenovou transparentnosťou v prípade spotrebiteľov, ktorí si cestovný lístok rezervujú na internete;
Všeobecný rámec
1. podporuje zámer Komisie posilniť presadzovanie platných ustanovení o právach cestujúcich a prípadne ich zlepšiť a víta jej oznámenie ako užitočný prehľad o dosiaľ dosiahnutých výsledkoch;
2. zdôrazňuje, že cestujúci majú nielen práva, ale aj povinnosti, a že ich plnenie pomáha zabezpečiť to, aby všetko, čo sa týka ich aj ostatných cestovateľov, prebiehalo pred cestou, počas nej a po jej skončení bezpečne a hladko;
3. zastáva názor, že spoločné kritériá (nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie, fyzická prístupnosť a prístupnosť z hľadiska informačných a komunikačných technológií, požiadavky dizajnu pre všetkých, plnenie zmluvy o preprave, presné, včasné a dostupné informácie pred cestou, počas nej a po jej skončení, okamžitá a primeraná pomoc v prípade problémov a možná kompenzácia) zodpovedajú spolu s desiatimi konkrétnymi právami cestujúcich, ktoré Komisia uvádza vo svojom oznámení, hlavným právam vo všetkých druhoch dopravy a tvoria pevný základ pre vytvorenie právne vykonateľnej charty práv cestujúcich;
4. konštatuje, že vytvorenie predpokladov pre zaistenie bezpečnosti vrátane technickej bezpečnosti dopravných zariadení a fyzickej bezpečnosti cestujúcich musí zostať prioritou;
5. odporúča, aby Komisia zaradila do svojho zoznamu práv cestujúcich právo na minimálny štandard kvality služieb poskytovaných prevádzkovateľmi dopravy a aby takýto štandard jasne vymedzila;
6. poukazuje na to, že je potrebné, aby nadchádzajúce iniciatívy Európskej komisie v oblasti práv cestujúcich riešili to, čo medzi súčasnými rozdrobenými nariadeniami chýba, najmä na súvislý dopravný reťazec pre všetkých cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy; v nadchádzajúcich revíziách pravidiel EÚ v oblasti práv cestujúcich (v leteckej, železničnej, vodnej a cestnej doprave) by sa za prioritu malo považovať väčšie zblíženie právnych predpisov v týchto štyroch oblastiach a podľa toho by sa mali prijať zmeny a doplnenia;
7. vyzýva Komisiu, aby starostlivo preskúmala implementáciu komplexných nariadení, ktoré bránia nejednoznačnostiam a nedorozumeniam v oblasti práv cestujúcich a povinností poskytovateľov služieb, a aby dohliadala na túto implementáciu;
8. predovšetkým sa domnieva, že vymedzenie meškania a zrušenia spojov by nemalo viesť k narušeniu rovnováhy medzi právami uplatňovanými v jednotlivých druhoch dopravy;
9. je si vedomý toho, že medzi jednotlivými druhmi dopravy existujú štrukturálne rozdiely a že v akomkoľvek jedinom nariadení zahŕňajúcom všetky práva cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy sa musí zohľadniť táto skutočnosť; uznáva, že vypracovanie takéhoto nariadenia nie je v súčasnosti možné, keďže nariadenie o právach cestujúcich vo vodnej a autobusovej doprave ešte nenadobudlo účinnosť, hoci je nutné označiť takýto predpis za strednodobý cieľ; domnieva sa však, že je potrebný celistvý prístup, aby sa všetky práva cestujúcich – okrem iného právo na kompenzáciu, preplácanie nákladov a informácie – začlenili do spoločného legislatívneho rámca, ktorý zaistí podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž v jednotlivých druhoch dopravy;
10. vyzýva preto Komisiu, aby v súčasnej situácii predložila usmernenia týkajúce sa uplatňovania a vykonávania práv vo všetkých druhoch dopravy, ktoré nepovedú ani k zjednoteniu právnych predpisov, ani k oslabeniu práv cestujúcich, a v ktorých by sa mali uznať odlišné požiadavky každého druhu dopravy, ako aj aspekty, ktoré sú spoločné pre všetky druhy dopravy;
11. odporúča Komisii, aby vypracovala spoločný referenčný rámec pre právne predpisy v oblasti práv cestujúcich, ktorý by obsahoval zásady, vymedzenia a vzorové pravidlá právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy, s cieľom vytvoriť základ pre ďalšiu konsolidáciu právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich; spoločný referenčný rámec pre cestujúcich by sa tak mal vypracovať podľa vzoru spoločného referenčného rámca v oblasti európskeho zmluvného práva;
12. domnieva sa, že práva cestujúcich a služby pre cestujúcich sa musia prispôsobiť zmenám vo vzorcoch dopravy, a v tejto súvislosti upozorňuje najmä na nové výzvy, ktoré intermodálna doprava a s ňou spojené informačné a rezervačné systémy prinášajú cestujúcim a cestovným spoločnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť práva cestujúcich a povinnosti prevádzkovateľov dopravy, okrem iného v oblasti cestovania v rámci balíka služieb[5], aby odrážali súčasný stav, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila revidovaný návrh na prioritnú nápravu súčasných nedostatkov v oblasti rozsahu pôsobnosti pravidiel, internetového predaja balíkov cestovných služieb a protiprávnych doložiek v zmluvách;
13. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia naďalej riešila práva cestujúcich v dvojstranných a medzinárodných dohodách, a to vo všetkých druhoch dopravy, s cieľom zlepšiť ochranu cestujúcich za hranicami EÚ;
Informácie
14. víta rozhodnutie Komisie pokračovať v informačnej kampani o právach cestujúcich až do roku 2014; odporúča zapojiť do kampane aj vnútroštátne úrady a centrá na ochranu spotrebiteľov, pretože môžu významným spôsobom prispieť k zvyšovaniu informovanosti o právach cestujúcich (napr. poskytovaním informačných materiálov v cestovných kanceláriách a na internete); tvrdí však, že kľúčové informácie vrátane práv cestujúcich a prípadne posúdení výkonnosti prevádzkovateľov dopravy by mali byť dostupné z rovnakého zdroja, aby ich mohli cestujúci ľahko získať; vyzýva verejné orgány, vnútroštátne centrá na ochranu spotrebiteľov a organizácie zastupujúce všetkých cestujúcich, aby začali podobné kampane;
15. požaduje rozsiahle šírenie zoznamu práv spoločných pre všetky druhy dopravy, a to v stručnej forme a vo všetkých úradných jazykoch EÚ;
16. zdôrazňuje, že cesta je zmluvou medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom, ktorá môže mať rôzne formy, a že spotrebiteľ by preto mal byť informovaný o všetkých podrobnostiach tejto zmluvy v čase jej vypracovávania, pričom akékoľvek následné zmeny by sa mali včas oznámiť príslušným subjektom; domnieva sa, že táto zmluva by mala obsahovať informácie o dôležitých aspektoch cesty a o právach cestujúcich v prípade problémov;
17. vyzýva všetkých prevádzkovateľov dopravy a iných príslušných poskytovateľov služieb, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie úplnejších informácií cestujúcim, najmä v prípade ciest za hranice; domnieva sa, že poskytované informácie musia byť ľahko zrozumiteľné, presné, úplné, ľahko dostupné pre všetkých a prístupné v rôznych formátoch a v národnom jazyku, ako aj v angličtine a mali by zahŕňať podrobnosti týkajúce sa príslušných internetových stránok a aplikácií pre smartfóny, ako aj poštové adresy pre zasielanie sťažností a formuláre na podávanie sťažností;
18. okrem toho žiada, aby boli cestujúci o svojich právach informovaní rovnakým spôsobom ako o svojich povinnostiach;
19. zdôrazňuje, že sa musia stanoviť práva a povinnosti cestujúcich a iných relevantných zainteresovaných strán (napr. dopravcov, správcov infraštruktúry, osôb sprevádzajúcich osoby so zdravotným postihnutím) a že všetky predbežné informácie o ceste (vrátane informácií zverejnených na internetových stránkach), rezervačné systémy, aktuálne cestovné informácie a internetové služby musia byť cestujúcim k dispozícii vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou;
20. vyzýva prevádzkovateľov dopravy, aby na cestovnom lístku uvádzali informácie o právach cestujúcich, najmä kontakty pre pomoc a poradenstvo;
21. domnieva sa, že v prípade multimodálnych cestovných lístkov by sa mali poskytovať jasné informácie o zodpovednosti prevádzkovateľov dopravy v prípade poškodenia batožiny počas cesty, o povolenej veľkosti batožiny pre jednotlivé cesty, o kompenzáciách za meškania a pravidlách, ktoré uplatňujú jednotliví prevádzkovatelia dopravy, ako aj o primeranej zmene trasy v prípade prerušenia dopravy a zmeškaných prípojov, a to vrátane intermodálnej zmeny trasy;
22. víta novú aplikáciu pre inteligentné mobilné telefóny (smartfóny) navrhnutú Komisiou, ktorá ponúka informácie o právach cestujúcich vo viacerých jazykoch a vo formáte prístupnej pre cestujúcich so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty a dopravcov, aby urýchlili rozvoj a používanie podobných moderných technológií (vrátane SMS a sociálnych sietí, videoslužieb v znakovej reči a textových služieb, ktoré umožňujú začlenenie nepočujúcich, slabo počujúcich a nehovoriacich používateľov); vyzýva verejné orgány, orgány na ochranu spotrebiteľov a organizácie zastupujúce záujmy všetkých cestujúcich, aby začali realizovať podobné iniciatívy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vždy zohľadňovala podmienky starších ľudí, ktorí pri cestovaní nie sú vždy vybavení modernými technológiami; okrem toho zastáva názor, že by sa malo zvážiť bezplatné sprístupnenie internetu na letiskách, v staniciach a iných významných východiskových bodoch, aby sa tieto služby mohli využívať vo väčšej miere;
23. naliehavo žiada Komisiu, aby vo všetkých druhoch dopravy presadzovala využívanie nových technológií pri vydávaní palubných lístkov, ktoré si možno ponechať, sú platné a možno ich skontrolovať prostredníctvom elektronických prístrojov, aby sa urýchlilo nastupovanie a zvýšila environmentálna udržateľnosť dopravy;
24. odporúča, aby sa na viditeľných miestach s centrálnou polohou v priestoroch odchodu a príchodu (na letiskách, železničných staniciach, autobusových termináloch a v prístavoch) zriadili primerane personálne vybavené informačné strediská/asistenčné pracoviská, ktoré by boli prístupné fyzicky aj prostredníctvom IKT a disponovali dostatočne vyškoleným personálom na to, aby dokázal reagovať na potreby osôb so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou, s cieľom poskytovať jednotlivým cestujúcim alebo skupinám cestujúcich komplexnejšie asistenčné služby v prípade narušenia dopravy, pričom osobitnú pozornosť treba venovať cestujúcim s deťmi a osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou; odporúča, aby boli k dispozícii riadne vyškolení zamestnanci schopní prijímať okamžité rozhodnutia o zmene trasy alebo rezervácie, poskytovať pomoc v prípade straty, meškania alebo poškodenia batožiny a vybavovať sťažnosti týkajúce sa odškodnenia alebo preplatenia nákladov; v malých železničných a autobusových staniciach bez personálu by mali byť k dispozícii alternatívne riešenia, napríklad informačné telefónne číslo alebo internetová stránka;
25. zastáva názor, že všetky dopravné spoločnosti musia poskytovať po rezervácii cesty prístupnú a účinnú telefonickú podporu všetkým cestujúcim; v rámci tejto podpory sa musia poskytovať informácie a alternatívne návrhy v prípade narušenia dopravy a v leteckej, námornej a železničnej doprave by jej cena za žiadnych okolností nemala presiahnuť cenu miestneho hovoru;
26. domnieva sa, že cestujúci by mali byť primerane informovaní v prípade nákupu cestovných lístkov nad rámec rezervačnej kapacity;
27. vyzýva Komisiu, aby zaktualizovala všetky informačné zdroje (svoju internetovú stránku, dokumenty, brožúry), ktoré sa týkajú práv cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy, pričom je potrebné zohľadniť najnovšie právne rozhodnutia, najmä rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie;
Transparentnosť
28. vyzýva Komisiu, aby povinnosť podávať správy o štandarde služieb, ktorá sa už uplatňuje v prípade železničných podnikov, rozšírila aj na ostatné druhy dopravy, a to pri zohľadnení ich špecifík; zastáva názor, že uverejňovanie porovnávacích údajov by mohlo slúžiť spotrebiteľom na orientáciu alebo prevádzkovateľom dopravy na propagačné účely;
29. žiada Komisiu, aby uložila členským štátom povinnosť zhromažďovať štatistické údaje o prípadoch porušenia práv cestujúcich a o spôsoboch riešenia všetkých sťažností, o počte meškaní a dĺžke týchto meškaní a o stratenej, zmeškanej či poškodenej batožine; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu týchto štatistických údajov poskytnutých členskými štátmi, zverejnila jej výsledky a vytvorila databázu na výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva podnikla v tomto smere potrebné kroky;
30. domnieva sa, že internetové stránky mnohých prevádzkovateľov dopravy sú ešte stále pomerne nejasné a môžu miasť spotrebiteľov pri rezervácii cestovných lístkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie a presadzovanie platných právnych predpisov o cenovej transparentnosti a nekalých obchodných praktikách v súlade so smernicami 2011/83/EÚ a 2005/29/ES a aby zvážila zavedenie systému sankcií, ktoré by bolo možné uplatniť v prípade, že sa preukáže porušenie právnych predpisov EÚ o cenovej transparentnosti;
31. žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby najmä v počítačových rezervačných systémoch regulovaných nariadením 1008/2008/ES boli do ceny zahrnuté povinné prevádzkové náklady a aby skutočne voliteľné položky boli zverejňované a bolo možné ich rezervovať so všetkými potrebnými informáciami a príplatkami za doplnkové služby (ako sú poplatky za platbu kartou alebo manipuláciu s batožinou), s cieľom zabrániť účtovaniu dodatočných nákladov tesne pred kúpou a umožniť cestujúcim jasne rozlišovať medzi povinnými prevádzkovými nákladmi zahrnutými do ceny a nepovinnými položkami;
32. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie monitorovanie internetových stránok a aby upozorňovala vnútroštátne orgány presadzovania práva na prípady nesprávneho uplatňovania platných predpisov v záujme ich posilnenia;
33. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi zvážila zavedenie harmonizovanej intermodálnej vízie obsahu dopravných služieb pre cestujúcich a prvkov ceny, ktoré majú byť súčasťou základnej tarify vo všetkých druhoch dopravy;
34. domnieva sa, že základné služby, ktoré sa majú zahrnúť do základnej tarify, by mali pokrývať prinajmenšom všetky prevádzkové náklady nevyhnutné na prepravu cestujúcich (vrátane nákladov spojených s právnymi záväzkami dopravcu, ako sú bezpečnosť, ochrana a práva cestujúcich), všetky aspekty dôležité pre cestovanie z hľadiska cestujúceho (ako je obstarávanie cestovných a palubných lístkov alebo preprava minimálneho množstva batožiny a osobných vecí) a všetky náklady súvisiace s platením (ako náklady na platbu kreditnou kartou);
35. vyzýva Komisiu, aby riešila šírenie nespravodlivých ustanovení zmlúv o leteckej doprave, ako je nespravodlivá požiadavka, podľa ktorej musia cestujúci využiť spiatočnú letenku na cestu tam, aby ju mohli využiť na cestu späť, a podľa ktorej musia využiť všetky letenky v rámci danej cesty v postupnom poradí;
36. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť predaja cestovných lístkov a transparentných informácií o cenách pre všetkých na nediskriminačnom základe, a to bez ohľadu na umiestnenie či štátnu príslušnosť spotrebiteľov alebo cestovnej agentúry, a aby zabezpečila dôkladnejšie vyšetrenia diskriminácie cestujúcich na základe ich krajiny pobytu a v prípade jej zistenia jej úplné odstránenie;
37. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala transparentnosťou a neutralitou distribučných kanálov, ktoré sa rozvíjajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 80/2009 o počítačových rezervačných systémoch;
38. opakovane žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zavedenie spoločných štandardov prevozu príručnej batožiny s cieľom chrániť cestujúcich pred nadmernými obmedzeniami a umožniť im vziať si na palubu primerané množstvo príručnej batožiny vrátane nákupov z obchodov na letisku;
39. naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila predloženie legislatívneho návrhu na revíziu smernice 90/314/EHS o balíku cestovných služieb s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia a firmy v tomto odvetví mali jasný právny rámec pre štandardné i mimoriadne situácie; okrem toho sa domnieva, že počas tejto revízie by mala Komisia zvážiť uplatňovanie rovnakých právnych predpisov na všetky subjekty poskytujúce služby v oblasti cestovného ruchu, keďže kvalita služieb poskytovaných spotrebiteľovi a spravodlivá hospodárska súťaž by mali byť v tomto kontexte kľúčovými faktormi;
40. očakáva, že Komisia vo svojej revízii smernice o balíku cestovných služieb dôkladne preskúma vplyv elektronického obchodu a digitálnych trhov na správanie spotrebiteľov v rámci odvetvia európskeho cestovného ruchu; domnieva sa, že Komisia by mala zvýšiť svoje úsilie o zlepšenie kvality a obsahu informácií poskytovaných turistom a že tieto informácie by mali byť spoľahlivé a ľahko dostupné pre spotrebiteľov;
Uplatňovanie a presadzovanie
41. konštatuje, že právne predpisy EÚ v oblasti práv cestujúcich sa stále neuplatňujú a nepresadzujú jednotne vo všetkých druhoch dopravy ani vo všetkých častiach EÚ, čo bráni voľnému pohybu na vnútornom trhu, keďže to má vplyv na dôveru občanov pri cestovaní a narušuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi dopravy;
42. naliehavo žiada Komisiu, aby predložila jasný súbor pravidiel zriaďovania vnútroštátnych orgánov presadzovania práva s cieľom umožniť transparentnejší a ľahší prístup cestujúcich k týmto orgánom;
43. považuje zlučovanie vnútroštátnych orgánov poverených presadzovaním práva v rôznych druhoch dopravy za nutný krok na dosiahnutie jednotného uplatňovania práv cestujúcich;
44. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány presadzovania práva budú užšie spolupracovať, prijímať jednotnejšie pracovné postupy a intenzívnejšie si vymieňať informácie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni celej EÚ s cieľom vytvárať siete a uplatňovať právne predpisy a aby využila všetky svoje právomoci, v prípade potreby vrátane konania o porušení práva, na to, aby zabezpečila jednotnejšie vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ;
45. pripomína, že jednotné pracovné postupy uplatňované všetkými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva zabezpečia harmonizované presadzovanie práv cestujúcich vo všetkých členských štátoch;
46. vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na zabezpečenie účinného presadzovania práv a spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v iných členských štátoch; zdôrazňuje význam jednotných, účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií a systémov náhrady škody pre vytvorenie rovnakých podmienok a zavedenie silných hospodárskych stimulov pre všetky subjekty zapojené do plnenia ustanovení o právach cestujúcich;
47. vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za zriadenie ústredného elektronického strediska pre prijímanie sťažností (tzv. clearing house), ktoré by bolo spoločnou štruktúrou vnútroštátnych orgánov presadzovania práva pre spracúvanie sťažností; domnieva sa, že toto stredisko by malo poskytovať poradenstvo cestujúcim pri podávaní sťažností a postupovať ich príslušným vnútroštátnym orgánom presadzovania práva, vďaka čomu by sa ušetril čas aj náklady; odporúča zriadenie štandardnej emailovej adresy a bezplatnej horúcej linky platnej v celej EÚ, prostredníctvom ktorých by toto stredisko poskytovalo informácie a poradenstvo;
48. vyzýva Komisiu, aby presadzovala usmernenia pre urýchlené riešenie sťažností prostredníctvom zjednodušených postupov;
49. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vytvorila jednotný formulár sťažností pre všetky druhy dopravy platný v celej EÚ, ktorý by mal byť preložený do všetkých úradných jazykov EÚ, dostupný pre všetkých cestujúcich vrátane nevidiacich a prístupný v rôznych formátoch už pri rezervácii cesty na všetkých termináloch a na internete; vyzýva Komisiu, aby navrhla stanovenie maximálnej lehoty, ktorá by sa vzťahovala na všetky druhy dopravy a uplatňovala na cestujúcich pri podávaní sťažnosti i na dopravcov a vnútroštátne orgány presadzovania práva pri spracúvaní sťažností;
50. žiada Komisiu, aby všetkým cestujúcim zabezpečila možnosť spojiť sa s dopravcom, najmä na účel získania informácií alebo podania sťažnosti, prostredníctvom všetkých spôsobov komunikácie, ktoré možno použiť na rezerváciu, a za bezpríplatkovú tarifu;
51. domnieva sa, že kontaktné údaje na popredajné služby poskytované dopravcami, ako sú informácie pre cestujúcich a služby spracúvania sťažností, by sa mali jasne uvádzať na cestovnom lístku, rovnako ako všetky nevyhnutné aspekty dopravnej služby, ako je cena a súhrn zmluvných podmienok dopravy;
52. naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi identifikovala a odstránila štrukturálne a procedurálne nedostatky v rámci vnútroštátnych stredísk pre sťažnosti a aby zabezpečila, že právne predpisy sa budú vykonávať v spojení s plánovanými opatreniami EÚ v oblasti alternatívneho riešenia sporov a že bude k dispozícii účinný mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu s cieľom zaručiť, aby cestujúci mohli uplatňovať svoje práva na cenovo dostupný, rýchly a prístupný celoeurópsky systém, pričom účastníkom sporov sa musí aj naďalej zaistiť možnosť súdneho postupu; naliehavo žiada členské štáty, aby s podporou Komisie vytvorili a rozvíjali náležite regulované nástroje mediácie na riešenie sporov medzi cestujúcimi a poskytovateľmi služieb vo všetkých druhoch dopravy, ktoré by spravovali orgány presadzovania práva a iné nezávislé orgány;
53. chváli častejšie využívanie mobilných aplikácií na základné služby, najmä v leteckej doprave, ako sú nákupy cestovných lístkov a odbavovanie, a naliehavo žiada toto odvetvie, aby urýchlilo vývoj podobných nástrojov na riešenie sťažností a prípadov stratenej batožiny;
Otázky zodpovednosti
54. zdôrazňuje, že v rámci všetkých druhov dopravy je potrebné jednoznačne vymedziť relevantné pojmy a najmä pojem mimoriadne okolnosti, čo by umožnilo dopravcom a vnútroštátnym orgánom presadzovania práva jednotnejšie uplatňovať predpisy, poskytlo cestujúcim platný nástroj na presadzovanie svojich práv a zmenšilo rozdiely existujúce pri presadzovaní práva na vnútroštátnej úrovni, ako aj priestor pre právne spochybňovanie pravidiel v oblasti kompenzácií; vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné legislatívne návrhy so zapojením zainteresovaných strán z odvetvia dopravy a zohľadnila pritom príslušné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie; zdôrazňuje, že v tomto vymedzení sa musia vziať do úvahy rozdiely medzi jednotlivými druhmi dopravy; konštatuje, že technické zlyhanie by sa nemalo považovať za mimoriadnu okolnosť a spadá pod zodpovednosť dopravcu; zdôrazňuje, že dopravcovia by nemali niesť zodpovednosť za narušenie dopravy, ktoré nespôsobili, ak prijali všetky primerané kroky na to, aby mu zabránili;
55. domnieva sa, že súčasná úroveň ochrany spotrebiteľa v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti je neprimeraná a že systémy dobrovoľného poistenia nie sú náhradou zákonných nárokov; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zahŕňajúci vhodné opatrenia na ochranu cestujúcich pred platobnou neschopnosťou a konkurzom leteckých spoločností alebo odobratím ich prevádzkovej licencie, ktorý by sa vzťahoval na oblasti, ako je repatriácia nedopravených cestujúcich v prípade pozastavenia činnosti, povinné poistenie leteckých spoločností alebo vytvorenie záručného fondu; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti[6], naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na medzinárodnej dohode, ktorá by umožnila rozšírenie týchto ustanovení na letecké spoločnosti z tretích krajín;
56. pripomína členským štátom ich povinnosti podľa nariadenia (ES) č. 1008/2008 v oblasti pravidelného posudzovania finančnej situácie leteckých dopravcov a prijímania krokov, ktoré toto nariadenie umožňuje v prípadoch nesplnenia stanovených podmienok, a to vrátane možnosti odobrať danej leteckej spoločnosti prevádzkovú licenciu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány budú dodržiavať tieto povinnosti;
57. naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zavedenie povinnosti poskytovateľov služieb v rôznych druhoch dopravy poskytovať konečnú záruku, ktorá by pokryla ich zodpovednosť v prípade platobnej neschopnosti, konkurzu alebo odobratia prevádzkovej licencie;
58. víta zámer Komisie revidovať nariadenie (ES) č. 261/2004; v tejto súvislosti ju žiada, aby preskúmala účinky rozhodnutia vo veci Sturgeon v rámci posudzovania vplyvu svojho legislatívneho návrhu[7];
59. žiada Komisiu, aby objasnila otázku zodpovednosti v súvislosti s poškodením batožiny, najmä pokiaľ ide o vybavenie na zabezpečenie pohyblivosti a asistenčné vybavenie, keďže náklady na jeho opätovné zaobstaranie často prekračujú maximálnu výšku náhrad podľa medzinárodného práva; trvá na tom, že akékoľvek poškodenie vybavenia na zabezpečenie mobility osôb so zníženou pohyblivosťou alebo osôb so zdravotným postihnutím, ktoré vyplýva z nakladania s týmto vybavením dopravcami alebo poskytovateľmi služieb, je nutné kompenzovať v plnej miere, keďže toto vybavenie je dôležité pre ich integritu, dôstojnosť a samostatnosť, a preto sa nedá porovnávať s batožinou;
60. vyzýva členské štáty, aby objasnili právomoci svojich vnútroštátnych orgánov presadzovania práva, pokiaľ ide o vybavovanie sťažností týkajúcich sa zlého zaobchádzania s batožinou v námornej a leteckej doprave;
61. domnieva sa, že v prípade straty, meškania alebo poškodenia batožiny musia letecké spoločnosti v prvom rade odškodniť cestujúcich, s ktorými uzatvorili zmluvu, ale neskôr musia mať nárok požadovať náhradu škody od letísk alebo poskytovateľov služieb, ak nie sú nevyhnutne zodpovední za akékoľvek poškodenie, ku ktorému došlo;
Osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou
62. vyzýva dopravcov, aby venovali najvyššiu pozornosť aspektom bezpečnosti, a to vrátane technickej bezpečnosti dopravného vybavenia a fyzickej bezpečnosti cestujúcich, a aby vyškolili svojich zamestnancov s cieľom umožniť im reagovať na núdzové situácie a udržiavať kontakt s osobami so zníženou pohyblivosťou a osobami so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava sa musí uskutočniť v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou;
63. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s dopravcami zrevidovala bezpečnostné normy vzťahujúce sa na osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou s cieľom vytvoriť jednotný štandard pre rôzne odvetvia dopravy, predovšetkým pre leteckú dopravu[8];
64. vyzýva prevádzkovateľov dopravy, aby spoločne so zástupcami priemyslu, poskytovateľmi služieb a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím vypracovali zrozumiteľné a jednotné postupy oznamovania a aby, pokiaľ je to možné, zaviedli koordinované systémy oznamovania, čím sa osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou umožní ľahšie cestovanie bez prekážok, a to najmä intermodálne cestovanie, pričom sa im poskytne možnosť nahlásiť potrebu poskytnutia pomoci vopred a bez dodatočných nákladov, aby sa tak dopravcovia mohli prispôsobiť osobitným požiadavkám, a teda splniť svoju povinnosť poskytnúť pomoc;
65. domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zaviesť vo všetkých druhoch dopravy minimálne normy v oblasti poskytovania pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou s cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup v celej EÚ;
66. vyzýva Komisiu, aby pre všetky druhy dopravy vytvorila harmonizovaný súbor minimálnych pravidiel, ktoré by sa týkali minimálnej úrovne starostlivosti poskytovanej v prípade dlhého meškania v dopravnom termináli/na stanici alebo vo vozidle/vo vlaku/na lodi/v lietadle; pre osoby so zdravotným postihnutím musí byť k dispozícii ubytovanie alebo alternatívna doprava, pričom je nutné poskytnúť primeranú pomoc;
67. konštatuje, že prístupnosť má priamy vplyv na kvalitu zdravia a sociálneho života starších ľudí, ktorí často čelia problémom v oblasti mobility, zmyslového vnímania a duševných schopností, ktoré majú vplyv na ich schopnosť cestovať a zostať aktívnou súčasťou spoločnosti;
68. vyzýva Komisiu, aby sformulovala všeobecný súbor noriem týkajúcich sa dostupnosti dopravnej infraštruktúry a dopravných služieb vrátane aspektov, ako sú výdaj cestovných lístkov, aktuálne cestovné informácie a online služby, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zabezpečil rovnaký a neobmedzený prístup k produktom a službám v dopravnom odvetví;
69. zastáva názor, že dopravná infraštruktúra musí mať takú povahu, aby bola schopná v prístupných formátoch (napr. Braillovo písmo, čitateľné písmo) poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou nediskriminujúci a bezbariérový prístup ku všetkým dopravným prostriedkom a súvisiacim službám spĺňajúcim požiadavky dizajnu pre všetkých, a to vrátane prechodu z jedného druhu dopravy na iný a vo všetkých etapách cestovania od možnosti rezervácie cestovného lístka, prístupu na nástupište a vstupu do vozidla až po podanie sťažnosti v prípade potreby;
70. zastáva názor, že hoci sa dosiahol veľký pokrok v oblasti kvality pomoci, ešte stále existuje príliš mnoho architektonických prekážok, ktoré osobám so zníženou mobilitou bránia v plnohodnotnom využívaní služieb, najmä pokiaľ ide o prístup do dopravných prostriedkov (lietadiel, vlakov, autobusov atď.); je presvedčený, že dopravcovia musia zlepšiť kvalitu pomoci poskytovanej osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou a vo väčšej miere orientovať odbornú prípravu svojho personálu na potreby týchto skupín ľudí a schopnosť na ne reagovať; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava sa musí uskutočniť v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou mobilitou;
71. naliehavo žiada dopravcov, aby pri vývoji akejkoľvek služby, najmä nových spôsobov platieb, napríklad prostredníctvom smartfónov a inteligentných kariet, zohľadňovali potreby ľudí so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;
72. praje si, aby sa odstránili protiprávne a/alebo diskriminačné praktiky niektorých dopravcov, ktorí vyžadujú v prípade osôb so zníženou pohyblivosťou sprievod; zdôrazňuje, že dopravca nemôže bežne požadovať, aby takýchto cestujúcich sprevádzala ďalšia osoba; v súvislosti s prípadmi, keď je osobám so zdravotným postihnutím, ktoré cestujú bez sprievodu, z dôvodu bezpečnostných opatrení zamietnutý nástup do lietadla, poukazuje na rozsudok francúzskeho vyššieho súdu v Bobigny z 13. januára 2012;
73. zastáva názor, že v prípade, keď cestujúci so zdravotným postihnutím musí cestovať v sprievode inej osoby, mala by prevádzajúca osoba cestovať bezplatne, keďže ju počas svojej cesty potrebuje daný cestujúci;
74. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právo na používanie zariadení na zabezpečenie mobility, ako aj právo na sprievod uznaného vodiaceho psa alebo asistenčného psa, by malo byť zaručené za každých okolností;
75. tvrdí, že v prípade narušenia dopravy je nevyhnutné poskytovať informácie o meškaní alebo zrušení spojov, hotelovom ubytovaní, alternatívnych možnostiach dopravy, systémoch náhrady nákladov a možnostiach pokračovania v ceste alebo zmeny trasy vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;
76. žiada, aby sa na všetkých letiskách v EÚ s ročnou kapacitou viac než 1 000 000 cestujúcich bezplatne poskytovali osobitné priestory na prezlečenie a uskutočňovanie toaletných potrieb (tzv. prezliekarne) pre cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím;
Intermodalita
77. uznáva, že nadobudnutím účinnosti nariadení o vodnej doprave[9] a o autobusovej doprave[10] v decembri 2012 a marci 2013 v uvedenom poradí EÚ vytvorí prvú integrovanú platformu práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy vo svete; konštatuje, že teraz bude potrebné, aby všetky členské štáty spoločne a koordinovane v plnej miere vykonávali všetky príslušné právne predpisy EÚ, aby sa politika EÚ uplatňovaná v rámci osobnej dopravy zmenila zo strategicky čisto modálnej na intermodálnu;
78. vyzýva Komisiu, aby v záujme presadzovania zásady intermodality v praxi vytvorila nové modely komunikácie zahŕňajúce organizácie zastupujúce cestujúcich, dopravcov a zainteresované strany v odvetví dopravy;
79. vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní nariadení o železničnej a autobusovej doprave pokiaľ možno upustili od udeľovania výnimiek s cieľom obmedziť problémy, ktoré z hľadiska práv cestujúcich prináša intermodálne cestovanie;
80. zdôrazňuje, že intermodalita by sa mala uľahčiť prevozom bicyklov, invalidných vozíkov a detských kočiarov vo všetkých druhoch dopravy a na všetkých linkách vrátane cezhraničných a diaľkových spojov a vysokorýchlostných vlakov;
81. vyzýva Komisiu, aby vytvorila intermodálnu skupinu zainteresovaných strán, ktorá by poskytovala poradenstvo v otázkach týkajúcich sa uplatňovania reštriktívnych nariadení;
82. nabáda toto odvetvie priemyslu, aby rozvinulo jasnú infraštruktúru, prístupnú prostredníctvom IKT pre všetkých, na poskytovanie „priamych cestovných lístkov“ (t. j. jednotnej zmluvy pre rôzne úseky cesty v rámci jedného druhu dopravy) a integrovaných cestovných lístkov (t. j. zmluvy o preprave pre intermodálny dopravný reťazec), a to s dôrazom na tzv. inteligentné karty; v tejto súvislosti poukazuje na nariadenie o železničnej doprave, podľa ktorého sa počítačové informačné a rezervačné systémy musia prispôsobiť spoločným normám s cieľom umožniť poskytovanie cestovných informácií a služieb predaja cestovných lístkov v rámci celej EÚ;
83. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o vypracovanie európskeho multimodálneho systému plánovania ciest, ktorý je považovaný za kľúčový prvok zavádzania inteligentných dopravných systémov, poskytujúceho cestujúcim informácie o celej ceste vrátane ceny a trvania cesty, a vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou odstránili existujúce prekážky v prístupe k verejným dopravným údajom a k prenosu údajov bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia o ochrane údajov;
84. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 122.
- [2] Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 42.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.
- [4] Prijaté texty, P7_TA(2012)0099.
- [5] Smernica Rady z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EHS).
- [6] Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 42.
- [7] Rozhodnutím vo veci Sturgeon sa zaviedla povinná kompenzáciu v prípade meškania dlhšieho než tri hodiny. To má výrazný finančný vplyv na letecké spoločnosti a aj dôsledky pre cestujúcich (zrušené spoje, zníženie počtu dostupných trás atď.). Vplyv rozhodnutia by sa preto mal kriticky preskúmať.
- [8] Skúsenosti z nedávnej doby napríklad ukazujú rozdiely medzi najvyšším prípustným počtom nepočujúcich na palube lietadla v prípade rôznych dopravcov, pričom odôvodnenie týchto rozdielov je nejasné. Pozri príslušnú otázku na písomné zodpovedanie adresovanú Komisii: E-005530/12.
- [9] Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1.
- [10] Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Komisia vo svojom oznámení predkladá zoznam práv platných pre všetky druhy dopravy, ktorý cestujúcim v leteckej a inej doprave (priebežne označovaní ako cestujúci v najširšom zmysle slova) v EÚ zaručuje v rámci jedného balíka minimálnu úroveň ochrany. V leteckej a železničnej doprave sú už príslušné nariadenia v platnosti; vo vodnej a v autobusovej doprave nadobudnú nariadenia účinnosť až v decembri 2012, resp. v marci 2013, a preto sa bude ich uplatňovanie hodnotiť neskôr.
Príslušné nariadenia v oblasti leteckej dopravy upravujú systém náhrad a poskytovania pomoci cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu na palubu lietadla, prerušenia alebo veľkého meškania (nariadenie č. 261/2004, v účinnosti od roku 2005), ako aj zodpovednosti leteckých spoločností v prípade straty, omeškania a poškodenia batožiny (nariadenie 889/2002, v účinnosti od roku 2002). S ohľadom na úpravu nariadenia č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave zaujal Parlament vo svojom uznesení z 29. marca 2012 komplexný postoj a Komisii predložil rad požiadaviek týkajúcich sa objasnenia práv cestujúcich a zodpovednosti leteckých spoločností.
Nariadenie č. 1107/2006 (v účinnosti od roku 2008) upravuje práva zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave. Parlament sa k tejto otázke podrobne vyjadril vo svojom uznesení z 29. marca, pričom zdôraznil, že je potrebné sa zamerať napríklad na kvalitu služieb pre túto skupinu osôb vrátane bezbariérového prístupu na letiská, riadnej odbornej prípravy zamestnancov a vyjasnenia otázok zodpovednosti pri strate alebo poškodení vybavenia na zabezpečenie mobility. Spravodajca v tejto súvislosti víta usmernenia k výkladu tohto nariadenia, o ktorých informovala Komisia.
Pokiaľ ide o koľajovú dopravu, prinieslo nariadenie č. 1371/2007 (v účinnosti od roku 2009) výrazné zlepšenia v oblasti ochrany cestujúcich a ich batožiny v prípade meškania alebo nehody. V medzinárodnej železničnej doprave musí byť od roku 2010 uhradených 25 % ceny lístka pri jednohodinovom meškaní a 50 % pri dvojhodinovom meškaní. Ďalšie práva sa týkajú osobnej bezpečnosti na železničných staniciach a vo vlakoch, garantovaného poskytnutia pomoci, informácií a maximálnej prístupnosti železničných staníc a vlakov pre osoby so zníženou pohyblivosťou. Regulovaná je aj dostupnosť cestovných lístkov a preprava bicyklov. Nariadenie o železničnej doprave sa v zásade vzťahuje na všetky železničné podniky v celej EÚ, poskytuje však členským štátom možnosť vylúčiť určité služby vo vnútroštátnej, regionálnej a mestskej vlakovej doprave na ďalších 15 rokov z uplatňovania práv cestujúcich.
Predpisy EÚ boli sformulované tak, aby zaručovali proporcionalitu a diferenciáciu nevyhnutnú vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými druhmi dopravy a ich príslušnými trhmi, t. j. medzi jednotlivými druhmi cestovania. Z jednotlivých predpisov možno odvodiť základňu spoločných práv cestujúcich: zákaz diskriminácie cestujúcich a cestovných sprostredkovateľov na základe ich miesta pobytu alebo štátnej príslušnosti; informácie o cestovných podmienkach; transparentnosť vrátane cenovej transparentnosti; podpora v prípade narušenia dopravy vo forme presmerovania a náhrady celej sumy cestovných nákladov pri zrušení spoja alebo veľkom meškaní; náhrada (s výnimkou mimoriadnych okolností); starostlivosť (strava príp. prevzatie nákladov na hotel); poskytnutie pomoci a zabezpečenie dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou. Komisia vo svojom oznámení uvádza zoznam desiatich práv cestujúcich.
V závislosti od druhu dopravy sa práva cestujúcich rozlišujú podľa svojho rozsahu a možných výnimiek, najmä pokiaľ ide o vymedzenie meškaní, rozsah poskytovanej pomoci a starostlivosti počas čakania až po uplatnenie nároku na presmerovanie, výšku náhrady (celkovo alebo percentuálne k cene lístka), okolnosti, za ktorých (už) nemusí byť vyplatená žiadna náhrada a časový rámec pre odpoveď na sťažnosť. V zásade stojí v popredí práv cestujúcich právo na plnenie zmluvy o preprave. Príslušné náhrady sú preto najjednoznačnejšie upravené v prípade prerušenia dopravy. Európsky súdny dvor sa vo veci výkladu príslušných nariadení vyjadril k rozsahu práv cestujúcich v súvislosti so zrušením[1], meškaním[2] a mimoriadnymi okolnosťami[3].
V oznámení Komisie sa zdôrazňuje neúplné a nejednotné presadzovanie právnych predpisov tak dopravcami, ako aj vnútroštátnymi orgánmi, čo u cestujúcich i u podnikov vyvoláva nejasnosti. K tomu sa pridáva aj neúplná informovanosť cestujúcich o svojich právach a nespokojnosť z dôvodu okolností a nákladov, ktoré sú s presadzovaním práv spojené. Zákazníci sa v neposlednom rade cítia zneistení vzhľadom na zložitosť postupov, keď musia svoje nároky oznamovať veľkým, medzinárodne pôsobiacim spoločnostiam.
Hodnotenie Komisie potvrdzuje prieskum, ktorý spravodajca uskutočnil pri príprave tejto správy v Európskom parlamente. Z celkového počtu 214 hodnotených odpovedí sa v období 2009 – 2012 týka 70 % prípadov leteckej dopravy a 30 % prípadov železničnej dopravy. V prípade leteckej dopravy informovalo viac ako 40 % dotknutých osôb o meškaní, zmeškaných spojeniach a prerušení dopravy. Ďalšie problémy sa objavili v súvislosti s nedostatkom informácií a prepravou batožiny. U nízkonákladových leteckých spoločností možno konštatovať znepokojujúci trend inzerovať ceny, ktoré hneď od začiatku nezahŕňajú všetky prípadné poplatky a dodatočné náklady. Opätovne dochádza stále aj k nedostatočnej pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, čo sa hodnotí ako porušenie nariadenia (ES) č. 1107/2006. 25,3 % opýtaných, ktorí sa obrátili na leteckú spoločnosť alebo na vnútroštátny orgán presadzovania práva so sťažnosťami a žiadosťami o náhradu, nedostalo žiadnu odpoveď.
V železničnej doprave vyplýva polovica všetkých problémov z meškania alebo zmeškaných spojení, avšak aj tu opýtaní informujú o prerušeniach dopravy a nedostatku informácií nielen v priebehu cesty vlakom, ale na samotných železničných staniciach. Rovnako sa uvádza nedostatočná pomoc osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám so zníženou pohyblivosťou. V porovnaní s leteckou dopravou je železničnými podnikmi a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania nezodpovedaných len 15 % žiadostí o informácie a sťažností.
Spravodajca víta cieľ Komisie upraviť právne predpisy EÚ, zlepšiť ich uplatňovanie v prípade všetkých druhov dopravy, posilniť ich presadzovanie vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a cestujúcich o nich v ešte väčšej miere informovať. S potešením možno konštatovať, že Komisia má v úmysle až do roku 2014 pokračovať vo svojej informačnej kampani, v ktorej informuje cestujúcich vo všetkých úradných jazykoch o právach v jednotlivých odvetviach dopravy (http://ec.europa.eu/passenger-rights).
Návrh jediného nariadenia o právach cestujúcich pre všetky druhy dopravy by mal byť uskutočniteľný v strednodobom horizonte a je nevyhnutný na podporu intermodality. V súčasnosti však na to nie sú podmienky. Spravodajca preto vyzýva Komisiu, aby navrhla príslušné usmernenia – bez toho, aby tieto usmernenia viedli k oslabeniu práv a a aby došlo k akejkoľvek ďalekosiahlejšej harmonizácii – s cieľom aj naďalej zaručiť flexibilitu a proporcionalitu nevyhnutnú vzhľadom na odlišnosti medzi jednotlivými druhmi dopravy.
Vybrané problémové oblasti a návrhy riešení
Informácie a transparentnosť
Informácie o právach by mali byť jednoduché, jasné a dostupné od okamihu rezervácie až po koniec cesty. Dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov by mali v priestoroch príchodu a odchodu zriadiť informačné strediská/asistenčné pracoviská, ktoré budú cestujúcim poskytovať potrebné informácie a pomoc pri rozhodovaní v prípade narušenia dopravy a pri strate alebo meškaní batožiny. Ďalej sa navrhuje jednotný formulár sťažností, štandardná emailová adresa a nenákladná horúca linka, ako aj ústredné elektronické stredisko pre prijímanie sťažností, ktoré bude v prípade núdze nielen poskytovať poradenstvo, ale aj postupovať sťažnosti príslušným vnútroštátnym orgánom. Medzi ďalšie požiadavky patrí používanie nových technológií, ako sú aplikácie inteligentných mobilných telefónov (smartfónov).
Potreba zlepšenia je nevyhnutná, aj pokiaľ ide o informácie o cenách leteniek. Ceny ponúkané na internete by mali od začiatku zahŕňať všetky súvisiace poplatky. Musí sa zabezpečiť, aby zákazník poznal skutočnú celkovú cenu lístka už od začiatku rezervácie. Od Komisie sa požaduje, aby zamedzila všetkým nečestných komerčným praktikám.
V záujme transparentnosti sa odporúča, aby sa povinnosť podávania správ o kvalite služieb rozšírila na všetky odvetvia dopravy.
Uplatňovanie a presadzovanie/Vnútroštátne inštancie pre prijímanie sťažnosti
Podľa nariadenia č. 1371/2007 majú členské štáty povinnosť zriadiť nezávislé vnútroštátne orgány presadzovania práva ako inštancie pre prijímanie sťažností, ktoré budú dohliadať na náležité vykonávanie nariadenia a dopravným podnikom môžu v prípade ich porušenia ukladať sankcie. Pokiaľ príslušný dopravca neuskutoční potrebné kroky, môžu v druhom stupni prijímať aj samostatné sťažnosti. Komisia je naproti tomu zodpovedná za uplatňovanie nariadenia členskými štátmi a prípadne za začatie konania z dôvodu trvalého nedodržiavania ustanovení nariadenia.
Z hľadiska lepšieho vykonávania a presadzovania má rozhodujúci význam úloha vnútroštátnych orgánov presadzovania práva. Spravodajca tu uvádza niekoľko konkrétnych návrhov, ktoré majú prácu týchto orgánov zefektívniť a vzájomne ich prepojiť na úrovni celej EÚ. Tento krok je sťažený predovšetkým tým, že orgány presadzovania práva majú v jednotlivých členských štátoch rozdielne úlohy a fungujú oddelene podľa jednotlivých odvetví dopravy. Napríklad v Nemecku existuje Spolkový úrad pre železničnú dopravu a Spolkový úrad pre leteckú dopravu, v ďalších krajinách, ako je Rumunsko, Švédsko alebo Spojené kráľovstvo, sú za túto oblasť zodpovedné vnútroštátne úrady pre ochranu spotrebiteľov. Na základe nadobudnutia platnosti práv vo vodnej a v autobusovej doprave by museli v každom členskom štáte vzniknúť ďalšie orgány presadzovania práva. Tu by sa mohlo uvažovať o zlúčení na vnútroštátnej úrovni.
Pri zriaďovaní európskej databázy na výmenu informácií o prípadoch porušenia práv cestujúcich a o ich riešení je Komisia odkázaná na spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva.
Otázky zodpovednosti/Mimoriadne okolnosti/Platobná neschopnosť
Prevádzkovatelia leteckej a vodnej dopravy môžu byť v prípade prerušenia dopravy pri potvrdení „mimoriadnych okolností“ oslobodení od povinnosti poskytnúť náhradu. Pri výklade tohto pojmu však dochádza k nejasnostiam. Aby sa Komisii a vnútroštátnym orgánom presadzovania práva poskytla pomoc pri jednoznačnejšom formulovaní právnych predpisov EÚ, resp. pri zabezpečení jednotnejšieho uplatňovania práva vo všetkých druhoch dopravy, malo by sa odvolávať na smerodajné rozsudky Súdneho dvora EÚ. Treba privítať, že Komisia pri zmene a doplnení nariadenia č. 261/2004 preskúma proporcionalitu nákladov, ktoré podnikom vznikajú pri náhradách v prípade mimoriadnych okolností.
Najnovšie prípady leteckých spoločností Spanair a Malev z januára 2012 poukazujú na to, aké dôležité je chrániť práva cestujúcich, keď dôjde k pozastaveniu činnosti z dôvodu hospodárskej situácie v leteckej spoločnosti. Za bežných okolností je prerušenie letu v tomto prípade upravené nariadením (ES) č. 261/2004, pričom sa dotknutým osobám musí ponúknuť náhrada alebo presmerovanie cesty. Prax však ukazuje, že v prípade ustanovení týkajúcich sa platobnej neschopnosti dochádza k určitým nejasnostiam, čím sú nepriamo dotknutí aj poskytovatelia cestovných, dovolenkových a výletných služieb. Prepracovanie právnych prepisov EÚ je preto nevyhnutné. Odškodnenie cestujúcich v prípade platobnej neschopnosti leteckých spoločností by sa nemalo spochybňovať.
Intermodalita
Spravodajca sa domnieva, že spoločná základňa práv cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy a základná úroveň poskytovaných služieb, ako aj jednotný postup všetkých dopravcov a orgánov presadzovania práva sú predpokladom na to, aby v rámci vnútorného trhu EÚ fungovala intermodálna doprava a aby sa stala samozrejmosťou. V súvislosti s cezhraničnou mobilitou by sa mali zásady EÚ v oblasti ochrany cestujúcich rozšíriť aj na cesty mimo EÚ, čo by sa malo dohodnúť v rámci medzinárodných a dvojstranných dohôd s tretími krajinami.
Pokiaľ ide o cieľ čo najväčšej podpory intermodálnej dopravy, bolo by potrebné zabezpečiť priame cestovné lístky a integrované cestovné lístky a upraviť informačné a rezervačné systémy v súlade so spoločnými normami. Snahy Komisie o rozvoj európskeho multimodálneho systému plánovania ciest, ktorý by cestujúcim umožnil plánovať cesty po celej Európe za použitia najrôznejších dopravných prostriedkov zatiaľ, žiaľ, zlyhávajú. Členské štáty by mali spolu s Komisiu prispieť k odstráneniu prekážok, na ktoré podniky pri rozvoji takéhoto systému narážajú (napr. prístup k verejným dopravným údajom, predpisy o prenose údajov).
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (17.7.2012)
pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Práva cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy
(2012/2067(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sirpa Pietikäinen
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje, že vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov zaručuje článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 38 Charty základných práv Európskej únie;
2. opakovane pripomína, že k právam cestujúcich treba pristupovať ako k právam spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržné presadzovanie týchto práv;
3. naliehavo vyzýva Komisiu, aby o presadzovaní práv a kompenzáciách nepretržite intenzívne konzultovala so všetkými zainteresovanými stranami v odvetví cestovného ruchu, najmä so spotrebiteľmi a cestovnými kanceláriami, aby sa zabezpečilo prijatie zjednodušeného, jednotného a komplexného prístupu k právam turistov ako spotrebiteľov;
4. zdôrazňuje, že spotrebitelia majú právo na vysokú úroveň účinnej a rovnocennej ochrany bez ohľadu na využívaný dopravný prostriedok; vyzýva k väčšej harmonizácii ustanovení a zásad týkajúcich sa práv cestujúcich v rozličných druhoch dopravy – ako je právo zrušiť cestu v prípade, ak dôjde k narušeniu priebehu zájazdu, právo na výber medzi náhradou výdavkov alebo presmerovaním a právo na poskytnutie pomoci a starostlivosti v prípade dlhých meškaní, a to s cieľom znížiť roztrieštenosť a zladiť nejednotnosti v rôznych oblastiach práv cestujúcich; zdôrazňuje, že takáto harmonizácia by v žiadnom prípade nemala viesť k obmedzeniu existujúcich práv cestujúcich, ale mala by skôr odstrániť nejednotnosti a upraviť tieto práva pre všetky druhy dopravy tak, aby boli v súlade s najprísnejšími normami; predovšetkým sa domnieva, že vymedzenie meškania a zrušenia spojov by nemalo viesť ku skresleniu významu príslušných práv uplatňovaných v rôznych druhoch dopravy;
5. navrhuje, aby sa uskutočnil ďalší výskum s cieľom posúdiť, či je vhodné a uskutočniteľné vypracovať jediné nariadenie, ktoré by zahŕňalo všetky ustanovenia a zásady týkajúce sa práv cestujúcich vrátane cestujúcich so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;
6. uznáva, že nadobudnutím účinnosti nariadení o vodnej doprave[1] a o autobusovej doprave[2] v decembri 2012 a marci 2013 v uvedenom poradí EÚ vytvorí prvú integrovanú platformu práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy vo svete; konštatuje, že teraz bude potrebné, aby všetky členské štáty spoločne a koordinovane v plnej miere vykonávali všetky súvisiace právne predpisy EÚ, aby sa politika EÚ uplatňovaná v rámci osobnej dopravy zmenila zo strategicky čisto modálnej na intermodálnu;
7. zdôrazňuje, že len čo všetky nariadenia týkajúce sa práv cestujúcich a dopravy nadobudnú účinnosť, Komisia spolu s členskými štátmi musí vykonať okamžité hodnotenie ich uplatňovania v praxi;
8. konštatuje, že existujúce obchodné praktiky (ako sú poplatky za odbavenie, za prednostný nástup, za platbu kartou a za batožinu) môžu viesť k podstatným rozdielom medzi uvádzanou a konečnou cenou, a preto zdôrazňuje potrebu transparentnosti, pokiaľ ide o celkovú cenu cestovného lístka a to, čo táto cena zahŕňa, aby cestujúci mohli urobiť plne informované rozhodnutia pred zakúpením cestovného lístka;
9. zdôrazňuje potrebu zabezpečenia účinného vykonávania a presadzovania právnych predpisov o transparentnosti cien v súlade s ustanoveniami smernice o právach spotrebiteľov[3]; požaduje vymedzenie hlavných služieb osobnej dopravy, ktoré musia byť dôsledne zahrnuté do základnej tarify bez ohľadu na druh dopravy;
10. naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje monitorovacie aktivity o internetové stránky spoločností a poskytovateľov dopravných služieb s cieľom zvýšiť transparentnosť pre cestujúcich, najmä pokiaľ ide o online nákup cestovných lístkov, a zabrániť tomu, aby takéto internetové stránky zavádzali spotrebiteľov napríklad zákazom používania vopred zaškrtnutých políčok alebo dodatočných poplatkov, o ktorých neboli vopred poskytnuté riadne informácie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia obsahujúce príklady a hodnotenia obchodných praktík, ako sú zmluvné podmienky týkajúce sa prenosnosti cestovných lístkov, okolností spôsobených vyššou mocou, zákazu používania jednotlivých cestovných lístkov samostatne a batožiny, s ktorou sa zle zaobchádzalo, ktorá sa oneskorila alebo poškodila, čím by spotrebiteľov, ako aj podniky informovala o nespravodlivých zmluvných podmienkach v oblasti dopravy;
11. domnieva sa, že základné služby, ktoré sa majú zahrnúť do základnej tarify, by mali pokrývať prinajmenšom všetky prevádzkové náklady nevyhnutné na prepravu cestujúcich (vrátane nákladov spojených s právnymi záväzkami dopravcu, ako sú bezpečnosť, ochrana a práva cestujúcich), všetky aspekty dôležité pre cestovanie z hľadiska cestujúceho (ako je obstarávanie cestovných a palubných lístkov alebo preprava minimálneho množstva batožiny a osobných vecí) a všetky náklady súvisiace s platením (ako náklady na platbu kreditnou kartou);
12. konštatuje, že v súvislosti so súčasným nariadením (ES) č. 261/2004[4] existujú problémy, ktoré spočívajú v tom, že leteckí dopravcovia, ktorí nepochádzajú z krajín EHP, odmietajú platiť odškodné cestujúcim letiacim z tretích krajín do Únie v prípadoch, keď prevádzkujú letecké služby v mene dopravcov z krajín EHP; vyzýva Komisiu, aby túto situáciu napravila presadzovaním dôležitej zásady, že prevádzkovateľ z EÚ, s ktorým cestujúci uzavrel zmluvu, musí zabezpečiť dodržiavanie práv cestujúceho EÚ, a to dokonca aj vtedy, keď prevádzkovateľ z EÚ nezodpovedá za vykonávanie prepravy cestujúcich ako takej;
13. vyzýva na úplné vykonávanie desiatich práv cestujúcich, ako ich vo svojom oznámení stanovila Komisia, a to vo všetkých druhoch dopravy, vo všetkých členských krajinách a všetkých formách cezhraničného cestovania; navrhuje, aby Komisia pri realizácii svojej kampane na zvýšenie povedomia verejnosti o právach cestujúcich EÚ vážne uvažovala o prijatí charty občianskych práv, ako to navrhol parlamentný Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vo svojom nedávnom stanovisku k Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ; domnieva sa, že zahrnutie práv cestujúcich EÚ do navrhovanej príručky pre občanov EÚ bude veľmi dôležité na zabezpečenie toho, aby občania mali k dispozícii úplné informácie o tom, čo im v rámci právnych predpisov EÚ prináleží a čo nie, ak sa počas cestovania stretnú s problémami;
14. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť konzistentnosť medzi rôznymi aspektmi právnych predpisov o právach cestujúcich a zaistiť, aby cestujúci, ktorí si zakúpia cestovný lístok zahŕňajúci prepravu osôb iba s príručnou batožinou, mohli mať v prípade, že sa spoločnosť stane insolventnou alebo stratí prevádzkovú licenciu, nárok na rovnako účinnú ochranu, aká sa už poskytuje cestujúcim, ktorí si zakúpia celý balík služieb, a to s cieľom zabrániť diskriminácii voči cestujúcim založenej na druhu zakúpeného cestovného lístka alebo nespravodlivej hospodárskej súťaže medzi rôznymi poskytovateľmi služieb;
15. trvá na tom, aby cestujúci boli lepšie chránení, keď používajú rozličné po sebe nasledujúce druhy dopravy počas jednej cesty a majú jeden integrovaný cestovný lístok, a aby za týchto okolností mohli profitovať z najrozsiahlejšej úrovne práv cestujúcich uplatňovaných v ktoromkoľvek z týchto spôsobov dopravy;
16. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby cestujúci dostávali včasné, presné a úplné informácie o svojich právach ešte pred zakúpením cestovných služieb a aby tieto informácie, najmä o právach a postupoch na získanie pomoci v prípade dlhého meškania/zrušenia spoju a na požiadanie o náhradu, boli dostupné v priebehu rôznych fáz cesty a aby boli vždy k dispozícii na internetovej stránke cestovnej služby; domnieva sa, že snahy o zverejnenie práv cestujúcich by sa mohli rozšíriť a kombinovať prostredníctvom spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, spotrebiteľskými organizáciami, vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, dopravnými spoločnosťami atď.; vyzýva, aby sa prijali opatrenia na posilnenie úlohy spotrebiteľských centier pri riešení problémov a sporov spotrebiteľov a na zvýšenie prostriedkov, ktoré im boli pridelené, a aby sa zabezpečila dostupnosť účinných mechanizmov alternatívneho riešenia sporov a kolektívneho odškodnenia s cieľom účinne chrániť práva cestujúcich a zaručiť im riadnu kompenzáciu; vyzýva Komisiu, aby stanovila pevné lehoty pre odpovedanie na sťažnosti cestujúcich, ktoré by boli rovnaké pre všetky druhy dopravy; vyzýva Komisiu, aby zriadila jednotnú a zrozumiteľnú informačnej internetovú stránku dostupnú vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktorá by poskytovala pomoc a informácie v oblasti práv cestujúcich (www.travel.eu);
17. domnieva sa, že posun v prístupe od modálnych k intermodálnym právam cestujúcich EÚ bude úspešný iba vtedy, keď dostupné postupy vybavovania sťažností, mechanizmy alternatívneho riešenie sporov a centrá riešenia sťažností spotrebiteľov budú vybavené potrebnými ľudskými a hospodárskymi zdrojmi a budú navzájom prepojené, čo cestujúcim umožní získať rýchlu, lacnú a účelnú nápravu v otázkach súvisiacich s kvalitou služieb a podmienkami, za ktorých cestovali;
18. osobitne upozorňuje na práva spotrebiteľov, ktorí si rezervujú balík cestovných služieb, a to buď prostredníctvom cestovnej kancelárie, alebo sami online;
19. požaduje, aby sa vytvorili nástroje na úrovni celej EÚ, ktoré zabezpečia lepšiu multimodalitu, pokiaľ ide o účinné, vysokokvalitné a interoperabilné služby cezhraničnej verejnej dopravy, a to s cieľom umožniť voľný pohyb osôb a poskytovať konkurencieschopné služby v porovnaní s dopravou vlastnými vozidlami; domnieva sa, že cezhraniční cestujúci by mali mať možnosť zakúpenia jediného cestovného lístka vtedy, keď cestujú cez viac ako dve krajiny;
20. požaduje celostný prístup, pokiaľ ide o ľudí so zníženou mobilitou, najmä o starších ľudí; domnieva sa, že treba brať do úvahy celý dopravný reťazec na ceste z domova a späť vrátane prístupu k verejnej doprave; želá si, aby sa riešila potreba uceleného systému kontaktných miest s cieľom pomôcť osobám so zníženou mobilitou;
21. očakáva, že Komisia vo svojej revízii smernice o balíku cestovných služieb[5] dôkladne preskúma vplyv elektronického obchodu a digitálnych trhov na správanie spotrebiteľov v rámci odvetvia európskeho cestovného ruchu; zastáva názor, že Komisia musí zvýšiť svoje úsilie o zlepšenie kvality a obsahu informácií, poskytovaných turistom, a že tieto informácie by mali byť spoľahlivé a ľahko dostupné pre spotrebiteľov;
22. poukazuje na to, že improvizované riešenia na mieste často nie sú možné a že treba zabezpečiť, aby dopravcovia mali na termináloch potrebný kvalifikovaný personál a nástroje, aby cestujúci mohli prijímať rýchle rozhodnutia;
23. zdôrazňuje, že dopravcovia by mali zaistiť na každom termináli alebo letisku, z ktorého prevádzkujú lety, prítomnosť aspoň jedného svojho zástupcu a/alebo zabezpečiť kanceláriu na vybavovanie sťažností, ktorí budú oprávnení prijať v prípade problému okamžité rozhodnutia;
24. vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na vytvorenie harmonizovaných a dostupných postupov vybavovania sťažností a nápravné prostriedky, ktoré zabezpečia účinnú ochranu práv cestujúcich a zaručia, aby cestujúci včas a efektívnym spôsobom dostali náhradu škody, na ktorú majú nárok;
25. vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa cestujúci stretávajú najmä pri cezhraničných cestách, pri presadzovaní svojich práv voči spoločnostiam, ktoré tieto práva nedodržiavajú; v tejto súvislosti sa domnieva, že nezávislé vnútroštátne orgány presadzovania práva by mali mať za úlohu sprostredkúvanie medzi cestujúcimi a spoločnosťami, tak, aby cestujúci dosiahli presadenie svojich práv bez toho, aby museli znášať súdne trovy; zdôrazňuje, že spolupráca medzi týmito vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva by bola veľmi vítaná, aby sa vyriešili ťažkosti, ktoré sa vyskytli cezhraničným cestujúcim pokúšajúcim sa o dosiahnutie presadenia svojich práv;
26. zdôrazňuje, že presadzovanie existujúcich práv cestujúcich by malo byť hlavnou prioritou; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie doplňujúcich opatrení na zlepšenie uplatňovania a presadzovania právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich, napríklad zverejňovaním a aktualizáciou dokumentov poskytujúcich informácie o právach cestujúcich na svojej internetovej stránke a podporou šírenia najlepších postupov a spolupráce medzi členskými štátmi, vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, spotrebiteľskými organizáciami a dopravnými spoločnosťami; vyzýva členské štáty, aby vyhradili dostatočné zdroje na zabezpečenie účinného presadzovania práv a spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v iných členských štátoch; zdôrazňuje význam jednotných, účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií a systémov náhrady škody, aby sa vytvorili rovnaké podmienky a zaviedli silné hospodárske stimuly pre všetky subjekty zapojené do plnenia ustanovení o právach cestujúcich;
27. vyzýva Komisiu, aby objasnila definíciu pojmu „mimoriadne okolnosti“ a vypracovala usmernenia o tom, na čo sa tento pojem vzťahuje, a aby túto definíciu začlenila do budúcich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k právnym predpisom o právach cestujúcich s cieľom zamedziť chybnému výkladu okolností, ktoré viedli k zrušeniu alebo meškaniu, a vytvoriť právnu istotu prinášajúcu prospech spotrebiteľom aj firmám;
28. zdôrazňuje, že cestujúci so zníženou mobilitou alebo so zdravotným postihnutím musia mať zaručené rovnocenné možnosti cestovania a neobmedzený, bezbariérový prístup k dopravnej infraštruktúre, vozidlám, asistentským službám a všetkým informáciám, ktoré potrebujú;
29. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pre zamestnancov vhodný výcvik, pokiaľ ide o pomoc cestujúcim so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou, a harmonizovať postupy rezervácie, postupy na podávanie žiadostí o pomoc a politiky bezpečnostných kontrol vrátane politík týkajúcich sa zaobchádzania s vybavením umožňujúcim pohyb alebo so zdravotnými pomôckami; zdôrazňuje, že cestujúcim je potrebné v prístupnej forme poskytovať lepšie informácie o týchto otázkach, a to od okamihu rezervácie až po dosiahnutie cieľa ich cesty; zdôrazňuje, že osobám so zdravotným postihnutím, zníženou pohyblivosťou alebo zdravotnými pomôckami nemôžu byť účtované žiadne dodatočné poplatky, ani sa im nemôže odmietnuť nástup, s výnimkou prípadov, keď na to existujú prísne bezpečnostné dôvody;
30. vyzýva Komisiu, aby sformulovala všeobecný súbor noriem týkajúcich sa dostupnosti dopravnej infraštruktúry a dopravných služieb vrátane takých aspektov, ako sú výdaj cestovných lístkov, aktuálne cestovné informácie a online služby, aby sa tým zabezpečil rovnaký a neobmedzený prístup pre osoby so zdravotným postihnutím k produktom a službám v dopravnom odvetví;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
10.7.2012 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
32 0 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pablo Arias Echeverría, Adam Bielan, Cristian Silviu Buşoi, Sergio Gaetano Cofferati, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, António Fernando Correia de Campos, Cornelis de Jong, Vicente Miguel Garcés Ramón, Evelyne Gebhardt, Louis Grech, Philippe Juvin, Sandra Kalniete, Edvard Kožušník, Toine Manders, Hans-Peter Mayer, Sirpa Pietikäinen, Phil Prendergast, Mitro Repo, Robert Rochefort, Heide Rühle, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Catherine Stihler, Emilie Turunen, Barbara Weiler |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Raffaele Baldassarre, Jürgen Creutzmann, María Irigoyen Pérez, Emma McClarkin, Anja Weisgerber |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
18.9.2012 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
43 0 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Magdi Cristiano Allam, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Erik Bánki, Izaskun Bilbao Barandica, Philip Bradbourn, Antonio Cancian, Michael Cramer, Joseph Cuschieri, Luis de Grandes Pascual, Christine De Veyrac, Saïd El Khadraoui, Ismail Ertug, Carlo Fidanza, Knut Fleckenstein, Jacqueline Foster, Mathieu Grosch, Jim Higgins, Juozas Imbrasas, Dieter-Lebrecht Koch, Georgios Koumoutsakos, Werner Kuhn, Jörg Leichtfried, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Mike Nattrass, Hubert Pirker, Dominique Riquet, Vilja Savisaar-Toomast, Olga Sehnalová, Brian Simpson, Keith Taylor, Silvia-Adriana Ţicău, Giommaria Uggias, Dominique Vlasto, Artur Zasada, Roberts Zīle |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Spyros Danellis, Nathalie Griesbeck, Zita Gurmai, Anna Rosbach, Sabine Wils, Janusz Władysław Zemke |
||||
|
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Isabella Lövin |
||||