obsahujúci odporúčania pre Komisiu týkajúce sa výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie

(2005/2122(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 192 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľných zdrojov energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom „Energia pre budúcnosť: obnoviteľné zdroje energie - Biela kniha o stratégii Spoločenstva a akčný plán (KOM(1997)0599),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k predloženému právnemu základu,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0020/2006),

A. keďže momentálne neexistujú žiadne predpisy v oblasti výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie,

B.  keďže sa v súčasnosti nepripravuje žiadny návrh v zmysle článku 39 ods. 2 rokovacieho poriadku,

C. keďže smernice na podporu využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v oblasti dodávok elektriny a dopravy boli príčinou trvalo udržateľného rozvoja v členských štátoch, príp. ho posilnili,

D. keďže sa súčasný úplne odlišný vývoj na jednotlivých trhoch členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov poväčšine nezakladá na rozdielnych možnostiach, ale na rozdielnych čiastočne nevyhovujúcich politických a právnych rámcových podmienkach,

E.  keďže podpora trhu s obnoviteľnými zdrojmi energie pomôže dosiahnuť nové ciele lisabonskej stratégie tým, že zvýši zamestnanosť v členských štátoch a úsilie členských štátov a EÚ v oblasti výskumu a inovácií,

F.  poznamenávajúc tiež, že využívanie odpadového tepla pochádzajúceho z výroby elektrickej energie alebo z priemyselných procesov a chladenie vonkajším vzduchom prispievajú k znižovaniu dopytu po konvenčných druhoch energie; členské štáty by mali preskúmať možnosti využitia týchto zdrojov, uviesť spôsoby ich účinnejšieho využívania, zabezpečiť právnu prehľadnosť, lepšie informovať verejnosť a zintenzívniť úsilie v oblasti výskumu,

G. so zreteľom na nutnosť zmeny a doplnenia šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1997 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia(2) takým spôsobom, aby mohli členské štáty uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na materiál a služby v oblasti využívania výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie,

1.  vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu v súlade s článkom 175 ods. 1 Zmluvy o ES a najneskôr do 31. júla 2006, legislatívny návrh na zvýšenie podielu využitia obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu, v súlade s podrobnými odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe;

2.  potvrdzuje, že uvedené odporúčania sú v súlade s princípmi subsidiarity a základnými občianskymi právami;

3.  domnieva sa, že požadovaný návrh nebude mať žiadne finančné následky pre rozpočet Spoločenstva;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s podrobnými odporúčaniami, ktoré sú uvedené v prílohe, Komisii a Rade.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2005)0365. (2) Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1.

PODROBNÉ ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU

A.     ZÁSADY A CIELE NÁVRHU

1.  Účelom požadovaného návrhu je zhodnotiť a využiť hospodárske možnosti s cieľom zvýšiť podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov využívanej pri výrobe tepla a chladu v EÚ zo súčasnej úrovne vo výške približne 10% na realistickú a ambicióznu úroveň vo výške najmenej dvojnásobku do roku 2020.

2.  Zvýšenie podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov využívanej pri výrobe tepla a chladu by malo výraznou mierou prispieť k zabezpečeniu dodávok energie do EÚ, tvorbe nových pracovných miest, zlepšeniu stavu životného prostredia a malo by výrazne znížiť dopyt po konvenčných druhoch energie v EÚ, celkovú spotrebu energie v odvetví výroby tepla a chladu v EÚ, najmä závislosť EÚ na rope a plyne a ceny energií pre spotrebiteľov, ktorí ich využívajú na súkromné alebo firemné účely.

3.  Smernica má stanoviť rámcové podmienky pre režimy podpory jednotlivých členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity a platnými európskymi pravidlami v oblasti energetiky a životného prostredia

4.  Možnosti obnoviteľných zdrojov energie pre vykurovanie a chladenie, ktoré boli doteraz len veľmi málo využité, by sa mali vyčerpať za predpokladu, že výsledky, pokiaľ ide o energetické a environmentálne hľadisko, sa ukážu byť pozitívne a zlučiteľné s metódami trvalo udržateľnej výroby. Pre EÚ však takýto krok nesmie byť výhovorkou, ako sa do roku 2020 nestať ekonomikou s najvyššou mierou energetickej účinnosti vo svete; predovšetkým by sa mali odstrániť prekážky pre technológie, ktoré už sú konkurencieschopné, ak je to možné v spolupráci medzi vnútroštátnymi a decentralizovanými orgánmi.

5.  Smernica má umožniť rozsiahly prienik na trhy a rozvoj trhu všetkých technológií prichádzajúcich do úvahy vo všetkých členských štátov celej EÚ. V tejto oblasti možno posilniť medziregionálnu a cezhraničnú spoluprácu. Na tento účel sa náležite využijú príslušné politiky a programy Spoločenstva, napríklad rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu a siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj.

6.  Ekonomická efektívnosť príslušných technológií a postupov sa má zvýšiť prostredníctvom hromadnej výroby a hromadného predaja.

B.     NAVRHOVANÉ OPATRENIA

I.         Ciele, vymedzenie pojmov a monitorovanie

1.   Má sa stanoviť realistický a ambiciózny cieľ pre EÚ týkajúci sa najmenej zdvojnásobenia podielu výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020, aby sa tento podiel zvýšil v celej EÚ.

2.   Záväzné ciele jednotlivých členských štátov, ktoré zohľadňujú súčasné rozdiely v podiele výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie medzi členskými štátmi, ich regiónmi a možnosťami využitia príslušných technológií a s nimi súvisiacich analýz každým z nich, by mali prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa stanoveného pre EÚ.

3.   Mali by sa jasne vymedziť pojmy týkajúce sa foriem predmetnej energie, a to geotermálnej a slnečnej tepelnej energie (vrátane pasívnej energie), blokového ústredného kúrenia a chladenia využívajúceho obnoviteľné zdroje energie, tepla z okolitého prostredia a biomasy (v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou(1), z ktorej sa bude pritom vychádzať.

4.   Najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti smernice by sa mali členské štáty dohodnúť na akčných plánoch na dosiahnutie spoločných cieľov na základe ich vnútroštátnych potenciálov a zamerať sa na využívanie obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a chladu. Akčné plány členských štátov by sa mali obnovovať každé tri roky a predkladať Komisii.

5.   Na odhadovanie spotreby energie EÚ v oblasti výroby tepla a chladu a na monitorovanie vývoja podielu energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov sa má vypracovať systém monitoringu EÚ platný vo všetkých členských štátoch, na vytvorenie spoľahlivej a jednotnej databázy.

II.       Odstránenie administratívnych prekážok

1.   Od členských štátov sa musí vyžadovať, aby zabezpečili jasný právny rámec na schvaľovanie, kontrolu a certifikáciu využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie

2.   V rámci schvaľovania použitia zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a príslušných sietí vykurovania a chladenia členské štáty zabezpečia jasné, efektívne a prehľadné stanovenie kompetencie jednotlivých úradov.

3.   Malo by sa prijať ustanovenie o  racionalizačných a urýchľovacích postupoch na príslušnej riadiacej úrovni. Orgány sú zodpovedné za doloženie svojich dôvodov zamietnutia vydania povolenia.

4.   Administratívne poplatky musia byť transparentné, spravodlivé, nediskriminujúce a nesmú predstavovať skryté zdanenie zdrojov.

III.      Režimy podpory jednotlivých členských štátov

1.      V rámci zásady subsidiarity majú poskytovať finančné stimuly zásadne členské štáty.

2.      Režimy podpory jednotlivých členských štátov však musia pri dosahovaní svojich cieľov dodržiavať tieto zásady:

a)      podpora by mala byť časovo obmedzená a postupne znižovaná;

b)     bezpečnosť investícií by sa mala dosiahnuť podporou podmienok, ktoré sú zo strednodobého hľadiska bezpečné a stabilné;

c)      zabránenie kolísaniu trhu vytvorením bezpečných podmienok pre režimy podpory;

d)     účinná a systematická podpora využívania existujúceho potenciálu a dosahovania cieľov;

e)      zvýšenie ekonomickej efektívnosti technológií týkajúcich sa obnoviteľnej energie prostredníctvom rozšírenia hromadnej výroby;

f)      zohľadnenie osobitných potrieb použitých technológií a dlhodobého cieľa plného využívania potenciálu jednotlivých technológií;

g)        podpora nákladovo efektívnych obnoviteľných technológií bez ohľadu na ich rozsah.

3.      V prípade, že technológie týkajúce sa obnoviteľnej energie na základe konkurenčných cien a vývoja ešte hlboko neprenikli na trh, môžu členské štáty zvážiť využitie motivačných mechanizmov, akými sú:

a)      daňové výhody/zníženia pre systémy týkajúce sa obnoviteľnej energie a s nimi súvisiace siete výroby tepla a chladu;

b)     podpora priamych investícií;

c)      regulačné opatrenia, akými je v prípade novostavieb alebo rekonštrukčných prác podpora používania a alebo povinného používania systémov týkajúcich sa obnoviteľnej energie, kogenerácie a miestneho alebo diaľkového blokového ústredného kúrenia a chladenia energiou vyrobenou z obnoviteľných zdrojov;

d)     rozdelenie financovania nákladov v rámci podpory systémov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo vyrobeného tepla/chladu z obnoviteľných zdrojov energie, napríklad v súvislosti s kvótou, ktorá je v súlade s cieľmi jednotlivých členských štátov; palivá využívané vo vysoko účinných zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektriny a v zariadeniach na diaľkové vykurovanie a chladenie by nemali byť finančne zaťažené.

e)  iné mechanizmy v rámci jednotného trhu a pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci pre ochranu životného prostredia, pre inovácie a pre regionálny rozvoj..

4.  V súvislosti s motivačnými mechanizmami treba dbať na to, aby nedošlo k neúmernému zvýšeniu nákladov na vykurovanie a chladenie na strane konečného spotrebiteľa

IV.      Sprievodné opatrenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby bola verejnosť plošne informovaná o možnostiach využitia obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu.

2.   Členské štáty zabezpečia uverejnenie štúdií týkajúcich sa výhod, ktoré pre spotrebiteľov vyplývajú z využívania obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení

3.   Členské štáty zabezpečia, aby realizačné profesijné skupiny poznali a ovládali príslušné technológie. V rámci odborného a ďalšieho vzdelávania sa zabezpečí, aby sa technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov dostali na primeranú úroveň.

4.   Členské štáty podporujú vysokú kvalitu príslušných produktov a služieb primeranými prostriedkami.

5.   Členské štáty povzbudzujú verejný sektor, aby sa prioritou verejného sektora v rámci zásobovania stali dodávky tepla a chladu vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie pri náležitom zohľadnení nákladovej efektívnosti, najmä pokiaľ ide o novostavby alebo budovy v rekonštrukcii.

6.   EÚ podporí začatie informačných kampaní na úrovni EÚ, zameraných na využitie energie z obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení

7.   EÚ podporí využívanie štrukturálnych a kohéznych fondov na pomoc a podporu výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie.

8.   Je treba zintenzívniť výskumnú činnosť s cieľom uľahčiť väčší prienik využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a chladu na trh.

9.   Na úrovni EÚ by sa malo zaviesť označovanie ekologickej výroby tepla a chladu.

10. Členské štáty podniknú kroky, aby zabránili odsúvaniu výroby tepla a chladu vo vysoko efektívnych zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektriny na okraj pozornosti, a to prostredníctvom rozvoja národných programov podpory v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou (2) (smernica EÚ o kombinovanej výrobe tepla a elektriny).

11. Komisia je vyzvaná, aby súčasnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(3) rozšírila na všetky budovy s plochou väčšou ako 200 m², so zreteľom na celkovú energetickú účinnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie

12. Komisia je vyzvaná, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zaviesť pre všetky domácnosti najneskôr do roku 2012 minimálne stavebné normy, vychádzajúce z noriem pre pasívnu energiu (menej ako 10 kW/m2).

(1) Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33. (2) Ú. v. L 52, 21.2.2004, s. 50. (3) Ú. v. L 1, 4.1.2003, s. 65.

I.) Why do we need a directive to increase the share of heating and cooling from renewable energy?

One of the most important strategic choices for the future of Europe will be made in the field of energy policy. What is at stake is whether Europe will succeed in achieving a very large measure of energy independence. It can do so only if renewable energy accounts for a growing share of energy consumption and if energy is used more efficiently. Energy independence for Europe's economy will mean above all that its competitiveness is no longer jeopardised by drastic increases and fluctuations in oil and gas prices (Annex 1). Oil, gas, coal and uranium are all finite fossil sources of energy: given the rapidly increasing demand for energy and the alarming climate changes, we cannot rely on these energy sources for our supplies in future.

1.) ... because the potential for using renewable energy in heating and cooling is enormous.

There is no doubt that the great potential of renewable energy for heating and cooling is only beginning to be tapped. In Europe, heating accounts for an estimated 50% of total energy requirements (Annex 2). Demand for cooling is also increasing dramatically. In a number of countries peak electricity consumption no longer occurs in winter, but in summer. The market development of cooling from renewable energy must be accelerated above all in order to avert a further increase in electricity consumption. Geothermal and solar thermal energy and biomass are able to replace large amounts of fossil fuels and thereby reduce emissions of CO2 and other harmful substances.

The increasing utilisation of renewable energy in heating offers enormous opportunities for local craft industries, for agriculture, forestry and small- and medium-sized industrial enterprises. The Eastern European Member States with their large agricultural sectors are in a particularly good position to benefit from this development.

Renewable energy as a whole makes an important contribution to Europe's economy. In 2004 the renewable energy sector had an overall turnover of 15 billion euros. The enterprises involved predict that by the year 2020 they will grow by at least 10% annually and attract investments totalling 450 billion euros in Europe (Annex 3). The heating and cooling sectors may account for a large share of this. A European legislative framework is intended to allow the potential of renewable energy for warming and cooling, which has so far been largely ignored, to be fully exploited.

2.) ... because only a stable legislative framework can create the necessary market maturity in heating and cooling from renewable energy.

So far there are only a number of regions in Europe, such as Barcelona (mandatory utilisation) or Upper Austria (education and information) with successful strategies - which are largely independent of budgets - for the use of heating and cooling from renewable energy. This means that over 80% of plants in Europe (Annexes 4, 5 and 6) are concentrated in a few Member States or even regions. This is determined not by different potentials of the regions or Member States, but rather by political framework conditions. Most Member States have aid programmes, such as for example the market incentive programme in Germany, which are all dependent on the budget and cannot therefore be calculated. This means that no Member State pursues a policy of continuous national aid support which could provide the kind of long-term investment and planning security which is so important for energy investments. The result is a stop-and-go market development which has not led to any genuine market penetration or the establishment of sustainable industries. A higher degree of market penetration is, however, necessary in order to achieve economic feasibility through mass production and marketing. A European directive which provides a legislative framework for national aid instruments is intended to provide such a long-term and stable strategy in all Member States.

The European Union has already pursued such a strategy in adopting Directive 2001/77/EC 'on the promotion of electricity produced from renewable energy sources in the internal electricity market' and Directive 2003/30/EC 'on the promotion of the use of biofuels or other renewable fuels for transport'. These European provisions in the electricity and transport sectors create clear framework conditions with national targets and ensure that legislative and other measures are taken in all Member States to achieve the targets. These developments have led to a rising share of renewable sources of energy, the further development of innovative technologies and the creation of new skilled jobs in almost all Member States (Annex 7). It was the legislative framework, rather than intensity of sun or wind that was decisive both now and in the pass. Measures that have proved successful for electricity generation from renewable sources and biofuels must now be applied with whatever adjustments are needed to heating and cooling. The legislative gap must be closed!

The biomass action plan which the Commission is due to unveil at the end of November 2005 will not in itself be enough to achieve the sustainable development of all renewable heating and cooling technologies. It can only be regarded as a measure in a specific sector which complements a directive.

3.) ... because this is the only way in which a share of renewable sources of energy in total energy consumption of 12% by 2010 and 20% by 2020 can be achieved.

For years the European Union has been pursuing a policy of sustainable energy supplies. In the 1997 White Paper, the European Union set the target of increasing the share of renewable energy in the EU's total energy consumption to 12% by 2010 (Annex 8). In its recent report 'on the share of renewable energy in the EU', the European Parliament had demanded that renewable sources account for at least 20% by 2020 and considered a share of 25% by 2020 to be feasible.

These targets can only be achieved if efforts are stepped up to increase the share of renewable energy in the electricity and transport sectors on the one hand, but also, more particularly, in heating and cooling. In its communication on 'the share of renewable energy in the EU' of 26 May 2004, the Commission estimates that 'with the measures that have been put in place (...) the share of renewable energy sources in the EU 15 is on course to reach 10% in 2010. The shortfall compared to the 12% target is caused by sluggish growth of renewable energy markets for heating and cooling, leading to the conclusion that considerable extra action is needed in this sector to enable the full 12% target to be reached.'

The Commission has identified the problem, but has not so far taken any legislative measures, while the European Parliament is convinced of the need for such measures and in its report on the communication (the Turmes report, see above), which was adopted by a large majority, called for a directive to increase the share of heating and cooling generated by renewable energy. The present legislative own-initiative report now commits the Commission to respond to Parliament's demands.

II.) What should a directive contain?

Although the heating sector functions structurally in a different way from the electricity market, a directive can create both a legislative framework for national support schemes and nationally binding objectives for a share of renewable sources of energy (Annexes 9 and 10). Furthermore, a standard Europe-wide monitoring system must be developed (1). This monitoring will be essential for the future of energy supplies. This is the only way to assess European energy requirements for heating and cooling and oversee the growth of the renewable share.

Your rapporteur is not proposing a special support scheme. In accordance with the principle of subsidiarity, each Member State should decide by itself which incentives should be provided. However, it is absolutely critical these instruments be based on certain principles (III). It is particularly important that investment and planning security are provided by supporting conditions which are stable in the medium and long-term. In this way, stop-and-go market developments will be averted and market maturity achieved as rapidly as possible by mass production and mass marketing. The financing of renewable technologies in the heating sector should therefore concentrate above all on initial investment costs, since these are still in part significantly higher than for fossil technologies. Wood pellets and, of course, solar or geothermal energy are already often cheaper than oil or gas - and of course cost virtually nothing (Annex 11). Once market maturity has been achieved, support schemes must stop. In order to ensure that incentives actually function and have the desired effect, existing administrative barriers must be dismantled (II). It is particularly important to create legal clarity for the use of renewable sources of energy for heating and cooling - this applies particularly to geothermal energy - and authorisation procedures must be clear, efficient and transparent and have priority for renewables.

Finally, accompanying measures (IV) are particularly important so as to provide comprehensive information, to introduce the appropriate technologies to the professional groups which will be applying them and to ensure quality standards. A further important measure is the adaptation of the Value Added Tax directive 77/388/EEC, since Member States are currently entitled to apply a reduced rate of VAT only to electricity and gas consumption, but not to renewable energy technologies.

III.) Conclusion

The European Parliament has already adopted an own-initiative report calling on the Commission to take action in the field of renewable energy. In 1996 it had called upon the Commission to put forward a strategy to promote renewable sources of energy. The Commission responded with its milestone White Paper on renewable energies which led later to the abovementioned directives on electricity from renewables, on biofuels and on buildings. This is an important initiative by Parliament to produce a directive to cover heating and cooling as well. It will contribute not only to securing Europe's energy supplies, but also to attaining the Kyoto and Lisbon objectives.

Annex, 1:

Annex, 2:

Primary Energy Consumption by sector, EU-25

Source: elaboration based on Eurostat data

Annex, 3:

Forecasted investment in RES technologies

The implementation of new policies to promote renewable energy sources will have a considerable impact on the amount of investments made in this sector. In order to reach the target an investment of at least €443 billion in renewable energy is needed over the period 2001-2020.

Source: EREC

Annex, 4:

This diagram shows the strong imbalance in the use of solar thermal heating and cooling in the EU.

If the whole EU was at the same level as Austria today, we would have a solar thermal capacity in operation of 82.000 MWth, providing more than 70 TWh of solar thermal energy, replacing substantial amounts of precious fossil fuels or electricity.

Instead, the current EU average is less than 21 kWth

per 1000 inhabitants, and many countries with high potential are much below the average.

Annex, 5:

“Solar thermal energy has taken off only in Germany, Greece, Austria and Cyprus. At the end of 2002 the installed surface of solar collectors in the EU15 was nearly 12.8 million square metres, compared with around 11.8 at the end of 2001. This increase was led by the German market. In 2002, 80% of the total solar thermal capacity of the EU15 was installed in the three leader countries. Austria, for example, has 9 times more thermal collectors than Spain.

Among the new Member States, Cyprus stands out with about 600,000 square metres installed.”

source: Communication from the Commission to the Council and the European Parliament "The share of renewable energy in the EU"

Annex,6:

Geothermal energy use in the enlarged EU 2004

This diagram shows the strong imbalance in the use of geothermal use in the EU.

Source: country update reports of WGC

Annex, 7:

The introduction of favourable policies for renewables electricity has led to a significant increase in employment in the sector in Germany (as an example). The main effects were during the last four years.

Source: Ministry for Environment, Germany

Annex, 8:

Allocation of 12% RES target per sector

Source: ESTIF

The targets included in the Directive 2001/77/EC on the promotion of renewable electricity correspond roughly to 6% of the EU’s primary energy consumption, i.e. half of the 12% target set in the White Book of 1997.

The target included in the Directive 2003/30/EC on the promotion of biofuels or other renewable fuels for transport correspond to roughly 1% of the EU’s primary energy consumption.

5% are missing to reach the EU 12% target. This 5% can come only from renewable heating and cooling.

Annex, 9, 10:

The projection sees the share of RES heat production in 2020 reach 25%, which means that a quarter of total heat generation in the EU-15 can come from renewable energy sources, provided that favourable policy frameworks are introduced.

Source: EREC

Annex, 11:

This graph shows the price development of oil for heating purposes and wood pellets in Austria.

Sources: IWO Österreich, Tecson GmbH, Ökowärme

Vážený pán Giles Chichester

predseda

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

BRUSEL

Vec:                Právny základ správy z vlastnej iniciatívy týkajúca sa výroby tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov energie (2005/2122INI))

Vážený pán predseda,

listom z 2. decembra 2005 ste podľa článku 35 odseku 2 rokovacieho poriadku poverili Výbor pre právne veci preskúmaním platnosti a vhodnosti právneho základu uvedenej správy z vlastnej iniciatívy.

Výbor preskúmal túto vec na schôdzi dňa 16. januára 2006.

Článok 175 odsek 1 Zmluvy o ES

Výbor ITRE navrhuje, že by sa ako právny základ mal brať článok 175 odsek 1 Zmluvy o ES:

Článok 175 odsek 1

1. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov rozhodne o postupoch, ktoré má Spoločenstvo prijať na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 174.

Článok 174, na ktorý odkazuje článok 175 odsek 1, stanovuje toto:

Článok 174 odsek 1

1. Politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia prispieva k uskutočňovaniu nasledujúcich cieľov:

— udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

— ochrana ľudského zdravia,

— rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

— podpora opatrení na medzinárodnej úrovni pri riešení regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia.

Energetika

Článok 3 ods. 1 písm. u) Zmluvy o ES stanovuje, že činnosti Spoločenstva zahŕňajú „opatrenia v oblasti energetiky...“. Pre oblasť energetiky však nie je k dispozícii osobitný právny základ a v deklarácii (č.1) o civilnej ochrane, energetike a cestovnom ruchu, ktorá je pripojená k Zmluve o ES, Komisia vyhlásila, že činnosť Spoločenstva v týchto oblastiach sa má riadiť súčasnými ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev. Ani zmluva z Amsterdamu a ani zmluva z Nice neuviedli v platnosť deklaráciu medzivládnej konferencie z roku 1992 v tom zmysle, že následným pozmenením a doplnením zmluvy by sa do nej mohli zahrnúť hlavy týkajúce sa týchto oblastí(1).

Cieľ a obsah správy z vlastnej iniciatívy

Podľa prílohy k návrhu uznesenia sa zdá, že hlavným cieľom návrhu je životné prostredie (porovnaj predovšetkým s treťou zarážkou článku 174 ods. 1 Zmluvy o ES: „rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov“). Odseky 1 a 2 časti A uvádzajú toto: „Cieľom návrhu je zvýšiť podiel obnoviteľnej energie využívanej na vykurovanie a chladenie v EÚ zo súčasnej úrovne približne 10 % na 25 % do roku 2020“ a „vzrast podielu obnoviteľnej energie používanej na vykurovanie a chladenie by mal významne prispieť k zabezpečeniu dodávok energií v Európe a výrazne znížiť závislosť Európy predovšetkým od ropy a zemného plynu“.

Tieto ciele sa majú dosiahnuť využitím potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie a umožnením toho, aby príslušné technológie dosiahli vysokú úroveň prieniku na trh a rozvoja, čo má uľahčiť masová výroba a masové uvádzanie na trh (časť A, odseky 4,5 a 6).

Cieľom návrhu je stanoviť cieľovú úroveň pre EÚ a vnútroštátne ciele tak, aby sa podiel obnoviteľnej energie pri kúrení a chladení zvýšil zo súčasných 10 % na 25 % do roku 2020 (časť B1, odseky 1 a 2). Príslušné formy energie sa uvádzajú ako geotermálna energia, solárna energia a energia z biomasy.

Ďalšími cieľmi sú akčný plán dohodnutý členskými štátmi a celoeurópsky monitorovací systém navrhnutý tak, aby hodnotil požiadavky na kúrenie a chladenie a monitoroval rast podielu obnoviteľnej energie (časť B1, odseky 4 a 5).

V časti BII navrhuje výbor ITRE odstrániť administratívne bariéry, ktoré bránia výstavbe elektrární založených na obnoviteľných zdrojoch.

V časti BIII sa uvádza niekoľko zásad, ktoré musia spĺňať vnútroštátne finančné nástroje. Navrhuje sa aj niekoľko stimulačných mechanizmov (vrátane daňových zvýhodnení, priamej investičnej podpory a pod.)

Uvádza sa aj ustanovenie týkajúce sa verejných informačných kampaní a možnosti uplatňovania zníženej sadzby DPH za materiály a služby v oblasti vykurovania a chladenia (časť BIV).

Záver

Z pohľadu cieľu a obsahu navrhnutého opatrenia sa za vhodný právny základ považuje článok 175 odsek 1.

Výbor pre právne veci sa preto na schôdzi dňa 16. januára 2006 jednomyseľne(2) rozhodol odporučiť Vám, aby ste ako právny základ ďalej používali článok 175 odsek 1 Zmluvy o ES.

S úctou,

Giuseppe Gargani

(1) Pozri Lenaerts a Van Nuffel, Constitutional Law of the EU, Sweet & Maxwell, Londýn, 2005, para. 5-005. (2) Hlasovania sa zúčastnili: Giuseppe Gargani (predseda), Diana Wallis (navrhovateľka), Maria Berger, Bert Doorn, Monica Frassoni, Jean-Paul Gauzčs (za Kurta Lechnera), Klaus-Heiner Lehne, Antonio Masip Hidalgo, Manuel Medina Ortega (za Nicolu Zingarettiho), Aloyzas Sakalas a Jaroslav Zvěřina.