Postup : 2006/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0206/2006

Predkladané texty :

A6-0206/2006

Rozpravy :

PV 04/07/2006 - 12
CRE 04/07/2006 - 12

Hlasovanie :

PV 05/07/2006 - 4.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0302

SPRÁVA     
PDF 191kDOC 162k
2. júna 2006
PE 371.837v02-00 A6-0206/2006

o rámcovej politike posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike

(2006/2003(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Joan Calabuig Rull

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rámcovej politike posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike

(2006/2003(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike (KOM(2005)0474),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty Komisie (SEC(2005)1215, SEC(2005)1216 a SEC(2005)1217),

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 28. novembra 2005,

–   so zreteľom na závery predsedníctva bruselskej Európskej rady z 23. a 24. marca 2006,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0206/2006),

A.  keďže uvedené oznámenie Komisie načrtáva na základe podrobnej previerky konkurencieschopnosti v 27 sektoroch pracovný program pre priemyselnú politiku výrobných odvetví na nadchádzajúce roky,

B.  keďže dynamický a vysoko konkurencieschopný priemysel je predpokladom pre lepšie sociálne a environmentálne normy;

C.  keďže výrobné odvetvia v EÚ zabezpečujú približne 20% produkcie EÚ a zamestnávajú približne 34 miliónov ľudí,

D.  keďže Rada uznáva význam výrobných odvetví ako tvorcu nových a inovatívnych výrobkov,

1.  víta oznámenie Komisie, ktoré stanovuje politický rámec a rozšírený pracovný program pre výrobné odvetvia na nadchádzajúce roky; považuje toto oznámenie za dôležitý stavebný prvok pri budovaní zdravej a vyrovnanej priemyselnej politiky, a to kombináciou konkrétnych sektorových opatrení s medzisektorovými politickými iniciatívami;

2.  uznáva dôležitú úlohu výrobných odvetví v EÚ; zdôrazňuje, že priemyselná výroba, služby a obchod sú pevne a v čoraz väčšej miere poprepájané v modernom podnikateľskom prostredí; preto dôrazne podporuje rozvoj súvislej priemyselnej politiky na európskej úrovni, aby bolo možné čeliť výzvam spojeným s globalizáciou;

3.  pripomína, že EÚ si musí stanoviť za cieľ zostať veľkou priemyselnou mocnosťou a neobmedzovať sa len na rozvoj sektora služieb;

4.  domnieva sa, že Spoločenstvo by malo dohliadať na spoločný rozvoj stratégií konkurencieschopnosti v oblasti priemyslu a služieb a na podporu osvedčených postupov v rámci podnikateľského prostredia a podnikania vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov a rovnakých príležitostí pre mužov a ženy;

5.  pripomína, že ciele lisabonskej stratégie sú minimálne a členské štáty by sa mali zaviazať, že ich budú dodržiavať; konštatuje, že viacero členských štátov nedávno prijalo národné politiky na posilnenie priemyselnej výroby; je presvedčený, že izolované národné politiky by mohli brzdiť rozvoj európskej priemyselnej politiky, a že lepšia koordinácia krokov medzi členskými štátmi na jednej strane a Spoločenstvom na druhej strane by mohla posilniť obe; nalieha preto na Komisiu aj členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na účinnú koordináciu krokov v tejto oblasti, do ktorej by sa zapojili vlády, priemysel, a zainteresované strany na európskej, národnej a regionálnej úrovni;

6.  upozorňuje, že pri vytváraní priemyselného rámca, ktorý bude stabilný a príťažlivý a ktorý zabezpečí právnu istotu, je aktivita jednotlivých vlád nezastupiteľná; zdôrazňuje, že moderný verejný sektor má pri vytváraní infraštruktúr a podpore vzdelávania a inovácie zásadnú úlohu;

7.  zastáva názor, že politika Spoločenstva v oblasti pomoci a podpory vnútroštátnych priemyselných politík sa musí zamerať na rozvoj európskych základní excelencie a vytvoriť tak synergie kvalifikácií miestnych trhov práce a výskumných stredísk bez toho, aby sa zanedbalo politické a makroekonomické prostredie, ktoré je orientované na rozvoj, a podporovať výraznejšie investície a vytvárať bohatstvo a vysokokvalitné pracovné miesta zabezpečujúce súvisiace práva; víta skutočnosť, že oznámenie Komisie zavádza definíciu európskej priemyselnej politiky; zdôrazňuje však, že tento prístup by nemal byť len horizontálny, ale rovnakým spôsobom treba uvažovať aj v jednotlivých odvetviach;

8.  podporuje iniciatívy stanovené v oznámení; víta podrobnú analýzu 27 sektorov a jasné zameranie v odporúčaniach; za aktuálnu výzvu však považuje konkrétnu realizáciu iniciatív; domnieva sa, že na zabezpečenie dlhodobej súdržnej realizácie je potrebné, aby sa navrhované iniciatívy koordinovali v rámci jedného generálneho riaditeľstva, ktorým by bolo generálne riaditeľstvo pre podnikanie a priemysel, a jednej zostavy Rady, a to Rady pre konkurencieschopnosť; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o pokroku dosiahnutom v súvislosti s iniciatívami do konca tohto roka; takisto vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť systematického hodnotenia a pravidelného bilancovania výhod a pridanej hodnoty iniciatív (napríklad skupín na vysokej úrovni, inovačných panelov a pracovných skupín) v akomkoľvek odvetví;

9.  vyzýva Komisiu, aby venovala primeranú pozornosť všetkým odvetviam priemyselnej výroby a v prípade potreby vyplnila medzery tak v analýze určitých odvetví, ako aj v opatreniach, ktoré sa musia prijať, s ohľadom na vysoký stupeň regionálnej koncentrácie istých typov priemyslu;

10.  uznáva, že je potrebné posilniť konkurencieschopnosť výrobného priemyslu; víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na sociálnu zodpovednosť podnikov a nevyhnutnosť trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby prikladala rovnaký význam pracovnému prostrediu a zdraviu a bezpečnosti zamestnancov, s cieľom zaručiť vytváranie početnejších a kvalitnejších pracovných miest;

11.  uznáva, že vykonávanie európskej priemyselnej politiky v odvetviach strategického záujmu pre hospodárstva členských štátov si vyžaduje posilniť existujúci priemysel, zachovať vnútorný trh otvorený a v prípade potreby uplatňovať reguláciu, zohľadniť činitele súvisiace s konkurencieschopnosťou, ktoré by mohli mať vplyv na úroveň zamestnanosti v mnohých členských štátoch, a podporovať modernizáciu celého európskeho priemyslu, ktorý už je konkurencieschopný alebo by sa takým mohol stať;

12.  je presvedčený, že budúcnosť priemyselnej výroby v Európe spočíva vo zvýšení pridanej hodnoty a zlepšení kvality; vyjadruje preto obavy, že celkový obchod EÚ sa naďalej sústreďuje v sektoroch s priemernými až špičkovými technológiami a nízkou až strednou kvalifikáciou pracovnej sily; verí, že vzdelávanie a odborný výcvik sú kľúčové pojmy tak pri zlepšovaní kvalifikácie pracovnej sily, ako aj pri uľahčovaní štrukturálnych zmien; vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie nevenuje dostatočnú pozornosť vzdelávaniu, celoživotnému vzdelávaniu a odbornému výcviku; nalieha na členské štáty, aby zvýšili úsilie a zatraktívnili štúdium technických a vedeckých odborov väčšiemu počtu mladých študentov;

13.  víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že dobre vyškolená a pružná pracovná sila predstavuje hlavný zdroj a najdôležitejší konkurenčný prvok EÚ; vyzýva EÚ, aby sa sústredila na posilnenie profesionálneho zdokonaľovania zamestnancov na všetkých úrovniach, najmä nekvalifikovaných zamestnancov;

14.  považuje okrem toho za pozitívne návrhy Komisie na vyriešenie nedostatku odborných kvalifikácií, ktorému čelí priemysel, prostredníctvom politík, ktoré podporujú transparentnosť, presun a uznávanie kvalifikácií a umožňujú identifikovať súčasné potreby kvalifikácií v jednotlivých sektoroch a určovať, kde ich je nedostatok;

15.  upozorňuje, že je potrebné rozhodnejšie investovať do zlepšovania kvalifikácie ľudských zdrojov, napríklad prostredníctvom operatívnych programov odborného vzdelávania vo vedách a technológiách, zameraných na zaručenie kvality a diverzifikáciu ponúk odborného vzdelávania v rôznych členských štátoch;

16.  vyzýva podniky, aby zabezpečili čo najlepšie podmienky odborného vzdelávania pre pracovníkov poskytovaním nepretržitých odborných školení svojim zamestnancom a aby vypracovali plány rozvoja kvalifikácií a vo všeobecnosti prevzali zodpovednosť za celoživotné vzdelávanie a nepretržité odborné vzdelávanie svojich pracovníkov;

17.  domnieva sa, že prenos poznatkov a uplatňovanie výsledkov výskumu na nové produkty a postupy je vo výrobných odvetviach naďalej nedostatočné, najmä v prípade malých a stredných podnikov; v tomto zmysle vidí jednoznačnú potrebu prekonať súčasnú priepasť medzi výskumom a trhom; je presvedčený, že osobitnú pozornosť treba venovať spoločnému riešeniu tohto problému a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby sa urýchlene pohli dopredu s konkrétnymi riešeniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosti ponúkané rámcovým programom pre konkurencieschopnosť a inováciu by sa mali využívať racionálnym spôsobom a čo najúčinnejšie;

18.  domnieva sa, že je potrebné vziať do úvahy osobitné potreby malých a veľmi malých podnikov, lebo ich problémy nemožno porovnávať s problémami veľkých podnikov;

19.  uznáva, že treba vytvoriť mechanizmy na priamu podporu výskumných činností v konzorciách, ktoré zahŕňajú podniky a výskumné jednotky alebo univerzitné tímy, čím sa umožňuje rýchlejší presun kvalifikácií a technológií;

20.  v súlade so správou nezávislej expertnej skupiny o výskume, vývoji a inovácii zdôrazňuje, že poskytovanie štátnej pomoci iným než malým a stredným podnikom je opodstatnené vtedy, ak má štátna pomoc za cieľ podporiť spoluprácu s inými podnikmi, s MSP, s univerzitnými zariadeniami v rámci „otvorených inovačných zoskupení“, s centrami excelencie a programami zameranými na výskum a vývoj, ktoré sa realizujú v rámci spolupráce;

21.  poukazuje na to, že prosperita EÚ závisí od rozvoja vedúcich európskych inovačných priemyslov;

22.  víta koncepciu technologických platforiem, ktoré umožnia rozmach rozvojovým líniám výskumu, ktoré budú spĺňať požiadavky trhu; myslí si zároveň, že sú potrebné zvýšené prostriedky na aplikovaný výskum, ktorý vedie k inovatívnym výrobkom; v tomto ohľade víta zámer Európskej investičnej banky (EIB) podstatne zvýšiť dostupné financie pre investície na zvýšenie rastu vo výskume a rozvoji a pre MSP; pripomína závery uvedenej Európskej rady z Bruselu, podľa ktorých sa očakáva až 30 miliárd EUR z rizikového kapitálu a garantovaných bankových pôžičiek na podporu inovácie a na posilnenie krokov vo výskume a rozvoji; vyzýva Komisiu a EIB, aby spolu so súkromným sektorom presadzovala tieto závery v praxi;

23.  zdôrazňuje silný potenciál nanovied a nanotechnológií a naliehavo vyzýva priemyselné odvetvie, aby sledovalo technologický pokrok a ustanovenia Európskeho akčného programu na roky 2005 – 2009 v tejto oblasti, aby mohlo využiť nové možnosti a perspektívy, ktoré sa ponúkajú všetkým priemyselným sektorom;

24.  zdôrazňuje problém prístupu k finančnému a rizikovému kapitálu, najmä pre inovatívne začínajúce podniky a MSP; žiada preto Komisiu, aby užšie zapojila EIB a Európsky investičný fond do práce sektorových iniciatív;

25.  domnieva sa, že by bolo veľmi užitočné vytvoriť skupinu na vysokej úrovni, ktorá by dbala na zosúladenie legislatívy v oblastiach priemyslu, energetiky a životného prostredia s cieľom zlepšenia trvalej udržateľnosti a konkurencieschopnosti; upozorňuje na potrebu analyzovať nielen trh s elektrickou energiou, ale aj trh so zemným plynom s ohľadom na to, že tieto trhy majú výrazný dosah na niektoré spracovateľské odvetvia;

26.  upozorňuje, že výrobné odvetvia sa často vyznačujú regionálnou koncentráciou; naliehavo preto žiada regionálne a vnútroštátne orgány, aby v úzkej spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi aktérmi zostavili miestne strategické plány pre oblasti, ktoré sú alebo majú potenciál stať sa centrami inovačných spracovateľských zoskupení; v tejto súvislosti žiada, aby boli miestne stratégie zamerané na najlepšie možné využitie primárneho odvetvia tvorby bohatstva, výskumného potenciálu, ale aj všetkých komparatívnych výhod každého regiónu; vyzýva členské štáty, aby v tomto zmysle plne využívali možnosti štrukturálnych fondov;

27.  upozorňuje na to, že budúce opatrenia európskej priemyselnej politiky musia brať do úvahy nielen sektorovú dimenziu, ale tiež teritoriálnu dimenziu; konštatuje, že oblasti s vysokou koncentráciou spracovateľského priemyslu si vyžadujú také priemyselné a hospodárske politiky, ktoré reagujú na ich osobitné potreby; vyzýva preto Komisiu, aby nadviazala na návrhy uvedené v oznámení a preskúmala možnosť posilnenia spolupráce medzi regiónmi, ktoré čelia podobným problémom a výzvam, ako aj možnosť vytvorenia sietí medzi výrobnými prevádzkami v týchto regiónoch s cieľom podporiť rozvoj a koordináciu relevantných priemyselných a hospodárskych politík;

28.  domnieva sa, že štrukturálne fondy môžu značne prispieť k posilneniu priemyslu; kritizuje preto zníženie príslušných rozpočtových prostriedkov v rámci finančného výhľadu, čo bude mať v prvom rade vplyv na možnosti EÚ v oblasti podpory inovácií a zlepšovania odbornej úrovne pracovníkov a v druhom rade na pracovné podmienky; očakáva, že Rada bude súhlasiť s výrazným zvýšením prostriedkov pre štrukturálne fondy;

29.  víta návrh Komisie, ktorý je zameraný na integráciu a koordináciu priemyselnej politiky s inými politikami vrátane kohéznej politiky, environmentálnej politiky, politiky výskumu a vývoja a energetickej politiky; berie na vedomie vzájomný vzťah medzi kohéznou a priemyselnou politikou vzhľadom na potrebu infraštruktúry a ľudských zdrojov na zabezpečenie úspechu priemyselnej politiky a posilnenie významnej úlohy európskych zamestnaneckých rád, z čoho vyplýva nutnosť zabezpečiť súlad jednotlivých politík a zvýšenú účasť na živote spoločnosti;

30.  myslí si, že odvetvia, ktoré čelia intenzívnej medzinárodnej konkurencii, by mali spoločne prijať opatrenia na uľahčenie reštrukturalizácie a modernizácie; ako dobrý príklad cituje niekoľko iniciatív, napr. LeaderSHIP 2015, CARS21 a skupinu na vysokej úrovni pre textil a odevy; vzhľadom na naliehavú potrebu konať v súvislosti s dvoma poslednými odvetviami vyzýva Komisiu, aby do jesene 2006 predložila konkrétne návrhy, aby ich Rada mohla schváliť a aby Parlament mohol poskytnúť svoje stanovisko ešte pred koncom roku 2006; víta zámer Komisie zostaviť takéto osobitné sektorové iniciatívy pre farmaceutický, chemický, obranný a vesmírny priemysel a strojárstvo;

31.  zastáva názor, že na sektorovej úrovni sa musia do diskusie zapojiť zamestnanecké odbory, organizácie spotrebiteľov a zamestnávateľské organizácie, aby sa zabezpečilo, že riešenia priemyselnej politiky budú primeranejšie a komplexnejšie;

32.  zdôrazňuje význam rozvinutia dialógu so všetkými zainteresovanými stranami a víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie;

33.  je toho názoru, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by sa nemal zameriavať len na pomoc pracovníkom prepusteným kvôli nadbytočnosti v dôsledku globalizácie nájsť si nové zamestnanie, ale mal by tiež podporovať štrukturálne zmeny a reštrukturalizáciu sektora, a tým vytvárať nové pracovné miesta a zvýšiť konkurencieschopnosť sektora v globalizovanom svete;

34.  zastáva názor, že pomoc Spoločenstva by nemali dostať podniky, ktoré potom, ako prijali finančnú podporu v jednom členskom štáte, presunú svoje výrobné aktivity do inej krajiny bez toho, aby úplne dodržali zmluvy, ktoré podpísali s príslušným členským štátom;

35.  upozorňuje, že dialóg medzi vedením a pracovníkmi by mal zohrávať kľúčovú úlohu v otázkach spojených s modernizáciou a pri hľadaní spôsobov, ako predpokladať a realizovať zmeny, ktoré sú potrebné na to, aby sa odvetvia stali, resp. zostali konkurencieschopnými;

36.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu súčasného stavu priemyselnej výroby v nových členských štátoch, ako aj budúcich výziev a aby dozerala na správne uplatňovanie legislatívy Spoločenstva; vďaka čomu by bolo možné získať potvrdené celkové z 25 členských štátov, pričom na ich základe by sa dalo pristúpiť k analýze rôznych sektorov a formulovať odporúčania pre ďalšie pokračovanie priemyslovej politiky;

37.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu podnikov, ktoré vyvážajú a ktoré v značnej miere investujú do výskumných a inovačných projektov;

38.  nalieha na Komisiu, aby sa zamerala na oblasť trhového dozoru a boj proti nekalej konkurencii a falšovaniu; žiada Komisiu, aby do konca tohto roka predložila konkrétne návrhy v oblasti ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva; v súlade s tým sa domnieva, že treba zintenzívniť úsilie v boji proti dovozu napodobenín značkových výrobkov z nečlenských krajín a že členské krajiny by si za účelom odhaľovania týchto praktík mali vymieňať informácie a uplatňovať pokročilejšie technológie na miestach, cez ktoré do Európskej únie prichádza tovar;

39.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a evidovala, do akej miery sú dovážané výrobky v súlade s európskou legislatívou na ochranu životného prostredia a na ochranu zdravia spotrebiteľov, a do akej miery ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskych výrobkov;

40.  zdôrazňuje význam prístupu výrobných odvetví na trh; naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s postihnutými odvetviami pokračovala vo svojom úsilí odhaľovať medzinárodné praktiky, ktoré môžu mať negatívny dosah na konkurencieschopnosť európskych podnikov, najmä v súvislosti s predpismi a subvenciami, a aby odstraňovala obchodné a investičné bariéry, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými pravidlami; v bilaterálnych dohodách vidí dobrú príležitosť, ako prekonať tieto problémy spravodlivým, transparentným a prezieravým spôsobom, tak aby sa zásada reciprocity stala všeobecným pravidlom v obchodných vzťahoch Únie;

41.  zdôrazňuje, že legislatíva, ktorej cieľom je zahrnúť otázky životného prostredia do hospodárskych politík a stratégií, by mala ponechať členským štátom určitú pružnosť vo výbere hospodárskych a finančných nástrojov;

42.  je presvedčený, že pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať, najmä v rámci WTO, je nevyhnutné prihliadať na kontext a osobitné charakteristiky každého sektora, na príležitosti a výzvy, ktoré môžu vzniknúť, a na ťažkosti, ktorým čelia jednotlivé členské štáty;

43.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom vytvorenia rovnováhy medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi aspektmi sledovali ciele trvalo udržateľného rozvoja;

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

     INT/288 - CESE 1435/2005.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Silný a zdravý výrobný sektor je dôležitý z hľadiska úplného vyčerpania potenciálu EÚ. Priemyselná výroba v EÚ zabezpečuje približne 20% produkcie EÚ a zamestnáva približne 34 miliónov ľudí. Viac než 80% výdavkov EÚ do výskumu a rozvoja v súkromnom sektore sa vynaloží do výroby. Z výrobných odvetví pochádzajú nové a inovatívne výrobky, ktoré sa podieľajú približne 75% na vývoze EÚ. Výrobné odvetvie sa skladá z mnohých MSP: vyše 90% podnikov a 58% pracovných pozícií vo výrobe tvoria MSP.

Hoci priemyselná výroba v Európe má obrovský potenciál pre tvorbu bohatstva a pracovných miest, čelí aj rýchlym technologickým zmenám a rastúcemu tlaku konkurencie tak v špičkových technológiách, ako aj v zrelších odvetviach. Hoci väčšine výrobných odvetví sa darí dobre, všeobecná podoba priemyselnej výroby v EÚ ju posúva na nie práve ideálnu pozíciu v celosvetovom kontexte. Aj keď vo väčšine výrobných odvetví sa obmedzila relokácia pracovných miest do krajín s nižšími nákladmi, rastúca medzinárodná konkurencia vo výdajoch a priamych zahraničných investíciách do výskumu a rozvoja vyvoláva vážne obavy. Vytvorenie správnych podmienok, za ktorých by európska priemyselná výroba mohla prekvitať, je preto zásadnou, ale zároveň aj zložitou úlohou.

Čo chýbalo v palete nových programov v rámci lisabonskej agendy je snaha zamerať sa na sektorové záležitosti, najmä v priemyselnej výrobe, a poskytnúť základy sektorových opatrení alebo vertikálnej podpory. Týmto oznámením sa Komisia vydala na cestu plnenia tejto potreby.

Toto oznámenie načrtáva prácu pre priemyselnú politiku vo výrobných odvetviach na nadchádzajúce roky. Analyzované výrobné odvetvia sú zoskupené do štyroch širokých priemyselných odvetví: potravinársky priemysel a bioveda, strojárenský a systémový priemysel, módny a dizajnérsky priemysel a priemysel základných a výrobných tovarov. V rámci týchto oblastí sa podrobne preskúmalo 27 jednotlivých sektorov výroby a stavebníctva, pričom sa používali kľúčové faktory na podporu konkurencieschopnosti a rozvoja, ako napr.: poznatky, lepšia regulácia, životné prostredie a energetika, obchod a štrukturálne zmeny.

Na základe tejto previerky boli prijaté konkrétne odporúčania pre sektorové opatrenia s cieľom podporiť rast, produktivitu a konkurencieschopnosť každého analyzovaného sektora. Okrem toho bolo navrhnutých 7 hlavných medzisektorových politických iniciatív, pomocou ktorých sa majú plniť spoločné úlohy a posilniť vzájomné vzťahy:

· Iniciatíva pre práva duševného vlastníctva a proti falšovaniu

· Vysoká skupina pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie

· Vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti a prístupu na trh

· Nový program zjednodušenia legislatívy

· Zlepšenie sektorových zručností

· Zvládnutie štrukturálnych zmien vo výrobe

· Integrovaný európsky prístup k priemyselnému výskumu a inovácii

Okrem toho Komisia navrhuje zriadiť viacero sektorových iniciatív:

· Farmaceutické fórum

· Strednodobý prehľad biovednej biotechnologickej stratégie

· Vysokú skupinu pre chemický priemysel

· Vysokú skupinu pre obranný priemysel

· Európsky vesmírny program

· Pracovné skupina pre konkurencieschopnosť v oblasti informačných a komunikačných technológií

· Dialóg o politike mechanického inžinierstva

Váš spravodajca víta oznámenie. Po zamietnutí návratu k selektívnemu intervenčnému prístupu oznámenie berie do úvahy osobitný kontext jednotlivých sektorov a navrhuje kombináciu politík na mieru, ktorá by vyhovovala špecifickým možnostiam a výzvam, ktorým jednotlivé sektory čelia. Vzájomným združením do jednej iniciatívy by mohli rozličné politické dimenzie, ktoré majú zásadný význam pre priemysel, a horizontálne iniciatívy zabezpečiť väčšiu koherenciu a integráciu medzi politikami, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť.

Váš spravodajca by rád zdôraznil dôležitosť nasledujúcich bodov a privítal by dodatočné kroky týmto smerom:

· hĺbková analýza situácie a perspektíva priemyselnej výroby v nových členských štátoch,

· úloha vzdelávania, odborného výcviku a prenosu poznatkov pri tvorbe súčasnej štruktúry priemyslu smerom k vedomostnej, inovatívnej spoločnosti,

· koordinácia medzi národnou (a miestnou) priemyselnou politikou a opatreniami Spoločenstva,

· nutné zapojenie všetkých zainteresovaných strán, a najmä sociálnych partnerov, do tvorby budúcnosti sektorov,

· konkrétna realizácia medzisektorových iniciatív, prejavujúca sa v zlepšení rámcových podmienok pre výrobné odvetvia,

· značný nárast nekalej konkurencie v priemyselnej výrobe pochádza z nekompatibilných a falšovaných výrobkov nachádzajúcich sa na trhu EÚ,

· úloha EIB a EIF v sektorových iniciatívach, kde bol nedostatok financií označený za slepú uličku.

Váš spravodajca je pevne presvedčený, že budúcnosť priemyselnej výroby v EÚ spočíva v nepretržitom zameriavaní sa na hodnotnejšie a kvalitnejšie výrobky. Tento prístup si vyžaduje prispôsobenie sa na úrovni podnikov, štruktúrnu úpravu hodnotového reťazca a posun smerom k výrobe viac založenej na poznatkoch a inovatívnejšej výrobe. Tento proces by sa mal uskutočniť prostredníctvom úzkej spolupráce so sociálnymi partnermi, a finančný príspevok z fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mal podľa možnosti zamerať na tento druh reštrukturalizácie a modernizácie európskych výrobných odvetví.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (15.5.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu k priemyselnej politike

(2006/2003(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ilda Figueiredo

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  pripomína, že výroba v Európe predstavuje 20 % produkcie a 34 miliónov pracovných miest a že Európska únia si musí stanoviť za cieľ zostať veľkou priemyselnou mocnosťou a neobmedzovať sa len na rozvoj sektora služieb;

2.  zastáva názor, že politika Spoločenstva v oblasti pomoci a podpory vnútroštátnych priemyselných politík sa musí zamerať na rozvoj európskych základní excelencie a vytvoriť tak synergie kvalifikácií miestnych trhov práce a výskumných stredísk bez toho, aby sa zanedbalo politické a makroekonomické prostredie orientované na rozvoj, a podporovať výraznejšie investície vytvárať bohatstvo a vysokokvalitné pracovné miesta zabezpečujúce súvisiace práva; víta skutočnosť, že dokument Komisie o politickej stratégii zavádza definíciu európskej priemyselnej politiky; zdôrazňuje však, že tento prístup by nemal byť len horizontálny, ale rovnakým spôsobom treba uvažovať aj v jednotlivých odvetviach;

3.  zastáva názor, že na sektorovej úrovni sa musia do diskusie zapojiť zamestnanecké odbory, organizácie spotrebiteľov a zamestnávateľské organizácie, aby sa zabezpečilo, že riešenia priemyselnej politiky budú primeranejšie a komplexnejšie;

4.  zdôrazňuje význam rozvinutia dialógu so všetkými zainteresovanými stranami a víta vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie;

5.  žiada Komisiu, aby cieleným spôsobom rozvinula silný a účinný sociálny dialóg a pevné partnerstvo medzi zamestnávateľmi, odbormi a verejnými orgánmi; zdôrazňuje, že tento sociálny dialóg je užitočným nástrojom na zlepšenie spolupráce na úrovni jednotlivých podnikov a vo výrobnom priemysle vo všeobecnosti, pretože môže prispievať k vytvoreniu väčšej rovnováhy rôznych záujmov prostredníctvom zapojenia všetkých aktérov do procesov rozhodovania a realizácie; uznáva význam zamestnaneckých rád;

6.  uznáva, že vykonávanie európskej priemyselnej politiky v odvetviach strategického záujmu pre hospodárstva členských štátov si vyžaduje posilniť existujúci priemysel, zachovať vnútorný trh otvorený a v prípade potreby uplatňovať reguláciu, zohľadniť činitele súvisiace s konkurencieschopnosťou, ktoré by mohli mať vplyv na úroveň zamestnanosti v mnohých členských štátoch, a podporovať modernizáciu celého európskeho priemyslu, ktorý už je konkurencieschopný alebo by sa takým mohol stať;

7.  je presvedčený, že pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba prijať, najmä v rámci WTO, je nevyhnutné prihliadať na kontext a osobitné charakteristiky každého sektora, na možnosti a výzvy a na ťažkosti, ktorým čelí každý členský štát ;

8.  súhlasí s návrhom Komisie, ktorý je zameraný na integráciu a koordináciu priemyselnej politiky s inými politikami, najmä kohéznou politikou, environmentálnou politikou, politikou výskumu a vývoja a energetickou politikou; berie na vedomie vzájomný vzťah medzi kohéznou a priemyselnou politikou vzhľadom na potrebu infraštruktúry a ľudských zdrojov na zabezpečenie úspechu priemyselnej politiky a posilnenie významnej úlohy európskych zamestnaneckých rád, z čoho vyplýva nutnosť zabezpečiť súlad jednotlivých politík a zvýšenú účasť na živote spoločnosti;

9.  víta skutočnosť, že Komisia uznáva, že dobre vyškolená a pružná pracovná sila predstavuje hlavný zdroj a najdôležitejší konkurenčný prvok EÚ; vyzýva Európsku úniu, aby sa sústredila na posilnenie profesionálneho zdokonaľovania zamestnancov na všetkých úrovniach, najmä nekvalifikovaných zamestnancov; zdôrazňuje, že investície určené na zvyšovanie odborného vzdelávania a na profesionálne zdokonaľovanie všetkých zamestnancov sú potrebné na zaručenie konkurencieschopnosti výrobného priemyslu EÚ v budúcnosti;

10. považuje okrem toho za pozitívne návrhy Komisie na vyriešenie nedostatku odborných kvalifikácií, ktorému čelí priemysel, prostredníctvom politík, ktoré podporujú transparentnosť, presun a uznávanie kvalifikácií a umožňujú identifikovať súčasné potreby kvalifikácií v jednotlivých sektoroch a určovať, kde ich je nedostatok;

11. podotýka, že je vhodné ráznejšie investovať do zlepšovania kvalifikácie ľudských zdrojov, napríklad prostredníctvom operatívnych programov odborného vzdelávania vo vedách a technológiách, zameraných na zaručenie kvality a diverzifikáciu ponúk odborného vzdelávania v rôznych členských štátoch;

12. vyzýva podniky, aby zabezpečili čo najlepšie podmienky odborného vzdelávania pre pracovníkov poskytovaním nepretržitých odborných školení svojim zamestnancom a aby vypracovali plány rozvoja kvalifikácií a vo všeobecnosti prevzali zodpovednosť za celoživotné vzdelávanie a nepretržité odborné vzdelávanie svojich pracovníkov;

13. domnieva sa, že štrukturálne fondy môžu značne prispieť k posilneniu priemyslu; kritizuje preto zníženie príslušných rozpočtových prostriedkov v rámci finančného výhľadu, čo bude mať v prvom rade vplyv na možnosti EÚ v oblasti podpory inovácií a zlepšovania odbornej úrovne pracovníkov a v druhom rade na pracovné podmienky; očakáva, že Rada bude súhlasiť s výrazným zvýšením prostriedkov pre štrukturálne fondy a že členské štáty schvália účinné programy na podporu inovácie, výskumu a vývoja, odborného vzdelávania pracujúcich a podnikateľov a na zjednodušenie prístupu priemyselných podnikov, najmä mikropodnikov a malých a stredných podnikov, k zdrojom financovania; znovu potvrdzuje nutnosť zlepšiť energetickú účinnosť a riadenie energetiky;

14. uznáva, že je potrebné posilniť konkurencieschopnosť výrobného priemyslu; víta skutočnosť, že Komisia kladie dôraz na sociálnu zodpovednosť podnikov a nevyhnutnosť trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby prikladala rovnaký význam pracovnému prostrediu, zdraviu a bezpečnosti zamestnancov, s cieľom zaručiť vytváranie početnejších a kvalitnejších pracovných miest;

15. domnieva sa, že Spoločenstvo by malo dohliadať na spoločný rozvoj stratégií konkurencieschopnosti v oblasti priemyslu a služieb a na podporu osvedčených postupov v rámci podnikateľského prostredia a podnikania vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov a rovnakých príležitostí pre mužov a ženy;

16. uznáva, že je nutné okamžite posilniť technologické kapacity a inovatívnu schopnosť podnikov, čo si vyžaduje rozvíjanie mechanizmov na priamu podporu výskumných činností v konzorciách, ktoré zahŕňajú podniky a výskumné jednotky alebo univerzitné tímy, čím sa umožňuje rýchlejší presun kvalifikácií a technológií;

17. zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť investície vo výskume a vývoji; pripomína, že ciele lisabonskej stratégie sú minimálne a členské štáty by sa mali zaviazať, že ich budú dodržiavať;

18. žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť priemyselným zmenám a priemyselnej reštrukturalizácii a s uspokojením berie na vedomie vytvorenie fondu, ktorý by zaujal miesto v globálnej politike na podporu týchto zmien;

19. poukazuje na potrebu dohliadať na premiestňovanie podnikov v členských štátoch EÚ a zmeniť politiku poskytovania finančných prostriedkov Spoločenstva, s cieľom zabezpečiť zamestnanosť a regionálny rozvoj; uznáva však, že podniky a pracovníci sa musia neustále prispôsobovať, aby zvyšovali rast a zamestnanosť; odvoláva sa na model tzv. flexikurity, spájajúci vysoký stupeň flexibility na strane pracovníkov s vysokou úrovňou sociálneho zabezpečenia, ktorá sa opiera o aktívnu politiku pracovného trhu; žiada lepšiu kontrolu a možnosť sledovať používanie európskych finančných prostriedkov, s cieľom zaručiť ich využitie na správny účel a vylúčiť, že sa použijú na financovanie premiestňovania výrob v rámci Európskej únie alebo mimo nej;

20. žiada, aby boli v reštrukturalizačnom procese výrobných podnikov chránené práva pracovníkov, a teda aj v plnej miere zabezpečená dostupnosť informácií, aby zastupiteľské orgány pracovníkov, najmä európske zamestnanecké rady, mali v celom procese rozhodujúci vplyv vrátane práva veta a aby sa stanovili kritériá na určenie odškodnenia pracovníkov v prípade, že podnik nebude rešpektovať svoje zmluvné záväzky;

21. trvá najmä na tom, aby pomoc zo strany Spoločenstva bola odmietnutá podnikom, ktoré potom, ako prijali finančnú podporu v jednom členskom štáte, presunú svoje výrobné aktivity do inej krajiny bez toho, aby úplne dodržali zmluvy, ktoré podpísali s príslušným členským štátom.

POSTUP

Názov

Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike

Číslo postupu

2006/2003(INI)

Gestorský výbor

ITRE

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

EMPL
19.1.2006

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

no

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Ilda Figueiredo
27.10.2005

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

---

Prerokovanie vo výbore

21.2.2006

3.5.2006

 

 

 

Dátum prijatia

4.5.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

15

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Jean-Luc Bennahmias, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Stephen Hughes, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Thomas Mann, Mario Mantovani, Jan Tadeusz Masiel, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mihael Brejc, Udo Bullmann, Iratxe García Pérez, Pedro Guerreiro, Richard Howitt, Astrid Lulling, Jamila Madeira, Elisabeth Schroedter, Patrizia Toia, Yannick Vaugrenard

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

---

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

...


POSTUP

Názov

Rámcová politika posilnenia výroby v EÚ - smerom k integrovanejšiemu prístupu v priemyselnej politike

Číslo postupu

2006/2003(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE
19.1.2006

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

JURI
19.1.2006

IMCO
19.1.2006

ENVI
19.1.2006

EMPL
19.1.2006

ECON
19.1.2006

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

JURI
30.1.2006

IMCO
21.2.2006

ENVI
30.1.2006

ECON
8.2.2006

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

NO

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Joan Calabuig Rull
23.11.2005

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

20.3.2006

18.4.2006

29.5.2006

30.5.2006

 

Dátum prijatia

30.5.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

44

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Attard-Montalto, Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Adam Gierek, Umberto Guidoni, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Vincenzo Lavarra, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Edit Herczog, Toine Manders, Lambert van Nistelrooij, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vittorio Prodi, John Purvis

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia I Cutchet, Giovanni Berlinguer, Marco Cappato

Dátum predloženia

2.6.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

Posledná úprava: 31. júla 2006Právne oznámenie