SPRÁVA o hospodárskych a obchodných vzťahoch EÚ s Indiou

20.7.2006 - (2006/2034(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Sajjad Karim

Postup : 2006/2034(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0256/2006

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hospodárskych a obchodných vzťahoch EÚ s Indiou

(2006/2034(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na spoločný akčný plán strategického partnerstva Indie a EÚ zo 7. septembra 2005 a najmä jeho časť týkajúcu sa rozvoja obchodu a investícií,

 so zreteľom na závery 9. stretnutia Indie a EÚ za okrúhlym stolom v dňoch 18. - 20. septembra 2005 v Hyderabáde,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o vyhliadkach na obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o vzťahoch EÚ – India: strategické partnerstvo[2],

 so zreteľom na svoje stanovisko z 1. decembra 2005 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní povinných licencií patentov týkajúcich sa výroby farmaceutických výrobkov určených na vývoz do krajín s problémami v oblasti zdravotníctva[3],

 so zreteľom na rozhodnutie WTO o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijaté 29. novembra 2005,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o doložke o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie[4],

 so zreteľom na dohodu medzi Indiou a USA z roku 2004 s názvom „Ďalší krok smerom k strategickému partnerstvu“ a politiku využívania jadrovej energie na civilné účely dohodnutú počas štátnej návštevy prezidenta Georgea W. Busha v Indii dňa 2. marca 2006,

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o posúdení rokovacieho kola v Doha po ministerskej konferencii WTO v Hong Kongu[5],

 so zreteľom na samit EÚ a Indie o energii, ktorý sa konal v Dillí dňa 6. apríla 2006,

 so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s krajinami južnej Ázie a Organizáciou pre regionálnu spoluprácu v južnej Ázii (SAARC) v Dillí a Pandžábe v apríli 2006,

 so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6‑0256/2006),

A.  keďže EÚ a India sú najväčšími demokraciami sveta a ich ústavný záväzok voči pluralizmu a právnemu štátu podporuje súdržnosť obchodných a hospodárskych vzťahov pri súčasnom zabezpečení právnej istoty pre investície a prispievaní k regionálnej a globálnej stabilite;

B.  keďže spoločný akčný plán obsahuje komplexný rozsah činností, ktoré sa majú vykonať v rámci dialógu a spolupráce v oblasti obchodnej a hospodárskej politiky, keďže však tento plán nestanovuje priority a termíny;

C.  keďže EÚ predstavuje najväčší zdroj priamych zahraničných investícií (PZI) v Indii, ktoré v roku 2004 dosiahli výšku 1,1 mld. EUR a keďže PZI Indie do EÚ vzrástli zo 140 mil. EUR v roku 2002 na 600 mil. EUR v roku 2003;

D.  keďže 22,4 % indického vývozu a 20,8 % indického dovozu sa realizuje s členskými štátmi EÚ a keďže vzájomný obchod medzi EÚ a Indiou sa zvýšil zo 4,4 mld. EUR na 33,2 mld. EUR v rokoch 1980 až 2004 a o 16,9 % v rokoch 2003 – 2004;

E.  keďže na relatívnych úrovniach obchodu existuje silná nerovnováha medzi EÚ a Indiou; keďže obchod s EÚ predstavuje 21 % indického obchodu, ale podiel Indie na obchode EÚ je menej než 1 %; keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie, ale India sa nachádza len na 10. mieste v porovnateľnom rebríčku EÚ;

F.  keďže v poslednom desaťročí rástlo indické hospodárstvo v priemere o 6 % ročne a keďže v nasledujúcom desaťročí môže ďalej rásť o 7 - 8 % ročne;

G.  keďže neefektívny finančný sektor je pre Indiu prekážkou udržania 8 % miery hospodárskeho rastu;

H.  keďže vďaka svojej rozlohe, populácii a dynamickému hospodárskemu rastu v posledných dvoch desaťročiach je India rozvíjajúcou sa regionálnou mocnosťou a jednou zo svetových jadrových veľmocí, ktorá môže ovplyvniť smerovanie svetového hospodárstva a bezpečnosť, čo dáva Indii väčšiu zodpovednosť na viacstranných fórach, ako sú Organizácia Spojených národov, Svetová obchodná organizácia alebo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu a v rámci regionálnych organizácií v Ázii, najmä SAARC a ASEAN;

I.  keďže rozmach Indie prináša pre niektoré priemyselné odvetvia EÚ priaznivé možnosti, ale tiež nastoľuje oprávnené obavy, čo zvyšuje potrebu politického riadenia a spolupráce pri hospodárskom a obchodnom riadení svojho vývozu na úrovni EÚ;

J.  keďže, ak sa udrží súčasný 2-percentný rast populácie, v roku 2025 bude mať India 1,4 miliardy obyvateľov a bude konkurovať Číne ako najľudnatejšej krajine na svete;

K.  keďže v roku 2020 bude priemerný vek v Západnej Európe 45 rokov, kým v Indii to bude len 29 rokov; keďže ako výsledok súčasných demografických trendov bude potencionálny rast EÚ do roku 2020 klesať; keďže, naopak, kľúčovou konkurenčnou výhodou Indie je veľká zásoba mladých, vyškolených, anglicky hovoriacich, lacných pracovníkov;

L.  keďže úspešný výsledok rozvojovej agendy z Doha (DDA) má kľúčový význam pre EÚ aj pre Indiu a keďže takáto dohoda nie je prekážkou dvojstranných dohôd WTO+;

M.  keďže India je jedným z najaktívnejších používateľov antidumpingového nástroja ako iniciátor aj ako cieľ týchto postupov, čo v poslednom desaťročí viedlo k 412 vyšetrovaniam, nasleduje USA s 358 a EÚ s 318 vyšetrovaniami;

N.  keďže India len nedávno stanovila rámec pre zemepisné označenia, zaregistrovaných však už bolo 27 indických zemepisných označení a podaných bolo viac než 40 ďalších žiadostí;

O.  keďže presadzovanie povinností v oblasti práv duševného vlastníctva v rámci WTO je dôležité pre EÚ aj pre Indiu;

P.  keďže v zahraničí žije viac než 20 miliónov Indov – z čoho približne 3 milióny v EÚ – ktorí zasielajú do Indie príspevky v priemere 6 mld. USD ročne;

Q.  keďže pokračujúce napätie od roku 1945 medzi súčasnou jadrovo vyzbrojenou Indiou a Pakistanom, ktoré takmer priviedlo svet k jadrovej vojne, odrádza investície a záväzky, smerujúce do oboch krajín;

R.  keďže svetový dopyt po rope vzrástol od roku 2000 o 7 miliónov barelov na deň, pričom 1 milión barelov z tohto nárastu ide do Indie, ktorej miera spotreby ropy sa rapídne zrýchľuje; keďže India má štvrtý najväčší priemysel s etylalkoholom na svete s ročnou produkciou 462 miliónov galónov; keďže 70 % energie spotrebovanej v Indii sa dováža; keďže 70 % energie spotrebovanej v Indii sa dováža; keďže jej pokračujúci hospodársky rast bude závisieť od poskytnutia nových spôsobov dodávky energie; keďže rastúci svetový dopyt ropy je možným zdrojom hospodárskej nestability a strategického a politického napätia;

S.  keďže však India bude prvou krajinou južnej Ázie, ktorá vytvorí strategické zásoby ropy;

T.  keďže 390 miliónov Indov žije z menej ako 1 dolára na deň a keďže rast Indie nemal rovnaký vplyv na všetky zložky spoločnosti a mal dosah len malý zlomok obyvateľstva;

U.  keďže HDP najrýchlejšie rastúceho štátu Indie, Gudžarátu, sa v období 1993 až 2003 zdvojnásobil a na osobu sa zvýšil o 73 %; keďže, naopak, nárast hrubého domáceho produktu na osobu bol v najchudobnejšom štáte Indie, Bihári, v rovnakom období len 22 %;

V.  keďže začatie iniciatívy známej ako Garančný projekt zamestnanosti na vidieku 2. februára 2006 v regióne Anantapur (Ándhrapradéš) zaručí 100 dní práce za rok, za minimálnu mzdu, na verejných projektoch pre jedného člena rodiny s nízkymi príjmami; a keďže tento program predstavuje najnáročnejší projekt na vyrovnanie sa s chudobou na vidieku v Indii;

W.  keďže India je najväčším príjemcom programu všeobecného systému preferencií (VSP), s vývozom vo výške 7,7 mld. EUR oprávňujúcim na preferenčný prístup na trh EÚ v roku 2005, či už s nulovým clom alebo zníženými sadzbami cla; keďže takmer polovica vývozu Indie, ktorý sa odhaduje na niečo vyše 17 miliárd EUR, ťažila z VSP; keďže sadzby na odevy z Indie boli v priemere znížené z 12 % na 9,5 %;

X.  keďže najväčšie prínosy zo zrušenia kvót na textil a šatstvo od 1. januára 2005 mali Čína a India, ktorých vývoz za minulý rok vzrástol o 42 % a o 18 %; keďže, naopak, mnohí ďalší dodávatelia z rozvojových krajín utrpeli straty, hoci opätovné uvalenie kvót EÚ na vývoz Číny v polovici roka 2005 malo pozitívny efekt na ich vývozy v druhej polovici roka;

Y.  keďže India patrí medzi krajiny s najväčším počtom prípadov detskej práce vo svete;

Z.  keďže podľa správy Organizácie Spojených národov z roku 2006 o svetovej epidémii AIDS, je v Indii vírusom HIV/AIDS nakazených 5,7 milióna ľudí; keďže v súčasnosti sa odhaduje, že v Indii je nakazených menej ako 1 % dospelej populácie, ale keďže India stále prevyšuje Južnú Afriku ako krajinu s najväčším počtom ľudí nakazených HIV/AIDS, čo zdôrazňuje dosah, ktorý má choroba na subkontinent južnej Ázie; keďže štáty s vysokým výskytom tohto ochorenia majú rozvinuté hospodárstvo priťahujúce dočasnú pracovnú silu a obchod, ktoré prispievajú k prenosu nákazy;

AA.  keďže približne 80 % geografického územia Indie je náchylné na cyklóny, záplavy, zosuvy pôdy, sucho, zemetrasenie, ako aj lokálne nebezpečenstvá a keďže kombinácia chudobných sociálno-ekonomických podmienok a katastrof vytvorila začarovaný kruh chudoby a zraniteľnosti;

BB.  keďže výskyt malárie a cholery sú stále príčinou vážneho znepokojenia v Indii, pre ktoré musia byť prijaté osobitné politiky;

CC.  keďže pokračujúca diskriminácia zakorenená v kastovom systéme znamená, že India aj naďalej nedostane zo svojich ľudí maximum, čo sa týka potenciálu a schopností;

Obchod

1.  víta záväzok Indie a EÚ na úspešný a ambiciózny výsledok DDA; na tento účel vyzýva Indiu, aby využila svoju pozíciu lídra G20 na dosiahnutie vyváženej dohody do konca roka 2006, ktorá bude priaznivá pre rozvoj medzi vyspelými krajinami, rozvíjajúcimi sa krajinami a rozvojovými krajinami; pripomína, že rokovania o DDA nie sú nezlučiteľné s dvojstrannými rokovaniami WTO+; pripomína, že výsledok kola rokovaní v Doha o rozvojovom programe zníži význam systémov ako je GSP pre rozvojové krajiny ako India ďalším znížením súčasného preferenčného rozpätia; vyzýva EÚ, aby ponúkla Indii pridať sa k dohode o voľnom obchode, v smere dohody s Čile, ktorá poskytuje bezcolný vstup pre vývoz oboch strán na vzájomnom základe, a vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby v tejto súvislosti preskúmala vzájomné a možnosti;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že pozitívny výsledok DDA potrebuje plnú podporu EÚ aj Indie; vyzýva Indiu a G20, aby si uvedomili, že po európskej ponuke pre poľnohospodárstvo musí nasledovať primeraná ponuka od G20 o NAMA a službách;

3.  víta činnosť skupiny na vysokej úrovni pre obchod pri zlepšovaní spolupráce a stupňovité uskutočňovanie akčného plánu, ktorý určil postupné zapojenie Indie do významných a spoločných medzinárodných projektov, ako sú ITER a GALILEO; pripomína však, že hoci spoločný akčný plán zabezpečuje len pokračovanie dialógu v mnohých oblastiach, neposkytuje žiadne náznaky, pokiaľ ide o priority a termíny; vyzýva obe strany, aby preukázali politickú vôľu potrebnú na upevnenie ich vzťahov pre účinné strategické partnerstvo;

4.  je znepokojený, že napriek povzbudivým štatistikám zostáva v oboch krajinách niekoľko oblastí s nevyužitým obchodným potenciálom; vyzýva obchodné skupiny na vysokej úrovni, aby sa v rámci rozsiahleho integrujúceho politického dialógu zaoberali otázkami obchodu a investícií a preskúmali možnosti spolupráce v oblastiach ako je migrácia, vzdelanie a kultúrna výmena;

5.  pripomína, že napriek nedávnemu výraznému pokroku vysoké dovozné sadzby Indie a netarifné prekážky vyvolávajú skutočné znepokojenie priemyslu EÚ; je presvedčený, že presadzovanie takejto protekcionistickej politiky po liberalizácii hospodárstva prináša deformácie a manipulácie trhu; je znepokojený, že rokovania WTO o sadzbách neviedli k žiadnemu zlepšeniu (žiadna záväznosť sadzieb alebo záväzok k maximálnym „záväzným“ sadzbám, ktoré boli ponechané na vysokej úrovni) a že snahy následne uskutočnené Komisiou na začatie dvojstranného dialógu s Indiou o špecifických deformáciách boli doteraz neúspešné; pripomína, že zníženie obchodných prekážok môže priniesť postupné zlepšenia obchodných podmienok s cieľom podporiť rast, zamestnanosť a trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva Indiu, aby viazala svoje dovozné sadzby na úrovni, ktorá sa blíži jej sadzbám uplatňovaným v rámci DDA a aby vyvinula ďalšie snahy na odstránenie jestvujúcich netarifných prekážok; podporuje skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby pracovala na odstránení sadzieb medzi stranami na všetky obchody v rámci dvojstrannej dohody o voľnom obchode a tým poskytla jestvujúcim a potencionálnym vývozcom príležitosti vybudovať svoj podnik a diverzifikovať svoju vývoznú základňu;

6.  vyzýva EÚ, aby podporovala potenciál Indie pre medzinárodný obchod, ako aj snahu prilákať priame zahraničné investície, a to najmä zintenzívnením obchodnej pomoci so zameraním na nedostatky v infraštruktúre a administratíve;

7.  domnieva sa, že pravidlá konkurencie a ich účinné presadzovanie sú základom pre zabezpečenie realizácie všetkých výhod liberalizácie a príslušnej regulačnej reformy a prispejú k hospodárskemu rastu a dobrej správe vecí verejných; tiež sa domnieva, že účinná konkurenčná politika priťahuje zahraničných investorov vytvorením transparentného a nediskriminačného právneho rámca pre hospodárske subjekty; pripomína, že nejestvuje jednotný model, pokiaľ ide o konkurenčné opatrenia v dohodách o voľnom obchode uzavretých EÚ v poslednom desaťročí, keďže obsah konkurenčných opatrení sa líši v závislosti od existencie a stupňa rozvoja pravidiel konkurencie a inštitúcií na presadzovanie práva v partnerskej krajine; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby zvážila úroveň ambícií, ktoré sa majú dosiahnuť, pokiaľ ide o konkurenčné opatrenia v akýchkoľvek dvojstranných obchodných dohodách medzi EÚ a Indiou;

8.  pripomína, že India pôsobí v oblasti antidumpingových opatrení ako užívateľ aj ako subjekt týchto postupov; víta dobré pracovné vzťahy EÚ a Indie v tejto oblasti a vyzýva obe strany, aby spolupracovali na odstránení zneužívania antidumpingových nástrojov a skoncovali s dumpingom;

9.  berie na vedomie, že EÚ a India považujú ochranu zemepisných označení za užitočný nástroj pre výrobcov, spotrebiteľov a vlády; poznamenáva však, že tento nástroj nie je v Indii veľmi známy; vyzýva indickú vládu, aby presadzovala systém zemepisných označení a podporovala žiadosti týkajúce sa potenciálnych zemepisných označení; konštatuje, že v súlade s TRIPS nie sú členovia WTO obmedzovaní pri uplatňovaní ich práva na rozsiahlejšiu ochranu, akú požaduje samotná dohoda; domnieva sa, že dvojstranné rokovanie by mohlo ponúknuť ochranu zemepisných značení v EÚ a Indii mimo Dohody TRIPS, a tým poskytnúť užitočný doplnkový nástroj pre spoločné viacstranné úsilie;

10.  pripomína, že rastúci význam duševného vlastníctva (IP) v Indii, je badateľný zo zvyšujúceho sa počtu žiadostí na úradoch duševného vlastníctva v Indii a pripomína, že indický priemysel zareagoval na globálne výzvy a prijíma rozvoj založený na výskume ako neoddeliteľnú súčasť podnikateľskej stratégie; pripomína nedávne reformy režimu práv duševného vlastníctva (IPR) v Indii vrátane Indického patentového zákona z roku 2005 (novelizovaný); pripomína, že boli uskutočnené snahy o zefektívnenie a racionalizáciu procedurálnych aspektov, aby bol systém viac orientovaný na používateľa; pripomína tiež, že podľa nových legislatívnych iniciatív sa India pustila do významnej modernizácie všetkých úradov duševného vlastníctva a vyčlenila značné sumy na tvorbu a modernizáciu infraštruktúry; vyzýva Indiu, aby zabezpečila, že presadzovanie tohto režimu bude v súlade s súlade s Dohovorom o biologickej diverzite z Ria a existujúcimi povinnosťami v rámci WTO;

11.  pripomína, že aj EÚ v posledných 10 rokoch zaviedla komplexný systém ochrany duševného vlastníctva prostredníctvom harmonizácie väčšiny národných systémov na ochranu duševného vlastníctva a zavedením práva duševného vlastníctva Spoločenstva v celej EÚ; domnieva sa, že kvôli zásadám najvyšších výhod a domáceho zaobchádzania, prináša táto legislatíva osoh vlastníkom práv mimo EÚ, ako aj vlastníkom práv duševného vlastníctva v EÚ; domnieva sa, že presadzovanie je neoddeliteľnou súčasťou ochrany duševného vlastníctva a podporuje EÚ a Indiu, aby odsúhlasili spoločné zásady pre presadzovanie opatrení, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a nevytvárali prekážky zákonnému obchodu;

12.  domnieva sa, že pirátstvo bude aj naďalej ohrozovať budúcnosť softvérových inovácií, ktoré vyústia do straty práce a daňových príjmov pre Indiu aj pre EÚ, keďže vo svete je viac ako jedna z troch kópií počítačového softvéru získaná nelegálne; pripomína, že pomocou vládnej politiky tvrdých opatrení voči páchateľom v oblasti softvérového pirátstva a kampane na podporu povedomia India zaregistrovala významný pokles v pirátstve o 2 % v roku 2005; uznáva však, že je stále veľa práce s kontrolou indických spoločností, ktoré získavajú nečestný konkurenčný náskok použitím pirátskeho softvéru a hardvéru pri produkcii a vo výrobe, vyzýva štátne a federálne vlády Indie, aby ďalej znižovali mieru pirátstva; pripomína, že kým súčasné snahy EÚ-USA v boji proti pirátstvu sa budú zameriavať najprv na Čínu a Rusko, zvyšok Ázie bude nasledovať; domnieva sa, že je v záujme Indie, aby konštruktívne spolupracovala s EÚ v rámci tejto snahy vo svetle štúdie o vplyve z roku 2005 vypracovanej IDC, ktorá odhaduje, že ak bude India schopná znížiť súčasnú mieru pirátstva zo súčasných 72 % na 64 % do roku 2009, vytvorí India 115 000 nových pracovných miest v oblasti IT, načerpá do svojho hospodárstva dodatočných 5,9 miliardy USD a zvýši daňové príjmy o 86 miliónov USD;

13.  uznáva význam farmaceutického priemyslu pre hospodárstvo a spoločnosť Indie a vyzýva indické orgány, aby zabezpečili uplatňovanie medzinárodných noriem pri využívaní ľudí a živých zvierat vo vedeckých pokusoch, aby bolo týchto pokusov len minimálne množstvo a našli sa alternatívy;

14.  vyzýva EÚ a Indiu, aby boli v rámci kola rozvojových rokovaní v Doha na čelnej pozícii pri hľadaní pohotového a trvalého riešenia v rámci dohody TRIPS a v oblasti verejného zdravia s cieľom uľahčiť prístup k základným liekom, víta kroky indickej vlády týkajúce sa práv duševného vlastníctva pre lieky; vyzýva indickú vládu k rýchlejšiemu uskutočňovaniu právnych predpisov, predovšetkým pokiaľ ide o vývoz generických liekov;

15.  pripomína, že tradičné znalosti sú stále viac uznávané ako hodnota pre vyspelé ako aj pre rozvojové krajiny, pričom až 80 % svetovej populácie je závislých na produktoch a službách odvodených z inovácií tradičných znalostí a postupov, ktoré uspokojujú ich každodenné potreby v stravovaní a v oblasti zdravia, a to vrátane 441 etník v Indii; pripomína komplexné právne, politické a sociálne súvislosti medzi právami duševného vlastníctva a ochranou biodiverzity a genetických zdrojov; vyzýva EÚ a Indiu, aby spolupracovali pri hľadaní rozumného riešenia harmonizácie dohody TRIPS s cieľmi Dohovoru o biologickej diverzite z Ria;

16.  víta postup Indie reformovať svoj finančný sektor pokiaľ ide o rozsiahlu liberalizáciu úrokových mier, bankou požadovanej držby vládneho dlhu a uvoľnenia záväzkov bánk požičiavať prioritným oblastiam ako je poľnohospodárstvo a malé podniky; domnieva sa, že čím viac sa India zapája do svetového finančného systému, zvyšuje sa nevyhnutnosť reformy finančného sektora; predovšetkým sa domnieva, že liberalizácia finančného sektora s cieľom zoceliť ho voči vnútorným aj vonkajším otrasom je nevyhnutná na podporu rastu vkladov, rozvoj úverovej kultúry a pre vstup súkromných a zahraničných síl; domnieva sa, že presun technickej a manažérskej odbornosti by mohol zohrať významnú úlohu pri rozvoji finančných trhov v Indii a vyzýva EÚ, aby v tomto ohľade ponúkla pomoc;

17.  víta plány Indie na odstránenie regulácií rupie, odstránením všetkých zostávajúcich kapitálových regulácií čiastočne konvertibilnej rupie; domnieva sa, že sa tak odstráni dôležitá prekážka zapojenia sa Indie do svetového hospodárstva, čo umožní jednotlivcom a podnikom z Indie voľnejšie investovať v zahraničí a umožní veľkým spoločnostiam jednoduchší a lacnejší prístup k zahraničnému dlhu, ktorý je v súčasnosti obmedzený na 500 miliónov USD na spoločnosť za rok;

18.  vyzýva Indiu, aby sa pripojila k Dohode o nešírení jadrových zbraní, ktorá je nevyhnutným multilaterálnym nástrojom na udržanie a posilnenie medzinárodného mieru, bezpečnosti a stability, a je znepokojený nad rozšírenou jadrovou spoluprácou USA, Francúzska a Indie napriek nedostatočnému zmluvnému záväzku Indie v oblasti jadrovej bezpečnosti;

19.  pripomína, že India súhlasila s tým, že ak chce dosiahnuť svoje ciele, musí plniť svoje povinnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii; víta využívanie obchodu ako nástroja na budovanie dôvery medzi Indiou a Pakistanom, najmä víta historickú dohodu z 2. mája 2006, ktorá obnovuje obchod za tzv. líniou kontroly medzi rozdelenými regiónmi Jammu a Kašmírom spustením nákladnej dopravy na trati Srinagar-Muzaffarabad, ako aj druhej autobusovej linky cez Kašmír, spájajúcu Poonch v Jammu a Kašmír s Rawalakotom v Azad Jammu Kašmír; víta prísľub predsedu vlády Singha z 23. mája 2006 o vytvorení prostredia voľnejšieho obchodu a voľnejšieho pohybu s „miernymi hranicami“ na vytvorenie klímy na usadenie sa v Kašmíri; vyzýva Indiu aj Pakistan, aby naďalej znižovali administratívne prekážky uskutočnenia opatrení na budovanie obchodnej dôvery a vyzýva EÚ, aby ponúkla technickú pomoc, ak je v tejto súvislosti žiadaná;

20.  je však znepokojený, že úroveň obchodu v regióne v rámci SAARC je stále nízka; domnieva sa, že v dohode o zóne voľného obchodu v južnej Ázii je príliš mnoho výnimiek na to, aby sa dala považovať za štandardnú dohodu o voľnom obchode; vyzýva SAARC, aby priebežne skúmalo možnosti rozšírenia obchodu a investícií v regióne; domnieva sa, že vo svojich vzťahoch s Indiou, by mala EÚ prijať integrujúci regionálny prístup a vyzýva EÚ, aby ustanovila „vizionársku skupinu“, podobne ako v prípade ASEAN, aby preskúmala budúce príležitosti pre vzťahy EÚ - SAARC;

21.  podporuje Indiu ako člena SAARC a BIMSTEC, aby využila svoj pozitívny vplyv na uľahčenie demokratickej zmeny a rešpektovania ľudských práv v Barme a na podporu mierového procesu na Srí Lanke;

22.  pripomína, že ázijské krajiny ako India a Čína sú aj napriek rokom hospodárskeho rastu, málo zastúpené a nespravodlivo odsúvané v multilaterálnych orgánoch vrátane Medzinárodného menového fondu; vyzýva EÚ a Indiu, aby spolupracovali na odstránení týchto nerovností a zabezpečili, aby boli hlasovacie práva a vyššie pozície pridelené podľa príslušnej dôležitosti v medzinárodnom hospodárskom systéme;

23.  víta reformy indickej vlády v oblasti stratégie priamych zahraničných investícií a pokrok investičnej komisie; je znepokojený, že zahraniční investori sa stále stretávajú s únavnou byrokraciou na miestnej úrovni a ďalšími netarifnými prekážkami; vyzýva indické orgány, aby pokračovali v boji proti byrokracii a korupcii; vyzýva vlády jednotlivých štátov a miestne samosprávy, aby zjednodušili a zjednotili postupy na predkladanie žiadostí; a žiada vyvinutie úsilia o väčšiu právnu transparentnosť;

24.  je znepokojený, že zahraniční investori sa stále stretávajú s únavnou byrokraciou na miestnej úrovni, kde je veľkou prekážkou procedurálny systém schvaľovania, v rámci ktorého je iba minimum žiadostí vhodných na automatické schválenie, kým veľký objem rozsiahlych žiadostí je schvaľovaných jednotlivo; je znepokojený, že mnohí úradní pracovníci postupujú diskriminačne v prospech miestnych záujmov; pripomína, že tieto postupy schvaľovania a udeľovania licencií boli v niektorých regiónoch kritizované za nečestnosť a netransparentnosť, pričom ich nariadenia sa menia tak zúfalo často, že tieto vrtochy systému sa sotva dajú sledovať; vyzýva štátne a komunálne vlády, aby zjednodušili a zjednotili postupy pre žiadosti;

25.  pripomína významný príspevok Indov žijúcich v zahraničí k indickému rastu; poznamenáva však, že vysťahovalci zabezpečujú len 10 % priamych zahraničných investícií v Indii; domnieva sa, že pre dlhodobý rozvoj sú potrebné sociálne príspevky aj finančné platby; vyzýva Indiu, aby pokračovala v rozvoji programov na prístup k zdrojom Indov žijúcich v zahraničí, s konkrétnym príkladom dvojitého občianstva;

Spolupráca EÚ-India

26.  víta skutočnosť, že EÚ a India sa ako strategickí partneri na šiestom summite EÚ – India, ktorý sa konal 7. septembra 2005, zaviazali posilniť dialóg a angažovanosť vrátane záväzku týkajúceho sa ľudských práv, ako sa uvádza v spoločnom akčnom pláne, ktorý zahŕňa aj rozvojovú spoluprácu a zdôrazňuje význam udržateľnosti životného prostredia a sociálnej a hospodárskej súdržnosti; žiada o pokračovanie súčasného dialógu o ľudských právach v rámci strategického partnerstva; v tejto súvislosti blahoželá Indickej národnej komisii pre ľudské práva k jej nezávislej a dôslednej činnosti v oblasti ľudských práv;

27.  zdôrazňuje, že dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov a boj proti chudobe by mali zostať aj naďalej základným prvkom strategického partnerstva EÚ - India; víta skutočnosť, že nasledujúci samit EÚ – India, ktorý sa bude konať 13. októbra 2006, sa bude venovať otázke miléniových rozvojových cieľov, a naliehavo vyzýva, aby sa prijali osobitné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby menšiny ako Daliti, Adivasiovia a iné okrajové skupiny, kmene a kasty mohli preklenúť výraznú priepasť, ktorá ich delí od zvyšku populácie, pokiaľ ide o dosahovanie miléniových rozvojových cieľov;

28.  víta dôraz, ktorý sa kladie na zdravie, vzdelávanie, vodné zdroje a životné prostredie v rozvojovej spolupráci medzi ES a Indiou v rokoch 2002 – 2006, ako aj záväzok na prehĺbenie rozvojovej spolupráce v sektoroch zdravia a vzdelávania, vyplývajúci zo spoločného akčného plánu, s cieľom posilniť rozvojovú spoluprácu tak, aby dopĺňala dôležité programy sociálneho sektora v Indii vrátane špecifických opatrení zameraných na účinné ukončenie diskriminácie znevýhodnených sociálnych skupín, najmä žien; rovnako vyzýva, aby sa v rámci akčného plánu dôrazne presadzovali opatrenia podporujúce vzdelávanie dievčat, a tak sa dosiahol druhý a tretí miléniový rozvojový cieľ;

29.  víta verejné konzultácie Komisie s cieľom vypracovať rozsiahle strategické hodnotenie obchodných a hospodárskych vzťahov EÚ s Čínou; domnieva sa, že India predstavuje pre priemysel EÚ porovnateľné výzvy, i keď iným spôsobom; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila podobné kroky v súvislosti s Indiou na zabezpečenie politického, hospodárskeho a obchodného riadenia týchto vzťahov na úrovni EÚ;

30.  domnieva sa, že EÚ musí venovať mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom v Indii a že malé a stredné podniky by mohli byť posilnené prostredníctvom opatrení na pomoc pri financovaní miestnych trhovo orientovaných projektov navrhnutých občanmi;

31.  zdôrazňuje, že EÚ by mala spolupracovať s Indiou v rámci rozvojovej spolupráce ako s novým medzinárodným poskytovateľom pomoci prostredníctvom výmeny skúseností a spolupráce na konkrétnych projektoch v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že poučenie zo skúseností Indie môže pomôcť zvýšiť účinnosť a výkonnosť rozvojovej pomoci EÚ;

32.  konštatuje, že Indovia majú obavy z EÚ a chceli by ju spoznať a lepšie jej rozumieť; víta štipendijný program Erasmus Mundus vo výške 33 miliónov EUR so špecifickým dôrazom na spoluprácu v oblasti vedy a technológií, kde by poučenie z úspechu Indie mohlo povzbudiť výkonnosť EÚ v pyramíde, ktorá je základom informačnej spoločnosti, menovite: vzdelanie, výskum a vývoj a inovácie; víta vytvorenie katedry európskych štúdií Jeana Monneta na univerzite v Dillí ako dôležitej iniciatívy na posilnenie vzťahov EÚ a Indie; vyzýva delegáciu Komisie a veľvyslanectvá členských štátov, aby spolupracovali s indickými orgánmi pri podpore náležitej úlohy EÚ v rámci študijnej, kultúrnej a vedeckej výmeny a tvrdí, že kultúrne výmeny by mohli pomôcť vytvoriť širšiu podporu verejnosti pre konštruktívnu spoluprácu a že odborné a obchodné výmeny, by mohli tiež prispieť k medzikultúrnemu porozumeniu a podporiť dvojstranný tok informácií; zdôrazňuje úspech výkonného školiaceho programu – „Výmena ľudia ľuďom“ – ktorý existuje s Japonskom a Kóreou a vyzýva Komisiu, aby program s príslušným financovaním rozšírila aj na Indiu;

33.  odporúča Komisii, aby preskúmala alebo prehĺbila osobitné programy EÚ a Indie v oblastiach vyššieho vzdelávania a odborného vzdelávania; programy na podporu výmeny študentov, učiteľov a výskumníkov;

34.  uznáva, že indický softvérový priemysel a priemysel služieb sa v posledných piatich rokoch strojnásobil, čo sa týka veľkosti, a v súčasnosti predstavuje 20 miliárd EUR; pripomína, že tento rast pochádza prevažne od predajcov zo Západu, ktorí realizujú vývojové práce externe v Indii; domnieva sa, že EÚ môže ťažiť z významného pohybu vysoko kvalifikovaných a odborných indických pracovníkov; vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre obchod, aby preskúmala možnosť dohody o pohybe kvalifikovaných pracovníkov podľa spôsobu 4 tak, aby indickí experti v oblasti IT mohli po ukončení štúdia pracovať v EÚ a poskytnúť tým zdroj kvalifikovanej pracovnej sily a odôvodnenie investícií systémov vyššieho vzdelávania EÚ; poznamenáva, že softvérové spoločnosti sú magnetom pre združené spoločnosti a priemysel služieb a požiadavka infraštruktúry, ktoré ich sprevádzajú, môžu podporiť regionálne hospodárstva a poskytnúť ďalšie príležitosti zamestnania pre miestnych ľudí;

35.  pripomína, že medzi rokmi 2003 a 2008, by mohlo byť 200 000 pracovných miest v EÚ obsadených externe, a to predovšetkým v Indii; poznamenáva tiež, že do roku 2010 bude dopyt Indie po cudzojazyčných odborníkoch 160 000, pričom iba 40 000 Indov bude kvalifikovaných na tieto pozície; domnieva sa, že s 30 000 vysťahovalcami z EÚ, ktorí už pracujú v Indii, existujú jasné príležitosti pre kvalifikovaných Európanov, ktorí sú pripravení presídliť sa, a takýto trend by skôr zabezpečil „výmenu mozgov“ medzi EÚ a Indiou ako „únik mozgov“;

36.  odporúča, aby členské štáty a Komisia zabezpečili najvhodnejší rámec pre spoločnosti a univerzity, aby mali osoh z rýchlo rastúceho hospodárskeho rozvoja Indie v špecifických oblastiach ako softvérový a filmový priemysel;

37.  poznamenáva, že dosah indického rastu na svetový dopyt energie vzbudzuje obavy o energetickú bezpečnosť; pripomína, že India stále trpí vážnymi nedostatkami energie a je príliš závislá na rope a uhlí, drahých a znečisťujúcich fosílnych palivách; konštatuje, že snahy Indie zabezpečiť dodávky plynu a rozvinúť jadrovú energetiku sú dva konkrétne výsledky tohto stavu; poznamenáva, že ak by aj India rozvinula jadrovú energetiku, pokrývala by menej ako 5 % jej elektrickej energie a iba 2 % jej celkových energetických požiadaviek; domnieva sa, že snahy vybudovať jadrovú energiu budú poľavením v záväzkoch G8 z Gleneagles zadržať klimatické zmeny a podporiť zachovanie energie; domnieva sa, že ak sa to nezmení, hrozba úpadku životného prostredia sa stane hlavnou prekážkou budúceho hospodárskeho rozvoja Indie;

38.  poznamenáva, že India aj EÚ majú dlhú tradíciu pri podporovaní využitia obnoviteľnej energie a domnieva sa, že obnoviteľná energia, ako solárna, veterná energia a energia z biomasy sú praktickými energetickými voľbami, spolu s hlavnými investíciami do energetickej účinnosti by mohli uspokojiť dlhodobé potreby energie; víta v tejto súvislosti snahy Indie vrátane jej vlastných vidieckych zariadení na výrobu bioplynu a solárnych kolektorov (využívaných na zásobovanie vidieckych domov a dielní energiou), a nedávnejšie jej úspech pri budovaní štvrtého najväčšieho priemyslu s veternou energiou; domnieva sa, že keďže najchudobnejšie národy sveta sú negatívne ovplyvnené zvyšujúcim sa dopytom po rope, ako to ukázali nedávne nepokoje kvôli rastúcim cenám ropy v Indonézii, India by aj naďalej mala v Ázii viac podporovať rozvoj regionálnych zdrojov obnoviteľnej energie, ako to už robí v Bhutáne; víta vytvorenie energetického bloku India-EÚ a požaduje ďalšiu spoluprácu v oblasti energetickej bezpečnosti a trhových reforiem, obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti; domnieva sa, že India a EÚ by mali pokračovať v definovaní svetovej energetickej štruktúry prostredníctvom inovačného, trvalo udržateľného energetického rozvoja, ktorý spĺňa kritériá zmeny podnebia;

39.  poznamenáva, že India je geograficky rôznorodá, je úrodným prostredím pre ropu a plyn, ale prieskum vedený verejným sektorom až doposiaľ sledoval nerizikovú cestu; konštatuje však, že so vstupom európskych energetických spoločností sa táto pozícia už zmenila, napríklad britská spoločnosť Cairn Energy ohlásila niekoľko nálezov ropy v Radžastáne v roku 2004 (odhaduje sa, že najväčší obsahuje 500 miliónov barelov vyťažiteľných zásob); vyzýva Indiu, aby podporovala ráznejšie hľadanie ropy a plynu prostredníctvom významných stimulov na prilákanie efektivity a expertízy európskych prieskumných spoločností;

40.  poznamenáva, že náklady na spracovanie bionafty v Indii predstavujú približne tretinu nákladov v Európe a že India sa nedávno rozhodla rozšíriť svoje programy rafinácie bionafty; konštatuje, že India sa rozvíja aj v priemysle s etanolom a vláda schválila viaceré typy finančných stimulov vrátane zníženia dane z predaja a zníženej spotrebnej dane na etanol a palivá miešané s etanolom; domnieva sa, že nekonzumovateľná jatrofa predstavuje pre Indiu uskutočniteľnú možnosť biopaliva, keďže rastie v polosuchých a suchých pôdach a vyžaduje si minimálne investície, a na tento účel podporuje spoluprácu EÚ a Indie; domnieva sa, že okrem vytvorenia približne 17 miliónov nových pracovných miest a prínosu tržieb do stagnujúcich vidieckych spoločenstiev pomôžu takéto programy Indii znížiť závislosť na zahraničnej rope, ale len vtedy, ak sú vykonávané udržateľným spôsobom;

Hospodárska a sociálna situácia Indie

41.  pripomína, že medzinárodný obchod môže byť silnou hybnou silou hospodárskeho rastu a zníženia chudoby, ale nie je zázračným liekom, a obchodné reformy dopĺňajú rozvojové politiky; domnieva sa, že na vytiahnutie ľudí z chudoby a na vyšplhanie sa po rebríku hospodárskeho rozvoja sa India potrebuje vážne zamerať na budovanie podnikateľského prostredia, ktoré prehĺbi integráciu so svetovým hospodárstvom rozšírením škály výrobcov a služieb;

42.  víta rastúce uznanie významu vonkajšieho hospodárskeho prostredia, obchodovania a investícií v poslednom päťročnom pláne Indie pre ľudský rozvoj (2002 – 2007);

43.  konštatuje, že nerovnováha medzi štátmi Indie je podnietená decentralizáciou právomoci riadenia výdavkov na štáty s rôznymi normami politického vedenia a finančného riadenia; domnieva sa, že zmiernenie chudoby závisí od presmerovania štátnych zdrojov do vidieckych oblastí a na rozvoj infraštruktúry na podporu šírenia činností výrobného sektora a sektora služieb; vyzýva Indiu, aby zabezpečila súdržnosť a lepšie riadenie liberalizácie prijatím vhodných doplňujúcich hospodárskych politík vrátane harmonizácie daní a sústredením úsilia na rozvoj kapacít najchudobnejších štátov, ktoré potom budú môcť efektívne využívať finančné prostriedky; pripomína účinky hospodárskeho rastu na rozvoj v niektorých regiónoch Indie a vyzýva Komisiu na podporu Indie, aby sa poučila zo štátov, ktoré prosperovali počas indického rozmachu, a to prijatím najlepšieho postupu, ktorý zabezpečí, že kritické investície budú smerovať do zaostávajúcich regiónov a nedostatočne zastúpených sociálnych skupín;

44.  je znepokojený rastúcou priepasťou v príjmoch medzi mestskými a vidieckymi oblasťami v Indii; vyzýva indické orgány, aby priznali stagnáciu poľnohospodárstva vo vidieckych oblastiach a vyvinuli programy na zvýšenie poľnohospodárskeho výstupu v týchto oblastiach, a tak adekvátnejšie bojovali s vidieckou chudobou;

45.  pripomína, že napriek prudkému rastu má indická infraštruktúra stále v určitých častiach znaky rozvojovej krajiny, so slabými dopravnými sieťami a pravidelnými výpadkami energie; vyzýva Indiu a EÚ, aby preskúmali možnosť rozvoja obchodnej infraštruktúry prostredníctvom investícií verejno-súkromného partnerstva, pričom zabezpečia transparentnosť, spoľahlivé regulačné prostredie a rovnaké podmienky pre súkromných investorov a vládu; preto žiada využitie pôžičiek z Európskej investičnej banky, ktorej mandát – v prípade Ázie a Latinskej Ameriky – sa sústreďuje na produktívne investície; vyzýva Indiu a EÚ, aby tieto investície sústredili do vidieckych oblastí, poskytli lepšiu dodávku vody a hygienu, zlepšili dopravné siete, najmä cesty využívané za každého počasia a zlepšili kvalitu výstupu rozvodných sietí;

Rozvoj a životné prostredie

46.  uznáva významné úspechy indickej vlády v boji proti chudobe, poznamenáva však, že napriek trvalému hospodárskemu rastu pretrváva veľká nerovnosť, pretože približne 30 % indickej populácie stále žije pod hranicou chudoby; je znepokojený najmä situáciou nerovnoprávnych zložiek obyvateľstva, a to najmä žien, detí, znevýhodneného a vidieckeho obyvateľstva, napríklad Dalitov a Adivasiov (pôvodné kmene a národy); vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s indickou vládou na zlepšení situácie uvedených skupín a posúdili ďalšiu spoluprácu z hľadiska svojho príspevku k ukončeniu rodovej a kastovej diskriminácie;

47.  zdôrazňuje, že následné indické vlády vyvinuli značné snahy na vyrovnanie sa s otázkou kastovej diskriminácie, domnieva sa však, že sa musí ešte veľa urobiť;

48.  naliehavo vyzýva EÚ, aby, okrem iného, prostredníctvom podpory rovnakých príležitostí pri zamestnávaní v súkromných podnikoch a u investorov so sídlom v EÚ, prostredníctvom stimulov pre rozvojové programy na začlenenie Dalitov  a využívaním ukazovateľov na stanovenie miery začlenenia Dalitov do nového hospodárstva podporovala a uskutočňovala opatrenia na zabezpečenie sociálno-ekonomického rozvoja menšín, ktoré sú vo veľkej miere vylúčené z účasti na novom hospodárstve v Indii a sú diskriminované v rámci rozvojových programov a obnovy po katastrofách;

49.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby indická vláda vo svojom procese rozvoja pamätala na otázky sociálnej súdržnosti, životného prostredia a práv spotrebiteľov;

50.  víta spoluprácu EÚ s Indiou v oblasti politiky životného prostredia a skutočnosť, že environmentálna politika je v spoločnom akčnom pláne definovaná ako jeden zo sektorov spolupráce; pripomína, že EÚ a India ako významní svetoví aktéri musia zohrávať ústrednú úlohu v medzinárodnom úsilí smerom k lepšiemu celosvetovému riadeniu životného prostredia; žiada, aby pokračovalo zdôrazňovanie environmentálnych aspektov v rozvoji hospodárskej spolupráce;

51.  zdôrazňuje, že zvyšujúce sa znečisťovanie životného prostredia v Indii je neustále rastúcim problémom s nepredstaviteľnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi následkami, najmä pre veľký počet obyvateľov Indie žijúcich v chudobe, a zdôrazňuje osobitnú naliehavosť presadzovania spolupráce medzi EÚ a Indiou v tejto oblasti;

52.  víta záväzok Indie týkajúci sa miléniových rozvojových cieľov; pripomína, že desiaty päťročný plán Indie naznačuje ciele a zámery Indie v oblasti ľudského rozvoja pre nasledujúcich päť až desať rokov, oveľa ambicióznejšie ako sú miléniové rozvojové ciele, ale je naďalej znepokojený schopnosťou Indie splniť ich do roku 2015, pretože, ako sa tvrdí v miléniovom projekte Organizácie Spojených národov, je nepravdepodobné, že India dosiahne aspoň 4 z 8 miléniových rozvojových cieľov; domnieva sa, že pomoc týkajúca sa obchodu môže Indii pomôcť splniť tieto ciele včas; vyzýva EÚ, aby spolupracovala na indických prioritných programoch všeobecného vzdelávania a ochrany zdravia na vidieku a na podpore politík, ktoré uľahčujú zaradenie mladých ľudí do pracovného prostredia; domnieva sa, že EÚ by mohla riešiť obavy týkajúce sa rovnosti príležitostí podporou obchodu s výrobkami zabezpečujúcimi živobytie pre ženy a napomáhaním obchodu so službami v sektoroch zamestnávajúcich ženy;

53.  pripomína, že prepojenie je jedným z miléniových rozvojových cieľov Organizácie Spojených národov a generálny tajomník OSN, Kofi Annan, požaduje prepojenie v každej dedine v rozvojových krajinách do roku 2015, aby sa odstránili rozdiely, čo sa týka slobody, blahobytu a sily; víta iniciatívy ako je „Bankomatový internetový vzdelávací experiment“, pri ktorom bolo umiestnených 150 vysoko rýchlostných počítačov s klávesnicami, dotykovými myšami a webovými kamerami na 50 miestach, od chudobných štvrtí v Dillí až po niektoré miesta na indickom vidieku, aby sa umožnilo tisícom predtým negramotným chlapcom a dievčatám učiť sa nielen počítačovým zručnostiam a určitému základnému vzdelaniu, ale aj zvýšiť ich ambície; domnieva sa, že takéto projekty, hoci neponúkajú dostatočnú náhradu za triedu s učiteľom, by mohli preklenúť priepasť pre deti, ktoré v súčasnosti nemajú možnosť tradičnej formy vzdelávania; vyzýva Indiu, aby sa podelila so svojím rozmachom v oblasti IT s 98 % obyvateľstva, ktoré ním v súčasnosti nie je ovplyvnené, a aby takýmto projektom pridelila investície a pomoc pri odhadovaných opakovaných ročných nákladoch menej ako 2 centy za dieťa na deň;

54.  pripomína, že India bola jedným z hlavných príjemcov systému VSP, s priemernou mierou využitia 80 % vo viacerých sektoroch vrátane živočíšnych produktov (88 %), drahokamov a šperkov (85 %), transportného zariadenia a všeobecných kovov (83 %); pripomína, že 40 % odevného vývozu Indie vo výške viac ako 3 miliardy EUR z celkového vývozu 4,8 miliardy EUR a deväť desatín indického vývozu obuvi v hodnote 600 miliónov EUR z celkového vývozu 675 miliónov EUR profitovalo zo systému VSP; poznamenáva, že krajiny s vlastným tkáčskym priemyslom, napríklad India, dokázali využiť možnosti VSP rozsiahlejšie než krajiny ako napríklad Bangladéš, ktoré používajú pri výrobe odevov dovezené látky, pretože tieto krajiny sa pri využívaní VSP stretli s ťažkosťami z dôvodu systému EÚ pre pravidlá pôvodu; víta prax EÚ pri udržaní kontroly týchto systémov a pravidiel a podporuje zjednodušenie a racionalizáciu týchto pravidiel; víta návrh nahradiť pravidlo pôvodu špecifické pre produkty jediným paušálnym kritériom, aby mohli oprávnené krajiny systém ľahšie využívať;

55.  je znepokojený, že vzhľadom na to, že 60 % zostávajúcej svetovej populácie tigrov sa nachádza v Indii, môže plánované, ale odložené sčítanie všetkých indických tigrov ukázať pokles počtu na kriticky nízke množstvo 1 500 tigrov v krajine; uznáva že hodnota nelegálneho obchodu s voľne žijúcimi zvieratami sa odhaduje na druhé miesto, hneď za medzinárodný obchod s nelegálnymi drogami, a že úroveň zneužívania a obchod s niektorými druhmi, ako sú tigre, je tak vysoká, že ich populácia je vážne zredukovaná; požaduje lepšie monitorovanie dovozu voľne žijúcich druhov zvierat a produktov z nich, aby sa dodržal Dohovor o obchode s ohrozenými druhmi (CITES), a zlepšilo jeho presadzovanie, aby sa ohrozené druhy zachránili pred hrozbou vyhynutia; vyzýva EÚ, aby Indii ponúkla spoluprácu a technickú pomoc pri udržaní jej biodiverzity a riešila nelegálny obchod s divo žijúcimi zvieratami; žiada, aby bola do programu nasledujúcej schôdze environmentálneho fóra EÚ-India zaradená ochrana tigrov vo všeobecnosti a najmä boj voči obchodovaniu s tigrou kožou, kosťami a časťami tela vrátane spolupráce colníc;

56.  pripomína, že liberalizácia obchodu postavila menších poľnohospodárov v EÚ a Indii pred svetovú konkurenciu, núti ich znižovať ceny, zatiaľ čo zníženie vládnych dotácií spôsobilo, že farmárčenie je pre nich nákladnejšie; je znepokojený, že sa farmári v Indii utiekajú k dohodám o pestovaní pre vývoz namiesto zabezpečenia domácich produktov, čo vedie v chudobných vidieckych oblastiach k podvýžive; podporuje Indiu, aby nasmerovala finančné zdroje pre obchodnú infraštruktúru do poľnohospodárskych vidieckych oblastí, aby pomohla farmárom prispôsobiť sa výzvam globalizácie;

57.  naliehavo vyzýva EÚ, aby sa na medzinárodných fórach zasadzovala o väčšiu zodpovednosť zahraničných podnikov so sídlom v Indii, a zároveň dôrazne žiada o dosiahnutie dohody s indickou vládou s cieľom vytvoriť účinný systém na monitorovanie práv pracovníkov v domácich a zahraničných spoločnostiach so sídlom v Indii;

58.  žiada, aby sa uskutočnili rozhovory medzi EÚ a Indiou o investíciách, s cieľom zohľadniť sociálno-politickú zodpovednosť zahraničných investorov; zdôrazňuje, že práva investorov musia ísť ruka v ruke s povinnosťami a že investori by mali uplatňovať aspoň základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP);

59.  víta záväzok Indie bojovať proti detskej práci a jej účasť v medzinárodnom programe na odstránenie detskej práce a na projekte v oblasti detskej práce INDUS; je znepokojený vysokým počtom pracujúcich detí v Indii; vyzýva Indiu, aby spolupracovala s Medzinárodnou organizáciou práce a ratifikovala dohovor 138 o minimálnom veku a dohovor 182 o najhorších formách detskej práce; vyzýva Indiu, aby prijala opatrenia na účinný boj proti všetkým formám moderného otroctva, detskej práce a využívania ženskej práce, s cieľom zabezpečiť rešpektovanie základných práv pracovníkov a predchádzanie spoločenskému vyčleňovaniu; ako aj prijala zásady Medzinárodnej organizácie práce o „slušnej práci“; pripomína význam rôznych obchodných dohôd vyhovujúcich medzinárodným dohovorom o ľudských právach a pracovných normách;

60.  domnieva sa, že India by mala čo najskôr ratifikovať a uskutočniť zostávajúce dohovory Medzinárodnej organizácie práce, aby napomohla posilnenie dlhodobého rozvoja a zlepšenie kvality života najchudobnejších vrstiev spoločnosti;

61.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naliehať na indickú vládu, aby sa urýchlene vyrovnala s nedobrovoľnou prácou, ktorá postihuje milióny ľudí v Indii; vyzýva Indiu, aby ratifikovala Dohovor 98 o práve organizovať sa a o kolektívnom vyjednávaní;

62.  zdôrazňuje dôležitosť neoddeľovať rozvoj obchodných vzťahov medzi EÚ a Indiou od reforiem v oblasti ľudských práv Indii;

63.  pripomína, že súčasná indická administratíva otvorenejšie uznala problémy spôsobené HIV/AIDS; domnieva sa, že šírenie HIV/AIDS môže narušiť rozvoj Indie; pripomína, že za jeho rastúci výskyt je zodpovedný obmedzený prístup k zdravotníckej starostlivosti a nízka informovanosť; víta skutočnosť, že zvýšila svoje finančné prostriedky a programy na riešenie problémov, ktoré predstavujú HIV/AIDS, a vyzýva EÚ, aby pomohla Indii rozšíriť programy pre najohrozenejšie osoby a spoločenstvá; preto víta prácu Národnej regulačnej organizácie pre AIDS (NACO) v jej činnostiach pre zvýšenie povedomia medzi obyvateľstvom vidieckych a mestských oblastí;

64.  domnieva sa, že nedávne prírodné katastrofy, predovšetkým cunami v Indickom oceáne a zemetrasenie v južnej Ázii, odkryli potrebu kreatívnejšej a tvorivejšej spolupráce medzi veľkým množstvom agentúr a organizácií reagujúcich na katastrofy; konštatuje, že UNESCO bolo prostredníctvom svojej oceánografickej komisie aktívne pri zriadení systému varovania pred cunami a zmierňovania jeho následkov v Indickom oceáne a Organizácia Spojených národov koordinuje uskutočňovanie rámcovej akcie z Hyoga, 10-ročného plánu na zníženie rizika prírodných katastrof; vyzýva Indiu, EÚ a jej členské štáty, aby podporili tieto iniciatívy, aby sa tak prostredníctvom predvídania frekvencie a závažnosti prírodných katastrof a súčinnosti medzi humanitárnymi snahami a agentúrami vládnej pomoci mohla byť zvýšená účinnosť pomoci po katastrofe;

65.  žiada, aby sa každoročne konal parlamentný summit v rovnakom čase ako každoročný summit EÚ-India, ktorý sa zvyčajne koná bez oficiálnej účasti Európskeho parlamentu, alebo aby mu bezprostredne predchádzal; domnieva sa, že takéto summity by mohli vybudovať prepojenia parlamentných orgánov, zlepšiť pochopenie našich rozdielov a priblížiť demokratické systémy oboch strán;

66.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne predkladala správu o uskutočňovaní spoločného akčného plánu medzi Európskou úniou a Indiou;

o

o o

67.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Indickej republiky.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

EÚ a India sú najväčšími demokraciami sveta. Demokracia, pluralizmus a právny štát sú zárukou súdržnosti a spojitosti ich obchodných a hospodárskych vzťahov a prispievajú ku globálnej stabilite.

Ich dvojstranné hospodárske vzťahy sa musia zlepšiť, pohľady na strategické partnerstvo sa však v dôležitých oblastiach líšia. Rozdiely medzi hospodárstvami na rôznych stupňoch vývoja sú prirodzené, na získanie skutočného hospodárskeho prospechu je však potrebné venovať sa kľúčovým oblastiam.

Obchod nie je možné vnímať izolovane a táto správa skúma rozdelenie výhod indickej liberalizácie a hodnotí dôsledky rýchleho rastu.

India je rozvíjajúcou sa vedúcou silou v geopolitickom ťažisku: na križovatke medzi prosperujúcim Ďalekým Východom, Stredným Východom bohatým na energetické zdroje a Strednou Áziou. Správa sleduje indickú politiku strategického pragmatizmu, skúma dvojstranné a viacstranné vzťahy Indie a hodnotí, ako podmieňujú jej ďalší rast.

EÚ-India: v ústrety strategickému partnerstvu.

Od roku 1980 do roku 2005 obchod medzi EÚ a Indiou vzrástol zo 4,4 mld. EUR na 40 mld. EUR. EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie a s členskými štátmi EÚ sa realizuje 22,4 % indického vývozu a 20,8 % dovozu. Vo vzájomnej úrovni obchodu však existuje nerovnováha. Kým obchod s EÚ predstavuje 21 % indického obchodu, podiel Indie na obchode EÚ je menej než 1 % a kým EÚ je najväčším obchodným partnerom Indie, India sa v porovnateľnom rebríčku EÚ nachádza na 14. mieste.

Priemysel EÚ je naďalej znepokojený vysokými dovoznými sadzbami v Indii a neochotou zaviazať sa k maximálnym záväzným sadzbám pre všetky výrobky. Programy výhod a výnimiek sa spájajú zložitým a neprehľadným spôsobom, čo vedie k deformáciám trhu. Tieto prekážky, previazané s rozsiahlymi necolnými bariérami a siahajúce od zaťažujúcich noriem a osvedčení na tovar po zoznamy zakázaného dovozu, bránia optimalizácii vzájomného obchodu.

Liberalizácia má pozitívny dlhodobý dosah, krátkodobé náklady by však mohli mať negatívny vplyv na indický priemysel. India hovorí o „pevnosti Európe“ a potrebe harmonizácie obchodných systémov v EÚ. India namieta, že necolné prekážky EÚ, ku ktorým patria opatrenia na ochranu obchodu, zdravotné normy a kontroly pohybu osôb, vytvárajú trh, na ktorý nie je možné preniknúť. Niektoré obavy spadajú do pôsobnosti WTO, odstránenie týchto prekážok je však rozhodujúce pre vytvorenie skutočného strategického partnerstva.

Obchod nie je možné vnímať izolovane, pretože strategické záujmy zohrávajú kľúčovú úlohu. Komisár Mandelson tvrdí, že India je jeho „zvolený cieľ“, predsa však podporuje záujem EÚ o Čínu. Indické médiá podnietili zaujatosť voči EÚ po sporoch o ICC a Ottawský dohovor, čím sa zvýšila citlivosť na povýšené správanie EÚ voči Indii. Stelesnením tohto pohľadu je aféra Mittal a veľkú príležitosť poskytol indickým médiám prístup k ponuke OPA. Budovanie mostov delegáciou Komisie a veľvyslanectvami členských štátov musí zapájať Indov a riešiť ich obavy.

Zámerom spoločného akčného plánu je rozšíriť obchodnú a hospodársku spoluprácu, skupina na vysokej úrovni pre obchod skúma prostriedky na prehĺbenie dvojstranných vzťahov. Cieľom oboch je úspešné uzavretie DDA, nevylučujú však dvojstranné dohody WTO+. K vzájomným možnostiam patrí presadzovanie režimu práv duševného vlastníctva a dohody o priamych zahraničných investíciách (PZI). Akčný plán je dôsledný, nestanovuje však žiadne priority či termíny, zabezpečuje len pokračovanie dialógu. Žiadna zo strán neprejavuje politickú vôľu na vybudovanie účinného strategického partnerstva. Je potrebné vyložiť karty na stôl, načrtnúť spoločné ciele a určiť termíny.

PZI: prekonávanie prekážok prístupu na trh

India je na 90. mieste v rebríčku krajín podľa toho, ako ľahko je v nich začať podnikať, predsa je však tretím najväčším svetovým príjemcom PZI. EÚ je najväčším zdrojom PZI v Indii s výškou 820 mil. EUR v roku 2003. India je však nespokojná s nízkou úrovňou PZI z EÚ, ktoré za posledných 15 rokov predstavovali menej než 5 mld. EUR, čo je 0,2 % všetkých PZI.

Postoj vlády k PZI sa zlepšil. Vláda nakoniec vypočula obavy investorov a poverila investičnú komisiu získavaním PZI, usmerňovaním investorov pri procesoch a navrhovaním postupov na pomoc prílevu PZI. Pre zahraničných investorov sa otvorilo množstvo sektorov, mnohé ďalšie vrátane poľnohospodárstva a nehnuteľností zostávajú vylúčené. Súčasný rozmach indického finančného a poisťovacieho sektora je dôkazom výhod otvorenia sa priamym zahraničným investíciám. Strop pre PZI v jednotlivých sektoroch sa postupne zvyšuje, hoci vláda sa stále prikláňa k miestnym a obmedzenia týkajúce sa vlastníctva zostávajú skôr pravidlom ako výnimkou.

Na štátnej a komunálnej úrovni sa zahraniční investori stretávajú s únavnou byrokraciou. Žiadosti podliehajúce automatickému schváleniu sú obmedzené na minimum, väčšina sa rieši od prípadu k prípadu. Predpisy sa menia zúfalo často, preto je ťažké držať krok s vrtochmi neprehľadného systému.

India má typické znaky rozvojovej krajiny. Vzhľadom na slabú dopravnú sieť a pravidelné výpadky elektrickej energie premiér Singh odhaduje, že India bude v nasledujúcich piatich rokoch potrebovať PZI na infraštruktúru vo výške 150 mld. USD. Hlavné problémy vyplývajú zo zložitosti posunu tradičného spôsobu budovania infraštruktúry verejným sektorom k infraštruktúre budovanej v rámci verejno-súkromných partnerstiev. Druhý spôsob si vyžaduje transparentnosť a dôveryhodné regulačné prostredie a vyrovnáva pôsobenie súkromných investorov a vlády. India sa musí týmito otázkami zaoberať v celej šírke.

Bezpečnostné riziká sú naďalej znepokojujúce. Napriek utíšeniu napätia stále neexistuje riešenie konfliktu v Kašmíre a sektárske napätie pretrváva. Cestovanie do Indie je kvôli častým bezpečnostným kontrolám nepohodlné a odrádza investorov. Jednou z hlavných výhod Indie je však politická stabilita. Koaličná politika môže mať svoje nevýhody, napriek zmenám v správe sa však celkové hospodárske smerovanie Indie za posledných 15 rokov nezmenilo.

V zahraničí dnes žije viac ako 20 miliónov Indov, z toho 3 milióny v EÚ. Vysťahovalci vo významnej miere prispievajú k externému zadávaniu podnikových procesov v Indii. Ich investície však nie sú dostatočné a predstavujú len 10 % PZI v Indii. Ako poznamenal premiér Singh: ak Indovia „pomáhajú budovať konkurencieschopnosť Ameriky, prečo nemôžu robiť viac pre samotnú Indiu?“ Pre dlhodobý rozvoj potrebuje India sociálne a finančné príspevky. Vláda zriadila výbor, ktorý má vypracovať programy na získanie zdrojov vysťahovalcov. Jedným z konkrétnych návrhov je dvojité občianstvo.

Externé zadávanie podnikových procesov: príklad Bangaloru.

India má 44 % podiel na svetovom obchode so službami v oblasti informačných technológií a externom zadávaní podnikových procesov. India je hlavným zahraničným cieľom európskych podnikov, z ktorých 66 % pracuje s predajcami so sídlom v Indii. Zmluvy na externé zadávanie podnikových procesov uzavreté v Indii už nie sú zamerané na jednoduché programovacie úlohy a služby call centier, ale čoraz viac sa sústredia na celé podnikové procesy a poradenskú činnosť.

V dôsledku súčasných demografických trendov začne rastový potenciál EÚ do roku 2020 klesať. Kľúčovou komparatívnou výhodou Indie je naopak veľké množstvo mladých, vzdelaných, po anglicky hovoriacich lacných pracovníkov. Tí zarábajú asi 8 000 USD, zatiaľ čo rovnakí pracovníci v Nemecku zarábajú 70 000 USD. Klienti sa nerozhodujú len na základe platov, no aj po zohľadnení ďalších nákladov na zriadenie vhodného pracoviska je vzhľadom na rozdiel v mzdách možné usporiť 40 %.

V rokoch 2003 až 2008 bude externe obsadených 200 000 pracovných miest EÚ, väčšinou v Indii, hoci podľa OECD by sa mohlo externé zadávanie podnikových procesov „potenciálne dotknúť“ len 20 % pracovných miest v pôvodných 15 štátoch. Indická ponuka technických pracovníkov nedokáže uspokojiť dopyt. India má na technických školách zapísaný milión študentov, ale štúdium na Indickom technologickom inštitúte ukončí len 3 000 študentov ročne. Len málo ostatných študentov spĺňa prísne požiadavky nadnárodných spoločností. Do roku 2010 bude potrebných 160 000 cudzojazyčných odborníkov, kvalifikovaných však bude len 40 000 Indov. V Indii už pracuje 30 000 európskych vysťahovalcov a pre vzdelaných Európanov ochotných sa presťahovať tam existujú jasné možnosti.

Dôležitú úlohu v posilnení vzťahov medzi EÚ a Indiou zohráva štipendijný program Erasmus Mundus vo výške 33 mil. EUR a katedra európskych štúdií Jeana Monneta na univerzite v Dillí. V Bangalore riadia 95 % nadnárodných spoločností Indovia, ktorí získali vzdelanie a skúsenosti v zahraničí. EÚ by mala dať Indom po ukončení štúdia možnosť zostať pracovať na jej území. Odôvodnili by sa tým investície systémov vyššieho vzdelávania EÚ a ako uviedol minister školstva Shanmugharatanam, keď sa Singapur rozhodol prilákať nadaných čínskych študentov na svoje školy, „chceli by ste mať týchto študentov o desať rokov radšej na svojej strane alebo proti sebe?“.

Energia: hybná sila v pozadí obchodnej politiky

Dosah indického rastu na svetový dopyt energie je pozoruhodný. Opätovné sústredenie sa na energiu vyplýva z nedostatku na trhu s ropou a zdvojnásobenia cien za posledné tri roky. Vzhľadom na menší počet krajín zásobujúcich trh si vhodná stratégia energetickej bezpečnosti vyžaduje ucelený a inovatívny prístup.

Rozhodujúcim činiteľom budúceho rastu je schopnosť Indie uspokojiť stúpajúce energetické potreby. India trpí vážnym nedostatkom a je príliš závislá od benzínu a uhlia. Energetická bezpečnosť je hybnou silou zahraničnej politiky a India je odborníkom na kľučkovanie medzi globálnymi partnermi v honbe za zostávajúcou ropou. Kým v USA čaká na súhlas Kongresu jadrová politika, India rokuje s Turkménskom a Iránom o dodávkach plynu vo výške 3,5 mld. USD a 7 mld. USD.

India je územím bohatým na ropu a plyn, ale prieskumy riadené verejným sektorom idú slepou uličkou. Tento stav sa zmenil so vstupom západných firiem: britská spoločnosť Cairn Energy oznámila v roku 2004 objavenie niekoľkých ropných nálezísk v Radžastáne, z ktorých najväčšie obsahuje 500 miliónov barelov vyťažiteľných zásob. India musí podporovať aktívne vyhľadávanie ropy a plynu výraznými stimulmi pre spoločnosti EÚ.

Dlhodobé energetické potreby Indie by mohli uspokojiť obnoviteľné zdroje energie, ktoré by mohli podporiť kapacitu výroby elektrickej energie. EÚ môže vzhľadom na citlivosť voči ochrane životného prostredia v kombinácii s technologickými poznatkami ponúknuť riešenia poskytnutím skúseností s obnoviteľnými zdrojmi a energetickou účinnosťou, ktoré sa uprednostňujú pred jadrovou energiou. Globálnu energetickú štruktúru musíme definovať spoločne prostredníctvom inovatívneho, trvalo udržateľného energetického rozvoja s ohľadom na dodržanie limitov súvisiacich so zmenou podnebia.

India: geopolitické ťažisko v 21. storočí?

India sa mení z rozvojovej na rozvinutú krajinu a preberá pri tom globálnu zodpovednosť. Je priekopníkom obchodu na osi juh-juh, jej vývoz do Afriky vzrástol za posledné 4 roky o 39 % a vzájomný obchod sa v 90. rokoch 20. storočia zvýšil päťnásobne z 1,3 mld. USD na 6,9 mld. USD. India sa okrem toho ujala vedúcej, i keď trochu defenzívnej úlohy vo WTO a podporuje osobitné a diferencované zaobchádzanie s rozvojovými krajinami. Musí tiež naďalej zohrávať pozitívnu úlohu v rozvojovom programe z Doha ocenením výhod otvorenia obchodu a zaviazaním sa otvoriť svoje zostávajúce chránené sektory.

India vybudovala v Ázii dvojstranné zóny voľného obchodu (ZVO) a dohoda o voľnom obchode so Srí Lankou aj dohoda o úplnej hospodárskej spolupráci (CECA) so Singapurom fungujú dobre. Jednostranná liberalizácia síce prináša významné zisky, optimálny rast však prichádza s viacstrannou liberalizáciou. Vzťahy medzi Indiou a Pakistanom viedli k zastaveniu regionálnej hospodárskej spolupráce v rámci SAARC. Obchod je teraz nástrojom na budovanie dôvery, hoci v rámci regiónu je stále nízky a predstavuje len 4,7 % celkového obchodu. Politika Look EAST bola úspešná. Aktívne sa pripravuje ZVO medzi Indiou a krajinami ASEAN a obchod s východnou Áziou predstavoval v roku 2004 20 % celkového obchodu. Po vstupe dohody o voľnom obchode v južnej Ázii do platnosti v júli 2006 môžeme očakávať mnohostranný rozvoj regiónu, hoci zisky by boli väčšie, keby neexistovalo toľko výnimiek a dohoda by odrážala skutočnú zónu voľného obchodu.

S východnou Áziou je stále lepšie prepojená Čína ako India, hoci forma obchodu s krajinami ASEAN, ako brána medzi nimi, by sa mala s rozšírením priameho obchodu zmeniť. Väčšina ľudí považuje Indiu a Čínu za súperov. Málokto si uvedomuje, že vzájomný obchod medzi Indiou a Čínou dosahoval minulý rok 1 mld. USD mesačne. Ich hospodárske štruktúry sa skôr dopĺňajú ako medzi sebou súperia, hoci model „Čína ako továreň, India ako odborná kancelária“ by sa nemal preceňovať, pretože obe krajiny majú predpoklady nato, aby boli strediskami externe zadávaných podnikových procesov a výroby. Pozornosť EÚ sa však sústreďuje na Čínu a zdanlivo podceňuje potenciál Indie. Okrem pochopiteľného úsilia o čo najlepšie vyhliadky musí byť kľúčovým faktorom určujúcim investície EÚ v regióne snaha rozvíjať podnikanie v ázijských gigantoch.

Príbeh o dvoch Indiách

S rozmachom hospodárstva platy indických odborníkov prudko rastú. 3,8 milióna domácností čoskoro dosiahne ročný príjem 130 000 libier podporujúci zvyšovanie domácich výdavkov. Zisky však nie sú rozložené rovnomerne. Rozvoj informačných technológií má vplyv na menej ako 2 % obyvateľstva. Chudoba je stále vysoká, 390 miliónov ľudí žije z menej ako 1 dolára na deň a takmer 40 % obyvateľov je negramotných.

Napriek rýchlemu rozvoju sektora služieb má dominantné postavenie poľnohospodárstvo, ktorému sa venuje 65 % obyvateľstva. Vzhľadom na liberalizáciu čelia poľnohospodári globálnej konkurencii, tlak na znižovanie cien a súčasné obmedzenie dotácií vedie k zdraženiu poľnohospodárskej výroby. Roľníci uprednostňujú vývozné zmluvy pred zabezpečovaním domácich výrobkov, čo spôsobuje podvýživu vo vidieckych oblastiach. Umiestnenie sídiel podnikov v mestských oblastiach vyvoláva rozsiahlu migráciu, odrazom nerovnomerného rozvoja je preto mestská chudoba a chudobné mestské štvrte. Tento trend je možné zvrátiť posilnením poľnohospodárstva a infraštruktúry s cieľom podnietiť rast príjmov vo vidieckych oblastiach.

Rast v južných a západných štátoch je rýchlejší ako na severe a východe. V Gudžaráte, najrýchlejšie sa rozvíjajúcom štáte, sa v rokoch 1993 až 2003 zdvojnásobil HDP a HDP na osobu sa zvýšil o 73 %, kým v najchudobnejšom štáte Biháre sa HDP na osobu zvýšil len o 22 %. Na nerovnováhu má vplyv aj decentralizácia. Rozvoj bohatších štátov sa zrýchľuje, v najchudobnejších štátoch je to naopak. Kľúčovým rozlišovacím faktorom je kvalita vlády. Vidieť to na zlepšovaní sociálnych ukazovateľov v Radžastáne a Kerale, ktoré majú silné politické vedenie a rozumnú investičnú politiku. Centrálna vláda musí na zabezpečenie súdržnosti prijať vhodné doplňujúce politiky uplatňované vo všetkých štátoch. Potrebné je tiež presmerovať zdroje do zaostávajúcich regiónov a pre sociálne skupiny s nedostatočným zastúpením. Úsilie na rozvoj spôsobilostí sa musí sústrediť na najchudobnejšie štáty, ktoré potom budú môcť efektívne využívať finančné prostriedky.

India sa zameriava na nadnárodné spoločnosti a posilňuje poskytovanie sociálnych služieb. Niektoré vážne problémy, napríklad vysoký výskyt detskej práce a HIV/AIDS, však pretrvávajú. Finančné prostriedky na prioritné programy by mohla zabezpečiť spolupráca EÚ v oblasti vzdelávania a zdravotníckej starostlivosti na vidieku. India musí prehĺbiť svoje zapojenie do svetového hospodárstva v širšom rozsahu výroby a služieb. EÚ by mohla riešiť obavy týkajúce sa rovnosti príležitostí podporou obchodu s výrobkami zabezpečujúcimi živobytie pre ženy a napomáhaním obchodu so službami v sektoroch zamestnávajúcich ženy.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (31.5.2006)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

o hospodárskych a obchodných vzťahoch EÚ s Indiou
(2006/2034(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Filip Andrzej Kaczmarek

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj žiada Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.   víta skutočnosť, že EÚ a India sa ako strategickí partneri na šiestom summite EÚ – India, ktorý sa konal 7. septembra 2005, zaviazali posilniť dialóg a angažovanosť vrátane záväzku týkajúceho sa ľudských práv, ako sa uvádza v spoločnom akčnom pláne, ktorý zahŕňa aj rozvojovú spoluprácu a zdôrazňuje význam udržateľnosti životného prostredia a sociálnej a hospodárskej súdržnosti; žiada o pokračovanie súčasného dialógu o ľudských právach v rámci strategického partnerstva; v tejto súvislosti blahoželá Indickej národnej komisii pre ľudské práva k jej nezávislej a dôslednej činnosti v oblasti ľudských práv;

2.   víta rastúce uznanie významu obchodovania a investícií v rámci vonkajšieho hospodárskeho prostredia v poslednom päťročnom pláne Indie pre ľudský rozvoj (2002 – 2007);

3.   uznáva významné úspechy indickej vlády v boji proti chudobe, poznamenáva však, že napriek trvalému hospodárskemu rastu pretrváva veľká nerovnosť, pretože približne 30 % indickej populácie (viac ako 400 miliónov ľudí) stále žije pod hranicou chudoby; je znepokojený najmä situáciou nerovnoprávnych zložiek obyvateľstva, a to najmä žien, detí, znevýhodneného a vidieckeho obyvateľstva, napr. Dalitov a Adivasiov (pôvodné kmene a národy); vyzýva Komisiu a Radu, aby spolupracovali s indickou vládou na zlepšení situácie uvedených skupín a posúdili ďalšiu spoluprácu z hľadiska svojho príspevku k ukončeniu rodovej a kastovej diskriminácie;

4.   je ohromený účinkami hospodárskeho rastu na rozvoj v niektorých regiónoch Indie a vyzýva Komisiu, aby podporovala výskum hlavných schém a príslušných politík na národnej a nižšej úrovni, zodpovedných za tieto účinky s cieľom uľahčiť medziregionálne učenie a výmenu najlepších postupov;

5.   zdôrazňuje, že okrem presadzovania udržateľného hospodárskeho rozvoja by sa hospodárska a obchodná spolupráca mala zamerať na zlepšenie životných podmienok chudobného obyvateľstva Indie;

6.   zdôrazňuje, že dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov a boj proti chudobe by mali zostať aj naďalej základným prvkom strategického partnerstva EÚ - India; víta skutočnosť, že nasledujúci samit EÚ – India, ktorý sa bude konať 13. októbra 2006, sa bude venovať otázke miléniových rozvojových cieľov, a naliehavo vyzýva, aby sa prijali osobitné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby menšiny ako Daliti, Adivasiovia a iné okrajové skupiny, kmene a kasty mohli preklenúť výraznú priepasť, ktorá ich delí od zvyšku populácie, pokiaľ ide o dosahovanie miléniových rozvojových cieľov;

7.   vyzýva EÚ, aby podporovala potenciál Indie pre medzinárodný obchod, ako aj snahu prilákať priame zahraničné investície, a to najmä zintenzívnením obchodnej pomoci so zameraním na nedostatky v infraštruktúre a administratíve, úsilím o taký záver rokovaní WTO v Doha koncom roku 2006, ktorý by bol priaznivý pre rozvoj, využitím svojho vedúceho postavenia v skupine G20 na zabezpečenie prijatia vyváženej dohody medzi rozvinutými krajinami, vznikajúcimi ekonomikami a rozvojovými krajinami;

8.   žiada, aby sa uskutočnili rozhovory medzi EÚ a Indiou o investíciách, s cieľom zohľadniť sociálno-politickú zodpovednosť zahraničných investorov; zdôrazňuje, že práva investorov musia ísť ruka v ruke s povinnosťami a že investori by mali uplatňovať aspoň základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP);

9.   domnieva sa, že EÚ musí venovať mimoriadnu pozornosť malým a stredným podnikom v Indii, preto navrhuje, aby všetky spoločné programy rozvojovej spolupráce EÚ a Indie posilnili malé a stredné podniky prostredníctvom opatrení na pomoc pri financovaní miestnych trhovo orientovaných projektov navrhnutých občanmi;

10. víta dôraz, ktorý sa kladie na zdravie, vzdelávanie, vodné zdroje a životné prostredie v rozvojovej spolupráci medzi ES a Indiou v rokoch 2002 – 2006, ako aj záväzok vyplývajúci zo spoločného akčného plánu na prehĺbenie rozvojovej spolupráce v sektoroch zdravia a vzdelávania, s cieľom posilniť rozvojovú spoluprácu tak, aby dopĺňala dôležité programy sociálneho sektoru v Indii, vrátane špecifických opatrení zameraných na účinné ukončenie diskriminácie znevýhodnených sociálnych skupín, najmä žien; rovnako vyzýva, aby sa v rámci akčného plánu dôrazne presadzovali opatrenia podporujúce vzdelávanie dievčat, a tak sa dosiahol druhý a tretí miléniový rozvojový cieľ;

11. víta skutočnosť, že environmentálna politika je v spoločnom akčnom pláne definovaná ako jeden zo sektorov spolupráce; požaduje však, aby aspekty životného prostredia boli v rozvojovej spolupráci neustále zdôrazňované;

12. zdôrazňuje, že zvyšujúce sa znečisťovanie životného prostredia v Indii je neustále rastúcim problémom s nepredstaviteľnými hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi následkami, najmä pre veľký počet obyvateľov Indie žijúcich v chudobe, a zdôrazňuje osobitnú naliehavosť presadzovania spolupráce medzi EÚ a Indiou v tejto oblasti;

13. požaduje, aby sa spolupráca EÚ a Indie v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky zaoberala problémami pracovnej diskriminácie žien, nútenej práce a detskej práce, vzhľadom na skutočnosť, že v Indii je počet pracujúcich detí jedným z najvyšších na svete, a vyzýva EÚ, aby podporila Indiu v ratifikovaní dohovoru MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce, dohovoru č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a dohovoru č. 98 o práve združovania a kolektívneho vyjednávania, čo by predstavovalo pozitívny krok smerom k prípadnému zrušeniu detskej práce;

14. naliehavo vyzýva EÚ, aby, okrem iného, prostredníctvom podpory rovnakých príležitostí pri zamestnávaní v súkromných podnikoch a u investorov so sídlom v EÚ, prostredníctvom stimulov pre rozvojové programy na začlenenie Dalitov  a využívaním ukazovateľov na stanovenie miery začlenenia Dalitov do nového hospodárstva podporovala a uskutočňovala opatrenia na zabezpečenie sociálno-ekonomického rozvoja menšín, ktoré sú vo veľkej miere vylúčené z účasti na novom hospodárstve v Indii a sú diskriminované v rámci rozvojových programov a obnovy po katastrofách;

15. zdôrazňuje, že EÚ by mala, s vedomím mimoriadnej naliehavosti problému, primäť indickú vládu k riešeniu otázky nútenej práce, ktorá sa týka miliónov obyvateľov Indie;

16. zdôrazňuje, že EÚ by mala spolupracovať s Indiou v rámci rozvojovej spolupráce ako s novým medzinárodným poskytovateľom pomoci prostredníctvom výmeny skúseností a spolupráce na konkrétnych projektoch v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že poučenie zo skúseností Indie môže pomôcť zvýšiť účinnosť a výkonnosť rozvojovej pomoci EÚ;

17. naliehavo vyzýva EÚ, aby sa na medzinárodných fórach zasadzovala o väčšiu zodpovednosť zahraničných podnikov so sídlom v Indii, a zároveň dôrazne žiada o dosiahnutie dohody s indickou vládou s cieľom vytvoriť účinný systém na monitorovanie práv pracovníkov v domácich a zahraničných spoločnostiach so sídlom v Indii.

POSTUP

Názov

Hospodárske a obchodné vzťahy EÚ s Indiou

Referenčné čísla

2006/2034(INI)

Gestorský výbor

INTA

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

DEVE
16.2.2006

Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Filip Andrzej Kaczmarek
25.1.2006

Prerokovanie vo výbore

30.5.2006

25.4.2006

 

 

 

Dátum prijatia

30.5.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Danutė Budreikaitė, Michael Gahler, Hélène Goudin, Filip Andrzej Kaczmarek, Glenys Kinnock, Ģirts Valdis Kristovskis, Maria Martens, José Javier Pomés Ruiz, Horst Posdorf, Frithjof Schmidt, Margrietus van den Berg, Mauro Zani

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Hélène Aubert, John Bowis, Manolis Mavrommatis, Zbigniew Zaleski

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sajjad Karim, Francisco José Millán Mon, Ralf Walter

POSTUP

Názov

Hospodárske a obchodné vzťahy EÚ s Indiou

Číslo postupu

2006/2034(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

INTA
16.2.2006

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

DEVE
16.2.2006

 

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Sajjad Karim
11.10.2005

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

21.3.2006

19.6.2006

 

 

 

Dátum prijatia

12.7.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

26

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Giulietto Chiesa, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Jacky Henin, Syed Kamall, Sajjad Karim, Alain Lipietz, Helmuth Markov, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Bogusław Rogalski, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Gianluca Susta, Johan Van Hecke, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elisa Ferreira, Eugenijus Maldeikis, Antolín Sánchez Presedo, Mauro Zani

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anne Ferreira, Sarah Ludford

Dátum predloženia

20.7.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)