o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike

(2006/2087(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Bielej knihe o európskej komunikačnej politike (KOM(2006)0035),

–   so zreteľom na časť II Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 195, 211 a 308 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články11, 41, 42 a 44 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1049/2001 Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Akčný plán na zlepšenie komunikácie Komisie s Európou (SEC(2005)0985),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Príspevok Komisie k obdobiu hodnotenia a po ňom:
Plán D pre demokraciu, dialóg a diskusiu (KOM(2005)0494),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2002 o oznámení Komisie o novom rámci pre spoluprácu pri činnostiach týkajúcich sa informačnej a komunikačnej politiky Európskej únie(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2003 o informačnej a komunikačnej stratégii pre Európsku úniu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2005 o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie Európskej únie(4),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A6-0365/2006),

A. keďže komunikácia je dôležitým prvkom tak zastupiteľskej, ako aj participatívnej demokracie,

B.  keďže z tohto dôvodu je jedna zo silných stránok demokratických prvkov EÚ naviazaná na komunikačné systémy na európskej úrovni, ktoré spájajú inštitúcie s občanmi,

C. keďže právo na informácie a slobodu prejavu by malo byť základom demokracie v Európe a oporou politických systémov na európskej úrovni a vnútroštátnych úrovniach, a teda by informácie mali byť podľa možnosti sprístupnené verejnosti,

D. keďže skúsenosti z európskych volieb a referend sú také, že u tých, ktorí sa zaujímajú o európske otázky a sú s nimi zoznámení, bola väčšia pravdepodobnosť, že sa ich zúčastnia, kým u tých, ktorí tieto informácie nemali, bola ich účasť menej pravdepodobná,

E.  keďže v súčasnosti neexistuje európska konsolidovaná verejná sféra, ale existujú veľmi aktívne vnútroštátne verejné sféry; tieto vnútroštátne verejné sféry vykazujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa diskutuje o európskych otázkach a tiež o obsah diskusií,

F.  keďže by bolo oveľa lepšie, keby európske otázky zaujímali vo vnútroštátnych verejných sférach významnejšie miesto,

G. keďže prvým krokom k vytvoreniu európskej verejnej sféry by bolo prekonanie izolácie vnútroštátnych sfér prostredníctvom európskych komunikačných postupov; keďže je to úzko spojené s paneurópskou alebo aspoň nadnárodnou štruktúrou médií,

H. keďže existujú jasné dôkazy o tom, že európski občania sú nedostatočne informovaní o európskych otázkach, ako to odzrkadľujú výsledky rôznych prieskumov verejnej mienky Eurobarometer,

I.   keďže komunikácia je spojená aj s otázkou transparentnosti, zjednodušených postupov, občianstva a spoločných hodnôt,

J.   zdôrazňuje, že európske záležitosti a pridaná hodnota právnych predpisov Spoločenstva sú počas národných rozpráv zriedkavo uznávané, pričom politici pôsobiaci na úrovni členských štátov si často pripisujú zásluhy za európske úspechy, zatiaľ čo neváhajú kritizovať EÚ, a to často za politické chyby, ktoré vzniknú na národnej úrovni,

K. keďže zasadanie Európskej rady v dňoch v júni 2006 vrátilo otázku reformy inštitúcií späť na program,

L.  keďže cieľom tzv. obdobia úvah je urobiť Úniu demokratickejšou a efektívnejšou a znovu ju spojiť s občanmi,

Komunikačná politika a európska verejná sféra

1.   víta predloženie Bielej knihy a vyjadruje svoj súhlas so zámermi Komisie zmeniť komunikačnú politiku na autonómnu politiku s vlastným obsahom;

2.   vidí potrebu zlepšenia komunikácie medzi EÚ a jej občanmi; podporuje preto úsilie o zmenu spôsobu organizácie komunikácie s občanmi; zdôrazňuje, že lepšia komunikácia nenahradí nedostatočné politiky, ale môže pomôcť lepšie chápať uskutočňované politiky;

3.   víta, že Komisia uznáva, že akákoľvek komunikácia je neoddeliteľná od svojho obsahu a musí ísť o obojsmerný proces, ktorý zahŕňa vypočutie občanov, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásady vyhlásené v úvode Bielej knihy sa konkrétne neuplatňujú; vyzýva teda Komisiu, aby spresnila, akým spôsobom chce vziať do úvahy názory občanov a v tejto súvislosti navrhuje, aby boli začlenené prípadné iniciatívy ostatných inštitúcií, akou je napríklad „Agora“, zmierovací orgán so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorý sa rozhodol zriadiť Parlament;

4.   nalieha na Komisiu, aby podporila vytvorenie európskej verejnej sféry, ktorá sa bude štrukturalizovať hlavne prostredníctvom vnútroštátnych, miestnych a regionálnych médií, pričom sa nesmie strácať zo zreteľa dôležitá úloha, ktorú zohrávajú kvalitná národná a regionálna tlač a televízne spravodajstvo, ktoré venujú európskym záležitostiam dostatočný priestor; v tejto súvislosti žiada členské štáty, aby primerane podporovali vnútroštátne verejné audiovizuálne kanály, aby občanov informovali o politikách, ktoré sa uskutočňujú na európskej úrovni;

5.  poznamenáva, že cieľom európskej komunikačnej politiky by nemalo byť vytvorenie komunikačnej sféry, ktorá konkuruje vnútroštátnym verejným sféram, ale skôr úzke zosúladenie diskusií na vnútroštátnej úrovni s diskusiami na úrovni EÚ;

6.  nalieha na Komisiu, aby pri navrhovaní komunikačnej politiky zohľadnila konkrétne návrhy uvedené v uznesení Parlamentu z 12. mája 2005 o informačnej a komunikačnej stratégii EÚ;

Stanovenie spoločných zásad

7.  podporuje myšlienku vytvoriť obojsmernú komunikáciu medzi EÚ a jej občanmi, ktorá bude schopná a ochotná lepšie počúvať to, čo občania chcú povedať o Európe; poukazuje však na to, že myšlienka, podľa ktorej by sa občania mali stať hybnou silu účasti a dialógu, sa nejaví ako rozumná, pretože občania by nemali byť tými, ktorí hľadajú informácie, ale informácie by mali vyhľadávať občanov;

8.  nepovažuje za vhodné, aby Parlament podliehal kódexu správania, ktorým sa riadi jeho komunikácia s občanmi EÚ;

9.  žiada Komisiu, aby predložila návrh medziinštitucionálnej dohody, ktorí vymedzí spoločné zásady, ktorými by sa mohla riadiť spolupráca medzi európskymi inštitúciami v oblasti komunikácie;

10. nalieha na Komisiu, aby s cieľom zlepšiť existujúce medziinštitucionálne mechanizmy partnerstva v oblasti informácií a komunikácie v Európe preskúmala možnosť otvorenia konkrétneho programu Spoločenstva zameraného na informácie a komunikáciu v rámci Európy, ktorý by vychádzal z článku 308 Zmluvy o ES; konštatuje, že ak by Komisia ponúkla zodpovedajúci návrh, Parlament sa bude plne podieľať na stanovení a vypracovaní presného obsahu a rozsahu programu;

11. je toho názoru, že pri určovaní rozsahu európskej komunikačnej politiky je potrebné výraznejšie odkazovať na zásady a hodnoty zakotvené v Charte základných práv;

12. pripomína, že Charta základných práv už stanovuje práva občanov na informácie, a že každý prípadný nový nástroj bude musieť rešpektovať výsady Parlamentu ako voleného zhromaždenia, najmä jeho právomoc obracať sa slobodne na občanov celej Únie; žiada, aby výbor zodpovedný za ústavné veci vykonal analýzu možnej povahy a obsahu takéhoto medziinštitucionálneho nástroja;

13. zdôrazňuje význam Ústavy pre Európu, ktorá by dala Únii politickejší a demokratickejší charakter a urobila by ju príťažlivejšou pre občanov; pripomína politickú zodpovednosť Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pri podpore tohto procesu;

Posilnenie úlohy občanov

14. víta snahu Komisie priviesť európske otázky na všetky úrovne, inými slovami, informovať o európskych otázkach na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom decentralizovať posolstvo a trvá na tom, že táto komunikácia sa musí uskutočňovať na veľmi pravidelnej báze; víta akčný plán Komisie a očakáva jeho urýchlenú realizáciu;

15. domnieva sa, že rozvoj európskej správy blízkej občanom, ktorá by bola schopná podporovať nespočetné množstvo vstupných a informačných bodov o Európe, by prispel k vytvoreniu dôležitých priamych vzťahov medzi Úniou a jej občanmi, najmä tým, že by občanom uľahčil prístup k európskym iniciatívam a programom, ktoré sa ich týkajú; domnieva sa, že informačné centrá Komisie a Európskeho parlamentu v členských štátoch v tom zohrávajú dôležitú úlohu; v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné od základov zhodnotiť prácu, ktorú doteraz vykonali informačné centrá, vzhľadom na skutočnosť, že ich politika vzťahov s verejnosťou neupútala záujem občanov a prostriedky použité na tento účel by sa mohli použiť oveľa účinnejšie; želá si preto, aby boli aktívnejšie a menej byrokratické;

16. víta iniciatívu Komisie z novembra 2005 v oblasti transparentnosti, v ktorej sa zdôrazňuje, že vysoká úroveň v oblasti transparentnosti je základným prvkom legitimity každej modernej správy; európski občania majú právo na efektívne a zodpovedné verejné inštitúcie, ktorým záleží na tom, aby občanom dobre slúžili;

17. vníma regióny a mestá ako najvhodnejšie platformy na šírenie európskej myšlienky medzi občanmi a vyzýva na zapojenie Výboru regiónov do realizácie budúcej komunikačnej politiky;

18. podporuje zámer posilniť diskusiu v národných a regionálnych parlamentoch;

19. podporuje národné parlamenty, aby zlepšili kontrolnú úlohu svojich vlád, keď pôsobia v Rade, zvýšili tak povedomie, a tým demokratickú zodpovednosť inštitúcií EÚ;

20. zdôrazňuje, že národné parlamenty by sa mali snažiť venovať väčšiu pozornosť európskym legislatívnym návrhom v oveľa skoršej etape rozhodovacieho procesu;

21. upozorňuje na závery predsedníctva Konferencie hovorcov parlamentov Európskej únie 6. a 7. mája 2005, ktoré vyzvali národné parlamenty, aby každý rok diskutovali, najlepšie na plenárnom zasadnutí, o výročnom legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie,

22. zdôrazňuje význam zvolávania medziparlamentných fór o budúcnosti Európy, pričom jedno sa uskutoční pri príležitosti 50. výročia Rímskych zmlúv; v rámci európskej komunikačnej politiky žiada zohľadniť rokovania na úrovni zástupcov európskej populácie;

23. zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania občanov v oblasti európskej integrácie; domnieva sa, že určitá úroveň chápania európskych otázok je nevyhnutným predpokladom úspešnej interaktívnej komunikácie s EÚ a môže posilniť povedomie európskeho občianstva;

24. ľutuje, že sa znížila podpora sektorových programov, ako sú Leonardo da Vinci, Socrates a Erasmus, ktoré majú mnohonásobný účinok, pretože zdôrazňujú európsky rozmer a uľahčujú vytváranie nadnárodných sietí;

25. je toho názoru, že ak chceme osloviť občana, je dôležité lepšie komunikovať a poukázať na to, aký význam a dosah majú rozhodnutia EÚ na každodenný život, a to prostredníctvom spolupráce s regionálnymi a miestnymi inštitúciami; navrhuje, aby sa kládol dôraz na pravidelné podávanie informácií občanom o dôležitých regionálnych a miestnych projektoch, na ktorých sa EÚ zúčastnila, s cieľom podporiť spoločný európsky projekt;

26. domnieva sa, že diskusia by mala brať do úvahy osobitné potreby a činnosti postihnutých ľudí, menšinových skupín, ako aj publika na národnej i miestnej úrovni a špecifických cieľových skupín; zdôrazňuje, že by sa malo venovať viac pozornosti smerovaniu relevantných informácií, ako aj informácií upravených z hľadiska regiónov, k vymedzeným cieľovým publikám, čím by bola európska problematika prepojená s každodenným životom občanov,

27. víta iniciatívy niektorých predstaviteľov Komisie a vnútroštátnych správ na spoluprácu na informačných kampaniach o Európskej únii; takáto spolupráca by mohla prispieť k vytvoreniu priamejšieho spojenia medzi občanmi a inštitúciami;

28. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konzultáciu so zúčastnenými stranami a verejnosťou v ranom štádiu tvorby politiky; domnieva sa, že ku kľúčovým návrhom by mohla byť pripojená doplňujúca časť s hodnotením vplyvu, ktorá by spresnila, ako sa pri koncipovaní návrhu brali do úvahy záujmy občanov; poukazuje na to, že by sa mal objasniť vplyv konzultácií s verejnosťou na rozhodovací proces EÚ,

29. vyzýva Komisiu, aby vytvorila dynamickú a reaktívnu komunikačnú politiku, ktorá by sa skôr ako na prevažné informovanie o dosiahnutých konečných konsenzoch viac zamerala na informovanie o rozhodnutiach, ktoré sú prijímané na rôznych stupňoch rozhodovacieho procesu; domnieva sa, že cieľom komunikačnej politiky Únie je umožniť občanom jasne pochopiť zostavovanie európskeho práva;

Práca s médiami a novými technológiami

30. zdôrazňuje dôležitosť médií ako sprostredkovateľov, tvorcov názorov a nositeľov posolstva občanom v európskej verejnej sfére, ktorú chce Komisia vytvoriť; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporila konkrétne iniciatívy, ako sú diskusné fóra o európskych kultúrnych a politických otázkach, na ktorých by boli k dispozícii dokumenty vo viacerých jazykoch, aby sa mohli európski občania zapojiť a aby mohli komunikovať vo veľkom počte;

31. zdôrazňuje, že informovaný občan je základom fungujúceho participatívneho demokratického systému;

32. žiada Komisiu, aby čo najpresnejšie stanovila, akú úlohu by chcela prideliť médiám a zdôrazňuje potrebu nájsť vzorec, ktorý užšie zapojí vnútroštátne, regionálne a miestne médiá do komunikačnej politiky, pričom treba takisto zvážiť využitie alternatívnych médií ako komunikačného prostriedku;

33. je toho názoru, že v oblasti európskych politík je treba posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi regionálnymi a miestnymi médiami; domnieva sa, že európska spolupráca medzi médiami a novinármi podporuje informovanosť o Európskej únii a vyzýva Komisiu, aby v rámci rozpočtu vytvorila „Európsky fond pre (investigatívnu) žurnalistiku”, ktorý by podporoval projekty v rámci ktorých by novinári z viacerých členských krajín spoločne pracovali na dôkladnom preštudovaní konkrétnej európskej témy, ktorú by uplatnili pri rozdielnych miestnych a regionálnych situáciách;

34. víta stiahnutie návrhu na zriadenie spravodajskej agentúry EÚ;

35. odporúča Komisii, aby pri komunikácii s médiami a občanmi používala jasný a výstižný jazyk a aby tento jazyk používala systematicky v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom majú pôvod alebo bydlisko; je presvedčený, že európsky žargón neuzatvára, ale skôr prehlbuje priepasť medzi inštitúciami EÚ a občanmi;

36. odporúča vytvorenie pravidelnej výmeny názorov o európskych komunikačných otázkach medzi európskymi inštitúciami, najmä Parlamentom, a médiami;

37. domnieva sa, že zodpovednosť Komisie vo všeobecnosti a členských štátov osobitne, pri poskytovaní objektívnych, spoľahlivých a nestranných informácií o európskych politikách, je základom diskusie, ktorej účastníci sú dobre informovaní; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zlepšili informovanosť úradníkov členských štátov o politikách, ktoré sa uskutočňujú na európskej úrovni;

38. víta skutočnosť, že pokiaľ ide o nové technológie, je Biela kniha v súlade s poslednou správou Parlamentu o informačnej a komunikačnej stratégii EÚ;

39. oceňuje návrhy Komisie lepšie využívať nové komunikačné technológie, ale žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabránia prehĺbeniu rozdielov v miere, akou ľudia využívajú digitálne technológie, a ešte väčšiemu obmedzeniu prístupu časti občanov k informáciám o Únii; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by bolo v snahe o globálny prístup potrebné integrovať osobitné komunikačné prostriedky rôznych orgánov, ako napríklad budúcu internetovú televíziu Európskeho parlamentu, plne rešpektujúc jej samostatnosť; navyše zdôrazňuje, že treba zhodnotiť tradičné masovo-komunikačné prostriedky, ako je televízia;

Pochopenie európskej verejnej mienky

40. žiada Komisiu, aby informovala Parlament o hodnotení konzultácií, ktoré uskutočnila;

41. v krátkodobom výhľade považuje zriadenie Observatória európskej verejnej mienky za sporné a domnieva sa, že predtým, než sa táto úloha začne realizovať, by sa mali koordinovanejšie využívať údaje a zdroje, ktoré sú už k dispozícii;

42. konštatuje, že uspokojivá komunikačná politika sa nemôže zaobísť bez presných poznatkov o medzerách v informáciách, ktoré majú k dispozícii občania Únie, či už ide o obsah opatrení Spoločenstva alebo o inštitúcie a postupy umožňujúce ich uplatnenie; preto žiada, aby boli oddelenia, ktoré majú na starosti Eurobarometer, poverené uskutočniť osobitný a podrobný prieskum verejnej mienky, ktorý umožní presne a diferencovane zistiť úroveň informovanosti občanov Spoločenstva v závislosti od ich členského štátu pôvodu, socio-profesionálnej kategórie a politickej orientácie;

Spolupráca

43. žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétne návrhy na realizáciu komunikačnej politiky a aby zhodnotila jej právne a finančné dôsledky;

44. domnieva sa, že by sa mala vykonať analýza práce medziinštitucionálnej skupiny pre informácie s cieľom zistiť, či je možné zlepšenie; zastáva názor, že medziinštitucionálna skupina pre informácie by mala mať najmä politický charakter a mala by vystupovať ako ručiteľ, a že by sa počet jej členov mal znížiť, čo by umožnilo jej efektívnejšiu činnosť;

45. zdôrazňuje potrebu užšieho zapojenia paneurópskych politických strán do dialógu o záležitostiach EÚ so svojimi voličmi;

46. pripisuje osobitný význam úlohe, ktorú zohrávajú politické strany pri podpore parlamentnej demokracie na všetkých úrovniach; vyjadruje poľutovanie, že potenciál nadnárodných politických strán zostáva nevyužitý; ľutuje, že mnohé národné politické strany nie sú vôbec naklonené myšlienke prijať koherentným a presvedčivým spôsobom európsky rozmer; naliehavo vyzýva politické strany, aby pri prijímaní svojich rozhodnutí a počas volebných kampaní zohľadňovali európske otázky a aby občanom ponúkli skutočnú politickú voľbu pokiaľ ide o budúcnosť Európy;

47. zdôrazňuje, že komunikačná politika musí zohľadňovať osobitné tempo európskych záležitostí, ktoré často nesúvisí s vnútroštátnymi politickými agendami a nemôže sa riadne vyvíjať na okraji politík a konkrétnych činností Európskej únie, ktoré majú svoj nezávislý časový harmonogram; domnieva sa teda, že Komisia, Rada a Parlament sa musia dohodnúť na harmonograme veľkých tém, ktoré by mohli osobitne zaujímať európsku verejnú mienku, s cieľom sústrediť svoje komunikačné úsilie na tieto témy;

48. žiada inštitúcie, aby preskúmali možnosť vytvoriť koordinačnú skupinu druhej úrovne, v ktorej by mali zastúpenie príslušné generálne riaditeľstvá rôznych inštitúcií a v ktorej by zasadali zástupcovia výborov Európskeho parlamentu s cieľom koordinovať konkrétne činnosti, prostredníctvom ktorých sa realizujú usmernenia stanovené medziinštitucionálnou skupinou pre informácie;

49. opakuje, že občania často vnímajú Európsku úniu ako jeden celok, keďže nemusia ovládať jemné rozdiely medzi jej inštitúciami, a preto treba začleniť komunikačné politiky všetkých inštitúcií do spoločnej logiky a rešpektovať pritom právomoci a nezávislosť každej z nich; opakovane vyzýva v tomto smere k veľkej ročnej medziinštitucionálnej diskusii počas plenárneho zasadnutia, a to s cieľom prijať spoločné vyhlásenie o cieľoch a prostriedkoch tejto politiky;

50. podporuje rozvoj dialógu a spoločne organizovaných verejných diskusií medzi európskymi orgánmi a vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi; zdôrazňuje, že je dôležité podporiť komunikáciu iniciatívami, ktoré sa opierajú o komunikačné vektory zamerané na širokú verejnosť, ako napríklad kultúrne programy (literárne ceny alebo kinematografia), športové udalosti, atď.; domnieva sa, že komunikácia musí zohľadňovať strategickú orientáciu zameranú na cieľové skupiny ako sú univerzity, miestne orgány alebo profesionálne organizácie;

51. podporuje posilnenie úlohy Ombudsmana pri zabezpečení väčšej dôvery v transparentnosť;

52. upozorňuje, že už tradične je program PRINCE založený na združení Komisie a členských štátov; Európsky parlament už vo svojej poslednej správe o komunikačnej stratégii v Európskej únii zdôrazňoval potrebu parlamentnej účasti na stanovení priorít programu PRINCE; preto je toho názoru, že je potrebné plne zapojiť poslancov Európskeho parlamentu do činností organizovaných v rámci tohto programu;

53. odporúča zvýšiť rozpočtové prostriedky vyčlenené na existujúce programy financovania, ako sú celoživotné vzdelávanie, Mládež, Občania pre Európu, Médiá a Kultúra, ktoré umožnia zlepšiť komunikáciu myšlienky európskej integrácie za predpokladu, že sa budú plne rešpektovať ciele jednotlivých programov;

54. podporuje nahradenie piatich rozpočtových riadkov súčasného programu PRINCE jedným programom, ktorý by riadilo generálne riaditeľstvo pre tlač a komunikáciu, pretože by sa dosiahla väčšia flexibilnosť a dôraz na účastníka dialógu;

55. zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť čo najväčšie zviditeľnenie finančnej podpory poskytovanej Európskou úniou, a teda aj povinnosť, aby každá inštitúcia, združenie alebo činnosť využívajúce granty na základe programu Únie zabezpečila, aby sa táto skutočnosť stala verejne známou;

56. zdôrazňuje, že na zabezpečenie úspešnej komunikácie je základom aktívna účasť členských štátov, a preto vyzýva členské štáty, aby našli technické a finančné prostriedky, akými by mohli prispieť k spoločnému komunikačnému úsiliu EÚ;

57. naliehavo žiada členské štáty, aby správne a rýchlo transponovali právne predpisy Spoločenstva s cieľom zabezpečiť všetkým občanom EÚ rovnakú úroveň práv, ako to z právnych predpisov Spoločenstva vyplýva; vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie zabezpečila uplatňovanie ustanovení právnych predpisov Spoločenstva; nabáda Komisiu, aby formou partnerskej spolupráce s vládami členských štátov informovala občanov o ich práve na získanie právnej ochrany a na nápravu krivdy v prípade, že dôjde k porušeniu ich práv.

58. vyzýva Komisiu, aby lepšie hierarchicky rozdelila svojich partnerov v oblasti komunikácie a rozvinula privilegované vzťahy s nadnárodnými partnermi, ako sú organizácie európskej občianskej spoločnosti, ktorá prechádza štrukturalizáciou, európske politické strany a novinári; potvrdzuje, že je dôležité začleniť sem komunikačné prostriedky určené pre mládež s cieľom posilniť európsky občiansky priestor;

59. zdôrazňuje nevyhnutnosť prispôsobiť a rozvíjať stratégie a obsah Bielej knihy v závislosti od prebiehajúcich diskusií v európskej spoločnosti a medzi členskými štátmi;

60. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vo februári 2006 zverejnila Komisia Bielu knihu o európskej komunikačnej politike. Cieľom dokumentu bolo čeliť dôsledkom, ktoré vyvolalo zamietnutie ústavnej zmluvy v referendách vo Francúzsku a Holandsku a zastaviť všeobecný nárast euroskepticizmu.

V Bielej knihe Komisia načrtáva hlavné rysy novej európskej komunikačnej politiky, ktorej cieľom je preklenúť priepasť medzi Úniou a jej občanmi. V tejto správe by sa spravodajca rád podelil so svojimi poznámkami týkajúcimi sa návrhov, ktoré Komisia uviedla v Bielej knihe.

1. Stanovenie spoločných zásad

Komisia navrhuje stanoviť kódex správania pre komunikáciu, to znamená, vytvoriť spoločné pravidlá pre európske inštitúcie, vnútroštátne orgány atď., a tým vytvoriť základy, na ktorých budú spočívať komunikačné politiky. Spravodajca považuje túto myšlienku za mylnú vo svojom základe, a navyše sa domnieva, že je nežiaduca tým, že by predstavovala len biednu náhradu skutočného právneho základu. Európskym inštitúciám skutočne chýba právny základ pre správy Spoločenstva v oblasti informácií a komunikácie. V dôsledku toho je Komisia vystavená obvineniam, že zasahuje do oblasti mimo svojej zodpovednosti, a dokonca, že šíri propagandu. Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť tejto pasci, je nezakladať komunikačnú politiku na kódexe správania, ale usilovať sa dosiahnuť jednomyseľné rozhodnutie v Európskej rade, čím by sa vytvoril prostriedok podľa článku 308 zmluvy, ktorý by poskytol právny základ v plnom zmysle.

Stanovenie pravidiel správania, ktoré by mali dodržiavať inštitúcie EÚ, by navyše mohli viesť k negatívnym dôsledkom tým, že by porušili názorovú autonómiu a nezávislosť. Spravodajca si preto nemyslí, že by sa mal Parlament podriadiť kódexu, ktorý by určoval, ako má komunikovať s európskymi občanmi.

2. Posilnenie úlohy občanov

Vzhľadom na to, že neexistuje európska verejná sféra, musia inštitúcie využívať nástroje, ktoré umožňujú čo najväčšiemu počtu občanov získať prístup k informáciám. Ak Únia chce, aby ju ľudia počúvali, musí dostať európske záležitosti na vnútroštátnu, regionálnu a miestnu úroveň. Nie je však rozumné považovať občanov za hybnú silu účasti a dialógu. Nemalo by zmysel pozorne počúvať, čo chcú občania povedať, ak by boli zle informovaní. Ak má mať vklad občanov skutočne prínos, európske inštitúcie musia nájsť spôsob, ako k nim dostať informácie, ktoré potrebujú, aby sa mohli zapojiť do európskeho projektu a stotožniť sa s ním. Informácie musia byť k dispozícii ako prvé, v opačnom prípade nie je možný žiaden názor. V každom prípade, nie názor užitočný. Preto by sa mala informačná a komunikačná politika riadiť všeobecnou zásadou, že to nie sú občania, kto by mal hľadať informácie, ale informácie by mali vyhľadávať občanov.

3. Práca s médiami a novými technológiami

Biela kniha príliš zdôrazňuje myšlienku, že dialóg a komunikácia s občanmi sa dá koordinovať prostredníctvom iniciatív inštitúcií. V dôsledku toho sa spolieha viac na technológie ako na tradičné médiá masovej komunikácie. Miestami sa zdá, že podceňuje vplyv, ktorý majú masovokomunikačné prostriedky na spoločnosť.

Spravodajca je presvedčený, že by sa mal vytvoriť zoznam prioritných opatrení, ktorý by sa zameral napríklad na lepšie pracovné podmienky novinárov v európskych inštitúciách, vzdelávanie informačných odborníkov, lepšie metódy priamej komunikácie a pod.

4. Pochopenie európskej verejnej mienky

Komisia navrhuje vytvoriť sieť vnútroštátnych odborníkov v oblasti výskumu verejnej mienky, ktorá by umožnila výmenu osvedčených postupov a vytvorenie synergií. Spravodajca však verí, že by bolo lepšie využiť existujúce zdroje koordinovanejším spôsobom, aby sa dosiahol čo najväčší prínos. Informácie a osvedčené postupy sa dajú vymieňať bez zriadenia nového Observatória európskej verejnej mienky. V krátkodobom výhľade by bolo zriadenie Observatória európskej verejnej mienky sporné, pretože pred pustením sa do takéhoto podniku by sa mali plne využiť už nazhromaždené údaje.

5. Spolupráca

Je veľmi dôležité, aby sa členské štáty zapojili do informačnej a komunikačnej politiky. Bez nich by bolo skutočne takmer nemožné tlmočiť akékoľvek posolstvo. Pozornosť sa musí viac zamerať na to, čo sa hovorí, aby sa zabezpečilo, že správy oslovia občanov tým, že sa budú dotýkať všetkého toho, čo ich najviac zaujíma. Musíme uspieť vo vysvetľovaní toho, čo Európa môže urobiť pre každého občana. Musíme nájsť spôsob, ako rozhodnejšie preniesť tiaž na informačnú a komunikačnú politiku na regionálnej a miestnej úrovni. Zúčastnené strany, ako sú politické strany, musia byť schopné mobilizovať občanov k podpore európskej politiky, a teda majú závažnú úlohu.

Spravodajca je presvedčený, že Parlament, Komisia a Rada by mali zintenzívniť svoj trojstranný dialóg a v tejto súvislosti užšie koordinovať svoju činnosť.

Jediným fórom, ktoré majú informačné a komunikačné útvary Komisie a Parlamentu k dispozícii na zhromažďovanie svojich myšlienok, je medziinštitucionálna skupina pre informácie. Jej hlavnou úlohou je určiť priority pre program PRINCE. Všetky iniciatívy, ktoré nepatria do tohto programu, sa považujú za špecifické opatrenia a ďalej ich rozvíja podľa okolností buď Komisia alebo Parlament. Spravodajca je presvedčený, že program PRINCE by mal zahrnúť viac prioritných oblastí a každá inštitúcia by mala pristúpiť k špecifickému opatreniu len vtedy a v tom prípade, keď je to nevyhnutné. Medzinštitucionálna skupina by navyše mala mať hlavne politický charakter a mala by znížiť počet svojich členov, aby mohla pracovať operatívnejšie.

18. 9. 2006

STANOVISKO VÝBORU PRE OBČIANSKE SLOBODY, SPRAVODLIVOSŤ A VNÚTORNÉ VECI

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k Bielej knihe o európskej komunikačnej politike

(2006/2087(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Michael Cashman

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci žiada Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

A. keďže právo na informácie a slobodu prejavu by malo byť základom demokracie v Európe a oporou politických systémov na európskej úrovni a vnútroštátnych úrovniach, a teda by informácie mali byť podľa možnosti sprístupnené verejnosti;

B. keďže demokratická spoluúčasť je základným kameňom politického postupu a mala by mať priamy dosah na tvorbu politiky Únie,

C. keďže transparentnosť a otvorenosť sú predpokladmi komunikácie a takáto komunikácia je dvojstranným dialógom s európskymi občanmi, ktorý je základným prvkom demokracie a je nevyhnutný pre rozvoj verejnej diskusie,

D. keďže cieľom tzv. obdobia úvah je urobiť Úniu demokratickejšou a efektívnejšou a znovu ju spojiť s občanmi,

E. zdôrazňuje, že európske záležitosti a pridaná hodnota právnych predpisov Spoločenstva sú počas národných rozpráv zriedkavo uznávané, pričom politici pôsobiaci na úrovni členských štátov si často pripisujú zásluhy za európske úspechy, zatiaľ čo neváhajú kritizovať EÚ, a to často za politické chyby, ktoré vzniknú na národnej úrovni,

F. upozorňuje na závery predsedníctva Konferencie hovorcov parlamentov Európskej únie (6. a 7. mája 2005), ktoré vyzvali národné parlamenty, aby každý rok diskutovali, najlepšie na plenárnom zasadnutí, o výročnom legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie,

1. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila konzultáciu so zúčastnenými stranami a verejnosťou v ranom štádiu tvorby politiky; domnieva sa, že ku kľúčovým návrhom by mohla byť pripojená doplňujúca časť s hodnotením vplyvu, ktorá by spresnila, ako sa pri koncipovaní návrhu brali do úvahy záujmy občanov; poukazuje na to, že by sa mal objasniť vplyv konzultácií s verejnosťou na rozhodovací proces EÚ,

2. domnieva sa, že transparentnosť a prístup k dokumentom je jedným zo základných pilierov zaistenia komunikácie s občanmi o EÚ a jej činnostiach, ktorou by sa mohla preklenúť medzera, ktorá momentálne existuje; vyzýva Komisiu a fínske predsedníctvo, aby prijali nevyhnutné kroky na preskúmanie nariadenia (ES) č. 1049/2001, ako to požaduje Parlament, s cieľom zaistiť, že právne názory, stanoviská a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zverejnia pred ich konečným schválením prostredníctvom verejnej databázy; domnieva sa, že s ohľadom na vytvorenie spoločnej databázy musia byť súčasné verejné databázy prepojené a čo najviac zamerané na používateľa; domnieva sa, že na tento účel by sa mohla využiť databáza Prelex, ktorá monitoruje rozhodovací proces medzi inštitúciami,

3. domnieva sa, že všetka agenda a dokumenty Rady, Komisie a výborov Európskeho parlamentu, ako aj zrozumiteľné podkladové informácie, by sa mali zverejniť; zdôrazňuje, že verejnosť by mala mať ľahký prístup k týmto informáciám, najmä prostredníctvom internetu, zverejnenia takýchto dokumentov a živého a zaznamenaného vysielania zo zasadnutí,

4. vyzýva Komisiu, aby vytvorila dynamickú a reaktívnu komunikačnú politiku, ktorá by sa skôr ako na prevažné informovanie o dosiahnutých konečných konsenzoch viac zamerala na informovanie o rozhodnutiach, ktoré sú prijímané na rôznych stupňoch rozhodovacieho procesu; domnieva sa, že cieľom komunikačnej politiky Únie je umožniť občanom jasne pochopiť zostavovanie európskeho práva;

5. podporuje národné parlamenty, aby zlepšili kontrolnú úlohu svojich vlád, keď pôsobia v Rade, zvýšili tak povedomie a tým demokratickú zodpovednosť inštitúcií EÚ;

6. podporuje členské štáty, aby do národných rozpráv vniesli európsky rozmer a tak pritiahli záujem občanov k európskej agende;

7. domnieva sa, že diskusia by mala brať do úvahy osobitné potreby a činnosti postihnutých ľudí, menšinových skupín, ako aj publika na národnej i miestnej úrovni a špecifických cieľových skupín; zdôrazňuje, že by sa malo venovať viac pozornosti smerovaniu relevantných informácií, ako aj informácií upravených z hľadiska regiónov, k vymedzeným cieľovým publikám, čím by bola európska problematika prepojená s každodenným životom občanov;

8. naliehavo žiada členské štáty, aby správne a rýchlo vykonali transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva s cieľom zabezpečiť všetkým občanom EÚ rovnakú úroveň práv, ako to z právnych predpisov Spoločenstva vyplýva; vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie zabezpečila uplatňovanie ustanovení právnych predpisov Spoločenstva; nabáda Komisiu, aby formou partnerskej spolupráce s vládami členských štátov informovala občanov o ich práve na získanie právnej ochrany a na nápravu krivdy v prípade, že dôjde k porušeniu ich práv.

POSTUP

5. 10. 2006

STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k Bielej knihe o európskej komunikačnej politike

(2006/2087(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gérard Onesta

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta predloženie Bielej knihy a vyjadruje svoj súhlas so zámermi Komisie zmeniť komunikačnú politiku na samostatnú politiku s vlastným obsahom;

2.  víta, že Komisia uznáva, že akákoľvek komunikácia je neoddeliteľná od svojho obsahu a musí ísť o obojsmerný proces, ktorý zahŕňa vypočutie občanov, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásady vyhlásené v úvode Bielej knihy sa konkrétne neuplatňujú; vyzýva teda Komisiu, aby spresnila, akým spôsobom chce vziať do úvahy názory občanov a v tejto súvislosti navrhuje, aby boli začlenené prípadné iniciatívy ostatných inštitúcií, akou je napríklad „Agora“, zmierovací orgán so zástupcami občianskej spoločnosti, ktorý sa rozhodol zriadiť Parlament;

3.  konštatuje, že uspokojivá komunikačná politika sa nemôže zaobísť bez presných poznatkov o medzerách v informáciách, ktoré majú k dispozícii občania Únie, či už ide o obsah opatrení Spoločenstva alebo o inštitúcie a postupy umožňujúce ich uplatnenie; preto žiada, aby boli oddelenia, ktoré majú na starosti Eurobarometer, poverené uskutočniť konkrétny a vyčerpávajúci prieskum verejnej mienky, ktorý umožní presne a diferencovane zistiť úroveň informovanosti občanov Spoločenstva v závislosti od ich členského štátu pôvodu, socio-profesionálnej kategórie a politickej orientácie;

4.  zdôrazňuje význam zvolávania medziparlamentných fór o budúcnosti Európy, pričom jedno sa uskutoční pri príležitosti 50. výročia Rímskych zmlúv; žiada v rámci európskej komunikačnej politiky zohľadniť rokovania na úrovni zástupcov európskej populácie;

5.  podporuje štúdiu nového medziinštitucionálneho nástroja otvoreného účasti členských štátov, ktorý definuje zásady európskej komunikačnej politiky; domnieva sa však, že skutočnú povahu tohto nástroja – charty alebo kódexu správania – treba starostlivo zanalyzovať, v závislosti od „záruk”, ktoré by poskytol občanom, ako aj záväzkov, ktoré by mali na seba vziať orgány a členské štáty;

6.  pripomína, že Charta základných práv už stanovuje práva občanov na informácie, a že každý prípadný nový nástroj bude musieť rešpektovať výsady Parlamentu ako voleného zhromaždenia, najmä jeho právomoc obracať sa slobodne na občanov celej Únie; žiada, aby Výbor pre ústavné veci zanalyzoval možnú povahu a obsah takéhoto medziinštitucionálneho nástroja;

7.  zdôrazňuje, že komunikačná politika musí zohľadňovať osobitné tempo európskych záležitostí, ktoré často nesúvisí s vnútroštátnymi politickými agendami a nemôže sa riadne vyvíjať na okraji politík a konkrétnych činností Európskej únie, ktoré majú svoj nezávislý časový harmonogram; domnieva sa teda, že Komisia, Rada a Parlament sa musia dohodnúť na harmonograme veľkých tém, ktoré by mohli osobitne zaujímať európsku verejnú mienku, s cieľom sústrediť svoje komunikačné úsilie na tieto témy;

8.  opakuje, že občania často vnímajú Európsku úniu ako jeden celok, keďže nemusia ovládať jemné rozdiely medzi jej inštitúciami, a preto treba začleniť komunikačné politiky všetkých inštitúcií do spoločnej logiky a rešpektovať pritom právomoci a nezávislosť každej z nich; opakovane vyzýva v tomto smere k veľkej ročnej medziinštitucionálnej diskusii počas zasadnutia, s cieľom prijať spoločné vyhlásenie o cieľoch a prostriedkoch tejto politiky;

9.  zdôrazňuje nevyhnutnosť prispôsobiť a rozvíjať stratégie a obsah Bielej knihy v závislosti od prebiehajúcich diskusií v európskej spoločnosti a medzi členskými štátmi;

10. podporuje rozvoj dialógu a spoločne organizovaných verejných diskusií medzi európskymi orgánmi a národnými a regionálnymi orgánmi; zdôrazňuje, že je dôležité podporiť komunikáciu iniciatívami, ktoré sa opierajú o komunikačné vektory zamerané na širokú verejnosť, ako napríklad kultúrne programy (literárne ceny alebo kinematografia), športové udalosti, atď.; domnieva sa, že komunikácia musí zohľadňovať strategickú orientáciu zameranú na cieľové skupiny ako sú univerzity, miestne orgány alebo profesionálne organizácie;

11. zdôrazňuje nevyhnutnosť zabezpečiť čo najväčšie zviditeľnenie finančnej podpory poskytovanej Európskou úniou, a teda aj povinnosť, aby každá inštitúcia, združenie alebo činnosť využívajúce granty na základe programu Únie zabezpečila, aby sa táto skutočnosť stala verejne známou;

12. oceňuje návrhy Komisie lepšie využívať nové komunikačné technológie, ale žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabránia prehĺbeniu rozdielov v miere, akou ľudia využívajú digitálne technológie, a ešte väčšiemu obmedzeniu prístupu časti občanov k informáciám o Únii; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by bolo v snahe o globálny prístup potrebné integrovať osobitné komunikačné prostriedky rôznych orgánov, ako napríklad budúcu internetovú televíziu Európskeho parlamentu, plne rešpektujúc jej samostatnosť; navyše zdôrazňuje, že treba zhodnotiť tradičné masovo-komunikačné prostriedky ako je televízia;

13. vyjadruje poľutovanie, že súčasná informačná politika neplní svoj cieľ a nezasahuje európskych občanov; preto zdôrazňuje, že sa treba vybrať úplne novým smerom, najmä prostredníctvom špecifickej novinárskej ponuky pre televíziu; je priaznivo naklonený myšlienke informovať o Európe podľa vzoru programov Universum;

14. vyzýva Komisiu, aby lepšie hierarchicky rozdelila svojich partnerov v oblasti komunikácie a rozvinula privilegované vzťahy s nadnárodnými partnermi, ako sú organizácie európskej občianskej spoločnosti, ktorá prechádza štrukturalizáciou, európske politické strany a novinári; potvrdzuje, že je dôležité začleniť sem komunikačné prostriedky určené pre mládež s cieľom posilniť európsky občiansky priestor;

15. pripisuje osobitný význam úlohe, ktorú zohrávajú politické strany pri podpore parlamentnej demokracie na všetkých úrovniach; vyjadruje poľutovanie, že potenciál nadnárodných politických strán zostáva nevyužitý; ľutuje, že mnohé národné politické strany nie sú vôbec naklonené myšlienke prijať koherentným a presvedčivým spôsobom európsky rozmer; naliehavo vyzýva politické strany, aby pri prijímaní svojich rozhodnutí a počas volebných kampaní zohľadňovali európske otázky a aby občanom ponúkli skutočnú politickú voľbu pokiaľ ide o budúcnosť Európy;

16. zdôrazňuje hlavnú úlohu médií pri komunikácii o európskych otázkach a trvá na potrebe stanoviť osobitné spôsoby spolupráce s nimi a zároveň plne rešpektovať ich editorskú nezávislosť a samostatnosť; domnieva sa, že treba výrazne zvýšiť počet dostupných prostriedkov, ktoré prispejú k odbornej príprave novinárov špecializovaných na európsku problematiku, predovšetkým na úrovni regionálnej a miestnej tlače; navyše sa domnieva, že publicita inštitúcií je dobrým spôsobom, ako oboznámiť širokú verejnosť s európskym politickým centrom, a preto predstavuje dôležitú tému diskusií s médiami;

17. zdôrazňuje, že je dôležité spojiť komunikačnú politiku s programami aktívneho občianstva, ktoré využívajú podporu Európskej únie a majú pre tento proces znásobujúci účinok;

18. domnieva sa, že rozvoj európskej správy blízkej občanom, ktorá by bola schopná podporovať nespočetné množstvo vstupných a informačných bodov o Európe, by prispel k vytvoreniu dôležitých priamych vzťahov medzi Úniou a jej občanmi, najmä tým, že by občanom uľahčil prístup k európskym iniciatívam a programom, ktoré sa ich týkajú; domnieva sa, že informačné centrá Komisie a Európskeho parlamentu v členských štátoch v tom zohrávajú dôležitú úlohu; v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné od základov zhodnotiť prácu, ktorú doteraz vykonali informačné centrá, vzhľadom na skutočnosť, že ich politika vzťahov s verejnosťou neupútala záujem občanov a prostriedky použité na tento účel by sa mohli použiť oveľa účinnejšie; želá si preto, aby boli aktívnejšie a menej byrokratické;

19. zdôrazňuje význam Ústavy pre Európu, ktorá by dala Únii politickejší a demokratickejší charakter a urobila by ju príťažlivejšou pre občanov; pripomína politickú zodpovednosť Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pri podpore tohto procesu.

POSTUP

POSTUP

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (2) Ú. v. EÚ C 47 E, 27.2.2003, s. 406. (3) Ú. v. EÚ C 64 E, 12.3.2004, s. 591. (4) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 403.