Postup : 2006/2269(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0011/2007

Predkladané texty :

A6-0011/2007

Rozpravy :

PV 15/02/2007 - 3
CRE 15/02/2007 - 3

Hlasovanie :

PV 15/02/2007 - 6.12

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0053

SPRÁVA     
PDF 167kDOC 98k
26. januára 2007
PE 380.887v02-00 A6-0011/2007

o výročnej správe EIB za rok 2005

(2006/2269(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Cristobal Montoro Romero

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe EIB za rok 2005

(2006/2269(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 266 a 267 Zmluvy o ES, ktorou sa zriaďuje Európska investičná banka (EIB) a na Protokol o štatúte Európskej investičnej banky, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy,

–   so zreteľom na správu o činnosti skupiny EIB za rok 2005, jej prevádzkový plán na roky 2006 až 2008, výročnú správu Európskeho investičného fondu za rok 2005, výročné správy výboru pre audit za rok 2005 a odpoveď Riadiaceho výboru, všeobecnú správu o hodnotení operácií za rok 2005 a vypočutie prezidenta EIB v príslušnom parlamentnom výbore dňa 20. júna 2005,

–   so zreteľom na Európsku iniciatívu pre rast prijatú Európskou radou na zasadnutí v Bruseli v dňoch 12. a 13. decembra 2003,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2005 o správe o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2003(1) a uznesenie zo 4. apríla 2006 o stave európskeho hospodárstva: prípravnú správu o všeobecných usmerneniach pre hospodársku politiku na rok 2006(2),

–   so zreteľom na environmentálnu správu EIB za rok 2004;

–   so zreteľom na publikáciu EIB z 2. októbra 2006 nazvanú Sociálne hodnotenie projektov mimo Európskej únie: prístup Európskej investičnej banky;

–   so zreteľom na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), podľa ktorého sa Spoločenstvo zaviazalo zaručiť „práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovaní a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia”;

–   so zreteľom na článok 112 ods. 2 a článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0011/2007),

A. keďže EIB je verejná banka s politickým rozmerom, zriadená na základe Zmluvy o ES ako hlavná finančná inštitúcia na dosahovanie cieľov EÚ,

B.  keďže potenciál rastu európskeho hospodárstva pretrváva na pomerne nízkej úrovni okolo 2 %, je omnoho nižší ako rast dosahovaný v iných častiach sveta a nepostačuje na to, aby zabezpečil zamestnanie pre viac ako 12 miliónov nezamestnaných Európanov a na rozvoj rozšírenej Európy,

C. keďže EIB v roku 2005 poskytla pôžičky vo výške 47,4 miliárd EUR, z ktorých 42,3 mld. EUR bolo pridelených krajinám EÚ, 2 mld. pristupujúcim krajinám a 3,1 mld. EUR pridruženým krajinám, a keďže približne 9 mld. EUR bolo distribuovaných prostredníctvom sprostredkovateľských bánk;

D. keďže z pôžičiek, ktoré poskytla Skupina EIB, bolo 34 miliárd EUR určených na hospodársku a sociálnu súdržnosť, 10,4 mld. EUR na iniciatívu Inovácia 2010, 12,3 mld. EUR na ochranu životného prostredia, 8,2 mld. EUR na rozvoj transeurópskych sietí, 4,2 mld. EUR na podporu pre MSP, 3,6 mld. EUR na príspevok na európsku politiku v oblasti vonkajšej spolupráce a rozvojovej pomoci, 400 miliónov EUR na fondy rizikového kapitálu a 1,7 mld. EUR na záruky pre MSP,

E.  keďže integrované usmernenia Komisie pre rast a zamestnanosť (2005 - 2008) (KOM(2005)0141) zdôrazňujú potrebu podporovať podnikateľsky priaznivejšiu kultúru a zakladanie nových podnikov, a keďže jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť tieto ciele, je zlepšenie prístupu k financiám pre malé a stredné podniky (MSP),

F.  keďže pre hospodársku a sociálnu súdržnosť majú veľký význam MSP, ktorých počet v EÚ dosahuje takmer 23 miliónov a ktoré predstavujú polovicu celej ekonomiky EÚ a zamestnávajú dve tretiny európskych pracovníkov,

G. keďže na to, aby bolo možné vyrovnať sa s vysokými cenami energie, zaručiť bezpečnosť dodávok energie a zastaviť klimatickú zmenu, je potrebná nová európska energetická politika;

1.  blahoželá EIB k správe o jej činnosti za rok 2005, k zvýšenej transparentnosti vo vzťahu k verejnosti a k zlepšeniu svojich kontrolných systémov; nabáda EIB, aby pokračovala vo svojej práci na rozvoji európskeho hospodárstva;

Stratégia a činnosť

2.  víta skutočnosť, že EIB prijala ciele lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, a rovnako víta zmeny, ktoré vykonala EIB vo svojej práci na účel dosiahnutia týchto cieľov; kladie si otázku, či sú zdroje EIB postačujúce na ich dosiahnutie;

3.  berie na vedomie, že pri preskúmaní stratégie EIB v roku 2005 bolo stále hlavným cieľom EIB podporovať hospodársku a sociálnu súdržnosť v rámci EÚ; preto vyzýva, aby sa činnosť EIB v tejto oblasti zamerala na najmenej rozvinuté regióny;

4.  vyzýva EIB, aby v súvislosti s iniciatívou Inovácia 2010 financovala tie projekty, ktoré priamo súvisia s inováciou; so zreteľom na vzdelávanie a odbornú prípravu požaduje plnú podporu cieľov politík Európskej únie zameraných na vytvorenie znalostnej spoločnosti, pričom osobitný dôraz by sa mal klásť na vzdelávacie projekty v oblasti vyššieho aj základného vzdelávania týkajúce sa inovácie s cieľom zlepšiť ľudský potenciál Európy; podporuje EIB v jej úsilí priviesť menej rozvinuté oblasti k znalostnej ekonomike;

5.  blahoželá EIB k dosiahnutiu jej cieľa vyčleniť 30 až 35 % individuálnych pôžičiek v rámci EÚ na projekty určené na ochranu alebo zlepšenie prírodného alebo mestského prostredia; konštatuje, že z celkového objemu pôžičiek v rámci EÚ bolo 60 % určených na mestské prostredie (verejná doprava a obnova miest), kým iba 20 % na výskum energetickej účinnosti a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, a preto vyzýva EIB, aby rovnomernejšie rozdeľovala finančné prostriedky na ochranu životného prostredia;

6.  víta zámer EIB vypracovať nový akčný plán pre energetiku, ktorý by zahŕňal nové ciele EÚ pre energetiku; vyzýva EIB, aby prijala ambicióznejšie ciele pre financovanie obnoviteľných zdrojov energie a programov na zvýšenie energetickej účinnosti, a to predovšetkým v nových členských štátoch a v sektore MSP, kde vidí väčší priestor na zlepšenie;

7.  blahoželá EIB k jej úlohe finančného katalyzátora, najmä v súvislosti s pôžičkami na podporu verejno-súkromných partnerstiev podnecujúcich účasť súkromného sektora na financovaní transeurópskych sietí; vyzýva, aby bol vytvorený záručný nástroj EÚ osobitne na projekty TEN-T s cieľom pokryť riziko, že v počiatočnej prevádzkovej fáze nebudú výnosy dosahovať očakávanú úroveň; zdôrazňuje význam zlepšenia dimenzie energetických sietí smerujúcich do krajín EÚ, ako aj medzi nimi, pre uľahčenie budovania vnútorného trhu s dodávkami a distribúciou elektrickej energie;

8.  domnieva sa, že v činnosti EIB by mali byť zohľadnené potreby rozšírenej EÚ; poukazuje na to, že EIB nemá stále delegácie v regióne Baltského mora, ktoré by sa venovali pobaltským štátom, Dánsku, Fínsku, Švédsku a krajinám EHP-EZVO;

9.  vyzýva EIB na väčšiu dôslednosť v uplatňovaní mandátu mimo EÚ vzhľadom na zabezpečenie dostatočného množstva finančných prostriedkov na celé obdobie nového mandátu, ako aj na ich rozdeľovanie podľa geografických oblastí; podotýka, že pôžičky poskytnuté Latinskej Amerike nie sú dostatočné a predstavujú iba 2,5 % celkového objemu pôžičiek určených na projekty mimo Európskej únie; víta novú iniciatívu, v ktorej sa pôžičky EIB kombinujú s nevratnou pomocou EÚ poskytovanou na regionálne projekty infraštruktúry v Afrike, ako aj ďalšie iniciatívy na podporu vypracovania africkej rozvojovej agendy na základe kritérií trvalej udržateľnosti z environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho hľadiska; nalieha na EIB, aby spolu s globálnymi pôžičkami pre pridružené krajiny Stredozemia realizovala technickú pomoc s cieľom podporiť vývoj a reformu miestneho finančného sektora;

10. blahoželá Rade guvernérov EIB, ktorá v roku 2005 stanovila podporu MSP za jeden z piatich prioritných cieľov; podporuje EIB v jej úsilí rozvíjať finančné nástroje zodpovedajúce potrebám MSP s cieľom, aby globálne pôžičky pre MSP predstavovali každoročne viac ako 50 % celkového objemu globálnych pôžičiek;

Spôsob činnosti

11. víta užšiu spoluprácu s Komisiou na nových programoch, ktoré majú za cieľ zvýšenie efektívnosti výdavkov na základe skúseností, ktoré získala EIB najmä prostredníctvom programu JASPERS;

12. upozorňuje, že škála nových finančných nástrojov riadených EIB a Európskym investičným fondom (EIF) bude mať multiplikačný účinok na nevratnú pomoc, a s potešením víta uvedenie iniciatívy JEREMIE do praxe, pretože by mohla mať multiplikačný účinok vo výške desaťnásobku rozpočtu štrukturálnych fondov prostredníctvom intervencie EIF slúžiacej na prevedenie dotácií na celý rad finančných produktov určených pre MSP;

13. domnieva sa, že nové spôsoby spolupráce a financovania musia byť starostlivo zhodnotené s cieľom odstrániť všetky administratívne prekážky, ktoré by sa mohli vyskytnúť;

14. upozorňuje, že pôžičky EIB nesmú byť náhradou s výhodnejšími podmienkami pre sprostredkovateľské finančné inštitúcie za pôžičky, ktoré by v každom prípade boli poskytnuté súkromným sektorom;

15. vyzýva Dvor audítorov, aby zabezpečil, že podmienky upravujúce pôžičky a záruky, ktorých súčasťou sú rozpočtové zdroje EÚ, neumožnia určitým privilegovaným subjektom nepriamo ťažiť z neoprávnenej pomoci, pokiaľ by mohli získať finančné prostriedky na trhu;

16. vyzýva EIB, aby po predchádzajúcej analýze vplyvu politík EÚ zrealizovala podrobnú štúdiu o skutočnom prínose investícií EIB do regionálneho rozvoja a aby vypracovala adekvátne ukazovatele, ako odporúča jej vlastné hodnotiace oddelenie;

17. odporúča EIB, aby naďalej zvyšovala možnosti prístupu k svojim financiám, a to najmä pre MSP, zvyšovaním počtu finančných inštitúcií, ktoré majú zodpovedajúce odborné skúsenosti a úverovú kapacitu na podporu priorít EÚ, pôsobiacich ako sprostredkovatelia v každej krajine, čím by sa zároveň zlepšili podmienky pre konečných príjemcov;

Transparentnosť a výkonnosť

18. vyzýva EIB, aby jasnejšie vysvetlila svoje hodnotiace kritériá pri výbere projektov na financovanie a aby predložila vyhodnotenie svojich operácií z hľadiska hospodárskeho rastu a zamestnanosti; odporúča, aby EIB uverejňovala svoje informácie o investičných projektoch, do ktorých je zapojená, s cieľom podnietiť súkromných investorov k účasti na prípadnom financovaní týchto projektov;

19. odporúča, aby EIB stanovila viaceré jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadilo konečné pridelenie jej globálnych pôžičiek, a vyzýva EIB, aby stanovila transparentný postup na určovanie a hodnotenie spôsobu využívania pôžičiek sprostredkovateľskými bankami, najmä s cieľom získať presvedčenie o tom, či kvalita pôžičiek EIB naozaj predstavuje prínos pre konečných prijímateľov;

20. vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad svojich prevádzkových noriem s medzinárodnými normami a osvedčenými postupmi a aby vytvorila transparentné participačné mechanizmy na zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán do tvorby posilnených sociálnych noriem EIB;

21. vyzýva EIB, aby vytvorila nový environmentálny rámec založený na jasných, záväzných a vynútiteľných minimálnych normách, ktorý by EIB umožnil jasne prezentovať svoje hodnoty a normy všetkým zúčastneným stranám vrátane miestnych komunít;

22. blahoželá EIB k vývoju jej kontrolného systému, ktorý kladie väčší dôraz na hodnotenie operácií ex-post; víta zverejnenie súhrnu hodnotení vykonaných oddelením hodnotenia operácií; znovu zdôrazňuje žiadosť uvedenú v bode 14 svojho uznesenia z 22. apríla 2004 o výročnej správe o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2002(3)1, aby EIB poskytovala informácie o neúspešných projektoch s cieľom poučiť sa z nich;

23. berie na vedomie zámer EIB dobrovoľne sa pripojiť k ustanoveniu medzinárodného koeficientu platobnej schopnosti (Bazilej II); vyzýva EIB, aby oznámila používané metódy a základné prvky tohto koeficientu; vyzýva na vypracovanie štúdie o spôsobe dohľadu nad uplatňovaním dohody Bazilej II;

24. víta zameranie sa EIB na transparentnosť, ktoré uvádza vo svojej novej politike zverejňovania informácií z 28. marca 2006;

25. nalieha na EIB, aby pokračovala v zlepšovaní svojej komunikačnej politiky; vyzýva k tomu, aby bol hlavný obsah jej internetovej stránky preložený do všetkých jazykov EÚ;

26. vyzýva EIB, aby naďalej každoročne poskytovala Európskemu parlamentu a verejnosti súhrn opatrení prijatých na zlepšenie svojej výkonnosti v zhode s predchádzajúcimi uzneseniami, ktoré prijal Európsky parlament;

0 0

0

27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskej investičnej banke.

(1)

Ú. v. EÚ C 320E, 15.12.2005, s. 66.

(2)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0124.

(3)

1 Ú. v. EÚ C 104, 30.4.2004, s. 1 019.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Obsah tejto správy vychádza z dvoch základných predpokladov.

Prvým je skutočnosť, že EIB je verejná banka zriadená na základe Zmluvy o ES na dosahovanie cieľov EÚ a jej akcionármi sú členské štáty.

Druhým je nízky potenciál rastu európskeho hospodárstva, ktorý väčšina štúdií uvádza na úrovni 2 %. Toto číslo je evidentne nižšie ako výsledky dosahované v iných častiach sveta, a to najmä v Spojených štátoch amerických, kde je potenciál rastu približne na úrovni 4 %, a v mnohých ázijských krajinách, kde sú tieto hodnoty na úrovni 8 až 9 %. Navyše nebude postačovať na vytvorenie nových pracovných miest, ktoré Európa potrebuje, ani na jej rozvoj v kľúčovom momente po poslednom rozšírení a blízkom pristúpení Bulharska a Rumunska. EÚ musí byť schopná splniť prísľub prosperity, ktorý podnietil záujem týchto krajín stať sa jej členmi.

Z tohto dôvodu musí byť zvýšenie potenciálu hospodárskeho rastu hlavným cieľom hospodárskej politiky v Európe. Keďže MSP, ktoré zamestnávajú dve tretiny pracujúcich v Spoločenstve, tvoria nosný pilier európskeho hospodárstva, sú návrhy v tejto správe zamerané prevažne na zlepšenie a zvýšenie počtu nástrojov, ktoré dáva EIB k dispozícii na pomoc MSP. Prístup k financiám, ktoré potrebujú na svoje investičné projekty, je nepochybne jedným z kľúčových bodov v ich rozvoji.

Táto správa je súčasťou dialógu medzi dvoma európskymi inštitúciami. Tento dialóg prináša výsledky, a to napriek tomu, že v porovnaní s takmer 50-ročnou existenciou Európskej investičnej banky bol nadviazaný pomerne nedávno. Dovolím si zdôrazniť ducha spolupráce a porozumenia, ktorý charakterizuje naše kontakty s EIB.

Na základe toho uznávame pokrok, ktorý EIB urobila v roku 2005, a nabádame ju k tomu, aby pokračovala v prispievaní k rozvoju európskeho hospodárstva.

Stratégia a činnosť

Uskutočnili sme analýzu stratégie a činnosti banky, pričom sme nestrácali zo zreteľa jej zámer sledovať cestu odsúhlasenú v Lisabone. Činnosť banky sa sústreďuje na päť oblastí: podporu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ, iniciatívu Inovácia 2010, ochranu životného prostredia, rozvoj transeurópskych sietí a prispievanie k európskej politike rozvojovej pomoci a vonkajšej spolupráce. Podpora malých a stredných podnikov bola pridaná k týmto piatim oblastiam na základe rozhodnutia Rady guvernérov v júni 2005.

So zreteľom na tieto ambiciózne ciele vzniká otázka, či sú zdroje, ktoré má EIB k dispozícii, postačujúce na rozvoj politík potrebných na ich dosiahnutie. Ak chceme, aby EIB skutočne prispievala k rastu európskeho hospodárstva, musíme jej činnosť porovnávať s niektorými významnými komerčnými bankami v Európe a nie, ako obyčajne, so Svetovou bankou.

S ohľadom na tieto ciele musíme zdôrazniť, že podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti v rámci Európskej únie je stále hlavnou úlohou EIB, a preto by sa činnosť banky mala zameriavať v prvom rade na najmenej rozvinuté regióny. Tomu príliš nezodpovedá tendencia v posledných štyroch rokoch, týkajúca sa pôžičiek v tejto oblasti, zameriavať sa hlavne na regióny cieľa 2, a nie na najmenej rozvinuté regióny cieľa 1.

Preto, so zameraním na inováciu, podporujeme úsilie EIB zabezpečiť, aby sa tieto menej rozvinuté oblasti stali súčasťou znalostnej ekonomiky.

Z dôvodu významu, ktorý má program Inovácia 2010 pre podporu rastu v Európe, by mala EIB zameriavať svoje úsilie na projekty, ktoré priamo a jasne súvisia s inováciou, napríklad na vyššie vzdelávanie v oblastiach spojených s inováciou, ktoré má väčší dosah ako niektoré aktivity týkajúce sa základného vzdelávania alebo spolufinancovania televíznej produkcie v roku 2005.

V celkovom kontexte vysokých cien energií je osobitne významná práca EIB na vytváraní nového akčného plánu pre energetiku, ktorý bude zahŕňať nové ciele EÚ v oblasti energetiky. To nám umožní uspokojovať mnohé výzvy, ktoré predstavuje energetika, so zreteľom na vyššie ceny a trvalo vysoký dopyt, ako aj na bezpečnosť dodávok a klimatické zmeny.

Funkcia EIB ako finančného katalyzátora je nemenej dôležitá, predovšetkým prostredníctvom pôžičiek na podporu verejno-súkromných partnerstiev, ktoré podnecujú účasť súkromného sektora na financovaní transeurópskych sietí.

So zreteľom na mandát EIB mimo územia EÚ by sme chceli vyzvať na väčšiu dôslednosť pri zabezpečovaní dostatku finančných prostriedkov pre ďalší mandát a ich geografickom rozdeľovaní. Pokiaľ ide o dostatok finančných prostriedkov, treba sa vyhýbať takej situácii, aká vznikla na konci roku 2005, keď vyšlo najavo, že boli spotrebované zdroje v rámci programu Euromed II, a EIB sa rozhodla počas tohto roka poskytovať pôžičky pridruženým stredozemským krajinám na vlastné riziko. S ohľadom na geografické rozdeľovanie považujeme výšku pôžičiek poskytnutých Latinskej Amerike, t. j. 134 miliónov EUR, čo predstavuje iba 2,5 objemu určeného na projekty mimo územia EÚ, za nedostatočnú. Za to isté obdobie bola výška pôžičiek pre Afriku viac ako trojnásobná, pôžičky pre Áziu boli takmer päťkrát vyššie, a navyše 80 % celkového objemu pôžičiek pre Áziu sa sústredilo na jediný projekt v Číne.

Spôsob činnosti

V oblasti prevádzkového plánu banky vítame zvýšenú spoluprácu s Komisiou, ktorá prebieha prostredníctvom takých nových programov, akým je JASPERS, a začatie používania nových finančných nástrojov, ktoré môžu mať multiplikačný účinok, akým je napríklad nástroj JEREMIE.

Celková výška pôžičiek poskytnutých finančným sprostredkovateľom dosiahla v roku 2005 9 miliárd EUR, z ktorých bolo 4,2 miliárd určených pre MSP. Vzhľadom na túto vysokú čiastku musí EIB naďalej pracovať na zabezpečení toho, aby konečnými príjemcami pôžičiek za výhodných podmienok boli skutočne podniky. Preto by sme sa mali vyhnúť situáciám, keď sa pre klasifikáciu AAA, ktorú používa EIB, budú poskytovať sprostredkovateľským bankám za lepších podmienok také pôžičky, ktoré by inak poskytol súkromný sektor.

Navyše so zreteľom na skutočnosť, že MSP sa často stretávajú s nedostatkom spôsobov, ako získať informácie, odporúčame, aby EIB ešte väčšmi zlepšila prístup k svojim produktom, napríklad, aby vo všetkých krajinách zvýšila počet finančných inštitúcií pôsobiacich ako sprostredkovatelia banky. Čím viac je sprostredkovateľov, tým je väčšia možnosť, že MSP budú informované o finančných produktoch, ktoré im EIB môže ponúknuť.

Z tohto dôvodu navrhujeme zlepšenie komunikácie banky sprístupnením hlavného obsahu svojej internetovej stránky vo všetkých jazykoch EÚ, inak sa jej posolstvo ťažko dostane ku všetkým účastníkom pôsobiacim v európskom hospodárstve.

Transparentnosť a výkonnosť

Treba zdôrazniť zlepšenia týkajúce sa výkonnosti banky v roku 2005 so zreteľom na transparentnosť voči verejnosti. Je však dôležité, aby jasnejšie vysvetlila svoje hodnotiace kritériá na výber investícií. Rovnako by mala predložiť hodnotenie účinkov ex-post z hľadiska rastu a zamestnanosti, ak si chceme byť istí, že sa používajú vhodné nástroje.

Taktiež sme zaznamenali veľké zlepšenie kontrolných systémov, najmä so zreteľom na analýzu ex-post uskutočnených operácií. Avšak, ako už tento výbor upozorňoval, odvolávajúc sa na správu o činnosti EIB za rok 2002, chceli by sme zdôrazniť potrebu zverejniť informácie o projektoch, ktoré neboli úspešne ukončené. Ich analýza by pozitívne prispela k vyvodeniu záverov o dôvodoch, pre ktoré tieto projekty zlyhali.

A hoci oceňujeme ochotu EIB dobrovoľne sa pripojiť k stanoveniu medzinárodného koeficientu platobnej schopnosti (Bazilej 2), mala by poskytnúť informácie o uplatňovaných metodikách a koeficientoch. Okrem toho vzniká potreba vypracovať štúdiu o spôsobe, akým je vykonávaný dohľad nad jeho uplatňovaním, a ktorý úrad by ho mohol vykonávať.


POSTUP

Názov

Výročná správa EIB za rok 2005

Číslo postupu

2006/2269(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

ECON
29.11.2006

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum rozhodnutia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca

        dátum menovania

Cristobal Montoro Romero
13.6.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

11.9.2006

6.11.2006

28.11.2006

19.12.2006

 

Dátum prijatia

24.1.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

36

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Corina Creţu, Philip Dimitrov Dimitrov, Jan Christian Ehler, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Robert Goebbels, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Guntars Krasts, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček;Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mia De Vits, Ján Hudacký, Thomas Mann, Giovanni Pittella, Poul Nyrup Rasmussen

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia

26.1.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

Posledná úprava: 1. februára 2007Právne oznámenie