o uplatňovaní akčného plánu EÚ proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu

(2006/2225(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán Spoločenstva na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu (KOM(2002) 180) a závery Rady z 11. júna 2002 k tomuto ohláseniu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2002 o akčnom pláne Spoločenstva na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu(1),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie vydávané v trojročných intervaloch o sledovaní uplatňovania spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH) a príslušné uznesenia Parlamentu týkajúce sa danej problematiky,

–   so zreteľom na výročné oznámenia Komisie a príslušné uznesenia Parlamentu o správaní, ktoré závažným spôsobom porušuje pravidlá SPRH,

–   so zreteľom na Medzinárodný akčný plán Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvoOrganizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pre nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a na technické dokumenty, ktoré FAO následne prijala,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 768/2005 z 26. apríla 2005 o zriadení Agentúry pre kontrolu rybného hospodárstva Spoločenstva(2), konkrétne na článok 3 písmeno h) tohto nariadenia,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2001 o úlohe tzv. lacnej vlajky v sektore rybného hospodárstva(3),

–   so zreteľom na zelenú knihu s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006) 275),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o otvorení diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev(4),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0015/2007),

A. keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov predstavuje veľký celosvetový problém, ktorý výrazne poškodzuje životné prostredie, prispieva k vyčerpávaniu komerčných i nekomerčných stavov rýb a ďalších druhov a spôsobuje problémy v spoločenstvách existenčne závislých od rybolovu, a to v rozvojových i rozvinutých krajinách,

B.  keďže boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu komplikovali také skutočnosti, akými sú využívanie vlajok iných krajín, prekládka na šírom mori, nedostatočná kontrola v prístavoch a nedostatočná spolupráca medzi kontrolnými orgánmi,

C. keďže podľa definície organizácie FAO označuje pojem nezákonný rybolov takú činnosť plavidiel, ktorá porušuje zákony a nariadenia štátov patriacich do regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu, neohlásený rybolov označuje činnosti nesprávne ohlásené alebo vôbec neohlásené kompetentným štátnym orgánom alebo príslušným regionálnym organizáciám pre riadenie rybolovu a neregulovaný rybolov sa týka činností, ktoré vykonávajú plavidlá bez štátnej príslušnosti alebo pod vlajkou štátu, ktorý nepatrí ku konkrétnej regionálnej organizácii pre riadenie rybolovu, v rozpore s ochrannými a riadiacimi opatreniami vydanými danou organizáciou,

D. keďže aj napriek tomu, že nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov sa môže vyskytnúť v ľubovoľnom segmente flotíl, jeho najväčší dosah je v segmente pobrežného rybolovu, ktorý pôsobí najmä v medzinárodných vodách a na kontinentálnom šelfe rozvojových krajín s obmedzenými možnosťami kontroly, čo znamená, že činnosť Európskej únie sa musí sústrediť na tieto oblasti a tento segment flotíl,

E.  keďže plavidlá, ktoré sa zaoberajú nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom, prispievajú k zhoršeniu sociálnych, životných a pracovných podmienok posádok,

F.  keďže nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a marketingová činnosť s ním súvisiaca predstavuje tiež nekalú konkurencie pre tých rybárov a účastníkov trhu, ktorí dodržiavajú pravidlá stanovené zákonmi vrátane právnych predpisov EÚ, členských štátov a ďalších krajín a riadiacich opatrení dohodnutými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu,

G. keďže Európska únia a jej členské štáty musia posilniť svoj záväzok bojovať proti všetkým formám nezákonného rybolovu, súčasne však treba rozlišovať medzi porušovaním pravidiel Spoločenstva plavidlami Spoločenstva a nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom uskutočňovaným na medzinárodnej úrovni, rovnako si treba uvedomiť, že činnosti vykonávané v rámci SPRH sú skutočne regulované, z čoho vyplýva, že boj proti uvedeným dvom činnostiam si vo väčšine prípadov bude vyžadovať odlišné postupy,

H. keďže Komisia samotná uznáva zložitosť rozlišovania medzi legálnym a nezákonným rybolovom, najmä v určitých prípadoch, napríklad keď sú dovezené ryby zmrazené, alebo keď sa v rámci komerčných sietí v tretích krajinách ryby sa spracujú skôr, než sa dostanú na európsky trh,

K. keďže regionálne organizácie pre riadenie rybolovu predstavujú najlepší prostriedok boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu na medzinárodnej úrovni a naša účasť v nich nám umožňuje podnikať spoločné kroky a vystupovať jednohlasne v príslušných medzinárodných organizáciách,

L.  keďže existencia účinného a koherentného kontrolného systému predstavuje kľúčový prvok politiky udržateľného zachovania zdrojov a riadenia a neznamená iba prijatie prísnejších opatrení, ale aj lepšie a spravodlivejšie uplatňovanie súčasných opatrení,

M. keďže v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu treba dbať na dôležitosť výmeny informácií a medzinárodnej spolupráce,

N. keďže zisky z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu môžu v niektorých prípadoch podporovať financovanie činnosti organizovaných sietí zločincov,

1.  opätovne pripomína svoj záväzok bojovať proti všetkým formám nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, ako vyjadril vo svojom uznesení z 20. novembra 2002 uvedenom vyššie;

2.  víta pokrok v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu dosiahnutý na medzinárodnej úrovni i zo strany EÚ, domnieva sa však, že tento jav sa naďalej stupňuje, a preto si boj proti nemu vyžaduje ďalšie úsilie;

3.  domnieva sa, že rozsah nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, rozmanitosť činiteľov, ktoré k nemu prispievajú, a rozsiahly rad právnych, logistických a finančných nástrojov nevyhnutne potrebných na boj proti nemu si vyžadujú spoluprácu na všetkých úrovniach vrátane generálnych riaditeľstiev Komisie (okrem iného najmä GR pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti, GR pre obchod, GR pre rozvoj a GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov), Rady, jednotlivých členských štátov a medzinárodného spoločenstva; v tomto ohľade zastáva názor, že zelená kniha o novej námornej politike pre Úniu môže poslúžiť ako rámec spolupráce, na základe ktorej by boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu mohol byť účinnejší;

4.  domnieva sa, že význam Európskej únie vo svete v rôznych úlohách ako najväčšej rybárskej mocnosti i najväčšieho svetového trhu s rybami ju zaväzuje postaviť sa do čela boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu;

5.  poznamenáva, že EÚ patrí k najbohatším a technologicky najvyspelejším svetovým spoločenstvám a zakladá sa na zásadách právneho štátu, preto by mala rozšíriť a zintenzívniť svoje úsilie v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu;

6.  domnieva sa, že konanie EÚ na medzinárodnej scéne môže byť dôveryhodné len vtedy, ak sama prijme účinné opatrenia, ktoré ukončia jej vlastnú účasť na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove, a to vo vodách EÚ a zo strany plavidiel EÚ, ako aj v oblasti záujmov mimo Únie;

7.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala rozvojovým krajinám, najmä tým, s ktorými uzavrela dohody o rybolove, v plnom rozsahu splniť záväzky uvedeného medzinárodného akčného plánu zameraného na predchádzanie nezákonnému rybolovu, aby im pomohla posilniť obmedzené prostriedky, ktoré majú k dispozícii, a to zahrnutím osobitých akcií do nových dohôd o partnerstve;

8.  znovu pripomína svoje presvedčenie, že prvým zásadným a očividným krokom, ktorý musí Európska únia podniknúť, je po prvé v plnej miere realizovať platné ustanovenia spoločnej politiky rybného hospodárstva a ďalších príslušných právnych predpisov Spoločenstva účinným, spravodlivým a dôsledným spôsobom s cieľom obmedziť neohlásený a nezákonný rybolov rybárskych plavidiel Spoločenstva a v európskych vodách a po druhé zabrániť vykládke a predaju výrobkov z nezákonne ulovených rýb z krajín mimo EÚ; konštatuje, že tieto povinnosti v prvom rade prináležia vládam členských štátov, pretože za uplatňovanie zákonov Spoločenstva zodpovedajú členské štáty aj ako prístavné štáty;

9.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby posilnili odstrašujúce mechanizmy (dohľad, kontrolu, sankcie atď.) a navrhli opatrenia, ktoré by umožnili zabrániť porušovaniu súčasných pravidiel a zlepšili ich uplatňovanie;

10. poznamenáva, že zložitá vysledovateľnosť pôvodu rýb spôsobuje zmätky v súvislosti s ich pôvodom, komplikuje či znemožňuje rozlíšiť ryby, ktoré boli ulovené legálne a ktoré nelegálne;

11. domnieva sa, že je nevyhnutné zlepšiť pomoc a spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom posilniť kontrolu a dohľad a podporiť regulačné opatrenia v oblasti obchodu, ktoré umožnia určiť pôvod vykladaných úlovkov;

12. domnieva sa, že je nevyhnutné zintenzívniť štátnu prístavnú kontrolu vykládok a prekládok mrazených rýb z tretích krajín a zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi a týmito krajinami;

13. pripomína svoje uznesenie zo 7. septembra 2006 o environmentálnej značke zmienené vyššie a opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že zlepšenie vysledovateľnosti pôvodu rýb na ceste zo siete na tanier, ktoré by systém environmentálnej značky vyžadoval, by významne pomohlo pri zisťovaní rýb pochádzajúcich z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a pri zabránení ich prístupu na trh EÚ; vyzýva Komisiu, aby do júna 2007 predložila návrh týkajúci sa environmentálnej značky;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie pri realizácii 15 krokov zahrnutých v akčnom pláne EÚ o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove, schválenom v roku 2002, a konkrétne aby:

i.  zaručili rovnaké zaobchádzanie pre hospodárske subjekty a odrádzali tie subjekty v rámci Spoločenstva, ktoré by chceli využiť vlajku inej krajiny,

ii.  zahrnuli do právnych predpisov Spoločenstva pravidlá zakazujúce obchode s rybami pochádzajúcimi z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu ,

iii.  zaviedli záväzné pravidlá kontroly a inšpekcie v spoločnom právnom rámci v celej Európskej únii,

iv.  rozšírili informačnú kampaň Spoločenstva s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o rozsahu a závažnosti nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu,

v.  presadzovali podrobné kontrolné a inšpekčné plány pre každú regionálnu organizáciu pre riadenie rybolovu, ktorej súčasťou je EÚ,

vi.  sa usilovali o rozšírenie pôsobnosti regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu na všetky veľké rybné hospodárstva vo svetových oceánoch vrátane druhov žijúcich na morskom dne, drobných pelagických druhov a vysoko migrujúcich druhov,

vii.  sa aktívne zúčastňovali na zostavení a v prípade potreby na revidovaní zoznamov, ktoré prijali regionálne organizácie pre riadenie rybolovu, obsahujúcich plavidlá, ktoré porušujú opatrenia na zachovanie zdrojov vrátane zabezpečenia pozorovania; aby presadzovali uplatňovanie obchodných sankcií proti krajinám, pod vlajkou ktorých uvedené rybárske lode plávajú,

viii.  podporovali prijatie jednotných akčných plánov regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu tým, že budú presadzovať čo najúčinnejšie opatrenia,

ix.  aktívne podporovali vývoj schém dokumentácie úlovku počínajúc najohrozenejšími druhmi a aby zabezpečili, že ryby povolené na trhu EÚ neboli ulovené nelegálne,

x.  posilnili medzinárodnú spoluprácu v sieti MCS (monitorovanie, kontrola a sledovanie) a v regionálnych systémoch s cieľom vytvorenia medzinárodného informačného systému o rybárskych lodiach na šírom mori pod záštitou organizácie FAO,

xi.  vymedzili tzv. podstatnú súvislosť medzi rybárskym plavidlom a vlajkou, pod ktorou loď pláva,

xii.  vymedzili práva a povinnosti prístavných štátov,

xiii.  pomáhali rozvojovým krajinám pri monitorovaní rybolovných činností v ich vodách a v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu;

15. víta zahrnutie balíka opatrení týkajúcich sa nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu do pracovného programu Komisie na rok 2007 vrátane oznámenia Komisie a návrhu nariadenia Rady o vystupňovaní boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu; víta obnovenie konzultačnej skupiny medzi útvarmi Komisie, ktorá pôvodne vznikla v roku 2002;

16. vyzýva Agentúru Spoločenstva pre kontrolu rybného hospodárstva, aby zahrnula boj proti nezákonnému rybolovu a koordináciu činnosti členských štátov v tejto oblasti medzi svoje priority ako súčasť svojho ročného pracovného programu;

17. vyzýva všetky strany zapojené do boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu vrátane všetkých inštitúcií EÚ, vlád členských štátov, jednotlivých segmentov lovu, spracovania a predaja rýb, mimovládnych organizácií a ďalších zúčastnených strán, aby predložili svoje návrhy na ďalší postup EÚ v rámci diskusie, ktorú začne Komisia v spojení s pripravovaným oznámením o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove;

18. domnieva sa, že Komisia by do svojho návrhu mala zahrnúť nasledujúce opatrenia, ktoré by mali byť prijaté v zákonoch EÚ:

· všetky rybárske plavidlá a plavidlá na prepravu ulovených rýb zaregistrované v EÚ alebo plávajúce pod vlajkami tretích krajín, ktoré chcú vstúpiť do prístavu v EÚ, musia byť jasne identifikovateľné podľa označení uvedených v normách organizácie FAO na označovanie a identifikáciu rybárskych plavidiel,

· je nutné vytvoriť register Spoločenstva pre plavidlá vykonávajúce nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov, ktorý by zahŕňal plavidlá z čiernych listín regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu; tento register by podporil rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi a umožnil by monitorovanie plavidiel aj so zohľadnením prípadnej zmeny vlajky;

· vo všetkých členských štátoch musia platiť spoločné minimálne sankcie za vážne porušenia pravidiel a musia mať silný odrádzajúci účinok,

· treba posilniť nariadenie Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu(5), a nariadenie Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhu s výrobkami rybolovu a akvakultúry(6) tak, aby umožňovali vysledovať pôvod rýb od chvíle, keď sa dostanú na palubu rybárskeho plavidla až po koncového spotrebiteľa,

· všetky čierne listiny rybárskych plavidiel a plavidiel na prepravu ulovených rýb s menami vlastníkov alebo prevádzkovateľov schválené regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu sa musia zverejniť a začleniť do právnych predpisov Spoločenstva; plavidlám, ktoré nepochádzajú z EÚ a sú uvedené na zozname, musí byť vydaný zákaz vstupu do prístavov Spoločenstva bez ohľadu na účel s výnimkou prípadov zásahu vyššej moci alebo humanitárnych dôvodov; všetky lode plávajúce pod vlajkou EÚ budú mať zakázané poskytnúť týmto plavidlám na mori podporu (palivo, zásoby, prekládku atď.);

· pred vyložením rýb v prístave EÚ alebo ich dovozom do EÚ treba dokázať ich legálny pôvod; dôkaz legálnosti pôvodu musí v prípade vykládky aj prekládky obsahovať:

- v prípade produktov rybolovu pochádzajúcich z vôd regulovaných regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu doklady uvádzajúce, že produkty rybolovu určené na vykládku boli ulovené v súlade s pravidlami príslušnej regionálnej organizácie pre riadenie rybolovu a že boli dodržané kvóty pridelené zmluvnej strane, pod vlajkou ktorej loď pláva,

- v prípade produktov rybolovu pochádzajúcich z výlučných hospodárskych zón tretích krajín doklady dokazujúce oprávnenie plavidla na rybolov alebo vlastníctvo povolenia na rybolov v daných vodách a pre druhy, ktoré majú byť dovezené,

· členské štáty by mali zabrániť presunutiu plavidiel zo štátnych registrov v prípade, keď tieto plavidlá chcú plávať pod vlajkou krajiny, ktorú regionálna organizácia pre riadenie rybolovu označila za krajinu, ktorej plavidlá vykonávajú rybolov spôsobom oslabujúcim účinnosť ochranných opatrení prijatých danou regionálnou organizáciou pre riadenie rybolovu,

· plavidlá a výrobcovia z tretích krajín, ktorí majú povolenie na vývoz rýb alebo produktov rybolovu do EÚ, uvedení na zoznamoch zostavených treťou krajinou a zverejnených Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľov, musia byť preverení podľa čiernych listín plavidiel zostavených regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu alebo inými tretími krajinami; Komisia by mala využiť všetky dostupné prostriedky, aby zabezpečila, že plavidlá na týchto čiernych listinách nebudú smieť vyvážať do EÚ ryby alebo produkty rybolovu; v tejto súvislosti treba vziať do úvahy zmenené a doplnené znenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu(7);

19. víta vytvorenie novej kontrolnej agentúry a je presvedčený, že agentúra zohrá významnú úlohu v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu; vyzýva Komisiu, aby zvážila myšlienku vzniku pobrežných hliadok EÚ;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s platnými pravidlami zabránili plavidlám zapojeným do nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu loviť vo vodách Spoločenstva a pristávať v jeho prístavoch a aby zakázali dovoz rýb z týchto plavidiel; podobne vyzýva členské štáty, aby nedovolili takýmto plavidlám plávať pod ich vlajkou a žiada dovozcov, prepravcov a všetky súvisiace odvetvia, aby neprepravovali ryby ulovené týmito plavidlami ani s nimi neobchodovali;

21. vyzýva Komisiu, aby v súlade s platnými pravidlami zaistila, že žiadnej fyzickej či právnickej osobe, ktorá sa dopustí nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu nebude poskytnutá žiadna pomoc ani dotácia z fondov Spoločenstva pre žiadnu oblasť činnosti a aby vyzvala členské štáty na zaujatie podobného postoja vo veci príslušnej štátnej pomoci;

22. vyzýva Komisiu, aby vypracovala a predložila štúdiu o colných tarifách a pravidlách pôvodu, ktorá by preskúmala spôsoby použitia uvedených nástrojov pri podpore úsilia tretích krajín o zabezpečenie dodržiavania príslušných medzinárodných riadiacich opatrení plavidlami týchto krajín;

23. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila a predložila štúdiu o dodržiavaní pracovného práva a právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti, o ochrane sociálnych práv pracovníkov na danom druhu plavidiel a o ich životných i pracovných podmienkach na palube;

24. vyzýva Komisiu, aby využila svoj značný vplyv v regionálnych organizáciách pre riadenie rybolovu a vyzvala ich, aby zostavili zoznamy plavidiel, ktoré majú povolenie na rybolov (tzv. biele zoznamy) a plavidiel, ktoré boli pristihnuté pri nezákonnom rybolove (tzv. čierne listiny); takéto zoznamy musia byť zostavené transparentným a uceleným spôsobom podľa jasných kritérií; rovnako vyzýva Komisiu, aby vyzvala regionálne organizácie pre riadenie rybolovu, aby určili tie krajiny, ktoré nekontrolujú činnosť plavidiel plávajúcich pod ich vlajkou, a aby zostavené zoznamy využila ako nástroje umožňujúce prijatie rýb alebo ich odmietnutie;

25. naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej prikladala maximálnu prioritu spolupráci s regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu, ako napríklad s Komisiou pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC), Organizáciou pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO) a Komisiou pre zachovanie antarktických morských živých zdrojov, ktoré sa vďaka svojej činnosti zameranej na boj proti nezákonnému rybolovu osvedčili ako najvhodnejšie nástroje zabezpečenia dobrej správy na voľnom mori;

26. vyzýva Komisiu a Radu, aby posilnili zdroje pridelené na boj proti korupcii a organizovanému zločinu na všetkých úrovniach;

27.  je presvedčený, že kľúčom k obmedzeniu a prenasledovaniu nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu je úplná vysledovateľnosť pôvodu v celom spracovateľsko-spotrebiteľskom reťazci, transparentnosť rozhodnutí, spolupráca v rámci EÚ a širšieho medzinárodného spoločenstva, no predovšetkým preukázanie politickej vôle všetkých strán; opäť pripomína, že kým sa nevykoná oveľa viac, stavy rýb sa budú vyčerpávať a rybárske spoločenstvá v EÚ a inde vo svete budú čeliť čoraz väčším problémom;

28. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Výboru pre rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a sekretariátom regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu, do ktorých EÚ patrí.

(1) Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 179. (2) Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1. (3) Ú. v. ES C 177 E, 25.7.2002, s. 324. (4) Prijaté texty, P6_TA(2006)0347. (5) Ú. v. ES L 261, 20.10.1993, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Nariadením (ES) č. 768/2005 (Ú. v. EÚ L 128, 21.5.2005, s. 1. (6) Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Nariadením (ES) č. 1759/2006 (Ú. v. EÚ L 335, 1.12.2006, s. 3. (7) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené Nariadením (ES) č. 1791/2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 1.

Medzinárodné spoločenstvo už po dlhé roky bojuje s určitými druhmi rybolovu, ktoré sú buď úplne nezákonné alebo iným spôsobom využívajú medzery v riadení na štátnej i medzinárodnej úrovni. Vždy sa vyskytovali plavidlá, ktoré konali na hranici zákona alebo ju prekračovali. Kým boli stavy rýb bohaté, málokto venoval pozornosť niekoľkým plavidlám, ktoré postupovali tak, ako nemali. V ostatnom čase sa však tento druh rybolovu veľmi rozrástol.

Je takmer nemožné odhadnúť význam takejto činnosti, pretože z veľkej časti prebieha bez svedkov. Napriek tomu bolo vypracovaných niekoľko odhadov, najnovší uskutočnila Skupina na hodnotenie morských zdrojov (Marine Ressources Assessment Group), podľa ktorej nezákonný rybolov vo svete predstavoval najmenej 2,4 miliardy USD. Väčšina takto ulovených rýb pochádza z vôd rozvojových krajín, ktoré sú príliš chudobné na to, aby mohli účinne sledovať rybolovné činnosti vo svojich vodách a zabrániť nezákonnému rybolovu spôsobujúcemu straty a chudobu pobrežných obyvateľov, ktorých živobytie a zabezpečenie potravín závisí od rýb. Nezákonný rybolov spôsobuje aj priame straty oprávneným prevádzkovateľom rybolovu.

1. Medzinárodné kroky proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu

Medzinárodné spoločenstvo pod tlakom niekoľkých krajín zintenzívnilo kampaň proti tzv. nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. Prvé kroky sa podnikli v kontexte regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu, napríklad NAFO, ICCAT či CCAMLR(1).

Ryby sú však pohyblivé, rovnako ako flotily, ktoré ich sledujú, a peniaze, z ktorých sú tieto flotily financované. Preto boli prijaté globálne nástroje na stanovenie určitých obmedzení, ktoré sťažujú zapojenie rybárskych plavidiel do nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu vrátane dohody o zhode Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo a dohody OSN o stavoch rýb. Nedávno, konkrétne v roku 2002, prijala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) medzinárodný akčný plán o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove(2), ktorý obsahuje vymedzenia pojmov nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov.

Akčný plán organizácie FAO vyzýva krajiny, aby prijali vlastné plány činnosti, čo Európska únia urobila v júni 2002 na základe oznámenia Komisie(3) a záverov Rady z 11. júna 2002.

Akčný plán organizácie FAO vyzýva krajiny, aby štyri roky po prijatí svojich národných akčných plánov preskúmali ich uplatňovanie, t. j. v prípade EÚ v roku 2006. Táto skutočnosť sa stala výzvou pre spravodajkyňu, aby predložila správu o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove a preskúmala dosiahnutý (prípadne nedosiahnutý) pokrok v uplatňovaní akčného plánu EÚ.

2. Rôzne aspekty nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu

Akčný plán organizácie FAO zdôrazňuje rôzne činnosti, ktoré napomáhajú nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, a všíma si jednotlivé povinnosti národných vlád vzhľadom na kontrolu týchto činností, napríklad vlajkový štát, štát bezprostredného vlastníctva, prístavný štát a štát trhu.

Vlajkový štát: Podľa medzinárodného práva zodpovedá vlajkový štát (štát, pod vlajkou ktorého rybárske plavidlo pláva) za kontrolu dodržiavania pravidiel zo strany plavidla vrátane opatrení riadenia rybného hospodárstva, pracovných podmienok, zdravotných noriem a pod. Veľa rybárskych plavidiel nepláva k pobrežiu, aby vyložili svoj úlovok, ale radšej ho preložia na dopravné chladiarenské lode, ktoré úlovok dopravia do prístavu. Chladiarenské lode môžu ryby „vyprať“, teda zmiešať úlovky legálnych a nelegálnych prevádzkovateľov. Preto sú vlajkové štáty chladiarenských lodí rovnako dôležité ako rybárske plavidlá. Účinná realizácia platných pravidiel EÚ by pomohla obmedziť oblasť nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, rovnako však treba posilniť nariadenia.

Štát bezprostredného vlastníctva: Štáty, ktoré neplnia svoje povinnosti vlajkového štátu, sú známe ako krajiny, ktoré ponúkajú svoje vlajky iným štátom. Ak plavidlo plávajúce pod vlajkou iného štátu vlastní majiteľ so sídlom v členskom štáte, členský štát sa nazýva štátom bezprostredného vlastníctva. V správe p. McKennovej(4) sa uvádza, že európske spoločnosti vo veľkej miere využívajú lacné vlajky, a tým sú úzko spojené s nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom.

Prístavný štát: Všetky ulovené ryby sa dopravujú do prístavov, aby sa dostali na trh, preto dôležitú úlohu zohráva prístavný štát, v ktorom sa úlovok vyloží. Prísne prístavné inšpekcie a kontroly sú potrebné na to, aby zabránili rybám pochádzajúcim z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu v prístupe na trh. Existujú tzv. lacné prístavy, o ktorých je známe, že prižmúria oči nad rybami pochádzajúcimi z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu. Tieto prístavy sa nachádzajú na území EÚ, ako aj inde vo svete. Medzi najznámejšie patrí európsky prístav Las Palmas de Gran Canaria na Kanárskych ostrovoch, nie je však jediný.

Štát trhu: Na doprave rýb z prístavu, v ktorom prebehne vykládka, do cieľa, t . j. ku konečnému spotrebiteľovi, sa nevyhnutne podieľa viacero rôznych účastníkov vrátane zástupcov lodiarenských spoločností, pracovníkov dopravy a maloobchodných predajcov či reštaurácií. V pozadí mnohých z nich stoja banky, ktoré poskytujú potrebný kapitál (treba poznamenať, že majiteľom plavidiel i prevádzkovateľom). Inšpekcia ich činnosti je pri prevencii pohybu nelegálne ulovených rýb v rámci spracovateľsko-spotrebiteľského reťazca rovnako dôležitá ako inšpekcia v prístavoch.

Komplexnosť nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a potreba koordinovanej medzinárodnej spolupráce sa dá najlepšie ukázať na niekoľkých príkladoch.

Tuniak obyčajný (modroplutvý) patrí vo svete ku komerčne najhodnotnejším druhom, najmä ak je určený pre japonský trh so sašimi. Zásoby tuniaka sú preto maximálne využité a vyčerpané. Lov tuniaka sa dá pokladať za tradičný druh nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, pretože je predmetom mnohých rybolovných činností mimo rámca nariadení komisie ICCAT, ktorá zodpovedá za riadenie lovu tohto druhu. Komisia ICCAT v roku 1996 podnikla odvážny krok a súhlasila so zákazom dovozu tuniaka z dvoch krajín, ktorých plavidlá boli pristihnuté pri love tuniaka porušujúcom pravidlá ICCAT: Honduras a Belize (o rok k nim pribudla Panama). Výsledok zákazu dovozu (nasledovali ďalšie zákazy týkajúce sa mečiara veľkého a tuniaka okatého) bol však len krátkodobý a spôsobil niekoľko „presunov“ vlajky, pretože plavidlá zmenili vlajku, na ktorú bol uvalený zákaz dovozu, na inú vlajku, na ktorú sa zákaz nevzťahoval. Niektoré zo sankcionovaných  krajín vstúpili do organizácie ICCAT a postupy vnútri tejto organizácie viedli k tomu, že mnohé zo spomínaných lodí boli z „čiernych listín“ vyčiarknuté, neskoršie sa mnohé ocitli na tzv. bielych zoznamoch plavidiel, ktoré dostali povolenie na rybolov. Sankcie boli odvolané a nikto nepožiadal vlajkové štáty, aby dokázali, že plavidlá boli prevádzkované v súlade s pravidlami ICCAT. V súčasnosti sa „čierna listina“ takmer úplne scvrkla a zákaz dovozu je uvalený len na dve krajiny (Gruzínsko a Bolíviu). Neznamená to však, že by všetky plavidlá vykonávali činnosť v súlade so zákonmi. Približne v rovnakom čase sa v Stredomorí začali šíriť klietky na výkrm tuniakov určených pre japonský trh. Šírenie klietok v podstate nebolo regulované, a to ani v EÚ (na podporu rybných hospodárstiev sa využívali štrukturálne fondy) a spôsobilo nadmerný rybolov – oficiálne štatistiky napríklad uvádzajú, že v roku 2005 Francúzsko prekročilo stanovené kvóty o viac než 50 %, podobne to bolo v Taliansku. Najvyšší prípustný výlov stanovila komisia ICCAT v roku 2000 pod tlakom EÚ a napriek odporúčaniam vedcov. Je zaujímavé, že Japonsko bolo nedávno pristihnuté pri nadmernom love tuniaka južného, samostatného druhu, ktorý reguluje organizácia CCSBT(5). Japonsko súhlasilo, že ako nápravné opatrenie v budúcnosti zníži výlov na polovicu – bude EÚ postupovať podobne v rámci komisie ICCAT? Skrátka, organizácia ICCAT absolútne zlyhala pri regulácii lovu tuniaka obyčajného a zachovaní rybného hospodárstva, pretože zmluvné strany bránili záujmy svojich národných rybných hospodárstiev a neudržali politický, ekonomický ani zákonný tlak a spoluprácu potrebnú na kontrolu nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu.

Veľa krajín v západnej Afrike nedokáže účinne kontrolovať rybolov vo svojich vodách z dôvodu nedostatočných logistických a ekonomických zdrojov, nedostatočnej regionálnej spolupráce či, v niektorých prípadoch, nedostatku politickej vôle zo strany vlády. Výsledkom je, že nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov v určitých oblastiach zovšednel, vyčerpávajú sa stavy rýb a chudobnejú pobrežné spoločenstvá, ktoré závisia od rybolovu z hľadiska bezpečnosti potravín aj svojho živobytia, nehovoriac o cudzej mene, ktorú môžu bohaté rybné zdroje priniesť. Las Palmas je dôležitý prístav na vykladanie väčšiny rýb zo západnej Afriky určených pre EÚ alebo na prepravu na iné trhy. Nedostatočná účinnosť a nedôkladná kontrola vyloženia rýb v Las Palmas je široko zdokumentovaná. Spravodajkyňa navštívila Las Palmas počas prípravy tejto správy a videla vykládku rýb z chladiarenského plavidla s (jemne povedané) nejasným pôvodom. Ak pôvod rýb nie je jasný, nedá sa s určitosťou overiť ich legálnosť.

Treska z Barentsovho mora ukazuje, že „lacné“ prístavy existujú aj v severnej Európe. Ide o jeden z najväčších zostávajúcich stavov tresky na svete, ktorou sa z veľkej časti zásobuje európsky trh. Začiatkom tohto roka sa zistilo, že väčšina tresky dodávanej do EÚ pochádza z plavidiel vykonávajúcich nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov, ktoré vykladajú úlovky v prístavoch severnej Európy (napríklad Rostok 5). Komisia NEAFC(6) reagovala zostavením „čiernej listiny“ plavidiel, ktoré dokonca ani nemajú povolenie na vstup do prístavov zmluvných strán. Podobné problémy sa týkajú tresky v Baltskom mori, s tou výnimkou, že za nezákonný rybolov prekračujúci kvóty väčšinou nesú zodpovednosť plavidlá EÚ.

Úlohy vlajkového, prístavného štátu a štátu trhu navzájom súvisia, a ak sa má nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov dostať pod kontrolu, všetky uvedené štáty sa musia zapojiť.

3. Akčný plán EÚ na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu z roku 2002

Podľa všetkých kritérií je EÚ jedným z najväčších rybárskych subjektov na svete:

· má tretie najväčšie úlovky rýb po Číne a Peru,

· má jednu z najväčších svetových flotíl,

· je významným užívateľom lacných vlajok a

· má najväčší trh s rybami na svete.

Z uvedených dôvodov je EÚ povinná konať vo všetkých oblastiach s cieľom zabrániť nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu a nedovoliť, aby bezohľadní prevádzkovatelia z ľubovoľnej časti reťazca profitovali na činnostiach spojených s nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom. Je veľmi jednoduché skonštatovať, že „EÚ nie je najhorší prípad“ či „EÚ nemôže konať sama“. So zreteľom na politickú a hospodársku dôležitosť EÚ a globálny dosah jej vplyvu má Únia morálnu povinnosť stáť v čele boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. Okrem toho hrozba, ktorú z ekologického, sociálneho a hospodárskeho hľadiska predstavuje nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov, znamená, že EÚ tiež nesie veľmi konkrétnu zodpovednosť, ak stavy rýb a rybné hospodárstva, ktoré od nich závisia, majú naďalej existovať. Spoločenstvo je povinné propagovať oveľa udržateľnejší model rozvoja než ten, ktorý v súčasnosti prevláda vo svete.

Po tom, ako Komisia v roku 2002 navrhla akčný plán EÚ, Rada:

· vyzvala Komisiu, aby prevzala vedenie v boji regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu proti takémuto rybolovu a

· naliehavo požiadala Komisiu, aby začala realizovať iniciatívy predpokladané v pláne, ktoré spadajú do kompetencie Spoločenstva.

Plán v prijatej podobe zahŕňal niekoľko bodov zoradených podľa toho, či sa mali realizovať na úrovni Spoločenstva, regionálnej či medzinárodnej úrovni alebo v spolupráci s rozvojovými krajinami.

Úroveň Spoločenstva: EÚ mala uskutočniť štyri opatrenia, pri ktorých nepotrebovala dosiahnuť dohodu s inými krajinami alebo organizáciami.

1. Vymedziť zodpovednosť členských štátov za to, aby zabránili svojim štátnym príslušníkom v účasti na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove.

Základné nariadenie z roku 2002(7) obsahuje článok, ktorý od členských štátov vyžaduje, aby prijali opatrenia proti svojim občanom (alebo spoločnostiam), ktoré porušujú spoločnú politiku rybného hospodárstva. Lenže podľa Komisie členské štáty toto ustanovenie nevyužívajú.

==> je potrebná ďalšia činnosť

2. Prijať pravidlá zákazu obchodu s rybami ulovenými v rámci nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu.

EÚ transponuje rozhodnutia regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu o zákaze obchodovania s určitými rybami alebo o uplatňovaní rôznych dokumentačných schém úlovkov. Je však možné vykonať oveľa viac, aj keď aktívnejšie musia vystupovať aj členské štáty.

==> je potrebná ďalšia činnosť členských štátov

3. Prijať pravidlá, podľa ktorých bude obchod s rybami pochádzajúcimi z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu pokladaný za porušenie pravidiel; zverejniť zoznam plavidiel vykonávajúcich nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a ich vlastníkov, ktorý zostavia regionálne organizácie pre riadenie rybolovu.

Žiadny pokrok v prvej časti. V úradnom vestníku bol uverejnený len zoznam plavidiel vykonávajúcich nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov , ktorý zostavila komisia NEAFC.

==> je potrebná oveľa intenzívnejšia ďalšia činnosť

4. Organizovať kampane na zlepšenie informovanosti verejnosti o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove.

Komisia zdôrazňuje riziká nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, verejnosť si však dostatočne neuvedomuje rozsah problému, ani zapojenie EÚ v niektorých prípadoch.

==> je potrebná ďalšia činnosť vlád, odvetvia, mimovládnych organizácií atď.

Úroveň regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu: EÚ sa snažila uskutočniť šesť opatrení schválených regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu.

5. Podporovať dôkladné kontrolné a inšpekčné plány pre regionálne organizácie pre riadenie rybolovu.

Tento krok bol úspešný v rôznej miere, v závislosti od jednotlivých regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu. Niektoré z organizácií predložili celkom dobré plány (napr. plán inšpekcií prístavov komisie NEAFC), iné organizácie nepredložili v podstate nič. Komisia tvrdí, že vynakladá maximálne úsilie.

==> vyžaduje si dlhodobú, trvalú činnosť Komisie, členských štátov a ďalších účastníkov

6. Zvýšiť počet rybných hospodárstiev regulovaných regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu.

Ešte stále existuje z hľadiska regulácie veľa „medzier“, t. j. oceánskych regiónov, pre ktoré neexistuje žiadna regionálna organizácia pre riadenie rybolovu pre určité druhy. Komisia tvrdí, že vynakladá maximálne úsilie. Dosiahol sa určitý pokrok, ale napríklad druhy žijúce na dne voľných morí sú spravidla veľmi málo chránené.

==> vyžaduje si dlhodobú, trvalú činnosť Komisie, členských štátov a ďalších účastníkov

7. Identifikovať plavidlá vykonávajúce nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a uvaliť sankcie.

V tomto bode boli dosiahnuté zmiešané výsledky. Komisia NEAFC vypracovala schému zostavenia čiernych listín a zabránenia vstupu do prístavu (hoci bez obchodných sankcií), čiastočne na základe práce EÚ. Naopak predchádzajúca dlhá čierna listina komisie ICCAT takmer zmizla, nie však preto, že by všetky plavidlá lovili legálne.

==> vyžaduje si dlhodobú, trvalú činnosť Komisie, členských štátov a ďalších účastníkov

8. Presadzovať jednotné akčné plány v regionálnych organizáciách pre riadenie rybolovu.

Podobne ako v bode 7 regionálne organizácie pre riadenie rybolovu dosiahli nerovnomerný pokrok. To sa dá predpokladať, pretože úspešnosť týchto organizácií závisí od dobrej vôle zmluvných strán. EÚ však môže nepochybne vyvinúť väčší tlak, čo si vyžaduje spoluprácu Komisie a členských štátov. Je zvláštne, že Komisia vo svojom preskúmaní akčného plánu EÚ pre Organizáciu OSN pre výživu a poľnohospodárstvo zanedbala zhodnotenie pokroku v tomto bode.

==> vyžaduje si dlhodobú, trvalú činnosť Komisie, členských štátov a ďalších účastníkov

9. Zistiť a kvantifikovať úlovky pochádzajúce z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu.

10. Schémy povoľovania a dokumentácie

Ako konštatuje Komisia, tieto dve veci úzko súvisia. V rámci komisie ICCAT síce zostali platné niektoré zákazy dovozu, ale všeobecným trendom sa stalo pristúpenie krajín, na ktoré boli uvalené sankcie, k regionálnym organizáciám pre riadenie rybolovu, čo im umožnilo prehlásiť plavidlá za legálne, a tak sa sankciám vyhnúť. Zdá sa, že schémy komisie CCAMLR fungujú lepšie. Niekoľko ďalších regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu prijalo rôzne druhy schém s reálnym dosahom.

==> opäť si vyžaduje dlhodobú, trvalú činnosť Komisie, členských štátov a ďalších účastníkov

Medzinárodná úroveň: Komisia navrhla štyri opatrenia.

11. Zlepšiť dostupnosť informácií o povolení na rybolov pre plavidlá.

Dohoda o zhode Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vytvorila medzinárodnú databázu povolení plavidiel na rybolov a súčasťou je aj EÚ. Regionálne organizácie pre riadenie rybolovu majú odlišné prístupy. Niektoré zostavili tzv. biele zoznamy (zoznamy plavidiel s povolením na rybolov), iné používajú tzv. čierne listiny (zoznamy plavidiel so zákazom). Ako sme už uviedli (v bode 3), EÚ do svojich právnych predpisov zahrnula len čiernu listinu komisie NEAFC, takže ostatné zoznamy nie sú v EÚ právne záväzné.

==> opäť si vyžaduje dlhodobú, trvalú činnosť Komisie, členských štátov a ďalších účastníkov

12. Posilniť medzinárodnú spoluprácu v rámci sietí MCS.

EÚ vo svojom akčnom pláne odkazuje len na chilsko-americkú iniciatívu na vytvorenie siete umožňujúcej spoluprácu monitorovacích orgánov. Je možné uskutočniť oveľa viac na jednotlivých úrovniach, a to aj v rámci EÚ (hoci v tomto zmysle by mala byť užitočná agentúra pre kontrolu). Sieť monitorovacích kontrolných systémov predstavuje prístup využívajúci špičkové technológie. Rovnako potrebná je aj lepšia koordinácia medzi EÚ a tretími krajinami, napríklad dvojstranné alebo regionálne výmeny so štátmi západnej Afriky.

==> treba súčasne pracovať na schémach, ktoré vyžadujú menšiu technickú spôsobilosť

13. Vymedziť tzv. podstatnú súvislosť medzi rybárskym plavidlom a jeho vlajkovým štátom.

Keďže tu ide dlhodobo o jeden z najnáročnejších problémov z hľadiska medzinárodného práva, je to skutočne dlhodobý cieľ. Komisia by ho mala naďalej presadzovať, nemal by sa však stať výhovorkou na nepresadzovanie iných možných nástrojov.

==> úloha v teoretickej rovine

14. Vymedziť práva a povinnosti prístavných štátov.

Organizácia FAO schválila vzorovú prístavnú schému a Komisia sa usiluje o jej prijatie v komisii NEAFC, čo je naozaj pozitívne. EÚ by však mohla pri realizácii schémy organizácie FAO na svojom území vykonať oveľa viac, a to bez podpory regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu a bez čakania na to, kedy sa schéma FAO stane právne záväzným nástrojom medzinárodného práva.

==> určité napredovanie v medzinárodnom meradle, potrebná činnosť v rámci EÚ

Partnerstvo s rozvojovými krajinami: jedno opatrenie týkajúce sa rozvojových krajín.

15. Pomáhať rozvojovým krajinám v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu.

V EÚ a v členských štátoch získali podporu niektoré programy v rozvojových krajinách určené buď pre konkrétne krajiny, alebo pre regióny. Programy sa osvedčili v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, a preto ich treba rozšíriť. Komisia sa o to snaží aj prostredníctvom siete dvojstranných dohôd o rybolove. V oboch prípadoch je nutná podpora a spolupráca zo strany rozvojových krajín. Získať ju nie je vždy jednoduché.

==> určitý úspech, treba pokračovať a rozšíriť ho a lepšie koordinovať s orgánmi štátnej pomoci

Vzhľadom na povahu nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu a rozmanitosť nástrojov potrebných na boj proti nemu si účinná činnosť EÚ vyžaduje koordinovanú spoluprácu na viacerých úrovniach vrátane niekoľkých generálnych riaditeľstiev – prinajmenšom GR pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti (všetky aspekty SPRH), GR pre obchod (regulácia medzinárodného obchodu s rybami pochádzajúcimi z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu), GR pre rozvoj (spolupráca pri podpore kontrolnej činnosti) a GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov (zodpovednosť za vydávanie povolení na dovoz rýb), ale aj ďalších. Komisia pri príprave akčného plánu na rok 2002 vytvorila konzultačnú skupinu medzi službami, ale z určitých dôvodov skupina zanikla.

Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2007 oznámila, že nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov sa znova stane jej prioritou a že vypracuje oznámenie o nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove a návrh nariadenia Rady so stanovením novej stratégie boja proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. Oživenie záujmu zo strany Komisie treba privítať. Táto správa si kladie za cieľ poskytnúť Komisii konkrétne predstavy a návrhy na to, čo by sa malo vykonať.

4. Čo má EÚ robiť – akčný plán na rok 2007

Spravodajkyňa sa domnieva, že okrem ďalšieho rozšírenia bodov z roku 2002 treba do nového akčného plánu, ktorý Komisia v súčasnosti zostavuje, zahrnúť nasledujúce body. Podobne ako v prvom akčnom pláne sa niektoré body dajú realizovať bez problémov, ak EÚ nájde politickú vôľu, zatiaľ čo iné sú dlhodobejšími cieľmi vyžadujúcimi si spoluprácu ostatných zainteresovaných z medzinárodného spoločenstva.

Cieľom mnohých nasledujúcich návrhov je zlepšiť a v niektorých prípadoch harmonizovať súčasný právny rámec na úrovni členských štátov, Spoločenstva či medzinárodnej úrovni vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté od vypracovania plánu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Výsledkom ďalších diskusií v organizácii FAO boli podrobnejšie dokumenty než pôvodný plán a viaceré regionálne organizácie pre riadenie rybolovu prijali opatrenia na boj proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, ktoré sa v niektorých prípadoch ukázali ako účinné. Koordinácia na všetkých uvedených úrovniach je zásadná, pretože v opačnom prípade bude nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov naďalej využívať výhody morí, trhov, vlajok atď. s najmenšími obmedzeniami.

Súčasná svetová hospodárska a politická klíma vyznačujúca sa liberalizáciu obchodu a hlavným cieľom voľného pohybu tovaru a kapitálu do značnej miery prispela k vzniku situácie výhodnej pre nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov a odbyt jeho produktov. Čoraz jednoduchší pohyb kapitálu a rýb vo svete nesprevádzajú dostatočné kontrolné opatrenia, ktoré by umožnili overenie legálnosti úlovkov. Napríklad v priebehu diskusie o plánoch organizácie FAO či EÚ alebo pri zvažovaní sankcií či iných opatrení v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu sa vždy „vynorí prízrak“ Svetovej obchodnej organizácie – „mrazivý faktor WTO“. Dobrý nápad sa často stratí, ak sa objavia obavy, že by nemusel byť v súlade s pravidlami organizácie WTO; to sa stalo počas diskusie s Komisiou pri príprave tejto správy. Je to však príliš lacná výhovorka. EÚ musí pri obhajobe svojich presvedčení ukázať odvahu a dôrazne sa zasadiť o prijatie všetkých opatrení potrebných na predchádzanie nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu. Ťažko možno pochopiť, ako môže organizácia WTO brániť obchod s nelegálne ulovenými rybami.

Členské štáty musia v prvom rade plne realizovať ustanovenia SPRH, pretože (ako opakovane upozornila Komisia) existujú veľké problémy týkajúce sa zhody. Nedávny súdny spor a pokuta pre Francúzsko viedli k významnému zlepšeniu v tejto oblasti, bohužiaľ, ostatné členské štáty v tejto veci nič nezlepšili.

Zásadný význam má vysledovateľnosť pôvodu rýb – od plavidla, ktoré ryby uloví, cez kontrolný reťazec až ku koncovému predajcovi, s cieľom zabrániť produktom pochádzajúcim z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, aby prenikli na trh a legalizovali sa. Správa pani Fraga poznamenáva, že dôležitým nástrojom zlepšenia transparentnosti je udeľovanie environmentálnej značky.

EÚ nemusí čakať na aktivitu medzinárodného spoločenstva a môže okamžite uskutočniť niekoľko vnútorných opatrení.

1. Závažné priestupky stanovené v rámci SPRH (nariadenie Rady č. 1447/99) musia sprevádzať minimálne sankcie v každom z členských štátov. Sankcie musia byť dostatočne prísne na to, aby mali odradzujúci účinok, vzhľadom na vysokú hodnotu určitých druhov, na ktoré sa nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov zameriava.

2. Príslušné nariadenia o SPRH (prinajmenšom nariadenie Rady č. 2847/93 o zriadení kontrolného systému a nariadenie Rady č. 104/2000 o spoločnej organizácii trhov) treba upraviť tak, aby sa pre všetky ryby (spracované aj nespracované) vydávalo osvedčenie, ktoré umožňuje vystopovať ich pôvod vrátane miesta a dátumu výlovu a identifikácie rybárskeho plavidla. Takéto opatrenie čiastočne existuje pre ryby európskeho pôvodu, nie je však úplné a potrebuje posilnenie. Malo by platiť aj pre ryby, ktoré vstupujú na územie EÚ, či už v rámci prepravy alebo dovozu na európsky trh (pozri bod č. 8).

3. GR pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti by na svojich internetových stránkach malo okamžite uverejňovať všetky čierne listiny schválené regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu vrátane mien majiteľov a prevádzkovateľov plavidiel, pretože na takéto správanie sa v žiadnom prípade nesmie vzťahovať zásada zachovania dôvernosti. Zoznamy sa musia stať súčasťou právnych predpisov Spoločenstva a plavidlá musia dostať zákaz vstupu do prístavov EÚ s cieľom vykládky lodí, doplnenia pohonných hmôt a zásob či z akéhokoľvek iného dôvodu (s výnimkou humanitárnych núdzových prípadov). V súčasnosti je súčasťou právnych predpisov len zoznam komisie NEAFC a nedávny pozmeňujúci a doplňujúci návrh k nariadeniu Rady č. 51/2006 zakazuje týmto plavidlám vstup do prístavov EÚ. Takýto prístup by sa mal stať normou pre všetky čierne listiny prijaté všetkými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybolovu. Plavidlám EÚ by malo byť zakázané poskytovať takýmto plavidlám na mori služby.

4. Členské štáty musia prevziať zodpovednosť za konanie svojich štátnych príslušníkov a zabrániť im, aby sa podieľali na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove alebo mu poskytovali podporu. Komisia CCAMLR v tomto roku prijala nové opatrenie, ktoré vyžaduje od krajín, aby overili, či sa nejaká fyzická alebo právnická osoba spadajúca pod ich právomoc nezapojila do činnosti súvisiacej s nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom, a ak áno, aby podnikli príslušné opatrenia. Ak toto EÚ musí vykonať v rámci komisie CCAMLR, mala by toto opatrenie realizovať ako všeobecnú zásadu.

5. Zapojenie organizovaných zločineckých skupín do nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu by mal vyšetrovať Europol. Vzhľadom na vysokú hodnotu niektorých druhov, na ktoré sa nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov zameriava, neprekvapuje, že sa doňho podľa všetkého zapájajú zločinecké organizácie.

EÚ by mohla realizovať aj ďalšie opatrenia, ale to si môže vyžadovať určitú mieru spolupráce s ostatnými krajinami.

6. Všetky rybárske plavidlá a plavidlá určené na prepravu rýb, ktoré vstúpia do prístavu EÚ, bez ohľadu na to, pod akou vlajkou plávajú, musia byť jednoznačne identifikovateľné podľa špecifikácií noriem FAO. Správy z činnosti dohľadu ukazujú, že veľa plavidiel sa pri rybolove nedá identifikovať. Normy organizácie FAO prijalo viacero regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu, preto by EÚ mala urobiť to isté.

7. Všetky rybárske plavidlá a plavidlá na prepravu rýb, ktoré plávajú pod vlajkou tretej krajiny, by mali byť povinné mať na palube rovnaké kontrolné a dozorné zariadenia, aké majú plavidlá EÚ vrátane systému sledovania plavidiel (VMS), elektronických lodných denníkov a pod. Ak plavidlá pochádzajú z regiónov, v ktorých fungujú pozorovateľské systémy, na plavidle musí byť podľa situácie buď pozorovateľ alebo príslušné správy z pozorovania.

8. Členské štáty nesmú vyňať z národného registra plavidlo plávajúce pod ich vlajkou, kým majiteľ pravidla nepreukáže, že plavidlo nebude zapísané v registri krajiny, ktorú regionálna organizácia pre riadenie rybolovu označila ako krajinu podporujúcu nezákonný, neohlásený a neregulovaný rybolov. Keďže EÚ nemôže zabrániť následnému presunu plavidla pod lacnú vlajku štátu (hoci v zmysle bodu 1 akčného plánu na rok 2002 a bodu 4 navrhovaného vyššie by malo byť možné vykonať viac), mala by podniknúť aspoň tento krok.

9. Zoznamy plavidiel, ktorým GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov vydalo povolenie na priamy dovoz do Spoločenstva, treba porovnať s regionálnymi a štátnymi zoznamami plavidiel, ktoré sa podieľajú na nezákonnom, neohlásenom a neregulovanom rybolove. GR pre zdravie a ochranu spotrebiteľov v súčasnosti nezostavuje zoznam oprávnených exportných plavidiel a o niektorých plavidlách, ktoré vlastnia povolenie tohto GR, je známe, že opakovane porušujú pravidlá. Generálne riaditeľstvo SANCO potrebuje právomoc, aby takéto plavidlá mohlo vyškrtnúť.

10. Všetky ryby, ktoré sú určené na vykládku v prístave EÚ alebo na dovoz do EÚ, musia mať dokumenty obsahujúce dostatočne podrobné informácie na doloženie legálneho pôvodu úlovku. V prípade rybárskych plavidiel, ktoré výlov vykladajú priamo, to bude zahŕňať všetky potrebné povolenia na lov v príslušnej oblasti, buď vo vodách tretích krajín alebo príslušnej regionálnej organizácie pre riadenie rybolovu. Plavidlá, ktoré uskutočňujú vykládku prostredníctvom iných plavidiel, budú potrebovať okrem povolenia na lov aj povolenie na prepravu. Žiadnym plavidlám, ktoré uvedené doklady nepredložia, by nemalo byť povolené vykladať ryby, ani uskutočňovať údržbu (obstarávanie paliva, zásob a pod.).

Je zrejmé, že kľúčom k víťazstvu nad nezákonným, neohláseným a neregulovaným rybolovom je vysledovateľnosť pôvodu, transparentnosť a spolupráca na všetkých úrovniach. Rovnako je potrebná oveľa väčšia politická vôľa bojovať s hospodárskymi záujmami profitujúcimi z nezákonného, neohláseného a neregulovaného rybolovu, než aká sa prejavovala doposiaľ.

(1) Organizácia pre rybolov v severozápadnom Atlantiku, Medzinárodná komisia pre ochranu atlantického tuniaka, Komisia pre zachovanie antarktických morských živých zdrojov. (2) Medzinárodný akčný plán na prevenciu, zabránenie a odstránenie nezákonného, neregulovaného a neohláseného rybolovu (International Plan of Action to Prevent, Deter and Eliminate Illegal, Unreported and Unregulated Fishing), dostupný na stránke http://www.fao.org/DOCREP/003/y1224e/y1224e00.HTM. (3) KOM(2002) 0180. (4) Správa pani McKennovej z roku 2001 podrobne popisuje dopad využívania výhodných vlajok a zapojenie EÚ. A5-0405/2001. (5) Komisia pre ochranu južného tuniaka modroplutvého. (6) Komisia pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku. (7) Nariadenie Rady č. 2371/2002.