SPRÁVA o tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov
5.3.2007 - (2006/2210(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Kartika Tamara Liotard
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie „Smerom k tematickej stratégii trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“ (KOM(2003)0572),
– so zreteľom na oznámenie Komisie „Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov“ (KOM(2005)0670),
– so zreteľom na hodnotenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (EUSDS) – obnovená stratégia[1],
– so zreteľom na Dohovor o biodiverzite,
– so zreteľom na smernicu č. 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie [2],
– so zreteľom na články 2 a 6 Zmluvy o ES, podľa ktorých sa požiadavky ochrany životného prostredia musia začleniť do rôznych sektorov politiky Spoločenstva s cieľom podporiť environmentálne priaznivý rozvoj hospodárskych aktivít,
– so zreteľom na článok 174 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (6. EAP)[3],
– so zreteľom na oznámenie Komisie „Presadzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov - Tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania“ (KOM(2005)0666),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o technológiách stimulujúcich udržateľný rozvoj: Akčný plán environmentálnych technológií pre Európsku úniu[4],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0054/2006),
A. keďže v nasledujúcich desaťročiach prinesú rýchle demografické zmeny vo svete stále väčší tlak na klímu, prírodné zdroje a biodiverzitu a keďže tento vývoj je tiež spojený s rozdielmi v prosperite medzi industrializovaným svetom a rozvojovými krajinami,
B. keďže pre rýchly rast svetovej populácie bude do roku 2010 na zemi žiť ďalších 400 miliónov ľudí; keďže vo svete, v ktorom vzájomná závislosť stále rastie, nemôžeme naďalej pokračovať vo výrobe a spotrebe súčasným spôsobom a keďže na celom svete je vážne ohrozených 15 500 druhov rastlín a zvierat; keďže v posledných desaťročiach takmer všetky typy ekosystémov a všetky druhy veľmi vážne trpeli a keďže pitná voda je takisto hodnotným zdrojom, na ktorý sa vyvíja tlak; keďže celosvetová kríza v oblasti vody je hrozbou pre ľudský život a trvalo udržateľný rozvoj, a napokon i pre mier a bezpečnosť,
C. keďže celosvetová priemerná ekologická stopa[5] je v súčasnosti 2,2 hektára na jedného obyvateľa, hoci aby sa neprekročili hranice biologickej kapacity Zeme, táto hodnota nemala presiahnuť 1,8 hektára; keďže celosvetovo ľudia spotrebúvajú o 25 % viac než Zem za rok vyrobí, inými slovami, Zem potrebuje rok a tri mesiace na výrobu toho, čo sme spotrebovali za jeden rok (2003) (Ekologická správa WWF, 2006),
D. keďže podľa miléniového hodnotenia ekosystému OSN z roku 2005 od začiatku 60. rokov 20. storočia došlo k úpadku v 2/3 všetkých ekosystémov a keďže dopyt po prírodných zdrojoch v rovnakom období stúpol o 70 %,
E. keďže podľa Európskej agentúry pre životné prostredie ekologická stopa Európy prevýšila biologickú kapacitu Európy v roku 1960 a dnes je dvakrát väčšia; keďže to nie je zlučiteľné so spravodlivým a trvalo udržateľným rozvojom,
F. keďže doteraz sa nepodarilo priradiť hodnotu prírodnému kapitálu, a to najmä službám ekosystému, čo je vážnou prekážkou v celkovom úsilí o vytvorenie rámca pre trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov,
G. keďže záujmy obchodu a životného prostredia nemusia byť v rozpore; keďže trvalý hospodársky blahobyt však bude v budúcnosti možný len v trhovo založenom systéme, v ktorom sú plne ohodnotené všetky formy kapitálu vrátane prírodného kapitálu, a do cien výrobkov sú v plnej výške zahrnuté náklady na ujmu na ľudskom zdraví a škody na životnom prostredí,
H. keďže stúpajúci hospodársky rast v rozvojových krajinách ďalej zvýši tlak na životné prostredie,
I. keďže pokrok v oblasti know-how a technológií je kľúčový na dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskym rastom na jednej strane a sociálnou a environmentálnou udržateľnosťou na strane druhej,
J. keďže podľa článku 6 zmluvy podporeného cardiffským procesom musia byť požiadavky ochrany životného prostredia začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politiky EÚ,
K. keďže medzi rôznymi medzinárodnými fórami zodpovednými za trvalo udržateľný rozvoj (Dohovor o biodiverzite, Kjótsky protokol, Dohovor o boji proti rozširovaniu púšte atď.) existuje len malá miera vzájomného dopĺňania a nedostatočná koordinácia, navyše neexistujú nástroje na presadzovanie týchto dohôd vo svete,
L. keďže stratégia EÚ pre rast a pracovné miesta[6] podporená jarným summitom z roku 2005 dáva prioritu udržateľnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov a vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v hnutí za udržateľnejšiu spotrebu a výrobu vo svetovom hospodárstve,
M. so zreteľom na hlavné zásady trvalo udržateľného rozvoja prijaté Európskou radou 15. a 16. júna 2006, ktoré by mali byť základom pre trvalo udržateľný rozvoj, najmä zásady, ktoré sa týkajú kvality života a solidarity medzi generáciami a v rámci generácií,
N. keďže vo svojom oznámení o preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – platforma činnosti (KOM(2005)0658) Komisia tvrdí, že:
- EÚ a členské štáty musia naďalej investovať do výskumu a technológie, aby našli nové cenovo výhodné a zdrojovo účinné spôsoby výroby a spotreby,
- EÚ musí získať vedúce postavenie vo svete v oblasti ekologicky účinných a energeticky úsporných technológií, aby znížila vysokú mieru svojej závislosti od prírodných zdrojoch,
- EÚ musí zabezpečiť schopnosť Zeme udržať život v jeho rozmanitosti, rešpektovať obmedzenia prírodných zdrojov planéty a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany a zlepšenie kvality životného prostredia,
- do roku 2012 musí 12 % spotreby energie v členských štátoch pochádzať z obnoviteľných zdrojov,
- do roku 2010 sa musí 21 % spotreby elektrickej energie v členských štátoch pokryť z obnoviteľných zdrojov,
O. keďže v júni 2006 Európska rada uviedla v obnovenej stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ okrem iného tieto požiadavky :
- stratégiu trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov EÚ by mala dopĺňať skupina cieľov a opatrení na úrovni EÚ,
- zlepšiť efektívnosť zdrojov s cieľom znížiť celkové využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov a zmenšiť súvisiace následky využívania surovín na životné prostredie, a to tak, dôsledkom čoho by sa využívali obnoviteľné prírodné zdroje v takej miere, ktorá by neprekročila ich regeneračnú kapacitu,
P. keďže 6. EAP:
- stanovuje program, ktorého ciele sú v súlade s kľúčovými prioritami Spoločenstva, konkrétne v oblastiach zmeny podnebia, prírody a biodiverzity, životného prostredia, verejného zdravia a kvality života, prírodných zdrojov a odpadu,
- vyžaduje podporu zmien systémov dotácií, ktoré majú podstatný negatívny vplyv na životné prostredie a nie sú kompatibilné s trvalo udržateľným rozvojom,
- hovorí, že tematické stratégie musia obsahovať príslušné kvalitatívne a kvantitatívne environmentálne ciele a časové rozvrhy,
- a okrem iného výslovne žiada o preskúmanie účinnosti opatrení a dosahu dotácií určených pre oblasť prírodných zdrojov a odpadu, ako aj o stanovenie úloh a cieľov efektívnosti využívania zdrojov a menšieho využívania zdrojov, odstránenie väzby medzi hospodárskym rastom a negatívnymi vplyvmi na životné prostredie,
Q. keďže príloha k tematickej stratégii uvádza, že:
- ak sa produktivita zdrojov ročne zlepší o 3 %, a hospodársky rast bude tiež 3 % ročne, využívanie zdrojov bude viac-menej ustálené,
- ak sa neuskutočnia iné zmeny, len ustálenie využívania materiálov nebude stačiť na zníženie účinkov na životné prostredie a odstránene väzby v rámci celého hospodárstva,
R. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení Víťazne v zápase s globálnymi klimatickými zmenami[7] zo 16. novembra 2005 uviedol, že vyspelé krajiny by mali výrazne, t. j. znížiť emisie o 30 % do roku 2020 a o 60 – 80 % do roku 2050,
S. keďže poľnohospodárstvo využíva 50 % všetkej pôdy a spotrebúva 30 % všetkej vody a 20 % všetkých palív,
T. keďže doprava je najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie konečnej spotreby a je zodpovedná za 40 % spotreby energie na celom svete a za približne 40 – 80 % celkového znečistenia ovzdušia a 28 % všetkých emisií CO2 v Európe,
U. keďže lepšie chápanie fungovania prírodných systémov poskytne nové príležitosti pre ekologické systémy správnej výroby a spotreby; keďže už dnes existuje viac ako 2000 patentovaných technológií inšpirovaných prírodou (biomimikry),
V. keďže jedným z rozvojových cieľov milénia, ktoré prijala OSN v roku 2000, bolo zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj do roku 2015 prostredníctvom integrácie trvalo udržateľného rozvoja do národnej politiky a programov, zastavenia straty prírodných zdrojov a zníženia počtu ľudí, ktorí nemajú prístup k bezpečnej pitnej vode, na polovicu; keďže do roku 2020 je nutné významne zlepšiť životné podmienky aspoň 140 miliónov ľudí žijúcich v slumoch,
W. keďže každoročne umiera 5 až 6 miliónov ľudí, najmä detí, na choroby spôsobené znečistením vody a vzduchu, keďže znečistenie vzduchu v Európe spôsobuje 370 000 predčasných úmrtí,
X. keďže trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov je nevyhnutnou podmienkou dlhodobej prosperity,
Y. keďže jadrom väčšiny problémov životného prostredia je trvalo neudržateľné využívanie prírodných zdrojov,
Z. keďže je naliehavo potrebné transformovať súčasný systém výroby a spotreby; keďže hlavným cieľom je nasmerovať spotrebu na trvalo udržateľnú cestu a čo najviac zosúladiť procesy ťažby surovín, výroby a navrhovania výrobkov s prírodnými procesmi,
AA. keďže spoločnosť závisí v prvom rade od výrobkov vyrobených zo skupiny rôznych materiálov, t. j. materiálov biologických, nerastných a syntetických, ktoré sa často kombinujú tak, aby vznikli zmesi materiálov, a keďže by sa tieto materiály mali používať a malo by sa s nimi zaobchádzať tak, aby sa z nich po skončení ich praktickej životnosti nestal nepoužiteľný odpad,
AB. keďže najneskôr do roku 2015 musí lepšie riadenie a predchádzanie prehnanému vyťažovaniu prírodných zdrojov, ako sú zásoby rýb, biodiverzita, voda, vzduch, pôda a atmosféra, viesť k obnove poškodených morských ekosystémov v súlade s plánom realizácie z Johannesburgu (2002)[8],
AC. keďže náš priemyselný systém sa prostredníctvom obchodu priživuje na vzdialených ekosystémoch a je často ľahostajný k ich poškodzovaniu; keďže sa preto stratégia pre prírodné zdroje musí zakladať na uplatňovaní metodiky ekologickej stopy a jej prvotným cieľom musí byť znížiť ekologickú stopu EÚ na celom svete a zaujať vedúcu pozíciu a povzbudzovať ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, aby konali rovnako;
AD. keďže najneskôr do roku 2010 sa musí zastaviť strata biodiverzity v súlade s rozhodnutím prijatým na summite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002,
AE. keďže medzi členskými štátmi existujú významné rozdiely, pokiaľ ide o produktivitu zdrojov; keďže samo odstránenie týchto rozdielov by znamenalo, že zvýšená produktivita by znížila množstvo používaných prírodných zdrojov a v dôsledku toho znížila tlak na životné prostredie a zlepšila konkurenčnú pozíciu členských štátov,
AF. keďže hospodársky rozvinuté a na služby orientované členské štáty preniesli veľké množstvo svojich činností, ktoré spotrebúvajú energiu a prírodné zdroje do menej rozvinutých krajín EÚ a krajín, ktoré nie sú členmi EÚ; keďže Komisia by mala vziať do úvahy, že jednotlivé členské štáty využívajú odlišné množstvo prírodných zdrojov, aby dosiahli rovnaký hospodársky rast,
AG. keďže plán realizácie z Johannesburgu (2002) tiež požadoval odstránenie väzby medzi hospodárskym rastom a poškodzovaním životného prostredia, a to zlepšením efektívnosti a trvalej udržateľnosti využívania zdrojov a výrobných procesov a obmedzením poškodzovania zdrojov, znečistenia a odpadu,
AH. keďže akčný plán Európskej únie v oblasti environmentálnych technológií:
- berie na vedomie, že efektívne využívanie zdrojov a materiálov znižuje náklady pre priemysel a domácnosti, čím uvoľňuje prostriedky a znižuje závislosť EÚ od vzácnych surovín a veľmi nestabilných trhov,
- berie na vedomie, že vzácne suroviny často spôsobujú v rozvojových krajinách regionálne konflikty,
- upozorňuje na potrebu podporovať technológie, ktoré slúžia na prevenciu prírodných pohrôm alebo aktivít, ktoré môžu viesť k ničeniu prírodných zdrojov alebo ich poškodeniu,
AI. keďže politiku možno vykonávať len vtedy, ak sa aj verejnosť a spotrebitelia budú viesť k tomu, aby zmenili svoje spotrebiteľské zvyklosti tak, aby zohľadnili environmentálne a zdravotné požiadavky,
1. so zdráhaním prijíma oznámenie Komisie a ľutuje, že oznámeniu chýba jasná predstava o tom, ako dosiahnuť celkové ciele; domnieva sa, že by sa naň malo nazerať ako na prvý krok v procese, ktorý bude nakoniec viesť ku komplexnej stratégii trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov;
2. domnieva sa, že rozsah akčnej platformy Komisie pre štúdiu o stratégii trvalo udržateľného rozvoja je príliš opatrný a obmedzený, a že platforma vo svojej súčasnej podobe nebude schopná presvedčiť verejnosť či politických činiteľov, aby sledovali závažné ciele, ktoré stanovuje;
3. vyzýva Komisiu, aby určila úlohy a ciele pre efektívnosť využívania zdrojov na politickej aj úrovni odvetví a zrýchlila prácu na vhodných nástrojoch, aby sa udržal pokrok;
4. s poľutovaním poukazuje na to, že tematická stratégia nesleduje ciele 6. EAP Európskeho spoločenstva; domnieva sa, že ciele 6. EAP týkajúce sa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov ostanú nesplnené, ak sa nezefektívnia spoločné kroky predstavené v tematickej stratégii; domnieva sa, že sa to týka najmä cieľa zabezpečiť, aby využívanie prírodných zdrojov a ich vplyv neprekročili mieru únosnosti životného prostredia;
5. vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoje úsilie a prijala rozhodnutia s cieľom stať sa hospodárstvom s najúčinnejším využívaním zdrojov a energie; zdôrazňuje, že dosiahnutie takýchto cieľov by poskytlo väčšiu nezávislosť a bezpečnosť dodávok zdrojov a energie a umožnilo odstránenie väzby medzi hospodárskym rastom a využívaním prírodných zdrojov;
6. zdôrazňuje, že znečistenie, zvyšujúci sa nedostatok prírodných zdrojov a surovín a rastúca náročnosť získavania prístupu k nim predstavujú hrozbu pre zachovanie biodiverzity a spôsobia také zvýšenie cien, že v podstate nastane úplná destabilizácia hospodárskych a sociálnych systémov v Európskej únii a tretích krajinách, a zapríčinia riziko konfliktov; naliehavo žiada Komisiu a Európsku úniu, aby reagovali spôsobom zodpovedajúcim situácii;
7. domnieva sa, že hoci sú v niektorých oblastiach potrebné konkrétnejšie údaje, nemôže to byť zámienkou na odklad opatrení, ktoré je potrebné prijať na zabezpečenie trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov; ďalej tvrdí, že v súčasnosti dostupné znalosti sú dostatočné na to, aby umožnili teraz prijať praktické kroky na zlepšenie udržateľnej spotreby prírodných zdrojov;
8. zdôrazňuje základné ciele trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane vysokej úrovne ochrany životného prostredia a verejného zdravia, dostupnosti prírodných zdrojov pre budúce generácie, prínosu k stabilite a prosperite nášho hospodárskeho a sociálneho systému a obmedzenia používania zdrojov s cieľom znížiť a stabilizovať vplyv na životné prostredie;
9. domnieva sa, že Komisia by mala brať Parlament, európsku verejnú mienku a životné prostredie vážne, a vyzýva Komisiu, aby stanovila záväzné ciele a časové rozvrhy pre prírodné zdroje týmto spôsobom:
a) aby pre každý výrobný reťazec rozvíjala a zavádzala osvedčené postupy,
b) aby dosiahla kvantitatívne zníženie skleníkových plynov aspoň o 30 % do roku 2020 a o 80 % do roku 2050 v porovnaní s hodnotami z roku 1990;
10. podnecuje Komisiu k tomu, aby do troch rokov vymedzila osvedčené postupy pre hlavné skupiny výrobkov, pričom začať by mala s desiatimi najdôležitejšími (ktoré stanoví Komisia). Za vymedzenie osvedčených postupov bude zodpovedné Stredisko údajov pre prírodné zdroje (ktorého vytvorenie sa navrhuje v tematickej stratégii);
11. podnecuje Komisiu k tomu, aby navrhla politiky Spoločenstva s cieľom:
● podporiť interakciu medzi zúčastnenými stranami a používanie hodnotení životného cyklu (LCA) a/alebo iných metód v podnikoch a poskytovať informácie na požiadanie,
● vytvoriť ciele zníženia CO2 na národnej úrovni a podľa odvetví;
12. domnieva sa, že medzi stratégie by mali patriť usmernenia, ktoré by vysvetlili potrebné opatrenia pre niektoré odvetvia a požadované zmeny navrhnuté tak, aby politiky dospeli k trvalo udržateľnému či efektívnejšiemu využívaniu zdrojov;
13. domnieva sa, že odložením praktických krokov sa EÚ vzdá svojho konkurenčného postavenia v oblasti inovácií a obchodu s novými ekologicky účinnými technológiami;
14. domnieva sa, že Európska únia by sa mala ujať vedenia v hľadaní inovačných riešení a v podpore efektívnejšieho využívania zdrojov, a že by jej cieľom malo byť dosiahnuť vo svete vedúce postavenie v oblasti ekologicky účinných technológií; tvrdí, že trh pre trvalo udržateľné výrobky bude musieť narásť, aby uspokojil rastúci dopyt rýchlo sa zväčšujúcej „strednej vrstvy“ po takom spotrebnom tovare a službách, ktoré rešpektujú regionálnu i globálnu mieru únosnosti;
15. víta uznanie Komisie, že politika v oblasti trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov sa doteraz ukázala byť neadekvátna;
16. uznáva, že úsilie smerujúce k trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov je dlhodobým procesom, no domnieva sa, že obdobie 25 rokov navrhnuté v oznámení Komisie je príliš dlhé;
17. víta, že sa Komisia zamerala na myšlienku životného cyklu v celom oznámení a podporuje Komisiu v tom, aby tento prístup rozvinula do konkrétnych politických krokov;
18. zdôrazňuje, že snahy výskumu a vývoja musia smerovať k zlepšeniu nášho chápania fungovania prírodných systémov, aby bola štruktúra systémov výroby a spotreby v súlade s prírodou, čím sa zlepší produktivita využívania zdrojov a zníži znečistenie;
19. domnieva sa, že vytvorenie európskeho strediska údajov do roku 2008 bude užitočné, ak bude jeho úlohou periodicky hodnotiť a optimalizovať známe ukazovatele a okrem toho určiť, ktoré ďalšie ukazovatele sú stále potrebné na uľahčenie splnenia naliehavého cieľa znížiť environmentálny a zdravotný dosah využívania prírodných zdrojov na minimum;
20. nesúhlasí s Komisiou, že nie sú známe žiadne ukazovatele, ktoré by v súčasnosti umožnili zaradiť do stratégie konkrétne, jasné a časovo určené ciele; tvrdí, že medzi už známe ukazovatele patria HDP (hrubý domáci produkt), DMI (priamy materiálový vstup – Direct Material Imput) a DMC (domáca materiálová spotreba – Domestic Material Consumption); ďalšie ukazovatele, ktoré sú rovnako podrobné a sú k dispozícii rovnako ako uvedené ukazovatele, sa týkajú rôznych aspektov kvality života, ako je napr. stav verejného zdravia, sociálne začlenenie, sociálna informovanosť o procese rozhodovania a environmentálna stopa. Výzvou je zlepšenie kvality života snahou o nehmotnejšie ciele s podporou informačných a komunikačných technológií a všeobecne menej náročných technológií a následné zmenšenie tlaku na prírodné zdroje;
21. navrhuje, aby Komisia do troch rokov posúdila možnosti a nástroje odstránenia väzby medzi využívaním prírodných zdrojov a hospodárskym rastom. Takéto nástroje odstránenia väzby by mali byť zaradené do prepracovanej stratégie. Tento prístup by sa mal tiež používať pri preskúmaní súčasných politík;
22. zdôrazňuje potrebu vytvoriť doplnok k HDP, pričom sa treba zamerať na kvalitatívne aspekty rastu, a v rámci tohto procesu konkrétne vyvinúť metodiku, podľa ktorej sa prírodnému kapitálu priradí hodnota;
23. domnieva sa, že ak bude zníženie používania prírodných zdrojov sprevádzať prechod na alternatívu, mal by sa najprv preskúmať vplyv predmetnej alternatívy na životné prostredie;
24. vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že všetky nástroje a právne predpisy Spoločenstva celkovo prispejú k zachovaniu prírodných zdrojov a k snahe o trvalo udržateľný rozvoj v EÚ a krajinách mimo EÚ; EÚ by mala podporovať vytváranie stratégií využívania zdrojov v nečlenských krajinách EÚ, čo by sa tiež malo odzrkadliť v jej fondoch a politike poskytovania pomoci;
25. považuje za dôležité riešiť nielen využívanie zdrojov Spoločenstvom (využívanie zdrojov v rámci EÚ), ale i dovoz zdrojov z tretích krajín; považoval by za neprijateľné, aby zníženie využívania zdrojov Spoločenstva viedlo ako kompenzácia k dovozu zdrojov z krajín mimo Spoločenstva;
26. zdôrazňuje potrebu reagovať na zjavné nedostatky súčasného hospodárskeho modelu v otázke priradenia hodnoty službám ekosystému a potrebu predložiť rámec politiky, kde bude mať prioritu efektívnosť využívania zdrojov a systémy výroby pokrokovo štruktúrované v súlade s prírodnými princípmi;
27. domnieva sa, že využívanie primárnych neobnoviteľných zdrojov v EÚ sa musí znížiť do roku 2030 štvornásobne alebo využívanie prírodných zdrojov sa musí do roku 2030 znížiť na polovicu, a zároveň sa musí zvýšiť celosvetová prosperita; tvrdí, že je možné použiť tieto ukazovatele: TMR (celkové materiálové požiadavky – Total Material Requirement), DMI (priamy materiálový vstup – Direct Material Input) a DMC (priama materiálová spotreba – Direct Material Consumption); tvrdí, že tieto ukazovatele ukazujú, aké množstvá zdrojov sa v hospodárstve využívajú, a že ak sa HDP vydelí týmito ukazovateľmi, je možné merať produktivitu využívania prírodných zdrojov;
28. súhlasí s tým, že v súčasnosti existuje len veľmi málo súhrnných všeobecne prijatých ukazovateľov dosahu určených na meranie pokroku v znižovaní vplyvu využívania zdrojov na životné prostredie, takzvaných ukazovateľov ekologickej účinnosti; domnieva sa, že je potrebné dať im čo najskôr konečnú formu, najneskôr do roku 2008; tvrdí, že v tomto zmysle by sa mal aktívne podporovať ďalší rozvoj „materiálovej spotreby, ktorá berie do úvahy dosah na životné prostredie (EMC – environmentally weighted material consumption)“;
29. domnieva sa, že na zníženie používania environmentálne škodlivých zdrojov sa môžu použiť trhové nástroje a dotácie, najmä fiškálnej povahy, predovšetkým prostredníctvom prerozdelenia dotácií a postupným, no rýchlym znižovaním akýchkoľvek dotácií na trvalo neudržateľné aktivity a podporovaním zavedenia ekologických daní. Zrušenie škodlivých dotácií v oblasti zdrojov by malo byť začlenené do prípravy orientačného plánu Komisie tak, ako sa to požaduje v stratégii trvalo udržateľného rozvoja;
30. domnieva sa, že prerozdelenie dotácií, napr. viac dotácií na vodnú energiu v malom meradle, ako aj veternú a solárnu energiu, by podporilo využívanie nových technológií a zlepšilo konkurencieschopnosť Európy vo svete, ako aj znížilo závislosť od fosílnych palív dovezených z iných častí sveta;
31. tvrdí, že odstránenie väzby medzi hospodárskym rastom a efektivitou využívania zdrojov považuje za politický cieľ už 9 členských štátov (vrátane Nemecka a Fínska) a Japonsko; domnieva sa, že relatívne odstránenie väzby nie je dostatočné, keďže absolútna spotreba prírodných zdrojov zostáva príliš vysoká; zdôrazňuje preto, že politický program týkajúci sa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov by sa mal zamerať na odstránenie väzby medzi hospodárskym rastom a využívaním prírodných zdrojov, ktoré bude mať za následok absolútne zníženie používaných zdrojov, ako aj dosahu využívania zdrojov na životné prostredie;
32. zdôrazňuje, že EÚ by mala prijať jasný cieľ absolútneho zníženia využívania zdrojov vzhľadom na to, že analýza v prílohe oznámenia Komisie o stratégii zdrojov ukazuje, že musíme zlepšiť efektívnosť zdrojov o viac ako 3 % ročne, a že zníženie využívania zdrojov v období rokov 2005 – 2030 o polovicu si vyžaduje zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov o takmer 6 % ročne;
33. domnieva sa, že negatívny vplyv celkového využívania zdrojov v EÚ podľa kategórie zdroja sa musí znížiť na polovicu, napríklad prostredníctvom sektorového prístupu v odvetví stavebníctva, doprave a iných sektoroch, aby sa znížil dosah využívania týchto zdrojov a závislosť od nich;
34. domnieva sa, že cieľom stratégie by malo byť zefektívniť využívanie prírodných zdrojov, zlepšiť ich riadenie a riadenie odpadu, prijať trvalo udržateľnejšie metódy výroby a vzorce spotreby a zabezpečiť, aby využívanie prírodných zdrojov neprekročilo mieru záťaže, ktorú je životné prostredie schopné zniesť;
35. navrhuje, aby sa stanovili ciele zníženia využívania zdrojov v týchto odvetviach: potravinárstvo, bývanie a doprava, keďže podľa nedávnych prieskumov majú práve tieto odvetvia najhorší vplyv;
36. vyzýva preto Komisiu, aby podnikla tri kľúčové kroky:
1) určila a vytvorila konkrétne politiky a činnosti pre 20 najdôležitejších zdrojov (materiálov) s najväčším vplyvom; mali by sa navrhnúť najneskôr do roku 2008,
2) pripravila dialóg medzi zúčastnenými stranami o ťažobných a výrobných odvetviach, v ktorých sa najviac využívajú zdroje s cieľom stanoviť ciele pre jednotlivé odvetvia a vhodné opatrenia na zlepšenie efektívnosti využívania zdrojov,
3) stanovila kritériá referenčného porovnávania pre trvalo udržateľné riadenie a zber biotických zdrojov (ako sú drevo, ryby, poľnohospodárske výrobky);
37. vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala rozvoj nových druhov ponúkania výrobkov, napríklad prostredníctvom systému produktových služieb, v rámci ktorých zákazníci využívajú namiesto produktov služby, čím sa optimalizuje spotreba energie a materiálov;
38. zdôrazňuje, že pri úsilí o efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov je nutné venovať plnú pozornosť vplyvom obchodu a za cieľ si stanoviť postupné znižovanie ekologickej stopy EÚ vo svete;
39. domnieva sa, že táto stratégia by sa mala začleniť do rôznych úrovní politiky a do všetkých príslušných oblastí politík; preto musia hrať podstatnú úlohu ciele EÚ v oblasti predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania;
40. podporuje zámer stratégie analyzovať súčasné politiky s cieľom zvýšiť účinnosť stratégie, no navrhuje, aby sa už v tejto fáze zvolili najdôležitejšie súčasné i pripravované politiky (napr. tematická stratégia predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania, integrovaná politika výrobkov). Stratégia by tiež mala byť v súlade s lisabonskými cieľmi;
41. navrhuje, aby sa určili nedostatky v súčasných európskych politikách, ktoré sú prekážkou trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov;
42. berie na vedomie, že Komisia plánuje od roku 2010 pravidelne každých päť rokov skúmať tematickú stratégiu. Považuje to za užitočné, no zdôrazňuje, že je potrebné, aby skúmanie obsahovalo riadnu analýzu činností smerujúcich k dosiahnutiu trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, a aby sa vzalo do úvahy, že je neustále potrebné, aby sa politika v tejto oblasti vyvíjala v súlade s vedeckým pokrokom. Preskúmanie by tiež malo prešetriť dosah aktivít EÚ na tretie krajiny;
43.domnieva sa, že predovšetkým poľnohospodárska politika by sa mala čiastočne zamerať na zníženie tlaku na životné prostredie prostredníctvom trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov vrátane pôdy, vody a palív, ale aj ďalších zdrojov;
44. zdôrazňuje potrebu globálnej dimenzie európskej politiky trvalo udržateľného rozvoja prírodných zdrojov a potrebu zabezpečiť, aby žiadne kroky vedúce k trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov v Európe nespôsobili zvýšenie vplyvu na životné prostredie v tretích krajinách;
45. domnieva sa, že v poľnohospodárstve je nutný skutočný pokrok vo výskume ekologických výrobných metód, procesov regulovania a sledovania týkajúcich sa okrem iného používania hnojív, pesticídov a vody, v podpore krátkych reťazcov, internalizácii externých nákladov a zavedení environmentálnych podmienok pre poskytovanie hospodárskej pomoci;
46. domnieva sa, že by sa mala uznávať a podporovať priekopnícka úloha a zodpovedné využívanie prírodných zdrojov v organickom a trvalo udržateľnom poľnohospodárstve;
47. sa domnieva, že trvalo udržateľné poľnohospodárstvo si zaslúži ochranu a že najmä najchudobnejšie krajiny by mali prostredníctvom medzinárodných obchodných dohôd dostať právo chrániť svoje trhy pred lacným dovozom; tvrdí, že priama podpora vývozu poľnohospodárskych výrokov má nesmierne škodlivý vplyv na hospodárstvo týchto chudobných krajín, a preto bráni trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov;
48. domnieva sa, že poľnohospodárske organizácie a iné organizácie podporujúce trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a potraviny by mali byť schopné prevziať aktívnu úlohu pri tvorbe poľnohospodárskej politiky;
49. domnieva sa, že preprava na dlhé vzdialenosti, a to napríklad preprava poľnohospodárskych výrobkov, maloobchodných výrobkov a chemikálií, je nežiaduca kvôli vysokým emisiám CO2, ktoré sa s ňou spájajú;
50. domnieva sa, že keďže viacero druhov rýb v súčasnosti patrí medzi najohrozenejšie dlhodobé zdroje a miznutie druhov môže mať za následok ďalšie ekologické zmeny, je nevyhnutná zodpovedná a prísna politika pre oblasť rybolovu;
51. domnieva sa, že členské štáty musia vykonávať stratégiu EÚ pre biodiverzitu, a to v rybnom hospodárstve i v iných oblastiach, a v spolupráci s Komisiou musia prijať opatrenia na dosiahnutie cieľa zastaviť pokles biodiverzity do roku 2010;
52. víta návrh na vytvorenie medzinárodného tímu, ktorého účastníkmi budú i zástupcovia rozvojových krajín, a ktorý bude okrem iného pracovať na určení referenčných hodnôt pre trvalo udržateľnú ťažbu, zber a prepravu materiálov a výrobkov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ vrátane noriem kvality materiálu, ako i noriem kvality výroby, a to so zohľadnením sociálnych a environmentálnych otázok;
53. zdôrazňuje potrebu pomoci pre rozvojové krajiny, krajiny východnej Európy a západného Balkánu, ktoré nie sú členmi EÚ, prostredníctvom poskytovania technológií a know-how, ale nielen výlučne týmto spôsobom; dodáva, že Európa nemôže, ak chce postupovať čestne, dovážať biologickú kapacitu z iných krajín bez toho, aby si tieto krajiny tiež stanovili za cieľ trvalo udržateľné využívanie zdrojov a bez toho, aby sa ubezpečila, že nedováža nadmerne využívané či ohrozené zdroje;
54. domnieva sa, že rozvojovým krajinám by sa malo pomáhať v úsilí spĺňať normy EÚ a požiadavky na označovanie;
55. zdôrazňuje, že pre túto stratégiu je dôležitá požiadavka, ktorá už bola začlenená do iných politických stratégií, aby do roku 2010 v priemere 12 % energetickej spotreby v rámci EÚ a 21 % spotreby elektrickej energie v rámci EÚ pochádzalo z trvalo udržateľných prírodných zdrojov, a aby nižšie z týchto čísel stúplo do roku 2015 na 15 %;
56. má za cieľ zosúladiť normu EÚ v oblasti ekologického verejného obstarávania s normou najlepšie si počínajúceho členského štátu;
57. domnieva sa, že v súlade s politikou v oblasti spotreby obnoviteľnej energie by do roku 2010 minimálne 12 % obnoviteľných surovín používaných v EÚ malo pochádzať zo zdrojov, s ktorými sa preukázateľne zaobchádza trvalo udržateľným spôsobom, pričom toto číslo by v roku 2015 mal stúpnuť na 15 %; zároveň zdôrazňuje dôležitosť cieľa dosiahnuť 20 % úsporu energie do roku 2020;
58. domnieva sa, že EÚ by mala urobiť všetko pre to, aby poskytla spotrebiteľom a výrobcom dobré informácie o trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, že environmentálne vzdelanie, najmä o trvalo udržateľnej spotrebe, má tvoriť súčasť základného vzdelania, a že spotrebitelia a výrobcovia by sa mali zapojiť do plánov týkajúcich sa zmien, ktoré by mohli viesť k udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov;
59. domnieva sa, že výrobcovia by verejnosti mali poskytovať informácie o pôvode a metódach výroby svojich výrobkov a služieb a o tom, aké výrobné reťazce sa s nimi spájali vrátane informácií o environmentálnom vplyve celého cyklu, ktorým výrobok a zdroje použité pri jeho výrobe prešli;
60. domnieva sa, že politika EÚ by mala byť zameraná tak, aby viedla členské štáty k prijímaniu ambicióznejších prístupov – a určite nie tak, aby ich od toho odrádzala – s cieľom zlepšiť trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov;
61. domnieva sa, že Komisia by mala do roku 2008 pre jednotlivé odvetvia predložiť orientačný plán reformy systémov dotácií, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie a sú len ťažko zlučiteľné s trvalo udržateľným rozvojom, s úmyslom postupne ich zrušiť;
62. víta akékoľvek iniciatívy Komisie, ktoré by mohli viesť k trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a zníženiu negatívneho vplyvu využívania prírodných zdrojov na životné prostredie;
63. upozorňuje na potrebu zlepšiť komunikáciu medzi maloobchodnými predajcami a spotrebiteľmi; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby rozšírila používanie súčasných energetických štítkov (na chladničkách, autách, budovách) na všetky skupiny výrobkov do roku 2010;
64. navrhuje Komisii, aby do troch rokov vyvinula metodiku merania dosahu každého výrobného reťazca na životné prostredie;
65. navrhuje, aby Komisia v trojročných intervaloch merala pokrok v efektívnosti využívania zdrojov;
66. odporúča, aby sa medzinárodný panel (ktorého vytvorenie sa navrhuje v tematickej stratégii) využíval na rozširovanie osvedčených postupov a cieľov zníženia CO2 na celosvetovej úrovni;
67. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Dokument Rady č. 10117/06, 9.6.2006.
- [2] Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.
- [3] Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 77.
- [5] Ekologická stopa je jednotkou miery, v akej ľudia spotrebúvajú zdroje Zeme, a vyjadruje sa v hektároch úrodnej pôdy.
- [6] KOM(2005)0024.
- [7] Ú. v. EÚ C 280 E, 18. 11.2006, s. 120.
- [8] Summit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, Johannesburg 2002.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Prírodným zdrojom vážne, a stále intenzívnejšie hrozí degradácia, vyčerpanie a znečistenie. Svetový hospodársky rast sprevádza stále vyššia spotreba prírodných zdrojov, a to obnoviteľných i neobnoviteľných. Miera únosnosti životného prostredia sa už značne prekročila. Aj Komisia je schopná tento postoj podporiť. Pokiaľ však ide o ambície, môj pohľad na to, ako je možné tejto hrozbe čeliť, sa výrazne líši od pohľadu prezentovaného v oznámení Komisie.
Dobre rozčlenená stratégia, ktorá by minimálne spĺňala požiadavky šiesteho environmentálneho akčného programu, je silne potrebná. V súvislosti s trvalo udržateľným využívaním prírodných zdrojov čelíme podobnému problému ako v prípade zmeny podnebia. Situáciu môžeme zlepšiť, ak to však chceme spraviť, musíme konať rýchlo. Nie je tu priestor na politickú laxnosť. Musíme prijať ambiciózne iniciatívy a byť pripravení urobiť nevyhnutné opatrenia. Polovičné opatrenia problém nevyriešia. Inými slovami, osud planéty je v našich rukách.
Musíme byť pripravení ukázať politickú vôľu a mať odvahu prijať opatrenia v týchto oblastiach: spotrebiteľské a výrobné zvyklosti, hľadanie alternatív, prijatie iného životného štýlu, podpora rozvojových krajín, zapojenie všetkých oblastí politiky vrátane poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, predchádzanie politickej disharmónii medzi rôznymi jednotkami v Únii a medzi členskými štátmi.
Možno hľadať mnohé riešenia: dobrá databáza, všetkým prístupná, obsahujúca vopred určené údaje a podrobné ukazovatele, jasné ciele a záväzné časové rozvrhy znižovania vplyvu na životné prostredie, opatrenia a usmernenia pre prechod na alternatívy, zvyšovanie produktivity zdrojov (t. j. získať z menšieho množstva viac, napríklad prostredníctvom opätovného použitia a lepších technológií), znižovanie využívania konkrétnych kategórií zdrojov, napríklad pomocou určenia priorít, vyhlásenia stratégie aplikovateľnej na všetky oblasti politiky, ktoré sa týkajú využívania prírodných zdrojov, rozšírenie našej stratégie tak, aby zahŕňala politiku v oblasti poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, zameranie na celé životné cykly prírodných zdrojov (od ich zdroja po likvidáciu odpadu), používanie finančných prostriedkov na stimulovanie či odrádzanie, pomoc rozvojovým krajinám, napríklad poskytnutím technológií a know-how, väčšie zameranie na využívanie slnečnej, veternej a vodnej energie ako prírodných zdrojov, poskytnutie dobrých informácií spotrebiteľom a výrobcom a ich aktívne zapojenie do formulovania tejto stratégie, a vedenie takej politiky na úrovni EÚ, ktorá by viedla členské štáty k tomu, aby boli ambicióznejšie vo svojich návrhoch týkajúcich sa trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a ktorá ich od toho určite nebude odrádzať.
Nesúhlasím s predpokladom či predpoveďou, že snaha o trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a hľadanie alternatív s cieľom obnoviť životné prostredie poškodia hospodársky rast. Naopak: inovácia v oblasti nových ekosystémov a environmentálnych technológií vytvára možnosti na medzinárodnom trhu a môže generovať zamestnanosť. Verím, že trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov podporí stabilitu a prosperitu nášho hospodárskeho a sociálneho systému a napokon pomôže znížiť chudobu, predovšetkým z dlhodobého hľadiska.
Chcem zdôrazniť, že degradácia kvality a kvantity prírodných zdrojov osobitne tvrdo zasiahne chudobné obyvateľstvo. Životy chudobných ľudí vo vidieckych oblastiach veľmi závisia od prírodných zdrojov – vody a použiteľnej pôdy, diverzity prírodných zdrojov, schopnosti naplniť svoje potreby lovom a rybolovom, zberom lesných plodín a biomasou. Prístup k čistej vode a vzduchu, čističky odpadových vôd a spoľahlivý prístup k energii mnohým chudobným ľuďom veľmi chýbajú, a to vo vidieckych i mestských oblastiach. Lesov, ktoré sú zdrojom viac než 90 % vidieckej biodiverzity a pomáhajú udržať pri živote množstvo ľudí žijúcich v extrémnej chudobe, vo väčšine krajín ubúda. Odhaduje sa, že 5 až 6 miliónov ľudí ročne – väčšinou detí – umiera na choroby prenášané vodou alebo na choroby spôsobené znečistením vzduchu či vody.
Daňová reforma by mohla byť dobrým spôsobom, ako realizovať politiku, minimálne ak by zahŕňala prechod od daní, ktoré škodia prosperite (daň z práce, kapitálu a spotreby), k daniam, ktoré sú v prospech prosperity. Navyše je poľutovaniahodné, že až doteraz boli programy fiškálnych reforiem vždy zamerané na znižovanie nákladov na pracovnú silu. Malo by sa však pamätať na to, že produktivita práce stúpla za posledných 40 rokov o 270 %, pričom za rovnaké obdobie energetická produktivita stúpla len o 20 % a produktivita surovín o 100 %. Malo by sa revidovať zameranie doterajších programov fiškálnych reforiem. Dane a dotácie je možné použiť na podporu technologickej inovácie.
Čo robí Komisia vo svojom oznámení? Nenavrhuje žiadne úlohy, žiadne ciele, ani len neopisuje spôsob, ako by sa malo postupovať: inými slovami, oznámenie Komisie nie je v súlade so 6. EAP. To však malo byť minimálnym základom správnej politiky. Zvažovala som, či vytvoriť krátku správu vyzývajúcu Komisiu, aby stiahla svoje oznámenie a vytvorila nový dokument. S ohľadom na genézu oznámenia, ktoré pred nami teraz leží – veľké sklamanie ako výsledok päťročnej práce, sa nedomnievam, že by to prospelo životnému prostrediu ani hospodárstvu. Dúfam, že prístup zvolený v mojej správe môže veci spustiť správnym smerom, so zaradením tých praktických opatrení, cieľov a časových rozvrhov do politík EÚ a jednotlivých členských štátov, ktoré sú potrebné v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov, a nie až po dvadsaťročnom odklade.
POSTUP
|
Názov |
Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI |
|||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
ITRE |
|
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
ITRE |
|
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajkyňa |
Kartika Tamara Liotard |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
13.9.2006 |
20.11.2006 |
|
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
28.2.2007 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
58 0 1 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Martin Callanan, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Urszula Krupa, Marie-Noëlle Lienemann, Jules Maaten, Linda McAvan, Marios Matsakis, Alexandru-Ioan Morţun, Roberto Musacchio, Miroslav Ouzký, Dimitrios Papadimoulis, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman, Glenis Willmott |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Giovanni Berlinguer, Antonio De Blasio, Milan Gaľa, Jutta Haug, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Anne Laperrouze, Kartika Tamara Liotard, Andres Tarand |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Emine Bozkurt |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
5.3.2007 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||