Postup : 2006/2107(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0087/2007

Predkladané texty :

A6-0087/2007

Rozpravy :

PV 23/04/2007 - 19
CRE 23/04/2007 - 19

Hlasovanie :

PV 24/04/2007 - 7.28
CRE 24/04/2007 - 7.28
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0130

SPRÁVA     
PDF 217kDOC 155k
28. marca 2007
PE 382.455v02-00 A6-0087/2007

o dôsledkoch budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky

(2006/2107(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Markus Pieper

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o dôsledkoch budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky

(2006/2107(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení 2005(1),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2006 o stratégií rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007 s priloženou osobitnou správou o kapacite EÚ pre začlenenie nových členov (KOM(2006)0649),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o oznámení Komisie o stratégií rozšírenia a hlavných výzvach 2006 – 2007(2),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2006 o inštitucionálnych aspektoch kapacity Európskej únie integrovať nových členov(3),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2006: Dva roky po rozšírení – hospodársky úspech (KOM (2006)0200),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom(4),

–    so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 3. októbra 2005 o začatí rokovaní s Chorvátskom(5),

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady od 15. až 17. júna 2006(6),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu(7),

–    so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (8),

–    so zreteľom na Tretiu správu Komisie o ekonomickej a sociálnej súdržnosti z 18. februára 2004 (KOM(2004)0107),

–    so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2006 o stratégii pre rast a zamestnanosť a reformu európskej kohéznej politiky – Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie (KOM(2006) 0281),

–    so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 21. a 22. júna 1993 v Kodani a zo 16. a 17. decembra 2004 a zo 14.a 15. decembra 2006 v Bruseli,

–    so zreteľom na článok 49 Zmluvy o EÚ a na článok 158 Zmluvy o ES,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviska Výboru pre rozpočet (A6-0087/2006),

A. keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ je sociálna, hospodárska a územná súdržnosť dôležitým cieľom Európskej únie a pre občanov jasným znakom európskej solidarity,

B. keďže kohézna politika Európskej únie zaznamenala značné úspechy pri dosahovaní cieľa sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako to vyplýva najmä zo 4. správy Komisie o pokroku pri dosahovaní kohézie,

C. keďže doterajšie rozšírenia EÚ prispeli k zaisteniu mieru, bezpečnosti, stability, demokracie a právneho štátu, ako aj rastu a prosperity v Únii ako celku, výhod, na základe sa EÚ stala konkurencieschopnejším a dynamickejším hospodárstvom, a preto je nevyhnutné mať ich na zreteli,

D. keďže na dosiahnutie zblíženia krajín strednej a východnej Európy však ešte bude nutné vynaložiť značné úsilie, keďže ich východisková hospodárska úroveň bola nižšia ako v pristupujúcich štátoch počas predchádzajúcich rozšírení a zároveň bolo nevyhnutné uskutočniť radikálnu zmenu ich politického a hospodárskeho systému,

E. keďže následky globalizácie sťažujú proces zbližovania a podnecujú vznik nových problémov Únie ako celku vyplývajúce z umiestnenia sídla obchodných spoločností,

F. keďže v rámci kohéznej politiky bude EÚ musieť v dôsledku budúcich rozšírení čeliť trom hlavným výzvam, ktorými sú prehĺbenie rozdielov v rozvoji, prenesenie ťažiska kohéznej politiky na východ a nerovnosti, ktoré pretrvávajú v krajinách európskej pätnástky;

G. keďže sa zvyšuje tlak na štátne rozpočty, mnoho členských štátov porušuje kritériá stability a keďže demografický vývoj nastolí dodatočné požiadavky na rozpočty a oslabí hospodársky rast,

H. keďže EÚ by mala zostať otvoreným spoločenstvom a otázky štrukturálnej politiky nesmú predstavovať prekážku budúceho rozšírenia, za predpokladu, že potrebné reformy zabezpečia schopnosť integrovať nových členov,

I. keďže Spoločenstvo vedie s Tureckom a Chorvátskom od októbra 2005 prístupové rokovania s otvoreným koncom a Európska rada priznala v decembri 2005 Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny; keďže ostatné štáty západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko (vrátane Kosova)) sú možnými kandidátmi na členstvo; keďže reformný proces vo všetkých týchto krajinách je už podporovaný v rámci programov predvstupovej pomoci, ktoré obsahujú štrukturálne zložky,

J. keďže pristúpením Rumunska a Bulharska nadobudli účinnosť osobitné predpisy o čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a keďže plné dôsledky tohto pristúpenia na štrukturálnu politiku sa zatiaľ neskonštatovali,

K. keďže všetky krajiny poberajúce predvstupovú pomoc EÚ, a tiež plné zohľadnenie členstva Rumunska a Bulharska si bude vyžadovať dodatočných 150 miliárd EUR v súčasnom finančnom období podľa platného systému štrukturálnej politiky; keďže však k pristúpeniu všetkých krajín, ktoré poberajú predvstupovú pomoc, nedôjde súčasne,

L. keďže vstupom Rumunska a Bulharska sa rozšírila rozloha EÚ 25 štátov, ktoré majú nárok na podporu zo štrukturálnych fondov EÚ, o 9% a počet obyvateľstva sa zvýšil o 6%, pričom HDP na obyvateľa sa znížil o 5%; keďže pristúpením Chorvátska by sa zväčšila rozloha EÚ 27 štátov o 1,3% a počet obyvateľstva o 0,9%, pričom HDP na obyvateľa by sa znížil o 0,6%; keďže pristúpením Turecka by sa zväčšila rozloha EÚ 27 štátov o 18,3% a počet obyvateľstva by vzrástol o 14,7%, pričom HDP na obyvateľa by sa znížil o 10,5%; keďže pristúpením ďalších štátov západného Balkánu by sa zväčšila rozloha EÚ 27 štátov o 4,8% a jej počet obyvateľstva by vzrástol o 4%, pričom HDP na obyvateľa by sa znížil o 3,5%,

M. keďže je bezpodmienečne nevyhnutné realizovať inštitucionálne, finančné a politické reformy inštitúcií Európskej únie, ktoré sú základom integračnej kapacity EÚ; keďže pristúpenie k EÚ plne závisí od splnenia kodanských kritérií, a teda od demokratického vývoja krajín uvedených v odôvodnení I,

N. keďže v Európskej únii tvorenej 34 členskými štátmi by podľa súčasných pravidiel malo Chorvátsko nárok len na 7 % týchto dodatočných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a ostatné štáty západného Balkánu, ktoré v súčasnosti poberajú predvstupovú pomoc, na 9,2 %, kým samotné Turecko by malo nárok až na 63 %,

O. keďže pristúpenie jednotlivých krajín západného Balkánu, dokonca aj počas súčasného finančného rámca, by nemalo žiaden štatistický účinok na nárok jednotlivých regiónov členských štátov a ani by neviedlo k žiadnym dramatickým finančným dôsledkom na kohéznu politiku súčasnej Únie a jej 27 členských štátov vzhľadom na ich rozlohu, počet obyvateľstva a hospodársky vývoj; keďže na porovnanie Chorvátsko, s ktorým rokovania sú v najpokročilejšom štádiu, a ktoré je po spoločenskej a hospodárskej stránke dokonca rozvinutejšie než niektoré súčasné členské štáty, by pre Úniu znamenalo najmenšie finančné zaťaženie vzhľadom na svoju rozlohu, počet obyvateľstva a úroveň hospodárskeho rozvoja a nemalo by žiadne štatistické dôsledky ani počas súčasného finančného obdobia vo vzťahu k iným oblastiam na regionálnej a národnej úrovni, ktoré majú na podporu nárok,

P. keďže vstup Turecka by kohéznej politike EÚ dodal úplne nový rozmer, keďže táto politika sa ešte nikdy neuplatňovala na tak veľkú krajinu s porovnateľne nízkou úrovňou hospodárskeho rozvoja a takými obrovskými regionálnymi rozdielmi,

Q. keďže v záveroch Európskej rady z júna 2006 sa zdôrazňuje, že po prijatí nových členov by EÚ mala byť aj naďalej schopná zachovať dynamiku európskej integrácie a vyvíjať maximálne úsilie na ochranu súdržnosti a efektivity Únie,

R. keďže vo svojom oznámení z 8. novembra 2006 Komisia žiada, aby sa pri budúcom rozširovaní vopred presne analyzovali dôsledky na rozpočet EÚ a zohľadnil sa budúci vývoj príslušných oblastí politiky, ako je poľnohospodárstvo a kohézna politika,

S. keďže regionálna politika sa ako jedna z najväčších rozpočtových položiek EÚ intenzívne prediskutuje – aj z hľadiska kritéria účinnosti – v rámci revízie finančného rámca EÚ naplánovanej na obdobie 2008/2009,

T. keďže v rozširujúcej sa Únii je viac ako kedykoľvek predtým potrebná účinnosť politík Spoločenstva, účinnosť kohéznej politiky a jej dokázanej skutočnej pridanej hodnoty je silne závislá od dostupných finančných zdrojov; keďže je preto potrebné venovať maximálnu pozornosť preskúmaniu systému vlastných zdrojov Spoločenstva,

1. domnieva sa, že integračná kapacita Európskej únie predovšetkým znamená, že v rámci rozpočtu musí byť Únia schopná sledovať cieľ sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; domnieva sa preto, že pri vstupe každej kandidátskej krajiny je nevyhnutné rozhodnúť, či je EÚ schopná integrovať uvedený štát;

2. domnieva sa, že inštitucionálna, finančná a politická reforma je potrebná aj v kontexte preskúmania finančného rámca EÚ; v tejto súvislosti si myslí, že by sa mal porovnať vplyv rôznych hlavných nástrojov financovania (Európskeho regionálneho a rozvojového fondu, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka) na rozvoj štátov EÚ 27, a umožniť tak prijímanie primeraných rozpočtových rozhodnutí;

3. je presvedčený, že budúce rozšírenia nesmú viesť k vylúčeniu nároku čoraz väčšieho počtu regiónov Európskej únie na financovanie zo zdrojov kohéznej politiky podľa súčasného cieľa 1 na základe štatistických výsledkov bez toho, aby sa existujúce rozdiely skutočne odstránili;

4. zdôrazňuje, že spravodlivá a účinná kohézna politika nie je možná bez zvýšenia výdavkov EÚ na 1,18 % hrubého národného dôchodku EÚ, ako uviedol Parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013(9);

5. preto s poľutovaním konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení z 8. novembra 2006 nepredložila žiadnu podrobnú analýzu finančných dôsledkov budúceho rozširovania;

6. vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu dôsledkov s cieľom umožniť náležité hodnotenie celkového vplyvu pristúpenia Rumunska a Bulharska na štrukturálnu politiku;

7. vyzýva Komisiu, aby v rámci ďalšieho rozširovania pravidelne uskutočňovala aj výpočty a uvádzala čísla osobitne pre každý štát, výdaje na regionálnu politiku, ktoré EÚ pravdepodobne vynaloží, a využívala pritom súčasné, ako aj zmenené a rozšírené kritériá a zistila, aké dôsledky tým vznikajú pre doterajšie nároky na financovanie regiónov; v tomto zmysle konštatuje, že by sa mohli využívať aj databázy a analytické nástroje ESPONu; domnieva sa, že je pritom tiež potrebné brať do úvahy zlepšenú integráciu rôznych finančných nástrojov EÚ;

8. je presvedčený, že existuje potreba neustálych štúdií založených na skúsenostiach z predchádzajúcich rozšírení, ktoré obsahujú okrem iného sociálne a hospodárske zlepšenie, ktoré nastane v súčasnom programovom období, aby sa mohli rozvíjať programy budúceho financovania kohéznej politiky EÚ;

9. zdôrazňuje význam striktného postupu v otázke kvantitatívneho a kvalitatívneho hodnotenia využitia štrukturálnych fondov vrátane riadnej správy a vhodného monitorovania s cieľom optimalizovať pomer nákladov voči zisku v rámci výdavkov Únie na kohézne účely v záujme občanov Únie;

10. vyzýva Komisiu, aby vo svojej novej štvrtej správe o kohéznej politike venovala kapitolu svojmu cieľu trvalej udržateľnosti súčasnej kohéznej politiky a budúcim opatreniam, ktoré by sa mohli prípadne prejaviť na kohéznej politike;

11. domnieva sa, že vzhľadom na aktuálny stav systému zdrojov Európskej únie by bolo zložité financovať ďalšie rozšírenie bez toho, aby bola ohrozená účinnosť súčasných kohéznych politík;

12. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vydala oznámenie o pripravenom návrhu odstupňovaného modelu kohéznej politiky, ktorý by umožnil ďalšie rozlišovanie medzi predvstupovou pomocou a členstvom a potenciálnym kandidátskym krajinám by v závislosti od ich politického pokroku umožnil ešte pred plným členstvom v Európskej únii získať účinnú podporu pre regionálny rozvoj;

13. žiada najmä pre Turecko postupnú koncepciu, ktorá by sa väčšmi sústredila na určité tematické oblasti financovania (priemyselné odvetvia, administratívna organizácia, rovnoprávnosť) a regióny, aby sa tak zabránilo neobvyklým finančným prístupovým mechanizmom a dosiahli cielenejšie účinky pre kohéziu a rast;

14. konštatuje, že postupná koncepcia v regionálnej politike, závislá od politického pokroku kandidátskej krajiny, sa môže vyjadriť aj ako osobitná forma členstva v EÚ alebo ako „EHP + členstvo“;

15. žiada, aby sa Európsky parlament od roku 2010 podieľal na hodnotení a reforme predvstupovej pomoci v spolurozhodovacom postupe;

16. vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie definovala „posilnenú politiku susedstva“ a v tomto kontexte sa hlbšie zamyslela nad nástrojmi štrukturálneho financovania;

17. považuje pre účinnosť kohéznej politiky za nevyhnutné, aby sa v budúcnosti posilnila osobná zodpovednosť členských štátov prostredníctvom vyšších národných sadzieb spolufinancovania, najmä v regiónoch, ktoré už poberali prostriedky EÚ počas mnohých programových období;

18. navrhuje v rámci úvah o budúcej kohéznej politike, aby EÚ vo väčšej miere využívala pákový efekt financovania z pôžičiek – najmä v regiónoch, ktoré už poberali prostriedky EÚ počas mnohých programových období – s cieľom zlepšiť účinnosť podpory Spoločenstva aj bez jej nahradenia;

19. domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mali stanoviť výhodnejšie podmienky financovania z pôžičiek a grantov pre najmenej rozvinuté regióny EÚ;

20. vyzýva Komisiu, aby pripravila návrhy budúcej kohéznej politiky zameranej viac na skutočné potreby regiónov, pretože je jasné, že regióny, ktoré dostávali prostriedky z európskych fondov desať, dvadsať alebo tridsať rokov, dosiahli inú úroveň rozvoja ako regióny, ktoré ešte nezískali žiadnu finančnú podporu; verí, že možnou odpoveďou na budúcu úlohu kohéznej politiky EÚ môže byť väčšie rozlišovanie;

21. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že pomoc je v niektorých regiónoch EÚ nedostatočne cielená, čo spôsobuje, že v týchto regiónoch sa situácia nezlepšuje ani napriek mnohoročnej finančnej pomoci, a to znamená, že sa plytvá zdrojmi Spoločenstva; žiada zaviesť maximálne obdobie, počas ktorého môžu regióny poberať prostriedky zo štrukturálnych fondov s cieľom zabrániť skutočnosti, aby rozvoj regiónov, ktoré mnoho rokov získavajú podporu EÚ, pretrvával na tej istej nízkej úrovni;

22. žiada, aby sa vo väčšej miere používali súkromné prostriedky ako zdroje spolufinancovania štrukturálnej podpory a aby sa podľa osvedčenej praxe uľahčilo súkromné spolufinancovanie projektov a programov spadajúcich pod štrukturálne fondy;

23. žiada, aby sa budúca štrukturálna podpora usporiadala takým spôsobom, aby sa zabránilo účinkom premiestňovania a financovania presunu spoločností z prostriedkov EÚ a domnieva sa, že Komisia musí kriticky skúmať v kontexte kohéznej politiky, či dotácie poskytnuté firmám účinne ovplyvňujú obchodné rozhodnutia o sídle podnikov a či pritom zohľadňujú veľkosť uvedeného podniku;

24. konštatuje, že úspech kohéznej politiky súvisí s národnými hospodárskymi politikami a že v tejto súvislosti má najmä realizácia národných akčných plánov Lisabonskej stratégie vplyv na úspech kohéznej politiky;

25. vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zvážili prepojenie poskytovania prostriedkov v rámci budúcej kohéznej politiky s výhodnou udržateľnou národnou rozvojovou politiku, ktorá sa určí prostredníctvom merateľných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, nielen pomocou HDP na obyvateľa, aby tak zvýšila účinnosť kohéznej politiky;

26. žiada Komisiu zabezpečiť, aby sa v rámci budúcich programov zameraných na konkurencieschopnosť regiónov a územnú spoluprácu financovanie viac sústreďovalo na europeizáciu regionálneho hospodárstva a infraštruktúry európskeho významu;

27. žiada, aby sa štrukturálne fondy v budúcnosti väčšmi využívali na zmiernenie následkov demografických zmien a z nich vyplývajúcej regionálnej migrácie;

28. domnieva sa, že v budúcnosti by sa mal intenzívnejšie využívať Európsky sociálny fond ako horizontálny nástroj, okrem iného na pomoc regiónom vyrovnať sa so sociálnymi dôsledkami globalizácie a účinkami demografických zmien;

29. zdôrazňuje, že výsledky kohéznej politiky sa môžu preskúmať len pri transparentnom prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov, a preto žiada, aby Európska únia zaviedla veľmi prísne pravidlá týkajúce sa transparentnosti prideľovania prostriedkov;

30. žiada tvrdšie sankcie pri dokázanom zneužití prostriedkov a účinnejšie postupy ich navrátenia;

31. poukazuje na to, že úspešné opatrenia na boj proti korupcii a budovanie administratívnych kapacít na efektívnu a transparentnú realizáciu programov zo štrukturálnych fondov sú zásadnou podmienkou získania štrukturálnych prostriedkov; žiada, aby sa dôsledne a prísne využívali nástroje kontroly;

32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri prehodnocovaní súčasného finančného rámca EÚ zo strednodobého hľadiska vzali do úvahy všetky tieto hľadiská;

33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výboru regiónov.

(1)

Ú. v. EÚ C 291E, 30.11.2006, s. 402.

(2)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0568.

(3)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0569.

(4)

Ú. v. EÚ C 227E z 21.9.2006, s. 163.

(5)

12877/05, 4.10.2005.

(6)

10633/1/06 zo 17.6.2006.

(7)

Prijaté texty, P6_TA(2006)0381.

(8)

Ú. v. EÚ C 139 zo 14.6.2006, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ C 124E, 25.5.2006, s. 373.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Parametre a vymedzenie pojmu „budúce rozšírenia“

Táto iniciatívna správa sa zaoberá otázkou, ako sa budúce rozšírenia EÚ prejavia na účinnosti kohéznej politiky a ako by mala v budúcnosti vyzerať, aby naďalej dosahovala želané výsledky v oblasti rovnováhy a rastu.

Európsky parlament vo svojej poslednej správe o stratégii rozšírenia požadoval spolu s viacerými politickými skupinami, aby sa pri budúcich rozšíreniach väčšmi brala do úvahy schopnosť Spoločenstva prijímať nových členov.(1) Táto skutočnosť musí zahŕňať aj schopnosť Únie sledovať ciele sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v rámci rozpočtu.

Štrukturálna politika sa musí tiež preskúmať v zmysle dohodnutej revízie rozpočtu EÚ na rok 2008/2009 (revízna správa Komisie naplánovaná na začiatok roka 2009). V súčasnosti, kedy sa otázka účinnosti pojala do medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne na roky 2007 až 2013, sa o štrukturálnej a regionálnej politike bude mimoriadne intenzívne diskutovať ako o jednej z najväčších rozpočtových položiek.(2) Preto je dôležité začať uvažovať o spôsoboch a možnostiach, ako zvýšiť účinnosť kohéznej politiky.

Ako budúce výzvy analyzuje správa najprv vstup Rumunska a Bulharska 1. januára 2007. Oba vstupy formálne nespadajú do „budúceho rozšírenia“, keďže toto kolo rozšírenia sa už zohľadnilo v novom finančnom výhľade na programové obdobie 2007 – 2013. Z hľadiska regionálnej a štrukturálnej politiky je však dôležité, že štatistický účinok týchto hospodársky slabých krajín na nárok ostatných regiónov na pomoc doteraz ešte nebol vypočítaný a citeľne sa prejaví až od roku 2014.

Pojem „budúce“ rozšírenia sa vzťahuje aj na tie štáty, ktoré majú oficiálne štatút kandidátskych krajín a s ktorými EÚ už začala prístupové rokovania, i keď s otvoreným koncom, konkrétne sú to Turecko a Chorvátsko.

Ostatné štáty západného Balkánu (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko (vrátane Kosova)) sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami a už poberajú, rovnako ako kandidátske krajiny, prostriedky nástroja predvstupovej pomoci (IPA). Macedónsko podalo 22. marca 2004 žiadosť o vstup do Európskej únie a v súčasnosti je jedinou krajinou západného Balkánu so štatútom kandidátskej krajiny.(3)

Všetkých vyššie spomenutých deväť pristupujúcich a kandidátskych krajín sa ďalej označuje ako 9 PKK. Táto správa sa zaoberá všetkými deviatimi PKK ako takými, ktoré by mohli vstúpiť do Únie v strednodobom termíne, i keď nie bezpodmienečne zároveň. Údaje, z ktorých táto správa vychádza, rozlišujú medzi rôznymi PKK, ktoré sú zahrnuté do blokov podľa stavu rokovaní.

Ďalšie štáty, s ktorými EÚ uzatvorila Dohodu o partnerstve (Ukrajina, Rusko), resp. ktoré sú zahrnuté do nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), nie sú predmetom tejto správy, keďže sa považujú za potenciálne kandidátske krajiny len vo veľmi dlhodobej perspektíve.

II. Rámcové podmienky pre budúcu regionálnu politiku

Pokrok v zbližovaní v EÚ

Európska kohézna politika dosiahla značné úspechy, najmä v podpore rozširovania EÚ smerom na juh. Kumulatívne účinky štrukturálnych fondov prispeli k tomu, že HDP v Grécku, Portugalsku a Írsku medzi rokmi 1989 a 1999 vzrástol o 10% zo 63,5% na viac ako 70 % priemeru EÚ.(4) Mnohé z bývalých kandidátskych regiónov už dnes prekročili prah 75 %, resp. 90 %.

Bilancie rozšírenia smerom na východ sú skromnejšie. Išlo však aj neporovnateľne väčšiu úlohu, pretože počiatočná hospodárska úroveň týchto krajín bola nižšia a zároveň sa musela uskutočniť radikálna zmena politického systému. Rozšírením z 15 na 25 členských štátov sa rozloha EÚ zväčšila o 23 %, počet obyvateľstva stúpol o 20 %, pridaná hodnota však stúpla len o 5 %. Keďže priemerný príjem štátov EÚ 10 dokázal vzrásť od roku 1997 zo 44 % na 50 % v roku 2005 priemerného príjmu štátov EÚ 15(5), Komisia neočakáva priblíženie životného štandardu (dosiahnutie prahovej hodnoty 75 %) skôr, než v roku 2040. Viaceré vedecké inštitúty sa domnievajú, že rast štátov EÚ 10 by sa mohol značne zoslabiť a proces harmonizácie by tak trval ešte dlhšie.(6)

Ani v rámci štátov EÚ 15 sa však ešte nevyriešilo veľa štrukturálnych problémov a v dôsledku globalizácie sa objavujú nové problémy s umiestňovaním sídiel podnikov. Mnohé regióny musia čeliť zatváraniu podnikov a vysokej miere nezamestnanosti. Uvedené zbližovanie hospodárskej výkonnosti štátov EÚ 10 so štátmi EÚ 15 je čiastočne dôsledkom slabého rastu „starej“ EÚ 15.

Vo väčšine členských štátov spôsobuje harmonizácia hospodárstva rozpočtové problémy. Šesť nových členských štátov (Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko, Malta a Cyprus) porušilo Pakt rastu a stability(7), pričom aj veľké členské štáty, ako sú Nemecko a Francúzsko, zaznamenali v posledných rokoch rozpočtový deficit, čím prekročili obmedzenia paktu stability. Táto skutočnosť negatívne ovplyvní možnosti a pripravenosť mnohých členských štátov prispievať do rozpočtu EÚ, a tým aj do kohéznej politiky.

Sem patria aj budúce verejné výdavky, ktoré vyvolali demografické zmeny. V oznámení Rady ministrov hospodárstva a financií z 13. februára 2006(8) sa predpokladá 4% nárast priemerných výdavkov EÚ na staršie obyvateľstvo pomerne k HDP a značný pokles priemerného rastu v EÚ 25 z 2,2 % v období 2004 – 2010 na 1,4 % v období 2030 – 2050.

Schopnosť prijatia nových členov a výzva budúcich rozšírení

V rozhodnutí predsedníctva Rady EÚ(9) sa uvádza, že EÚ by po prijatí nových členov mala byť naďalej schopná „zachovať dynamiku európskej integrácie“ a že by sa „malo vyvinúť maximálne úsilie na ochranu súdržnosti a účinnosti Únie“. Schopnosť prijať nových členov teda vzhľadom na kohéznu politiku znamená, že „staré“ regióny/krajiny Spoločenstva na základe „štatistického účinku“ by nemali stratiť nárok na podporu bez toho, aby sa zlepšila ich konkurencieschopnosť a štrukturálna situácia.

Strata alebo možná strata štrukturálnej podpory už bola problémom pre mnoho regiónov štátov EÚ 15 v dôsledku rozšírenia smerom na východ. Ak by teraz pristúpilo 9 PKK, stratila by podľa odhadov oddelenia pre výskum Európskeho parlamentu viac ako jedna tretina doterajších dotovaných regiónov svoj štatút podľa cieľa 1.(10) Len pobaltské krajiny a Slovensko by neutrpeli stratu nároku na podporu regiónov. Najviac postihnuté by bolo Taliansko, Nemecko, Malta, Španielsko, Grécko a Francúzsko. Z kohéznych fondov (90 %) by sa vylúčili Grécko, Cyprus a Slovinsko. Česká republika by tesne neprekročila hranicu 90 %.

Odborné výpočty však ukazujú, že keby dnes všetkých 9 PKK pristúpilo k EÚ, tieto krajiny by museli mať k dispozícii rozpočet 150,2 miliardy EUR, aby sa mohli uskutočniť potrebné investície do štrukturálnych fondov, ktoré sa v súčasnosti považujú za potrebné.(11) Táto čiastka nijako nesúvisí s potenciálnym príspevkom 9 PKK do štrukturálneho rozpočtu (zvýšenie o 4 %).(12)

Zvýšenie prostriedkov štrukturálneho fondu je politicky nereálne. Zmysel by nemala ani dôsledná lineárna redukcia podporných prostriedkov pre doterajších príjemcov: napríklad Poľsko by tak muselo prijať zníženie o takmer 50 % súčasných štrukturálnych prostriedkov.

Tieto scenáre rozšírenia samozrejme nenastanú súčasne. Isté je dnes iba to, že štatistické účinky vstupu Rumunska a Bulharska v roku 2007 sa prejavia v nasledujúcom finančnom období. Ale aj všetky krajiny využívajúce predvstupovú pomoc majú cieľ skorého členstva v EÚ. Dnes sa nedá presne predpovedať ani časový horizont pristúpenia jednotlivých krajín ani hospodársky rozvoj EÚ. Pravdepodobné nie je ani predpokladané 4 % čerpanie štrukturálnych prostriedkov vo všetkých krajinách. Napriek tomu treba zdôrazniť rozmery budúcich pristúpení podľa platných pravidiel o štrukturálnej pomoci. Už z tohto zjednodušeného znázornenia je zrejmé, že ak by sa perspektívni noví členovia prijali naraz podľa súčasných podmienok štrukturálnej politiky, Spoločenstvo by túto situáciu nezvládlo.

Výpočty poukazujú aj na skutočnosť, že jednotlivé pristúpenia by sa značne líšili vo svojich dôsledkoch na Úniu. Osobitný prípad predstavuje v každom ohľade Turecko. Predpokladá sa, že ak by už dnes bolo členom EÚ, poberalo by 27,3 % prostriedkov zo štrukturálnych fondov, čo predstavuje ročne podľa odhadov Komisie 16 miliárd EUR pri miere rastu 4, 5 % na rok 2024 a 4 % čerpaní z ročného príspevku 22,4 miliardy EUR.(13) Podľa iných odhadov by Turecko do roku 2025 získalo len zo štrukturálnych fondov až takmer 26 miliárd EUR ročne.(14)

III. Úvahy spravodajcu

Uvedené predpovede rozvoja ukazujú, že prijatím potenciálnych prístupových krajín by sa rozdiely v prosperite regiónov v rámci rozšírenej EÚ znovu extrémne prehĺbili. Z toho vyplývajúca úloha kohéznej politiky zameranej na rovnováhu regiónov sa zhoršuje preťažením rozpočtu a narastajúcou globálnou konkurenciou aj v rámci štátov EÚ 27. Zároveň narastajú očakávania na európsku štrukturálnu politiku, aby účinne prispela k Lisabonskej stratégii. Pre európsku regionálnu politiku tak vo väčšej miere pribudnú výzvy, rovnako ako prostriedky, poskytnuté pre regionálnu politiku. Súčasné kohézne ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom postupného rozširovania a reformami na zvýšenie účinnosti existujúcich nástrojov.

Odstupňované modely regionálnej politiky

Aby sa zmiernili následky pre Úniu a zároveň ponúkli potenciálnym prístupovým krajinám zaujímavé perspektívy bez ohľadu na plné členstvo v Únii, mala by Komisia vytvoriť odstupňované koncepcie, ktoré by v rámci kohéznej politiky umožnili ďalšie rozlíšenie medzi predvstupovou pomocou a plným členstvom, najmä pre Turecko. Treba vytvoriť príslušné koncepcie štrukturálnych fondov v závislosti od hospodárskeho a politického pokroku kandidátskych krajín, ktoré môžu byť výrazom osobitnej formy členstva v EÚ resp. ako EHP + členstvo. Musí byť však možné aj pozastaviť resp. zrušiť štrukturálne opatrenia. Okrem toho treba podrobnejšie definovať aj štrukturálne komponenty v rámci „posilnenej politiky susedstva“.

Zložky účinnej regionálnej politiky

Účinnosť regionálnej politiky by sa dala zachovať či dokonca posilniť prostredníctvom pákového efektu financovania z pôžičiek aj pri finančne malých transakciách. Vyšší stupeň účinnosti európskej podpory by sa mohol dosiahnuť aj prostredníctvom väčších podielov národného spolufinancovania a zjednodušených možnostiach súkromného spolufinancovania európskych programov. Malo by sa uvažovať aj o vzájomnom vzťahu medzi účinnosťou kohéznej politiky a národnými hospodárskymi politikami. Spoločenstvo by preto mohlo udeľovanie prostriedkov naviazať na politiku pozitívneho národného rastu.

Fondy by sa mali podrobiť dôkladnému preskúmaniu aj po obsahovej stránke. Najmä programy na podporu regionálnej konkurencieschopnosti by sa mali väčšmi zameriavať na internacionalizáciu regionálneho hospodárstva a na výstavbu medzinárodných kľúčových infraštruktúr na vyvolanie väčších podnetov na rast. Štrukturálne fondy musia zohrávať väčšiu úlohu pri zmiernení dôsledkov demografických zmien a globalizácie. Kriticky treba preskúmať aj účinnosť podnikových dotácií, keďže tie pravdepodobne nezohrávajú rozhodujúcu úlohu pri určovaní sídla podnikov.

Nakoniec treba posilniť transparentnosť rozdeľovania prostriedkov. Len ak bude dostatočne zrejmé, ako a kde presne sa prostriedky zo štrukturálnych fondov používajú, bude možné aj preskúmať zoznam politických cieľov. Dôležitý je aj boj proti korupcii a podvodu a ten musí byť nevyhnutným predpokladom na vstup do európskej kohéznej politiky.

O kritériách ďalšieho rozvoja kohéznej politiky sa bude diskutovať spolu s preskúmaním rozpočtu na rok 2008/2009, ako aj pri budúcich hodnotenich kohéznej politiky a predvstupovej pomoci.

(1)

Správa o strategickom dokumente Komisie o rozšírení 2005, P6_TA-PROV(2006)0096, plenárne hlasovanie 16.3.2006; Uznesenie o oznámení Komisie o strategickom rozširovaní a hlavných výzvach 2006 – 2007, P6 _TA-PROV(2006)568 založené na A6-0436/2006, plenárne hlasovanie 13. decembra 2006; Uznesenie o inštitucionálnych aspektoch schopnosti Európskej únie integrovať nové členské štáty P6-TA-PROV(2006)569 založené na A6-0393/2006, plenárne hlasovanie 13. decembra 2006.

(2)

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (Úradný vestník 2006/C 139/01).

(3)

Dôsledky budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky, oznámenie oddelenia pre štrukturálnu a kohéznu politiku z 31.7.2006; PE 375.308.

(4)

Nové partnerstvo pre kohéziu, Tretia správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Európska komisia KOM(2004) 343, február 2004.

(5)

Dva roky po rozšírení: hospodárske hodnotenie, Európska komisia, príležitostný dokument č. 24, máj 2006

(6)

Aktuálna hospodárska situácia v krajinách strednej, východnej a južnej Európy, Viedenský inštitút pre medzinárodné hospodárske štúdie, júl 2005; údaje: EUROSTAT 2006.

(7)

Nové členské štáty a pakt rastu a stability: vyžaduje si úpravu sa vzhľadom na budúce členstvo v eurozóne?, príloha správy EUROFRAME-EFN, jar 2006.

(8)

Vplyv starnúceho obyvateľstva na verejné výdavky: odhady pre EÚ-25 týkajúce sa dôchodkovej, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, vzdelávania a nezamestnanosti (2004-2050), Európska komisia, GR pre hospodárske a finančné záležitosti, osobitná správa č. 1/2006, 13.2.2006.

(9)

Rada Európskej únie, závery predsedníctva v. 15./16.6.2006 (Dokument 10633/1/06 zo 17.7.2006).

(10)

Budúce rozšírenie a kohézna politika, poznámka oddelenia pre štrukturálnu a kohéznu politiku IP/B/REGI/NT/2006_08, november 2006, pozri tabuľku 3 v prílohe.

(11)

Dopad budúcich rozšírení na regionálnu politiku EÚ, Výpočty a vysvetlenia k budúcemu prerozdeleniu štrukturálnych fondov, GEFRA Spoločnosť pre finančné a regionálne analýzy, november 2006.

(12)

Dopad budúcich rozšírení na regionálnu politiku EÚ, Výpočty a vysvetlenia k budúcemu prerozdeleniu štrukturálnych fondov, GEFRA Spoločnosť pre finančné a regionálne analýzy, november 2006.

(13)

Záležitosti týkajúce sa možného členstva Turecka v Európskej únii, pracovný dokument útvarov Komisie SEK(2004) 1202, október 2004.

(14)

Vstup Turecka do EÚ: Koľko bude stáť spoločná poľnohospodárska politika, Harald Grethe, Humboldtova univerzita Berlín, poľnohospodárstvo 54 (2005) zošit 2/ 2005.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (25.1.2007)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o dôsledkoch budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky

(2006/2107 (INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nathalie Griesbeck

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že Európska únia bude musieť vzhľadom na budúce rozšírenia v rámci kohéznej politiky čeliť trom hlavným výzvam, ktorými sú zväčšenie rozdielov v rozvoji, prenesenie ťažiska kohéznej politiky na východ a nerovnosti, ktoré budú stále existovať v krajinách európskej pätnástky;

2.  pripomína, že vo finančnom výhľade 2007 – 2013 Komisia navrhla na opatrenia v prospech regionálnej politiky v Bulharsku a Rumunsku rozpočet vo výške 16,5 miliárd EUR (z toho 11,858 miliárd EUR na štrukturálne fondy a 4,643 miliárd EUR na kohézny fond) na obdobie 2010 - 2013(1);

3.  považuje za nutné, aby Komisia a Rada predložili pred začatím rokovaní s kandidátskou krajinou predbežné finančné scenáre pre kohéznu politiku a v priebehu rokovaní s kandidátskou krajinou podrobné finančné scenáre;

4.  zdôrazňuje význam striktného postupu v otázke kvantitatívneho a kvalitatívneho hodnotenia využitia štrukturálnych fondov vrátane riadnej správy a vhodného monitorovania s cieľom optimalizovať v záujme európskych občanov pomer nákladov voči zisku v rámci výdavkov Európskej únie na kohézne účely;

5.  zdôrazňuje význam správ Dvora audítorov a správ o činnosti Komisie, ktoré slúžia ako nástroje prispievajúce k hodnoteniu správneho hospodárenia so štrukturálnymi fondmi, a predpokladá v prípade potreby prijatie potrebných opatrení v rámci ročného rozpočtového postupu;

6.  domnieva sa, že vzhľadom na aktuálny stav systému zdrojov Európskej únie by bolo zložité financovať ďalšie rozšírenie tak, aby nebola ohrozená účinnosť súčasných kohéznych politík;

7.  zdôrazňuje, že pri opätovnom strednodobom prerokovaní sa musí brať do úvahy perspektíva prípadných nových rozšírení a odhadnúť vplyv na hospodárstvo a rozpočet.

POSTUP

Názov

Dôsledky budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky

Číslo postupu

2006/2107(INI)

Gestorský výbor

REGI

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

BUDG
18.5.2006

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Nathalie Griesbeck
20.9.2004

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokovanie vo výbore

25.1.2007

 

 

 

 

Dátum prijatia

25.1.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Richard James Ashworth, Reimer Böge, Salvador Garriga Polledo, Monica Maria Iacob-Ridzi, Janusz Lewandowski, Mario Mauro, Nina Škottová, László Surján, Herbert Bösch, Brigitte Douay, Neena Gill, Catherine Guy-Quint, Jutta Haug, Vladimír Maňka, Dan Mihalache, Gianni Pittella, Yannick Vaugrenard, Ralf Walter, Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Anne E. Jensen, Jan Mulder, Kyösti Virrankoski, Wiesław Stefan Kuc, Wojciech Roszkowski, Gérard Onesta.

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Rübig, Hans-Peter Martin.

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

(1)

Európska komisia, výkaz č.43 REV o finančnom výhľade 2007 – 2013.


POSTUP

Názov

Dôsledky budúcich rozšírení na účinnosť kohéznej politiky

Číslo postupu

2006/2107(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi

REGI
18.5.2006

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

BUDG
18.5.2006


 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia


 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi


 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Markus Pieper
2.5.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

18.12.2006

23.1.2007

1.2.2007

 

 

Dátum prijatia

20.3.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

35

3

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elspeth Attwooll, Tiberiu Bărbuleţiu, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Antonio De Blasio, Vasile Dîncu, Gerardo Galeote, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Gábor Harangozó, Marian Harkin, Alain Hutchinson, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Evgeni Kirilov, Jamila Madeira, Miroslav Mikolášik, Jan Olbrycht, Maria Petre, Markus Pieper, Wojciech Roszkowski, Elisabeth Schroedter, Stefan Sofianski, Grażyna Staniszewska, Dimitar Stoyanov, Kyriacos Triantaphyllides, Oldřich Vlasák, Vladimír Železný

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Emanuel Jardim Fernandes, Ljudmila Novak, Zita Pleštinská, Richard Seeber, Czesław Adam Siekierski, László Surján, Károly Ferenc Szabó

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Losco, Horst Posdorf, Thomas Ulmer

Dátum predloženia

28.3.2007

Poznámky
(údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

Posledná úprava: 12. apríla 2007Právne oznámenie