SPRÁVA o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 9/2006 týkajúcej sa výdavkov na preklady, ktoré vznikli Komisii, Parlamentu a Rade

8.6.2007 - (2007/2077(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Alexander Stubb

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 9/2006 týkajúcej sa výdavkov na preklady, ktoré vznikli Komisii, Parlamentu a Rade

(2007/2077(INI))

Európsky parlament,

-     so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 9/2006 týkajúcu sa výdavkov na preklady, ktoré vznikli Komisii, Parlamentu a Rade a odpovede Inštitúcií[1],

–   so zreteľom na článok 248 ods. 4 pododsek 1, článok 276 ods. 3 a článok 280 ods. 5 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0215/2007),

Rešpektovanie viacjazyčnosti

1.   domnieva sa, že viacjazyčnosť je jednou zo základných čŕt EÚ, ktorou sa vyzdvihuje kultúrna a jazyková rôznorodosť a zabezpečuje rovnaký prístup k občanom EÚ; zaručuje občanom právo komunikovať s inštitúciami EÚ v ktoromkoľvek z jej úradných jazykov, čo im umožňuje uplatňovať si právo demokratickej kontroly; konštatuje, že jazykové služby súčasne prispievajú k tomu, aby inštitúcie EÚ boli pre občanov Európy otvorené a transparentné;

2.   zastáva názor, že koncept „komplexného a kontrolovaného systému viacjazyčnosti“ stanovený v etickom kódexe viacjazyčnosti[2] je jediným prostriedkom udržania nákladov v prijateľných rozpočtových medziach, zatiaľ čo sa zachováva rovnosť medzi poslancami a občanmi;

3.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že čoraz viac dokumentov alebo oznámení, najmä kompromisných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených na hlasovanie vo výbore, alebo napríklad príloh k správam, sa predkladá iba v jednom jazyku;

Náklady na preklady

4.   zdôrazňuje, že celkové náklady na všetky jazykové služby inštitúcií EÚ – preklady a tlmočenie spolu – predstavujú len 1 % celkového rozpočtu EÚ;

5.   konštatuje, že objem prekladov v roku 2005 predstavoval 1 324 000 strán v Komisii (1 450 prekladateľov), 1 080 000 strán v Parlamente (550 prekladateľov) a 475 000 strán v Rade (660 prekladateľov);

6.   vyjadruje prekvapenie nad tým, že inštitúcie dosiaľ nevypočítali svoje celkové náklady na preklady[3] ani náklady na stranu prekladu; okrem toho konštatuje, že Európsky dvor audítorov (EDA) odhadol celkové náklady na preklady v roku 2003 na 414,2 miliónov EUR (v roku 2005: 511 miliónov): 214,8 miliónov v Komisii (2005: 257 miliónov), 99 miliónov v Parlamente (2005: 128 miliónov) a 100,4 miliónov v Rade (2005: 126 miliónov); berie na vedomie, že v rovnakom roku boli priemerné náklady na stranu 166,37 EUR (v roku 2005: 196,3 EUR): 150,2 EUR v Komisii (2005: 194 EUR), 149,7 EUR v Parlamente (2005: 119 EUR) a 251,8 EUR v Rade (2005: 276 EUR);

7.   v tejto súvislosti oceňuje, že jeho administratíve sa aj napriek rozšíreniu podarilo znížiť náklady na stranu prekladu;

8.   vyjadruje znepokojenie nad poznámkou Dvora audítorov, že produktivita prekladateľského oddelenia Rady je nízka;

9.   vyzýva inštitúcie, aby prijali náležité opatrenia na zvýšenie produktivity prekladateľských oddelení EÚ;

10. berie na vedomie, že ceny, ktoré platil za externé preklady, boli v priemere o 12 % vyššie ako ceny, ktoré platila Komisia; berie na vedomie vysvetlenie, ktoré mu podala jeho administratíva, podľa ktorej externí prekladatelia Parlamentu prekladajú z väčšieho počtu jazykov a musia dodržiavať kratšie termíny a veľmi vysoké normy kvality;

11. víta skutočnosť, že Komisii a Rade sa podarilo obmedziť nárast objemu prekladov po rozšírení EÚ o desať nových členských štátov, čím sa zároveň obmedzil rast nákladov; konštatuje, že Parlament zaviedol koncept „komplexného a kontrolovaného systému viacjazyčnosti”, ktorý mu umožňuje zachovávať úroveň služieb za súčasnej kontroly nákladov;

12. vyzýva všetky tri inštitúcie, aby stanovili jasné a porovnateľné parametre nákladov s cieľom zistiť tak celkové náklady na preklady, ako aj náklady na stranu; zdôrazňuje, že takto získané údaje o sumách by sa mali používať nielen na rozpočtové účely, ale aj na zvýšenie povedomia užívateľov o nákladoch;

13. súhlasí so zásadou[4], že doslovné zápisy z rokovaní na plenárnej schôdzi by sa mali uverejňovať ako viacjazyčný dokument, v ktorom sa vystúpenia rečníkov budú uvádzať len v pôvodnom jazyku, pričom videozáznamy rozpráv so živým tlmočením do všetkých úradných jazykov by sa mali bezplatne sprístupňovať širokej verejnosti na požiadanie prostredníctvom vhodnej technológie s tým, že autentické je len znenie originálu vzhľadom na to, že tlmočenie nie je z právneho hľadiska ústnym prekladom; zastáva názor, že poslanci by mali mať nárok dostávať na požiadanie a v krátkom čase výňatky z rozpráv preložené do svojho jazyka; domnieva sa tiež, že je nutné zabezpečiť prevádzku digitálneho archívu s funkciou vyhľadávania; žiada generálneho tajomníka, aby vypracoval formálny návrh na uplatnenie tohto zásadného rozhodnutia, ktorý by zahŕňal doložky zabraňujúce zneužívaniu a v ktorom by boli uvedené prípadné zmeny rokovacieho poriadku (napr. článku 173) a iných vnútorných predpisov potrebné na zavedenie uvedeného nového prístupu do praxe;

Kvalita prekladov

14. víta skutočnosť, že kvalita a včasnosť prekladov do jazykov EÚ 15 sa podľa prieskumu spokojnosti klientov, ktorý uskutočnil EDA, považuje za všeobecne uspokojivú, aj keď naďalej pretrvávajú určité problémy v súvislosti s technickou a právnickou terminológiou;

15. vyjadruje však znepokojenie nad značne nižšou kvalitou prekladov do jazykov EÚ 10 v niektorých inštitúciách v roku 2004, ktorá bola spôsobená najmä nedostatkom kvalifikovaných prekladateľov; konštatuje, že Komisia sa medzičasom týmto problémom zaoberala a že za pomoci členských štátov sa všetkým inštitúciám podarilo zlepšiť prijímanie kvalifikovaných prekladateľov;

16. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila kritické zhodnotenie zlyhania úradu EPSO v prijímaní potrebných zamestnancov z krajín EÚ 10;

17. vo všeobecnosti zastáva názor, že inštitúcie musia podniknúť potrebné kroky na zabezpečenie vysokej kvality prekladov; vyzýva preto Radu, administratívu Parlamentu a Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred začatím postupu udelenia absolutória za rok 2006 podali správu o opatreniach prijatých na kontrolu a zvýšenie kvality prekladov;

18. vyzýva inštitúcie, aby zaviedli nástroje na meranie spokojnosti užívateľov; okrem toho požaduje, aby sa pravidelne uskutočňovali náhodné kontroly kvality a prieskumy spokojnosti klientov;

Postupy riadenia dopytu po prekladoch

19. poukazuje na to, že EDA skritizoval nejednoznačnosť postupov podávania žiadostí o preklad, ako aj nejasnosť usmernení týkajúcich sa rozhodovania o tom, ktoré dokumenty musia byť preložené a ktoré nie;

20. v tejto súvislosti víta pripravenosť Komisie zaoberať sa v roku 2006 postupom schvaľovania a kontrolou žiadostí o preklad; víta tiež skutočnosť, že Rada v roku 2003 zostavila zoznam kľúčových dokumentov a obmedzila tým preklad iných textov;

21. odporúča, aby sa vo väčšej miere využívali dokumenty s obmedzenou dĺžkou a písomné zhrnutia;

22. vyzýva parlamentné výbory a delegácie, aby vždy, keď je to možné, texty predkladali len v jazykoch členov výborov a delegácií a ich náhradníkov; domnieva sa, že ďalšie jazykové verzie dokumentov by sa mali poskytovať na požiadanie;

23. podčiarkuje, že je dôležité, aby výbory, delegácie a politické skupiny každý mesiac zostavovali plán prekladov[5]; kladie dôraz na to, že užívatelia by na druhej strane mali byť informovaní o nákladoch, ktoré vznikli v súvislosti s ich žiadosťami o preklad;

Efektívnosť prekladateľského postupu

24. vyzýva inštitúcie, aby vypracovali kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele s cieľom umožniť monitorovanie prekladateľských postupov na účely riadenia;

25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho prekladateľské oddelenie ešte systematicky nevyužíva prekladateľské nástroje; vyzýva preto jeho vedenie, aby podniklo potrebné kroky na zabezpečenie systematického využívania týchto nástrojov, najmä systémov prekladateľských pamätí (napr. Euramis), ktoré majú vysoký potenciál opakovaného používania textov, a teda aj zvyšovania kvality;

26. vyzýva Parlament, Radu a Komisiu, aby účinne a efektívne využívali interné a externé zdroje, ako napr. databázy, aplikácie na automatizovaný preklad, prácu z domu či zadávanie externých prekladov;

27. víta zlepšujúcu sa medziinštitucionálnu spoluprácu medzi prekladateľskými oddeleniami rôznych inštitúcií, najmä vytvorenie spoločnej terminologickej databázy, vývoj spoločných prekladateľských pamätí a spoločné využívanie zdrojov v rámci projektu vyváženia pracovného zaťaženia;

0

0   0

28. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 284, 21.11.2006, s. 1.
• [2]  Etický kódex viacjazyčnosti prijatý predsedníctvom 4. septembra 2006.
• [3]  Podľa Dvora audítorov tieto údaje zahŕňajú náklady na prekladateľov, sekretárky, riadenie, zamestnancov prekladateľských oddelení, plánovanie, budovy, informačné technológie a riadenie ľudských zdrojov (t. j. vzdelávanie).
• [4]  PE 368.524/BUR/Corr, zápisnica zo schôdze predsedníctva 16. januára 2006.
• [5]       Článok 12 ods. 2 Etického kódexu viacjazyčnosti.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky dvor audítorov predložil 13. septembra 2006 Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT) osobitnú správu č. 9/2006 týkajúcu sa výdavkov na preklady, ktoré vznikli Komisii, Parlamentu a Rade.

Štatút úradného a pracovného jazyka európskych inštitúcií má dvadsaťjeden jazykov. Každá inštitúcia EÚ má vlastné prekladateľské oddelenie. Inštitúciami, ktoré pre charakter svojich aktivít musia poskytovať najväčší objem prekladov (približne 70 %), sú Komisia, Parlament a Rada.

Z praktických dôvodov sa počet najčastejšie používaných jazykov v inštitúciách znížil, avšak dokumenty prijaté z členských štátov a odosielané do členských štátov sú v ich úradnom jazyku. Preklady došlých a odosielaných dokumentov sú preto dôležité pre správne fungovanie inštitúcií a pre komunikáciu s členskými štátmi a ich občanmi.

Rešpektovanie viacjazyčnosti

Viacjazyčnosť[1] je jednou zo základných čŕt EÚ, ktorou sa vyzdvihuje kultúrna a jazyková rôznorodosť a zabezpečuje rovnaký prístup k občanom EÚ. Zaručuje občanom právo komunikovať s inštitúciami EÚ v ktoromkoľvek z jej úradných jazykov, čo im umožňuje uplatňovať si právo demokratickej kontroly. Jazykové služby súčasne prispievajú k tomu, aby inštitúcie EÚ boli pre občanov Európy otvorené a transparentné.

V Parlamente sa používanie úradných jazykov riadi etickým kódexom viacjazyčnosti, ktorý bol aktualizovaný v roku 2004; rokovací poriadok Parlamentu stanovuje, že poslanci môžu vystupovať v úradnom jazyku podľa svojho výberu a že sa zabezpečuje tlmočenie do ostatných jazykov.

Celkové náklady na všetky jazykové služby inštitúcií EÚ, t. j. preklady a tlmočenie spolu, predstavujú približne 1 % celkového rozpočtu EÚ.

Zatiaľ čo viacjazyčnosť je prejavom kultúrnej rôznorodosti EÚ, rastúci počet úradných jazykov si vyžaduje pragmatické riešenia pre prípravné práce v rámci inštitúcií.

Cieľ auditu

Cieľom auditu bolo posúdiť, do akej miery je riadenie prekladateľských zdrojov Komisiou, Parlamentom a Radou účelné a efektívne. Dvor audítorov sa zaoberal tromi otázkami:

· Je dopyt po prekladoch uspokojený a existujú primerané postupy, aby sa predišlo zbytočným prekladom?

· Sú preklady produkované načas a je ich kvalita primeraná ich účelu?

· Dokázali inštitúcie udržať náklady na preklady pod kontrolou?

Audit sa vzťahoval predovšetkým na roky 2003 a 2004, ale do úvahy sa brali aj zmeny, ktoré nastali v roku 2005 v dôsledku rozšírenia.

Riadenie žiadostí o preklad

Bolo by potrebné prijať jasné usmernenia na stanovenie kritérií týkajúcich sa podávania žiadostí o preklad. Podľa Dvora audítorov si však žiadna z inštitúcií nestanovila dôsledné a jasné postupy, ktoré by definovali, kto môže podať žiadosť o preklad, ktoré typy dokumentov by mali byť preložené (kedy a do ktorých jazykov), aké sú kritériá pre schvaľovanie nepovinných prekladov a aké sú postupy pre monitorovanie presadzovania „politiky v oblasti prekladu“.

Inštitúcie boli vo všeobecnosti schopné vyhovieť žiadostiam o preklad do jazykov EÚ 15, no situácia bola odlišná v prípade 10 nových jazykov vyplývajúcich z rozšírenia (EÚ 10), a to pre nedostatočný počet prekladateľov z nových členských štátov.

Žiadna z inštitúcií nedokázala splniť svoje ciele týkajúce sa náboru interných prekladateľov a podporných zamestnancov pre nové jazykové jednotky.

V posledných rokoch inštitúcie dokázali obmedziť nárast množstva prekladov prostredníctvom týchto opatrení:

· zostavením zoznamu „kľúčových dokumentov“,

· obmedzením maximálnej dĺžky textov,

· poskytovaním zhrnutí v rôznych jazykoch namiesto celého prekladu,

· sústredením sa na preklad konečného znenia dokumentov,

· vyzývaním užívateľov, aby sa obmedzovali v podávaní žiadostí.

Kontrola kvality

Kvalita prekladov do jazykov EÚ 15 bola vo všeobecnosti považovaná za dobrú. Dvor audítorov však poukázal na problémy s kvalitou v prípade prekladov do jazykov EÚ 10.

Približne 90 % všetkých prekladov bolo dokončených v dohodnutých termínoch.

V Komisii rozdeľuje Generálne riaditeľstvo pre preklad (DGT) všetky preklady do piatich kategórií „typov kvality prekladu” s rozličným stupňom revízie a/alebo hodnotenia kvality podľa typu dokumentu. Okrem toho niektoré GR Komisie, napríklad GR pre hospodársku súťaž, systematicky kontrolujú prijaté preklady.

Parlament a Rada nerozdeľujú preklady do kategórií podľa kvality a ich postupy kontroly kvality sú preto menej štruktúrované. V dôsledku toho sa prax pri revíziách značne líši, hoci legislatívne akty vždy pred uverejnením revidujú právni lingvisti.

Parlament okrem toho každé dva mesiace uskutočňuje náhodné kontroly zamerané na pravopis a gramatiku.

Žiadne z prekladateľských oddelení inštitúcií nezaviedlo konkrétne nástroje na meranie spokojnosti používateľov, ani nevytvorilo postupy na spracovanie sťažností týkajúcich sa kvality.

Náklady na preklady a ich efektívnosť

Inštitúcie v minulosti nepočítali svoje celkové náklady na preklad, ani náklady na stranu.

Dvor audítorov odhadol celkové náklady na preklady[2] za rok 2003 na 414,2 miliónov EUR: v Komisii 214,8 miliónov EUR, v Parlamente 99 miliónov EUR a v Rade 100,4 miliónov EUR.

Priemerné náklady na stranu boli 166,37 EUR: v Komisii 150,2 EUR, v Parlamente 149,7 EUR a v Rade 251,8 EUR.

Externé preklady boli približne o 30 % lacnejšie ako preklady robené interne.

Inštitúcie vo všeobecnosti nevypracovali dostatočné ukazovatele a informácie pre vedenie, ktoré by umožnili monitorovať prekladateľský postup.

Vzhľadom na charakter ich (politickej) práce je v Parlamente a Rade ťažké poskytnúť spoľahlivé odhady dopytu.

Zdá sa, že prekladatelia bežne sami rozhodujú o využívaní nástrojov informačných technológií (automatizovaný preklad), nástrojov na vyhľadávanie a softvéru na rozoznávanie hlasu.

Produktivita, ktorá je definovaná ako počet normostrán preložených interne na interného prekladateľa („zamestnanec na plný úväzok“ = FTE), je medzi jednotlivými jazykovými jednotkami a jednotlivými inštitúciami veľmi rozdielna.

Produktivita prekladateľských oddelení inštitúcií EÚ sa považuje za nižšiu než v súkromnom sektore[3].

Produktivita GR pre preklad Komisie (približne 5 strán denne) bola o trochu nižšia než v prekladateľskom oddelení Parlamentu. Túto nižšiu produktivitu možno do istej miery vysvetliť tým, že Komisia zastáva úlohu iniciátora legislatívneho procesu. Produktivita Rady bola dlhodobo nižšia než produktivita Komisie a Parlamentu z dôvodu vysokého podielu legislatívnych dokumentov, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, a veľmi kolísavého dopytu.

Inštitúcie nemajú k dispozícii porovnateľné súbory ukazovateľov, ktoré by umožnili sledovať prekladateľský postup v inštitúciách rovnakým spôsobom.

• [1]       Zásada viacjazyčnosti je stanovená v článkoch 21, 290 a 314 Zmluvy o EÚ.
• [2]      Úplné náklady zahŕňajú Podľa Dvora audítorov náklady na prekladateľov, sekretárky, riadenie, zamestnancov prekladateľských oddelení, plánovanie, budovy, informačné technológie a riadenie ľudských zdrojov (t. j. vzdelávanie).
• [3]      Pozri tiež PriceWaterhouseCoopers, Hospodársky a sociálny výbor (CES) & Výbor regiónov (CdR), „Analyse comparative de la productivité des départements de traduction des institutions européennes“ (Porovnávacia analýza produktivity prekladateľských oddelení európskych inštitúcií), Brusel, 4. august 2000, s. 24: „Treba poukázať na to, že produktivita prekladateľa v súkromnej organizácii sa pohybuje na úrovni približne 8 až 10 strán denne, bez zohľadnenia práce prostredníctvom „prekladateľskej pamäte“ (jedna strana zodpovedá 350 slovám)“ (350 slov = 2 100 znakov = 1,4 normostrany).

POSTUP

Názov

Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 9/2006 týkajúca sa výdavkov na preklady, ktoré vznikli Komisii, Parlamentu a Rade

Referenčné čísla

2007/2077(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi

CONT 26.4.2007

Výbory požiadané o stanovisko(á)   dátum oznámenia na schôdzi

Bez predloženia stanoviska(-ísk)   dátum rozhodnutia

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

Spravodajca   dátum menovania

Alexander Stubb 20.6.2006

Predchádzajúci spravodajca(-ovia)

Prerokované vo výbore

2.5.2007

Dátum schválenia

5.6.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

18 0 0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Herbert Bösch, Paulo Casaca, Antonio De Blasio, Szabolcs Fazakas, Christofer Fjellner, Ingeborg Gräßle, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jan Mulder, Francesco Musotto, José Javier Pomés Ruiz, Alexander Stubb

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Caspary, Edit Herczog, Bill Newton Dunn, Paul Rübig, Margarita Starkevičiūtė

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Monica Maria Iacob Ridzi

Dátum predloženia

8.6.2007