o úlohe a účinnosti kohéznej politiky pri znižovaní rozdielov v najchudobnejších regiónoch EÚ

(2006/2176(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 12, 87 ods. 3, 137, 141, 158 a článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(2),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2000 v Lisabone a 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2007 s názvom Štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júna 2006 s názvom Stratégia pre rast a zamestnanosť a reforma európskej kohéznej politiky: Štvrtá správa o pokroku v rámci kohézie (KOM(2006)0281),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Tretia správa o pokroku v rámci kohézie: smerom k novému partnerstvu za hospodársky rast, zamestnanosť a kohéziu (KOM (2005)0192),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. marca 2006 pod názvom – Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 (KOM(2006)0092),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2005 s názvom Kohézna politika na podporu rastu a zamestnanosti: Strategické usmernenia Spoločenstva na roky 2007 – 2013 (KOM(2005)0299),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. mája 2005 s názvom Tretia správa o pokroku v rámci kohézie: smerom k novému partnerstvu za hospodársky rast, zamestnanosť a kohéziu (KOM(2005)0192),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2004 s názvom Posilnené partnerstvo pre najodľahlejšie regióny (KOM(2004)0343),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 1996 s názvom Začlenenie zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva (KOM(1996)0067),

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 10/2006 o následnom hodnotení programov cieľov 1 a 3 v rokoch 1994 – 1999 (štrukturálne fondy)(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0241/2007),

A. keďže z článku 158 Zmluvy o ES vyplýva, že cieľom Spoločenstva je podpora harmonického rozvoja a odstraňovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch posilňovaním hospodárskeho rastu,

B.  keďže najchudobnejšie regióny EÚ zahrnuté do konvergenčného cieľa kohéznej politiky sú regióny, v ktorých je HDP na osobu nižší než 75 % priemerného HDP na osobu v celej EÚ,

C. keďže pojem kohézie nie je jasne vymedzený a keďže sa týka mnohých činností podporujúcich harmonický hospodársky, sociálny a územný rozvoj v regiónoch EÚ,

D. keďže v záveroch svojho uznesenia z 24. apríla 2007 o dôsledkoch budúcich rozširovaní na účinnosť kohéznej politiky(4) sa uvádza, že súčasná štruktúra financovania kohéznej politiky sa má s ohľadom na budúce rozšírenia revidovať; keďže sa v nich tiež uvádza, že financovanie regionálnej konkurencieschopnosti a územnej spolupráce sa musí viac zamerať na integráciu regionálnych hospodárstiev a infraštruktúry európskeho významu a na pomoc regiónom pri vyrovnávaní sa s globalizáciou a demografickými zmenami,

E.  keďže jedným zo základných princípov Európskej únie je zásada solidarity, ktorá slúži na zmenšenie rozdielov v regionálnom rozvoji Únie,

F. keďže kohézna politika EÚ doteraz účinne prispela k rozvoju mnohých regiónov bývalých kohéznych krajín (Írsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko), aj keď niektoré regióny stále výrazne zaostávajú, a keďže jej vplyv z hľadiska konvergencie najchudobnejších regiónov pomohol zvýšiť prosperitu celej EÚ,

G. keďže cieľom kohéznej politiky je dosiahnuť hospodársku životaschopnosť členských štátov a regiónov a tým ich nezávislosť od vonkajšej pomoci, hoci príjem prostriedkov zo štrukturálnych fondov nepodlieha časovým obmedzeniam,

H. keďže je nedostatok podrobných informácií a porovnávacích štúdií s hodnotením o pokroku regiónov, ktoré prijímajú prostriedky zo štrukturálnych fondov,

I.   keďže po rozšírení na 27 členských štátov počet obyvateľov rozšírenej EÚ vzrástol takmer na 493 miliónov(5), pričom približne 30 %(6) z nich žije v 100 regiónoch patriacich v súčasnosti do rámca cieľa konvergencie a keďže rozdiely medzi regiónmi z hľadiska HDP sú v štátoch EÚ 27 oveľa väčšie než v štátoch EÚ 15 – priemerný HDP na osobu sa pohybuje v rozmedzí od 24 % (juhovýchodné Rumunsko) do 303 % (Vnútorný Londýn) priemerného HDP v EÚ,

J.   keďže najchudobnejšie regióny v rámci cieľa konvergencie sa v štátoch EÚ 27 nachádzajú predovšetkým v nových členských štátoch, kde sa realizácia kohéznej politiky len nedávno začala, a preto nie je možné vyhodnotiť jej úspešnosť v zmenšovaní rozdielov,

K. keďže hospodársky rast je v najchudobnejších členských štátoch rozdelený nerovnomerne a má tendenciu sústreďovať sa v mestských oblastiach, pričom podstatná časť obyvateľstva v týchto krajinách žije vo vidieckych oblastiach,

L.  keďže sa regióny trpiace hospodárskou chudobou spôsobenou nedostatkom základnej infraštruktúry, obmedzenou dostupnosťou služieb vo verejnom záujme a vysokou nezamestnanosťou vyľudňujú rýchlejšie ako ostatné regióny a keďže sa tým následne znižuje schopnosť týchto regiónov zabezpečiť skutočný rozvoj,

M. keďže článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES vyžaduje, aby Spoločenstvo prispôsobilo svoje politiky a uplatnilo osobitné a špecifické opatrenia na najodľahlejšie regióny, vzhľadom na špecifickú situáciu týchto regiónov, z ktorých väčšina patrí medzi najchudobnejšie regióny EÚ, čo je faktor, ktorý významným spôsobom bráni ich rozvoju, z dôvodu spojených a pretrvávajúcich vplyvov štrukturálneho a geografického znevýhodnenia,

N. keďže v niektorých nových členských štátoch bolo v období rokov 2004 – 2006 využitie financií v najchudobnejších regiónoch v rámci kohéznej politiky nízke,

O. keďže úspešné uplatnenie štrukturálnych fondov EÚ vyžaduje úzku koordináciu medzi orgánmi na miestnej a štátnej úrovni a úrovni Spoločenstva,

P.  keďže pridelenie financií samo osebe nezaručí, že budú využité na dobré účely a keďže orgány v chudobných regiónoch často nemajú príslušné schopnosti a skúsenosti a základné zodpovedajúce finančné prostriedky umožňujúce úplné využitie kohéznych fondov, na ktoré majú nárok,

Q. keďže existuje mnoho dôvodov hospodárskeho zaostávania jednotlivých regiónov a keďže najchudobnejším regiónom EÚ predovšetkým chýba základná infraštruktúra, ktorá má zásadný význam pre vyvážený trvalo udržateľný rozvoj a ďalšie investície, ako aj dostačujúce ľudské zdroje a primerané stimuly pre školstvo, celoživotné vzdelávanie a inovácie,

R.  keďže súkromný kapitál, rizikový kapitál, finančné prostriedky v obehu a mikroúvery pre začínajúce podniky zohrávajú hlavnú úlohu ako motor pre podnikanie, inováciu a tvorbu pracovných miest,

S.  keďže sociálne vylúčenie a extrémne dlhodobá nezamestnanosť prevládajú v najchudobnejších regiónoch, predovšetkým medzi ženami, staršími, znevýhodnenými osobami a zraniteľnými etnickými skupinami,

T.  keďže základné občianske práva zahŕňajú rovnaký prístup mužov a žien k všetkým službám, rovnosť príležitosti na trhu práce a rovnakú dostupnosť vzdelávania, kultúry, zdravotníckych a sociálnych služieb,

1.  naliehavo žiada, aby sa urobili rázne kroky na odstránenie najväčších rozvojových nedostatkov v najchudobnejších regiónoch EÚ a konkrétne poznamenáva, že nové členské štáty, ktoré sa dostali do rámca kohéznej politiky po roku 2004, potrebujú zvláštnu podporu z dôvodu pretrvávajúcich inštitucionálnych, administratívnych a hospodárskych ťažkostí;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité analyzovať historický vývoj v kohéznych krajinách EÚ 15; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s dotknutými členskými štátmi, ich regiónmi, miestnymi orgánmi a inými zainteresovanými stranami jasne zdôraznili na jednej strane opatrenia podnecujúce rast v úspešných regiónoch (ako je Írsko) a na druhej strane hlavné prekážky v zaostávajúcich regiónoch, aby sa v regiónoch nových členských štátov tieto prekážky už neopakovali;

3.  upozorňuje Komisiu a členské štáty na situáciu regiónov, ktoré napriek tomu, že sú v rámci EÚ 15 najchudobnejšie a napriek tomu, že v údajoch o ich rozvoji nedochádza k zlepšeniu, už z čisto štatistických dôvodov nie sú považované za najchudobnejšie regióny EÚ 27; odporúča, aby sa zvážila špecifická situácia týchto regiónov;

4.  domnieva sa, že mimoriadne znepokojivé sú problémy s čerpaním fondov, v prvom rade v nových členských štátoch, ktoré pre procedurálne komplikácie a časové obmedzenie pri realizácii projektov s ťažkosťami plnia zložité požiadavky kohéznej politiky a často nemajú dostatok vlastného kapitálu (súkromného alebo verejného) na predfinancovanie grantov Spoločenstva, v dôsledku čoho prípadní príjemcovia nedokážu získať, dokonca ani požiadať o financie, ktoré by mohli výhodne využiť;

5.  je znepokojený tým, že v niektorých regiónoch je pomoc Spoločenstva nesprávne zameraná, čoho výsledkom je, že situácia týchto regiónov sa napriek mnohým rokom financovania nezlepšuje a prostriedkami Spoločenstva sa mrhá;

6.  navrhuje, aby kohézna politika EÚ náležite zohľadnila rozmanitosť potrieb najchudobnejších regiónov, prispôsobila pomoc ich osobitným vlastnostiam a podmienkam a využila potenciál týchto regiónov s cieľom realizovať projekty, ktoré prinesú trvalé výsledky a skutočný rozvoj na základe viacročných rozvojových plánov s dostatočným prihliadnutím na plány územného rozvoja;

7.  odporúča, aby sa kohézna politika EÚ prispôsobila najodľahlejším regiónom, ako sú uvedené v článku 299 ods. 2, prostredníctvom špeciálnych, špecifických opatrení;podporuje stratégiu, ktorú EÚ uplatňuje s cieľom pomôcť svojim najodľahlejším regiónom a žiada Komisiu, aby urýchlene spresnila obsah tzv. posilneného partnerstva, ktoré oznámila, predovšetkým čo sa týka zlepšenia ich konkurencieschopnosti a akčného plánu pre širšie susedstvo;

8.  odporúča regiónom a členským štátom, aby so zreteľom na urýchlenie hospodárskeho rastu, ďalších investícií a vyváženého trvalo udržateľného rozvoja v najchudobnejších regiónoch uprednostnili projekty určené na zlepšenie regionálnej dostupnosti vybudovaním základnej infraštruktúry, konkrétne v oblasti dopravy a informačných a telekomunikačných technológií, a pritom náležite zohľadnili sociálny a environmentálny vplyv týchto projektov;

9.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pri plánovaní budúcich regionálnych rozvojových programov zohľadnili potrebu vyváženého rozvoja v rámci jednotlivých regiónov; pokladá za mimoriadne dôležité, aby sa prihliadalo na osobitné potreby mestských oblastí v rámci vhodnej mestskej politiky vrátane bytovej politiky pre chudobné štvrte a aby sa rozvíjala vhodná vidiecka politika;

10. považuje za osobitne dôležité priznať viac právomocí v kohéznej politike mestám, aby mohli partnersky reagovať na špecifické potreby mestských oblastí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti integrovaných rozvojových plánov, v ktorých je možné priamo prepojiť kohéznu politiku s mestským plánovaním;

11. nabáda členské štáty, aby využili prírodné a kultúrne bohatstvo najchudobnejších regiónov a zmenili tieto regióny na oblasti príťažlivé pre investorov s cieľom rozvinúť tradičné formy hospodárskej činnosti špecifickej pre daný región a vytvoriť nové formy hospodárskej činnosti; preto naliehavo žiada Komisiu, aby sa viac sústredila na určenie a podporu opatrení na zachovanie špecifických zručností a zvykov, ktoré v zaostávajúcich regiónoch Európy ešte stále prežívajú;

12. víta zameranie pozornosti na využitie kohéznej politiky pri rozširovaní inovačnej kapacity Spoločenstva v období rokov 2007 – 2013; poznamenáva, že tento cieľ by sa mal týkať aj najchudobnejších regiónov; predovšetkým zdôrazňuje, že je potrebné zmenšiť technologickú priepasť v rámci regiónov a členských štátov i medzi nimi formou podpory sietí technologickej spolupráce;

13. pripomína Komisii a členským štátom, že každé hodnotenie kohéznej politiky by malo viesť k zlepšenej inovatívnej kohéznej politike v akejkoľvek rozšírenej únii budúcnosti; poukazuje na potrebu zamerať sa na nové koncepcie územného rozvoja a konkrétnejšie predstavy podpory rastu regionálneho kritického množstva v okolí mestských oblastí alebo iných regionálnych zhlukov; takisto poukazuje na potrebu uplatňovať diferencovaný prístup k využívaniu štrukturálnych fondov podľa potrieb všetkých regiónov;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili projekty zvyšujúce regionálne kapacity s cieľom vytvoriť a osvojiť si nové technológie, konkrétne tie, ktoré súvisia s ochranou životného prostredia, rozvojom prírodných zdrojov a zahŕňajú šírenie modelov založených na nižšej spotrebe energie a využití obnoviteľných zdrojov energie, aby sa tak tieto regióny mohli dostať v oblasti ekologických inovácií do čela bez toho, aby museli pretrpieť negatívne aspekty trvalo neudržateľného rozvoja, s ktorými sa počas svojho rozvoja stretli iné regióny;

15. zdôrazňuje dôležitosť územnej spolupráce (cezhraničnej, medzinárodnej a medziregionálnej) v kontexte kohéznej politiky EÚ na podporu vyváženého rozvoja; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie sietí regionálnej a sektorovej spolupráce zahŕňajúcich najchudobnejšie regióny;

16. vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali podnikanie v najchudobnejších regiónoch pomocou integrovaného systému hospodárskych a sociálnych stimulov pre investorov a upozorňuje na potrebu zásadného zjednodušenia administratívnych postupov, konkrétne v súvislosti s vytvorením nových a rozšírením súčasných hospodárskych činností;

17. vyzýva členské štáty, aby propagovali podnikanie na školách a podporili vzdelávacie systémy pre budúcich podnikateľov zamerané najmä na mladých ľudí, ženy, staršie osoby a menšiny vystavené sociálnemu vylúčeniu;

18. víta nové nástroje akými sú iniciatívy Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredne veľké podniky (JEREMIE) a Spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach (JESSICA); upozorňuje však na skutočnosť, že tieto nástroje prišli neskoro na to, aby sa dali v plnej miere využiť, a že informovanosť o ich možnostiach je na miestnej a regionálnej úrovni stále veľmi nízka; poukazuje na súrnu potrebu rozšírenia takýchto nástrojov a ich uplatňovania v čo najširšej možnej miere v členských štátoch, ako aj ich uplatňovania v súlade so súčasnou situáciou v tých štátoch, berúc do úvahy skutočné potreby potenciálnych príjemcov pomoci a ich praktickú schopnosť tieto nástroje využívať;

19. vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie pri poskytovaní technickej pomoci členským štátom a regiónom formou vytvorenia príslušných vzdelávacích programov; víta iniciatívu s názvom Spoločná pomoc pri podpore projektov v európskych regiónoch (JASPERS), na poskytovanie pomoci pri realizácii veľkých projektov;

20. víta nedávnu iniciatívu Regióny za hospodársku zmenu a v nej vyjadrený záväzok šíriť najlepšie postupy, ktoré v minulosti mali zreteľne kladný vplyv a prispeli k regionálnemu hospodárskemu rastu; zároveň vyzýva Komisiu, aby dbala o zapojenie najchudobnejších regiónov do siete výmeny najlepších skúseností a zároveň sprístupnila popis takýchto postupov na verejnej internetovej stránke vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie;

21. vyzýva členské štáty, aby využili partnerstvo súkromného a verejného sektora ako účinný prostriedok zapojenia súkromného kapitálu do financovania regionálnych projektov; v tejto súvislosti navrhuje vypracovanie jednoduchých a transparentných pravidiel regulujúcich nadviazanie takéhoto partnerstva vzhľadom na ich dlhodobý vplyv na verejné financie;

22. vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie pri príprave zrozumiteľnejších smerníc, pravidiel a usmernení s cieľom predísť chybnej interpretácii a podporiť realizáciu programov;

23. vyzýva členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby naďalej zjednodušovali postupy s cieľom zabezpečiť transparentnosť a účinnosť prideľovania financií a ich rýchle doručenie konečným príjemcom; z tohto hľadiska tiež navrhuje, aby sa v plnej miere využila myšlienka jednotných kontaktných bodov a aby sa posilnilo využívanie fondov; vyzýva tiež členské štáty, aby plnili požiadavky Európskej iniciatívy za transparentnosť a povinnosti riadiaceho orgánu za elektronické alebo iné zverejňovanie zoznamu prijímateľov, názvov operácií a súm z verejných financií pridelených pre tieto operácie, ako je to stanovené v článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 (7) z 8. decembra 2006;

24. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú politickú, technickú a administratívnu koordináciu a skutočný súlad s princípom partnerstva zamerané na správne riadenie fondov; vyjadruje obavy z nedostatku správne fungujúcich koordinačných a partnerských mechanizmov v najchudobnejších regiónoch;

25. upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na skutočnosť, že v záujme zabezpečenia vyváženého rozvoja treba dosiahnuť synergiu hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska nadväzujúc na analýzu dôvodov hospodárskeho zaostávania, s osobitným prihliadnutím na nezamestnanosť a jej základné štruktúry predovšetkým v najchudobnejších regiónoch;

26. zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti v niektorých najchudobnejších regiónoch EÚ presahuje 20 %; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že nezamestnanosť predstavuje problém, ktorý ovplyvňuje predovšetkým najchudobnejšie regióny a je vyššia medzi ženami a medzi menšinami vystavenými sociálnemu vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby podporili ženy na trhu práce a vyrovnali v tejto oblasti rozdiely medzi mužmi a ženami; upozorňuje tiež na veľmi špecifickú situáciu rómskeho obyvateľstva, pre ktoré je problém dlhodobej nezamestnanosti kritický;

27. zdôrazňuje potrebu správneho využitia Európskeho sociálneho fondu investovaním do ľudského kapitálu v najchudobnejších regiónoch formou poskytovania lepších možností vzdelávania a trvalým zvyšovaním kvalifikácie, najmä mladých ľudí, žien a starších osôb a menšín vystavených sociálnemu vylúčeniu a investovaním do súvisiacich krokov a príslušnej podpory, komunitných a opatrovateľských služieb, ktoré zlepšujú možnosti zamestnať sa;

28. zdôrazňuje, že rovnosť žien a mužov treba propagovať na všetkých úrovniach formulácie a realizácie projektov prichádzajúcich do rámca kohéznej politiky EÚ;

29. poznamenáva, že rok 2007 bol vyhlásený za Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali projekty, ktoré zlepšujú informovanosť o začlenení rodového hľadiska do všetkých programov Spoločenstva, konkrétne v tých, ktoré majú vplyv na hospodársku a sociálnu súdržnosť;

30. vyzýva Komisiu, aby zdokonalila systém hodnotenia kohéznej politiky a navrhla nové prostriedky merania regionálneho rozvoja, ktoré nebudú vychádzať len z HDP, ale aj z iných ukazovateľov, napríklad miery nezamestnanosti a iných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov; a zároveň zlepšila metodiku výpočtu parity kúpnej sily, konkrétne tým, že namiesto celoštátnych vytvorí regionálne ukazovatele;

31. vyzýva Komisiu, aby mu pravidelne poskytovala aktuálne, spoľahlivé a porovnateľné štatistické informácie, ktoré mu umožnia presné hodnotenie pokroku dosiahnutého pri rozvoji najchudobnejších regiónov EÚ;

32. vyzýva Komisiu, aby vo svojom strednodobom preskúmaní rozpočtu Spoločenstva na rok 2009 a v nasledujúcej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti analyzovala vplyv kohéznej politiky a preskúmala príčiny prípadných nežiaducich výsledkov politík Spoločenstva s cieľom zaistiť maximálnu možnú účinnosť kohéznej politiky v programovom období 2007 – 2013;

33. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 210, 31. 7. 2006, s. 25. Korigendum zverejnené v Ú. v. ES L 239, 1. 9. 2006, s. 248. (2) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (3) Ú. v. EÚ C 302, 12.12.2006, s 1. (4) Prijaté texty, P6_TA(2007)0130. (5) 492 852 386. Zdroj: Eurostat/Úrad pre sčítanie obyvateľstva USA. (6) Zdroj: Eurostat, Statistics in Focus – Economy and Finance (Zamerané na štatistiku – Hospodárstvo a financie) 17/2006. (7) Ú. v. ES L 371, 27. 12. 2006, s. 1.

Kohézna politika EÚ vstupuje do nového programového obdobia. Tento rok je prvým rokom finančného výhľadu na obdobie rokov 2007 – 2013, v ktorom platia nové nariadenia týkajúce sa kohéznej politiky. Prijali sa strategické usmernenia a vymedzili sa základné smery politiky. Nastáva čas na predloženie príslušných odporúčaní zameraných na dosiahnutie maximálnej účinnosti novej kohéznej politiky. Táto správa z vlastnej iniciatívy sa na základe štatistických údajov ukazujúcich doterajší vplyv kohéznej politiky a s vedomím problémov, ktoré niektorým krajinám zabránili využiť všetky výhody štrukturálnych fondov, snaží prispieť k tomu, aby bola kohézna politika v programovom období rokov 2007 – 2013 čo najúčinnejšia a mala čo najviditeľnejší a maximálne rozpoznateľný vplyv, predovšetkým v najchudobnejších regiónoch.

Je životne dôležité zdôrazniť zásady, na ktorých by členské štáty a EÚ mohli založiť svoju činnosť s cieľom zvýšiť účinnosť kohéznej politiky v najchudobnejších regiónoch a dosiahnuť v nich najlepšie možné výsledky z hľadiska sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. Financie pre regióny, ktoré patria do rámca cieľa konvergencie, sú už vo finančnom výhľade na obdobie rokov 2007 – 2013 vyčlenené a teraz treba zabezpečiť, aby sa financie skutočne vyčerpali, aby najchudobnejšie regióny dosiahli aspoň priemernú rozvojovú úroveň štátov EÚ 27. To umožní postupné odstraňovanie stále obrovských rozdielov medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi EÚ.

Väčšina najchudobnejších regiónov sa nachádza v nových členských štátoch, ktoré často nemajú dostatok administratívnych kapacít, zručností a skúseností na to, aby dokázali dostupné financie využiť. Správa obsahuje veľa odporúčaní a poznámok zameraných na zlepšenie čerpania a využitia štrukturálnych fondov, a tým dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja v najchudobnejších regiónoch.

Hlavným cieľom kohéznej politiky EÚ je zmenšenie rozvojových rozdielov medzi regiónmi; rýchly rozvoj najchudobnejších regiónov je v záujme celej Únie. V súčasnosti do konvergenčného cieľa kohéznej politiky patrí 100 regiónov pokladaných za najchudobnejšie, teda takých, v ktorých je HDP na osobu nižší než 75 % priemerného HDP na osobu v EÚ.

Rozdiely medzi regiónmi z hľadiska HDP na osobu sú mimoriadne veľké a v štátoch EÚ 27 sú výraznejšie než v štátoch EÚ 15. Tieto rozdiely ukazuje tabuľka č. 1.

Tabuľka č. 1: Regionálny HDP na osobu v štátoch EÚ 27 – údaje za rok 2004 (v priemernom HND na obyvateľa, EÚ 27 = 100)

Zdroj: Tlačová správa Eurostatu č. 23/2007 – 19. februára 2007.

Údaje obsiahnuté v tabuľke a publikované agentúrou Eurostat ukazujú, že existuje veľký rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi EÚ a že väčšina najchudobnejších regiónov sa nachádza v členských štátoch strednej a východnej Európy, ktoré sa pripojili k Únii pri posledných dvoch rozšíreniach (2004 a 2007).

Uvedená situácia vyžaduje vážne praktické kroky zamerané na odstránenie rozdielov medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi. Aby regióny, ktoré zaostávajú z hľadiska rozvoja, prechádzajú reštrukturalizáciou alebo nesú následky osobitného geografického, hospodárskeho či sociálneho obmedzenia(1), dokázali zaistiť vyvážený rozvoj, treba im okrem dostupných financií poskytnúť aj technickú pomoc, ktorá by im umožnila zvládnuť procedurálne problémy sprevádzajúce uplatňovanie kohéznej politiky EÚ.

Kohézna politika umožnila mnohým chudobným regiónom dosiahnuť uspokojivú úroveň rozvoja. Všetky štyri krajiny predtým známe ako tzv. kohézne krajiny (Írsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko) dosiahli pomocou štrukturálnych a kohéznych fondov pozoruhodnú úroveň hospodárskeho rastu.

Tabuľka č 2

Základy položené kohéznymi krajinami z hľadiska HDP na osobu (EÚ =100)

                                  Španielsko Portugalsko  Grécko Írsko

Zdroj: Catching-up in Europe: The experiences of Portugal, Spain and Greece in the Nineties (Doháňanie Európy: Skúsenosti Portugalska, Španielska a Grécka v deväťdesiatych rokoch), Karl Aiginger; systémová štúdia Wifo (Österreichisches Institut für wirtschaftsforschung) č. 212, december 2003, s. 4.

Nedostatok súhrnných alebo dostatočne porovnateľných štatistík o rozvoji v najchudobnejších regiónoch znemožňuje presnú analýzu miery, do akej štrukturálne fondy prispeli k regionálnemu rozvoju. Celková analýza údajov o HDP však ukazuje, že v období od šesťdesiatych rokov do roku 2002 vzrástol HDP Španielska zo 60,76 % na takmer 85 % priemerného HDP Spoločenstva, HDP Portugalska zo 40 % na 69 %, Grécka zo 44 % na 66 % a Írska zo 65 % na 122 %.

Na základe týchto pozitívnych príkladov sa dá predpokladať, že členské štáty patriace do rámca súčasného cieľa konvergencie postupne využijú príležitosti, ktoré im nová kohézna politika ponúka, konkrétne preto, že hoci dosahujú nižšiu úroveň HDP ako je priemer EÚ, ich miera hospodárskeho rastu priemer EÚ výrazne prevyšuje, a teda vykazujú veľký rozvojový potenciál.

Tabuľka č 3

Reálna miera rastu HDP

Miera rastu HDP – percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu roku

(údaje týkajúce sa rokov 2006, 2007 a 2008 predstavujú odhady)

1997 -98 -99 -00 -01 -02 -03 -04 -05 -06 -07 -08

Zdroj: Eurostat.

Ako ukazuje tabuľka č. 3, dve krajiny, ktoré sa stali členmi EÚ v roku 2007 – Bulharsko a Rumunsko – vykazujú pomerne vysoký potenciál hospodárskeho rastu. Uplatnenie tohto potenciálu v plnej miere vyžaduje v prvom rade náležitú prípravu, ktorá zahŕňa účinnú správu.

Štatistické údaje o čerpaní fondov v prvých dvoch rokoch však ukazujú, že hoci členské štáty, ktoré sa k Únii pripojili v roku 2004, dosiahli veľký hospodársky pokrok, nedokázali v plnej miere využiť fondy dostupné až do roku 2006 najmä z dôvodu, ktorý sa dá všeobecne označiť ako administratívne nedostatky.

Tabuľka č 4

Zdroj: Prezentácia Dalie Grybauskaitė, komisárky Európskej komisie pre finančné plánovanie a rozpočet, Brusel, 21. septembra 2006.

Existuje veľa príkladov nedostatočného využitia dostupných financií zo strany nových členských štátov. Najväčšie ťažkosti s čerpaním financií majú spravidla najchudobnejšie regióny. Orgány týchto regiónov často nemajú potrebné zručnosti, skúsenosti či zodpovedajúce financie na to, aby splnili zložité požiadavky kohéznej politiky, a preto nedokážu uplatniť svoj oprávnený nárok na financie.

Treba zdôrazniť, že inštitucionálne kapacity predstavujú základnú podmienku úspešnej realizácie programov a projektov a rozvoja ľudských zdrojov. V období predvstupovej pomoci sa v rámci rôznych programov prejavilo množstvo inštitucionálnych, riadiacich a administratívnych nedostatkov na strane príjemcov. V záujme správneho investovania a využitia financií treba čo najskôr vyriešiť tie nedostatky, ktoré do tejto chvíle neboli napravené.

Preto je potrebné:

- zlepšiť správu s cieľom umožniť regiónom prijímajúcim financie, aby dokázali pomoc čerpať a efektívne ju použiť,

- poskytnúť technickú pomoc, predovšetkým pri príprave realizácie nových projektov,

- dosiahnuť kvalitu – vonkajšiu vo forme odborných znalostí i vnútornú, aby bolo možné určiť skutočné potreby,

- kontrolovať kvalitu projektov a vynakladania financií a zhodnotiť udržateľnosť realizovaných projektov.

Dôležitá je aj rýchlosť uvoľnenia financií pre spôsobilé regióny. Niekedy trvá veľmi dlho, kým sa financie dostanú k príjemcom, čo zvyšuje náklady na projekty. Poskytovanie financií sa musí zakladať na transparentných pravidlách a jasných kritériách.

Ťažko sa dá vyhnúť zložitým mechanizmom uplatňovania štrukturálneho financovania, na ktoré majú vplyv tri odlišné úrovne regulácie, a to pravidlá Spoločenstva, rámce jednotlivých členských štátov a regionálne postupy. Zjednodušenie postupov teda predstavuje problém, ktorý sa musí riešiť na všetkých troch úrovniach s cieľom predísť akejkoľvek následnej interpretácii a podporiť a urýchliť realizáciu programov.

Správne riadenie štrukturálnych fondov vyžaduje koordináciu jednotlivých úrovní (politickej, technickej a administratívnej). To predstavuje pálčivý problém predovšetkým v nových členských štátoch, v ktorých treba prijať účinnejšie kroky. Mimoriadny význam majú diskusie o dosiahnutí kohézie medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a regiónmi, pričom sa z tohto štruktúrovaného dialógu nesmie vynechať žiadna sféra riadenia.

Kohézna politika sa týka nielen financovania, ale aj partnerstva medzi jednotlivými účastníkmi. Na posilnenie pákového účinku nestačia praktické kroky a spolupráca len na jednej úrovni. Mimoriadny význam tu má partnerstvo a dobré informačné toky. Okrem toho treba stanoviť rámec na realizáciu potrebných vzájomných väzieb a vybudovať systém výmeny skúseností. To by mohlo viesť k prijatiu pravidiel a noriem rozširujúcich administratívne kapacity v súvislosti s uplatnením pravidiel a nariadení.

Hospodársky rast má tendenciu sústreďovať sa v určitých oblastiach. Táto skutočnosť sa zvlášť prejavuje v stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, v ktorých rýchlo rastú regióny hlavných miest. Rast miest a väčšia hospodárska súťaž môžu v mnohých smeroch slúžiť ako katalyzátory rozvoja susediacich vidieckych spoločenstiev. Pravdou však zostáva, že niektoré regióny hospodársky rast doteraz nezaznamenali. Navyše samotné centrá rastu – mestá – čelia problémom v chudobnejších štvrtiach, preto by sa účinná mestská politika mala tiež venovať otázkam upadajúcich sídlisk a sociálneho vylúčenia. Okrem toho sa regióny trpiace hospodárskou chudobou spôsobenou nedostatkom základnej infraštruktúry, obmedzenou dostupnosťou služieb vo verejnom záujme a vysokou nezamestnanosťou vyľudňujú rýchlejšie ako ostatné regióny a potrebujú takú politiku, ktorá podporí podnikanie a ochráni populačnú základňu týchto regiónov s cieľom dosiahnuť skutočný rast.

Urýchlenie hospodárskeho rastu v najchudobnejších regiónoch je základnou podmienkou dosiahnutia a udržania vysokej životnej úrovne v Únii. Zásadný význam pre budúcu konkurencieschopnosť a silu EÚ v celosvetovom meradle má regionálna konvergencia v jej rámci. Ak však budú regióny čeliace rozvojovým problémom naďalej zaostávať, a tým odkladať rastúci objem nákladov, hrozí riziko oslabenia dosahu politiky.

Treba určiť špecifické potreby najchudobnejších regiónov a nájsť vhodné prostriedky na urýchlenie ich rastu formou využitia ich prírodných zdrojov, kultúrneho bohatstva a životného prostredia, pričom treba venovať náležitú pozornosť ich ochrane a rozvoju. Zásadnou požiadavkou je stanovenie hlavných potrieb jednotlivých regiónov a zameranie financií na správne ciele.

V kohéznych krajinách treba vybudovať základy infraštruktúry pre ďalšie investície. Neexistuje žiadny vnútorný rozpor medzi konkurencieschopnosťou a cieľom kohézie, treba však pochopiť, v akých podmienkach pákový účinok podnecuje rast. Ak chcú chudobné regióny dosiahnuť určitý stupeň konkurencieschopnosti, musia mať dostatočne rozvinutú infraštruktúru. Veľký význam majú aj investície do vzdelávania a budovanie ľudského kapitálu v najchudobnejších regiónoch, pretože ľudské zdroje majú rozhodujúci vplyv na (okrem iného) príťažlivosť regiónov pre investorov a zaručenie budúceho rastu.

Je nevyhnutne potrebné širšie využívať a propagovať partnerstvo verejného a súkromného sektora so zreteľom na rozvoj najchudobnejších regiónov. Treba stanoviť pravidlá uplatňovania partnerstva verejného a súkromného sektora a odstrániť jeho prekážky. Nové členské štáty nemajú dostatok osvedčených postupov a zapojenie súkromného kapitálu má zásadný význam pre získavanie ďalších investícií. Finančná pomoc sa musí využívať transparentným spôsobom, aby bolo možné zabezpečiť, že pomôže dosiahnuť stanovené ciele.

Programy Jaspers, Jeremie a Jessica predstavujú vynikajúce prostriedky na poskytovanie pomoci (okrem iného) malým a stredným podnikom na regionálnej úrovni, členské štáty a Komisia však musia urobiť viac na propagáciu týchto iniciatív s cieľom zabezpečiť ich úplné a účinné využitie, predovšetkým v najchudobnejších regiónoch.

Hospodársky rozvoj úzko súvisí s inováciou, ktorá predstavuje hlavný činiteľ regionálneho rozvoja. Kohézna politika EÚ musí v súlade s Lisabonskou stratégiou smerovať k zvyšovaniu inovačnej kapacity EÚ, a preto je dôležité, aby sa nezanedbalo úsilie chudobných regiónov dosiahnuť tento cieľ. Dôležitým činiteľom pri podpore inovácie sú kvalitnejšie právne predpisy v krajinách EÚ, ktoré by neblokovali, ale podporili inovačné postupy v dôležitých odvetviach hospodárstva. Z tohto hľadiska sú najchudobnejšie regióny najzraniteľnejšie.

Pre trvalo udržateľný rozvoj najchudobnejších regiónov má mimoriadny význam aktívna podpora podnikania, ktorá vyžaduje zapojenie všetkých zúčastnených strán. Podnikanie sa musí podporovať najmä medzi ženami a osobami vstupujúcimi na trh práce, ako aj medzi sociálne vylúčenými skupinami.

Je potrebné dosiahnuť synergiu medzi politikami na európskej a národnej úrovni. Politiky by si nemali protirečiť, ale navzájom sa dopĺňať. Napríklad koncentrácia výhod iných politík môže v určitých krajinách a regiónoch oslabiť dosah rozvojových politík. Regionálny rozvoj musí mať aj sociálny a environmentálny rozmer. V záujme posilnenia súdržnosti a účinného rozvoja v najchudobnejších regiónoch treba aktivizovať a úplne zapojiť všetky zúčastnené strany.

Strednodobé preskúmanie rozpočtu Spoločenstva na rok 2009 a štvrtá správa o hospodárskej a sociálnej kohézii musia zohľadniť a analyzovať dosah akejkoľvek kolízie jednotlivých politík.

Hoci HDP predstavuje dobrý ukazovateľ regionálnej hospodárskej konvergencie, nejde o adekvátny prostriedok na meranie sociálnej a územnej kohézie. Napríklad niektoré chudobnejšie regióny dosahujú uspokojivý hospodársky rast, ale problém predstavuje vysoká nezamestnanosť, čo má nepriaznivý vplyv na demografický regionálny vývoj. Preto treba použiť ďalšie ukazovatele s cieľom získať jasný obraz o skutočných potrebách najchudobnejších regiónov. Diskusie o štvrtej kohéznej správe by mali zahrnúť diskusiu o kohéznych ukazovateľoch a spôsoboch merania regionálneho rozvoja.

Treba bojovať proti nezamestnanosti, ktorá najviac postihuje najchudobnejšie regióny. Zvlášť znepokojujúca je existencia dlhodobej nezamestnanosti medzi určitými sociálnymi skupinami, ako aj priamo súvisiaci problém sociálneho vylúčenia. Na účely dosiahnutia sociálnej kohézie treba venovať úsilie zabezpečeniu maximálne možnej integrácie postihnutých osôb. K základným činiteľom sociálnej kohézie v EÚ patrí tiež otázka rovnosti príležitostí žien a mužov na trhu práce. Doteraz existujú významné rozdiely v platoch žien a mužov, čo nepriaznivo pôsobí na hospodársky rast. Pozornosťou venovanou rodovo motivovaným nedostatkom sa prehĺbi účinnosť uplatňovania kohéznej politiky a umožní realizácia takých projektov, ktoré nebudú poznamenané rodovou diskrimináciou, ako aj zosúladenie pracovného a rodinného života.

Pri realizácii a hodnotení programov a projektov treba poskytovať informácie o potrebe a prostriedkoch uplatnenia princípu rodovej rovnosti, s lepším využitím existujúcich štúdií a analýz. Uvedené zásady je možné uplatniť v praxi napríklad snahou o rodové rozpočtovanie (napríklad kontrolou, či rozpočet dostatočne pokrýva opatrenia na dosiahnutie rovnakých príležitostí), zvyšovanie rodového povedomia medzi sociálnymi partnermi a príslušnými účastníkmi a zaistenie dostupnosti odbornosti v tejto oblasti. Mimoriadny význam pri zvyšovaní účinnosti kohéznej politiky má inteligentný prístup k rodovej problematike v sociálnom a hospodárskom živote a vyhýbanie sa stereotypnému prístupu k sociálnym úlohám založenému na rode.

Riešenie problémov, s ktorými bojujú najchudobnejšie regióny EÚ, vyžaduje vyvážený program prispôsobený ich osobitným vlastnostiam. Orgány zodpovedné za zostavovanie viacročných plánov by mali v prvom rade venovať pozornosť udržateľnosti realizovaných projektov a ich vplyvu na regionálny rozvoj. Treba sa zamerať najmä na projekty súvisiace s dostupnosťou regiónov, teda na dopravu a informačnú a telekomunikačnú infraštruktúru. Vybudovanie platformy založenej na vhodných hospodárskych stimuloch zvýši príťažlivosť regiónov pre investorov a prinesie trvalo udržateľný hospodársky rast, ktorý pomôže odstrániť rozvojové nedostatky.

(1) Najodľahlejšie regióny, ostrovy, horské oblasti a riedko osídlené územia.