SPRÁVA o zvolaní medzivládnej konferencie (MVK): stanovisko Európskeho parlamentu (článok 48 Zmluvy o EÚ)
9.7.2007 - (11222/2007 – C6-0206/2007 – 2007/0808(CNS))
Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Jo Leinen
PR_CNS
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k zvolaniu medzivládnej konferencie (MVK): stanovisko Európskeho parlamentu (článok 48 Zmluvy o EÚ)
(11222/2007 – C6-0206/2007 – 2007/0808(CNS))
Európsky parlament
– so zreteľom na článok 48 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0206/2007),
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
– so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá bola podpísaná 29. októbra 2004 v Ríme (ďalej len „ústavná zmluva“),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie podpísanú a vyhlásenú 7. decembra 2000 v Nice,
– so zreteľom na Laekenskú deklaráciu z 15. decembra 2001 o budúcnosti Únie,
– so zreteľom na Berlínsku deklaráciu z 25. marca 2007 pri príležitosti 50. výročia podpísania Rímskych zmlúv,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 12. januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu[1] a zo 7. júna 2007 o pláne ústavného procesu Európskej únie[2],
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. mája 2007 k plánu ústavného procesu a stanovisko Výboru regiónov k obnoveniu reformného procesu Európskej únie pred zasadnutím Európskej Rady 21. a 22. júna 2007,
– so zreteľom na spoločnú parlamentnú schôdzu o budúcnosti Európy, ktorá sa konala 11. a 12. júna 2007 v Bruseli,
– so zreteľom na mandát MVK obsiahnutý v záveroch predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 21. a 22. júna 2007 v Bruseli,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0279/2007),
keďže:
A. dva roky úvah o budúcnosti Európy potvrdili, že je potrebné zachovať a zlepšiť obsah inovácií, ktoré priniesla ústavná zmluva, pokiaľ ide o demokraciu, efektívnosť a transparentnosť, aby sa zaručilo riadne fungovanie Európskej únie a posilnili práva jej občanov, ako aj jej úloha vo svete;
B. tento postoj všeobecne zdieľajú národné parlamenty členských štátov a Európsky parlament, ktorých zástupcovia vypracovali základ týchto inovácií počas Konventu o charte základných práv a Konventu o budúcnosti Európy;
C. Európska rada súhlasila so zvolaním MVK s mandátom zameraným na transformáciu väčšiny inovácií obsiahnutých v ústavnej zmluve na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k platným zmluvám;
D. tento mandát je veľmi presne vymedzený a konferencii tiež umožňuje rýchlo sa dohodnúť na zmene niektorých inovácií obsiahnutých v ústavnej zmluve bez toho, aby bola ohrozená ich podstata;
E. mandát však upúšťa od ambície vytvoriť jednotnú ústavnú zmluvu, ktorá by nahradila existujúce zmluvy, od terminológie, ktorá by občanom poskytla jasnú predstavu o povahe aktov Únie, a od súboru symbolov, ktoré by občanom umožnili ľahšie sa identifikovať s Európskou úniou, a zahŕňa niekoľko výnimiek v určitých oblastiach, s ktorými majú jednotlivé členské štáty ťažkosti;
F. mandát sa dostatočne nezaoberá novými výzvami, ktorým Únia čelí od podpísania ústavnej zmluvy;
G. Európsky parlament je ako jediná inštitúcia priamo volená občanmi viazaný povinnosťou vyjadrovať sa v spoločnom záujme Európskej únie, aby posilnil európsky dom a jeho metódu Spoloèenstva, ktorá bola po viac ako 50 rokov zdrojom mieru, stability a prosperity;
1. víta úsilie vynaložené nemeckým predsedníctvom Rady na dosiahnutie jednomyseľnej dohody na samite z 21. – 22. júna 2007,
2. berie na vedomie mandát MVK, ktorý bol odsúhlasený Európskou radou, víta jeho dôsledné spresnenie a prísny časový plán ukončenia MVK a vyzýva členské štáty, aby neustúpili od záväzkov, ku ktorým sa prihlásili na Európskej rade; vyjadruje súhlasné stanovisko k zvolaniu MVK;
3. s poľutovaním však konštatuje, že tento mandát znamená stratu niektorých dôležitých prvkov, ktoré boli odsúhlasené počas MVK v roku 2004, napríklad definície EÚ ako únie občanov a štátov Európy; taktiež vyjadruje poľutovanie nad veľkým oneskorením v zavedení ďalších prvkov
4. vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že mandát umožňuje rastúci počet výnimiek udelených určitým členským štátom z vykonávania hlavných ustanovení zamýšľaných zmlúv, čo by mohlo viesť k oslabeniu súdržnosti Únie,
5. s poľutovaním konštatuje, že mandát umožňuje rôzne úpravy formulácií v porovnaní s ústavnou zmluvou, čo vyvoláva dojem nedôvery voči Únii a jej inštitúciám a teda vysiela zlý signál verejnosti,
6. vyjadruje poľutovanie nad ubúdajúcou dobrou vôľou v prospech Európy a politickou odvahou predstaviteľov členských štátov a taktiež znepokojenie nad vývojom postojov, ktoré nesúhlasia s európskymi myšlienkami solidarity a integrácie;
7. zdôrazňuje, že mandát umožňuje úpravu názvoslovia právnych aktov, ale neumožňuje žiadnu podstatnú zmenu v ich štruktúre a hierarchii, a vyjadruje svoj zámer podrobne preskúmať spôsob, akým sa to zavedie do príslušných ustanovení, s cieľom zabezpečiť politickú zodpovednosť a zachovať jeho legislatívne právomoci, najmä pokiaľ ide o kontrolu delegovaných aktov,
8. víta však skutočnosť, že mandát zachováva do veľkej miery podstatu ústavnej zmluvy, najmä jednotnú právnu subjektivitu Únie a potlačenie pilierovej štruktúry, rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade a spolurozhodovania Parlamentom a Radou, prvky participatívnej demokracie, právne záväzné postavenie Charty základných práv, posilnenie súdržnosti vonkajšej činnosti Únie a vyvážený inštitucionálny balík,
9. konštatuje, že všetky pozitívne výsledky v oblasti posilňovania demokratických postupov a občianskych práv, v oblasti rozširovania právomocí a v oblasti definovania hodnôt a cieľov EÚ sú výsledkom práce Konventu o budúcnosti Európy,
10. víta skutočnosť, že hospodárska a menová únia bola v zmluve o Európskej únii uvedená ako cieľ EÚ;
11. víta skutočnosť, že mandát umožňuje zaviesť do zmlúv určité nové prvky, napríklad výslovnú zmienku o zmene klímy a solidarite v oblasti energetiky,
12. pripomína, že EÚ sa pred svojimi občanmi, ako aj pred celým svetom vyhlásila za spoločenstvo hodnôt, že základné práva a slobody predstavujú najvnútornejšiu podstatu takéhoto spoločenstva, že tieto práva a slobody sú podrobne vyjadrené v Charte základných práv a mnohokrát boli uznané inštitúciami EÚ a všetkými členskými štátmi; preto považuje za dramatický krok späť a závažné narušenie vnímania svojej najvnútornejšej identity, ak sa teraz jeden alebo viacero členských štátov rozhodne odstúpiť od uplatňovania Charty základných práv; preto ešte raz naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie v záujme prekonania tohto vnútorného rozporu a dosiahnutia dohody o neobmedzenom uplatňovaní charty;
13. vyzýva MVK, aby svoju prácu ukončila do konca roka 2007 a umožnila tak nadobudnutie účinnosti novej zmluvy v dostatočnom predstihu pred európskymi voľbami v roku 2009,
14. víta posilnenie foriem svojej účasti na MVK na všetkých úrovniach, ako odsúhlasila Európska rada,
15. si vyhradzuje právo predložiť MVK konkrétne návrhy k špecifickým bodom v rámci mandátu,
16. v pravý čas zareaguje na výzvu Európskej rady, aby sa zaoberal otázkou svojho zloženia,
17. zdôrazňuje svoj zámer starostlivo preskúmať výsledok MVK s cieľom zhodnotiť, či sa reformy odsúhlasené v priebehu rokovaní dostatočne zhodujú s jeho výkladom mandátu,
18. vyzýva členské štáty a ich zástupcov, aby zabezpečili úplnú transparentnosť práce MVK, najmä zverejňovaním všetkých dokumentov, ktoré sa jej predložia na diskusiu,
19. potvrdzuje svoj zámer udržiavať veľmi intenzívny vzťah s národnými parlamentmi a občianskou spoločnosťou v priebehu procesu revízie zmlúv,
20. vyzýva MVK, aby v záujme transparentnosti zabezpečila, že výsledky jej práce budú zverejnené aj vo forme návrhu konsolidovaného znenia zmlúv,
21. oznamuje pevné odhodlanie predložiť po voľbách v roku 2009 nové návrhy na budúce ústavné usporiadanie Únie v súlade s doložkou o revízii zmluvy[3], keďže Európska únia je spoločným projektom, ktorý sa neustále obnovuje,
22. vyzýva MVK a Komisiu, aby predložili konkrétne návrhy na opätovné zapojenie európskych občanov do pokračovania ústavného procesu,
23. vyzýva príslušný výbor, aby preskúmal možnosť zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku s cieľom poskytnúť vo svojich činnostiach a priestoroch formálny rámec vlajke a hymne Európskej únie, ktoré ustanovuje Európska ústava,
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie, ktoré predstavuje stanovisko Parlamentu k zvolaniu MVK, postúpil Rade, Komisii, hlavám štátov alebo predsedom vlád členských štátov, parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.
- [1] Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2007)0234.
- [3] Pozri článok IV-443 ústavnej zmluvy.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
v súlade s článkom 48 ods. 3 rokovacieho poriadku
predložil Marco Cappato
Zmluvy Európskej únie udeľujú Európskemu parlamentu právomoc vyjadriť svoje stanovisko k zvolaniu MVK, ktorá je poverená pozmeňovaním a doplňovaním zmlúv. Európska rada sa skončila 24. júna a ustanovila „uzavretý” mandát a pevne stanovený harmonogram, ktorého zámerom či cieľom je nariadiť Parlamentu lehoty, metódy a postupy nekompatibilné s podstatou fungovania parlamentu, transparentnosťou a demokratickou povahou revízneho procesu.
Nielen postupy Európskeho parlamentu, ale aj všetky demokratické procesy na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva boli narušené ilúziou o účinnosti autoritatívnosti a byrokracie, ktorú je možné uskutočniť len na úkor Európy ako celku a v prospech Európy jednotlivých strán a krajín.
Ak sa toto všetko zrealizuje (a hrozí, že to Parlament umožní), úplne to zmarí návrh zmluvy, ktorý v roku 1984 predložil Altiero Spinelli a Európsky parlament. Z tohto dôvodu navrhujem, aby sa upravil aspoň harmonogram s cieľom umožniť predloženie a prerokovanie skutočného stanoviska na druhej plenárnej schôdzi v septembri a jeho prijatie.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
v súlade s článkom 48 ods. 3 rokovacieho poriadku
Bernard Wojciechowski
Jazyk je neodmysliteľnou súčasťou kultúry. Jean Monnet vyhlásil, že ak by mal možnosť odznovu začať európsky projekt, začal by s kultúrou. V súlade so zásadou mnohojazyčnosti by sa mali všetky dokumenty Európskeho parlamentu prekladať do všetkých úradných jazykov EÚ. Žiaľ, kompromisné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k predloženému textu, o ktorých sa malo hlasovať vo Výbore pre ústavné veci 9. júla 2007, boli k dispozícii iba v jednom jazyku. Tým výbor do istej miery stratil kredit a táto situácia mohla vyznieť ako pokus o povrchný prístup k stanovisku Európskeho parlamentu bez riadnej a transparentnej rozpravy a postupu. Výsledkom nedostatku transparentnosti a plurality názorov vo výbore je jednostranný dokument. Zdá sa teda, že by bolo potrebné odložiť hlasovanie až do konania skutočnej rozpravy o zvolaní medzivládnej konferencie v súlade s rokovacím poriadkom a pri dodržaní jeho ustanovení, na ktorej by potom mohol byť prezentovaný kompromis Parlamentu a jeho konsolidovaný názor.
POSTUP
Názov |
Zvolanie medzivládnej konferencie (MVK): stanovisko Európskeho parlamentu (článok 48 Zmluvy o EÚ) |
|||||||
Referenčné čísla |
11222/2007 - C6-0206/2007 - 2007/0808(CNS) |
|||||||
Dátum konzultácie s EP |
27.6.2007 |
|||||||
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
AFCO 9.7.2007 |
|||||||
Spravodajca dátum menovania |
Jo Leinen 7.6.2007 |
|
|
|||||
Prerokovanie vo výbore |
25.6.2007 |
|
|
|
||||
Dátum prijatia |
9.7.2007 |
|
|
|
||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
18 4 1 |
||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jim Allister, Bastiaan Belder, Jens-Peter Bonde, Richard Corbett, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Anneli Jäätteenmäki, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Rihards Pīks, Adrian Severin, József Szájer, Johannes Voggenhuber, Bernard Wojciechowski, Dushana Panayotova Zdravkova |
|||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pervenche Berès, Elmar Brok, Carlos Carnero González, Panayiotis Demetriou, Gérard Onesta, György Schöpflin |
|||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marco Cappato, Marco Pannella, Udo Bullmann, Corien Wortmann-Kool |
|||||||