Postup : 2006/2224(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0298/2007

Predkladané texty :

A6-0298/2007

Rozpravy :

PV 05/09/2007 - 15
CRE 05/09/2007 - 15

Hlasovanie :

PV 06/09/2007 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0382

SPRÁVA     
PDF 174kDOC 114k
23. júla 2007
PE 378.735v03-00 A6-0298/2007

o zavádzaní trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu

(2006/2224(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo

Spravodajkyňa: Carmen Fraga Estévez

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zavádzaní trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu

(2006/2224(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(1),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o námornom práve z 10. decembra 1982,

–   so zreteľom na vyhlásenie summitu v Johannesburgu pri príležitosti Svetového summitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal od 2. do 4. septembra 2002,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o zavádzaní princípu trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva Európskej únie pomocou maximálneho udržateľného výnosu (KOM(2006)0360),

–   so zreteľom na správy Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(2) o oznámení Komisie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0298/2007),

A. keďže väčšina zdrojov rybného hospodárstva Spoločenstva s vysokou obchodnou hodnotou je nadmerne využívaná, alebo sa blíži k tomuto stavu;

B.  keďže trvalá udržateľnosť rybných zdrojov je podstatná pre dlhodobé zaručenie rybolovnej činnosti a životaschopnosti odvetvia rybolovu,

C. keďže spoločný systém zachovávania a riadenia založený na celkových povolených úlovkoch (CPÚ) a kvótach nezabezpečil racionálne využívanie zdrojov, práve naopak, pre svoju nepružnosť a závislosť od politických, a nie biologických, požiadaviek stojí v protiklade k racionálnemu riadeniu zdrojov, sťažuje kontrolu a prispieva k zvyšovaniu množstva odpadu,

D. keďže systém ochrany a hospodárenia Spoločenstva sa musí zakladať na vedeckom výskume v oblasti rybolovu a musí mať k dispozícii dôveryhodné podrobné štatistické údaje týkajúce sa dlhšieho obdobia;

E.  keďže rôzne zmeny a postupné prispôsobovanie systému riadenia spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH), ktorá vynaložené úsilie na rybolov podriadila režimu celkových povolených úlovkov a kvót, vyústili do rozličných plánov na obnovu s veľmi rozdielnymi výsledkami a do určenia sledu opatrení s cieľom rozpustiť flotily, ktoré takisto neviedli k očakávaným výsledkom, a ktoré mali negatívne následky na hospodárskej a sociálnej úrovni,

F.  keďže uvedené prispôsobovanie väčšinou viedlo iba k zníženiu výnosnosti a konkurencieschopnosti flotily Spoločenstva, a to v rámci EÚ, ako aj na medzinárodnej úrovni, vďaka čomu sa uplatňovanie právnych predpisov týkajúcich sa rybného hospodárstva stalo čoraz ťažším, a to v sektore, ktorý sa borí so stále zložitejšími a stále sa meniacimi normami, pričom nemá žiadnu možnosť strednodobého a dlhodobého plánovania svojej činnosti, a keďže tento prístup sa nijakým významným spôsobom neodrazil na zlepšení stavu zdrojov,

G. keďže EÚ sa na summite v Johannesburgu v roku 2002 zaviazala postupovať tak, aby zásoby rýb Spoločenstva dosiahli úroveň, ktorá umožní dosiahnuť do roku 2015 maximálne udržateľné výnosy,

H. keďže podľa celého vedeckého spoločenstva je prístup založený na maximálnom udržateľnom výnose už prekonaný, pretože je ťažké preniesť do praxe riadenie na základe teoretického matematického modelu, ktorý si z dôvodu presnosti vyžaduje podrobné znalosti o dynamike populácie zásob a časovo rozsiahle série údajov a ktorý bol vytvorený pre jednodruhové typy lovu, a keďže akýkoľvek nedostatok, chyba alebo neistota, pokiaľ ide o tento model, vedie nevyhnutne k takému rozsahu lovu, ktorý prekročí maximálny udržateľný výnos,

I.   keďže v systéme riadenia rybných hospodárstiev je okrem iného pre omyly pri výbere druhov a environmentálne zmeny nevyhnutné pripustiť istý stupeň vedeckej neistoty, ako aj odchýlky či chyby pri určovaní modelu, čo zasa nevyhnutne povedie buď k chybnému stanoveniu maximálneho udržateľného výnosu, alebo k nenaplneniu cieľa,

J.   keďže od prvých verzií maximálneho udržateľného výnosu vedecký svet predložil nové prístupy k tomuto modelu a pokúsil sa opraviť jeho chyby a odstrániť nedostatky,

K. keďže uplatňovanie maximálneho udržateľného výnosu je mimoriadne zložité, pokiaľ ide o riadenie viacdruhových rybných hospodárstiev, ktoré pritom tvoria väčšinu rybných hospodárstiev využívaných flotilou Spoločenstva, a keďže tento model nie je možné uplatniť pri rybných hospodárstvach pôsobiacich v rámci otvoreného mora,

L.  keďže prísne uplatňovanie maximálneho udržateľného výnosu by krátkodobo viedlo k značnému ba až drastickému zníženiu činnosti, zamestnanosti a príjmov flotily Spoločenstva;

M. keďže riadenie rybolovu musí zohľadňovať najkompletnejšie analýzy o prírodných a iných účinkoch vzájomných vzťahov medzi druhmi a okrem toho aj účinkov vyplývajúcich z ľudskej činnosti, ktoré prispievajú k znečisteniu morí a k ničeniu morských ekosystémov;

N. keďže flotila Spoločenstva jednoznačne potrebuje systém riadenia, ktorý vyváži vynaložené úsilie na rybolov s využiteľnými zdrojmi, poskytne jej väčšiu obchodnú stabilitu a umožní jej lepšie naplánovať svoju činnosť, pričom treba poznamenať, že každé prechodné obdobie zavádzania nového modelu si vyžaduje opatrenia na finančnú podporu,

1.  s veľkým záujmom prijal oznámenie Komisie; oceňuje najmä skutočnosť, že Komisia uznala neúspech súčasnej politiky riadenia rybného hospodárstva, a vyjadruje potešenie z jej zámeru vytvoriť nový model riadenia, ktorý umožní obnovu zdrojov, prispôsobenie vynaloženého úsilia na rybolov skutočnému stavu rybných hospodárstiev a dosiahnutie zvýšenej výnosnosti a stability rybárskej flotily;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky budúce opatrenia na úpravu súčasného systému ochrany a hospodárenia Spoločenstva boli prijaté za úplnej účasti rybárov a boli založené na vedeckom výskume v oblasti rybolovu;

3.  pripomína, že je potrebné v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a technický rozvoj zvýšiť sumy určené na vedecký výskum o rybolove, čo by prispelo k zlepšeniu systému Spoločenstva na zachovanie rybolovu prostredníctvom vypracovania teoretických modelov riadenia rybolovu, ich uplatňovania, lepšej analýzy stavu zdrojov, prírodných účinkov a ďalších vzťahov medzi druhmi, ako aj prostredníctvom zlepšenia rybárskych zariadení;

4.  berie na vedomie zámer Komisie dosiahnuť tieto ciele na základe zavedenia maximálneho udržateľného výnosu ako referenčného parametra pri riadení rybných hospodárstiev, upozorňuje však, že podľa veľkej väčšiny vedeckého spoločenstva vrátane FAO bol klasický model maximálneho udržateľného výnosu prekonaný inými modernejšími prístupmi, ktoré zohľadňujú ekosystém ako celok a zahŕňajú, okrem iného, aj environmentálne kritériá, interakcie medzi populáciami a hospodárske a sociálne aspekty;

5.  poznamenáva, že významní vedci v posledných rokoch vyvinuli nové metódy založené na počítačových simuláciách rybolovu, ktoré spochybňujú prístup maximálneho udržateľného výnosu, pričom ho nepovažujú za výslovný cieľ; tieto metódy riadne zohľadňujú riziká, environmentálne činitele a možné interakcie medzi druhmi a mohli by sa v zásade rozšíriť tak, aby zohľadňovali osobitné sociálne a hospodárske činitele;

6.  upozorňuje na ťažkosti spojené s uplatňovaní modelu maximálneho udržateľného výnosu v prípade viacdruhových rybárskych hospodárstiev, ktoré tvoria v EÚ väčšinu, lebo uplatnenie maximálneho udržateľného výnosu základného druhu môže viesť k nadmernému lovu iných druhov, kým v prípade uplatňovania maximálneho udržateľného výnosu druhu, ktorý ubúda, sa treba logicky vzdať úlovkov tých druhov, ktoré sú v dobrom biologickom stave, pričom to spôsobuje hospodárske straty, ako aj straty v oblasti zamestnanosti a konkurencieschopnosti, čo je v absolútnom rozpore s dosiahnutím maximálneho udržateľného výnosu ako takého;

7.  vyjadruje ľútosť nad nedostatočnou analýzou a nedostatkom riešení v oznámení Komisie, najmä pokiaľ ide o tieto aspekty, a nad chýbajúcim hlbším zhodnotením aspektov modelu maximálneho udržateľného výnosu ako takého, jeho nedostatkov a konkrétnych spôsobov využitia, ako aj rizík spojených s akýmkoľvek zlyhaním tohto modelu; vyjadruje ľútosť hlavne nad chýbajúcou analýzou vývoja maximálneho udržateľného výnosu a výhod, ktoré by mohli vyplynúť z rozličných prístupov;

8.  rozumie preto, že návrh na zavedenie maximálneho udržateľného výnosu ešte nie je celkom vyzretý a že je potrebné prehlbovať a zlepšovať analýzu problémov, nedostatkov a cieľov samotnej spoločnej politiky zachovávania a riadenia, aby bolo možné prijať s politickou odvahou primerané opatrenia na úspešné zavŕšenie najdôležitejšej zmeny súčasnej spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva;

9.  vzhľadom na uvedené skutočnosti chce vysloviť svoju zmätenosť, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré Komisia nedávno vypracovala na prispôsobenie sa modelu maximálneho udržateľného výnosu, ako napríklad osobitné nariadenie o celkových povolených úlovkoch a kvótach na rok 2007(3), hoci sama Komisia počas rôznych diskusií a fór uznala, že je potrebné mať k dispozícii viac štúdií o rozličných aspektoch uplatňovania maximálneho udržateľného výnosu;

10. je znepokojený skutočnosťou, že v rámci perspektívy ambiciózneho cieľa, ktorý spočíva v zmene prístupu k systému zachovania a riadenia spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, sa nevyužila príležitosť na jasné stanovenie systému prístupu k zdrojom a že sa zachoval režim, v rámci ktorého sa prekrývajú celkové povolené úlovky, kvóty a vynaložené úsilie na rybolov; domnieva sa, že Komisia musí využiť príležitosti na zavedenie systému prístupu k zdrojom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť, sťažuje vypúšťanie odpadu, zjednodušuje technické opatrenia, odstraňuje diskrimináciu a nezdravú konkurenciu pri získavaní zdrojov, uznáva potrebu pružnosti a zlepšuje konkurencieschopnosť celého sektora;

11. zdôrazňuje, že akákoľvek úprava systému riadenia sa musí z finančného hľadiska nutne opierať o prispôsobené a postačujúce mechanizmy kompenzácie a preto je potrebné vypracovať štúdiu o sociálno-hospodárskych dôsledkoch konečného návrhu a žiada Komisiu, aby pripravila tieto opatrenia súčasne s novým systémom riadenia a aby ich do neho podľa možnosti zapracovala;

12. zdôrazňuje, že poľutovaniahodný stav rybolovných zdrojov v európskych vodách ako aj ťažkosti, ktorým čelí odvetvie rybolovu EÚ znamenajú, že je potrebné čo najskôr prijať opatrenia a že ďalšie oneskorenie by spôsobilo opätovné ťažkosti pre odvetvie a oddialilo by návrat k výnosnosti;

13. žiada, aby sa tieto opatrenia realizovali ešte pred prijatím rozhodnutia a vyzýva preto k otvorenej a rozsiahlej diskusii, v rámci ktorej sa zanalyzujú rôzne prístupy k riadeniu, aby bolo možné dosiahnuť čo najširší konsenzus, pokiaľ ide o zmeny, ktoré je potrebné urobiť v politike riadenia Spoločenstva;

14. zasadzuje sa za postupné zavedenie systému, ktorý vyústi do takej politiky rybného hospodárstva, ktorá bude čoraz väčšmi zodpovedať biologickým možnostiam zdrojov nachádzajúcich sa práve v štádiu obnovy, aby sa trvalá udržateľnosť rybných hospodárstiev v rámci Spoločenstva stala väčšmi zárukou než starosťou a aby bola týmto spôsobom aj vnímaná, keď ľudia v akejkoľvek časti sveta prídu do styku s výrobkami rybného hospodárstva Spoločenstva; želá si, aby systém stabilizoval flotilu a umožnil jej korektne plánovať svoju činnosť v čoraz dlhšej perspektíve a aby z neho vyplynul stabilný režim prístupu k zdrojom, v rámci ktorého sa bude celkový povolený úlovok a kvóty meniť iba vo výnimočných prípadoch a poloautomaticky, namiesto toho, aby sa menili každoročne a podľa kritérií, ktoré sa líšia od čisto vedeckých hľadísk;

15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

(2)

EHSV 1503/2006.

(3)

Nariadenie Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (Ú. v. L 15, 20.1.2007, s. 1).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.        Úvod

Väčšina hlavných rybných hospodárstiev druhov s obchodnou hodnotou je z celosvetového hľadiska nadmerne využívaná, čo je z veľkej časti spôsobené posunom medzi vedeckými hodnotiacimi predpoveďami a presnosťou zásobovania a riadenia rybných hospodárstiev.

Dohovor OSN o námornom práve z roku 1982, a najmä jeho články 61 až 64, poskytuje základné kritériá na hospodárenie s populáciami rýb vo výlučných hospodárskych zónach. Ich cieľom je zachovanie týchto populácií, aby sa umožnilo optimálne využívanie rybných zdrojov.

Riadenie rybného hospodárstva využívalo to, čo voláme referenčnými bodmi. Tie správcovi pomáhajú prijímať rozhodnutia, aby sa vyhol situáciám, ktoré sú pre lovný zdroj ohrozujúce. Prvé referenčné body boli zahrnuté do cieľových referenčných bodov, teda do tých, ktoré stanovujú cieľ, ktorý sa má dosiahnuť pri riadení rybného hospodárstva. Pre riziko, ktoré predstavuje prekročenie týchto cieľov, sa však zdalo byť nevyhnutné stanoviť hraničné referenčné body, to znamená prahy, ktoré zabraňujú, aby sme dospeli do situácie, keď bude prebiehať nadmerný lov.

Zmena referenčných bodov založených na matematických maximálnych hodnotách na iné body zamerané na zachovávanie alebo ochranu, ktoré predstavujú hranicu medzi racionálnym lovom a lovom, ktorý nie je trvalo udržateľný, si vyžaduje rozhodnutia na úrovni prijateľného rizika, pričom táto úroveň musí brať do úvahy biologickú neurčitosť, ako aj neurčitosť spôsobenú chybami pri vypracovávaní a uplatňovaní modelov. Rozhodnutie o prijateľnom riziku je nevyhnutné a zároveň veľmi dôležité v procese prijímania rozhodnutí správcami.

2.        Maximálna udržateľná produkcia

Maximálna udržateľná produkcia je referenčný bod, ktorého cieľom je maximalizovať hospodársky výnos rybného hospodárstva vzhľadom na biologické možnosti zdroja.

V jeho vyjadrení ide o teoretický bod na krivke, kde jedna súradnica predstavuje rozsah biomasy a druhá mortalitu, teda vynaložené úsilie na rybolov plus prirodzenú mortalitu druhu. Ide teda o bod, ktorý bezprostredne predchádza bodu, v ktorom populácia začína ubúdať.

Z teoretického hľadiska, ak sa určitý druh nachádza pod úrovňou tohto bodu, je v dobrom biologickom stave, ale rybné hospodárstvo nedosiahne svoju maximálnu výnosnosť, lebo zdroj nie je v plnej miere využívaný. Na druhej strane prekročenie tohto bodu znamená, že zdroj sa začína využívať viac, než je jeho regeneračná schopnosť, výnosnosť pritiahne k lovu viac rybárov a zdroj sa začína vyčerpávať, čo postupne spôsobí zrýchľujúce sa znižovanie výnosnosti. Ide o fázu nadmerného rybolovu, ktorá je zvyčajne sprevádzaná faktorom nadpriemerných možností.

Ak tento model uplatníme na praktické riadenie, odhad maximálneho udržateľného výnosu si vyžaduje štatistické prispôsobenie modelu historickým údajom, pričom treba predpokladať, že minulé podmienky sa môžu vyskytnúť takisto v budúcnosti. V rámci sledu rokov so zlými výsledkami vedie mortalita druhu maximálneho udržateľného výnosu k úlovkom, ktoré sú ďaleko pod hranicou toho, čo uvádza model a tak by si pokus o úlovky na úrovni predpovedaného maximálneho udržateľného výnosu vyžadoval prekročiť pri rybolove úroveň maximálneho udržateľného výnosu. Treba vziať do úvahy skutočnosť, že výsledok, ktorý je viac rokov za sebou v rámci daného zdroja relatívne stabilný, je skôr výnimkou než pravidlom. Podobne je mylné predpokladať, že určitá úroveň vynaloženého úsilia na rybolov/mortality umožní dlhodobo udržať prebytkovú produkciu bez toho, aby sa zohľadnili environmentálne faktory.

Maximálny udržateľný výnos nadobúdal v priebehu času rôzne rozmery, pričom cieľom bolo obísť citlivé miesta modelu najmä prostredníctvom zabezpečenia, teda tak, že sa bude väčšmi považovať za hraničný referenčný bod než za cieľový referenčný bod, aby sa predišlo nadmernému využívaniu zdroja v prípade prekročenia bodu maximálneho udržateľného výnosu. Prejavilo sa to stanovením takej miery vynaloženého úsilia, ktorá predstavuje dve tretiny úsilia potrebného na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu, čo umožňuje úlovok na úrovni približne 80 % maximálneho udržateľného výnosu.

Racionálnejšia interpretácia maximálneho udržateľného výnosu, pokiaľ ide o populáciu, ktorej lov je premenlivý, by sa prejavila úlovkom, ktorý sa môže dosiahnuť bez prerušenia, pričom je tu prijateľná miera pravdepodobnosti, že zdroj nebude ohrozený. Medzinárodná rada pre výskum morí (ICES) preskúmala túto interpretáciu ako z dlhodobého hľadiska najlepší rozmer pre riadenie rybných hospodárstiev.

Na záver tejto stručnej analýzy referenčných bodov treba uviesť, že vo všeobecnosti ciele v oblasti hospodárenia rybných hospodárstiev idú za hranicu jednoduchého maximalizovania výnosov, čo vedie k tomu, že mnoho autorov považuje nedostatok jasne stanovených hospodárskych cieľov za jednu z hlavných prekážok pri vytváraní a akceptovaní referenčných bodov. V súčasnosti je stále veľmi málo príkladov na to, aby boli mnohoraké ciele prísne zavádzané do hospodárskej stratégie a ešte menej na to, aby boli spojené iba s jedným technickým referenčným bodom. Metodológia, ktorá kvantifikuje a zvažuje ciele tých, ktorí majú zisk, sa zdá byť jediným správnym spôsobom, ako dospieť k dohodám, keď si stanovíme mnohoraké ciele.

Nakoniec treba uviesť, že jestvuje rastúca tendencia zahŕňať sem pojmy súvisiace s ekosystémom ako určitý základ na stanovenie hraníc lovu. Hoci tieto pojmy nie sú dostatočne rozpracované v porovnaní s pojmami, ktoré sa týkajú iba jedného druhu, mali by slúžiť ako ukazovateľ pre budúcnosť, pokiaľ ide o hospodárenie rybných hospodárstiev.

3.        Zhrnutie oznámenia Komisie

Európska komisia vo svojom oznámení navrhuje zmeniť hospodárenie v oblasti rybolovu prostredníctvom zmeny modelu riadenia, aby umožňoval trvalo udržateľné využívanie rybných zdrojov, čím sa zabezpečí životaschopnosť tohto sektora; Komisia tento model charakterizovala ako snahu „o dosiahnutie úspechu a nie iba predchádzať neúspechu“. Ako východisko si vzala politický záväzok EÚ a jej členských štátov prijatý na summite v Johannesburgu zrealizovať maximálny udržateľný výnos do roku 2015.

Podľa názoru Komisie sú východiská systému riadenia na základe maximálneho udržateľného výnosu tieto:

§ dlhodobý systém riadenia, ktorý zabezpečí trvalú udržateľnosť, ako aj optimálne využívanie potenciálu produkcie,

§ výhody systému možno využívať iba vtedy, ak sa väčšmi obmedzí rybolov počas prechodného obdobia,

§ finančná pomoc Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo umožní zmierniť sociálno-hospodárske dôsledky týchto obmedzení.

Hlavné prednosti tohto nového modelu sú podľa názoru Komisie tieto:

§ zvrátenie súčasnej situácie znižovania populácií, pričom treba umožniť, okrem iného, vytvorenie rozsiahlejších populácií a zvýšenie záruk vyšších príjmov rybárov,

§ zníženie množstva odpadu na základe zníženia mortality spôsobenej rybolovom.

Komisia navrhla s cieľom dospieť k zlepšeniam oproti súčasnému modelu a takisto s cieľom dosiahnuť určitú hladinu populácie rýb, aby sa dospelo k trvalo udržateľnej a nemennej aktivite, opatrenia ako vytvorenie dlhodobej stratégie, stanovenie úrovne úlovkov zodpovedajúcej každému druhu a opierajúcej sa o tie najkvalitnejšie vedecké správy, zníženie vynaloženého úsilia na rybolov a úlovkov a zmenu technických opatrení; sektor sa má pritom podieľať na tomto procese a majú sa v ňom zohľadniť nepochybné sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky.

Jeden z najdôležitejších aspektov oznámenia sa týka riadenia prispôsobovania úsilia vynaloženého na rybolov, keďže má výrazné dôsledky. Oznámenie uvádza, že existujú dve riešenia: zníženie objemu lovu, investícií a zamestnanosti až na úroveň, ktorá je nevyhnutná pre taký rybolov, ktorý umožní dosiahnuť maximálny udržateľný výnos alebo udržanie úrovní súčasnej zamestnanosti za cenu hospodárskej neefektívnosti, čo znamená zachovať veľkosť flotily, ale určiť pravidlá pre množstvo dní vyhradených pre rybolov na mori.

Európska komisia sa prikláňa skôr k zníženiu objemu, čo odôvodňuje jednoduchým argumentom, že iné stratégie boli spoločensky ťažko prijateľné a bolo by preto náročné zaviesť ich.

V prvom rade bude potrebné vytvoriť plány pre skupiny spoločne lovených populácií, kde sa určia parametre úsilia vynaloženého na rybolov (čo umožní stanoviť viacročné celkové povolené úlovky), ako aj, v prípade potreby, nových technických opatrení. Plány sa budú aktualizovať každých päť rokov. Komisia bude uskutočňovať konzultácie s regionálnymi poradnými orgánmi.

4. Kritická analýza oznámenia Komisie

Zoči-voči výzve, akou je výzva na zmenu modelu riadenia rybného hospodárstva Spoločenstva, je oznámenie Komisie žiaľ do istej miery zjednodušujúce, lebo nevysvetľuje jasne potrebu zmeny smerovania a neuvádza podrobne typ nového zvoleného modelu, keďže, ako sme videli, koncept maximálneho udržateľného výnosu sa výrazne zmenil, uplatňoval sa rozmanitými spôsobmi a bol predmetom rôznych interpretácií. Tento model je takisto poznačený sériou vážnych problémov, ktoré oznámenie neanalyzuje. Logicky sú však spojené s budúcim úspechom či neúspechom jeho uplatňovania.

Komisia odôvodňuje nový návrh záväzkami, ktoré prijala EÚ na samite pre trvalo udržateľný rozvoj v Johannesburgu v roku 1992. Samit vychádzal z vyhlásenia z Rio de Janeiro z roku 1982, ktoré je zasa založené na dohovore OSN o námornom práve. Je potrebné zdôrazniť, že dohovor UNCLOS narába s týmto pojmom skôr ako s určitým smerovaním, ktoré treba zachovať pri riadení rybného hospodárstva, než ako s výslovnou požiadavkou, a táto interpretácia maximálneho udržateľného výnosu, keďže zohľadňuje environmentálne a hospodárske aspekty, ako aj vzájomnú prepojenosť zdrojov, je bližšia trvalo udržateľnému rozvoju než striktnému konceptu matematického modelu. Záväzok z Johannesburgu je pritom dohodou politického charakteru, ktorá nie je právne záväzná.

Klasický model maximálneho udržateľného výnosu, sformulovaný Gordonom-Schaefferom, ktorý bol charakteristický pre 60. a 70. roky, je príťažlivý pre malé množstvo údajov, ktoré si vyžaduje (údajov o úlovku a úsilí vynaloženom na rybolov) a okrem iného sa vyznačuje tým, že ide o jednodruhový model, takže už iba z tohto dôvodu sa nedá uplatniť na viacdruhové rybné hospodárstva, ktoré tvoria v rámci EÚ väčšinu. Maximálny udržateľný výnos je špecifickým modelom produkcie, takže jeho účinnosť bude závisieť od stupňa priblíženia sa skutočnosti.

Hlavné argumenty proti maximálnemu udržateľnému výnosu sa opierajú o nedostatočnú istotu, pokiaľ ide o údaje, pretože tento model neberie do úvahy žiadnu podstatnú zmenu štruktúry populácie. Ak dôjde k zmenám, údaje sú ako referenčný bod neplatné, lebo odchýlením sa od skutočných hodnôt môže model viesť k situácii, keď budú zdroje nadmerne využívané. Niektorí autori sa preto vyjadrujú v prospech uplatňovania bezpečnej hranice aj v prípade maximálneho udržateľného výnosu, pričom táto by sa rovnala dvom tretinám úsilia vynaloženého na rybolov z hodnoty stanovenej pre maximálny udržateľný výnos.

Ako východisko sme si vzali jednoduchú schému a vidíme, že realistické uplatňovanie modelu sa stáva čoraz zložitejším. Už výpočet maximálneho udržateľného výnosu sám osebe je zložitý, lebo sa zakladá na poznaní čistého prírastku druhu, to znamená rozdielu medzi mortalitou a reprodukciou, čo je však vzhľadom na to, že populácie sa z dôvodu výrazných environmentálnych dôsledkov správajú čoraz menej konštantne, veľmi neľahké.

Ako ukázalo vypočutie, ktoré uskutočnil Výbor pre rybné hospodárstvo, koncept maximálneho udržateľného výnosu nie je empirickým, ale teoretickým konceptom, takže diskusia sa zameriava na užitočnosť jeho používania ako nástroja riadenia zdrojov, najmä tých, ktoré sú v zlom stave. Podľa dohovoru UNCLOS musí byť v takýchto prípadoch hlavným cieľom zlepšenie ich situácie a odstránenie akéhokoľvek rizika nadmerného využívania. Diskusia sa teda musí zameriavať na realizovanie systému riadenia, ktorý zabezpečí uvedenú obnovu bez toho, aby to viedlo k potrebe využitia daného matematického modelu.

Profesor Sidney H.Holt v rámci tohto vypočutia uviedol, že nezávislé štúdie, ktoré využívajú veľmi pokročilé simulácie, preukázali ich neúčinnosť pri plnení maximálneho udržateľného výnosu, a to aj vtedy, keď sú predpoklady a odhady potenciálne bezchybné.

Ďalšia zásadná kritika tohto modelu, ktorá, ako sme už uviedli, sa týka najmä vôd Spoločenstva, spočíva v skutočnosti, že ide o modely, ktoré sa zameriavajú na jeden druh, z tohto dôvodu ich nemožno uplatniť na viacdruhové rybné hospodárstva. Platí, že ak sa rovnaký model maximálneho udržateľného výnosu uplatňuje na určité druhy, bod maximálneho udržateľného výnosu hlavného druhu môže spôsobiť nadmerný lov ostatných druhov. Za týchto podmienok by model mal byť vytvorený na základe maximálneho udržateľného výnosu toho druhu, ktorého situácia je najhoršia, čo by viedlo k zvýšeným hospodárskym a spoločenským nákladom, lebo by bolo potrebné znížiť objem lovu iných druhov, hoci pri týchto druhoch by nebol dôvod, aby boli v zlom biologickom stave. Preto napríklad pre oblasti, ako je Stredozemie, model nie je najvhodnejší. Zaujímavejšie by bolo prijať prístup zameraný na viacero cieľov a určený na optimalizáciu s ohľadom na ochranu rôznych zdrojov.

Tento model takisto nie je vhodné uplatňovať na druhy žijúce na otvorenom mori, keďže stav rovnováhy populácie je základným prvkom, čo vo všeobecnosti neplatí pre dynamiku populácií žijúcich na otvorenom mori.

Napokon sama Komisia uznala, že by bolo potrebné zaviesť prísnejšie kontroly, získavať lepšie vedecké poznatky, mať primeranejšie kompenzačné mechanizmy a že sektor by sa mal vo väčšej miere podieľať na rozhodovacom procese; tieto témy však Komisia ponechala otvorené, nenavrhla žiadnu alternatívu, ako ich realizovať, odvolala sa pritom na skutočnosť, že maximálny udržateľný výnos ako model riadenia si ešte vyžaduje mnohé štúdie a diskusie.

Keďže model riadenia maximálneho udržateľného výnosu je omnoho reštriktívnejší než v súčasnosti uplatňovaný model, bolo by po vyhodnotení hospodárskych dôsledkov potrebné zaviesť mechanizmy odškodnenia sektora, pretože spravodajkyňa chápe, že s ohľadom na predpokladané financovanie na roky 2007 – 2013 a s obmedzenejšími prostriedkami Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo bude veľmi ťažké zabezpečiť primerané mechanizmy, s ktorých pomocou bude možné čeliť stratám a ktoré sa, znova opakujeme, nemôžu obmedzovať iba na vyraďovanie, keďže rôzne dotknuté flotily musia mať možnosť rozhodovať sa na základe voľby spomedzi viacerých možností.


POSTUP

Názov

Zavádzanie trvalej udržateľnosti do rybného hospodárstva EÚ pomocou maximálneho udržateľného výnosu

Číslo postupu

2006/2224(INI)

Gestorský výbor

dátum oznámenia udelenia súhlasu na schôdzi

PECH
28.9.2006

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

28.9.2006

 

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

ENVI
3.10.2006

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajkyňa
  dátum menovania

Carmen Fraga Estévez
27.9.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

10.4.2007

11.6.2007

 

 

 

Dátum prijatia

17.7.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

−:

0:

22

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alfonso Andria, Elspeth Attwooll, Iles Braghetto, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Ioannis Gklavakis, Pedro Guerreiro, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Marianne Mikko, Philippe Morillon, James Nicholson, Seán Ó Neachtain, Willi Piecyk, Joop Post, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Daniel Varela Suanzes-Carpegna

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carl Schlyter, Thomas Wise

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Francesco Ferrari

Dátum predloženia

23.7.2007

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

Posledná úprava: 23. augusta 2007Právne oznámenie