Postup : 2007/2131(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0301/2007

Predkladané texty :

A6-0301/2007

Rozpravy :

PV 25/10/2007 - 2
CRE 25/10/2007 - 2

Hlasovanie :

PV 25/10/2007 - 7.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0487

SPRÁVA     
PDF 222kWORD 145k
27. júla 2007
PE 390.565v02-00 A6-0301/2007

o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2006

(2007/2131(INI))

Výbor pre petície

Spravodajkyňa: Luciana Sbarbati

PR_INI_AnnOmbud

návrh uznesenia európskeho parlamentu
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP

návrh uznesenia európskeho parlamentu

o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2006

(2007/2131(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2006,

–   so zreteľom na články 195, 230 a 232 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 43 Charty základných práv EÚ,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu č. 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2001 pozmeňujúce a doplňujúce článok 3 nariadenia o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(2),

–   so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzavretú medzi Európskym parlamentom a ombudsmanom 15. marca 2006 s účinnosťou od 1. apríla 2006,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. októbra 2005 o oprávnení prijať a postúpiť oznámenia európskemu ombudsmanovi a povolení úradníkom dostaviť sa pred európskeho ombudsmana" (SEC(2005)1227),

–   so zreteľom na list, ktorý v júli 2006 zaslal európsky ombudsman predsedovi Európskeho parlamentu s cieľom iniciovať postup revízie štatútu ombudsmana,

–   so zreteľom na druhú a tretiu vetu ods. 2 článku 195 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre petície (A6-0301/2007),

A. keďže výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2006 bola formálne postúpená predsedovi Parlamentu 12. marca 2007 a ombudsman, pán Nikiforos Diamandouros, predstavil správu Výboru pre petície v Bruseli 2. mája 2007,

B.  keďže článok 41 Charty základných práv stanovuje, že „každý má právo, aby jeho záležitosti boli nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote posúdené inštitúciami a orgánmi Únie“,

C. keďže článok 195 odsek 1 Zmluvy o ES a článok 43 Charty základných práv stanovuje, že „každý občan a každá občianka Únie alebo každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom členskom štáte, má právo obrátiť sa na ombudsmana Únie v prípade nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva s výnimkou Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa pri výkone ich súdnych právomocí“,

D. keďže je v rámci posilňovania participatívnej demokracie v Európe a zlepšenia informovanosti občanov o Európskej únii dôležité, aby európske inštitúcie a orgány poskytovali občanom rýchle a vyčerpávajúce odpovede na ich žiadosti o informácie, sťažnosti a petície; keďže je dôležité, aby tieto inštitúcie a orgány mali potrebné rozpočtové a ľudské zdroje, ktoré zaručia, že občania dostanú takéto rýchle a vyčerpávajúce odpovede,

E.  keďže, hoci jeden parlament od prijatia uznesenia zo 6. septembra 2001, v ktorom schválil Európsky kódex dobrej správnej praxe európskeho ombudsmana, ukončil svoju činnosť a ďalší parlament je v polovici volebného obdobia, ostatné inštitúcie Únie doteraz úplne nesplnili naliehavú žiadosť Parlamentu, aby uviedli svoju činnosť do súladu s ustanoveniami uvedeného kódexu,

F.  keďže v roku 2006 sa počet sťažností stabilizoval na vysokej úrovni z roku 2004, ale takmer tri štvrtiny sťažností nepatrili do rozsahu pôsobnosti ombudsmana predovšetkým preto, lebo sa netýkali inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva,

G. keďže v 95 prípadoch (alebo 26 % preskúmaných prípadov) vyšetrovanie ombudsmana neodhalilo žiadny nesprávny úradný postup,

H. keďže činnosť ombudsmana musí zostať oddelená od činnosti Výboru pre petície a vo všeobecnosti si musia vzájomne oznamovať príslušné rozhodnutia s konečnou účinnosťou s cieľom predísť konfliktom kompetencií,

I.   keďže rok 2006 vykazuje významný pokles počtu prípadov nesprávneho úradného postupu, v ktorých sa dosiahlo priateľské riešenie, ako aj prudké zvýšenie počtu vyšetrovaní uzavretých s kritickou poznámkou a nižšiu mieru prijatia a realizácie odporúčaní ombudsmana zo strany inštitúcií,

J.   keďže ani kritické pripomienky zahrnuté v rozhodnutiach o uzavretí nenapraviteľných prípadov nesprávneho úradného postupu, ani odporúčania či osobitné správy ombudsmana nemajú záväzný účinok, pretože jeho právomoci nezahŕňajú priamu nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu, ale ich účelom je povzbudiť samoreguláciu inštitúcií a orgánov Európskej únie,

K. keďže predloženie osobitnej správy Európskemu parlamentu predstavuje poslednú možnosť, ktorú má ombudsman v prípade, že niektorá inštitúcia odmieta riadiť sa jeho odporúčaním,

L.  keďže od roku, v ktorom Zmluva z Nice nadobudla účinnosť, má Parlament rovnaké právo ako členské štáty, Rada a Komisia podať sťažnosť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na nekompetentnosť, porušovanie niektorej podmienky dôležitého postupu, porušovanie Zmluvy o ES alebo ktoréhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatňovania alebo tiež na zneužívanie právomoci,

M. keďže ombudsman v roku 2006 prezieravo využil svoje právomoci a predložil dve osobitné správy Parlamentu (po odmietnutí príslušného návrhu odporúčania zo strany Rady a Komisie),

N. keďže sa nový prístup ombudsmana ku Komisii, ktorý zahŕňa podporu kultúry služieb ako neoddeliteľnej súčasti dobrého úradného postupu a základného prostriedku nápravy chybného konania či správania, musí uplatniť v širokom meradle na základe vzájomnej dohody,

O. keďže kritické pripomienky formulované európskym ombudsmanom na tému 41 prípadov zlého úradného postupu, pripomienky, ktoré boli zahrnuté do jeho správy za rok 2006 pod názvom „Kritické pripomienky, návrhy odporúčaní a osobitné správy“, umožnia vyhnúť sa v budúcnosti opakovaniu chyby alebo narušeniu fungovania vďaka prijatiu a uplatňovaniu primeraných opatrení inštitúciami a inými orgánmi EÚ,

P.  keďže dobrovoľná spolupráca v rámci európskej siete ombudsmanov funguje na podnet sprostredkovateľa viac než desať rokov ako pružný systém výmeny informácií a najlepších úradných postupov, ktorý umožňuje okrem iného orientovať sťažovateľov na ombudsmanov alebo na iné podobné orgány, ktoré im môžu poskytnúť lepšiu pomoc,

Q. keďže úloha európskeho ombudsmana ako ochrancu európskych občanov sa v priebehu viac než desiatich rokov od zriadenia tohto úradu vyvíjala vďaka nezávislosti ombudsmana a demokratickej kontrole transparentnosti jeho činnosti zo strany Parlamentu,

R.  keďže ombudsman vyhlásil, že je pripravený využiť svoju právomoc na začatie vyšetrovania z vlastného podnetu, ak občania tretej krajiny, ktorí bývajú mimo EÚ sa obrátia naňho so sťažnosťou, ktorá z iného pohľadu spadá pod jeho mandát,

S.  keďže 30. novembra 2006 ombudsman a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov podpísali protokol dohody o spolupráci a spôsoboch vykonávania ich vzájomných úloh,

T.   keďže jednou zo základných zásad európskej integrácie je demokratická rovnosť všetkých európskych občanov bez akejkoľvek diskriminácie na základe národnosti či jazyka, stále sa však objavuje množstvo sťažností od občanov, združení či spoločností, ktoré v rámci postupu verejnej súťaže či výberového konania v Spoločenstve nedostali požadované informácie vo svojom jazyku,

U.  keďže v júli 2006 ombudsman zopakoval svoju výzvu na pozmenenie a doplnenie svojho štatútu a jednu z jeho požiadaviek, konkrétne na pozmenenie článku 3 štatútu, schválil Európsky parlament už v spomínanom uznesení zo 6. septembra 2001,

1.   schvaľuje výročnú správu za rok 2006 predloženú európskym ombudsmanom, oceňuje jej prezentáciu s použitím konsolidovaného modelu syntetického hodnotenia vykonaných činností a tematickej analýzy rozhodnutí a problémov viažucich sa na rôzne etapy postupu; vyzýva ho však k uľahčeniu čítania rozličných kapitol pomocou technických vylepšení ako sú výkazy pre štatistiky a stručné prehľady v analytickej časti;

2.   žiada, aby sa všetkým európskym inštitúciám a orgánom poskytli potrebné rozpočtové a ľudské zdroje, ktoré zabezpečia, aby občania dostávali rýchle a vyčerpávajúce odpovede na svoje žiadosti o informácie, sťažnosti a petície;

3.   domnieva sa, že ombudsman pokračoval vo vykonávaní svojich právomocí vyrovnaným a dynamickým spôsobom pokiaľ ide o preskúmanie a vybavenie sťažností a priebeh a ukončenie vyšetrovaní, a tiež pokiaľ ide o udržanie konštruktívnych vzťahov s inštitúciami a orgánmi Európskej únie a zvyšovanie povedomia občanov, aby uplatňovali svoje práva v týchto inštitúciách a orgánoch;

4.   dôrazne vyzýva európskeho ombudsmana, aby pokračoval vo svojom úsilí a účinným a pružným spôsobom propagoval svoju činnosť, aby v očiach občanov predstavoval strážcu dobrých úradných postupov inštitúcií Spoločenstva;

5.   zdôrazňuje, že hlavným účelom akéhokoľvek zásahu ombudsmana je hľadať priateľské riešenie konfliktu medzi sťažovateľom a inštitúciou a zabrániť súdnemu sporu;(3)

6.   súhlasí so širokou interpretáciou pojmu „nesprávny úradný postup zo strany Spoločenstva“ zahŕňajúcou nielen protiprávne úradné kroky či porušenia záväzných pravidiel alebo zásad, ale aj prípady, v ktorých správne orgány postupovali pomaly, nedbanlivo či netransparentne, alebo aj prípady, v ktorých boli porušené iné zásady dobrého úradného postupu;

7.   nabáda ombudsmana, aby pokračoval v podpore skutočnej kultúry služby ako integrálnej časti osvedčených úradných postupov s cieľom dosiahnuť, aby sa verejná spáva Európskej únie pripravila na otvorenie a dialóg s občanom-stránkou, na priznanie chýb, na ospravedlnenie, ku ktorému pripojí hľadanie riešenia na uspokojenie sťažovateľa;

8.   nazdáva sa, že nestačí, že niektoré ďalšie inštitúcie a orgány Spoločenstva (konkrétne Komisia a Rada) prijali vlastné kódexy dobrej správnej praxe: v prípade Komisie ide o kódex z 13. septembra 2000 týkajúci sa vzťahov zamestnancov s verejnosťou a v prípade Rady o kódex z 25. júna 2001 o profesionálnych vzťahoch jej zamestnancov s verejnosťou;

9.   žiada, aby sa Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý navrhol európsky ombudsman a Európsky parlament schválil 6. septembra 2001, týkal zamestnancov všetkých inštitúcií a orgánov Spoločenstva a aby sa (na rozdiel od iných kódexov) pravidelne aktualizoval a zverejňoval na webovej stránke ombudsmana;

10. zdôrazňuje, že účinnosť kódexu erga omnes vysvetlil ombudsman vo svojom liste z 11. marca 2002 adresovanom predsedovi Parlamentu, ktorý je zverejnený na webovej stránke ombudsmana; nazdáva sa teda, že žiadny iný kódex s obmedzenejším uplatnením nemôže Európsky kódex dobrej správnej praxe nahradiť ani zjednodušiť;

11. naliehavo žiada všetky inštitúcie, aby konštruktívne spolupracovali s ombudsmanom vo všetkých etapách postupu, rešpektovali priateľské riešenia, sledovali kritické pripomienky a uplatňovali jeho návrhy odporúčaní;

12. žiada ombudsmana, aby každý rok predložil zoznam najlepších úradných postupov a zoznam postupov, ktoré neboli sú v súlade s jeho odporúčaniami a aby predstavil štúdiu výsledkov jeho kritických pripomienok;

13. naliehavo žiada všetkých, ktorých sa týkajú kritické pripomienky, aby ich rešpektovali a zohľadnili vo svojich ďalších krokoch s cieľom vyhnúť sa každej nesúrodosti medzi oficiálnymi vyhláseniami a konaním alebo neexistencii úradného konania;

14. pripomína všetkým inštitúciám a orgánom Spoločenstva ich povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(4), ktoré sa musí účinne uplatňovať s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť navrhovaného posúdenia tohto nariadenia, o ktorom sa v súčasnosti uvažuje, ako aj povinnosti vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(5);

15. opakovane žiada Komisiu, aby správne používala svoje právo konať podľa vlastného uváženia a v súlade s článkom 226 Zmluvy o ES o začatí konania vo veci porušenia práv alebo podľa článku 228 Zmluvy o ES navrhla sankciu a starostlivo sa vyhýbala meškaniam či neodôvodnenému zanedbaniu konania, čo protirečí jej právomoci dohliadať na uplatňovanie práva Spoločenstva;

16. domnieva sa, že ak sa inštitúcia odmieta podriadiť odporúčaniu uvedenému v osobitnej správe ombudsmana, hoci Parlament schválil toto odporúčanie, Parlament by mohol oprávnene využiť svoje právomoci a obrátiť sa na Súdny dvor v záležitosti konania alebo zanedbávania, ktoré bolo predmetom odporúčania ombudsmana;

17. naliehavo žiada všetky inštitúcie a orgány Spoločenstva, ako aj stále zastupiteľstvá členských štátov, aby spolupracovali v záujme transparentnosti a súladu s pravidlami správneho úradného postupu zahrnutými v tejto správe a aby neprenášali svoju zodpovednosť na výkonné ústredné orgány, napríklad na predsedníctvo Rady či Rady guvernérov európskych škôl, pretože vykonávanie kontroly ombudsmana nad týmito orgánmi by bolo zložité;

18. vyzýva Európsky úrad pre výber pracovníkov, aby zabezpečil úplné a účinné dodržiavanie pravidiel a ustanovených postupov z hľadiska otvorenosti a transparentnosti postupu súťaže, konkrétne so zreteľom na prístup kandidátov k informáciám o korekcii skúšobných textov, ktoré sa ich týkajú, s cieľom ukončiť jazykovú diskrimináciu a prestať sa vyhýbať plneniu povinností odkazovaním na rozhodnutie výberových komisií;

19. srdečne víta vyhlásenie európskeho ombudsmana, v ktorom oznámil svoj zámer zaoberať sa otázkou pôžičiek Európskej investičnej banky (EIB) s použitím svojej právomoci na vyšetrovanie z vlastného podnetu a poznamenáva, že ombudsman musí vyhodnotiť a zabezpečiť vnútornú kapacitu na spracovanie sťažností v tejto oblasti;

20. vyzýva ombudsmana, aby zvážil podpis memoranda o dohode s EIB o spôsoboch spolupráce medzi inštitúciami v oblasti výkonu právomoci ombudsmana vyšetrovať sťažnosti týkajúce sa príkladov nesprávnych úradných postupov v činnostiach EIB a domnieva sa, že je vhodnejšie, aby to bola EIB, ktorá bude aktívne informovať občanov, ktorých sa týkajú projekty financované bankou, o možnosti podať sťažnosť ombudsmanovi aj v prípade, že sú občanmi tretej krajiny a bývajú mimo Európskej únie;

21. víta skutočnosť, že ombudsman môže vyšetrovať otázky týkajúce sa správy orgánov pôsobiacich v rámci tretieho piliera EÚ;

22. poznamenáva, že ombudsman predložil dve osobitné správy, pričom jedna z nich už dosiahla zamýšľaný účinok a druhú preskúma Parlament; podporuje závery, ktoré ombudsman adresoval predsedníctvu Rady, týkajúce sa potreby uplatňovania koherentných pravidiel v oblasti systému jazykov, ktorý používa predsedníctvo Rady a potreby objasniť štatút predsedníctva, ktoré je časťou Rady ako inštitúcie;

23. podporí sprísnenie vnútorných parlamentných postupov, aby sa v budúcnosti zabezpečilo rýchlejšie spracovanie výročných správ ombudsmana Výborom pre petície Parlamentu;

24. naliehavo žiada ombudsmana, aby postúpil Parlamentu všetky žiadosti, ktoré pokladá za vhodné, s cieľom zlepšiť výmenu informácií medzi príslušnými oddeleniami a posilniť spoluprácu v rámci stanovenom článkom 1 rámcovej dohody o spolupráci z 15. marca 2006, predovšetkým pokiaľ ide o oddelenia komunikácií, informačných technológií a prekladu; ľutuje, že Výbor pre petície nebol konzultovaný;

25. je potešený zachovaním konštruktívnych vzťahov s Výborom pre petície Parlamentu, a to z hľadiska účasti ombudsmana na schôdzach výboru, ako aj vzájomného uznania kompetencií a právomocí; preto žiada ombudsmana, aby Výboru pre petície vo vhodnom čase predložil svoje stanovisko k najdôležitejším vyšetrovaniam, ktoré boli iniciované z úradnej moci s cieľom dosiahnuť užitočnú synergiu;

26. potvrdzuje svoje kladné stanovisko z roku 2001 k žiadosti ombudsmana o pozmenenie štatútu ombudsmana z hľadiska prístupu k dokumentom a vypočutia svedkov, pričom súhlasí so zásadou, že požadované zmeny sprehľadnia právomoci ombudsmana vzhľadom na stále náročnejšie požiadavky, ktoré sa naňho kladú pri výkone funkcie, a na skutočnosť, že v praxi hlavné európske inštitúcie už väčšinu z nich prijali;

27. zdôrazňuje, že takéto zmeny by nemali narušiť základ a povahu úlohy ombudsmana ako ochrancu občana vo vzťahu k verejnej správe Európskej únie;

28. uznáva užitočný príspevok európskej siete ombudsmanov (v súlade so zásadou subsidiarity) pri zabezpečovaní mimosúdnych nápravných prostriedkov;

29. podporuje vzájomné konzultácie medzi ombudsmanom a Výborom pre petície v rámci európskej siete ombudsmanov s cieľom nájsť riešenie problémov, ktoré sa už riešili ako petície;

30. víta stratégiu komunikácie ombudsmana, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom rôznych kanálov, ktorými prenikajú informácie a zvyšuje sa povedomie občana, vzhľadom na to, že informácia a zvyšovanie povedomia musia v strednodobom výhľade, tým, že prispievajú k vytvoreniu rôznorodých foriem dialógu s cieľom zblížiť občanov s inštitúciami a orgánmi Európskej únie, rozšíriť znalosti v oblasti práva a kompetencií Spoločenstva a zlepšiť chápanie okruhu právomocí európskeho ombudsmana;

31. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov a ich ombudsmanom alebo orgánom s podobnými právomocami.

(1)

Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15. Nariadenie pozmenené a doplnené nariadením 2002/262/ES, ESUO, Euratom (Ú. v. ES L 92, 9.4.2002, s. 13).

(2)

Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 336.

(3)

Porovnaj závery generálneho advokáta Geelhoeda vo veci C-234/02 Lamberts, bod 66.

(4)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(5)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kultúra služieb občanom

Pred dvoma rokmi oslávil úrad európskeho ombudsmana desať rokov svojej činnosti. Výbor pre petície Európskeho parlamentu, ktorý si v tomto roku pripomenul dvadsiate výročie vzniku priamo voleného parlamentu na základe Jednotného aktu, si uvedomuje, že Maastrichtská zmluva predstavuje kvalitatívny skok v oblasti práv európskeho občianstva, pretože ponúka občanom možnosť postúpiť petície parlamentnému orgánu, ktorý zostáva jediným rozhodcom, alebo sa obrátiť na špecializovanejší orgán, ktorý (pôsobiac na mimosúdnych základoch)má svoj postup, ale nevylučuje parlamentný zásah v prípade, že inštitúcia Spoločenstva zodpovedná za prípad nesprávneho úradného postupu nespolupracuje dostatočne. Kultúra služieb občanom, ktorá má za cieľ zabezpečiť výbornú kvalitu (t. j. transparentné, dostupné, rýchle a ústretové administratívne služby) sa na úrovni Spoločenstva zlepšila vďaka spoločnému úsiliu Výboru pre petície a ombudsmana. Jej vznik sa datuje od prijatia uznesenia 6. septembra 2001, kedy Európsky parlament schválil Kódex dobrej správnej praxe navrhnutý európskym ombudsmanom.

Preskúmanie štatistík

Údaje za rok 2006 ukazujú, že ombudsman prijal 3 830 sťažností, o 2 % menej než v roku 2005, ale na rovnakej úrovni ako v roku 2004, čo predstavuje 53 % nárast v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Sťažnosti boli podané elektronicky v 57 % prípadov, väčšinu, t. j. 3 619, podali jednotliví občania a len 211 sťažností podali združenia a spoločnosti. Národnosť autorov vo vzostupnom poradí: Španieli (20,4 %), Nemci (14 %), Francúzi (8,7 %), Belgičania (6,3 %), Poliaci (6 %), Taliani (5,4 %) a Briti (3,8 %). Uvedené počty sa však zmenia, ak sa percentuálny podiel sťažností podaných krajinou vydelí percentuálnym podielom obyvateľov EÚ, ktoré predstavuje. Podľa týchto výpočtov je v 11 krajinách koeficient vyšší než jedna; pomer väčší než jedna ukazuje, že príslušná krajina podáva ombudsmanovi viac sťažností, než by sa dalo očakávať vzhľadom na počet jej obyvateľov, ako je to v prípade Luxemburska (koeficient 14,2), Malty (10), Cypru (7,6), Belgicka (2,8), Slovinska (2,7) a Španielska (2,2). Pokiaľ ide o jazykové rozdelenie sťažovateľov, angličtina a španielčina pripadajú každá na viac než 20 % sťažností, nemčina a francúzština každá na 10 % a poľština na viac než 5 % sťažností.

95 % prípadov, v ktorých sa dokončilo preskúmanie prípustnosti, nepatrila väčšina do kompetencie európskeho ombudsmana (78,5 %) buď preto, lebo sťažnosť nebola podaná na inštitúciu či orgán Spoločenstva (93,7 %) alebo preto, lebo nešlo o nesprávny úradný postup (5,4 %). Z 21,5 % prípadov, ktoré nepatrili do kompetencie ombudsmana, 449838 sťažností bolo formálne prehlásených za prípustné, z nich 258 viedlo k vyšetrovaniu. V roku 2006 ombudsman viedol celkom 582 vyšetrovaní, z nich 315 sa začalo už v roku 2005 a 9 sa začalo na základe vlastnej iniciatívy ombudsmana.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa najviac vyšetrovaní týkalo Komisie, v prípade ktorej podiel predstavuje 66 % vyšetrovaní (387); Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) tvorí 13 % (74), Európsky parlament 8 % (49) a Rada Európskej únie 2 % (11). Prevažujúcim typom údajného nesprávneho úradného postupu bola nedostatočná transparentnosť vrátane odmietnutia informácií (25 %), nasledovala nepoctivosť a zneužívanie právomocí (19 %) a niektoré ďalšie druhy nesprávneho úradného postupu a na záver najmenej časté prípady kategórie podozrenia z právnej chyby (5 %) a zanedbania plnenia povinností vyplývajúcich z úlohy strážcu zmluvy Komisiou (4 %).

Činnosť európskeho ombudsmana sa naďalej predstavuje s odkazom na rôzne stupne postupu riešenia sťažností, ktoré sa podrobnejšie ukážu v prípadoch, keď vyšetrovanie potvrdilo nesprávny úradný postup (žiadosť o pripomienky alebo priateľské riešenie – 28 návrhov v roku 2006, z nich bol úspešne dokončený iba jeden, kritické pripomienky – v 41 prípadoch v roku 2006 – návrhy odporúčaní – z nich 13 predložených v roku 2006 – a osobitné správy, 2 z nich predložené Parlamentu v roku 2006). Záruky, ktoré tento postup poskytuje občanom, pomáhajú posilniť kompetencie ombudsmana pri presvedčovaní, napriek skutočnosti, že tieto rozhodnutia nemajú žiadny právne záväzný účinok. Navyše ombudsman, ktorého úrad zriadil Parlament, pracuje nezávisle a teší sa dôvere Parlamentu, ako ukazuje politické hodnotenie jeho výročných a osobitných správ.

Ombudsmana taktiež aktívne podporuje Výbor pre petície. Ombudsman sa v roku 2006 štyrikrát zúčastnil schôdze výboru a spolupracuje so svojimi partnermi v sieti európskych ombudsmanov, ktorú je potrebné rozšíriť a zlepšiť. V európskom kontexte je potrebné zdôrazniť, že hoci pravidlá uplatňovania (článok 2.4) ani rokovací poriadok Európskeho parlamentu (článok 191 ods. 9) neobsahujú žiadnu takúto požiadavku, bežné kontakty medzi činnosťou ombudsmana a Výboru pre petície by mali zahŕňať vzájomné oznámenia rozhodnutí s konečným účinkom s cieľom predísť konfliktu kompetencií.

Analýza právomocí a rozhodnutí, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v určitých kategóriách činností alebo vo vzťahu k určitým orgánom

Správa rozdeľuje rozhodnutia prijaté v súvislosti s vyšetrovaniami dokončenými v roku 2006 (ktorých bolo 250) do piatich kategórií. Ide o problémy súvisiace s nedostatočnou otvorenosťou zo strany inštitúcií a orgánov Spoločenstva (25 % vyšetrovaní, 9 rozhodnutí v kapitole 3), úlohu Komisie ako garanta Zmluvy v súvislosti s postupmi podľa článku 226 (9 rozhodnutí v kapitole 3), riadenie zmlúv, úhrady a granty (8 rozhodnutí v kapitole 3) a problémy súvisiace s náborom a riadením zamestnancov inštitúcií (18 rozhodnutí v kapitole 3).

Prístup verejnosti k dokumentom

V mnohých prípadoch súvisiacich s výnimkami povolenými pre prístup verejnosti podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 bol postup ukončený vo fáze kritických pripomienok, ktoré predstavujú prostriedok úsilia o prevenciu opakovania podobných javov v budúcnosti v prípadoch, v ktorých by vydanie odporúčaní bolo zbytočné či nevhodné. To sa týka príliš širokej interpretácie postupov zo strany Komisie, ktoré by sa dali „pripodobniť súdnym procesom“, prípadu postupu riešenia sporov so Svetovou obchodnou organizáciou (strana 91) alebo odmietnutia voľného prístupu so subjektívnym odôvodnením, že zverejnenie národných plánov pridelenia emisných kvót skleníkových plynov by ohrozilo prebiehajúce rokovania, alebo že dokumenty, ktoré prijímajú alebo odosielajú členské štáty, sa musia považovať za medzinárodné dokumenty (strana 94). Výbor pre petície sa domnieva, že by bolo veľmi vhodné, keby ombudsman v roku 2007 (ako oznámil 2. mája 2007) vypracoval podrobnú štúdiu reálneho vplyvu kritických pripomienok prednesených v roku 2006.

Neprijatie kritických pripomienok

Výbor však prekvapil nový prístup navrhnutý ombudsmanom pre prípady, v ktorých kritické pripomienky zjavne nedosiahli žiadny účinok (strany 82, 84 a 92), ktorý by zahŕňal podporu kultúry služieb na najvyšších stupňoch porušenia úradného postupu Spoločenstva formou oslovenia príslušného komisára, vyvoláva však niekoľko rozpakov. Pretože sa väčšina takýchto problémov týka riadenia zamestnancov Komisie, a ak je cieľom dosiahnutie kultúry služieb v tomto hlavnom sektore, chyby treba napraviť na mieste ich vzniku oslovením oddelenia zodpovedného za chybnú situáciu či správanie sa a naliehaním na dodržiavanie príslušných ustanovení Európskeho kódexu dobrej správnej praxe zo strany tohto oddelenia. Z rovnakého dôvodu, napriek kritickej pripomienke, ktorá ukončila vyšetrovanie nedostatočných nápravných prostriedkov proti rozhodnutiu európskej školy v Bruseli vo veci klasifikácie študentov (strany 91 – 92), by ombudsman nemal poľaviť v nátlaku, ktorý vyvíja na Komisiu a podľa potreby na členské štáty. Ukázalo sa, že prijatie Kódexu dobrej správnej praxe európskymi školami nie je dostatočnou zárukou vzniku skutočnej kultúry služieb (čo platí aj pre Komisiu).

Úloha Komisie ako ochrankyne zmluvy

Vzhľadom na právomoc Komisie konať podľa vlastného uváženia na základe článkov 226 a 228 Zmluvy o ES v prípadoch, keď členské štáty neplnia zmluvné záväzky, má pre výsledok posudzovania mnohých žiadostí mimoriadne veľký význam aj správne fungujúci systém. V tejto súvislosti sú stále aktuálne otázky vyzdvihnuté v prechádzajúcich správach, napríklad so zreteľom na zverejnenie dokumentov týkajúcich sa konania vo veci porušenia práv, konkrétne korešpondencie medzi Komisiou a členskými štátmi (de Rossova správa, 2003). Prípady z roku 2006 jasne ukazujú, že Komisia nesprávne využila svoju právomoc postupovať podľa vlastného uváženia a nepodnikla rýchle kroky pred začiatkom súdneho sporu, pričom ako údajný dôvod uviedla politické ohľady, napríklad problémy pri dosiahnutí dohody medzi komisármi o chúlostivom predmete, akým je porušenie slobody poskytovať služby v sektore športových stávok v Nemecku. Výbor pre petície však oceňuje dobré využitie právomocí ombudsmanom vrátane osobitnej správy, ktorá situáciu napravila (strana 110).

Závery ombudsmana sú menej jasné a presné v prípade obvinenia Komisie za neoprávnené meškanie pri riešení sťažností na porušenie práv vo fáze pred začiatkom súdneho sporu: formálneho oznámenia a zaslania odôvodneného stanoviska štátu zodpovednému za údajné porušenie – Španielsko (strana 105). Na druhej strane ombudsman jednoznačne kriticky označil za nesprávny úradný postup mylnú interpretáciu pravidla či právnej zásady zo strany Komisie, keď v prípade Nemecka kľučkovala (výlučne pre vlastné pohodlie) namiesto toho, aby rozhodla vo veci neplnenia zmluvných záväzkov štátu podľa článku 228, hoci Nemecko už bol obvinené, že nesplnilo zmluvné záväzky vo veci balenia určitých nápojov (strana 93). Ešte výstižnejší bol návrh odporúčania ombudsmana, ktorý potom prijala príslušná inštitúcia, kritizujúci nekonečné odkladanie konania vo veci porušenia práv proti Dánsku podľa článku 226 (čo Komisia odôvodňovala tým, že chce základný problém riešiť komplexne). V tomto prípade Dánsko nesplnilo zmluvné záväzky vo veci dane z motorových vozidiel (strana 103). Takéto zjavné meškanie a pomalosť by mal kritizovať aj Parlament pri zostavovaní výročnej správy o uplatňovaní práva Spoločenstva.

Právomoci iniciovať vyšetrovanie

Dve vyšetrovania, ktoré začal ombudsman z vlastnej iniciatívy, sa týkali uzatvárania zmlúv a riadenia zamestnancov a ukazujú, že jeho právomoci predstavujú účinný prostriedok nabádajúci správne orgány k samoregulácii: na jednej strane ústretová odpoveď Komisie vo veci zahrnutia voliteľnej mediačnej doložky do štandardných zmlúv o zaobstarávaní a jej sľub podať správu o danej veci v prvej polovici roka 2007 (strana 111); na druhej strane rozhodnutie Parlamentu zrušiť vekové ohraničenie pre programy zvyšovania kvalifikácie (strana 113). Naopak (v úplne odlišnom kontexte) prístup Komisie k riešeniu série niekoľkých sťažností týkajúcich sa prevádzkovania priemyselného prístavu na Kanárskych ostrovoch. Postup Komisie sa riešil v rámci vyšetrovania z vlastnej iniciatívy ombudsmana (strana 112) a v rámci vyšetrovania Výborom pre petície Európskemu parlamentu. Problém predstavuje prípadné nedostatočné zladenie z hľadiska času a stanovísk pri riešení rovnakého prípadu ombudsmanom a Európskym parlamentom, ak sa obe inštitúcie budú musieť vyjadriť ku skutkovej podstate prípadu, pričom ju budú posudzovať z hľadiska odlišných kompetencií. Pre podobné prípady výbor vyzýva ombudsmana, aby predložil svoje nezávislé stanovisko a súčasne v plnej miere využil cesty, ktoré mu ponúka článok 195 ods. 3 rokovacieho poriadku, na účely konštruktívneho dialógu s Parlamentom.

Úloha Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) pri nábore zamestnancov

Výbor pre petície vo svojej správe o výročnej správe ombudsmana za rok 2003 upozornil Európsky úrad pre výber pracovníkov (ods. 18), aby uviedol do súladu postup súťaže so zásadami transparentnosti a otvorenosti podľa osobitnej správy ombudsmana (1004/97 PD) a Böschovej správy (A5-280/00). Konkrétne vo veci prístupu kandidátov k ich opraveným skúšobným textom spravodajca pán De Rossa zdôraznil, že vtedy (v roku 2003) žiadny uchádzač nemohol v rámci výberového konania na pracovné miesto v európskych inštitúciách uplatniť takéto práva.

O tri roky neskôr (v roku 2006) sa nedalo hovoriť o tom, že už existuje nejaké právo, čo je zrejmé aj z kritickej pripomienky ombudsmana k stručným a neprimeraným informáciám o typoch prekladových chýb v hodnotiacom formulári EPSO (674/2004/PB, s. 97). Uchádzači majú oprávnený záujem získať informácie, ktoré sa ich týkajú, čo by im v budúcnosti mohlo byť odoprené vzhľadom na systematické využívanie (na účely testov pre predbežný výber) rôznych dotazníkov prístupných len na počítači a spravovaných externými odbornými spoločnosťami. Preto je veľmi vhodné začať vyšetrovanie vo veci prístupu uchádzačov k informáciám: konkrétne k testom a presným odpovediam na dotazníky a k hodnotiacim kritériám pre písomný test stanoveným výberovou komisiou (OI/5/05/PB s. 98) a všeobecne vo veci dodržiavania základných podmienok stanovených v uvedenej osobitnej správe ombudsmana za rok 1999 zo strany Európskeho úradu pre výber pracovníkov.

Výbor pokladá za neprijateľné, že sa Európsky úrad pre výber pracovníkov odmietol ospravedlniť uchádzačke vylúčenej na základe zjavnej chyby výberovej komisie pri hodnotení jej kvalifikácie, a to napriek opakovaným výzvam ombudsmana, aby tak urobil. Išlo o arogantné zneužitie právomoci, ktoré musel napraviť samotný ombudsman a ospravedlniť sa namiesto úradu EPSO v mene Európskeho spoločenstva (s. 108). Je to v absolútnom protiklade s kultúrou služieb, ktorá by mala byť súčasťou všetkých európskych orgánov a inštitúcií. Nie je náhodou, že sa Európsky úrad pre výber pracovníkov ocitol na druhom mieste hanebného zoznamu orgánov zodpovedných za prípady nesprávneho úradného postupu. Výbor preto naliehavo žiada ombudsmana, aby úrad EPSO podrobil dôkladnej a prísnej kontrole, pričom nebude rozlišovať medzi administratívnou činnosťou jeho zamestnancov a rozhodnutiami výberovej komisie, ako správne argumentoval ombudsman proti úradu EPSO (1217/04/OV s. 66), a to konkrétne monitorovaním odpovedí Európskeho úradu pre výber pracovníkov na sťažnosti uchádzačov týkajúce sa dodržiavania lehôt, formálnych požiadaviek (počínajúc jazykom uchádzača) a ochrany osobných údajov.

Ombudsman ako kľúčový subjekt demokratického života Únie

Výbor vo svojich predchádzajúcich správach poukázal na úlohu, ktorú zohráva ombudsman ako ručiteľ demokratickej otvorenosti a zodpovednosti rozhodovacích orgánov a pri prijímaní rozhodnutí v EÚ (2003), na jeho vedúce postavenie pri poskytovaní veľmi kvalitných informácií o rozsahu svojho mandátu (2004) a na pridanú hodnotu jeho zásahov pri zabezpečovaní dobrej správy, a to nielen v súvislosti s prípadmi nesprávneho úradného postupu (2005). Tohtoročná správa sa zameriava na postavenie ombudsmana ako kľúčového subjektu v demokratickom živote Únie(1), keď pôsobí ako sprostredkovateľ medzi občanmi a orgánmi verejnej správy Spoločenstva, konanie ktorých nezodpovedá očakávaným štandardom. Konkrétne sa zameriava na úsilie ombudsmana o zdôraznenie rozdielov medzi správnym a nesprávnym úradným postupom. Európsky ombudsman zrejme priaznivo reagoval na výzvu z roku 2004, aby vysvetlil pojem nesprávneho úradného postupu.

V plnej miere súhlasíme s obsahom odseku 2.2.3 o konaní a správaní sa, ktoré nespĺňa normy dobrej správy. Rovnako si ceníme usmernenia poskytnuté orgánom verejnej správy Spoločenstva, ktoré postupovali nesprávne, pri rozpoznaní chýb, predložení ospravedlnenia a hľadaní uspokojivých riešení pre sťažovateľov. Spôsob, akým Európska investičná banka zvážila svoje odmietnutie sprístupniť správu o audite a umožnila sťažovateľovi, aby si preštudoval rozsiahle výňatky zo správy (s. 77 – 78), ukazuje konštruktívny prístup, ktorý môže zmeniť zlý úradný postup na dobrý a mal by slúžiť ako model pre podobné budúce prípady. Výbor preto nabáda ombudsmana, aby zostavil výročný zoznam najlepších úradných postupov vrátane exemplárnych či „hviezdnych“ prípadov (v roku 2006 ich bolo šesť) spolu s prípadmi, keď inštitúcie nekonali tak chvályhodne.

Výbor pre petície naliehavo žiada európskeho ombudsmana, aby naďalej dôkladne monitoroval vzťahy medzi ministerskou radou EÚ a verejnosťou a vzťahy samotného Európskeho parlamentu s verejnosťou vzhľadom na prístup verejnosti k dokumentom a kontroloval vzťahy medzi verejnosťou a Komisiu pri výkone povinností pri ochrane práva Spoločenstva. Jednou zo základných zásad, ktoré je potrebné zdôrazniť, je demokratická rovnosť všetkých európskych občanov bez diskriminácie na základe národnosti či jazyka. Preto vítame pevný postoj ombudsmana, ktorý odsúdil Radu za opakovane nesprávny úradný postup vzhľadom na chýbajúcu nemeckú jazykovú verziu na internetových stránkach predsedníctva a osobitná správa zverejnená 30. novembra 2006 si zaslúži našu plnú podporu. Jeho závery (s. 109) však nemôžu oprávniť axiómu že „niektoré jazyky sú si rovnejšie ako iné“.

Taktiež chválime iniciatívy ombudsmana, predložené najskôr vo forme návrhov, aby Rada hľadala priateľské riešenie, po ktorých nasledovali kritické pripomienky na adresu členských štátov (s. 104 – 105) s cieľom odmietnuť a ukončiť komerčné sponzorstvo rotujúceho predsedníctva, v tomto prípade írskeho predsedníctva. Táto udalosť poukázala na citlivý problém konfliktu záujmov v jednom z kanálov priamo spájajúcom inštitúcie v centre právneho systému Únie s orgánmi jednotlivých členských štátov. Ombudsman správne poukázal na tento problém a treba ho naďalej podporovať pri podávaní správ o výsledkoch na základe konzultácií so stálymi zastúpeniami členských štátov.

Stále účinnejšia spolupráca

Výbor pre petície sa vyslovuje v prospech urýchlenia vlastného postupu s cieľom zaistiť rýchlejšie posúdenie výročnej správy ombudsmana (ods. 4, Schwabova správa) a nabáda ombudsmana, aby vynaložil primerané úsilie, podal svoju správu v prvom štvrťroku a prijal niektoré zmeny prezentácie štatistickej a analytickej časti správy (kapitola 3 aktuálnej správy). Bude však potrebné prideliť príslušné rozpočtové prostriedky, ktoré uspokoja rastúce požiadavky na parlamentnú viacjazyčnosť, čo v tomto roku znamená dodatočné dva mesiace na spracovanie ostatných jazykových verzií anglického originálu správy.

Sedem rokov uplynulo od požiadavky vtedajšieho ombudsmana J. Södermana ukončiť platnosť článku 3 ods. 2 o voľnom prístupe k spisom jednotlivých inštitúcií a nepodmienenom vypočutí úradníkov a ďalších zamestnancov; Parlament prijal 6. septembra 2001 v správe Almeidy Garrett (A5-240/01) požadované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k rozhodnutiu z 9. marca 1994, lenže osobitný legislatívny postup, napriek súhlasu Komisie a Rady, sa zastavil (pozri OEIL ACI 1999/2215). Spravodajkyňa, ktorá už výboru predložila stanovisko, nemôže urobiť nič iné, než zdôrazniť závery schválené výborom 29. mája 2001 (v súlade so správou Výboru pre ústavné veci), konkrétne záver č. 4 týkajúci sa úplnej podpory pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k článku 3 štatútu predloženého ombudsmanom. „Výbor nemôže inak, než uvítať skutočnosť, že ombudsman už postupne interpretoval svoje právomoci a uplatnil svoje vyšetrovacie kompetencie, pričom nevyvolal žiadne negatívne reakcie Komisie.“

Pri tejto príležitosti (berúc do úvahy rozsiahlejšie návrhy na pozmenenie štatútu predložené pánom Diamandourosom 11. júla 2006) spravodajkyňa znovu pripomína svoje priaznivé stanovisko, za predpokladu, že si ombudsman zachová určitú konzistenciu v postupnom vývoji svojich právomocí. Tento vývoj oprávňujú rastúce požiadavky kladené na ombudsmana pri výkone jeho povinností, ktoré v skutočnosti prijali hlavné európske inštitúcie. V praxi tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zahŕňajú kvalitatívne rozšírenie právomocí ombudsmana, pričom sa neovplyvní povaha jeho právomocí ani nezáväzný účinok všetkých jeho rozhodnutí (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. mája 2000 vo veci T-103/99).

Tento záver, ktorý prijíma podstatu požadovaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k štatútu, je v súlade s nedávnymi rozsudkami judikatúry Spoločenstva. Napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. apríla 2002 vo veci T-209/00, podľa ktorého ombudsman nemá rovnakú právomoc konať podľa vlastného uváženia ako Komisia s ohľadom na začatie konania vo veci porušenia práv, pretože nemôže odmietnuť prijať (okrem riadne odôvodnených prípadoch) a posúdiť prípustnú sťažnosť; alebo rozsudok z 23. marca 2004 vo veci Lamberts C-234/02, podľa ktorého rozhodnutia ombudsmana, hoci nie sú záväzné, môžu vyvolať kroky podľa článku 288 Zmluvy o ES v súvislosti s mimozmluvnou zodpovednosťou. Z hľadiska činnosti je pre ombudsmana vhodné, aby získal postavenie, v ktorom môže v plnej miere uplatniť svoju právomoc viesť vyšetrovanie.

Preto je pre ombudsmana mimoriadne dôležité, aby dôrazne a pružne pokračoval v plnení svojich povinností v súlade s povahou svojej činnosti, ktorá je skutočným „laboratóriom pre vývoj mäkkej legislatívy“. Výbor preto naliehavo žiada európskeho ombudsmana, aby viedol vyšetrovania v rámci tzv. tretieho piliera, právnej a policajnej spolupráce v trestných veciach, napríklad rozšírením vyšetrovaní na činnosť Europolu. Výbor ho súčasne nabáda, aby využíval európsku sieť ombudsmanov, ako aj skúsenosti výboru pri riešení problémov týkajúcich sa politík Únie, ktoré je potrebné vyriešiť skôr, než sa nájdu riešenia pre problémy, ktoré sa vyskytli v širšom dosahu siete na úrovni jednotlivých členských štátov alebo na miestnej úrovni, napríklad záležitosť týkajúca sa voľného pohybu tovaru predložená ombudsmanom regiónu Friuli-Venezia Giulia (strana 114).

Napokon, aby sa dosiahla úplná subsidiarita v mimoprávnych nápravných prostriedkoch, v ideálnom prípade by sa sieť mala rozšíriť a zahrnúť špecializované riešenie problémov v oblasti ľudských práv(2), rodinných problémov, ochrany osobných údajov a práv väzňov či pacientov s cieľom zvýšiť ich poznanie a vplyv a prekročiť obmedzenia miestnej jurisdikcie so zreteľom na ustanovenie rozmanitých foriem dialógu, čo výbor vidí ako priaznivý príznak čoraz tesnejších vzťahov medzi občanmi a inštitúciami pod záštitou Európskej únie. Na záver môžeme poukázať na skutočnosť, že – súdiac podľa talianskych skúseností s úradom ombudsmana(3) (ktoré čiastočne predstavovali sklamanie) – naliehavá potreba viacerých miestnych ombudsmanov, ktorí kompenzujú neexistenciu jedného národného ombudsmana, môže prehĺbiť význam a viditeľnosť európskeho ombudsmana, ak platí (čo nie je prekvapujúce), že najväčší počet návštevníkov webovej stránky ombudsmana pochádza z Talianska (strana 160).

(1)

Výraz pochádza z dokumentu The process of adopting the Ombudsman's Statute (Proces prijatia štatútu ombudsmana) od Ezio Perilla, Diritto dell'Unione europea (2006), zv. 1, s. 143.

(2)

V Európe funguje sieť detských ombudsmanov od roku 1997.

(3)

Článok 16 zákona č. 127 z 15. mája 1997 o zriadení úradov ombudsmanov v jednotlivých členských štátoch sa doteraz nevykonáva.


POSTUP

Názov

Výročná správa o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2006

Číslo postupu

2007/2131(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

PETI
30.1.2007

Spravodajkyňa
  dátum menovania

Luciana Sbarbati
2.5.2007

 

Prerokovanie vo výbore

25.6.2007

 

 

 

 

Dátum prijatia

17.7.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marcin Libicki, Kathy Sinnott, Maria Matsouka, Robert Atkins, Simon Busuttil, Daniel Caspary Luis Herrero-Tejedor, Mairead McGuinness, Manolis Mavrommatis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Andreas Schwab, Rainer Wieland, Proinsias De Rossa, Glyn Ford, Miguel Angel Martínez Martínez, Radu Podgorean, Marian Harkin, Luciana Sbarbati, Margrete Auken

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thijs Berman, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Tatjana Ždanoka

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Elspeth Attwooll, Metin Kazak, Dimitrios Papadimoulis

Dátum predloženia

26.7.2007

Posledná úprava: 11. októbra 2007Právne oznámenie