Postup : 2007/2002(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0375/2007

Predkladané texty :

A6-0375/2007

Rozpravy :

PV 24/10/2007 - 13
CRE 24/10/2007 - 13

Hlasovanie :

PV 25/10/2007 - 7.12
CRE 25/10/2007 - 7.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2007)0483

SPRÁVA     
PDF 300kWORD 228k
10. októbra 2007
PE 393.878v02-00 A6-0375/2007

o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou

(2007/2002(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajkyňa: Maria Martens

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou

(2007/2002(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na deklaráciu a akčný plán pripravený na africko-európskom summite, ktorý sa uskutočnil v Káhire 3. – 4. apríla 2000 pod záštitou Organizácie africkej jednoty a EÚ,

–  so zreteľom na strategický plán Komisie Africkej únie na roky 2004 – 2007 prijatý 7. júla 2004 na treťom summite afrických štátnych a vládnych predstaviteľov v hlavnom meste Etiópie v Addis Abebe,

–  so zreteľom na návrh spoločnej stratégie EÚ a Afriky schválený na 8. stretnutí ministerskej trojky EÚ – Afrika z 15. mája 2007 v Bruseli(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. júna 2007 s názvom Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika (KOM(2007)0357),

–  so zreteľom na spoločný dokument sekretariátu Komisie a Rady z 27. júna 2007 s názvom Po Lisabone: zabezpečenie fungovania strategického partnerstva EÚ – Afrika (SEK(2007)0856),

–  so zreteľom na strategický plán Panafrického parlamentu na roky 2006 – 2010 s názvom Jedna Afrika, jeden hlas, prijatý v novembri 2005,

–  so zreteľom na pracovný dokument o spoločnej vízii Komisie Africkej únie pre stratégiu AÚ a EÚ(2),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(3), v znení zmien a doplnení dohody, ktorou sa mení a dopĺňa dohoda o partnerstve, podpísanej v Luxemburgu 25. júna 2005(4) (ďalej len „Dohoda z Cotonou“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(5) (nástroj rozvojovej spolupráce),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. októbra 2005 s názvom Stratégia EÚ pre Afriku: k Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky (KOM(2005)0489),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy (GAERC) z 21. a 22. novembra 2005 o Stratégii EÚ pre Afriku(7),

–  so zreteľom na závery z 5. ministerského zasadnutia trojky Afriky a EÚ v Bamaku v Mali, dňa 2. decembra 2005(8),

–  so zreteľom na dokument s názvom EÚ a Afrika: smerom k strategickému partnerstvu, prijatý Európskou radou na rokovaní 15. a 16. decembra 2005 v Bruseli(9),

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a generálneho sekretariátu Rady o pokroku Rade pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy o realizácii Stratégie EÚ pre Afriku z 12. októbra 2006,

–  so zreteľom na výsledky a závery konferencie organizácií africkej občianskej spoločnosti o spoločnej stratégii AÚ a EÚ na rozvoj Afriky organizovanej Komisiou Africkej únie v Akkre v Ghane v dňoch 26. – 28. marca 2007(10),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus podpísané 20. decembra 2005(11),

–  so zreteľom na ďalšie správy o ľudskom rozvoji vypracované v rámci rozvojového programu OSN,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri dosahovaní rozvojových cieľov milénia(12) a z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru z 12. apríla 2005 s názvom Urýchlenie pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov – Prínos Európskej únie (KOM(2005)0132),

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia ako spoločne stanovené kritériá zo strany medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu (International Commission on Intervention and State Sovereignty, ICISS) s názvom Zodpovednosť chrániť z decembra 2001(14),

–  so zreteľom na akčný plán z Maputa pre sfunkčnenie kontinentálneho rámca politiky pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na osobitnom zasadaní konferencie ministrov zdravotníctva krajín Africkej únie (AÚ), ktoré sa uskutočnilo 18. – 22. septembra 2006 v mozambickom Mapute,

–  so zreteľom na výzvu na urýchlené opatrenia za všeobecný prístup k službám v boji proti HIV a AIDS, tuberkulóze a malárii v Afrike, prijaté počas mimoriadneho summitu Africkej únie venovaného HIV a AIDS, tuberkulóze a malárii, ktorý sa uskutočnil 2. – 4. mája 2006 v nigérijskej Abuji,

–  so zreteľom na štvrtú hodnotiacu správu II. pracovnej skupiny pre Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) s názvom Vplyvy, prispôsobenie sa a bezbrannosť,

–  so zreteľom na hodnotiacu správu ekosystému na prahu nového tisícročia z roku 2005, ktorá skúma využívanie a drancovanie rôznych prírodných zdrojov planéty,

–  so zreteľom na výsledky verejnej konzultácie o spoločnej stratégii EÚ a Afriky, organizovanej na žiadosť Európskej komisie a Komisie Africkej únie Európskym strediskom pre riadenie rozvojovej politiky (ECDPM)(15),

–  so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,

–  so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu výboru pre rozvoj a stanovisko výboru pre zahraničné veci (A6-0375/2007),

A. keďže medzinárodná situácia sa od roku 2000 výrazne zmenila, pričom sa objavili také globálne porblémy, ako sú bezpečnosť, migrácia, klimatické zmeny a dezertifikácia, trvalo udržateľné riadenie verejného majetku, boj proti chudobe a pandémiám, vznikla Africká únia a EÚ sa rozšírila,

B.  keďže africká strana na piatej schôdzi ministerskej trojky Afriky a EÚ dňa 2. decembra 2005 v Bamaku privítala Stratégiu EÚ pre Afriku na rok 2005 a obe strany súhlasili s jej zmenou na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ, ktorá bude odrážať potreby a snahy ich národov, a vypracuje akčný plán na jej realizáciu,

C. keďže Výkonná rada Africkej únie v uvedenom pracovnom dokumente o spoločnej vízii pre stratégiu AÚ a EÚ(16) konštatuje, že „by malo byť jasné, že cieľom spoločnej stratégie nemôže byť hodnotenie súčasnej Stratégie EÚ pre Afriku, ale nová spoločná stratégia, ktorá môže odrážať spojené úsilie oboch strán“,

D. keďže cieľom spoločnej stratégie má preto byť vytvorenie spoločnej politickej vízie a praktickej stratégie pre budúce partnerstvo medzi EÚ a Afrikou založené na vzájomnej úcte, spoločných záujmoch a hodnotách, ako aj na zásade vlastníckych práv,

E.  keďže sa zdá, že ochota na oboch stranách znovu definovať spoločné partnerstvo vyplýva z postupného uvedomenia si skutočnosti, že Afrika a EÚ už nevyhnutne nie sú vzájomnými uprednostňovanými partnermi,

F.   keďže spomínanú spoločnú správu o pokroku týkajúcu sa realizácie Stratégie EÚ pre Afriku nevypracovali na základe nezávislého vonkajšieho hodnotenia,

G. keďže Afrika je najchudobnejším kontinentom sveta a jediným kontinentom, na ktorom sa chudoba za posledných 25 rokov zäčšila,

H. keďže signatári uvedeného akčného plánu vypracovaného na summite Afrika – Európa, ktorý sa uskutočnil v Káhire 3. – 4. apríla 2000 „odsudzujú skutočnosť, že viac ako polovica všetkých Afričanov žije v absolútnej chudobe, a súhlasili so zintenzívnením boja proti chudobe. Hlavnú zodpovednosť za odstránenie chudoby nesie každá jednotlivá krajina, čo však nezmenšuje význam medzinárodného rozmeru v boji proti chudobe“,

I.   keďže Európsky parlament v roku 2006 ustanovil delegáciu ad hoc pre vzťahy s Panafrickým parlamentom a Panafrický parlament v roku 2007 ustanovil výbor ad hoc pre vzťahy s Európskym parlamentom,

J.   keďže parlamenty oboch únií sa musia ako hlavní aktéri rozvojového procesu zapojiť do stratégií a akčných plánov týkajúcich sa obyvateľstva, ktoré zastupujú,

K. keďže väčšina afrických krajín je členmi skupiny AKT a signatármi Dohody z Cotonou,

L.  keďže Afrika trvá na tom, aby sa s ňou zaobchádzalo ako s celkom a aby sa podporoval jej panafrický integračný proces vrátane severnej Afriky, subsaharskej Afriky a Južnej Afriky a keďže Africká únia vytvorila svoj vlastný strategický program na rozvoj Afriky,

M. keďže na svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu v roku 2002 sa vlády dohodli, že dobré riadenie má byť založené na vhodných environmentálnych, sociálnych a hospodárskych politikách, demokratických inštitúciách reagujúcich na potreby všetkých ľudí, ľudských právach a zásadách právneho štátu, protikorupčných opatreniach, rodovej rovnosti, a priaznivom prostredí pre investície,

N. keďže je mimoriadne dôležité, aby spoločná stratégia obsahovala holistický prístup k ľudským právam vrátane hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

O. keďže inštitúcie Africkej únie boli vytvorené iba nedávno a nemajú rovnakú úroveň integrácie, organizáciu ani účinnosť ako inštitúcie EÚ,

P.  keďže účinnosť a vzájomná zodpovednosť predpokladajú predvídateľné a dlhodobé finančné zdroje, jasnú časovú líniu a plnenie záväzkov na oboch stranách,

Q. keďže línie zodpovednosti až príliš často vedú od národných vlád priamo k rozvojovým partnerom, čím obchádzajú každý spôsob parlamentného súhlasu (a konzultácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi) pri medzinárodných dohodách,

R.  keďže historický príspevok Afriky k príčinám klimatických zmiene je zanedbateľný, hoci ako kontinent musí najťažšie znášať ich dôsledky (odhady Medzinárodného panela pre klimatické zmeny hovoria, že do roku 2020 bude v Afrike trpieť väčším nedostatkov vody 17 až 250 miliónov ľudí a v niektorých krajinách sa o 50 % znížia poľnohospodárske výnosy, ktoré závisia od zavlažovania zrážkovou vodou),

S.  keďže vyčerpávanie prírodných zdrojov Afriky vážne ohrozuje zmenšovanie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia,

T.  keďže Afrika bez riadnej náhrady poskytuje svetu široké spektrum služieb spojených s ekosystémom vrátane zadržiavania uhlíka svojimi tropickými pralesmi,

Priebeh, štruktúra a zásady spoločnej stratégie

1.  víta návrh ministerskej trojky z 15. mája ako prvé spoločné úsilie o spoločnú stratégiu;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Stratégia EÚ pre Afriku na rok 2005 bola prijatá bez dôkladnej konzultácie s inštitúciami Africkej únie a afrických vlád a parlamentov a bez zapojenia európskej a africkej občianskej spoločnosti a miestnych orgánov; konštatuje v tejto súvislosti, že táto stratégia diktuje hlavné témy, ktoré rieši navrhovaná nová spoločná stratégia, čím vytvára riziko vynechania iných dôležitých otázok pre trvalo udržateľný rozvoj Afriky; dúfa, že nová navrhovaná stratégia vzíde z dôkladných konzultácií s inštitúciami AÚ;

3.  s poľutovaním konštatuje, že časové limity, ktoré stanovili Komisia a Rada EÚ, ako aj Komisia a Výkonná rada Africkej únie na vytvorenie a prijatie spoločnej stratégie, viedli k vážnym obmedzeniam v tomto procese; berie na vedomie náročnú úlohu týkajúcu sa plnej angažovanosti parlamentov a zdôrazňuje, že mimovládne subjekty a miestne orgány sa musia súrne zapojiť a musí sa s nimi počítať vo všetkých fázach prijímania, implementácie, monitorovania a hodnotenia spoločnej stratégie, pretože lisabonský summiť by sa mal považovať za míľnik dlhšieho a otvoreného procesu;

4.  víta výrok Komisie, že „Parlament musí v tomto procese zreteľne zohrávať významnú úlohu“, ako aj jej sľub „pravidelne informovať Parlament o pokroku dosiahnutom pri príprave spoločnej stratégie“ a jej povzbudenie Parlamentu, „aby sa zúčastnil na rozpravách a skutočne prevzal iniciatívu“; poznamenáva, že harmonogram rokovaní stanovila Európska komisia a komisia Africkej únie, a preto očakáva, že obe podniknú aktívne kroky pri zainteresovaní Európskeho parlamentu a Panafrického parlamentu do procesu prípravy spoločnej stratégie a do fáz jej prijatia a realizácie;

Spoločné zásady a vízie

5.  súhlasí s budúcim poslaním Výkonnej rady Africkej únie: „Afrika a Európa majú rovnakú víziu rozvoja, mieru, bezpečnosti a prosperity, ktorá stavia človeka do stredobodu ich úsilia. Táto vízia je podporovaná partnerstvom založeným na vzájomnej úcte, spoločných záujmoch a spoločných cieľoch, ktoré zaväzujú oba regióny, aby prehlbovali regionálnu integráciu ako prostriedok hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Rovnako nazerajú aj na pokrok demokracie, vhodného systému riadenia a ľudských práv ako na univerzálne hodnoty na podporu rozvoja a posilňovanie spolupráce v kontexte, ktorý rešpektuje solidaritu a celistvosť týchto dvoch kontinentov“;

6.  poukazuje na to, že humanitárna pomoc je jedným z prostriedkov, ktoré má medzinárodné spoločenstvo k dispozícii na pomoc pri ochrane ohrozeného obyvateľstva, a zdôrazňuje, že EÚ nechce porušovanie medzinárodného humanitárneho práva nechať bez odpovede; žiada, aby členské štáty a inštitúcie EÚ zorganizovali dôkladnú politickú diskusiu o práve, ak nie priam o povinnosti, na zasiahnutie v prípadoch vážneho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, berúc do úvahy závery a odporúčania uvedenej správy Medzinárodnej komisie pre intervencie a štátnu suverenitu (ICISS) s názvom Zodpovednosť chrániť;

7.  zdôrazňuje, že spoločné zásady a vízia by sa mali vzťahovať aj na zásady právneho štátu, ako aj participatívnu demokraciu, pluralizmus a základné slobody, ktoré sú uvedené vo uvedenom vyhlásení z Káhiry;

8.  víta ciele vymenované v spomínanom návrhu ministerskej trojky z 15. mája: i) politické partnerstvo EÚ – Afrika, ii) trvalé podporovanie mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a regionálnej a kontinentálnej integrácie v Afrike s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele milénia, iii) spoločné riešenie globálnych problémov a iv) partnerstvo zamerané na ľudí; trvá na tom, aby tieto ciele verne odrážali priority vyjadrené africkou stranou, a upozorňuje, že rozvoj je predsa len hlavným prioritným cieľom stratégie;

9.  žiada Komisiu, aby objasnila, ako nová stratégia zohľadní národné strategické dokumenty a národné a regionálne orientačné programy podľa Dohody z Cotonou a aký vplyv budú mať možné nové prvky vyplývajúce z ustanovenia novej spoločnej stratégie v decembri 2007 na tieto strategické dokumenty a orientačné programy;

10. vyslovuje poľutovanie nad tým, že príspevok Komisie a Rady k stratégii nepodporuje jednu z hlavných požiadaviek africkej strany: zaobchádzať s Afrikou ako s celkom; v tejto súvislosti pripomína, že na úrovni politického dialógu a rokovaní by sa mal uplatňovať prístup „kontinent ku kontinentu“ bez toho aby sa bránilo diferencovanému prístupu na úrovni realizácie politík; žiada, aby EÚ upravila svoje nástroje rozvojovej spolupráce podľa tejto novej politickej požiadavky AÚ a plne podporovala proces politickej a hospodárskej integrácie Afriky na úrovni kontinentu;

11. žiada EÚ, aby vytvorila nový programovateľný a predvídateľný panafrický finančný balíček z Európskeho rozvojového fondu, tematických nástrojov rozvojovej spolupráce a prostriedkov nástroja európskej susedskej politiky s cieľom financovať a podporovať implementáciu tejto novej spoločnej stratégie;

12. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že spoločná stratégia sa nevzťahuje sa strategický plán Komisie Africkej únie na roky 2004 – 2007, a vyzýva Európsku komisiu, aby činnosti, ktoré navrhuje, zamerala skôr na politickú, finančnú, logistickú, technickú a personálnu podporu inštitúcií Africkej únie, ako aj na nimi vypracované iniciatívy a priority, než na navrhovanie nových donorských iniciatív a paralelných štruktúr;

13. potvrdzuje, že od oboch strán sa vyžaduje zodpovednosť z hľadiska príspevkov, dialógu a vzájomnej zodpovednosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spoločná stratégia musí zohľadniť aj skutočnosť, že partneri sú si rovní z hľadiska práv a zodpovedností, ale nie z hľadiska úrovne svojej integrácie, dostupnosti a úrovne rozvoja svojich finančných, technických a ľudských zdrojov, ako aj to, že táto stratégia sa musí realizovať realistickým spôsobom, pre ktorý treba vymedziť pojmy partnerstvo a vlastnícke právo v kontexte tejto reality;

Štruktúra: štyri prioritné oblasti činnosti

14. trvá na tom, že spravodlivý a trvalo udržateľný rozvoj a odstraňovanie chudoby musia byť spoločným záväzkom a preklenujúcim cieľom spolupráce Afriky a EÚ a základom každej kombinácie politík, a zdôrazňuje ústrednú úlohu rozvojových cieľov milénia, ktoré poskytujú globálne odsúhlasený rámec na tento cieľ;

15. zastáva názor, že spoločná stratégia musí zdôrazňovať aj úlohu žien, mládeže a organizácií občianskej spoločnosti v rozvojovom procese Afriky;

16. žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi touto novou stratégiou a inými európskymi politikami, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na presadzovanie nového strategického partnerstva medzi EÚ a Afrikou, najmä obchodnými, environmentálnymi, migračnými a poľnohospodárskymi politikami; tieto otázky majú byť predmetom politického dialógu medzi EÚ a Afrikou;

Mier a bezpečnosť

17. odporúča komplexný prístup ku konfliktom a konfliktným situáciám založený na koncepcii zodpovednosti chrániť a obsahujúci predchádzanie konfliktom, ich riešenie, riadenie a rekonštrukciu;

18. je presvedčený, že mier je nevyhnutným prvým krok politického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja a že trvalo udržateľný a spravodlivý hospodársky rozvoj je základnou podmienkou trvalého mieru;

19. zastáva názor, že politika predchádzania konfliktom je takisto základnou podmienkou trvalého mieru a žiada spoločnú stratégiu AÚ a EÚ na riešenie štrukturálnych príčin konfliktov predložením politiky trvalo udržateľného rozvoja s cieľom splniť základné potreby afrického obyvateľstva a bojovať proti nezamestnanosti a spoločenskej a hospodárskej nespravodlivosti;

20. pripomína, že situácia nestabilných štátov sa musí riešiť pomocou citlivého prístupu ku konfliktom, ktorý zohľadní presadzovanie bezpečnosti ľudí a ktorý rieši politickú ekonómiu konfliktu a zdroje nerovnosti a diskriminácie s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný mier a bezpečnosť; žiada väčšiu súdržnosť politík EÚ, napríklad realizáciou jej súčasných záväzkov v oblasti kontroly obchodu so zbraňami, ale aj akutalizáciou Kódexu správania Európskej únie pri vývoze zbraní na právne záväznú spoločnú pozíciu SZBP a urýchlením vykonávania stratégie EÚ na boj proti nezákonnému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a nezákonnému obchodovaniu s nimi (SALW v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť predchádzania konfliktom než ich riešenia; žiada medzinárodnú pomoc s cieľom zriadiť regionálne monitorovacie strediská na zemepisnom základe, ktoré dokážu zistiť každé zhoršenie napätia medzi etnickými, náboženskými alebo jazykovými skupinami a upozorniť medzinárodné spoločenstvo na situácie v Afrike, ktoré sa môžu skončiť násilím;

21. žiada Európsku komisiu a delegácie EÚ, aby boli obzvlášť obozretné a včas varovali medzinárodné spoločenstvo pred situáciou na kontinente, kde existuje etnické a náboženské napätie;

22. domnieva sa, že súčasný Kódex správania EÚ pri vývoze zbraní sa musí sprísniť, aby sa zabránilo šíreniu ručných a ľahkých zbraní, ktoré udržiava vražedné konflikty v mnohých krajinách; domnieva sa, že spoločná stratégia posilní boj proti obchodovaniu so zbraňami;

23. uznáva, že už aj tak nestabilné štáty budú ďalej trpieť klimatickými zmenami; v kontexte partnerstva EÚ a Afriky v oblasti klimatických zmien a energetiky zdôrazňuje potrebu vypracovania uceleného prístupu na prispôsobenie sa klimatickým zmenám vo vzťahu k ich bezpečnostným dôsledkom vrátane rozšírenej prevencie pred prírodnými katastrofami, lepšieho riadenia a predchádzania konfliktom;

24. súhlasí s tým, že Fond pre mier v Afrike sa musí posilniť, a povzbudzuje ostatné občianske mechanizmy, aby prispeli prostredníctvom zvýšeného, flexibilného a trvalo udržateľného financovania; zdôrazňuje, že rozvojová politika je jedným z hlavných nástrojov na riešenie hlavných príčin neistoty, nemala by však byť podriadená bezpečnostnej politike; v tejto súvislosti upozorňuje, že kritériá, ktoré stanovil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD/DAC) na oprávnenosť na oficiálnu rozvojovú pomoc, sú v súčasnosti príliš široké na to, aby zabránili vyčleneniu určitých výdavkov na potreby, ktoré sa netýkajú striktne boja proti chudobe a poskytovania skutočnej pomoci, a zdôrazňuje, že Európsky rozvojový fond nie je adekvátny zdroj na budúce dopĺňanie Fondu pre mier v Afrike;

25. zdôrazňuje význam trvalo udržateľnej demokracie vrátane dobrej správy a demokratických volieb, ktoré musia zahŕňať podporu na budovanie parlamentných kapacít, najmä rozvíjanie spolupráce medzi Európskym parlamentom, Panafrickým parlamentom a africkými regionálnymi parlamentmi, ako aj zapojenia miestnych orgánov do politického dialógu, predovšetkým podporou spolupráce a výmen medzi organizáciami africkej a európskej občianskej spoločnosti;

26. v tejto súvislosti žiada rozšírenie činností spojených s pozorovaním volieb, ktoré vykonáva EÚ aj AÚ, ako aj iné africké regionálne orgány, a zdôrazňuje potrebu ďalšej spolupráce týchto volebných pozorovacích misií;

27. zdôrazňuje význam demokratickej kontroly ozbrojených síl; v tejto súvislosti žiada, aby EÚ urýchlila svoje úsilie v oblasti reformy bezpečnostného sektora, najmä úplným vykonávaním koncepčných dokumentov Komisie a Rady z oblasti reformy bezpečnostného sektora;

28. žiada zahrnúť do spoločnej stratégie predpisy týkajúce sa riešenia beztrestnosti; v tejto súvislosti požaduje, aby boli v Afrike posilnené právne a súdne systémy a ich demokratické kontrolné mechanizmy v súlade so zásadami ľudských práv, ktoré by umožnili priamo v Afrike viesť súdny proces proti páchateľom vážnych trestných činov proti ľudskosti; upozorňuje na významný pokrok, ktorý nasledoval po ustanovení medzinárodnej jurisdikcie;

29. vyzýva všetky subjekty podieľajúce sa na podpore mieru a bezpečnosti v Afrike, aby akceptovali rodové hľadisko a zvýšili zastúpenie žien na všetkých úrovniach rozhodovania v situáciách pri riešení konfliktov, a to vrátane všetkých civilných a vojenských mierových misií; naliehavo žiada členské štáty OSN, aby plne implementovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (S/RES/1325) z 31. októbra 2000;

30. podporuje spoluprácu na definovaní zdrojov konfliktov na úrovni OSN v záujme lepšieho boja proti vojnovým ekonomikám;

31. žiada, aby sa citlivosť voči konfliktom presadzovala vo všetkých cieľoch stratégie: nielen v otázkach mieru a bezpečnosti, ale aj v otázkach obchodu, riadenia prírodných zdrojov, klimatických zmien a v ďalších kľúčových otázkach rozvoja;

32. žiada o zahrnutie záväzku súhlasiť s medzinárodným opatrením na riešenie nezákonného obchodu s prírodnými zdrojmi ako hybnej sily konfliktu vrátane definície toho, čo predstavuje konfliktné zdroje; žiada vymenovanie skupiny odborníkov na vypracovanie mnohostranných prístupov k tejto otázke;

Riadenie – vrátane ľudských práv a právneho štátu – a vzájomná zodpovednosť

33. pripomína, že koncepciu riadenia, ako aj ukazovatele používané na jej posudzovanie nemôžu uložiť vonkajšie subjekty, ale mala by sa rozvinúť v rámci partnerstva s miestnymi subjektmi a byť založená na spoločných hodnotách a medzinárodne uznaných normách;

34. zdôrazňuje význam dobrého riadenia a demokratických volieb; žiada zvýšenú podporu pre opatrenia na budovanie kapacít zamerané na poslancov parlamentu a organizácie občianskej spoločnosti, najmä s cieľom zabezpečiť rozpočtovú kontrolu a boj proti korupcii;

35. zdôrazňuje svoju podporu požiadavke Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ vyjadrenú na 9. zasadnutí v apríli 2005, aby sa primeraná časť prostriedkov ERF použila na politické vzdelávanie a školenie poslancov a politických, hospodárskych a sociálnych predstaviteľov v záujme trvalo udržateľného posilnenia dobrého riadenia, právneho štátu, demokratických štruktúr a interakcie medzi vládou a opozíciou v pluralitných demokraciách, založených na slobodných voľbách; domnieva sa, že tieto prostriedky by sa mali použiť na založenie škôl verejnej správy a politické vzdelávanie členov parlamentu, miestnych orgánov a osôb na zodpovedných miestach v politických stranách a združeniach;

36. súhlasí, že posilňovanie riadenia v afrických krajinách je prioritou; poznamenáva však, že riadenie sa musí zlepšiť na oboch stranách – na európskej strane najmä riadenie záväzkov v oblasti pomoci a zlepšenie koordinácie darcovstva s cieľom zamerať sa viac na krajiny, ktoré nedostávajú pomoc; zdôrazňuje, že národné a kontinentálne parlamenty, mimovládne subjekty a miestne orgány zohrávajú v tejto oblasti dôležitú úlohu;

37. víta začatie dialógu o ľudských právach medzi EÚ a AÚ v septembri 2007, dúfa, že časom sa rozvinie do účinnej platformy, ktorá bude riešiť naliehavé otázky jednotlivých krajín a ktorá zároveň poskytne EÚ a africkým partnerom príležitosť určiť oblasti spoločného záujmu a koordinovať opatrenia v Rade OSN pre ľudské práva a iných orgánoch OSN;

38. pripomína svoju výzvu Komisii a Rade, že by mal dostávať pravidelné správy o obsahu a výsledkoch dialógov a konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami, s osobitným zameraním na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a AÚ;

39. zdôrazňuje úlohu medziparlamentných orgánov medzi EP a africkými parlamentmi, ako sú spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a spoločné parlamentné zhromaždenie Euromed, pri posilňovaní mieru a bezpečnosti, dobrej správy a demokracie a pri zabezpečovaní účinnej platformy na spoluprácu a riešenie otázok spoločného záujmu;

40. vyzýva na trvalý dialóg medzi EÚ a Afrikou o riadení a vytvorení platforiem dialógu na niekoľkých úrovniach tak, aby nebol prerušený v prípade nezhody alebo politickej krízy;

41. zdôrazňuje, že mimovládne organizácie sú plnoprávnym činiteľom rozvoja a významne prispievajú k takým oblastiam, ako je riadenie, mier a riešenie konfliktov, poskytovanie sociálnych služieb, ľudské práva, rodová rovnosť, odstránenie chudoby a prenos poznatkov; zdôrazňuje, že partnerstvo EÚ a Afriky má zachovávať zásadu účasti mimovládnych organizácií na procesoch tvorby a realizácie politík a tiež na určovaní programu rozvoja;

42. žiada zvýšenú podporu pre súčasné africké iniciatívy, ako je africký mechanizmus rovnocenného hodnotenia (APRM), ktorý je doteraz najvážnejšou snahou afrických vedúcich predstaviteľov o zlepšenie riadenia na kontinente, a rôzne nástroje zavedené Africkou úniou, ktoré zvýšia zodpovednosť Afriky v tomto procese;

43. vyjadruje vážne znepokojenie, že profily riadenia vytvorené pre každú krajinu AKT Komisiou, ktorá bude viesť plánovanie rozvojovej pomoci v súvislosti s doplnkovými prostriedkami 2,7 miliardy EUR v rámci 10. ERF, boli pripravené bez akejkoľvek spoluúčasti; pripomína, že spôsobilosť krajín na prijatie doplnkových prostriedkov sa posudzovala podľa súboru kritérií týkajúcich sa takých otázok ako migrácia, liberalizácia obchodu a boj proti terorizmu, pričom rozvojových cieľov milénia sa priamo týkalo len jedno kritérium; vyjadruje vážne obavy nad tým, že profily Európskej komisie hrozia podkopávaním procesu afrického mechanizmu rovnocenného hodnotenia (APRM) a že Komisia navrhuje až po ukončení plánovania doplnkových prostriedkov otvoriť „fórum riadenia“, mimo procesu afrického mechanizmu rovnocenného hodnotenia, a že „s cieľom umožniť účinnejšiu podporu pre budovanie panafrického riadenia (...) EÚ preskúma nové spôsoby realizácie financovania zo strany Spoločenstva a členských štátov“; žiada Európsku komisiu, aby konzultovala s Európskym parlamentom a Radou a informovala ich o ďalšom postupe a o použití týchto prostriedkov s cieľom zabezpečiť, že budú vyčlenené na iniciatívy v oblasti riadenia a podporia program riadenia AÚ a proces afrického mechanizmu rovnocenného hodnotenia;

44. trvá na tom, že vzájomná zodpovednosť znamená aj to, že EÚ musí riešiť svoju vlastnú nesúdržnosť v rôznych dohodách EÚ o spolupráci a finančných nástrojoch, ako aj nedostatok harmonizácie medzi rôznymi subjektmi EÚ (členské štáty, Komisia a jej jednotlivé služby) a že európske inštitúcie by vo svojich hodnoteniach mali výslovne podávať správy o pokroku v tejto oblasti;

45. trvá na tom, že EÚ aj africkí partneri ako súčasť vyššie uvedených vzťahov by mali uznaťsvoje povinnosti pri dodržiavaní, ochrane a napĺňaní zásad ľudských práv vo svojich politikách a postupoch v oblasti medzinárodného rozvoja a investícií;

46. nalieha na Komisiu a Radu, aby naďalej pracovali na súdržnosti politík pre rozvoj vo vzťahu k ostatným politikám EÚ, v oblastiach ako obchod, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, migrácia (únik mozgov), obchod so zbraňami atď.;

47. zdôrazňuje význam parlamentnej kontroly geografických strategických dokumentov; víta preto rozhodnutie Rady poskytnúť návrh strategických dokumentov krajín AKT Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ pre informáciu, ale upozorňuje, že toto je len prvý krok a že parlamenty by mali mať možnosť vykonávať plnú kontrolu týchto programových dokumentov;

48. poznamenáva, že posilnením partnerstva EÚ – Afrika by sa mal podporiť rozvoj úlohy Afriky v globálnom meradle a mali by sa formovať euro-africké aliancie o otázkach, ako je klimatická zmena a dezertifikácia, obchod, riadenie medzinárodnej rozvojovej architektúry vrátane medzinárodných finančných inštitúcií;

49. poukazuje na to, že medzi všetkými aspektmi partnerstva EÚ – Afrika musí byť súdržnosť a že ciele energetického partnerstva by sa mali formovať v súlade s cieľmi partnerstva v oblasti demokratického riadenia a partnerstva v oblasti mieru a bezpečnosti;

50. vyzýva Komisiu, aby pre Africkú úniu využívala svoj podporný program s cieľom rozšíriť prístup afrických parlamentov, miestnych orgánov a neštátnych subjektov k politickému dialógu, ktorý sa uskutočňuje v Africkej únii, a aby vyčlenila časť z 55 miliónov eur osobitne na posilnenie Panafrického parlamentu;

51. súhlasí s Panafrickým parlamentom, že existuje naliehavá potreba posilniť úlohu a kapacity Afrického súdneho dvora a Africkej komisie pre ľudské práva vrátane ich finančnej nezávislosti, zvýšiť počet členských štátov AÚ, ktoré ratifikovali protokol o zriadení súdneho dvora, a zamerať sa na zabezpečenie priameho prístupu jednotlivcov a mimovládnych organizácií k nemu; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré pomôžu splniť zabezpečenie týchto základných potrieb;

52. zdôrazňuje, že existuje silná potreba presadzovať otázku ľudských práv vo všetkých orgánoch Africkej únie s cieľom zabezpečiť plné využitie všetkých príležitostí na riešenie porušovania ľudských práv;

53. žiada zaradiť do spoločnej stratégie akčné body v oblastiach podpory konsolidácie mieru a medzinárodnej spravodlivosti a boja proti medzinárodnému zločinu v súlade s medzinárodným právom prostredníctvom vyhlásenia, že EÚ a jej členské štáty sa s africkými štátmi podelia o svoje skúsenosti pri prijímaní nevyhnutých právnych úprav potrebných na pristúpenie k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu a že poskytnú technickú pomoc a nadviažu úzku spoluprácu zameranú na prípravu legislatívnych a ústavných zmien a doplnení potrebných na pristúpenie k Rímskemu štatútu a jeho realizáciu;

54. zdôrazňuje, že partnerstvá určené na posilnenie riadenia na miestnej a vnútroštátnej úrovni musia zahŕňať budovanie kapacít na zohľadnenie hľadísk klimatických zmien v rozhodovacích procesoch na vnútroštátnej úrovni, posilňovanie účasti v medzinárodných rokovaniach o klíme a v mnohostranných inštitúciách, ako aj zlepšenie stratégií riadenia rizík a predchádzania katastrofám;

Hospodársky rast, obchod a regionálna integrácia

55. zdôrazňuje, že rozvojová pomoc je potrebným, ale nie dostatočným predpokladom na boj proti chudobe a že iba vyrovnaný, trvalo udržateľný dlhodobý hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj, založený na dobrej, produktívnej práci v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti krajine umožní, aby sa začala rozvíjať, a národu, aby sa postupne vymanil z chudoby, za podmienky, že tento rast bude kombinovaný s primeranými sociálnymi a environmentálnymi domácimi a medzinárodnými politikami a že medzinárodné a európske obchodné politiky budú takémuto prostrediu nápomocné;

56. domnieva sa, že spoločná stratégia EÚ a Afriky by sa mala zakladať na politike trvalo udržateľného rozvoja, ktorá zohľadňuje skutočnú potrebu afrického obyvateľstva s cieľom zaručiť slušný príjem pre drobných roľníkov, zvýšenie miestnej produkcie, zaručiť bezpečnosť potravín a obživy na vidieku, budovanie domácich a regionálnych trhov, s cieľom bojovať proti chudobe v Afrike;

57. domnieva sa, že spoločná stratégia by mala zohľadňovať ničivý vplyv klimatických zmien na africké krajiny, a vyzýva preto AÚ a EÚ, aby klimatickým zmenám venovali v spoločnej rozvojovej stratégii ústrednú pozornosť;

58. uznáva, že zahraničné verejné a súkromné investície by mohli podporiť rozvoj; pripomína však, že ak má mať hospodársky rast účinok na zníženie chudoby, mal by viesť k rozšíreniu dlhodobých a dobrých pracovných príležitostí v miestnych spoločenstvách;

59. ľutuje, že hoci zníženie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia do roku 2015 správne zostáva hlavnou prioritou, rámcu Trojky chýbajú konkrétne návrhy na presadzovanie rastu prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov a priamych zahraničných investícií, posilnených vlastníckych práv a zníženia administratívnej záťaže;

60. vyzýva EÚ, aby sa ubezpečila, že úverové inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) a Centrum pre rozvoj podnikania (CDE) pomôžu vytvoriť v Afrike malé a stredné podniky, a aby rešpektovala zásady ustanovené v správe Svetovej banky za rok 2004 o ťažobných odvetviach, ktoré sa týkajú dobrého riadenia vo využívaní prírodných zdrojov; domnieva sa, že viac pozornosti sa by sa malo venovať neformálnemu sektoru a že prax mikrofinancovania by sa mala rozšíriť a podporovať s cieľom urobiť z nej tiež nástroj na posilnenie a sociálnu integráciu žien;

61. zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu je jedným z najúčinnejších stimulov hospodárskeho rastu a politického a sociálneho pokroku, považuje ju za základnú podmienku zníženia chudoby a za významný katalyzátor celosvetového trvalo udržateľného rozvoja;

62. upozorňuje, že dohody o hospodárskom partnerstve musia byť zostavené a prerokované ako rozvojové dohody rovnako ako obchodné dohody, čo znamená, že musia byť založené na zásadách asymetrie v prospech krajín AKT, podpory pre regionálnu integráciu AKT, zriadenia pevného a spoľahlivého rámca na podporu obchodu a investícií v regiónoch AKT a zriadenia a konsolidácie regionálnych trhov pred akýmkoľvek otvorením trhov pre EÚ;

63. uznáva, že dohody EPA sa môžu stať dôležitým nástrojom pre africký obchod a regionálnu integráciu za predpokladu, že ich podstata bude plne v súlade s cieľmi rozvojovej politiky, ale iba za podmienky, že budú podporovať rozvoj tak, že v prípade potreby umožnia uplatniť výnimky a dlhé prechodné obdobia, aby sa domáci výrobcovia a odvetvia mohli prispôsobiť novej situácii na trhu;

64. domnieva sa, že spoločná stratégia by mala podporovať dialóg na preskúmanie súdržnosti medzi dohodami o hospodárskom partnerstve a obchodnou dohodou so severnou Afrikou, aby sa mohli stať základnými kameňmi integrácie afrického kontinentu;

65. žiada diferencovaný prístup založený na diverzifikácii prostredníctvom podpory existujúcich osvedčených postupov, ktoré zaručujú slušné pracovné podmienky v rozvojových krajinách, ako sú napríklad postupy medzinárodného hnutia spravodlivého obchodu, prostredníctvom podpory existujúcich regionálnych hospodárskych spoločenstiev v Afrike a tým, že sa umožní panafrickej integrácii pokračovať svojím vlastným tempom a podľa vlastného programu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásadný význam majú aj posilnenie obchodu medzi južnými regiónmi, podpora regionálnej integrácie a udržanie vyššej miery investícií z Afriky i z krajín iných kontinentov; vzhľadom na to zdôrazňuje potrebu posilniť technickú podporu s cieľom zvýšiť kapacity Afriky na výrobu širšej palety tovarov a poskytovanie viacerých druhov služieb;

66. trvá na tom, že regionálne hospodárske spoločenstvá by mali byť piliermi afrického integračného procesu a vytvárania panafrického trhu, nemali by sa týkať len priamo Európy; dohody o hospodárskom partnerstve by nemali podkopávať vlastný regionálny integračný program Afriky, ale mali by byť aj nástrojmi integrácie a obchodu juhu s juhom; vyzýva preto EÚ, aby rešpektovala vlastný integračný proces Afriky, ako je to ustanovené v Zmluve o založení Afrického hospodárskeho spoločenstva z júna 1991 (Abujská zmluva), ktorá stanovila postupné zriaďovanie Afrického hospodárskeho spoločenstva, ktoré sa dosiahne koordináciou, harmonizáciou a postupnou integráciou činností súčasných a budúcich regionálnych hospodárskych spoločenstiev v Afrike;

67. pripomína, že chudoba v Afrike je predovšetkým vidieckym javom – živobytie a potrava viac než 70 % najchudobnejších obyvateľov Afriky závisí od poľnohospodárskeho odvetvia – rozvojová pomoc pre poľnohospodárstvo sa však znižuje; preto víta všetky ďalšie iniciatívy na zvýšenie budovania kapacít v poľnohospodárskom sektore Afriky, napríklad podporou semenárskych zásobární a výskumu diverzifikácie plodín; žiada súlad vývozu s miestnou pridanou hodnotou a programu Všetko okrem zbraní;

68. pripomína význam dobrého riadenia a transparentnosti vo využívaní prírodných zdrojov pre rozvoj; pripomína, že odvetvie zdrojov sa môže stať silou trvalo udržateľného rozvoja, len ak sa minimalizuje jeho negatívny spoločenský a environmentálny vplyv a jeho zisky a náklady sa spravodlivo rozdelia medzi obyvateľstvo; vyzýva všetkých partnerov z EÚ, afrických a ďalších partnerov, napríklad Čínu, aby zvýšili svoje úsilie v tomto smere; vyzýva africké krajiny, aby zabezpečili použitie výnosov aj na diverzifikáciu svojich hospodárstiev a rozvoj hospodárskych činností na vyššej úrovni výrobného reťazca, nielen na ťažbu prírodných zdrojov;

69. víta iniciatívu Komisie zaviesť partnerstvo EÚ a Afriky pre energetiku, pričom uznáva, že náležite využitý príjem z trvalo udržateľných zdrojov energie sa môže stať hnacím motorom hospodárskeho rastu a rozvoja; zdôrazňuje, že hlavným zameraním partnerstva by malo v záujme znižovania chudoby byť skôr poskytovanie cenovo dostupnej energie založené na účinnosti a obnoviteľných zdrojoch energie než zabezpečenie dodávok energie do Európy;

70. zdôrazňuje, že dosiahnutie dlhodobého hospodárskeho rastu a rozvoja si vyžaduje ucelenú stratégiu na zvrátenie pokračujúceho stenčovania prírodných zdrojov Afriky; zdôrazňuje najmä naliehavú potrebu zastaviť pokračujúce odlesňovanie a odstrániť stimuly, ktoré podporujú ničenie lesa; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby vo svojom systéme obchodovania s emisnými kvótami zaviedla uhlíkové kredity pre oblasť tropických pralesov a využívania pôdy a aby zabezpečila stimuly na obnovu zničených ekosystémov;

Investovanie do ľudí

71. poznamenáva, že priorita Afriky v každom partnerstve je zameraná na sociálno-hospodársky rozvoj jej obyvateľov;

72. pripomína, že rozvojové ciele sa nedosiahnu, ak sa nebude plniť zásada rodovej rovnosti a práv žien; berie na vedomie, že EÚ v kľúčových politických dokumentoch zopakovala svoj záväzok voči rodovej rovnosti a že AÚ samotná prijala v tejto oblasti ďalekosiahle záväzky, ktoré majú tvoriť základ partnerstva; zdôrazňuje preto, že stratégia by mala prispievať k presadzovaniu rodového hľadiska a k vykonávaniu osobitných a konkrétnych opatrení zameraných na posilnenie postavenia žien;

73. zdôrazňuje význam ochrany dievčat a zvyšovania informovanosti o skorom manželstve, znásilnení, sexuálnom obťažovaní v školách a ohrození dievčat šírením HIV/AIDS;

74. zdôrazňuje, že súčasné medzinárodné záväzky týkajúce sa vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre všetkých sa musia výslovne začleniť do spoločnej stratégie; pripomína, že zdravotná starostlivosť a vzdelávanie majú byť jadrom každej rozvojovej stratégie v prospech chudobných;

75. domnieva sa, že slabé systémy zdravotnej starostlivosti vrátane krízy ľudských zdrojov sú hlavnou prekážkou dosiahnutia rozvojových cieľov milénia v oblasti zdravotnej starostlivosti, a zdôrazňuje, že posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti by malo byť základným prvkom spoločnej stratégie vrátane uznania významnej úlohy mimovládnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako sú napríklad organizácie miestnych spoločenstiev, pri podpore poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti, najmä v ťažko dostupných oblastiach a medzi najokrajovejšími a najohrozenejšími skupinami obyvateľstva;

76. pripomína, že 63 % zo všetkých ľudí na svete postihnutých vírusom HIV žije v Afrike a že v niekoľkých afrických krajinách priemerná dĺžka života dramaticky klesá v dôsledku pandémie AIDS; zdôrazňuje preto, že do spoločnej stratégie by sa mal zaradiť všeobecný prístup k službám v oblasti HIV/AIDS, tuberkulózy a malárie v Afrike, najmä všeobecný prístup k prevencii, liečbe, starostlivosti a podpore, keďže tieto choroby majú rozsiahly vplyv na hospodársky a spoločenský vývoj v Afrike;

77. zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú osobitne ohrozené infekciami pohlavne prenosných chorôb vrátane HIV/AIDS a komplikáciami v tehotenstve, ktoré vedú k vysokej úmrtnosti rodičiek a novorodencov; žiada preto, aby sa do spoločnej stratégie zaradili sexuálne a reprodukčné zdravie a súvisiace práva v súlade s vyššie uvedeným akčným plánom z Maputa na sfunkčnenie kontinentálneho politického rámca v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv na roky 2007 – 2010;

78. pripomína, že falšovanie liečiv v Afrike (ktoré sa týka najmä smrteľných ochorení, ako sú malária, tuberkulóza a HIV/AIDS) je rastúcou pohromou, ktorá ohrozuje životy miliónov ľudí; podporuje Európsku úniu a príslušné krajiny, aby prijali potrebné kroky (najmä právne a trestné opatrenia) na boj proti tejto pohrome;

79. zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ohrozeným skupinám obyvateľstva, ako sú osoby vysídlené v rámci štátu a utečenci; zdôrazňuje preto, že zdravotné služby vrátane reprodukčného zdravia a zásobovania by mali byť zaručené aj počas humanitárnych kríz;

80. zdôrazňuje význam posilnenia podpory pre partnerstvo NEPAD (Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky) ako hlavnej africkej iniciatívy pre trvalo udržateľný rozvoj;

81. trvá na tom, že poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín by malo mať v spoločnej stratégii čo najväčší význam, a zdôrazňuje, že politiky EÚ vrátane dotačnej politiky nesmú obmedzovať poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín Afriky; žiada preto, aby stratégia podporovala zvýšenú konkurencieschopnosť a produktivitu afrického poľnohospodárstva aj v kontexte kola rokovaní o rozvoji v Dauhe; nalieha ďalej na EÚ, aby ponúkla finančnú podporu pre Komplexný poľnohospodársky program Afriky, ktoré prijala Africká únia a partnerstvo NEPAD;

82. zdôrazňuje – okrem iného aj vo vzťahu k znepokojivému a zhoršujúcemu sa javu dezertifikácie – potrebu podporovať trvalo udržateľné poľnohospodárske postupy; pripomína v tejto súvislosti, že ak má mať rast účinok na zníženie chudoby, musí mať široký základ, byť orientovaný na malých vlastníkov a viesť k rozšíreným pracovným príležitostiam;

83. trvá na tom, že otázka dezertifikácie a prístup k vodným zdrojom pre všetkých by mali mať v spoločnej stratégii najväčší význam; vyjadruje obavu najmä nad mnohonásobnými negatívnymi dôsledkami dezertifikácie, okrem iného v oblasti bezpečnosti potravín, migrácie, utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu;

84. upozorňuje, že Afrika je kontinent, ktorý má znášať účinky klimatických zmien najhorším spôsobom, vyzýva preto EÚ, AÚ a ich členské štáty, rovnako ako investorov a hospodárske subjekty, aby uznali svoju zodpovednosť za klimatické zmeny, a vyzýva ich, aby v záujme zvrátenia situácie vytvorili stratégiu rozvoja, ktorý nepoškodzuje životné prostredie, a to vrátane finančného rámca pre environmentálnu adaptáciu; vyzýva ďalej EÚ, aby ponúkla finančnú podporu pre akčný plán Africkej únie prijatý v januári 2007;

85. víta iniciatívu Komisie založiť partnerstvo EÚ a Afriky v oblasti klimatických zmien a založiť svetové spojenectvo proti klimatickým zmenám; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že EÚ musí zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na adaptačné opatrenia v afrických krajinách; zdôrazňuje tiež, že k prispôsobeniu sa nesmie pristupovať len ako k humanitárnej otázke; zdôrazňuje, že opatrenia na zníženie rizík a zabezpečenie klímy sa musia začleniť do všeobecného rozvojového programu vrátane strategických dokumentov na zníženie chudoby a strategických dokumentov krajín;

86. žiada, aby spoločná stratégia riešila hlavné príčiny migrácie a venovala osobitnú pozornosť právam a integrácii migrantov a otázke úniku mozgov najmä v oblasti zdravotníctva prostredníctvom návrhu praktických riešení pre úspešnú okružnú migráciu; zdôrazňuje, že obmedzenie migrácie smerom do EÚ by sa nemalo považovať za podmienku pomoci ani za rozvojovú stratégiu;

87. domnieva sa, že kultúra je kľúčovým faktorom pre dialóg medzi kultúrami a porozumenie medzi náboženstvami, pre pocit národnej a regionálnej identity, pre silný spoločenský základ a ako bezpečné zázemie pre solidaritu v rámci národov a medzi nimi, a že preto program trvalo udržateľného rozvoja musí zahŕňať kultúru;

88. domnieva sa, že keďže v mnohých afrických krajinách je štátny dlh stále veľkou záťažou, ktorá bráni akémukoľvek rozvojovému úsiliu, znižovanie zadlženosti by sa malo zvažovať v jednotlivých prípadoch a malo by byť predpokladom posilnenia riadenia a hospodárskych politík, riadenia dlhov a najmä zabezpečenia, že zadlženie sa nebude systematicky obnovovať prostredníctvom iných subjektov poskytujúcich úvery;

89. uznáva užitočnosť a význam rozpočtovej podpory, ktorá umožňuje najmä zlepšiť základné sociálne služby a zároveň pomáha posilniť štruktúru afrických krajín; žiada však, aby sa s obozretnosťou pristupovalo k vyplácaniu pomoci vo forme rozpočtovej podpory; trvá na tom, aby sa rozpočtová podpora využívala jednotlivo pre každú krajinu v závislosti od jej osobitnej situácie, ako aj na tom, že rozpočtová podpora nie je vhodná pre nestabilné štáty alebo krajiny, ktoré vstúpili do konfliktu; žiada vytvoriť ukazovatele pre personálny a sociálny rozvoj, uplatňovanie rodového hľadiska a pre vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť; v tejto súvislosti povzbudzuje Komisiu, aby ďalej pracovala na svojej navrhnutej zmluve o rozvojových cieľoch milénia s budúcimi príjemcami rozpočtovej podpory; trvá na tom, že rozpočtová podpora musí byť spojená s posilnením kapacity parlamentov, národných dvorov audítorov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti s cieľom preskúmať tento proces, rovnako ako zabrániť nedostatočnému financovaniu základných sociálnych služieb; navrhuje, aby rozpočtová podpora nenahrádzala podporu určitým kľúčovým rozvojovým odvetviam, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, alebo odvetviam, ktorým hrozí riziko ich marginalizácie prijímajúcimi vládami;

90. zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj je možný, len ak predstavuje rozvoj pre všetkých vrátane žien a menšinových a ohrozených skupín;

91. zdôrazňuje význam podpory EÚ pre stratégie zamerané na posilnenie žien vrátane podpory pre mikroúvery, ako aj pre programy sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktoré sú kľúčové v boji proti HIV/AIDS;

Realizácia a monitorovanie

92. žiada Komisiu a generálny sekretariát Rady, aby všetky ďalšie priebežné správy o vykonávaní stratégie EÚ pre Afriku zasielali aj Európskemu parlamentu; taktiež žiada o zaslanie informácií o vyplatení a realizácii 2,7 miliardy EUR doplnkových prostriedkov v rámci 10. ERF vyčlenených na „iniciatívy v oblasti riadenia“ vypracované Komisiou pre každú krajinu AKT;

93. žiada Komisiu, aby uviedla, ako bol 9. ERF využitý a preprogramovaný, aby umožnil vykonávanie stratégie EÚ pre Afriku; žiada nezávislé hodnotenie realizácie tejto stratégie; žiada Komisiu, aby navrhla spoločný mechanizmus na vykonávanie a hodnotenie novej spoločnej stratégie na technickom aj politickom základe vrátane všetkých finančných nástrojov ES pre rozvoj na všetkých stupňoch;

94. víta zámer EÚ a AÚ navrhnúť akčný plán pre prvé obdobie spoločnej stratégie; upozorňuje, že tento návrh musí obsahovať konkrétne finančné a merateľné ukazovatele na všetkých úrovniach realizácie (miestnej, národnej, regionálnej a kontinentálnej) a naprieč všetkými príslušnými nástrojmi finančnej spolupráce, ktoré uľahčia monitorovanie a umožnia jeho transparentnosť; zdôrazňuje, že monitorovanie parlamentu, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti musí byť súčasťou oficiálneho monitorovacieho procesu;

95. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že každý monitorovací rámec bude zahŕňať monitorovanie súčasných záväzkov AÚ a EÚ, ako sú rozvojové ciele milénia, vyššie uvedená Dohoda z Cotonou, vyššie uvedené vyhlásenie z Abuje, Všeobecná deklarácia ľudských práv;

96. žiada, aby stratégia obsahovala výslovnú zmienku o komunikačnej stratégii na budovanie verejnej informovanosti o tom, čo vlády robia a poskytnutie spätnej väzby s cieľom zabezpečiť, aby vlády mali v súvislosti s týmito politikami spojenie s potrebami svojich zriaďovateľov;

97. podporuje stratégiu na vytvorenie politického priestoru pre skutočný a účinný dialóg medzi ľuďmi prostredníctvom vhodného financovania a záruk politickej nezávislosti a na zriadenie mechanizmov, prostredníctvom ktorých môže občianska spoločnosť a mimovládne subjekty prispievať k rozhodovacím procesom vlády a vyžadovať zodpovednosť orgánov voči ľuďom;

98. vyzýva Komisiu, aby uviedla, ako bude financovať novú stratégiu a svoj akčný program; poznamenáva, že 10. ERF, zemepisný program pre Južnú Afriku a tematické programy nástroja rozvojovej spolupráce a nástroja európskej susedskej politiky sú jedinými významnými finančnými prostriedkami dostupnými pre vykonávanie spoločnej stratégie; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť pri realizácii týchto nástrojov spolupráce a spoločnej stratégie; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Panafrický parlament vo všetkých fázach procesu (plánovanie, určovanie, schvaľovanie, finančná realizácia a hodnotenie);

99. žiada, aby prvý akčný plán zahrnoval osobitnú finančnú rezervu pre panafrické inštitúcie, činnosti, ktoré sa majú vykonať na panafrickej úrovni, a nové partnerstvá (lisabonské iniciatívy); trvá taktiež na tom, aby sa národné, regionálne a kontinentálne parlamenty výslovne považovali za prijímateľov pomoci;

100. víta skutočnosť, že Rada zriadila pracovnú skupinu ad hoc s odborníkmi zo zainteresovaných členských štátov s cieľom koordinovať postoje členských štátov k otázkam, ktorých sa týka spoločná stratégia, a žiada Komisiu a Radu, aby Európskemu parlamentu pravidelne podávali správy o činnostiach tejto pracovnej skupiny;

101. potvrdzuje, že obidva kontinentálne parlamenty ako dôležité inštitúcie riadenia musia byť kľúčovými činiteľmi v ďalších činnostiach spoločnej stratégie a že je potrebné zapojiť aj miestne orgány a mimovládne subjekty, ako je Hospodárska, sociálna a kultúrna rada Africkej únie a jej partner v EÚ – Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC);

102. je preto odhodlaný spolu s Panafrickým parlamentom bližšie monitorovať realizáciu spoločnej stratégie a akčných programov; žiada preto vytvorenie spoločnej parlamentnej delegácie Európskeho a Panafrického parlamentu ako fóra na demokratické rokovanie o otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi našimi národmi;

103. je odhodlaný spolu s panafrickými organizáciami zabezpečiť súdržnosť medzi politikou rozvojovej spolupráce a inými oblasťami politiky EÚ, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny v Afrike;

104. domnieva sa, že podmienkou pre vyplatenie finančných prostriedkov musí byť parlamentná kontrola a schvaľovanie balíkov rozvojovej pomoci;

105. sa rozhodol spolu s Panafrickým parlamentom zorganizovať spoločné parlamentné podujatie, ktoré by predchádzalo druhému summitu EÚ – Afrika naplánovanému na december 2007 v Lisabone;

0

0 0

106. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Komisii Africkej únie, Výkonnej rade Africkej únie, Panafrickému parlamentu, Rade ministrov AKT a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1)

  Dokument Rady č. 9678/07.

(2)

  Uverejnené v záveroch konferencie Africkej občianskej spoločnosti s názvom Konferencia organizácií Africkej občianskej spoločnosti o spoločnej stratégii AÚ a EÚ pre rozvoj Afriky – stanoviská a závery stretnutia – organizované Komisiou Africkej únie v Akkre, Ghana, 26. – 28. marca 2007.

(3)

   Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(4)

   Ú. v. ES L 209, 11.8.2005, s. 27.

(5)

   Ú. v. ES L 3178, 27.12.2006, s. 41.

(6)

   Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475.

(7)

  Dokument Rady č. 14172/05, s. 24.

(8)

  Dokument Rady č. 15389/05.

(9)

    Dokument Rady č. 15961/05.

(10)

 Konferencia organizácií Africkej občianskej spoločnosti o spoločnej stratégii AÚ a EÚ pre rozvoj Afriky – stanoviská a závery stretnutia – organizované Komisiou Africkej únie v Akkre v Ghane, v dňoch 26. – 28. marca 2007.

(11)

  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(12)

   Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.

(13)

  Prijaté texty, P6_TA(2007)0274.

(14)

  http://www.iciss.ca/pdf/Commission-Report.pdf

(15)

 Verejná konzultácia o spoločnej stratégii EÚ a Afriky – návrh správy internetovej konzultácie z 5. februára – 19. apríla 2007 predstavený na konferencii: Občianska spoločnosť a spoločná stratégia EÚ a Afriky z 23. – 24. apríla 2007, Bad Honnef (Nemecko).

(16)

Uverejnené v záveroch konferencie Africkej občianskej spoločnosti s názvom Konferencia organizácií Africkej občianskej spoločnosti o spoločnej stratégii AÚ a EÚ pre rozvoj Afriky – stanoviská a závery stretnutia – organizované Komisiou Africkej únie v Akkre, Ghana, 26. – 28. marca 2007.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvod/východiská: Prečo je potrebná nová africká stratégia?

Zatiaľ čo Európsky parlament privítal cieľ Stratégie EÚ pre Afriku na rok 2005 – podporovať lepšie a užšie vzťahy medzi EÚ a Afrikou na základe celoafrického prístupu – táto stratégia bola jednostranným európskym dokumentom. Nerešpektuje základnú zásadu, ktorá sa zdôrazňovala už vo vyhlásení prijatom na prvom summite EÚ – Afrika v Káhire v apríli 2000, v ktorej nešlo o stratégiu pripravenú „v duchu rovnosti, vzájomného rešpektovania, spojenectva a spolupráce“.

Ďalším nedostatkom stratégie z roku 2005 bola chýbajúca parlamentná konzultácia, a to aj na európskej úrovni. Hoci Európsky parlament prijal správu Marie Martens o stratégii, jeho názory neboli v tomto procese zohľadnené.

Na stretnutí ministrov EÚ a Afriky v Bamaku v decembri 2005 privítala Komisia Africkej únie Stratégiu EÚ pre Afriku „ako základ spoločnej stratégie Afriky a EÚ“ a navrhla vypracovať akčný plán na jej realizáciu. Začal sa tak dialóg EÚ a AÚ a v súčasnosti sa pracuje na novej spoločnej stratégii EÚ a Afriky.

Nová spoločná stratégia by bola vítaná z mnohých príčin. Vzťahy medzi EÚ a Afrikou prešli od vyhlásenia z Káhiry v roku 2000 dlhú cestu. Najmä vznik Africkej únie a jej inštitúcií bol medzníkom pri podpore celoafrických vízií, zásad a rozvoja, a je najvyšší čas, aby Africká a Európska únia spoločne definovali a zdokonalili svoje partnerstvo. Je potrebné aby sa uznalo a podporovalo postupné upevňovanie inštitúcií Africkej únie. Takisto EÚ prešla zmenami, takmer zdvojnásobila svoju veľkosť a prijala nové výzvy.

Zmenil sa aj svet a v súčasnosti čelíme mnohým novým globálnym problémom a výzvam týkajúcim sa bezpečnosti, klimatických zmien, obchodu, migrácie atď., ktoré ovplyvňujú vzťahy medzi EÚ a Afrikou.

Niektoré veci sa na druhej strane nezmenili. Subsaharská Afrika je naďalej najchudobnejším regiónom sveta a mnohé africké krajiny zaostávajú v dosahovaní rozvojových cieľov milénia. Existuje jasná potreba kombinácie politík, komplexnejší prístup ako v minulosti zameraný nielen na tradičnú rozvojovú pomoc, ale aj na ostatné politické oblasti, ktoré majú alebo by mohli mať vplyv na rozvoj Afriky.

Predpokladá sa, že spoločná stratégia bude spolu s akčným plánom prijatá na druhom summite EÚ – Afrika v Lisabone v decembri 2007. Prvý krok smerom k jej prijatiu sa urobil na zasadnutí ministerskej trojky AÚ a EÚ, ktoré sa konalo 15. mája tohto roku a na ktorom bol prijatý návrh spoločnej stratégie EÚ a Afriky. Ide o veľmi vítaný prístup založený na partnerstve.

V procese, ktorý vedie k prijatiu stratégie, ako aj pri nasledujúcom a dlhodobom realizovaní a monitorovaní stratégie a partnerstva však treba ešte vziať do úvahy parlamentný rozmer. Tento aspekt sa v návrhu nenachádza.

2. Zásady, ciele a vízie, na ktorých by stratégia mala byť založená

Nová stratégia musí byť založená na súbore spoločných hodnôt, záujmov, cieľov a vízií. Už vo vyhlásení z Káhiry z roku 2000 sa zdôraznilo niekoľko spoločných základných hodnôt: „posilnenie reprezentatívnej a participatívnej demokracie, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, právnych noriem, dobrého riadenia, pluralizmu, medzinárodného mieru a bezpečnosti, politickej stability a dôvery medzi národmi“.

Spoločná stratégia musí ďalej stavať na zásadách partnerstva, vlastníctva a rovnosti. Táto vízia by mala byť tzv. partnerstvom rovných, čo znamená, že rozhodnutia sa budú prijímať na základe trvalého dialógu založeného na vyššie spomenutých hodnotách. Skutočné partnerstvo teda znamená spoluprácu mimo tradičnej rozvojovej pomoci v oblastiach spolupráce, ktoré podporujú rast a bezpečnosť, čím sa podporuje rozvoj, ako aj riešenie globálnych problémov spoločného záujmu.

Čo sa týka vlastníctva, EÚ musí splniť svoje záväzky, ktoré prijala v Paríži v roku 2005, a to podporovať vlastné iniciatívy a priority Africkej únie vrátane Nového partnerstva pre rozvoj Afriky (NEPAD) a architektúry pre mier a bezpečnosť v Afrike, rovnako ako organizácie pre regionálny rozvoj a integráciu.

Návrh uvádza štyri hlavné ciele budúceho partnerstva:

i) politické partnerstvo EÚ a Afriky, ktoré bude riešiť „spoločné výzvy, akými sú mier a bezpečnosť, migrácia a čisté životné prostredie“;

ii) stála podpora mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a regionálnej a kontinentálnej integrácie v Afrike a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia do roku 2015;

iii) riešenie globálnych výziev, „ako sú ľudské práva, obchod, HIV/AIDS, malária, tuberkulóza, klimatické zmeny, bezpečnosť a trvalá udržateľnosť energetických zdrojov, problémy v oblasti IKT, veda a technológia, terorizmus a zbrane hromadného ničenia“;

iv) partnerstvo zamerané na ľudí, ktoré posilní mimovládne subjekty a zapojí všetky zúčastnené strany.

Mnohé z týchto cieľov by sa mali uvítať ako základ pre budúce partnerstvo. Ešte stále však obsahujú mnoho nadbytočných miest a nedostatkov. Prečo sa napríklad spomínajú iba zbrane hromadného ničenia, a nie aj ručné a ľahké zbrane? Zatiaľ čo znižovanie chudoby by rozhodne malo zostať hlavným cieľom partnerstva, a rozvojové ciele milénia preto musia zohrávať dôležitú úlohu, nemalo by byť hlavným cieľom prispieť k rastu trvalo udržateľného rozvoja v afrických krajinách pomocou podpory malým a stredným podnikom, pomoci pre obchod atď.?

Zatiaľ čo vytvorenie partnerstva zameraného na ľudí je vítaným cieľom, prečo sa nespomína úloha parlamentu ako hlavného zástupcu ľudí?

3. Obsah politiky: Poznámky k návrhu trojky

Pozitívnym a vítaným aspektom prioritných oblastí uvedených v návrhu je skutočnosť, že prichádzajú s niektorými kľúčovými aspektmi, ktoré sa nenachádzajú vo vyššie spomenutej časti o cieľoch, vrátane otázok ako sú ručné a ľahké zbrane, dobrá správa a zriaďovanie inštitúcií, hospodárske otázky, tradičné otázky rozvoja ako personálny a sociálny rozvoj, poľnohospodárstvo a bezpečnosť potravín, rovnako ako všeobecnejšie aspekty, akými sú účinnosť pomoci a odpustenie dlhu, zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci a podpora politickej súdržnosti pre rozvoj politík EÚ a Afriky.

3a. Mier a bezpečnosť

Trvalo udržateľný rozvoj nie je možný bez stabilizácie mieru a dlhodobej bezpečnosti. Je potrebný komplexný prístup s cieľom formulovať stratégie, ktorý by pokrýval celé spektrum problémov od predchádzania konfliktom až po udržanie mieru, riešenie konfliktov a obnovu.

Návrh zdôrazňuje potrebu podporovať bezpečnosť ľudí, ktorú treba uvítať, nezdôrazňuje však skutočnosť, že treba venovať osobitnú pozornosť ženám, deťom a ostatným osobitne zraniteľným skupinám v konfliktných situáciách.

Ďalším chýbajúcim aspektom je absolútna nevyhnutnosť bojovať proti porušovaniu ľudských práv a uskutočňovať politiku, ktorá nebude tolerovať beztrestnosť.

3b. Riadenie, ľudské práva a zásada právneho štátu

Spravodajkyňa plne podporuje cieľ návrhu týkajúci sa potreby zriaďovania inštitúcií, podpory riadenia afrických programov reforiem, akými sú africký mechanizmus rovnocenného hodnotenia a africká charta demokracie, riadenia a volieb, ako aj riešenia nelegálneho obchodovania s prírodnými zdrojmi, pretože majú kľúčový význam pre transparentnosť, zodpovednosť a nakoniec aj pre boj proti chudobe.

Vzájomná transparentnosť a zodpovednosť by mali byť základnými zásadami užšieho partnerstva medzi EÚ a Afrikou. Zlé hospodárenie, podvod a korupcia sa nikdy nemôžu a ani nesmú akceptovať, ale musia sa dôsledne stíhať. V tejto súvislosti treba posilniť africký mechanizmus rovnocenného hodnotenia a sprístupniť ho pre celý kontinent.

3c. Hospodársky rast a obchod

Len prostredníctvom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu môže krajina prispieť k dlhodobému rozvoju a postupnému odstráneniu chudoby.

Tomuto aspektu sa v návrhu stratégie venuje dostatočný priestor, treba ho však previesť do konkrétnych návrhov a činností na podporu rastu, napríklad prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov a priamych zahraničných investícií prostredníctvom mikroúverov, posilnenia vlastníckych práv a znížením administratívnej záťaže malých podnikov.

Obchod môže byť veľmi silným hnacím motorom pre africké krajiny, ale iba za spravodlivých a rovných obchodných podmienok. Celkový rozsah pomoci pre obchodné opatrenia sa preto musí považovať za súčasť stratégie a akčného plánu. Ďalej treba odstrániť obchodné prekážky pre africké výrobky.

Dohoda o hospodárskom partnerstve zostáva naďalej osobitným zdrojom obáv i príležitostí. V ideálnom prípade by sa dohoda o hospodárskom partnerstve mohla stať dôležitým nástrojom pre africký obchod, a to nielen s Európou a ostatnými časťami sveta, ale aj v rámci afrických regiónov. Môže sa tak však udiať len vtedy, ak sa bude podporovať rozvoj, a tam, kde to bude potrebné, sa umožní uplatniť výnimky a dlhé prechodné obdobia, aby sa domáci výrobcovia a odvetvia mohli prispôsobiť novej situácii na trhu. Okrem toho sa musí nájsť riešenie prijateľné pre všetky strany s cieľom riešiť akékoľvek nezrovnalosti medzi dohodou o hospodárskom partnerstve a súčasnými regionálnymi integračnými programami.

3d. Vzdelávanie a zdravotná starostlivosť

Bude potrebné vyvinúť ďalšie úsilie v partnerstve medzi EÚ a Afrikou, ale aj v afrických krajinách, a to v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti a základného vzdelania. Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, ktoré predstavujú štyri z ôsmich rozvojových cieľov milénia, by mali dostať podstatnú časť a minimálne 20 % z celkovej sumy prostriedkov EÚ vyhradených pre Afriku. Osobitne sa treba zamerať na rodovú rovnosť s cieľom upevniť úlohu žien a dievčat v spoločnosti.

3e. Migrácia

Výzvy spojené s migráciou predstavujú pre Afriku a európske krajiny problematiku spoločného záujmu. Spravodajkyňa víta zámer vyjadrený v návrhu stratégie využívať partnerstvo na lepšie riadenie migrácie „v duchu vzájomnej zodpovednosti a spolupráce“ a riešiť vykorisťovanie zraniteľných ľudí pomocou realizácie akčného plánu EÚ a Afriky o obchodovaní s ľuďmi.

Pre stratégiu a akčný plán je však dôležité vyriešiť podstatu migrácie. Ďalším problémom, ktorý treba vyriešiť, je problém úniku mozgov.

3f.  Trvalo udržateľný rozvoj, životné prostredie a klimatické zmeny

Spravodajkyňa víta ambície vyjadrené v návrhu na spoločnú „reakciu a prispôsobenie klimatickým zmenám a ostatným globálnym environmentálnym výzvam, akými sú rozširovanie púští, odlesňovanie, biodiverzita a problémy spojené s toxickým odpadom“ a zahrnutie trvalej udržateľnosti životného prostredia do realizácie rozvojových politík. Tieto ambície sa musia previesť do konkrétnych činností v konečnej stratégii a akčnom pláne.

4. Všeobecné otázky

Väčšie ambície pre užšie partnerstvo musia byť spojené s dostatočnými finančnými prostriedkami. Spolu s niekoľkými rôznymi finančnými nástrojmi je potrebný komplexný prístup, ako je finančný panafrický balík.

Akékoľvek nové prvky v partnerstve medzi EÚ a Afrikou pochádzajúce zo stratégie sa musia plne začleniť do budúcich strategických dokumentov pre krajiny a regióny a národných indikatívnych programov.


STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI (13.9.2007)

pre Výbor pre rozvoj

o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou

(2007/2002(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Michel Rocard

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje veľmi vážnu situáciu vo väčšine afrických štátov, ku ktorej sa medzinárodné spoločenstvo stavia príliš zdržanlivo;

2.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že na medzinárodnej úrovni a v médiách ešte vždy príliš často vládne ľahostajnosť voči konfliktom v Afrike; z tohto dôvodu so zadosťučinením konštatuje, že Európska únia v roku 2005 uznala rozvoj Afriky za jednu zo svojich priorít a Rada sa zaviazala použiť na rozvojovú pomoc do roku 2015 najmenej 0,7 % HDP; vyjadruje nádej, že bude môcť dohliadnuť na splnenie tohto záväzku;

3.   nalieha, aby sa prijali dôrazné opatrenia a začal sa vytvárať účinný systém medzinárodných sankcií s cieľom ukončiť v tomto regióne stav beztrestnosti, porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva počas ozbrojených konfliktov a zaoberať sa útokmi na civilné obyvateľstvo, mierové jednotky a pracovníkov humanitárnych organizácií;

4.   považuje za mylnú predstavu to, že prístup afrických výrobkov na svetové trhy je kľúčom pre rozvoj kontinentu; nazdáva sa, že prechodná a odvetvová ochrana v určitých sektoroch môže byť rozhodujúca pre hospodársky rast na celoštátnej aj miestnej úrovni; napriek tomu však zastáva názor, že hlavným cieľom, ktorý je potrebné dosiahnuť, je otvorenie a budovanie obchodu;

5.   uznáva, že posilnená účasť v oblasti medzinárodného obchodu tvorí podstatnú súčasť rozvojovej stratégie pre Afriku, najmä so zreteľom na dosiahnutie cieľov milénia, pričom sa musia zohľadniť jednotlivé regionálne osobitosti;

6.   dôrazne žiada o odstránenie všetkých finančných príspevkov na vývoz poľnohospodárskych výrobkov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, aby Afrika mala väčšiu šancu úplne rozvinúť svoj obchodný potenciál; naliehavo vyzýva Európu, aby pokračovala v úsilí systematicky odbúravať colné bariéry vytvorené na ochranu vlastných trhov;

7.   zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu je jedným z najúčinnejších stimulov hospodárskeho rastu a politického a sociálneho pokroku, považuje ju za základnú podmienku zníženia chudoby a významný katalyzátor celosvetového trvalo udržateľného rozvoja;

8.   žiada Európsku komisiu a delegácie EÚ, aby boli obzvlášť obozretné a včas varovali medzinárodné spoločenstvo pred situáciou na kontinente, v ktorej vzniká etnické a náboženské napätie;

9.   zastáva názor, že v platnom Etickom kódexe EÚ sa musia zaviesť prísnejšie predpisy týkajúce sa nelegálneho obchodovania so zbraňami, aby sa zastavilo šírenie malých a ľahkých zbraní, pre ktoré v mnohých južných krajinách naďalej pretrvávajú vražedné konflikty;

10. trvá na tom, že demokracia a dodržiavanie ľudských práv sa nemôžu realizovať inak ako ich praktickým uplatňovaním, čo je kľúčové na upevnenie trvalej politickej kultúry; zdôrazňuje, že podmienkou medzinárodnej pomoci teda v prvom rade musí byť zameranie sa na dobrú správu vecí verejných, bezpečnosť občanov, slobodu prejavu, slobodu tlače, nezávislosť súdnictva a dohľad súdnej moci nad políciou;

11. potvrdzuje, že vytváranie malých podnikov je kľúčom pre rozvoj afrického kontinentu; považuje systém mikroúverov za vhodný prostriedok podpory veľmi malých podnikov aj spotreby; zastáva názor, že mikroúvery by sa mali využívať širokospektrálne, aby podnietili vytváranie veľkých sietí malých podnikov;

12. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zásadný význam má aj posilnenie obchodu medzi južnými regiónmi, podpora regionálnej integrácie a posilnenie investícií zo strany investorov z Afriky, ako aj z iných krajín; vzhľadom na to zdôrazňuje potrebu posilniť technickú podporu s cieľom zvýšiť kapacity Afriky na výrobu širšej palety tovarov a poskytovanie viacerých druhov služieb;

13. dôrazne vyzýva Komisiu, aby politický dialóg neobmedzovala len na vládnu úroveň, ale zapojila doň aj parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti;

14. zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pre bezpečnosť, hospodársky rozvoj a politickú stabilitu; zastáva názor, že Komisia by mala podporovať regionálnu spoluprácu a že by Africká únia mala mať v tomto procese významnú úlohu.

POSTUP

Názov

Súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Afrikou

Číslo postupu

2007/2002(INI)

Gestorský výbor

DEVE

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

AFET

18.1.2007

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Michel Rocard

27.2.2007

Predchádzajúci spravodajca

 

Prerokovanie vo výbore

5.6.2007

11.9.2007

 

 

 

Dátum prijatia

12.9.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Roberta Alma Anastase, Robert Atkins, Christopher Beazley, Angelika Beer, Bastiaan Belder, Monika Beňová, André Brie, Cristian Silviu Buşoi, Santos, Marco Cappato, Véronique De Keyser, Hanna Foltyn-Kubicka, Michael Gahler, Jas Gawronski, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Vytautas Landsbergis, Francisco José Millán Mon, Ria Oomen-Ruijten, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Hubert Pirker, Samuli Pohjamo, Michel Rocard, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, István Szent-Iványi, Antonio Tajani, Charles Tannock, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Jan Marinus Wiersma, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Alexandra Dobolyi, Carlo Fatuzzo, Milan Horáček, Anneli Jäätteenmäki, Tunne Kelam, Jaromír Kohlíček, Erik Meijer, Nickolay Mladenov, Rihards Pīks, Aloyzas Sakalas

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eduard Raul Hellvig, Bilyana Ilieva Raeva

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

...


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.10.2007

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Nirj Deva, Alexandra Dobolyi, Alain Hutchinson, Romana Jordan Cizelj, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Gay Mitchell, Luisa Morgantini, Miguel Portas, Horst Posdorf, Toomas Savi, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Luis Yañez-Barnuevo García, Anna Záborská, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Milan Gaľa, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Atanas Paparizov, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Posledná úprava: 15. októbra 2007Právne oznámenie