SPRÁVA o Zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík
19.2.2008 - (2007/2203(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Anne Ferreira
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
John Purvis, Výbor pre hospodárske a menové veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o Zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík
Európsky parlament,
– so zreteľom na zelenú knihu o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík (KOM(2007)0140),
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli (8. – 9. marca 2007) vrátane Energetickej politiky pre Európu v prílohe I,
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry pod názvom Využívanie trhu na nákladovo efektívnu environmentálnu politiku (č. 1/2006),
- so zreteľom na články 2 a 6 Zmluvy o ES, podľa ktorých musia byť požiadavky na ochranu životného prostredia začlenené do jednotlivých oblastí politiky Spoločenstva s cieľom podporovať rozvoj hospodárskych činností, ktoré sú pre životné prostredie trvalo udržateľné,
- so zreteľom na článok 175 Zmluvy o ES,
- so zreteľom na rozhodnutie č. 2179/98/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 24. septembra 1998 o revízii programu politických opatrení Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja Smerom k trvalo udržateľnému rozvoju[1],
- so zreteľom na revíziu stratégie EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj,
- so zreteľom na šiesty environmentálny akčný program,
- so zreteľom na svoje uznesenia o tematických stratégiách pre trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov[2], životné prostredie v mestách[3], recyklovanie odpadu[4] a trvalo udržateľné využívanie pesticídov[5],
- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – Postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr[6].
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0040/2008),
Environmentálne ciele Únie a súvislosti
A. keďže z údajov v oblasti klimatických zmien vyplýva, že je potrebné konať rázne s cieľom obmedziť dôsledky tohto javu, keďže Európska rada si stanovila minimálny cieľ znížiť emisie CO2 o 20 % v roku 2020 a o 60 % v roku 2050, keďže Európska rada si stanovila cieľ, aby do roku 2020 podiel obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie predstavoval 20 % a aby sa energetická efektívnosť zvýšila o 20 %,
B. keďže Európsky parlament v uvedenom uznesení z 15. novembra 2007 zdôraznil, že priemyselne rozvinuté krajiny sa musia zaviazať, že do roku 2020 znížia emisie v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 30 % a do roku 2050 o 60 – 80 %,
C. keďže existujú rôzne druhy znečistenia a riziko vyčerpania prírodných zdrojov,
D. vzhľadom na zvýšené riziko vymretia mnohých živočíšnych alebo rastlinných druhov a na cieľ zastaviť stratu biologickej rôznorodosti do roku 2010, ktorý si stanovila Únia,
E. vzhľadom na rastúce zvyšovanie dopravy v Únii v súvislosti s prepravou najmä tovaru a na zvyšovanie spotreby energie, ktoré z toho vyplýva,
F. keďže trhovo orientované nástroje zahŕňajú dôležité nástroje na uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí a z širšieho hľadiska aj na nákladovo efektívne zohľadnenie skrytých výrobných a spotrebných nákladov na ľudské zdravie a životné prostredie;
G. vzhľadom na veľké rozdiely medzi členskými štátmi tak v oblasti environmentálnych daní (medzi 2 a 5 % HDP členských štátov), ako aj v oblasti používania trhovo orientovaných nástrojov, a vzhľadom na to, že podiel environmentálnych daní na HDP členských štátov sa za posledných 5 rokov znížil,
H. keďže dane z energie predstavujú v priemere 76 % environmentálnych daní a dane z dopravy tvoria 21 %,
I. keďže veľmi veľkú časť environmentálnych daní znášajú domácnosti, zatiaľ čo hlavnými spotrebiteľmi energie, vody a užívateľmi dopravy sú iné hospodárske sektory,
J. keďže reforma subvencií, ktoré škodia životnému prostrediu, môže prispieť k riešeniu otázky zmeny klímy, ako aj k podpore udržateľného rozvoja a udržaniu medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ;
K. keďže odhady celkových vplyvov klimatických zmien nemajú viesť len k oddeleniu rastu od spôsobov produkcie a spotreby, ale tiež k zmene nášho modelu sociálno-ekonomického rozvoja,
L. keďže súčasné hospodárske ukazovatele HDP už nepostačujú na správne vyhodnocovanie sociálnej, hospodárskej a ekologickej reality a keďže nezohľadňujú environmentálne vplyvy ľudských činností, ktorým musíme čeliť, bolo by vhodné brať pri výpočte vyprodukovaného bohatstva do úvahy nové environmentálne ukazovatele, aby sa lepšie zohľadnili tieto zmeny,
Kritika zelenej knihy
1. víta odkaz na zásadu znečisťovateľ platí, ale ľutuje slabé alebo neexistujúce prepojenie pri vypracovávaní a nastavovaní existujúcich nástrojov environmentálnej politiky; zdôrazňuje, že princíp znečisťovateľ platí umožňuje stanoviť skutočnú cenu produktu vrátane nákladov na odstránenie znečistenia a uvedenie škôd zapríčinených výrobou do pôvodného stavu; zdôrazňuje, že znečisťujúca výroba alebo znečisťujúce produkty sú v konečnom dôsledku nákladnejšie v prípade, že sa do nich započítajú všetky externality, pretože prevencia je lacnejšia ako uvedenie do pôvodného stavu alebo asanovanie;
2. ľutuje, že sa neuskutočnila hĺbková analýza výhod rozlišovania medzi trhovo orientovanými nástrojmi zameranými na spotrebiteľa v porovnaní s nástrojmi vo vzťahu k výrobcom;
3. zdôrazňuje, že zásada znečisťovateľ platí sa nesmie obmedziť na zavedenie poplatkov iba pre konečného spotrebiteľa, konkrétne pre domácnosti;
4. ľutuje, že sa zelená kniha zameriava najmä na znečisťovanie ovzdušia a klimatické otepľovanie a celkove zanedbáva negatívne vplyvy ďalších výrobných a distribučných procesov a spôsobov spotreby na životné prostredie;
5. stotožňuje sa s názorom Európskej komisie týkajúcim sa rozmanitosti trhovo orientovaných nástrojov a rozlišovania medzi daňami a poplatkami, pričom náklady vo všeobecnosti pozostávajú z platby za službu alebo jasne stanovených výdavkov; zdôrazňuje, že na uskutočňovanie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zdravia ako aj stratégie trvalo udržateľného rozvoja je potrebné disponovať tak podnecujúcimi, ako aj odradzujúcimi nástrojmi;
6. ľutuje, že sa medzinárodnému rozmeru nevenuje náležitá pozornosť, a že ešte stále neboli zavedené opatrenia zamerané na maximálne zníženie narušenia hospodárskej súťaže medzi regiónmi a priemyselnými sektormi;
Opatrenia
7. víta zelenú knihu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula jasnú stratégiu pre využívanie trhovo orientovaných nástrojov na vyčísľovanie environmentálnych škôd a nápravu súvisiacich zlyhaní trhu vrátane zdaňovania, hodnotenia systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ, obchodnej a technologickej politiky;
8. vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní vykonávacej stratégie pre trhovo orientované nástroje zvážila a pripravila komplexnú správu o účinnosti regulačných nástrojov v oblasti životného prostredia, ktoré v súčasnosti EÚ používa, s cieľom určiť, v akých oblastiach by bolo vhodné nahradiť existujúce právne predpisy trhovo orientovanými nástrojmi;
9. žiada Komisiu, aby využila komparatívnu štúdiu existujúcich trhovo orientovaných nástrojov na vyhodnotenie ich efektívnosti a povzbudenie výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi;
10. vyzýva Európsku úniu, aby rozlišovala medzi hrubým hospodárskym bohatstvom na obyvateľa a čistým hospodárskym, sociálnym a ekologickým bohatstvom, ktorý je ukazovateľom skutočného pokroku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby hlbšie skúmali možnosť merať európsky hospodársky rast s použitím tzv. zelených ukazovateľov[7], ktoré poukazujú na stratené bohatstvo spojené so škodami na životnom prostredí;
11. uznáva, že plná internalizácia environmentálnych nákladov je dôležitým predpokladom pre vytvorenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi rôznymi podnikmi a pre zvýšenie hospodárskych stimulov na čistejšiu produkciu a spotrebu, ako aj podporu inovácií v oblasti čistejších technológií;
12. uznáva, že neschopnosť internalizovať environmentálne náklady sa rovná dotovaniu činností, ktoré škodia životnému prostrediu;
13. poukazuje na to, že existencia veľkého množstva dotácií v členských štátoch EÚ, ktoré škodia životnému prostrediu, zvyšuje znečisťovanie a vážnym spôsobom narušuje zásadu znečisťovateľ platí;
Zásady
14. konštatuje, že zásada znečisťovateľ platí je jedným z pilierov politiky životného prostredia EÚ, z ktorej vyplýva, že vonkajšie činitele sa premietnu do trhových cien, aby sa zabezpečilo, že vyjadrujú skutočné výrobné náklady alebo škody na životnom prostredí a zdraví; zdôrazňuje, že uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí vo väčšine členských štátov ešte v mnohom zaostáva;
15. konštatuje, že trhovo orientované nástroje zahŕňajú množstvo nástrojov určených na špecifické účely, ako napríklad obchodovateľné povolenia, ktoré boli vytvorené so zámerom dosiahnuť zníženie znečisťovania (napríklad zníženie emisií CO2), environmentálne dane, ktoré majú zmeniť ceny, a tým aj správanie výrobcov a spotrebiteľov, environmentálne poplatky určené na pokrytie nákladov na environmentálne služby, environmentálne subvencie určené na podporu vývoja čistejších technológií, atď.;
16. uznáva, že trhovo orientované nástroje pre životné prostredie sú jedným z najefektívnejších prostriedkov, ako dosiahnuť environmentálne ciele za rozumnú cenu; zdôrazňuje ale, že takéto nástroje musia byť doplnené inými nástrojmi, ako sú štandardy účinnosti, emisné ciele atď.;
17. poznamenáva, že trhovo orientované nástroje zohrajú kľúčovú úlohu v plnení cieľa EÚ, podľa ktorého má energia pochádzajúca z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 predstavovať 20 % celkovej spotreby energie;
18. uznáva, že trhovo orientované nástroje pre životné prostredie sú jedným z prostriedkov, ako dosiahnuť environmentálne ciele za rozumnú cenu; zdôrazňuje, že nemôžu nahradiť legislatívu v oblasti životného prostredia, ktorá stanovuje ciele, ktoré treba dosiahnuť, a zásady, ktoré treba dodržiavať, a že ich efektivita závisí od ich štruktúry a ich komplementárnosti s inými nástrojmi;
19. domnieva sa, že prechod k trvalo udržateľnému rozvoju a bezuhlíkovému hospodárstvu si vyžaduje kombináciu odradzujúcich nástrojov (napr. dane, poplatky) a podnecujúcich nástrojov (napr. systémy obchodovania);
20. zdôrazňuje, že vytváranie kombinácií nástrojov pomôže optimalizovať trhovo orientované nástroje; v tejto súvislosti sa domnieva, že trhovo orientované nástroje môžu vo veľkej miere prispieť k dosiahnutiu cieľov lisabonskej agendy;
21. zastáva názor, že opatrenia v oblasti energetickej a klimatickej politiky prijaté ako súčasť celkovej koncepcie na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnych úrovniach, sa musia uviesť do súladu s cieľmi dohodnutými v Lisabone a Göteborgu;
22. domnieva sa, že trhovo orientované nástroje sú vhodným a účinným prostriedkom internalizácie vonkajších vplyvov, ktorý by sa mal využívať podstatne častejšie a ktorý môže administratívne nástroje dopĺňať, nie však nahrádzať;
23. domnieva sa, že uplatňovanie trhovo orientovaných nástrojov s cieľom čeliť znečisťovaniu a negatívnym environmentálnym vplyvom sa musí zakladať na environmentálnej efektívnosti; je ale toho názoru, že sociálne dôsledky uplatňovania trhovo orientovaných nástrojov by sa mali kompenzovať prostredníctvom osobitných politických opatrení, akými sú minimálne ceny, dotácie atď. pre domácnosti s nízkymi príjmami; považuje tiež za potrebné, aby sa prijali opatrenia penalizujúce nadmernú spotrebu;
24. žiada, aby sa príjmy z trhovo orientovaných nástrojov použili ako investície do programov, ktoré podporujú environmentálne ciele a zmierňujú akýkoľvek dosah na konkurencieschopnosť a akékoľvek spoločenské vplyvy; domnieva sa, že príjmy z aukcií (v rámci) systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ by mohli byť kľúčovým zdrojom financovania EÚ v budúcnosti;
25. pripomína, že smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[8] (smernica o zdaňovaní energií) predpokladá, že za istých podmienok by sa zdaňovanie mohlo úplne alebo čiastočne nahradiť alternatívnymi trhovo orientovanými nástrojmi, predovšetkým systémom obchodovania s emisnými kvótami EÚ;
26. zdôrazňuje dôležitú úlohu environmentálnych daní pri dosahovaní environmentálnych cieľov; žiada preto Komisiu, aby do konca roka 2008 predložila legislatívny návrh týkajúci sa minimálnej dane Spoločenstva na CO2;
27. domnieva sa, že nástroje orientované na trh Spoločenstva sa nemôžu obmedzovať iba na systémy obchodovania s emisnými povoleniami a emisnými kvótami a že by sa mali zvážiť ďalšie možné systémy akými sú zavedenie uhlíkovej dane a o zníženie dotácií na fosílne energie;
28. zdôrazňuje, že environmentálne dane by sa nemali vnímať v prvom rade ako prostriedky na zvyšovanie daňových príjmov, ale skôr ako spôsob, ktorým sa zabráni škodlivému znečisťovaniu a zhoršovaniu životného prostredia za primerané náklady, čím sa zároveň zvýši blahobyt spoločnosti; zdôrazňuje, že uvalenie daní z negatívnych faktorov ako je znečisťovanie by sa malo kompenzovať znížením daní z pozitívnych faktorov ako je práca;
29. poukazuje na to, že napriek požiadavke jednomyseľnosti v oblasti zdaňovania poskytujú zmluvy možnosť rozšírenej spolupráce a upozorňuje na existenciu metódy otvorenej koordinácie; vyzýva preto členské štáty, aby pokročili v oblasti environmentálnych daní na európskej úrovni a zabránili tak všetkým druhom daňového dumpingu;
30. konštatuje, že intenzívnejšia koordinácia EÚ v oblasti environmentálnych daní a vzájomná výmena osvedčených postupov uľahčia reformu; podporuje najmä návrhy, ktoré umožnia členským štátom znížiť sadzby DPH alebo ponúknuť daňové úľavy za energeticky účinné výrobky a materiály šetriace energiu; zdôrazňuje však, že členské štáty by mali samé rozhodnúť o tom, čo je vhodné pre ich daňové systémy;
31. poukazuje na prínosy reformy environmentálnej dane; vyzýva členské štáty, aby takéto reformy použili okrem iného na zmiernenie energetickej chudoby a podporu nízkouhlíkových technológií, úspory energie, energetickej účinnosti a technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie;
32. podporuje zníženie daňového zaťaženia práce na vnútroštátnej úrovni, ale zdôrazňuje, že toto zníženie nie je spojené iba s reformou environmentálnych daní;
33. domnieva sa, že zvyšovanie cien je prostriedkom, ktorým je možné ovplyvniť spôsoby výroby a spotreby a stimulovať užívateľov k výberu vhodných ekologickejších spôsobov dopravy (napríklad znížením cien verejnej dopravy); domnieva sa, že každé zvýšenie v dôsledku používania trhovo orientovaných nástrojov musí byť predvídateľné a v prípade potreby zohľadniť osobitnú situáciu každého členského štátu; zdôrazňuje však, že vplyv takého opatrenia môže byť obmedzený z dôvodu slabej elasticity niektorých sektorov a u niektorých skupín spotrebiteľov;
34. zdôrazňuje, že je potrebné disponovať presnými údajmi o environmentálnych a sociálnych nákladoch celého životného cyklu produktov a služieb; vyzýva Komisiu, aby navrhla metódy vyhodnocovania týchto nákladov;
35. víta nedávnu konferenciu Viac než HDP, ktorú zorganizovala Európska komisia, Európsky parlament , OECD, WWF a Rímsky klub, a jej hlavné závery; zdôrazňuje význam doplnenia HDP o ďalšie ukazovatele s cieľom vyhodnotiť blahobyt a pokrok našej spoločnosti vyváženejším spôsobom, najmä čo sa týka dôsledkov ekonomického rastu na atmosféru a ekosystémy;
36. domnieva sa, že trhovo orientované nástroje môžu prispieť k podpore výskumu a ekologických inovácií, pretože zdanenie produktov a služieb, ktoré nerešpektujú životné prostredie alebo používanie ekologických noriem, podnecuje výrobcov, aby investovali do výskumu produktov a služieb, ktoré sú po energetickej stránke účinnejšie;
Ktorý nástroj je vhodný, pre ktorý sektor?
37. uznáva však, že súčasná verzia systému EÚ na obchodovane s kvótami emisií má príliš úzku pôsobnosť vzhľadom na rôzne zdroje skleníkových plynov a zainteresovaných sektorov, a že Komisia a členské štáty musia prísť s potrebnými zlepšeniami s cieľom optimalizovať systém obchodovania s kvótami emisií skleníkového plynu v tretej fáze projektu od roku 2013;
38. nalieha na Komisiu, aby ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 posilnila systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ stanovením progresívne náročnejšieho limitu a jeho aplikáciou na najväčších emitentov;
39. zdôrazňuje naliehavú potrebu revízie systému EÚ obchodovania s emisiami (ETS), aby bolo možné účinne riešiť nedostatky, ktoré sa vyskytli počas skúšobného obdobia vrátane neočakávaných ziskov spoločností v dôsledku aktív získaných z prideľovania kvót emisií CO2 bez poplatkov (napríklad v prípade veľkých výrobcov elektriny); zdôrazňuje, silná podpora zásady znečisťovateľ platí v Stratégii trvalo udržateľného rozvoja EÚ znamená, že systém EÚ pre obchodovanie s emisiami by mal byť založený najmä na aukciách emisných povolení a na celkovom strope emisií v súlade s cieľom EÚ znížiť emisie o 30 % do roku 2020 vrátane kvantitatívnych limitov a kvalitatívnych požiadaviek použitia úverových prostriedkov na projekty mechanizmu čistého rozvoja/ Spoločného plnenia (MČR/SP);
40. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stimulovania rozvoja globálneho uhlíkového trhu pre nákladovo efektívnu realizáciu potrebného rozsiahleho zníženia emisií;
41. domnieva sa, že zvýšené používanie trhovo orientovaných nástrojov v sektore dopravy je mimoriadne dôležité, aby bolo možné plne internalizovať environmentálne a sociálne náklady všetkých spôsobov dopravy; domnieva sa predovšetkým, že nízka úroveň internalizácie z cestnej premávky má opačné účinky na konkurencieschopnosť ostatných druhov dopravy, napríklad železníc, a na presadzovanie účinnejších a nezávadnejších technológií;
42. víta návrh Komisie začleniť činnosti leteckého odvetvia do systému EÚ ETS, domnieva sa však, že sú potrebné súbežne prebiehajúce doplnkové opatrenia, ako sú daň z kerozínu a poplatky za emisie NOx, s cieľom riešiť dosah klimatických zmien na tento sektor;
43. naliehavo žiada Komisiu, aby ešte pred rokom 2009 predložila legislatívny návrh na zníženie emisií skleníkových plynov v námornej doprave, pretože túto dopravu nerieši žiadne právny predpis na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni;
44. zastáva názor, že zdaňovanie energií by malo zostať druhotným a doplnkovým nástrojom znižovania emisií skleníkových plynov uplatňovaným len na tie emisie, ktoré systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ nemôžu priamo či nepriamo ovplyvniť;
45. pripomína, že doprava a stavebníctvo sa z veľkej časti podieľajú na spotrebe energie a emisiách CO2, ktoré nie sú pokryté systémom EÚ ú pre obchodovanie s emisnými kvótami CO2;
46. domnieva sa, že revízia smernice o zdaňovaní energie a legislatívy týkajúcej sa ťažkých nákladných vozidiel[9] (Eurovignette) by sa mali uskutočniť súčasne a urýchlene, aby sa tak predišlo prekrývaniu opatrení s tým istým cieľom a aby sa zmenili environmentálne dane s cieľom urýchlene podnietiť ekologické správanie jednotlivých hospodárskych sektorov, o.i. vďaka internalizovaniu externých nákladov;
47. myslí si, že je potrebné, aby sa uplatňovanie smernice Eurovignette stalo povinným vo všetkých členských štátoch a táto smernica sa zmenila s cieľom umožniť internalizovanie externých nákladov prostredníctvom spoplatňovania infraštruktúr, najmä v cestnej doprave; domnieva sa, že na to, aby sa zabránilo odkláňaniu dopravy na cesty vyňaté zo smernice Eurovignette, mala by sa jej pôsobnosť rozšíriť na celú cestnú sieť;
48. zdôrazňuje potrebu uplatniť pri využívaní trhovo orientovaných nástrojov zásady lepšej tvorby právnych predpisov a vyhýbať sa navzájom sa prekrývajúcim a zložitým nástrojom; podporuje zmenu a doplnenie smernice o zdaňovaní energie spôsobom, ktorý by zabezpečil, aby účastníci systému ETS EÚ neplatili za svoje emisie dvakrát v podobe obchodovania a zdaňovania;
49. domnieva sa, že v rámci revízie legislatívy pre zdaňovanie energetických výrobkov by sa mala zvýšiť minimálna daňová sadzba v oblasti prepravy na priemyselné alebo obchodné účely; podporuje rozdelenie dane na energetickú a environmentálnu zložku na základe úrovne emisií CO2;
50. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhodnotili výnimky a oslobodenia obsiahnuté v smernici o zdaňovaní energie, a aby pouvažovali o tom, ktoré fosílne zdroje energií by boli v budúcnosti oslobodené od dane, pričom by sa zároveň zachoval rozsah a podstata smernice a zabránilo sa dvojitému zaťaženiu prevádzkovateľov v dôsledku uplatnenia inej dane alebo iných systémov obchodovania;
51. žiada, aby sa trhovo orientované nástroje vo všeobecnosti intenzívnejšie využívali v jednotlivých členských štátoch a v celej EÚ na dosiahnutie cieľov environmentálnej politiky, a obzvlášť na internalizáciu vonkajších nákladov; v tejto súvislosti však treba dbať na to, aby v dôsledku daňovej suverenity členských štátov nedochádzalo k narušovaniu hospodárskej súťaže; navrhuje, aby sa napríklad na podporu energetickej účinnosti a tepelnej izolácie budov využívali trhovo orientovanejšie nástroje;
52. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje politiky založené na stimuloch pre sektor stavebníctva s cieľom uľahčiť zníženie spotreby energie a emisií CO2; zdôrazňuje význam podpory rozvoja bývania s kladnou energetickou bilanciou;
53. navrhuje, aby sa kompenzačné opatrenia inšpirované mechanizmami Kjótskeho protokolu, ktoré by mohli poskytnúť finančné podnety, otvorili na účely financovania prác na zlepšovaní energetickej účinnosti v sektore bývania a uhlíkovej bilancie mestskej dopravy;
54. navrhuje, aby sa kompenzačné opatrenia inšpirované mechanizmami Kjótskeho protokolu otvorili na účely financovania prác na zlepšovaní energetickej účinnosti v sektore sociálneho bývania;
Nástroje a jednotlivé sektory
55. domnieva sa, že reforma subvencií, ktoré škodia životnému prostrediu, sa nesmie obmedziť len na SPP; je toho názoru, že sektor dopravy, najmä cestnej, vyžaduje v tejto oblasti rýchle a rozhodné opatrenia; žiada Komisiu, aby urýchlene navrhla harmonogram postupného, ale rýchleho zrušovania dotácií, ktoré môžu mať škodlivé účinky na životné prostredie, v súlade s rozhodnutím Európskej rady o revízii stratégie trvalo udržateľného rozvoja;
56. súhlasí s Komisiu, že zrušenie subvencií, ktoré škodia životnému prostrediu, je dôležitým doplnkovým opatrením na dosiahnutie udržateľného rozvoja, a najmä na dosiahnutie cieľov podporovaných vedúcimi predstaviteľmi štátov a vlád EÚ, ktoré sa týkajú integrovanej agendy o zmene klímy a energetike;
57. očakáva od Komisie, že revízia usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci pre ochranu životného prostredia skutočne zohľadní potrebu ovplyvniť spôsoby výroby, obehu, dopravy a spotreby a znížiť objemy odpadu;
58. upozorňuje na ustanovenia Spoločenstva týkajúce sa odpadu, ľutuje však, že sa v nich nerieši problém objemu odpadov v Európskej únii; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zvážili legislatívny rámec v oblasti zdaňovania odpadu s cieľom predísť produkovaniu odpadu a znížiť zo strednodobého hľadiska objem odpadu produkovaného v Únii;
59. víta zameranie na trhovo orientované nástroje na implementáciu rámcovej smernice o vode[10] a považuje za veľmi dôležité, aby sa v cenotvorbe internalizovali náklady na extrakciu podzemnej vody, znižovanie kvality vôd a vodárenských zariadení; zdôrazňuje, že rámcová smernica o vode môže slúžiť ako referenčná pre definovanie trhovo orientovaných nástrojov pre životné prostredie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala implementáciu v členských štátoch a použila spoločnú implementačnú stratégiu rámcovej smernice o vode a pilotné povodia riek s cieľom preskúmať a podporiť osvedčené postupy; vrelo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje snahy s cieľom správne uplatňovať rámcovú smernicu o vode a najmä zabezpečiť to, že celá spotreba vody bude podrobená hospodárskemu vyhodnoteniu, súčasťou ktorého budú náklady na používanie zdroja a náklady spojené so životným prostredím, pričom tieto kritériá budú slúžiť predovšetkým na vypracovanie tarifikácie vody;
60. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili systém daní alebo poplatkov, cieľom ktorého bude znižovať kvantitatívne využívanie pesticídov a používať pesticídy s nižším obsahom toxických látok a s menej škodlivými účinkami pre životné prostredie a zdravie;
61. domnieva sa, že zavedenie zníženej sadzby DPH pre ekologické výrobky sa musí prísne upraviť, aby z neho mali spotrebitelia skutočne úžitok, a musí byť sprevádzané dodatočnými opatreniami, ako je environmentálna značka, s cieľom zaviesť systém umožňujúci jednoduché porovnávanie výrobkov;
62. uznáva ťažkosti pri vymedzovaní trhovo orientovaných nástrojov na zvýšenie alebo zachovanie biodiverzity a služieb ekosystému a pri riešení lokálnych ekologických problémov; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej zvažovala vyhodnocovanie nákladov spojených s úbytkom biologickej rôznorodosti a možné využívanie trhových nástrojov, a aby zároveň rozhodne uznala, že zachovanie alebo zlepšenie biologickej rôznorodosti v jednej oblasti môže spôsobiť stratu biologickej rôznorodosti v inej oblasti v dôsledku miestnych vplyvov;
63. v tejto súvislosti berie so záujmom na vedomie systémy obchodovania s emisnými kvótami NOx a SO2, ktoré niektoré členské štáty zaviedli s cieľom čo možno nákladovo najefektívnejšie čeliť problémom spôsobovaným týmito plynmi, ktoré znečisťujú ovzdušie; zdôrazňuje, že každé zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami NOx a SO2 musí brať do úvahy miestne okolnosti týchto emisií a musí sa obmedziť na presne vymedzené zemepisné oblasti;
64. žiada Komisiu, aby vo svojich iniciatívach stanovila zachovanie súčasných mechanizmov, ktoré prijali členské štáty na podporu rozvoja obnoviteľných energií; zdôrazňuje, že skôr, ako budú poskytnuté finančné stimuly pre oblasť biopalív, je potrebné vyžadovať doplnkové hodnotenia, aby bolo možné určiť, či je ich výroba trvalo udržateľná z hľadiska životného prostredia;
65. zdôrazňuje, že trhovo orientované nástroje by mali byť navrhnuté tak, aby negatívnym spôsobom neovplyvňovali konkurencieschopnosť priemyselných odvetví čeliacich medzinárodnej konkurencii, napríklad energeticky náročných odvetví, s cieľom zabrániť stratám v predaji zapríčineným dovozom (tzv. unikanie) a prípadnému presúvaniu výrobu a následným účinkom na životné prostredie mimo územia Európskej únie;
66. žiada Komisiu, aby vypracovala realizačnú štúdiu o zavedení tzv. karty CO2 pre fyzické osoby a MSP, na ktorú by sa zaznamenávala spotreba energie a množstvo vyprodukovaných skleníkových plynov;
67. popri zdaňovaní a systémoch obchodovania s emisnými kvótami víta vytvorenie finančných nástrojov, najmä rastúcu dostupnosť environmentálnych a etických investícií, akými sú napríklad zelené dlhopisy, ktoré zvyšujú povedomie a investorom ponúkajú možnosť výberu;
68. uznáva podpornú úlohu podnikov investujúcich rizikový kapitál a súkromných investičných spoločností pri investovaní do oblasti nízkouhlíkových technológií;
Medzinárodný rozmer
69. poznamenáva, že európske ekonomiky predstavujú viac ako 35 % svetového trhu s environmentálnym tovarom, a že európske podniky majú preto dobré postavenie na to, aby využili svetové ekologické hospodárstvo a vyrovnali tak aspoň časť vplyvu na HDP;
70. podporuje úvahy o nástroji prispôsobenia na hraniciach, aby sa najmä zabránilo možným únikom uhlíka, ktoré by mohli narúšať povinnosť zníženia emisií CO2, a aby sa zachovala hospodárska konkurencieschopnosť Únie; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní správy o možnom prijatí tohto nástroja pre Európsky parlament vychádzala zo štúdií uskutočnených v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje však, že opatrenia pre prispôsobenie na hraniciach by sa mali realizovať len vtedy, ak a keď zlyhá úsilie dosiahnuť dohodu o povinnom znižovaní CO2 na medzinárodnej úrovni;
71. domnieva sa, že tento nástroj by za účelom jeho prijatia na medzinárodnej úrovni mal zohľadňovať najlepšie dostupné techniky a mal by byť prospešný pre tretie krajiny, najmä rozvojové krajiny;
72. uznáva, že záväzné medzinárodné kritériá a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia citlivé na konkurenciu, by boli na kompenzáciu nezrovnalostí medzi obchodnými partnermi vhodnejšie než možné schválenie úpravy hraničnej dane;
o
o
73. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. ES L 275, 10.10.1998, s. 1.
- [2] Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007 k tematickej stratégii o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov (Prijaté texty, P6_TA(2007)0154).
- [3] Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. septembra 2006 k tematickej stratégii o životnom prostredí v mestách ( Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 182)
- [4] Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. februára 2007 k tematickej stratégii o recyklovaní odpadu ( Ú.v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 168)
- [5] Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2007 k tematickej stratégii o trvalo udržateľnom využívaní pesticídov (Prijaté texty, P6_TA(2007)0467).
- [6] Prijaté texty, P6_TA(2007)0537.
- [7] Environmentálne ukazovatele zohľadňujúce životné prostredie, napr. IBED (Indicateur du bien-être durable) alebo ISEW (Indicator of Sustainable Enonomic Welfare), USP.
- [8] Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51.
- [9] Smernica Rady 93/89/EHS z 25. októbra 1993 o zdaňovaní určitých vozidiel používaných v cestnej nákladnej doprave členskými štátmi a vyberaní mýt a poplatkov za používanie určitej infraštruktúry (Ú. v. ES L 279, 12.11.1993, s. 32).
- [10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Európska únia je mimoriadne aktívna v oblasti životného prostredia a iniciovala mnohé úvahy a činnosti na svojom území a tiež na medzinárodnej úrovni, napríklad Kjótsky protokol. Jej dejiny a priemyselný a hospodársky rozvoj jej prideľujú túto zodpovednosť a vyžadujú, aby bola príkladom a priekopníkom v oblasti politiky životného prostredia.
Treba preto privítať zriadenie Dočasného výboru Európskeho parlamentu pre klimatické zmeny.
Požiadavky v oblasti životného prostredia sa v súčasnosti rozširujú a boj proti zmene klímy vyžaduje podstatne tvrdšie opatrenia než tie, o ktorých sa doposiaľ uvažovalo.
Preto musíme pochopiť, že základnou schémou hospodárskeho a sociálneho pokroku našich spoločností je vytváranie bohatstva. Toto bohatnutie vždy záviselo od rastúcich dodávok surovín a energie.
Ukazuje sa, že táto rovnica už nie je do budúcnosti udržateľná: nedostatok mnohých prírodných surovín spôsobí z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska neustále zvyšovanie nákladov na ich nákup alebo ťažbu a na medzinárodnej úrovni sa zvýši dopyt po nich.
Treba tiež bojovať za obnovu biologickej rôznorodosti, pričom cieľom tohto boja nemá byť ochrana živého múzea, ale zachovanie alebo obnovenie životne dôležitých „služieb“, ktoré nám ekosystémy poskytujú. Ide o kvalitu poľnohospodárskej úrody, kvalitu vzduchu, vody, pôdy atď.
V súčasnosti sa environmentálne náklady ľudskej činnosti, najmä priemyselnej a hospodárskej, presnejšie ich vonkajšie náklady, zohľadňujú len minimálne.
Európska únia, ktorá sa rozhodla lepšie riadiť dôsledky ľudskej činnosti na životné prostredie, pochopila, že na dosiahnutie cieľov, ktoré si stanovila, je potrebné používať rôzne prostriedky.
Zároveň s plejádou legislatívnych textov, ktoré vydala, a s cieľmi a normami, ktoré si stanovila, zriadila Európska únia ďalšie prostriedky, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu životného prostredia. Z týchto doplnkových nástrojov možno uviesť okrem iného finančnú pomoc poskytovanú v rámci dotácií, časť rozpočtu 7. RPVR určenú na podporu výskumu ekologických technológií v prospech trvalo udržateľného rozvoja, ako aj komunikačné kampane a preventívne činnosti.
Okrem toho, trhové nástroje EÚ už preskúmala a musí sa im v súčasnosti venovať osobitná pozornosť a mali by sa predložiť aj nové návrhy k tejto problematike.
Európska únia dnes, vďaka skúsenostiam niektorých členských štátov, môže navrhnúť postupy na úrovni Spoločenstva v tejto oblasti prostredníctvom nových opatrení a podpory výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi. Táto politika Spoločenstva bude samozrejme vyžadovať súhlas všetkých členských štátov a bude potrebné prekonať zdržanlivosť niektorých z nich v oblasti daňovej harmonizácie, v prípade potreby formou posilnenej spolupráce niektorých členských štátov.
Základnými nástrojmi Únie v jednotlivých sektoroch činností sú finančná podpora a dane. Vaša spravodajkyňa si je vedomá, že niektorým otázkam ako napr. odpadom, politike vodného hospodárstva, pôde atď. sa treba venovať podrobnejšie, chcela by sa však sústrediť na prioritné odvetvia a vyvodiť z nich zásady súvisiace s trhovými nástrojmi pre životné prostredie a súvisiace politiky.
V súčasnosti je jedným z mála trhových nástrojov na úrovni Spoločenstva systém obchodovania s emisnými kvótami CO2. V blízkej budúcnosti ho bude nutné revidovať, aby sa zvýšila jeho účinnosť.
Treba skonštatovať, že environmentálne dane v jednotlivých členských štátoch sú veľmi rôznorodé a trend smeruje k ich znižovaniu. V roku 2004 sa finančné prostriedky získané z environmentálnych daní zvýšili v priemere na 2,9 % HDP v krajinách skupiny EÚ-15 a táto daň, ktorá je už dosť nízka, sa znížila o 6,5 % v rokoch 1999 až 2004. Je preto potrebné zvýšiť túto priemernú daňovú sadzbu a zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi.
Vaša spravodajkyňa si je vedomá, že rozhodovanie v daňových otázkach vyžaduje jednomyseľnosť, chcela by však zdôrazniť určitý paradox medzi uznaním nadnárodného charakteru ohrozovania životného prostredia a statusom quo v oblasti environmentálnych daní na úrovni Spoločenstva.
V tejto situácii sa uprednostňujú riešenia na národnej úrovni, ktoré spôsobujú riziko narušenia hospodárskej súťaže medzi podnikmi v rozličných členských štátoch. Z dôvodov konkurencieschopnosti vzniká tiež nekalá daňová konkurencia a tlak na sústavné znižovanie daňových sadzieb, ktoré ohrozuje udržateľnosť verejných financií a podpory verejných politík vrátane oblasti životného prostredia.
Ak sa nepokročí v daňovej problematike, systémy obchodovania s povoleniami alebo kvótami budú jedinými dostupnými nástrojmi Spoločenstva. Hoci systém obchodovania s kvótami CO2 umožňuje splniť ciele zníženia emisií CO2, možno pochybovať o jeho použití a účinnosti v iných sektoroch. V skutočnosti sú emisie niektorých skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich plynov ako napr. NOx a SO2 spojené s miestnymi podmienkami. Pokiaľ ide o biologickú rôznorodosť, systém kompenzácie biologickej rôznorodosti sa javí ako neprijateľný. Je založený na vytvorení osobitnej prírodnej zóny „z ničoho“ ako náhrady za zničenie alebo degradáciu inej v dôsledku realizácie hospodárskeho alebo obytného projektu. Takáto náhrada je iluzórna, pretože dve oblasti nemôžu byť rovnocenné.
Na to, aby boli trhové nástroje efektívne, je potrebné, aby sa dopĺňali navzájom a s inými nástrojmi a aby občania pochopili ich rozsah prijali ich; nemôžu sa vnímať ako ďalšie obmedzenie, ktoré nariadila EÚ.
Na to, aby boli Európania motivovaný prijať životný štýl, ktorý by bral ohľad na zodpovednú spotrebu a životné prostredie, a na zníženie dôsledkov ľudskej činnosti na ekosystémy treba zabezpečiť, aby mali občania určitý výber. Nemôžeme napríklad penalizovať zamestnanca, ktorý do zamestnania dochádza vlastným vozidlom preto, že nemá k dispozícii prostriedky verejnej dopravy.
Navyše, ak ho má spoločnosť akceptovať, úsilie musí byť postupné a nesmie znevýhodňovať domácnosti v ťažkej finančnej situácii. Hoci k zdaňovaniu určitých výrobkov a služieb treba pristupovať s určitou opatrnosťou, možné sú aj iné riešenia, napríklad opätovné vyváženie globálnych financií na základe solidarity a spravodlivosti s cieľom dosiahnuť environmentálne ciele Únie. Možno konštatovať, že veľká časť daňového zaťaženia podnikov a kapitálových výnosov sa presunula na domácnosti, čo má veľmi nepriaznivý vplyv na príjmy zamestnancov s horšie platenej práce.
Trhové nástroje sa neobmedzujú len na oblasť daní. Členské štáty zriadili aj iné nástroje, napríklad certifikáty energetickej úspornosti alebo certifikáty zelenej energie. Existujú nové možnosti, ktoré sa musia stať predmetom novej štúdie dôsledkov na životné prostredie, sociálne veci, ako aj hospodárstvo.
Z hľadiska konkurencieschopnosti EÚ a jej členských štátov treba konštatovať, že niektoré politiky, najmä v oblasti nákladnej dopravy, budú účinnejšie, ak sa budú realizovať na úrovni EÚ. Pozorujeme, že poplatky, ktoré zaviedli niektoré členské štáty za cestnú dopravu, neznížili objem pohybu tovaru na európskej úrovni, ale spôsobil presun premávky na nespoplatnené cesty. V otázke vnútorného trhu musí EÚ prehodnotiť svoj prístup k pojmu voľnej hospodárskej súťaže a uprednostňovať environmentálne opatrenia na trhu.
EÚ je v problematike zmeny klímy dostatočne informovaná a vedomá na to, aby mohla predvídať a odhadnúť prípadné neúspechy politík, ktoré dnes uplatňuje. Americkí vedci nedávno vypracovali štúdiu, podľa ktorej sa v porovnaní s rokom 1990 emisie CO2 zvýšili o 35 %; ak by sa tieto údaje potvrdili, bol by to veľmi zlý signál v súvislosti s cieľom znížiť v rámci Kjótskeho protokolu emisie CO2 o 5 % do roku 2012.
Vaša spravodajkyňa si je vedomá ťažkostí, ktoré sú spojené s prijímaním riešení na medzinárodnej úrovni s cieľom účinne bojovať proti zmene klímy. Únia musí zladiť svoje úsilie o zníženie emisií CO2, zníženie emisií na medzinárodnej úrovni a pravidlá medzinárodného obchodu, najmä nediskrimináciu obchodných partnerov. Zdá sa, že poplatok za prispôsobenie sa na hraniciach, ktorý navrhujú niektoré členské štáty a ktorý správa podporuje, je prijateľným riešením a musia ho preto podporiť všetky členské štáty a Komisia. Tento poplatok môže byť v rozpore s určitými ustanoveniami Všeobecnej dohody o clách a obchode, ale Komisii prináleží presadiť štatút WTO. V ňom sa stanovuje, že zmluvné strany WTO môžu prijať opatrenia potrebné na ochranu zdravia a života ľudí a zvierat alebo na ochranu rastlín, ako aj na ochranu vyčerpateľných prírodných zdrojov vrátane ochranárskych opatrení.
Odhady globálnych dôsledkov zmeny klímy a ľudskej činnosti všeobecne na stav prírody a jej následky na ľudské zdravie nesmú viesť len k oddeleniu rastu od využívania surovín, spôsobov produkcie a spotreby, ale tiež k zmene nášho modelu rozvoja. Toto konštatovanie nám musí pomôcť organizovať prechod na iný model existencie našich západných spoločností.
Musíme sa preto sami seba spýtať: aký iný scenár alebo aké iné politiky musíme uplatniť na to, aby sme splnili naše ciele? Je možné, aby sme nezmenili náš spôsob života, neznížili ani výrobu ani spotrebu, a dokázali vyriešiť environmentálne problémy, ktoré nás všetkých čakajú?
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (20.12.2007)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k Zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík
(2007/2203(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): John Purvis(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže trhovo orientované nástroje zahŕňajú dôležité nástroje na uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí a z širšieho hľadiska aj na nákladovo efektívne zohľadnenie skrytých výrobných a spotrebných nákladov na ľudské zdravie a životné prostredie;
B. keďže reforma subvencií, ktoré škodia životnému prostrediu, môže prispieť k riešeniu otázky zmeny klímy, ako aj k podpore udržateľného rozvoja a udržaniu medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ;
1. domnieva sa, že dohoda, ku ktorej dospela Európska rada v Bruseli na jar 2007, podľa ktorej sa majú emisie skleníkových plynov v EÚ znížiť do roku 2020 o najmenej 20 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990[1], bude vyžadovať dodatočné spojené úsilie všetkých 27 členov EÚ, ktorého nároky sa vyjadrujú v rozsahu 0,19 % až 0,24 % HDP ročne;
2. poznamenáva, že európske ekonomiky predstavujú viac ako 35 % svetového trhu s environmentálnym tovarom, a že európske podniky majú preto dobré postavenie na to, aby využili svetové ekologické hospodárstvo a vyrovnali tak aspoň časť vplyvu na HDP;
3. konštatuje, že trhovo orientované nástroje zahŕňajú množstvo nástrojov určených na špecifické účely, ako napríklad obchodovateľné povolenia, ktoré boli vytvorené so zámerom dosiahnuť zníženie znečisťovania (napríklad zníženie emisií CO2), environmentálne dane, ktoré majú zmeniť ceny, a tým aj správanie výrobcov a spotrebiteľov, environmentálne poplatky určené na pokrytie nákladov na environmentálne služby, a environmentálne subvencie určené na podporu vývoja čistejších technológií, atď.;
4. upozorňuje na to, že skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že aktuálna už nie je otázka voľby najlepšieho nástroja, ale kombinácie nástrojov;
5. zdôrazňuje, že vytváranie kombinácií nástrojov pomôže využiť trhovo orientované nástroje optimálnym spôsobom; v tejto súvislosti sa domnieva, že trhovo orientované nástroje môžu vo veľkej miere prispieť k dosiahnutiu cieľov lisabonskej agendy;
6. pripomína, že štúdie Komisie dospeli k záveru, že dosiahnutie kjótskych cieľov by mohlo vyžadovať náklady dosahujúce 6,8 miliardy EUR, ale prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ je možné znížiť ročné náklady na 2,9 až 3,7 miliardy EUR;
7. zastáva názor, že opatrenia v oblasti energetickej a klimatickej politiky prijaté ako súčasť celkovej koncepcie na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnych úrovniach, sa musia uviesť do súladu s cieľmi dohodnutými v Lisabone a Göteborgu;
8. pripomína, že v smernici o dani z energie sa predpokladá, že za istých podmienok by sa zdaňovanie mohlo úplne alebo čiastočne nahradiť alternatívnymi trhovo orientovanými nástrojmi, predovšetkým systémom obchodovania s emisnými kvótami EÚ;
9. domnieva sa, že trhovo orientované nástroje sú vhodným a účinným prostriedkom internalizácie vonkajších vplyvov, ktorý by sa mal využívať podstatne častejšie a ktorý môže administratívne nástroje dopĺňať, nie však nahrádzať;
10. žiada, aby sa trhovo orientované nástroje intenzívnejšie využívali na dosiahnutie cieľov environmentálnej politiky v jednotlivých členských štátoch, ako aj v EÚ; v tejto súvislosti však treba dbať na to, aby v dôsledku daňovej suverenity členských štátov nedochádzalo k narušovaniu hospodárskej súťaže;
11. poukazuje na to, že pri vysokej neelasticite dopytu vo vzťahu medzi spotrebou palív a daňou by sa na dosiahnutie prijateľného zníženia emisií vyžadovalo politicky problematické zvýšenie daňového zaťaženia spotrebiteľov[2];
12. súhlasí s analýzou Komisie v tom, že systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ je nákladovo najúčinnejší, najcitlivejší vo vzťahu k dopytu a najobjektívnejší trhový nástroj, ktorý je dostupný na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov stanoveného Európskou radou[3];
13. preto nalieha na Komisiu, aby ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cieľov zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 posilnila systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ stanovením progresívne náročnejšieho limitu a jeho aplikáciou na najväčších emitentov;
14. zastáva názor, že zdaňovanie energií by malo zostať druhotným a doplnkovým nástrojom znižovania emisií skleníkových plynov uplatňovaným len na tie emisie, ktoré systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ nemôžu priamo či nepriamo ovplyvniť;
15. popri zdaňovaní a systémoch obchodovania s emisnými kvótami víta vytvorenie finančných nástrojov, najmä rastúcu dostupnosť environmentálnych a etických investícií, akými sú napríklad zelené dlhopisy, ktoré zvyšujú povedomie a investorom ponúkajú možnosť výberu;
16. uznáva podpornú úlohu podnikov investujúcich rizikový kapitál a súkromných investičných spoločností pri investovaní do oblasti nízkouhlíkových technológií;
17. súhlasí s Komisiu, že zrušenie subvencií, ktoré škodia životnému prostrediu, obsahuje doplnkové opatrenie na dosiahnutie udržateľného rozvoja, a najmä na dosiahnutie cieľov podporovaných vedúcimi predstaviteľmi štátov a vlád EÚ, ktoré sa týkajú integrovanej agendy o zmene klímy a energetike;
18. je presvedčený, že jednotný limit pre celú EÚ a systém plného vydražovania všetkých kvót stanovených Komisiou v trojročných úsekoch do roku 2020 je možnosťou, ktorá sa musí ďalej preskúmať, za predpokladu analýzy hodnotenia vplyvu systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ, ktoré Komisia vykoná v nadchádzajúcom období, pričom treba náležite zvážiť spôsob, akým by sa mal využiť výnos z dražby kvót (znižovanie emisií skleníkových plynov, financovanie výskumu a vývoja, atď.), a zabezpečiť, že prerozdelenie bude v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci zvýhodňovať tie členské štáty, ktoré v dôsledku snáh znížiť emisie skleníkových plynov znečisťujú menej;
19. v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory rozvoja celosvetového trhu s uhlíkom s cieľom hospodárnym spôsobom dosiahnuť nevyhnutné výrazné zníženie emisií a navrhuje, aby zdôrazňovanie limitu systému obchodovania s emisnými kvótami v EÚ ako primárneho mechanizmu na dosiahnutie európskych emisných cieľov malo v rámci Európskej únie spoločne s jej existujúcimi úspešnými finančnými trhmi vplyv na vytvorenie tohto svetového trhu;
20. domnieva sa, že je dôležité povzbudzovať obchodných partnerov EÚ, aby prijímali účinné opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov a aby vypracovali porovnateľné a vzájomne uznávané normy, nalieha na Komisiu, aby v prípade, že takéto opatrenia nie sú možné, vytvorila potrebné stimuly, ako napríklad vyrovnávacie mechanizmy oxidu uhličitého; uznáva, že záväzné medzinárodné kritériá a povinnosti, ktoré sa vzťahujú na všetky odvetvia citlivé na konkurenciu, by boli na kompenzáciu nezrovnalostí medzi obchodnými partnermi vhodnejšie než možné schválenie úpravy hraničnej dane;
21. vyzýva Komisiu, aby iniciovala vypracovanie podrobného prehľadu existujúcich daní a subvencií s cieľom zhodnotiť ich účinnosť pri znižovaní emisií skleníkový plynov;
22. žiada, aby sa trhovo orientované nástroje vo všeobecnosti intenzívnejšie využívali v celej EÚ na dosiahnutie cieľov environmentálnej politiky, a obzvlášť na internalizáciu vonkajších nákladov; navrhuje, aby sa napríklad na podporu energetickej účinnosti a tepelnej izolácie budov využívali trhovo orientovanejšie nástroje;
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
19.12.2007 |
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
26 2 7 |
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sebastian Valentin Bodu, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Jill Evans, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Donata Gottardi, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Heide Rühle, Antolín Sánchez Presedo, Olle Schmidt, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Cornelis Visser, Sahra Wagenknecht |
||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniel Dăianu, Jorgo Chatzimarkakis, Werner Langen, Gianni Pittella, Bilyana Ilieva Raeva, Andreas Schwab |
||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Theodor Dumitru Stolojan |
||
- [1] Úroveň v roku 1990 predstavovala 4266,4 milióna ton ekvivalentov CO2 (EÚ – 15) a 1104,4 milióna ton ekvivalentov CO2 (EÚ – 10).
- [2] Economy of Environmentally Related Taxes (Ekonomické aspekty environmentálnych daní), obr. 3.1, Predaj benzínu a nafty a ich zdanenie v OECD, Európa (1994 – 2004).
- [3] Odvetvie energetiky zostáva napríklad kľúčovým odvetvím na zníženie emisií skleníkových plynov. Do roku 2030 prinesie v porovnaní s východiskovým obdobím okolo 66 % celkového celosvetového zníženia. Systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ zahŕňa v súčasnosti emisie CO2 z väčšiny výroby elektrickej energie. K tomu istému cieľu môžu prispieť aj iné opatrenia, ako sú liberalizácia trhu s elektrickou energiou vrátane voľby dodávateľa spotrebiteľmi.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (25.1.2008)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
o zelenej knihe o trhovo orientovaných nástrojoch na účely environmentálnej politiky a súvisiacich politík
(2007/2203(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Neena Gill
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta zelenú knihu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula jasnú stratégiu pre využívanie trhovo orientovaných nástrojov na vyčísľovanie environmentálnych škôd a nápravu súvisiacich zlyhaní trhu vrátane zdaňovania, hodnotenia systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ, obchodnej a technologickej politiky;
2. vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní vykonávacej stratégie pre trhovo orientované nástroje zvážila a pripravila komplexnú správu o účinnosti regulačných nástrojov v oblasti životného prostredia, ktoré v súčasnosti EÚ používa, s cieľom určiť, v akých oblastiach by bolo vhodné nahradiť existujúce právne predpisy trhovo orientovanými nástrojmi;
3. poznamenáva, že trhovo orientované nástroje zohrajú kľúčovú úlohu v plnení cieľa EÚ, podľa ktorého má energia pochádzajúca z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 predstavovať 20 % celkovej spotreby energie;
4. zdôrazňuje potrebu uplatniť pri využívaní trhovo orientovaných nástrojov zásady lepšej tvorby právnych predpisov a vyhýbať sa navzájom prekrývajúcim a zložitým nástrojom; podporuje pozmenenie a doplnenie smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny[1] (smernica o zdaňovaní energií), ktoré by zabezpečilo, že účastníci systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ nebudú musieť platiť za svoje emisie dvakrát, a to pri obchodovaní, ako aj pri zdanení;
5. žiada, aby sa príjmy z trhovo orientovaných nástrojov použili ako investície do programov, ktoré podporujú environmentálne ciele a zmierňujú akýkoľvek dosah na konkurencieschopnosť a akékoľvek spoločenské vplyvy; domnieva sa, že príjmy z aukcií (v rámci) systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ by mohli byť hlavným zdrojom financovania EÚ v budúcnosti;
6. poukazuje na prínosy reformy environmentálnej dane; vyzýva členské štáty, aby takéto reformy použili okrem iného na zmiernenie energetickej chudoby a podporu nízkouhlíkových technológií, úspory energie, energetickej účinnosti a technológií využívajúcich obnoviteľné zdroje energie;
7. konštatuje, že intenzívnejšia koordinácia EÚ v oblasti environmentálnych daní a vzájomná výmena osvedčených postupov uľahčia reformu podporuje najmä návrhy, ktoré umožnia členským štátom znížiť sadzby DPH alebo ponúknuť daňové úľavy za energeticky účinné výrobky a materiály šetriace energiu; zdôrazňuje však, že členské štáty by mali sami rozhodnúť o tom, čo je vhodné pre ich daňové systémy;
8. vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie možnosti využitia ciel s cieľom podporiť obchodných partnerov EÚ v tom, aby znižovali emisie, a v záujme riešenia dosahu jednostranného kroku EÚ na konkurencieschopnosť; domnieva sa, že ak rokovania nepovedú k uzavretiu komplexnej medzinárodnej dohody o zmene klímy po roku 2012, clá by mali byť reálnou možnosťou.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
24.1.2008 |
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
43 1 0 |
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Šarūnas Birutis, Jan Březina, Renato Brunetta, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Dragos Florin David, Den Dover, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Mary Honeyball, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Pia Elda Locatelli, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Atanas Paparizov, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras, Dominique Vlasto |
||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Neena Gill, Lambert van Nistelrooij, Pierre Pribetich, Vittorio Prodi, John Purvis, Esko Seppänen, Vladimir Urutchev |
||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||
- [1] Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2003, s. 51.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
Dátum prijatia |
29.1.2008 |
|
|
|
||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
51 2 1 |
||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Magor Imre Csibi, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Daciana Octavia Sârbu, Karin Scheele, Carl Schlyter, Kathy Sinnott, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anders Wijkman, Glenis Willmott |
|||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Iles Braghetto, Kathalijne Maria Buitenweg, Niels Busk, Antonio De Blasio, Duarte Freitas, Milan Gaľa, Johannes Lebech, Miroslav Mikolášik, Bart Staes, Lambert van Nistelrooij |
|||||