o integrovanej námornej politike Európskej únie

(2008/2009(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (KOM(2007)0575, SEK(2007)1283),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Závery z konzultácií o európskej námornej politike (KOM(2007)0574),

–   so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa spoločného trojstranného vyhlásenia, ktorým sa ustanovuje „Európsky námorný deň“,

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie s názvom Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria (KOM(2006)0275) a uznesenie Parlamentu z 12. júla 2007(1),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 8. – 9. marca 2007, týkajúce sa jej prijatia dokumentu s názvom Akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) – Energetická politika pre Európu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom 20 a 20 do roku 2020 – Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),

–   so zreteľom na ustanovenia dohovoru o práci v námorníctve z roku 2006, ktorý Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala 23. februára 2006 a ktorý ako jeden dokument zahŕňa a upravuje pracovné dohovory v námorníctve prijaté MOP od roku 1919,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0163/2008),

A. keďže oceány a moria sú základnými hospodárskymi a environmentálnymi faktormi EÚ; keďže EÚ disponuje prostredníctvom svojich pobrežných a najvzdialenejších regiónov pobrežím v dĺžke 320 000 km, na ktorom žije tretina obyvateľstva Európy,

B.  keďže námorný priemysel a služby, ako aj pobrežné regióny prispievajú k HDP EÚ dovedna 40 %,

C. keďže zmena klímy predstavuje v 21. storočí najväčšiu výzvu pre všetky politiky; so zreteľom na skutočnosť, že táto zmena spôsobuje stúpanie hladiny mora, ktoré ohrozuje pobrežné regióny a ktoré môže nastať v obrovskom rozsahu a s veľmi vážnymi následkami pre obyvateľov,

D. keďže prímorské regióny EÚ, a najmä jej najvzdialenejšie regióny, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v oblasti bezpečnosti pokiaľ ide o trestné činy, ako je nezákonné prisťahovalectvo, terorizmus a pašovanie, a pritom sú vystavené vplyvom špecifických prírodných katastrof,

1.  víta prijatie vyššie uvedených oznámení Komisiou a akčný plán prezentovaný formou vyššie uvedeného pracovného dokumentu;

2.  potvrdzuje svoje uznesenie z 12. júla 2007 a víta skutočnosť, že Komisia aspoň do určitej miery prijala značnú časť požiadaviek Parlamentu;

3.  poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pre EÚ predstavujú pobrežné a najvzdialenejšie regióny, ponúka výnimočné príležitosti pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie a biodiverzitu, ktoré sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky Európskej únie musia zohľadniť a upozorňuje, že najvzdialenejšie regióny okrem toho poskytujú kvalitné komunikačné základne na účely dopravy a bezpečnosti v rámci EÚ a na globálnej úrovni;

4.  dôrazne podporuje úmysel Komisie lepšie využívať potenciál námornej dopravy na krátke vzdialenosti a vnútrozemskej vodnej dopravy medzi členskými štátmi a urýchlene ju integrovať do jednotného trhu a víta úmysel Komisie urýchliť svoje návrhy na vytvorenie spoločnej oblasti námornej dopravy spolu s komplexnou stratégiou námornej dopravy na roky 2008 – 2018;

5.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a so susednými krajinami, pokiaľ ide o využívanie programov TEN-T a iných európskych mechanizmov financovania (ako napríklad Marco Polo), s cieľom uskutočniť projekty morských diaľnic a sietí námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

6.  víta zámer Komisie zlepšiť koordináciu s európskymi agentúrami zodpovednými za námorný dozor, najmä s dôrazom na oblasť predchádzania nezákonným činnostiam (obchodovanie s ľuďmi a drogami, nezákonné prisťahovalectvo a hrozby terorizmu) a osobitným zameraním na medzinárodné vody;

7.  víta iniciatívu Komisie na spustenie európskej siete námorného dozoru a podporu zlepšeniu spolupráce medzi pobrežnými strážami členských štátov; vyzýva Komisiu, aby predložila výsledky štúdie uskutočniteľnosti o európskej pobrežnej stráži, ktorá sa mala zverejniť a prezentovať Parlamentu a Rade koncom roka 2006;

8.  zastáva názor, že námorné zoskupenia majú obzvlášť dobrú pozíciu na to, aby prispeli k dosiahnutiu integrovanej námornej politiky; vyzýva Komisiu, aby urýchlene spustila projekt európskej siete námorných zoskupení;

9.  podporuje návrh, ktorým sa ustanovuje každoročný európsky „Deň mora“; domnieva sa, že takáto kampaň by sa mala využívať, aby sa aj mimo odbornej verejnosti a za účasti bežných občanov, škôl, univerzít a mimovládnych organizácií zdôrazňoval význam námornej politiky; pripomína Komisii jej návrh na udeľovanie ceny príkladným prímorským regiónom, ako spôsob propagovania osvedčených postupov;

10. celkovo je však presvedčený, že akčný plán obsahuje príliš málo praktických opatrení, a vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti ambicióznejšie využívala nástroje, ktoré jej na základe Zmlúv prináležia;

11. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že akčný plán sa zaoberá výzvami spojenými so zmenou klímy len nezáväzne; potvrdzuje svoj názor, že jednou z úloh európskej námornej politiky musí byť príprava na následky zmeny klímy a prispôsobenie sa im a urýchlené stanovenie potrebných zodpovedajúcich opatrení, a to najmä vzhľadom na topenie sa ľadovcov vedúce k zvyšovaniu hladiny morí, ako aj zvýšené riziko záplav v prístavoch a pobrežných regiónoch a v súvislosti s tým požaduje, aby všetky relevantné politiky, najmä politika týkajúca sa výskumu, v tomto zohrávali svoju úlohu;

12. pripomína skutočnosť, že topenie sa ľadovcov spôsobuje nielen zvyšovanie hladiny morí, ale tiež nenapraviteľné škody na ľudských životoch a na faune a flóre, a preto víta zámer Komisie predložiť tzv. arktickú iniciatívu a vyzýva vedeckú komunitu a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí, aby ďalej skúmali možnosti ochrany ľadovej prikrývky na póloch;

13. zdôrazňuje, že rozumná námorná politika si vyžaduje náležitý prístup k pobrežným oblastiam a že stavebné projekty v pobrežných oblastiach EÚ musia v každom prípade zohľadňovať dôsledky zmeny klímy, výsledné zvyšovanie hladiny mora, piesočnú eróziu a rastúci počet i silu búrok;

14. podporuje ciele Európskej rady z marca 2007 znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov na polovicu a potvrdzuje svoju požiadavku, aby námorná politika výraznou mierou prispievala k znižovaniu týchto emisií, okrem iného začlenením lodnej dopravy do systému obchodovania s emisiami a posilnením výskumného úsilia vedúceho k využívaniu morí ako obnoviteľného zdroja energie a so zreteľom na rozvoj ekologickejších nových technológií pohonu lodí; je presvedčený, že vedúca úloha Európy v boji proti zmene klímy by mohla posilniť a rozšíriť jej vedúcu úlohu aj v oblasti technológií a výskumu súvisiacich so životným prostredím;

15. dôrazne vyzýva Komisiu, aby ambicióznejšie bojovala proti emisiám síry a oxidov dusíka, ako aj tuhému odpadu z lodí; v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), a najmä svoje výzvy na:

· zavedenie emisných noriem oxidov dusíka pre lode, ktoré využívajú prístavy EÚ;

· označenie Stredozemného mora, Čierneho mora a severovýchodného Atlantiku za oblasti kontroly emisií síry (SECA) podľa dohovoru MARPOL;

· zníženie maximálneho povoleného obsahu síry v lodných palivách z 1,5 % na 0,5 % v prípade osobných lodí plaviacich sa v oblasti SECA;

· zavedenie daňových opatrení, akými sú dane alebo poplatky za emisie oxidu siričitého a oxidov dusíka z lodí a označenie spôsobov uloženia týchto opatrení a poplatkov všetkým lodiam kotviacim v prístavoch Spoločenstva alebo plaviacim sa vo vodách členských štátov EÚ bez ohľadu na vlajku, pod ktorou sa plavia;

· podporu zavedenia odlíšených poplatkov za používanie prístavov a plavebných dráh so zvýhodnenými podmienkami pre lode s nízkymi emisiami oxidu siričitého a oxidov dusíka;

· postupné zavedenie požiadavky, aby lode kotviace v prístavoch využívali elektrickú energiu z pozemných zdrojov

· návrh smernice EÚ týkajúcej sa kvality lodných palív;

16. opätovne vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vzhľadom na skutočnosť, že znečistenie ovzdušia ovplyvňuje život v mnohých prístavných mestách a regiónoch, poskytli výrazne vyššie stimuly pre dodávky elektrickej energie z pozemných zdrojov lodiam v prístavoch; vyzýva preto na predloženie pozmeňovacieho návrhu k smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(2), podľa ktorého by členské štáty, ktoré využívajú oslobodenie od dane z olejov zo zásobníkov podľa článku 14 uvedenej smernice, museli v rovnakej miere z daňovej povinnosti vyňať elektrickú energiu z pozemných zdrojov; rovnaké daňové podmienky pre používanie elektrickej energie a oleja zo zásobníkov by boli veľkým stimulom pre investície prístavov a majiteľov lodí do dodávok elektrickej energie lodiam kotviacim v prístavoch, ktorými by pomohli znížiť znečistenie ovzdušia v prístavných mestách;

17. opäť poukazuje na skutočnosť, že značnú časť celkového znečistenia mora tvorí znečistenie pochádzajúce z pevniny a že Komisia sa touto témou doteraz nezaoberala; opakuje preto svoju požiadavku, aby Komisia predložila akčný plán na zníženie tohto znečistenia a zdôrazňuje svoju požiadavku, aby členské štáty bezodkladne realizovali príslušné právne predpisy, ako napríklad rámcovú smernicu o vode; zdôrazňuje, že k realizácii rámcovej smernice o vode patrí takisto akčný plán na identifikáciu a odstránenie zvyškov munície z minulých vojen v Severnom a Baltskom mori;

18. nalieha na Komisiu, aby pomohla členským štátom začať realizovať plán prieskumu a mapovania stroskotaných lodí a podmorských archeologických nálezísk, keďže tvoria súčasť historického a kultúrneho dedičstva Spoločenstva, a tak umožniť poznávanie a štúdium týchto nálezísk a pomôcť zabrániť ich vykrádaniu, čím sa umožní ich riadne zachovanie;

19. naliehavo žiada zúčastnené inštitúcie, aby čo najskôr prijali balík opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy Erika III a vyzýva členské štáty, aby tento balík opatrení bezodkladne prevzali s cieľom zabezpečiť právne prostriedky, ktoré by zabránili haváriám alebo odstránili následky nehôd s katastrofálnymi účinkami na rozvoj prímorských oblastí, túto potrebu potvrdzujú napríklad havárie tankerov Erika a Prestige;

20. domnieva sa, že rámcová smernica o námornej stratégii by mala tvoriť environmentálny základ integrovanej námornej politiky EÚ; konštatuje, že podľa smernice by regióny, v ktorých je stav mora kritický, mali vypracovať a rýchlejšie realizovať opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia; zdôrazňuje, že v takýchto regiónoch je obzvlášť dôležité, aby Komisia koordinovala rôzne sektory, programy a stratégie a aby poskytla dostatočnú finančnú podporu; upozorňuje, že dosiahnutie takejto integrovanej námornej politiky si vyžaduje, aby do nej boli zahrnuté oblasti činnosti ako je poľnohospodárstvo, hospodárstvo odpadových vôd, doprava a výroba energie; domnieva sa, že tieto regióny môžu predstavovať pilotné oblasti skutočnej a plne integrovanej námornej politiky;

21. víta zoznam Komisie, pokiaľ ide o výnimky pre námorníkov v rôznych oblastiach európskych sociálnych a pracovných ochranných predpisov (napríklad smernica 98/59/ES(3) o hromadnom prepúšťaní, smernica 2001/23/ES(4) o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov, smernica 2002/14/ES,(5) ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami, ako aj smernica 96/71/ES(6) o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb); navrhuje prepracovanie týchto smerníc v užšej spolupráci so sociálnymi partnermi;

22. nalieha na tie členské štáty, ktoré ešte tak neurobili, aby čo najskôr ratifikovali dohovor o práci v námorníctve z roku 2006, ktorý bol prijatý s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky námorníkov a aktualizáciou a kodifikáciou celého súboru platných medzinárodných pracovných štandardov zabrániť nekalej súťaži v námornej doprave;

23. nalieha na Komisiu, aby aktualizovala smernicu 1999/95/ES(7) o pracovnom čase námorníkov a právne predpisy o otázkach spadajúcich do zodpovednosti Komisie, ktoré na úrovni Spoločenstva nie sú pokryté alebo sú pokryté len čiastočne, napríklad pravidlá upravujúce činnosť agentúr dočasného náboru pracovníkov alebo právo zamestnancov na podpísanú pracovnú zmluvu;

24. nazdáva sa, že zapojenie regionálnych a miestnych partnerov je dôležitou podmienkou úspechu námornej politiky; trvá na tom, že prostredníctvom podpory koordinovaných stratégii na posilnenie rozvoja a konkurencieschopnosti a účinnejšieho spojenia rôznych vrstiev riadenia je potrebná užšia spolupráca a vzájomné prepojenie európskych pobrežných oblastí;

25. opäť vyzýva na pokračovanie v tomto prístupe k integrovanej námornej politike EÚ v budúcnosti a vyzýva Komisiu, aby posilnila jej politický rámec, ako aj územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť umožňujúc napojenie na vnútrozemskú Európu a jej základné politiky; navrhuje uverejňovanie správy o európskej námornej politike každé dva roky, ako aj pravidelnú verejnú výmenu názorov so všetkými zúčastnenými stranami; vyzýva budúce predsedníctva Rady, aby sa v rámci svojho pracovného programu venovali námornej politike; okrem toho požaduje, aby Komisia každý rok jasne identifikovala všetky projekty financované z prostriedkov EÚ, ktoré sa týkajú mora;

26. víta iniciatívu Komisie na usporiadanie rokovaní v záujme lepšieho riadenia spoločného využívania morí s tretími krajinami a dôrazne podporuje rozšírenie spolupráce so susednými krajinami v oblasti ochrany morí nad rámec súdnych právomocí jednotlivých štátov;

27. domnieva sa, že komplexná európska stratégia morského a námorného výskumu má veľký význam a musí sa riadne financovať, a to už v rámci siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu, ako aj v rámci budúcich programov;

28. vyjadruje svoju podporu riadnemu zohľadneniu námornej politiky v rozpočte EÚ a nástrojoch po roku 2013 a žiada, aby sa to odrazilo v zhrnutiach v pravidelných správach o európskej námornej politike;

29. takisto víta odporúčanie Európskej rady zo 14. decembra 2007, podľa ktorého by sa námorná politika mala prispôsobiť rôznym osobitostiam členských štátov a prímorských oblastí vrátane pobrežných oblastí, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

30.     so záujmom očakáva, že Komisia zverejní časový plán, ktorý členským štátom uľahčí rozvoj námorného územného plánovania, pričom však uznáva právomoci členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu zachovať hospodárske, sociálne, územné a environmentálne hľadiská v optimálnej rovnováhe;

31. poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny predstavujú pre EÚ, vytvára výnimočné príležitosti, pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie, biodiverzitu, rozvoj inovatívnych námorných technológií a iné oblasti, a že tieto oblasti sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky musia využívať; uznáva dôležitosť zakladania centier najvyššej kvality a odporúča podnecovať a podporovať univerzitné výskumné centrá, ktoré už existujú v pobrežných oblastiach;

32. poukazuje na význam energie z morských vĺn ako čistého alternatívneho zdroja energie a vyzýva Komisiu, aby túto formu energie zahrnula do budúcich akčných plánov;

33. domnieva sa, že základným cieľom integrovanej námornej politiky Európskej únie (EINP) v oblasti rybolovu musí byť podpora modernizácie a trvalo udržateľného, vyváženého a nediskriminačného rozvoja tohto odvetvia v celej Únii, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť sociálno-ekonomickú životaschopnosť a udržateľnosť zdrojov, ako aj zásobovanie obyvateľstva rybami, udržanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov;

34. domnieva sa, že spoločná politika v oblasti rybolovu doteraz neriešila uspokojivo trvalo udržateľný charakter morských zdrojov ani hospodársku životaschopnosť rybárskych flotíl a pobrežných komunít v EÚ a že by bolo potrebné vypracovať integrovanú námornú politiku EÚ, aby sa odstránili nedostatky v spoločnej politike v oblasti rybolovu, akými sú nadmerná centralizácia a neschopnosť zohľadňovať regionálnu rôznorodosť vôd Únie;

35. domnieva sa, že zvýšenie počtu a zlepšenie kvality námorných pracovných príležitostí najmä v odvetví rybolovu závisí aj od zaručenia spravodlivého a primeraného príjmu a uspokojivých pracovných podmienok (najmä z hľadiska zdravia a bezpečnosti) a od prístupu k odbornej príprave pre pracovníkov v tomto odvetví;

36. žiada členské štáty, aby pristúpili k vzájomnému uznávaniu osvedčení vydávaných v rámci stredného odborného vzdelania pre funkcie kapitánov a mechanikov rybárskych plavidiel;

37. pripomína potrebu mechanizmov poskytovania pomoci alebo kompenzácií pre rybárov, ktorí sú postihnutí sociálno-ekonomickými dôsledkami prijatých opatrení na obnovu zásob rýb alebo ochranu ekosystémov, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch a spoločenstvách a v najvzdialenejších regiónoch;

38. potvrdzuje, že je potrebné viac podporovať vedecký výskum, ktorý sa realizuje v odvetví rybolovu v jednotlivých členských štátoch, najmä v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti;

39. žiada, aby bola poskytnutá pomoc Spoločenstva na uplatňovanie účinných opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre evakuáciu, pomoc posádkam a ich záchranu;

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2007)0343. (2)              Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51. (3) Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16. (4) Ú. v. ES L 82, 22.3 2001, s. 16. (5) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29. (6) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (7) Ú. v. ES L 14, 20.1.2000, s. 29.

Po predložení Zelenej knihy s názvom Námorná politika v júni 2006 a po ročnej fáze konzultácií sa Európska komisia v ďalšom kroku predložením oznámenia a akčného plánu s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie v decembri 2007 pokúsila pomenovať konkrétne politiky a opatrenia budúcej spoločnej európskej námornej politiky. Spravodajca víta skutočnosť, že značná časť požiadaviek rozhodnutia Európskeho parlamentu z júla 2007 bola prijatá. Predložená správa je teda v rámci tohto procesu následným opatrením.

Spravodajca však konštatuje, že na základe predloženia nových dokumentov sa ukázalo to, čo sa očakávalo už v minulosti: celkovo sa zdá, že medzi členskými štátmi, regiónmi a dotknutými sektormi existuje široká podpora integrovaného prístupu v námornej politike Európskej komisie; pri formulovaní konkrétnych čiastkových politík sa však ukázalo, ako seriózne a angažovane bola táto podpora myslená, keďže chýbajú konkrétne návrhy, akcie a politiky.

Spravodajca preto navrhuje, aby sa pozornosť venovala najdôležitejším požiadavkám uvedeným v správe Európskeho parlamentu z júla 2007, a aby sa teraz definovali konkrétne politiky. Treba však poznamenať, že táto správa neobsahuje žiadne nové návrhy, všetky uvedené požiadavky sú súčasťou záverov Európskeho parlamentu z júla 2007.

Spravodajca je preto presvedčený, že základom všetkého úsilia by mala byť táto formulácia: Európske oceány a moria – najčistejšie na svete, s najstabilnejšou biodiverzitou, najvýnosnejším hospodárstvom, najlepším výskumom a najlepšími technológiami, najmodernejšou a najčistejšou lodnou dopravou, s najlepším vzdelávaním a odbornou prípravou a najinovatívnejšími nápadmi.

Od predloženia štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o klimatických zmenách OSN (IPCC) v roku 2007 existuje celosvetový vedecký konsenzus, pokiaľ ide o výzvy súvisiace s klimatickými zmenami. Je nesporné, že budúca európska námorná politika musí prevziať značnú časť týchto výziev. Otepľovanie oceánov vedie k zvyšovaniu hladiny mora. Spravodajca je toho názoru, že tento poznatok sa musí odzrkadľovať v oblastiach politík týkajúcich sa ochrany pobrežia, námorného priestorového plánovania, cestovného ruchu a prístavov.

Stanovené ciele Európskej rady z marca 2007 znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 na polovicu musia takisto formovať námornú politiku, čo by malo platiť najmä v prípade začlenenia lodnej dopravy do systému obchodovania s emisiami.

Okrem toho sa v oblasti vedy už dlhší čas vyžaduje väčšie úsilie pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, najmä využívanie veternej a slnečnej energie. Uvedená skutočnosť predstavuje nielen dôležitý prínos k boju proti klimatickým zmenám, ale súčasne môže posilniť a rozšíriť vedúcu úlohu Európy v oblasti technológií súvisiacich so životným prostredím ako aj výskumu.

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   víta rozhodnutie Komisie rozvíjať integrovanú námornú politiku s cieľom čeliť problémom súvisiacim so zmenou klímy (okrem iného prostredníctvom rozvoja kapacity námornej energie), globalizáciou, regionálnym rozvojom, konkurencieschopnosťou, ochranou morského životného prostredia a námornou bezpečnosťou, pričom toto rozhodnutie zahŕňa množstvo názorov Parlamentu;

2.   takisto víta odporúčanie Európskej rady zo 14. decembra 2007, podľa ktorého by sa námorná politika mala prispôsobiť rôznym osobitostiam členských štátov a prímorských oblastí vrátane pobrežných oblastí, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

3.   nazdáva sa, že zapojenie regionálnych a miestnych partnerov je dôležitou podmienkou úspechu námornej politiky; trvá na tom, že prostredníctvom podpory koordinovaných stratégii na posilnenie rozvoja a konkurencieschopnosti a účinnejšieho spojenia rôznych vrstiev riadenia je potrebná užšia spolupráca a vzájomné prepojenie európskych pobrežných oblastí;

4.   víta akčný plán Komisie, ktorý načrtla vo svojom oznámení o Integrovanej námornej politike [KOM(2007)0575] a v sprievodných dokumentoch [SEC(2007)1278], [SEC(2007)1279] a [SEC(2007)1280], a najmä stratégiu Komisie na zmiernenie vplyvu zmeny klímy na pobrežné oblasti a s tým súvisiacich následkov na cestovný ruch; upozorňuje na potrebu ďalšieho prispôsobenia tejto stratégie osobitným vlastnostiam pobrežných oblastí;

5.   konštatuje, že budúca námorná politika má zásadný význam pre ďalší pozitívny rozvoj pobrežných oblastí, ostrovov a najvzdialenejších regiónov EÚ; zdôrazňuje, že rozšírenie pôsobnosti námornej politiky s cieľom zahrnúť do nej aj cestovný ruch by pobrežným oblastiam umožnilo zlepšenie, ktoré je rozhodujúce pre ich rozvoj a súdržnosť;

6.   zdôrazňuje, že rozhodujúcu úlohu pri realizácii novej integrovanej námornej politiky a budúceho európskeho akčného plánu námornej hospodárskej činnosti budú mať miestne orgány a pobrežné spoločenstvá; zdôrazňuje význam kvalitnej dopravnej infraštruktúry a pripomína jej pozitívny vplyv na životnú úroveň a cestovný ruch; vyzýva všetky zúčastnené subjekty, aby v tejto súvislosti účinne pracovali na zaistení optimálneho využitia prostriedkov z rozvojových fondov;

7.   poukazuje na vplyv zvýšenej hospodárskej činnosti a cestovného ruchu v pobrežných oblastiach na miestne ekosystémy, ktoré sprevádza rozvoj všetkých foriem dopravy; v tejto súvislosti víta rozvoj integrovanej námornej politiky, ktorá reaguje na tieto problémy; ďalej vyzýva na lepšie zhromažďovanie údajov o námornom odvetví a pobrežných oblastiach;

8.   s potešením očakáva zverejnenie súboru usmernení pre členské štáty týkajúcich sa vypracovania vnútroštátnych integrovaných námorných politík a výročné správy o činnostiach EÚ a členských štátov v tomto smere; odporúča, aby EÚ, jej členské štáty a pobrežné oblasti, ktoré majú rozhodujúce poznatky a kľúčové postavenie v tejto oblasti, účinne zladili svoju činnosť tak, aby z nej mali úžitok všetci;

9.   so záujmom očakáva, že Komisia zverejní časový plán, ktorý členským štátom uľahčí rozvoj námorného územného plánovania, pričom však uznáva právomoci členských štátov v tejto oblasti; zdôrazňuje potrebu udržiavať hospodárske, sociálne, územné a environmentálne hľadiská v optimálnej rovnováhe;

10. povzbudzuje Komisiu v jej úsilí vytvoriť európsky námorný dopravný priestor bez bariér spolu s podrobnou stratégiou námornej dopravy na obdobie rokov 2008 – 2018;

11. zdôrazňuje, že naozajstný európsky námorný dopravný priestor bez bariér vyžaduje, aby sa pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny EÚ stali bezpečnejšími z hľadiska rozvoja a trvalej udržateľnosti v oblasti životného prostredia;

12. poukazuje na to, že mimoriadny námorný rozmer, ktorý pobrežné oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny predstavujú pre EÚ, vytvára výnimočné príležitosti, pokiaľ ide o inováciu, výskum, životné prostredie, biodiverzitu, rozvoj inovatívnych námorných technológií a iné oblasti, a že tieto oblasti sa v rámci budúcej integrovanej námornej politiky musia využívať; uznáva dôležitosť zakladania centier najvyššej kvality a odporúča podnecovať a podporovať univerzitné výskumné centrá, ktoré už existujú v pobrežných oblastiach;

13. zdôrazňuje potrebu existencie presných usmernení v námorníctve a medzinárodnej spolupráci vzhľadom na nedávne havárie ropných tankerov a súvisiace škody na životnom prostredí, ktoré by mali za cieľ povzbudiť tretie krajiny pri používaní rovnakých alebo podobných pravidiel;

14. zastáva názor, že integrovaná námorná politika Európskej únie by mala byť samostatne financovaná, a to so zohľadnením súčasnej špecifickosti jednotlivých príslušných regiónov;

15. podporuje zámer Komisie upevniť námornú Európu, čím sa vytvorí obraz dynamickej, zodpovednej Európy usilujúcej o ochranu a podporu morí nielen navonok, ale aj v rámci samotnej EÚ;

16. poukazuje na význam energie z morských vĺn ako čistého alternatívneho zdroja energie a vyzýva Komisiu, aby túto formu energie zahrnula do budúcich akčných plánov;

17. vyjadruje poľutovanie a prekvapenie nad tým, že Komisia vo svojom oznámení o Legislatívnom a pracovnom programe na rok 2008 – KOM(2007)0640 – neuvádza opatrenia námornej politiky, ktoré majú byť prijaté v roku 2008, čo je v rozpore s tým, že Komisia má v súčasnosti akčný plán námornej politiky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje, že ak sa má „vo väčšej miere zohľadňovať to, čo je dobré pre pobrežné komunity“ a zlepšiť „blahobyt pracovníkov“ odvetvia rybolovu, nesmie sa zabúdať na znepokojujúcu sociálno-ekonomickú situáciu tohto odvetvia, zapríčinenú najmä neprijatím primeraných opatrení zameraných na zabezpečenie slušnej životnej úrovne pracovníkom odvetvia rybného hospodárstva;

2.   domnieva sa, že integrovaná námorná politika EÚ by nemala zabúdať na skutočnosť, že zásobovanie energiou a potravinami sú nevyhnutné a strategické ciele, ktoré sa musia plniť, bez toho, aby sa prekročili hranice bezpečnosti, pokiaľ ide o závislosť od vonkajších dodávateľov, a že trvalo udržateľný rybolov a poľnohospodárstvo, ktoré sú hlavnými zdrojmi našich potravín, sa musia chrániť vo všeobecnom záujme EÚ;

3.   domnieva sa, že základným cieľom európskej integrovanej námornej politiky Únie (EINP) v odvetví rybolovu musí byť podpora modernizácie a trvalo udržateľného, vyváženého a nediskriminačného rozvoja tohto odvetvia v celej Únii, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť sociálno-ekonomickú životaschopnosť a udržateľnosť zdrojov, ako aj zásobovanie obyvateľstva rybami, udržanie pracovných miest a zlepšenie životných podmienok rybárov;

4.   domnieva sa, že spoločná politika v oblasti rybolovu doteraz neriešila uspokojivo trvalo udržateľný charakter morských zdrojov ani hospodársku životaschopnosť rybárskych flotíl a pobrežných komunít v EÚ a že by bolo potrebné vypracovať integrovanú námornú politiku EÚ, aby sa odstránili nedostatky v spoločnej politike v oblasti rybolovu, akými sú nadmerná centralizácia a neschopnosť zohľadňovať regionálnu rôznorodosť vôd Únie;

5.   žiada, aby všetky členské štáty zaujali spoločný postoj k odstraňovaniu nevybuchnutej munície, ktorú rybárske plavidlá vylovia a po označení vhadzujú späť do mora;

6.   domnieva sa, že zvýšenie počtu a zlepšenie kvality námorných pracovných príležitostí najmä v odvetví rybolovu závisí aj od zaručenia spravodlivého a primeraného príjmu a uspokojivých pracovných podmienok (najmä z hľadiska zdravia a bezpečnosti) a od prístupu k odbornej príprave pre pracovníkov v tomto odvetví;

7.   žiada, aby sa vypracovala štúdia o súčasných mechanizmoch určovania cien pri prvom predaji a o spôsobe, ako tieto ceny môžu prispieť k zaručeniu vyrovnanej odmeny pre pracovníkov v odvetví rybolovu, bez toho aby sa zvýšila cena pre spotrebiteľa;

8.   žiada členské štáty, aby pristúpili k vzájomnému uznávaniu osvedčení vydávaných v rámci stredného odborného vzdelania kapitánom a mechanikom rybárskych plavidiel;

9.  pripomína potrebu mechanizmov poskytovania pomoci alebo kompenzácií pre rybárov, ktorí sú postihnutí sociálno-ekonomickými dôsledkami prijatých opatrení na obnovu zásob rýb alebo ochranu ekosystémov, najmä v najviac znevýhodnených regiónoch a spoločenstvách a v najvzdialenejších regiónoch;

10. žiada Komisiu, aby vzhľadom na potrebu prideliť primerané finančné prostriedky integrovanej námornej politike Únie, definovala, čo považuje za „pevný finančný základ“, a opierajúc sa o zásadu, podľa ktorej si nové priority vyžadujú nové finančné prostriedky, nesúhlasí s financovaním tejto politiky z EFRH;

11. potvrdzuje, že je potrebné viac podporovať vedecký výskum, ktorý sa realizuje v odvetví rybolovu v jednotlivých členských štátoch, najmä v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštrácie;

12. žiada, aby bola poskytnutá pomoc Spoločenstva na uplatňovanie účinných opatrení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre evakuáciu, pomoc posádkam a ich záchranu;

13. žiada, aby sa poskytla pomoc na zavedenie a modernizáciu nástrojov pre dozor, overovanie a kontrolu výhradných hospodárskych zón členskými štátmi;

14. zdôrazňuje, že integrovaná námorná politika Únie je postavená na spolupráci medzi členskými štátmi, a že, ako podotýka samotná Komisia, vypracovanie a prijímanie vnútroštátnych námorných politík, pokiaľ ide o ich jednotlivé súčasti, je v kompetencii členských štátov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE