o zmene článku 29 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu – Utváranie politických skupín

(2006/2201(REG))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh na zmenu rokovacieho poriadku (B6-0420/2006),

–   so zreteľom na články 201 a 202 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0206/2008),

1.  sa rozhodol zmeniť svoj rokovací poriadok v zmysle nižšie uvedenej zmeny;

2.  sa rozhodol, že zmena nadobudne účinnosť v deň začatia prvej schôdze po európskych voľbách v roku 2009;

3.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil Rade a Komisii pre informáciu.

Platný text   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Pozmeňujúci a doplňujúci návrh     1 Rokovací poriadok Parlamentu Článok 29 - odsek 2a (nový) Platný text Pozmeňujúci a doplňujúci návrh   2a. Ak sa počet členov skupiny zníži pod požadovanú hranicu, môže predseda so súhlasom konferencie predsedov povoliť, aby skupina existovala až do ďalšej ustanovujúcej schôdze Parlamentu, ak sú splnené tieto podmienky:   – členovia naďalej zastupujú aspoň pätinu členských štátov;   – skupina existuje dlhšie ako jeden rok.   Predseda túto výnimku neuplatní, ak existujú dostatočné dôkazy, podľa ktorých sa možno domnievať, že výnimka sa zneužíva.

Z doterajšej diskusie o možnej revízii článku 29 (Utváranie politických skupín) vo Výbore pre ústavné veci vyplynuli tri otázky. Všetky sa týkajú možnej zmeny odseku dva, ktorý stanovuje minimálnu veľkosť politickej skupiny.

1. Počet členských štátov

V súčasnosti sa podľa článku 29 vyžaduje, aby politickú skupinu tvorili poslanci, „ktorí boli zvolení aspoň v jednej pätine členských štátov“. Štatút európskych politických strán považuje za relevantné kritérium „jednu štvrtinu“ členských štátov. Bol predložený návrh, aby interné predpisy Parlamentu odzrkadľovali legislatívu, ktorá bola prijatá v súvislosti s európskymi politickými stranami. Keby sme zmenili rokovací poriadok tak, aby obsahoval kritérium jednej štvrtiny, znamenalo by to, že v súčasnosti by v skupine museli byť poslanci nie zo šiestich, ale zo siedmich členských štátov. Tieto čísla by sa nezmenili ani v prípade pristúpenia Chorvátska.

2. Počet členov

Minimálny počet poslancov EP potrebný na vytvorenie politickej skupiny je v súčasnosti dvadsať. Predstavuje to iba 2,55 % celkového počtu poslancov Európskeho parlamentu. Priložená tabuľka ukazuje, že v 21 z 25 národných parlamentov, ktoré majú pravidlá o politických skupinách, sa požaduje vyšší prah aspoň v jednej komore parlamentu, pričom hranica dosahuje až 8,5 % (Luxembursko), 8,1 % (rakúska Spolková rada) a 7 % (poľský Senát), ale všeobecne je nad úrovňou 4 % (v 15 členských štátoch).

Nastoľuje sa otázka, či by sa hranica v Európskom parlamente nemala zvýšiť a priblížiť k priemeru národných parlamentov. Keby sa stanovil počet 30 poslancov zo 750 v budúcom parlamente, zodpovedalo by to 4 %, čo je ešte stále menej ako priemer v národných parlamentoch.

Spravodajca predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorého cieľom bolo zvýšiť minimálny počet poslancov potrebný na ustanovenie politickej skupiny, ale výbor ho veľmi tesným rozdielom hlasov zamietol.

3. Zachovanie skupiny, ktorej počet členov klesne po utvorení pod minimálnu hranicu

Pán Bonde a ďalší upozornili na zložitú situáciu, ktorá môže vzniknúť v prípade, že skupina bude utvorená s minimálnym možným počtov členov. Takáto skupina bude potom mimoriadne zraniteľná voči politickému tlaku malého počtu členov – dokonca aj jediného člena – ktorí môžu hroziť odchodom zo skupiny, a tým spôsobiť jej zánik, ak sa im v konkrétnej veci nevyhovie.

Je preto potrebné zvážiť možnosť povoliť aspoň dočasne ďalšiu existencia skupiny, ak počet jej členov klesne po utvorení pod požadovanú hranicu. Ak by bolo na utvorenie politickej skupiny potrebných napríklad 30 členov, skupina by mohla ďalej existovať až do jedného roka, ak bude mať aspoň 25 členov. Zavedenie takéhoto pravidla by však mali sprevádzať opatrenia, ktoré by zabránili postupnému „požičiavaniu“ poslancov rôznym skupinám pri ich utváraní a následnému vystúpeniu z nich a utváraniu ďalších skupín.

PRÍLOHA 1

Politické skupiny v národných parlamentoch

(1) Tento počet platí na vytvorenie novej skupiny počas volebného obdobia. Po voľbách platí nižšia hranica 3 členov (1,5 %). (2) V rokovacom poriadku nie je uvedená žiadna hranica, ale skupiny s menej ako 4 členmi dostanú nižšiu finančnú podporu. Keďže žiadna strana, ktorá získala menej ako 2 % hlasov, nemá kreslá vo Folketingu, vo väčšine prípadov sa počet členov prakticky obmedzuje na štyroch. (3) Taliansky Senát pozostáva z 315 volených senátorov, ale prezident republiky môže menovať niekoľko doživotných senátorov. Celkový počet senátorov je teda vyšší ako 315 a postupom času sa mení. (4) V poľských snemovniach sa rozlišuje medzi klubmi a skupinami. Skupinu možno vytvoriť z minimálne 3 členov (ktorí predstavujú 0,65 % členov v Sejme a 3 % v Senáte). (5) Nižšia hranica – 5 členov (1,42 %) – sa uplatňuje pri stranách, ktoré získali 15 % hlasov v regióne/ volebnom obvode, kde mali kandidátov, alebo v celoštátnom meradle 5 % hlasov pre stranu/stranícku koalíciu, ktorej boli súčasťou. (6) Teoreticky 1, ak politická strana získa v jednom volebnom obvode viac než 12 % hlasov. Vo švédskych voľbách sa to zatiaľ nikdy nestalo. Hranicou sú 4 % hlasov v rámci celej krajiny, čo je približne 14 kresiel.