SPRÁVA o perspektívach rozvoja pri nastoľovaní mieru a budovaní národa v situáciách po ukončení konfliktov

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

DÔVODOVÁ SPRÁVA

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (*) (8.10.2008)

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (13.10.2008)

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

12.11.2008 - (2008/2097(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Nirj Deva
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*):
Luisa Morgantini, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

Postup : 2008/2097(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0445/2008

Predkladané texty :

A6-0445/2008

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 18/12/2008 - 6.24
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2008)0639

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (*)
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

o perspektívach rozvoja pri nastoľovaní mieru a budovaní národa v situáciách po ukončení konfliktov

(2008/2097(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na Haagske ustanovenia z roku 1907 a štyri ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly z roku 1977,

- so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

- so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a na ich opčné protokoly,

- so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a k nemu pripojené dva opčné protokoly,

- so zreteľom na Chartu OSN a konkrétne na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,

- so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele tisícročia ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené zo strany medzinárodného spoločenstva,

– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledku svetového samitu 2005 a najmä na jej odseky 138 až 140 o zodpovednosti za ochranu ľudstva proti genocíde, vojnovým zločinom, etnickým čistkám a zločinom proti ľudskosti,

- so zreteľom na mierové operácie OSN v Kongu (1962), Namíbii (1988), Salvádore (1992), Kambodži (1992), Somálsku (1992), Juhoslávii – Srbsku, Chorvátsku, Bosne (1992 – 2002), na Haiti (1994), vo východnom Slavónsku (1995 – 1998), v Kosove (1999), Sierra Leone (1999), vo Východnom Timore (1999) a so zreteľom na misiu pod vedením USA a Spojeného Kráľovstva v Iraku a misie pod vedením NATO ISAF v Afganistane (2001),

– so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000[1], v znení zmien a doplnení rozhodnutím č. 1/2006 Rady ministrov AKT-EÚ[2] (ďalej len „Dohoda z Cotonou“),

- so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: „Európsky konsenzus“ podpísané 20. decembra 2005[3], najmä so zreteľom na horizontálne otázky uvedené v časti 3.3: demokracia, dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, práva detí a pôvodných obyvateľov, trvalá udržateľnosť životného prostredia, rodová rovnosť a HIV/AIDS,

- so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie: Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci[4],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce[5] (nástroj rozvojovej spolupráce),

– so zreteľom na strategické partnerstvo Afriky a EÚ: spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na samite EÚ – Afrika v decembri 2007,

– so zreteľom na závery zasadania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (RVZVV) z 19. novembra 2007 o západnom Balkáne,

– so zreteľom na závery RVZVV o usmerneniach EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch zo 16. júna 2008,

- so zreteľom na závery RVZVV o podpore rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v krízovom riadení z 13. a 14. novembra 2006,

– so zreteľom na závery RVZVV z 21. a 22. novembra 2005 o stratégii EÚ pre Afriku,

– so zreteľom na politický rámec Africkej únie (AÚ) o obnove a rozvoji po konfliktoch, ktorý prijali členské štáty AÚ na samite 25. júna až 2. júla 2006 v Banjule,

– so zreteľom na desať zásad prínosného medzinárodného angažovania sa v nestabilných štátoch a situáciách, ktoré podporuje Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nestabilné štáty a ktoré boli schválené 3. a 4. apríla 2007 na stretnutí DAC na vysokej úrovni v Paríži,

– so zreteľom na reformu a riadenie bezpečnostného sektora, usmernenia OECD/DAC,

- so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

- so zreteľom na vymedzenie pojmu „justícia v prechodnom období“ uvedené v správe generálneho tajomníka OSN z roku 2004 o právnom štáte a justícii v prechodnom období v spoločnostiach počas konfliktu a po jeho ukončení[6],

- so zreteľom na finančný nástroj vo výške 12 miliónov EUR, ktorý vytvorila Komisia v rámci európskeho nástroja stability s cieľom poskytnúť pomoc ad-hoc tribunálom a iniciatívam justície v prechodnom období na celom svete,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2007 pod názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru (KOM(2007)0643),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o odpovedi Európskej únie na citlivé situácie v rozvojových krajinách[7],

- so zreteľom na oznámenie Komisie o predchádzaní konfliktom (KOM(2001)0211) a na program EÚ pre predchádzanie násilným konfliktom prijatý Európskou radou v Göteborgu v júni 2001,

- so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ o právnom štáte a justícii v prechodnom období v spoločnostiach počas konfliktu a po jeho ukončení zo 6. októbra 2004,

– so zreteľom na koncepciu EÚ na podporu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (ODR), ktorú schválila Rada Európskej únie 11. decembra 2006,

- so zreteľom na oznámenie Komisie O prepojení núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja – hodnotenie (KOM(2001)0153),

– so zreteľom na svoje uznesenie 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou[8],

- so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ č. 3937/07 a na správu jeho Politického výboru z júla 2007 o dobrej správe vecí verejných, transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k využívaniu prírodných zdrojov v krajinách AKT[9],

– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN 1325) o ženách, mieri a bezpečnosti a rezolúciu o sexuálnom násilí voči civilistom počas konfliktu (BR OSN 1820),

– so zreteľom na návrh spoločnej stratégie EÚ a Afriky schválený na 8. stretnutí ministerskej trojky EÚ – Afrika z 15. mája 2007 v Bruseli,

– so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,

– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre zahraničné veci (A6-0445/2008),

A. keďže v polovici všetkých krajín, v ktorých došlo ku konfliktu, sa konflikt do piatich rokov obnoví a odhaduje sa, že 340 miliónov najchudobnejších obyvateľov sveta žije v štátoch s nestabilnou situáciou, pričom absencia nepriateľských prejavov nevedie automaticky k pevnej a trvalej stabilite a trvalo udržateľnému rozvoju,

B. keďže RCT stanovujú ucelené a časovo ohraničené ciele na dlhodobé odstránenie chudoby; keďže do roku 2010 bude pravdepodobne polovica najchudobnejšieho obyvateľstva žiť v štátoch, v ktorých prebieha alebo ktorým hrozí násilný konflikt[10];

C. keďže budovanie stabilných a trvalých štátov si vyžaduje vytvorenie zodpovednej meritokratickej verejnej správy nezávislej od politických vplyvov a korupcie,

D. keďže prehľadný, zodpovedný a profesionálny bezpečnostný sektor je základom na vytvorenie podmienok podpory mieru a rozvoja,

E. keďže reforma bezpečnostného sektora (SSR) by sa mala zamerať na poskytovanie účinnej a legitímnej verejnej služby, ktorá je transparentná, zodpovedá sa civilným orgánom a reaguje na potreby verejnosti,

F. keďže šírenie ručných a ľahkých zbraní podnecuje konflikty a zločinnosť; keďže v roku 2006 predstavovali civilisti tri štvrtiny zaznamenaných obetí nášľapných mín[11],

G. keďže násilné konflikty okrem tragických následkov na rozvoj a ľudské práva odrádzajú aj zahraničných investorov, čím zásadne znižujú rast a brzdia investície do hospodárstva a základných služieb (z nedávnej správy[12] vyplýva, že ozbrojený konflikt znižuje úroveň hospodárstva afrických štátov o 15 %); keďže fungujúci súkromný sektor môže v konečnom dôsledku vytvoriť základ pre dlhodobé príjmy pre legitímnu vládu,

H. keďže dlhodobá stabilita sa dá dosiahnuť len priamym zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane žien a menšín do procesu nastoľovania mieru, národného zmierenia a budovania štátu,

I. keďže výbory na vyšetrenie pravdy a zmierenie môžu spoločnostiam pomáhať vyrovnať sa s dedičstvom masového zneužívania, uľahčovať dialóg medzi spoločenstvami a pôvodne znepriatelenými stranami konfliktu a prispieť k spravodlivosti, nápravne škôd a reformným opatreniam, ktorými sa zníži pravdepodobnosť prepuknutia konfliktu v budúcnosti,

J. keďže inštitucionálny rámec umožňujúci rozvoj občianskej spoločnosti vychádza zo slobody združovania a slobody prejavu, ako aj z rozvoja slobodných médií chránených zákonom,

K. keďže na trvalo udržateľný a dobre fungujúci štát je potrebná aj silná občianska spoločnosť, ktorá ľudí ochráni pred zneužívaním moci, a slobodná tlač poukazujúca na kroky príliš silnej výkonnej moci,

L. keďže nestabilné štáty treba podporiť v tom, aby mimovládnym organizáciám umožnili fungovať bez zbytočne byrokratických registračných predpisov a postupov, ktoré by bránili rozvoju skutočne efektívnej občianskej spoločnosti,

M. keďže priemerná rozvojová krajina privíta ročne 260 návštev darcov a v roku 2006 uskutočnili darcovia vo všetkých rozvojových krajinách spolu 70 000 transakcií týkajúcich sa pomoci, pričom priemerná veľkosť projektu bola len 1,7 milióna amerických dolárov,

N. keďže v hodnotení politiky rozvojovej spolupráce ES zo strany OECD/DAC z roku 2007 sa uvádza, že EÚ by mala „systematickejšie využívať analýzu konfliktu ako súčasť programov a projektov na úrovni krajiny“ s cieľom „zlepšiť ich účinnosť a zabezpečiť, že nebudú „na škodu“,

O. keďže Komisia musí v nadväznosti na oznámenie o odpovedi EÚ na citlivé situácie a následné závery Rady a uznesenie Parlamentu pripraviť v roku 2009 implementačný plán, v ktorom zohľadní skúsenosti a informácie získané v pilotných prípadoch a prostredníctvom ktorého posúdi účinnosť rozličných nástrojov EÚ vzhľadom na ich optimalizáciu v oblasti bezpečnosti a rozvoja,

P. keďže okrem určenia šiestich pilotných krajín (Burundi, Guinea-Bissau, Haiti, Sierra Leone, Východný Timor a Jemen) neumožnili diskusie začaté medzi Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou, ako súčasť nadväzujúca na uvedené oznámenie Komisie o odpovedi EÚ na citlivé situácie, praktické vykonávanie konkrétnych opatrení,

Q. keďže európske podniky sú prítomné v oblastiach konfliktu a majú v nich záujmy,

1. podporuje „zodpovednosť za ochranu“ schválenú OSN a zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú ňou viazané; zdôrazňuje, že „zodpovednosť za ochranu“ by sa mala považovať za prostriedok na presadzovanie bezpečnosti obyvateľstva; zdôrazňujúc, že prvoradú zodpovednosť za prevenciu genocídy, vojnových zločinov, etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti voči určitému obyvateľstvu nesie každý štát osamote, posilňuje zodpovednosť každej vlády za ochranu svojich vlastných občanov;

2. žiada vykonávanie vyhlásenia bývalého generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana na Valnom zhromaždení v roku 2000, v ktorom uviedol: „suverenita predpokladá zodpovednosť a prvoradú zodpovednosť za ochranu vlastného obyvateľstva nesie každý štát osamote; ak obyvateľstvo vážne trpí v dôsledku vnútornej vojny, vzbury alebo zlyhania štátu a daný štát nie je ochotný alebo schopný zastaviť alebo odvrátiť túto situáciu, zásada nezasahovania musí ustúpiť pred medzinárodnou zodpovednosťou za ochranu“;

3. je presvedčený, že existujú dve fázy nastoľovania mieru a budovania štátu: fáza stabilizácie, počas ktorej sa kladie dôraz na bezpečnosť, právo a poriadok a poskytovanie základných služieb, a druhá fáza budovania štátu, ktorá sa zameriava na správu vecí verejných a inštitúcie, ktoré ju zabezpečujú, pod podmienkou, že:

a) druhá fáza by sa nemala začať, kým sa krajina nestabilizuje, lebo inštitúcie vytvorené pred stabilizáciou budú odrážať charakter konfliktu a nie to, čo krajina potrebuje pre stabilný a trvalý mier,

b) počas fázy budovania štátu je dôležité robiť kompromisy a riadiť sa normami a očakávaniami občanov daného štátu, a nie presadzovať ideály štátov, ktoré zasahujú,

c) počas fázy budovania štátu musia zasahujúce štáty postupne odovzdať jednotlivé inštitúcie domácim orgánom; práve vtedy sa môžu objaviť prípadné prekážky, ktoré treba akceptovať, ak zásadne neohrozujú pokrok danej krajiny;

4. zdôrazňuje význam riešenia prvotných dôvodov konfliktov v politickom dialógu EÚ s tretími krajinami a v programoch rozvojovej spolupráce na vytvorenie mechanizmov, ktoré včas upozornia na varovné znaky zlyhávajúcich štátov pomocou možných náznakov alebo ukazovateľov občianskeho násilia, ako historické rozdiely, etnické alebo kmeňové krivdy, náboženské konflikty, nerovnosť a chudoba; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä potrebu vyčleniť nove finančné prostriedky na adaptáciu a ochranu prírody ako spôsob prevencie konfliktov súvisiacich s klímou a životným prostredím;

5. vyzýva Komisiu, aby stanovila predchádzanie konfliktom za prierezovú tému rozvojovej spolupráce a aby začlenila zásady citlivého prístupu ku konfliktom a analýzy konfliktov do existujúcich aj nových politík, do dokumentov o stratégii pre krajinu a región, ako aj do príslušných finančných nástrojov vonkajšej spolupráce;

6. pripomína, že mier nie je len neprítomnosť vojny a že neexistuje mier bez spravodlivosti a navyše, že koniec nepriateľských akcií neznamená vždy bezpečnosť pre mužov a ženy; takisto pripomína dôležitú úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení a tiež pri budovaní mieru a zdôrazňuje dôležitosť rovnakej účasti a úplného zapojenia žien do všetkých snáh o zachovanie a podporu mieru a bezpečnosti;

7. pevne verí, že treba vynaložiť maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň základných služieb pre obyvateľstvo postihnuté konfliktom, najmä pokiaľ ide o prístup k potravinám, pitnej vode a hygienickým zariadeniam, liekom, zdravotnej starostlivosti (vrátane reprodukčného zdravia) a o osobnú bezpečnosť; záujmy trvalej udržateľnosti sa v krátkodobom horizonte musia podriadiť zabezpečeniu poskytovania základných potrieb a služieb;

8. je presvedčený, že v situáciách po ukončení konfliktu je potrebná koordinácia medzi nastoľovaním mieru, humanitárnou pomocou a rozvojovými činnosťami v súlade so strategickým rámcom prepojenia núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja a s cieľom zabezpečiť prepojenie bezpečnosti a rozvoja;

9. považuje za nevyhnutné zohľadniť pri zaobchádzaní s utečencami a osobami presídlenými do zahraničia rodové hľadisko, a to aj v organizovaní utečeneckých táborov;

10. zdôrazňuje potrebu posilniť civilno-vojenskú koordináciu (CMCO); zastáva názor, že v situáciách po ukončení konfliktu sa prechod od vojenskej k civilnej bezpečnosti musí uskutočniť hneď, ako bude možný, a že medzinárodné sily by mali postupne doplniť a nahradiť profesionálne vycvičené národné a regionálne policajné sily; treba pritom zabezpečiť, aby sa dôsledne dbalo o rovnaké uplatňovanie zásad právneho štátu a administratívnych postupov voči všetkým skupinám zapojeným do konfliktu;

12. vyzýva na presadzovanie ľudských práv, a to podporou vzdelávania príslušníkov armády a polície v oblasti ľudských práv (vrátane kampaní zameraných na ľudské a občianske práva pre dotknuté skupiny obyvateľstva); posilnenie vysokých škôl v oblasti medzinárodných noriem pre policajnú službu a vojenskú políciu; vytvorenie kódexu správania zamestnancov bezpečnostných služieb, vymedzenie rozsahu zodpovednosti polície a vojska, vytvorenie úradov ombudsmanov pre ľudské práva a výborov pre ľudské práva, ako aj organizovanie školení pre miestne orgány a zamestnancov štátnej správy v oblasti ľudských práv;

13. zdôrazňuje základnú potrebu pokračovať v budovaní vojenských kapacít európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), aby EÚ a jej členské štáty mohli lepšie prispievať k stabilizácii a rozvoju spoločností po skončení konfliktu;

14 považuje za mimoriadne dôležité, aby sa príčiny nestability a problémy spoločností po skončení konfliktu riešili prostredníctvom kombinácie civilných a vojenských opatrení; zdôrazňuje, že bez bezpečnostných záruk mierových jednotiek priamo na mieste nie je možné splniť základnú podmienku stability v konfliktom rozdelených spoločnostiach, t. j. bezpečnosť jednotlivcov a ich majetku;

15. zdôrazňuje význam procesov SSR a DDR ako kľúčových faktorov na zabezpečenie trvalého mieru a trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby zrýchlili praktické vykonávanie politického rámca EÚ pre SSR a koncepcie EÚ pre podporu DDR s cieľom zvýšiť význam, jednotnosť a účinnosť aktivít EÚ v tejto oblasti; žiada zvýšenie finančných prostriedkov Spoločenstva vyčlenených na SSR/DDR, pričom sa bude osobitný dôraz klásť na tie krajiny, do ktorých už EÚ vyslala misie EBOP; žiada, aby sa všetky činnosti SSR/DDR Spoločenstva zamerané na podporu operácií EBOP v situáciách prebiehajúceho konfliktu alebo po ukončení konfliktu čo najskôr zohľadnili pri plánovaní krokov operácií, konkrétne počas fázy zisťovania stavu alebo počas vytvárania koncepcií krízového riadenia alebo koncepcie operácií (CONOPS);

16. zdôrazňuje, že SSR môže byť efektívnym nástrojom na posilnenie diplomacie a obrany a s tým spojené zníženie dlhodobých bezpečnostných hrozieb, pretože prispeje k budovaniu stabilných, prosperujúcich a mierových spoločností; SSR musí zahŕňať obnovenie alebo reformu inštitúcií a kľúčových ministerských postov, ktoré udržujú a kontrolujú bezpečnosť danej krajiny a jej obyvateľstva;

17. žiada EÚ, aby do podpory reforiem SSR po konflikte zahrnula aj rodové hľadisko, a to poskytovaním vzdelávania v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a skúseností o ústave, voľbách, polícii a súdnictve;

18. zastáva názor, že bývalí vodcovia bojujúcich strán sa musia úplne vzdať násilia pred tým, než sa zapoja do formálnych inštitucionálnych štruktúr podporujúcich rozdelenie moci, pričom treba zabezpečiť, že verejné a všetky zainteresované strany budú aktívne informované a zapojené do diskusií týkajúcich sa dohôd o rozdelení moci;

19. zdôrazňuje dôležitosť prijatia rodovej perspektívy pri vyjednávaní a zavádzaní mierových dohôd, aby sa podporila ústavná ochrana práv žien;

20. vzhľadom na skutočnosť, že väčšina obetí konfliktných situácií je zabitá malými a ručnými zbraňami (SALW) vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne nadviazali na rozhodnutie Súdneho dvora z 20. mája 2008 o právomoci Spoločenstva v boji proti šíreniu SALW tým, že zrýchlia vykonávanie európskej stratégie na boj proti nedovolenému hromadeniu SALW a munície a obchodovaniu s nimi a zvýšia financovanie programov súvisiacich so SALW z rozpočtu ES, najmä z Európskeho rozvojového fondu a nástroja stability; žiada multilaterálne a regionálne finančné inštitúcie, aby podľa potreby prijali opatrenia na vytvorenie programov SALW v rámci činností na rekonštrukciu a obnovu oblastí po ukončení konfliktu a v rámci činností na konsolidáciu správy vecí verejných s cieľom posilniť legislatívu a zlepšiť operačnú kapacitu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so SALW; vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej podporovali vytvorenie právne záväznej medzinárodnej zmluvy o obchodovaní so zbraňami na všetkých bilaterálnych aj multilaterálnych úrovniach;

21. domnieva sa, že vysokou prioritou musí byť dobrovoľný návrat utečencov a osôb presídlených v rámci krajiny (IDP), pričom sa im musí zabezpečiť záruka solídneho živobytia, najmä prostredníctvom poskytnutia fungujúcich zdravotných a vzdelávacích služieb (vrátane kampaní na odstránenie negramotnosti žien) a pracovných príležitostí, a že tento návrat sa musí uskutočniť prostredníctvom medziskupinového dialógu, vzdelávania o mieri, medzinárodnej účasti, odstraňovania predsudkov, výchovy k rôznorodosti, zapojenia bývalých bojujúcich spoločenstiev, procesov na riešenie územných nárokov a psychologickej pomoci; ak majú IDP vhodný etnický alebo náboženský profil, mali by byť rozmiestnení v celej krajine a mali by sa usadiť vo svojich pôvodných dedinách alebo mestách, a nie sústreďovať vo veľkých skupinách, čo by mohlo viesť ku konfliktom a násiliu;

22. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy po ukončení konfliktu opäť začali vzdelávať alebo aby svoje vzdelanie prehlbovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že počas obnovy krajiny by sa malo aktívne podporovať opätovné začatie vyučovacieho procesu;

23. Dôrazne poukazuje na potrebu konzultovať s miestnymi ženskými organizáciami a medzinárodnými sieťami žien za mier a podporovať ich; odporúča poskytovanie politickej a finančnej podpory, vzdelávania, budovania kapacít a technickej pomoci, vrátane oblastí mierových vyjednávaní a nenásilného riešenia konfliktov;

24. zastáva názor, že členské štáty majú morálnu povinnosť prichýliť utečencov z oblastí konfliktov; je presvedčený, že táto povinnosť sa dá splniť, len ak sa táto záťaž rozdelí medzi členské štáty; navyše je presvedčený, že členské štáty by mali aktívne pomáhať utečencom, ktorí sa chcú po skončení násilných konfliktov vrátiť do svojej krajiny pôvodu;

25. potvrdzuje zásadný význam spravodlivej migračnej politiky vo vzťahu k rozvojovým krajinám; konštatuje, že migrácia sa môže zmeniť na pozitívny prvok v rámci rozvojového procesu, a to prostredníctvom prevodov peňazí migrantov žijúcich v EÚ, obmedzovaním odlivu mozgov, uľahčovaním návratu migrantov a zabraňovaním obchodovaniu s ľuďmi;

26. zdôrazňuje, že je potrebné prijímať kroky na podporu zlučovania rodín a reintegrácie detí postihnutých ozbrojeným konfliktom a zabezpečiť prístup k vzdelávacím programom, odbornej príprave a psychologickej podpore s ohľadom na osobitné potreby dievčat;

27. žiada, aby sa účinne vykonával návrh Komisie na DDR bývalých bojovníkov; vrátane reintegrácie bojovníkov do občianskej spoločnosti poskytnutím potravín, stanov, prikrývok, zdravotnej starostlivosti a civilného odevu; prevoz bývalých vojakov do ich pôvodných komunít alebo miest podľa ich výberu; podporou programov odchodu politických alebo vojenských úradníkov do dôchodku, presťahovaním bývalých vojakov a systémami mzdovej podpory; hodinami občianskej výchovy pre bývalých vojakov a programami psychologickej regenerácie pre bývalých bojovníkov s osobitným vyčlenením dodatočných zdrojov na schémy zamestnanosti a programy vytvárania pracovných miest;

28. poukazuje na to, že programy DDR by mali obsahovať osobitné ustanovenia o bývalých bojovníčkach;

29. zdôrazňuje, že boj proti využívaniu detských vojakov a odvodu dievčat do ozbrojených síl a ich následnému podrobovaniu sexuálnemu zneužívaniu je spojený s bojom za zlepšenie každodenného života žien žijúcich v oblastiach, v ktorých prebieha upevňovanie mieru a obnova krajiny po ukončení konfliktu;

30. zastáva názor, že cieľom DDR by mal byť aj spoločenský a hospodársky rozvoj a poskytnutie programov finančnej podpory určenej na pokrytie bezprostredných potrieb;

31. je presvedčený o tom, že na zabezpečenie trvalej stability je nevyhnutná miestna zodpovednosť za mierový proces;

32. domnieva sa, že medzinárodní darcovia by pri plánovaní politiky obnovy pre stabilitu a demokraciu mali brať do úvahy regionálne a miestne podmienky a mali by pritom vychádzať zo skúseností získaných pri podpore hospodárskeho rozvoja v spoločnostiach po skončení konfliktu;

33. zdôrazňuje, že vhodná stratégia zmierenia musí brať do úvahy úlohu žien v procesoch upevňovania mieru; , že v programoch zmierenia musia byť zapracované osobitné okolnosti, v ktorých sa nachádzajú deti postihnuté ozbrojeným konfliktom;

34. je presvedčený o tom, že štátna legitimita sa dá vybudovať jedine pomocou dobrej a účinnej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že inštitúcie, volebné postupy, registrácia a zoznamy voličov, identifikácia voličov a protikorupčné mechanizmy musia byť čo najtransparentnejšie a čo najzodpovednejšie, pretože sú nevyhnutným predpokladom ochrany zásady právneho štátu, ľudských práv, demokratických inštitúcií a dôstojnosti obyvateľstva, ako aj hospodárskeho rozvoja, investícií a obchodu;

35. je presvedčený, že faktory ako právny štát, dobrý stav financií, voľný trh, účinná a kompetentná verejná správa, nezávislé a neskorumpované súdnictvo, legislatíva a výkonná moc obsahujú mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu jednotlivci a spoločenstvá usilovnosťou a iniciatívou skutočne zvýšiť blahobyt svojej krajiny;

36. žiada, aby sa vytvorili investičné rady poskytujúce všetky potrebné služby s cieľom rozvíjať prioritné odvetvia, ktoré môžu pritiahnuť priame zahraničné investície, vytvoriť pracovné miesta mimo tradičného poľnohospodárskeho sektora podporou rozvoja liberálnych investičných kódexov a priemyselných zón oslobodených od daní;

37. žiada Komisiu, aby vytvorila deregulačný útvar, ktorý by mohol radiť krajinám, v ktorých došlo ku konfliktu, ako vytvoriť hospodársku infraštruktúru tak, aby sa odstránili byrokratické prekážky, ktoré spomaľujú alebo znemožňujú vytváranie malých podnikov, otváranie bankových účtov alebo registráciu pozemku alebo podniku; kde je to možné, treba spomaľovať využívanie rizikového kapitálu a daňové podnety na zakladanie podnikov by sa mali vytvárať predovšetkým prostredníctvom programov rozpočtovej podpory;

38. považuje za nevyhnutné, aby sa ženy zapojili do hospodárskej činnosti v spoločnostiach po konflikte a aby sa tak podporilo ich sociálno-ekonomické zapojenie a podnikavosť, a zdôrazňuje kladnú úlohu, ktorú zohrávajú mikroúvery;

39. je pevne presvedčený, že miestnu zodpovednosť za rozvojovú spoluprácu EÚ možno posilniť zapojením národných parlamentov, a to aj vzájomnou interakciou medzi Európskym parlamentom a parlamentmi partnerských krajín; patria sem systémy podpory informačných a komunikačných technológii (IKT) a technologické kapacity na vytvorenie moderných voličských zoznamov a vydávanie preukazov totožnosti v prípadoch, keď chýbajú rodné listy a iné doklady potvrdzujúce občianstvo;

40. zdôrazňuje potrebu poskytovať pomoc miestnym orgánom zabezpečovaním vhodného odborného vzdelávania a výmeny skúseností; v tejto súvislosti pripomína záväzok Európskeho parlamentu voči zásadám a postupom parlamentnej demokracie;

41. zdôrazňuje, že pri konaní volieb v krajine po konflikte sa musí účasť žien podporovať osobitnými programami a na všetkých úrovniach sa musia stanoviť kvóty;

42. zdôrazňuje význam nezávislého monitorovania transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní zdrojov, ktoré môžu v situáciách po ukončení konfliktu zohrať dôležitú úlohu, ak sa preinvestujú do budovania štátu; podčiarkuje tiež význam boja proti všetkým formám plytvania, podvodov a korupcie pomocou vhodných antikorupčných mechanizmov a s bdelou podporou občianskej spoločnosti;

43. zdôrazňuje, že je potrebne pokročiť vo vykonávaní Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC) a zabrániť tomu, aby zdroje nelegálnych financií rozdúchavali konflikty a ohrozovali stabilizáciu situácií po ukončení konfliktu, pretože korupcia vedie k znefunkčneniu inštitúcii, prehlbuje sociálnu marginalizáciu a narúša rozhodovací proces a poskytovanie základných služieb;

44. zdôrazňuje, že podpora miestnych spoločenstiev, rodín, organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien, organizácií poskytujúcich mikroúvery a miestnych sietí je predpokladom každej úspešnej politiky rozvoja; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby najmä prostredníctvom európskeho nástroja stability a jeho zložky pre reakciu na krízové situácie politicky i finančne podporovali miestne subjekty činné v oblasti nastoľovania mieru a ľudských práv, a to aj v čase krízy;

45. zdôrazňuje, že v situáciách po ukončení konfliktov sa musí uskutočniť registrácia pozemkových práv a regularizácia vlastníctva pôdy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa zabránilo nezákonnému privlastneniu pôdy vládou, súkromnými firmami alebo vedúcou elitou často na úkor najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov vrátane navrátilcov a IDP; okrem toho zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť úsilie o posilnenie súdov, aby mohli lepšie vynucovať majetkové a obchodné právo, najmä v krajinách, v ktorých majú ženy obmedzené právne postavenie alebo sa im upierajú základné ľudské práva;

46. opakuje svoj záväzok chrániť práva žien a detí v situáciách po skončení konfliktu, pričom hlavným cieľom je prijať potrebné opatrenia na posilnenie postavenia žien, ktoré je nevyhnutnou požiadavkou na dosiahnutie trvalého mieru a stability;

47. zastáva názor, že mnohé rozvojové krajiny vlastnia základné prírodné zdroje na svoj rozvoj, ale nesprávne riadenie prírodných zdrojov ako ropa, voda, drevo a diamanty a korupcia, ktorá s nimi súvisí môžu viesť krajinu späť do konfliktu; vyjadruje poľutovanie nad zapojením mnohých (miestnych, regionálnych, medzinárodných i nadnárodných) aktérov do zneužívania a využívania týchto zdrojov; nalieha na členské štáty, aby podporili dobrú správu všetkých prírodných zdrojov a podnikli kroky proti ich využívaniu a obchodovaniu s nimi, najmä ak to vedie k prepuknutiu, eskalácii alebo pokračovaniu ozbrojeného konfliktu;

48. uznáva úspechy Kimberleyského procesu, Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a akčný plán pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) a žiada, aby sa posilnili a efektívnejšie presadzovali a vynucovali;

49. znovu pripomína závery dokumentu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť, ktorý vysoký predstaviteľ EÚ a Európskej komisie predložil 14. marca 2008 Európskej rade[13], upozorňujúce na to, že existuje hrozba, že zmena klímy príliš zaťaží štáty a regióny sveta, ktoré sú už aj tak krehké a náchylné na konflikty, a bude príčinou ďalšieho prisťahovalectva a zvýšenia bezpečnostného rizika pre EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci úsilia o budovanie mieru vzala do úvahy hľadiská týkajúce sa zmeny klímy;

50. nazdáva sa, že spravodlivosť pre obete konfliktov je dôležitá a že vnútroštátne súdy môžu byť pre zabezpečenie príslušnosti vnútroštátnych súdnych procesov a trestanie vinníkov vhodnejšie než medzinárodné tribunály pre vojnové zločiny, ak je justičný systém funkčný, nezávislý a nestranný; v tomto kontexte navrhuje, aby sa v situáciách po ukončení konfliktu preskúmala možnosť zmapovania prípadov porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo počas konfliktu;

51. vyzýva na posilnenie justičných systémov prostredníctvom vzdelávania sudcov a generálnych prokurátorov, konferencií o reforme súdnictva, nezávislých systémov na vymenovanie sudcov, riadneho odmeňovania zamestnancov v justícii, zabezpečením vybavenia súdov, zlepšením súdnej administratívy, uchovávania záznamov, rozpočtového a personálneho riadenia a nadobudnutím modernej technológie vrátane počítačov na sledovanie prípadov;

52. žiada, aby sa zraniteľným skupinám, etnickým menšinám, roľníkom, ktorí nevlastnia pôdu, a iným marginalizovaným skupinám poskytla právna pomoc a paralegálne školenia zo strany mimovládnych organizácii s bohatými skúsenosťami s cieľom zlepšiť prístup k justičnému systému;

53. považuje za nevyhnutné skoncovať s beztrestnosťou páchania rodovo založenej násilnej trestnej činnosti a vyčleniť tieto zločiny, pokiaľ je to možné, z ustanovení o amnestii a zabezpečiť, aby všetky obete sexuálneho násilia, najmä ženy a dievčatá, mali rovnakú právnu ochranu a rovnaký prístup k spravodlivosti; vzhľadom na to, že ženy a deti majú v mnohých spoločnostiach znevýhodnený prístup k spravodlivosti, by sa mali vždy, keď je to potrebné, prijať osobitné opatrenia;

54. zdôrazňuje, že ženy, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia, potrebujú úplný prístup k službám zameraným na sexuálne a reprodukčné zdravie a k osvetovým programom, ktoré týmto ženám poskytnú podporu pri vyrovnávaním sa so stigmami, ktorým čelia;

55. víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1820, najmä skutočnosť, že rezolúcia považuje sexuálne násilie za ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti;

56. zdôrazňuje význam zohľadňovania osobitných potrieb deti, a najmä dievčat, v situáciách po ukončení konfliktu, a to predovšetkým v súvislosti so vzdelaním;

57. schvaľuje spoluprácu medzi EÚ a Medzinárodný trestným súdom (MTS); zdôrazňuje, že podpora EÚ je významná z hľadiska posilnenia mandátu MTS; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky štáty podpísali a ratifikovali Rímsky štatút s cieľom vytvoriť prevádzkyschopnejší, súdržnejší a konzistentnejší systém MTS; nalieha na členské štáty EÚ a AÚ, aby sa zaoberali vykonávaním všetkých zatýkacích rozkazov vydaných MTS, a to konzistentným spôsobom bezodkladne vo všetkých konfliktných situáciách;

58. nalieha na členské štáty, aby pokračovali v boji proti beztrestnosti, čo predstavuje najúčinnejší prostriedok ochrany pred budúcim porušovaním ľudských práv, aj prostredníctvom podpory fungovania medzinárodne zriadených tribunálov;

59. zdôrazňuje, že trvalo udržateľný mier v mnohom závisí od účasti spoločnosti a jej zapojenia do mierového procesu – procesu, ktorý možno považovať za legitímny a úspešný len v prípade, ak doň budú ženy rovnako zapojené s ich významnou sociálnou funkciou a rozhodujúcou úlohou pri výrobe potravín a zabezpečovaní rodinného blahobytu najmä v rozvojových krajinách; s prihliadnutím na to, že ženy a deti tvoria 80 % utečencov, požaduje osobitnú podporu pre ženy a uznanie rozhodujúcej úlohy, ktorú ženy zohrávajú pri podpore mieru a stability a zdôrazňuje, že úloha medzinárodného spoločenstva pri podpore sietí občianskej spoločnosti, ktoré spájajú miestne, národné a medzinárodné iniciatívy, bude zásadná v mierovom procese;

60. žiada, aby sa vytvorila stála mierová komisia, v ktorej budú zastúpení vplyvní členovia všetkých strán konfliktu, s cieľom zabrániť prepuknutiu násilia vo veľkom rozsahu;

61. verí, že príslušné organizácie občianskej spoločnosti možno využiť ako článok uľahčujúci dialóg medzi stranami konfliktu, ak ich doplnia školenia v oblasti nenásilného riešenia konfliktov a pri výchove k mieru; podporuje vytváranie príležitosti na dialóg, ktoré prináša organizovanie národných konferencií, diskusií za okrúhlym stolom medzi stranami konfliktu, kontaktné stretnutia malých skupín na miestnej úrovni a vzdelávanie miestnych MVO, rešpektovaných osôb komunít a osôb vo vedení tradičných inštitúcií v oblasti mediácie;

62. vyzýva členské štáty, aby pri realizácii rozvojových projektov najprv spomedzi seba určili hlavného partnera, aby sa zjednotili postupy podávania sprav (aj ak finančné prostriedky pre projekt pochádzajú z iného členského štátu) s cieľom dosiahnuť koordináciu a jednotnosť darcov; patrí sem aj stanovenie účtovných noriem týkajúcich sa požiadaviek na poskytovanie informácií, pokiaľ ide o národné parlamenty, miestne orgány a medzinárodné organizácie;

63. domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na podporu výraznejšej prítomnosti a vyššej účasti žien v médiách a na všetkých verejných fórach, ktoré im umožňujú vyjadriť svoj názor;

64. zdôrazňuje, že registrácia pôrodov je základným ľudským a občianskym právom; zdôrazňuje, že registrácia pôrodov má zásadný význam najmä počas ozbrojených konfliktov a po nich, keďže pomáha chrániť deti pred porušovaním ich práv, a preto ju treba považovať za kľúčovú otázku rozvoja;

65. zdôrazňuje potrebu prístupu citlivého ku konfliktom počas celého procesu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia rozvojových programov s cieľom maximalizovať ich pozitívne a minimalizovať ich negatívne účinky na dynamiku konfliktu; zdôrazňuje význam systematickej analýzy konfliktu a pochopenia kľúčových príčin konfliktov; domnieva sa, že zavedenie ukazovateľov je užitočným nástrojom na hodnotenie dosahu opatrení rozvojovej spolupráce;

66. vyzýva štáty susediace so zónou konfliktu, aby sa aktívne zapájali do plánovania rozvoja a rekonštrukcie po ukončení konfliktu spolu s medzinárodným spoločenstvom;

67. vyzýva Radu a Komisiu, aby pri riešení situácie v jednotlivých krajinách zaujali regionálny prístup;

68. má v úmysle pokračovať v aktívnom angažovaní v práci organizovanej Komisiou ako súčasti nadväzujúcej na uvedené oznámenie Komisie o odpovedi EÚ na citlivé situácie; upriamuje pozornosť Rady a Komisie na skutočnosť, že existuje naliehavá potreba, aby táto práca, ktorá bola príliš pomalá, urýchlene viedla ku konkrétnym opatreniam prijatým na základe kľúčových oblastí ako zdravotníctvo a školstvo a vyzýva Komisiu, aby vyčerpávajúco informovala Parlament o ďalších krokoch prijatých so zreteľom na závery z krajín, ktoré sú predmetom prípadovej štúdie, a najmä v súvislosti s využitím týchto zistení na určovanie a navrhovanie následných akcií;

69. považuje za nevyhnutné, aby všetky delegácie ES v tretích krajinách mali aj rodové zameranie so zodpovedajúcimi právomocami, schopnosťami a prostriedkami;

70. zdôrazňuje, že obyvateľstvo v krajinách, ktoré sa stali náchylné na konflikt, potrebuje vidieť pozitívny rozvoj v ich veci a v situácii ich krajiny a vyzýva Radu a Komisiu, aby nezanedbávali viditeľnosť akcií vykonávaných na tomto základe;

71. podporuje program EÚ v oblasti prevencie násilných konfliktov a bezpečnostné a rozvojové opatrenia predstavené v akčnom pláne EÚ na rok 2009 a naliehavo žiada Komisiu, aby vykonávanie opatrení súvisiacich s budovaním mieru považovala za vysokú prioritu;

72. zdôrazňuje význam vytvárania kapacít zo strany zamestnancov ES s cieľom implementovať plánovanie s citlivým ohľadom na konflikt prostredníctvom osobitných usmernení, najmä tvorbou krátkych a na mieru vytvorených pokynov pre príslušných zamestnancov k citlivému zohľadneniu konfliktov, ktoré vychádzajú zo systémov posudzovania vplyvu na mier a konflikty a zo súboru nástrojov na citlivé zohľadňovanie konfliktov;

73. domnieva sa, že účinné riešenie problémov súvisiacich s prechodom po ukončení konfliktu si vyžaduje, aby intervencie boli včasné, flexibilné a predvídateľné;

74. zdôrazňuje, že všetky misie EÚ (mediačné a rokovacie tímy, ako aj policajné a mierové sily a pod.) by mali mať rodových poradcov, vzdelávanie v oblasti rovnosti pohlaví a najmenej 40 % žien na všetkých úrovniach, vrátane najvyšších úrovní;

75. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum zameraný na uplatňovanie rodového hľadiska vo vonkajších misiách EÚ;

76. zdôrazňuje potrebu zahrnúť rodové hľadisko do výskumu mieru, prevencie a riešenia konfliktov, mierových operácií, obnovy a rekonštrukcie po konfliktoch, finančných nástrojov, strategických dokumentov pre krajinu/región a do plánovania všetkých zásahov zvonku;

77. podporuje úrad osobitných zástupcov EÚ ako základný nástroj EÚ na pomoc pri sprostredkovaní politického urovnania sporov a na podporu trvalej politickej stability v spoločnostiach po skončení konfliktu;

78. vyzýva EÚ, aby vypracovala osvedčené postupy pre otázky, ktoré si vyžadujú širokú spoluprácu medzi politickými, vojenskými, humanitárnymi a rozvojovými aktérmi v oblastiach prevencie konfliktu, sprostredkovania, udržania mieru, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, humanitárnej pomoci a dlhodobej obnovy a rozvoja;

79. vyzýva na vypracovanie európskeho akčného plánu na vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325 a žiada Komisiu, aby naliehavo vyzvala partnerské krajiny a členské štáty EÚ na vypracovanie národných akčných plánov; navrhuje prehodnotenie usmernení EÚ o ochrane ľudských práv s cieľom zabezpečiť ich úplný súlad s rezolúciami BR OSN 1325 a 1820;

80. zdôrazňuje, že Komisia má povinnosť podporovať úsilie partnerských krajín o rozvoj kapacít vnútroštátnej demokratickej kontroly (kapacity v oblasti parlamentnej kontroly a auditu), ak sa podpora Spoločenstva poskytuje prostredníctvom rozpočtovej podpory; nalieha na Komisiu, aby si plnila túto povinnosť vehementnejším a jednotnejším spôsobom; zdôrazňuje, že subjekty parlamentnej kontroly a audítorské inštitúcie sú hlavným faktorom na dosiahnutie trvalého vplyvu rozpočtovej podpory EÚ; požaduje vytvorenie mechanizmov kontroly a dohľadu pre občiansku spoločnosť, ktorými by bolo možné sledovať používanie a dôsledky podpory z rozpočtu EÚ;

81. vyzýva investičné banky vrátane Európskej investičnej banky, aby zabezpečili súlad ich pôžičiek a investícií v krajinách po ukončení konfliktu s ľudskými právami a s normami ochrany životného prostredia a aby zabezpečili, že tieto pôžičky a investície neprispievajú k napätiu;

82. oceňuje prácu nedávno zriadenej Komisie OSN pre budovanie mieru; upozorňuje na potrebu spolupracovať s medzinárodnými partnermi, najmä s OSN, v rámci otázok súvisiacich s poskytovaním pomoci; nalieha na členské štáty, aby zabezpečili potrebné zdroje pre systém OSN a jeho zodpovednosť za podporu, ktorú poskytuje procesom vo vnútri krajín so zapojením Mierovej komisie OSN a iných orgánov OSN;

83. zdôrazňuje, že rozvojová pomoc je mimoriadne významným prvkom upevňovania mieru a predchádzania konfliktom v krajinách náchylných na konflikt, ale rozvojová pomoc a pomoc pri riešení konfliktov nesmú mať vojenské zdroje alebo súčasti;

84. odporúča presadzovanie kódexu správania pre personál OSN v oblastiach po konflikte a žiada nulovú toleranciu sexuálneho násilia páchaného mierovými silami a personálom mimovládnych organizácií;

85. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, generálnemu tajomníkovi OSN, Mierovej komisii OSN, Komisii AÚ a Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu a SPZ AKT – EÚ.

[1] Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
[2] Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 22.
[3] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
[4] Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1 – 12.
[5] Ú. v. ES L 378, 27.12.2006, s. 41.
[6] (S/2004/616).
[7] Prijaté texty, P6_TA(2007)0540.
[8] Prijaté texty, P6_TA(2007)0483.
[9] AKT – EÚ 3937/07/def.
[10] Výpočty oddelenia pre medzinárodný rozvoj založené na odhadoch Svetovej banky uvedených v globálnych hospodárskych výhľadoch 2006: Hospodárske dôsledky remitencií
a migrácie, Svetová banka, Washington 14. 11. 2005.
[11] Správa organizácie Landmine Monitor za rok 2007: Smerom k svetu bez mín.
[12] Bezpečnejší svet, Oxfam, správa IANSA z októbra 2007 – Miliardy, ktoré chýbajú Afrike.
[13] S113/08.

ÚVOD

Toto je jedna z najdôležitejších správ roka. Vyplýva z naliehavých požiadaviek, ktoré viedli k založeniu Mierovej komisie OSN na svetovom samite v roku 2005, a za svoju prioritu si berie nasledujúci poznatok: polovica všetkých krajín, ktoré sa zotavujú po konflikte, sa k nemu do piatich rokov vráti. V súčasnosti prebieha na celom svete 42 občianskych konfliktov.

V procese vytvárania národa existujú dva hlavné činitele. Prvým a najdôležitejším je samotná nestabilita krajiny. Bez silného odhodlania prekonať konflikt a preorientovať sa smerom k trvalému mieru je návrat ku konfliktu takmer neodvratný. Druhým činiteľom je medzinárodné spoločenstvo, úlohou ktorého je podporovať a rozširovať obnovu krajiny prostredníctvom viazania svojich finančných prostriedkov a zásoby bezprostredných znalostí a skúseností svojich členov pri zisťovaní, čo funguje pri vytváraní národa a čo nie.

Marshallov plán je vynikajúcim príkladom toho, ako jedna krajina (USA) dokáže podnietiť krajiny celej západnej Európy, aby odmietli vojnu a usilovali o trvalý mier.

Je jednoduché vytýčiť požadovanú cestu k mieru – ale omnoho zložitejšie je kráčať po nej v praxi. Teoreticky smeruje cesta od vojny k mieru a odtiaľ k rekonštrukcii a úspechu. Správny postup podľa tohto vzorca je predmetom tejto správy zaoberajúcej sa konkrétne rekonštrukciou ako hlavným cieľom vytvárania národa.

PERSPEKTÍVY ROZVOJA NASTOLENIA MIERU V SITUÁCIÁCH PO UKONČENÍ KONFLIKTU

Okamžité priority:

· zabezpečiť priestor na fungovanie;

· zaručiť prístup k pitnej vode a, ak to je uskutočniteľné, dohliadať na úplné odstránenie a pochovanie mŕtvych v súlade s miestnymi zvykmi;

· zaručiť prístup k potravinám, kúreniu (v závislosti od počasia), elektrickej energii, hygienickým zariadeniam a základným liekom;

· zaistiť viditeľnú prítomnosť účinných poriadkových služieb (polície) pri dodržiavaní súladu so zákonom a poriadkom a na zabránenie rabovaniu, ako aj vytvoriť sieť miestnych spravodajských informátorov;

· motivovať miestnych predstaviteľov k deľbe moci a poskytovaniu služieb (zdravotníckych a vzdelávacích) prostredníctvom miestnych samospráv.

Následné priority:

Je nevyhnutné súčasne zaviesť nasledujúce body, ktoré sú základnými prvkami vytvárajúcimi podmienky pre dlhotrvajúci mier. Je dôležité trvať na tom, aby sa presné poradie zavádzania menilo v závislosti od konkrétnej situácie a bolo primerane využité.

1. Odzbrojenie, demobilizácia a reintegrácia

Ako už bolo spomenuté, polovica všetkých krajín, ktoré sa zotavujú po konflikte, sa k nemu do piatich rokov vráti. Zabezpečenie priestoru je preto základným predpokladom pre nasledujúce činitele – hospodársky rozvoj, investície a obchod, ako aj ochranu slobôd a dôstojnosti obyvateľstva.

2. Rozdelenie moci (od vojenských veliteľov k politickým predstaviteľom)

Bojujúci velitelia prinútení vzdať sa násilia a pristúpiť na rozdelenie moci prostredníctvom inštitucionálnych štruktúr.

Súčasne je potrebné zapojiť do vzťahov súvisiacich s rozdelením moci aktívnych a informovaných občanov. Na všetkých úrovniach musí existovať transparentnosť. Nestačí len potreba poradiť sa so všetkými stranami, je nevyhnutné radiť sa verejne so všetkými stranami.

3. Právny štát

Čiastočný dôvod, prečo sa mnohé nestabilné štáty vrátia ku konfliktom, je, že kostra stabilnej spoločnosti – jej inštitúcie – nie sú dostatočne silné, aby zabránili pokušeniu na návrat k rýchlejším spôsobom ovplyvňovania priebehu udalostí. Niektoré inštitúcie môžu v skutočnosti dokonca túto stabilitu narúšať. Podstatou vytvorenia inštitúcií je zachovanie zásady právneho štátu.

Okrem toho musí právny štát na tejto úrovni smerovať k zabezpečeniu toho, aby centrum vydržalo. Inštitúcie musia konať ako dostredivá sila, nie odstredivá (musia spájať opozičné sily k spolupráci, neodtláčať podráždených predstaviteľov od seba).

K vytváraniu národa patrí vytváranie inštitúcií: národné parlamenty, demokratizačný a volebný proces, boj proti korupcii, transparentnosť a zodpovednosť. Podstatným nástrojom na dosiahnutie je miestne zapojenie sa do procesu.

4. Hospodárstvo

Násilné konflikty odradzujú zahraničných investorov a môžu znížiť mieru rastu krajiny v priemere o 2 %. Vytvorenie prostredia, ktoré stimuluje súkromné hospodárske iniciatívy, je mocným nástrojom na zlepšenie hospodárskej situácie ľudí v rozvojových krajinách. Súkromná iniciatíva je hnacou silou pre tieto procesy, a preto je potrebné sústrediť sa na posilnenie jednotlivcov s cieľom umožniť im, aby si uvedomili svoj potenciál, najmä zapojiť do hospodárstva presídlené obyvateľstvo.

Predpoklady zdravého hospodárstva, ako ich obhajoval kancelár Spolkovej republiky Nemecko v šesťdesiatych rokoch, Ludwig Erhard, sú prosperita prostredníctvom konkurencie, nízke zdanenie, minimálna regulácia a stabilná mena.

Peruánsky ekonóm Hernando De Soto odhadoval, že v rozvojovom svete je nehnuteľný majetok v hodnote až 9 biliónov USD vlastnený bez príslušného právneho titulu. Po dobu, kým je tento majetok vo vlastníctve, nie je napríklad možné poskytovať hypotekárne úvery.

Ochrana vlastníckych práv je nevyhnutná pre rozvoj. Vysokou prioritou rozvojovej politiky by preto malo byť vytvorenie a zlepšenie katastrov nehnuteľností, poskytovanie prostriedkov na mapovanie a registráciu pozemkov a duševného vlastníctva a prostriedkov pre súdy, aby mohli presadzovať vlastnícke právo. Trh nemôže fungovať, ak neexistuje efektívny právny systém, v ktorom je možné zaistiť vlastnícke práva a zmluvné záväzky a vymáhať ich s primeranou predvídateľnosťou a rýchlosťou.

Ochrana duševného vlastníctva chráni a povzbudzuje tvorbu a podnikanie.

5. Civilná polícia (vrátane bezpečnostných a spravodajských útvarov)

Prehľadný, zodpovedný a profesionálny bezpečnostný sektor je základom na vytvorenie podmienok podpory rozvoja. Bezpečnostné zložky v rozvojových krajinách, a to najmä v krajinách prechádzajúcimi obdobím po ukončení konfliktu, príliš často nedokážu alebo nechcú ochraňovať občanov. V krajinách, kde bol bezpečnostný sektor nástrojom represie, je dôležité, aby sa do reformy bezpečnostného sektora zapojili miestne spoločenstvá, čím sa zabráni tomu, aby zobrali svoju bezpečnosť do vlastných rúk. Je nesmierne dôležité, aby sa prechod od armádnej k civilnej bezpečnosti uskutočnil ihneď, ako bude možný.

Zabezpečenie ochrany, bezpečia a prístupu k spravodlivosti pre všetkých je preto prioritou znižovania chudoby a nastolenia mieru. Zavedenie civilných domácich policajných síl musí nahradiť existujúce medzinárodné poriadkové sily, ktoré začali pôsobiť zozačiatku.

6. Odmínovanie a likvidácia ručných a ľahkých zbraní

Odmínovanie a šírenie ručných a ľahkých zbraní podnecuje konflikty a zločinnosť. Každý pokus o zlepšenie bezpečnosti s cieľom umožniť rýchlejší rozvoj preto musí presadzovať činnosti venujúce pozornosť nezodpovednému prenášaniu zbraní a šíreniu ručných zbraní v rámci spoločnosti.

7. Občianska spoločnosť

Musíme podporovať zásady demokracie, slobodných médií a prístupu k presným informáciám. Sloboda združovania a sloboda vyjadrovania sú hlavnou oporou pre udržanie občianskej spoločnosti.

Hlavný prístup, ktorý sa má dodržiavať pri všetkých činnostiach v rámci nastoľovania mieru, vychádza z rešpektovania základných hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, ľudských práv, zásad právneho štátu, spravodlivosti a rovnosti, zodpovednosti vlády voči obyvateľstvu. Jadrom mierového a národného úsilia musí byť uhol pohľadu miestnych adresátov.

8. Zmierenie a odpustenie

Do tohto tradičného piliera spravodlivosti patrí zmierenie rozličných vrstiev obyvateľstva, reintegrácia bývalých bojovníkov, utečencov, dialóg medzi znepriatelenými stranami (psychologická pomoc a mierová výchova), ustanovenie výborov na vyšetrenie pravdy a zmierenie a zlepšenie nenásilných spôsobov riešenia sporov.

9. Vojnové zločiny

Je nevyhnutné potrestať, a to verejne, zločin genocídy. V prípade potreby musia byť ustanovené súdne tribunály pre vojnové zločiny. Je vhodné, aby hlavných páchateľov súdili súdy danej krajiny, a nie medzinárodné súdy.

10. Rozvojové ciele tisícročia a spravodlivý prístup k základným službám pre obyvateľstvo

Zdravie a takisto aj prístup k pitnej vode a hygienickým zariadeniam sú predpokladom pre rozvoj. Aj bezpečnosť potravín musí predstavovať vysokú prioritu. Vzdelanie je tiež ďalším činiteľom zmierňujúcim chudobu.

Väčšina krajín s najvyššou mierou úmrtia dojčiat a detí bola v posledných rokoch sužovaná nejakým konfliktom. Neisté prostredie je súčasne liahňou pre organizovaný zločin. Výrobné kapacity rozvojových krajín poháňané zdravou a kvalifikovanou pracovnou silou musia byť uprednostnené, pretože predstavujú základný prvok pre úsilie o odstránenie chudoby.

11. Rodová rovnosť

Ženy zohrávajú kľúčovú úlohu pri nastoľovaní mieru a pri procese vytvárania národa. Úsilie o vytvorenie spravodlivej spoločnosti môže byť udržateľné, len ak sa ženám zabezpečí úplná účasť na mierových rokovaniach a plnoprávna prítomnosť na politickej scéne, v hospodárskom živote a v občianskej spoločnosti ako celku.

12. Spravodlivý prístup k trvalo udržateľným zdrojom

Trvalo udržateľný a voči životnému prostrediu šetrný spravodlivý prístup k prírodným zdrojom a ich využívanie sú nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja vrátane riešenia zmeny klímy a straty biodiverzity. Somálsko je jasným príkladom toho, čo môže nastať, ak sa toto kritérium nesplní v dostatočnej miere.

13. Citlivý prístup k otázkam konfliktov

Pomoc nemusí splniť svoju pozitívnu úlohu, ak rozvojové subjekty nerozpoznajú konfliktné otázky, alebo sa vyhnú ich riešeniu. Poskytnutie pomoci bez toho, aby sa venovala pozornosť vplyvu prebiehajúcich konfliktov na rozvoj a bezpečnosť ľudí, alebo jej poskytnutie prostredníctvom štátu, ktorý vylučuje niektoré etnické skupiny, môže zvýšiť riziko spustenia alebo pokračovania konfliktu. Bežne by sa malo vykonať vyhodnotenie konfliktu s cieľom získať informácie pre programové rozhodnutia.

Citlivý prístup k otázkam konfliktov zahŕňa aj rozhodnutia o tom, či sa má poskytnúť rozpočtová podpora krajine alebo určitému sektoru, či sa má poskytnúť väčšina pomoci prostredníctvom štátu, akým spôsobom zabezpečiť, aby kľúčové vzdelávacie, zdravotné a ďalšie rozvojové programy mali pozitívny vplyv na hlavné príčiny konfliktu atď. Hodnotenia by mali vychádzať zo skúseností z predošlých vyhodnotení konfliktov a z ďalších sociálnych analýz, predovšetkým z tých, ktoré sa sústredia na nerovnosť a sociálne vylúčenie. Je potrebné vyvinúť úsilie na pochopenie a vysvetlenie toho, akým spôsobom sa budú navrhované vzťahy medzi poskytovateľmi a príjemcami pomoci a rozvojové programy dotýkať hlavných príčin konfliktu, ako aj príčin chudoby.

14. Úloha medzinárodných inštitúcií (koherencia a súdržnosť medzinárodného spoločenstva)

Mierová komisia OSN vznikla s cieľom zlepšiť medzinárodnú pomoc pre krajiny, ktoré sa zotavujú z konfliktu. Komisia musí mať politickú podporu a primerané zdroje, aby mohla bezprostredne efektívne fungovať a plniť svoje ciele.

Mnohé medzinárodné subjekty na jednej strane presadzujú potrebu lepšej koordinácie v prostrediach po ukončení konfliktov, akými sú Konžská demokratická republika, Sierra Leone a Libéria, no napriek niektorým zlepšeniam je ich činnosť často prejavom nesúdržnosti a konkurencie. Výbor pre rozvojovú pomoc OECD vykonáva pravidelné kontroly účinnosti rozvojovej pomoci svojich členov. Mali by sa rozšíriť kritériá kontrol na posudzovanie ich činnosti v situáciách po ukončení konfliktov.

pre Výbor pre rozvoj

o perspektívach budúceho rozvoja pri upevňovaní mieru a národnej obnovy po ukončení konfliktov
(2008/2097(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Luisa Morgantini

(*) Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

l. pripomína, že mier nie je len stav bez vojny, že neexistuje mier bez spravodlivosti a navyše, že koniec nepriateľských akcií neprináša nevyhnutne bezpečnosť pre mužov a ženy; takisto pripomína dôležitú úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení a tiež pri budovaní mieru a zdôrazňuje dôležitosť rovnakej účasti a úplného zapojenia žien do všetkých snáh o zachovanie a podporu mieru a bezpečnosti;

2. vyzýva na vypracovanie európskeho akčného plánu na vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) 1325 a žiada Európsku komisiu, aby naliehavo vyzvala partnerské krajiny a členské štáty EÚ na vypracovanie národných akčných plánov; navrhuje prehodnotenie usmernení EÚ týkajúcich sa ochrany ľudských práv s cieľom zabezpečiť plný súlad s rezolúciou BR OSN 1325;

3. víta prijatie rezolúcie BR OSN 1820, najmä skutočnosť, že v rezolúcii sa uznáva, že sexuálne násilie je hrozbou pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

4. zdôrazňuje, že všetky misie EÚ (vrátane mediačných a rokovacích tímov, ako aj policajných a mierových síl) by mali mať rodových poradcov, školenia v oblasti uplatňovania rodovej rovnosti a najmenej 40-percentné zastúpenie žien na všetkých úrovniach vrátane najvyšších úrovní;

5. zdôrazňuje potrebu zahrnúť uplatňovanie rodového hľadiska do výskumu v oblasti mieru, prevencie a riešenia konfliktov, mierových operácií, obnovy a rekonštrukcie po konfliktoch, finančných nástrojov, dokumentov o stratégii krajín/regiónov a do plánovania všetkých vonkajších zásahov;

6. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum zameraný na uplatňovanie rodového hľadiska vo vonkajších misiách EÚ;

7. považuje za nevyhnutné, aby všetky delegácie ES v tretích krajinách mali koordinačný orgán pre rodové hľadisko so zodpovedajúcimi právomocami, schopnosťami a prostriedkami;

8. kladie veľký dôraz na potrebu konzultovať s miestnymi ženskými organizáciami a medzinárodnými sieťami žien za mier a podporovať ich; odporúča poskytovanie politickej a finančnej podpory, vzdelávania, budovania kapacít a technickej pomoci, a to aj v oblasti mierových rokovaní a nenásilného riešenia konfliktov;

9. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy po ukončení konfliktu opäť začali vzdelávať alebo aby svoje vzdelanie prehlbovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že počas obnovy krajiny by sa malo aktívne podporovať opätovné začatie vyučovacieho procesu;

10. zdôrazňuje dôležitosť prijatia rodovej perspektívy pri vyjednávaní a realizácii mierových dohôd, aby sa podporila ústavná ochrana práv žien;

11. považuje za nevyhnutné skoncovať s beztrestnosťou páchania rodovo založenej násilnej trestnej činnosti a vyčleniť tieto zločiny, pokiaľ je to možné, z ustanovení o amnestii a zabezpečiť, aby všetky obete sexuálneho násilia, najmä ženy a dievčatá, mali rovnakú právnu ochranu a rovnaký prístup k spravodlivosti;

12. zdôrazňuje, že boj proti využívaniu detských vojakov a odvodu dievčat do ozbrojených síl a ich následnému podrobovaniu sexuálnemu zneužívaniu je spojený s bojom za zlepšenie každodenného života žien žijúcich v oblastiach, v ktorých prebieha upevňovanie mieru a obnova krajiny po ukončení konfliktu;

13. poukazuje na to, že programy odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie by mali obsahovať osobitné ustanovenia o bývalých bojovníčkach;

14. žiada EÚ, aby do podpory reforiem sektora bezpečnosti po konflikte zahrnula aj rodové hľadisko, a to poskytovaním vzdelávania v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a odborných poznatkov týkajúcich sa ústavy, volieb, polície a súdnictva;

15. zdôrazňuje, že pri konaní volieb v krajine po konflikte sa musí účasť žien podporovať osobitnými programami a na všetkých úrovniach sa musia stanoviť kvóty;

16. považuje za nevyhnutné, aby sa ženy zapojili do hospodárskej činnosti v spoločnostiach po konflikte a aby sa tak podporilo ich sociálno-ekonomické zapojenie a podnikavosť, a zdôrazňuje kladnú úlohu, ktorú zohrávajú mikroúvery;

17. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť ženám, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia, plný prístup k službám zameraným na sexuálne a reprodukčné zdravie a k osvetovým programom, ktoré týmto ženám poskytnú podporu pri vyrovnávaním sa so stigmami, ktorým čelia;

18. odporúča uplatňovanie kódexu správania pre personál OSN v oblastiach po konflikte a žiada nulovú toleranciu sexuálneho násilia páchaného mierovými silami a personálom mimovládnych organizácií;

19. považuje za nevyhnutné zohľadniť pri zaobchádzaní s utečencami a osobami presídlenými v rámci krajiny rodové hľadisko, a to aj v organizácii utečeneckých táborov;

20. domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na podporu výraznejšej prítomnosti a vyššej účasti žien v médiách a na všetkých verejných fórach, ktoré im umožňujú vyjadriť svoj názor.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

pre Výbor pre rozvoj

k perspektívam budúceho rozvoja pri upevňovaní mieru a národnej obnove po ukončení konfliktov
(2008/2097(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Willy Meyer Pleite

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. konštatuje, že mier a stabilita sú prospešné pre pokrok v oblasti rozvoja a že absencia nepriateľských prejavov, ktorou sa vyznačujú situácie po skončení konfliktu, nevedie automaticky k pevnej a trvalej stabilite; zdôrazňuje preto, že mier, bezpečnosť a trvalá stabilita sú základným a nevyhnutným predpokladom národnej obnovy v situáciách po ukončení konfliktu;

2. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa riešili základné príčiny nestability prostredníctvom politík v oblasti rozvoja, ktoré sú v súlade s rozvojovými cieľmi tisícročia, a ďalších sociálno-ekonomických, politických a kultúrnych opatrení, ktorými by bolo možné vytvoriť prostredie nevyhnutné na zabránenie obnoveniu konfliktu a ktoré by boli zamerané na odstránenie chudoby, podporu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja, vytvorenie inštitucionálnych a administratívnych kapacít, zlepšenie kvality života obyvateľstva a upevnenie právneho štátu; v tejto súvislosti kladie dôraz na dôležitosť vzdelávania, najmä u mladých ľudí a žien, ktoré priamo prispieva k vytváraniu stability; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je možné splniť záväzky stanovené v rozvojových cieľoch tisícročia, ako aj nad skutočnosťou, že v mnohých týchto prípadoch sa situácia zhoršila, najmä pokiaľ ide o ciele v oblasti vzdelávania a zdravia (malária, HIV, úmrtnosť detí a matiek);

3. zdôrazňuje tiež potrebu prijať sociálne a hospodárske opatrenia zamerané na odstránenie chudoby a na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorými by bolo možné vytvoriť prostredie nevyhnutné na zabránenie obnoveniu konfliktu;

4. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo prevzalo hlavnú zodpovednosť za podporu orgánov štátov prechádzajúcich obnovou v ich snahe vybudovať právny štát; zdôrazňuje, že takáto podpora má zásadný význam pre budovanie národného ústavného a politického systému;

5. zdôrazňuje význam riešenia otázok týkajúcich sa politickej štruktúry v spoločnostiach po skončení konfliktu, najmä dohôd o rozdelení moci medzi bývalými stranami konfliktu; podporuje úrad osobitných zástupcov EÚ ako základný nástroj EÚ na pomoc pri sprostredkovaní politického urovnania sporov a na podporu trvalej politickej stability v spoločnostiach po skončení konfliktu;

6. poukazuje na úlohu transregionálnej spolupráce v prierezových otázkach a v oblastiach, ktoré presahujú politické hranice; vyzýva Komisiu a Radu, aby pri riešení situácie v jednotlivých krajinách zaujali regionálny prístup;

7. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa príčiny nestability a problémy spoločností po skončení konfliktu riešili prostredníctvom kombinácie civilných a vojenských opatrení; zdôrazňuje, že bez bezpečnostných záruk mierových jednotiek priamo na mieste nie je možné splniť základnú podmienku stability v konfliktom rozdelených spoločnostiach, t. j. bezpečnosť jednotlivcov a ich majetku;

8. vyzýva EÚ, aby vypracovala osvedčené postupy pre otázky, ktoré si vyžadujú širokú spoluprácu medzi politickými, vojenskými, humanitárnymi a rozvojovými aktérmi v oblastiach prevencie konfliktu, sprostredkovania, udržania mieru, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, humanitárnej pomoci a dlhodobej obnovy a rozvoja;

9. konštatuje, že demokratizácia, demilitarizácia a odzbrojenie strán konfliktu majú kľúčový význam a mali by byť najvyššími prioritami v rámci každého procesu upevňovania mieru a národnej obnovy,

10. poukazuje na to, že pomoc poskytovaná spoločnostiam po skončení konfliktu je vo všeobecnosti účinná len vtedy, ak sa poskytuje spolu s vojenskou podporou, ktorá okrem vytvárania základných podmienok na rozvoj hospodárstva po skončení konfliktu zabraňuje tomu, aby sa pomoci zmocnili bojovníci a zločinecké gangy; zastáva názor, že zahraniční poskytovatelia pomoci musia v rámci svojho rozvojového úsilia zohľadňovať miestne podmienky a názory; konštatuje však, že takáto pomoc sa musí tiež zakladať na medzinárodných osvedčených postupoch v oblasti podpory hospodárskeho rozvoja v spoločnostiach po skončení konfliktu;

11. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi civilnou a vojenskou zložkou rozvojovej pomoci, aby sa zaručilo fungovanie základnej infraštruktúry a vládnych služieb bez znižovania významu požiadaviek na rekonštrukciu, obnovu a opätovné začatie demokratických a hospodárskych procesov; oceňuje prácu nedávno zriadenej Komisie OSN pre budovanie mieru; upozorňuje na potrebu spolupracovať s medzinárodnými partnermi, najmä s OSN, v rámci otázok súvisiacich s poskytovaním pomoci;

12. zdôrazňuje základnú potrebu pokračovať v budovaní vojenských kapacít EBOP, aby Európska únia a jej členské štáty mohli lepšie prispievať k stabilizácii a rozvoju spoločností po skončení konfliktu;

13. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri ozbrojených konfliktoch v rozvojovom svete bolo značné množstvo ľudí usmrtených ľahkými zbraňami; domnieva sa, že politiky EÚ v oblasti predchádzania nedovolenému obchodovaniu s konvenčnými zbraňami a boja proti nemu sa v súlade s Kódexom správania pri vývoze zbraní musia spriehľadniť, zosúladiť, lepšie objasniť a zefektívniť, a že tento kódex by mal byť právne záväzný; je presvedčený, že prijatie spoločného stanoviska vo veci vývozu zbraní by v tomto ohľade mohlo byť prínosom; zdôrazňuje význam odmínovania, demilitarizácie, demobilizácie, rehabilitácie a reintegrácie, ako aj reformy bezpečnostného sektora v období po skončení konfliktu;

14. podotýka, že vytvorenie právneho štátu je nevyhnutnou podmienkou trvalej stability a hospodárskeho rozvoja; podporuje rozmiestňovanie misií EBOP s cieľom podporiť dodržiavanie zásad právneho štátu v spoločnostiach po skončení konfliktu (napr. EUPOL v Afganistane, EULEX v Kosove a EUJUST LEX v Iraku); upozorňuje na význam zriadenia nezávislých tribunálov pre vojnové zločiny, aby sa zabránilo beztrestnosti vojnových zločincov a aby sa podporil proces zmierovania po skončení konfliktu;

15. znovu pripomína závery dokumentu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť, ktorý vysoký predstaviteľ EÚ a Európskej komisie predložil v marci 2008 Európskej rade, upozorňujúce na to, že existuje hrozba, že zmena klímy príliš zaťaží štáty a regióny sveta, ktoré sú už aj tak krehké a náchylné na konflikty, a bude príčinou ďalšieho prisťahovalectva a zvýšenia bezpečnostného rizika pre EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci úsilia o budovanie mieru vzala do úvahy hľadiská týkajúce sa zmeny klímy;

16. konštatuje, že mnoho rozvojových krajín má základné zdroje energie, prírodné a ľudské zdroje, ktoré sú nevyhnutné na ich rozvoj; zdôrazňuje však potrebu väčšej transparentnosti a efektívnosti v ťažobnom priemysle v záujme rozvoja týchto krajín; víta iniciatívy ako Kimberleyský proces a Iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle, ktoré propagujú spôsoby, ako zamedziť potenciálu rozsiahlych konfliktov; upozorňuje na význam vzdelávania pri podporovaní rozvoja;

17. potvrdzuje zásadný význam spravodlivej migračnej politiky vo vzťahu k rozvojovým krajinám; konštatuje, že migrácia sa môže zmeniť na pozitívny prvok v rámci rozvojového procesu, a to prostredníctvom prevodov peňazí migrantov žijúcich v EÚ, obmedzovaním odlivu mozgov, uľahčovaním návratu migrantov a zabraňovaním obchodovaniu s ľuďmi;

18. zastáva názor, že členské štáty majú morálnu povinnosť prichýliť utečencov z oblastí konfliktov; je presvedčený, že táto povinnosť sa dá splniť, len ak sa táto záťaž rozdelí medzi členské štáty; navyše je presvedčený, že členské štáty by mali aktívne pomáhať utečencom, ktorí sa chcú po skončení násilných konfliktov vrátiť do svojej krajiny pôvodu;

19. zdôrazňuje, že vhodná stratégia zmierenia musí brať do úvahy úlohu žien v procesoch upevňovania mieru; kladie dôraz na to, že v programoch zmierenia musia byť zapracované osobitné okolnosti, v ktorých sa nachádzajú deti postihnuté ozbrojeným konfliktom;

20. opakuje svoj záväzok chrániť práva žien a detí v situáciách po skončení konfliktu, pričom hlavným cieľom je prijať potrebné opatrenia na posilnenie postavenia žien, ktoré je nevyhnutnou požiadavkou na dosiahnutie trvalého mieru a stability;

21. domnieva sa, že medzinárodní darcovia by pri plánovaní politiky obnovy pre stabilitu a demokraciu mali brať do úvahy regionálne a miestne podmienky a mali by pritom vychádzať zo skúseností získaných pri podpore hospodárskeho rozvoja v spoločnostiach po skončení konfliktu;

22. zdôrazňuje potrebu poskytovať pomoc miestnym orgánom zabezpečovaním vhodného odborného vzdelávania a výmeny skúseností; v tejto súvislosti pripomína záväzok Parlamentu voči zásadám a postupom parlamentnej demokracie;

23. podporuje program EÚ v oblasti prevencie násilných konfliktov a bezpečnostné a rozvojové opatrenia predstavené v akčnom pláne EÚ na rok 2009 a naliehavo žiada Komisiu, aby vykonávanie opatrení súvisiacich s budovaním mieru považovala za vysokú prioritu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Emine Bozkurt, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Esther Herranz García, Anneli Jäätteenmäki, Lívia Járóka, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Roselyne Lefrançois, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Christa Prets, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anne Van Lancker, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mary Honeyball, Marusya Ivanova Lyubcheva, Maria Petre, Petya Stavreva

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia