o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (vykonávanie nariadenia (ES) č. 1049/2001)

(2007/2154(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o ES, najmä na jej článok 254 o povinnosti uverejňovať akty a článok 255 ods. 2 o práve občanov a osôb s bydliskom v EÚ na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

–   so zreteľom na Zmluvu o ES, najmä na jej článok 207 ods. 3 o povinnosti Rady stanoviť vo svojom rokovacom poriadku podmienky prístupu verejnosti k svojim dokumentom,

–   so zreteľom na Zmluvu o EÚ, najmä na jej článok 1 (zásada otvorenosti ako jedna zo všeobecných zásad Únie), článok 6 (demokracia), článok 28 ods. 1 a článok 41 ods. 1 (uplatňovanie práva na prístup k dokumentom o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike a policajnej a súdnej spolupráci v trestných veciach),

–   so zreteľom na články 10 a 16 Zmluvy o Európskej únii, ktorá bude zmenená a doplnená Lisabonskou zmluvou, a na články 15 a 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a 42 (právo na prístup k dokumentom),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť(2),

–   so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu prvého stupňa o prístupe k dokumentom, najmä na nedávne rozsudky Súdu prvého stupňa v prípade The Bavarian Lager Co. Ltd/ Komisia Európskych spoločenstiev (vec T – 194/04) a Európskeho súdneho dvora v prípade Švédske kráľovstvo a Maurizio Turco proti Rade Európskej únie (spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P, rozsudok Súdneho dvora ES vo veci Turco),

–   so zreteľom na činnosti a dokumenty Európskeho ombudsmana o poskytovaní prístupu k dokumentom, ako aj činnosti a dokumenty Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov,

–   so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 20. novembra 2002 medzi Európskym parlamentom a Radou týkajúcu sa prístupu Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky(3),

–   so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (KOM(2008)0229),

–   so zreteľom na návrh dohovoru Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom,

–   so zreteľom na svoje otázky na ústne zodpovedanie pre Radu a Komisiu týkajúce sa výkonu rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco,

–   so zreteľom na výročné správy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu za rok 2006 o prístupe k dokumentom, ako aj na článok 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

–   so zreteľom na článok 45 a článok 97 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6–0459/2008),

A. keďže demokratické systémy založené na zásadách právneho štátu sú viazané zásadou zverejňovania predpisov, ktoré sa dotýkajú občanov, čo znamená, že inštitúcie EÚ musia byť, najmä čo sa týka ich rozhodovacích procesov, otvorené a transparentné, a že schôdze, rokovania a hlasovania demokratických legislatívnych orgánov sú verejné, pričom sú zároveň prístupné aj návrhy právnych predpisov a súvisiace dokumenty,

B.  keďže s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a zákonnosť demokratického politického systému majú občania právo vedieť:

- ako ich zástupcovia konajú po svojom zvolení alebo vymenovaní do verejných orgánov alebo v rámci zastupovania členských štátov na európskej či medzinárodnej úrovni (zásada zodpovednosti),

- ako funguje rozhodovací proces (vrátane dokumentov, pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, časového plánu, zúčastnených strán, odovzdaných hlasov atď.),

- ako sa prideľujú a vynakladajú verejné prostriedky a s akými výsledkami (zásada sledovateľnosti finančných prostriedkov),

C. keďže medzinárodné spoločenstvo a Európska únia na základe skúseností svojich členských štátov postupne začali uznávať skutočné „právo na prístup k dokumentom“ a „právo na informácie“, ktoré vychádzajú zo zásad demokracie, zverejňovania informácií, transparentnosti a otvorenosti,

D. keďže z číselných údajov uvedených vo výročných správach o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 zo strany inštitúcií EÚ vyplýva, že prístup k dokumentom sa umožnil vo vyššom počte prípadov (všeobecný pokles počtu a miery zamietnutých žiadostí), pričom dôvody zamietnutí sa medzi jednotlivými inštitúciami EÚ líšia (medzi prvými z nich sa uvádza ochrana rozhodovacieho procesu), a že pokiaľ ide o citlivé dokumenty, Komisia ani Parlament do svojich registrov takéto dokumenty nezaradili, zatiaľ čo Rada ich do svojho registra vložila 79 z celkového počtu 409; keďže z kvalitatívnej analýzy jasne vyplýva, že niekoľko ustanovení uvedeného nariadenia vyvolalo rôzne výklady, pokiaľ ide o správny spôsob ich uplatňovania, čo občanov viedlo k tomu, aby v tejto veci kontaktovali Európskeho ombudsmana a Európsky súdny dvor,

E.  keďže Rada v rozpore s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 uvádza medziinštitucionálne odkazové číslo len v obmedzenom počte dokumentov, v dôsledku čoho je ťažšie spojiť dokument s postupom, a tak isto degraduje dokumenty na „dokumenty na zasadnutie“, ktoré sa nezaraďujú do registra, alebo ich označuje ako „diplomatické“ dokumenty, čím občanom znemožňuje prístup k nim,

F.  keďže podľa odôvodnenia 6 nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa mal poskytnúť prístup aj k dokumentom vypracovaným na základe postupu prenesenia právomocí (komitológia) a keďže týmto postupom sa prijíma deväť desatín vytvorených právnych predpisov, a preto by mala byť v tomto rámci plne zaručená riadna a transparentná parlamentná a demokratická kontrola,

G. keďže internet sa stal hlavným prostriedkom občanov na prezeranie dokumentov EÚ, pričom počet dokumentov, ktoré inštitúcie EÚ sprístupňujú online, sa zvýšil, čo vytvára novú potrebu ďalšieho zlepšovania prehľadnosti internetových stránok inštitúcií EÚ a internetových stránok s ich dokumentmi, ich vzájomného prepojenia a vytvorenia jedného portálu EÚ pre prístup ku všetkých dokumentom, postupom a inštitúciám EÚ,

H. keďže inštitúcie EÚ by teraz mali prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie väčšej transparentnosti, otvorenosti a demokracie tým, že sa zasadia o prijatie aktu EÚ o slobode informácií, keďže pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa verejne upozornilo na viacero nedostatkov, inštitúcie EÚ v súčasnosti musia preskúmať a bez odkladu vykonať rozsudky vynesené v poslednej dobe, zatiaľ čo Komisia predložila návrh revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001,

1.  zdôrazňuje, že Súdny dvor ES vo svojom historickom rozsudku vo veci Turco dospel k záveru, že „nariadenie č. 1049/2001 v zásade ukladá povinnosť zverejniť stanoviská právneho servisu Rady týkajúce sa zákonodarného procesu“(4)a že vo svojom rozsudku Súdny dvor prijal tieto závery:

- právo verejnosti na prístup k dokumentom inštitúcií EÚ vyplýva z demokratickej povahy týchto inštitúcií, ako sa stanovuje v odôvodnení 4 a článku 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

- výnimky uvedené v danom nariadení (napr. ochrana rozhodovacieho procesu) sa musia vykladať striktne a zvažovať vždy vzhľadom na prvoradý záujem verejnosti na zverejnení informácií, ktorý súvisí s demokraciou, užším zapojením občanov do rozhodovacích procesov, legitimitou správy, účinnosťou a zodpovednosťou voči občanom(5),

- tieto závery sú ešte dôležitejšie, keď inštitúcie EÚ vykonávajú svoje zákonodarné právomoci(6),

- otvorenosť vzhľadom na rôzne názory na určitý akt (a jeho zákonnosť) „tým, že umožňuje, aby boli rozdiely medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutované, prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a zvyšuje ich dôveru“(7),

- inštitúcia musí uviesť podrobné dôvody zamietnutia(8),

- výnimka sa môže uplatňovať len na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu(9).

2.  zdôrazňuje, že rozsudok Súdneho dvora ES vo veci Turco v EÚ ešte viac posilňuje zásadu, na základe ktorej majú demokratické inštitúcie povinnosť zabezpečovať zverejňovanie informácií o svojich aktivitách, dokumentoch a rozhodnutiach, čo je podmienkou ich zákonnosti, opodstatnenosti a zodpovednosti na základe článku 6 Zmluvy o EÚ a článkov 254 a 255 Zmluvy o ES, a že preto sa dokumenty musia zverejňovať a v každom prípade musia byť prístupné a že prípadné výnimky z tejto zásady by mali byť obmedzené a mali by sa interpretovať striktne;

3.  naliehavo vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vzhľadom na nedávnu judikatúru, a najmä na rozsudok Súdneho dvora ES vo veci Turco, uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001 vo všetkých jeho súvislostiach, predovšetkým v rámci legislatívnych postupov (zverejňovanie stanovísk právnej služby, striktný výklad výnimiek, povinnosť poskytovať podrobné dôvody zamietnutí atď.), a vyzýva Radu, aby takisto zrevidovala svoje predpisy s cieľom zabezpečiť zverejňovanie všetkých rokovaní, dokumentov a informácií vrátane zloženia delegácií členských štátov v Rade a v jej pracovných skupinách a skupinách expertov a aby vypracovala prepis svojich verejných schôdzí, keďže závery Súdneho dvora ES týkajúce sa skutočnosti, že nad výnimkou o ochrane rozhodovacieho procesu prevažuje verejný záujem na otvorenosti – vzhľadom na to, že rôzne názory na legislatívne akty dávajú inštitúciám väčšiu legitimitu – platia i v tomto prípade;

4.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby vymedzili všeobecné pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým by sa mali uplatňovať administratívne postupy a predkladať, klasifikovať, odtajniť, registrovať a šíriť administratívne dokumenty v rámci inštitúcií EÚ a mimo nich, vzhľadom na to, že zásada transparentnosti je neodlučiteľne spätá so zásadou dobrej správy vecí verejných, ako to uvádzajú Európsky parlament, Rada a Komisia v článku 41 Charty základných práv Európskej únie; z toho istého dôvodu by sa nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 354/83 z 1. februára 1983 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť(10) malo stať súčasťou revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001, pričom by doňho boli začlenené definície spoločných pravidiel týkajúcich sa aktuálnych, dočasných a historických archívov s cieľom predísť súčasným nezrovnalostiam medzi postupmi inštitúcií EÚ a členských štátov;

5.  domnieva sa, že Parlament by mal ísť v otázkach zverejňovania informácií, transparentnosti a otvorenosti v EÚ príkladom a že pred parlamentnými voľbami v roku 2009 by mal začať s realizáciou mimoriadneho akčného plánu, napríklad v rámci iniciatívy týkajúcej sa elektronického Parlamentu, ktorý zabezpečí, aby sa na jeho internetovej stránke sprístupnilo viac informácií a aby sa k nim uľahčil prístup, a to informácií o:

–   činnostiach poslancov EP, ich účasti na práci Parlamentu a dochádzke, a to v absolútnych, relatívnych a percentuálnych hodnotách, ktoré občanom budú dostupné aj prostredníctvom vyhľadávacích kritérií(11),

–              činnostiach Parlamentu na plenárnych zasadnutiach, vo výboroch, v delegáciách a interných orgánoch: zdokonaliť by sa malo legislatívne observatórium (OEIL) tak, aby zahŕňalo odkazy a prepojenia na všetky relevantné dokumenty(12); na internetovej stránke Parlamentu by sa mal vysielať prenos z práce výborov a delegácií, ako je to v prípade plenárnej činnosti, ktorý by sa mal zaznamenávať a občanom sprístupňovať prostredníctvom vyhľadávacích kritérií; interné orgány (ako napríklad Konferencia predsedov, predsedníctvo, kvestori, pracovná skupina pre parlamentnú reformu atď.) by mali podporovať a zabezpečovať čo najvyššiu úroveň transparentnosti svojej práce pre ostatných členov a pre občanov sprístupnením všetkých svojich dokumentov,

–   príspevkoch vyplácaných poslancom EP a ich výdavkoch, v súlade so stanoviskom Európskeho ombudsmana, podľa ktorého by sa prístup k informáciám mal vzťahovať aj na takéto údaje(13), ako i na všetky vyhlásenia o finančných záujmoch všetkých poslancov, a tieto informácie by mali byť dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ,

a vyzýva členské štáty, národné parlamenty, ako aj ostatné volené orgány, aby uskutočnili rovnaké kroky a vytvorili register parlamentných činností a činností poslancov;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa riadila odporúčaním Európskeho ombudsmana (sťažnosť 3208/2006/GG) o registri Komisie, čo sa týka jej povinnosti „zahŕňať odkazy na všetky dokumenty v zmysle článku 3 písm. a), ktoré má v držbe, v registri, ako uvádza článok 11 [nariadenia (ES) č. 1049/2001], vo väčšom rozsahu, ako to bolo doteraz“,

7.  domnieva sa, že vyhľadávanie dokumentov a informácií by bolo jednoduchšie, keby samotné dokumenty boli predkladané, registrované a opätovne používané inými legislatívnymi inštitúciami v súlade so spoločnými normami (napríklad pokiaľ ide o odkazy na rôzne verzie toho istého dokumentu, jeho pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, prílohy a korigendá)(14) prostredníctvom využívania otvorených textových procesorov, účinnej mnohojazyčnosti a technológií, ktoré umožnia získať prístup k informáciám a dokumentom aj osobám so zdravotným postihnutím, ako to Komisia navrhuje členským štátom vo svojom oznámení o riešeniach interoperability pre európske orgány verejnej správy (ISA) (KOM(2008)0583) a ako sa uvádza v smernici 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora(15);

8.  je presvedčený, že prístup k informáciám týkajúcim sa inštitúcií EÚ je pre bežného občana naďalej cestou plnou prekážok kvôli chýbajúcej účinnej medziinštitucionálnej politike transparentnosti a komunikácie orientovanej na občana; domnieva sa, že bez ohľadu na miesto prístupu by občania EÚ mali mať možnosť sledovať príslušný legislatívny alebo administratívny postup a mať prístup ku všetkým dokumentom, ktoré s ním súvisia(16); medziinštitucionálny plán by mal byť definovaný s cieľom zlepšiť, zjednodušiť a dokončiť registre a internetové stránky inštitúcií EÚ a urobiť ich interoperabilnými, ako sa požadovalo už v roku 2001; inštitúcie EÚ, ktorých cieľom je viesť vývoj techník elektronickej správy, by mali byť schopné a ochotné vytvoriť skutočne medziinštitucionálny vyhľadávač, vďaka ktorému by sa prístup verejnosti k dokumentom a informáciám stal prijateľnejším pre užívateľa;

9.  hlboko ľutuje, že v rozpore s tým, čo sa uvádza v článku 12 nariadenia (ES) č. 1049/2001, mnoho prípravných legislatívnych dokumentov stále nie je registrovaných (ako napríklad „dokumenty na zasadnutie“, o ktorých sa rokuje najmä v pracovných skupinách Rady vytvorených výborom Coreper 1), a ak sú registrované, neobsahujú medziinštitucionálny kód, takže sa ukázalo byť nemožné zaradiť ich do spoločného medziinštitucionálneho záznamu ako súčasť pilotného medziinštitucionálneho projektu Transparentnosť v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Trans-Jai), ktorý bol iniciovaný už v roku 2004 pre legislatívne postupy v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (AFSJ); berie na vedomie novú lehotu (2010), ktorú na plenárnom zasadnutí oznámila podpredsedníčka Wallströmová, a preto sa domnieva, že túto lehotu sa takisto nepodarí dodržať, ak inštitúcie EÚ okamžite neurčia styčného úradníka, ktorý by do dokumentov mohol vložiť medziinštitucionálny kód, ak v pôvodnom dokumente chýba; súčasná situácia je nielen plytvaním verejnými financiami, ale zároveň bráni občanom v prístupe ku každodennej legislatívnej práci vo veľmi citlivých oblastiach, ako je priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; naliehavo žiada Komisiu, aby očakávala, že takýto nástroj nadobudne účinnosť začiatkom budúceho volebného obdobia Parlamentu;

10. domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali vytvoriť jeden informačný a dokumentačný register/portál EÚ, ktorý by mal občanom umožniť sledovať určitý postup a prezrieť si všetky dokumenty, ktoré s ním súvisia(17); uskutočňovanie takéhoto plánu by sa malo začať zjednodušením a skompletizovaním ich registrov a internetových stránok a ich vzájomným prepojením medzi jednotlivými inštitúciami EÚ, čo by malo nakoniec viesť k ich zlúčeniu do jedného portálu EÚ; žiada, aby sa ešte pred začiatkom ďalšieho volebného obdobia Parlamentu vytvoril medziinštitucionálny vestník, ktorý by zhromažďoval informácie a dokumenty z každého dňa legislatívnych a nelegislatívnych činností a programov EÚ, ako sa plánovalo v prípade projektu Trans-Jai založenom na medziinštitucionálnej dohode z roku 2004, ktorý však bohužiaľ ešte stále nie je funkčný;

11. vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že najneskôr do začiatku budúceho volebného obdobia:

- budú všetky prípravné dokumenty obsahovať odkaz na legislatívny postup,

- budú všetky programy schôdzí a výsledky rokovaní Rady a prípravných orgánov obsahovať jasný odkaz na podkladové dokumenty a že sa včas zaregistrujú a zverejnia v registri Rady (vrátane tzv. „dokumentov na zasadnutie“),

- bude občanom primeraným a transparentným spôsobom objasnená ich organizačná štruktúra s uvedením právomocí jednotlivých interných oddelení, interného postupu práce a orientačných lehôt dokumentov, ktoré patria do ich právomoci, ako aj informácií o oddeleniach, na ktoré sa občania môžu obrátiť so žiadosťou o podporu, informácie alebo administratívnu nápravu,

–    bude ku všetkým legislatívnym návrhom pripojené hodnotenie vplyvu, ktoré bude prístupné pre verejnosť;

12. vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili lepšiu transparentnosť komitologických postupov, ako aj dohôd v prvom čítaní, o ktorých sa rokuje medzi inštitúciami EÚ v rámci spolurozhodovacích postupov (tzv. trialógy), a zaistili tak plný súlad medziinštitucionálnych dohôd s povinnosťou zverejňovania informácií, transparentnosti a otvorenosti pri legislatívnych postupoch vrátane parlamentného zhromaždenia, ktoré má zákonnú povinnosť usporadúvať verejné schôdze a zverejňovať prerokúvané dokumenty;

13. zdôrazňuje skutočnosť, že existujúce postupy pre delegované právne predpisy (takzvané komitologické akty), ktoré predstavujú deväť desatín právne záväzných aktov prijatých každý rok inštitúciami EÚ, by sa mali preskúmať a uplatňovať takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že budú zaručené demokratické zásady a transparentnosť, že členovia, konania a hlasovanie komitologických výborov by sa mali sprístupniť verejnosti a že poslanci národných parlamentov a Európskeho parlamentu ako aj občania by mali mať bezprostredný prístup k dokumentom v komitologickom registri, len čo budú tieto dokumenty zaslané členom komitologických výborov (ako v roku 2001 sľúbil bývalý komisár Barnier); domnieva sa, že väčšia transparentnosť by sa mala uplatňovať predovšetkým na návrhy nariadení, kým Parlament by mal organizovať spracovanie takýchto návrhov čo najotvorenejším a najtransparentnejším spôsobom, a tak sa vyhnúť nejasnej situácii, aká vznikla napríklad v súvislosti s nariadeniami o bezpečnosti leteckej dopravy týkajúcimi sa tekutín a telesných skenerov;

14. domnieva sa, že zo zásady lojálnej spolupráce medzi jednotlivými inštitúciami vyplýva pre inštitúcie EÚ povinnosť vymieňať si najmä pri práci na legislatívnych dokumentoch alebo medzinárodných dohodách (napr. dohoda EÚ a USA v oblasti súdnictva a vnútorných vecí (SVV), údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) a ochrany údajov) alebo pri postupoch vymenúvania (napr. vymenovanie riaditeľa Agentúry Európskej únie pre základné práva) všetky relevantné dokumenty a informácie, a to i tie, ktoré sú citlivé alebo dôverné, a že súčasné postupy treba urýchlene zlepšiť;

15. vyjadruje uznanie práci Európskeho ombudsmana pri zabezpečovaní väčšej transparentnosti zo strany inštitúcií EÚ a stotožňuje sa s názormi Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o rovnováhe medzi ochranou údajov a právom na súkromie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(18) a nariadenie (ES) č. 1049/2001; žiada Európskeho ombudsmana, aby pre novozvolený Parlament vypracoval správu o prístupe k dokumentom, ktorá sa bude venovať problematickým oblastiam, na ktoré upozorňuje táto správa;

16. vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podporovali spoločnú administratívnu kultúru transparentnosti založenú na zásadách stanovených v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, na judikatúre Európskeho súdneho dvora, na odporúčaniach Európskeho ombudsmana a na osvedčených postupoch členských štátov; domnieva sa, že každé generálne riaditeľstvo inštitúcií EÚ by podľa vzoru úradníkov pre ochranu údajov malo zabezpečiť, aby sa dokumenty predkladali, registrovali, klasifikovali, odtajnili a šírili v súlade so zásadou dobrej správy vecí verejných, s nariadením (ES) č. 1049/2001 a rokovacím poriadkom príslušných inštitúcií EÚ;

17. požaduje, aby sa v roku 2009 pri príležitosti volieb do Európskeho parlamentu začala iniciatíva za vyhlásenie Európskeho roka transparentnosti a aby sa podporovala európska kampaň za transparentnosť s cieľom zabezpečiť informovanosť občanov o ich právach na prístup k dokumentom EÚ a o normách týkajúcich sa zverejňovania informácií, otvorenosti a transparentnosti tak v EÚ, ako aj v členských štátoch;

18. domnieva sa, že transparentnosť na úrovni EÚ by sa mala odrážať aj v rámci členských štátov pri transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva, a vyzýva národné parlamenty a Konferenciu výborov pre záležitosti Spoločenstva a európske záležitosti parlamentov Európskej únie, aby preskúmali návrhy obsiahnuté v tomto uznesení a podporovali register EÚ týkajúci sa činnosti parlamentov a poslancov, ktorý by mohol slúžiť na zabezpečenie a posilnenie vzájomnej spolupráce a konzultácií medzi EÚ, Parlamentom a národnými parlamentmi, pričom by vychádzali aj z osvedčených postupov, pokiaľ ide o transparentnosť v rámci elektronického Parlamentu a elektronickej správy;

19. vyzýva politické strany a parlamentné politické skupiny, aby podporovali transparentnosť a otvorenosť na vnútornej úrovni a v parlamentoch, napríklad prostredníctvom vysielania prenosov zo svojich schôdzí a sprístupňovania programov a dokumentov na internete;

20. berie na vedomie obavy, ktoré v súvislosti s návrhom dohovoru Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom vyjadrilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom stanovisku č. 270 (2008), a vyzýva členské štáty, aby do návrhu dohovoru začlenili aspoň pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené členmi tohto zhromaždenia;

21. vyzýva Európsku radu a Európsky súdny dvor (pokiaľ ide o jeho správne úlohy), čo sú jediné dva orgány, ktoré na svoje dokumenty ešte stále neuplatňujú nariadenie (ES) č. 1049/2001, aby túto situáciu prehodnotili a prijali náležité opatrenia na jej nápravu;

22. vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa zasadili o prijatie ambiciózneho európskeho aktu o slobode informácií na základe súčasného návrhu revízie nariadenia (ES) č. 1049/2001;

23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu ombudsmanovi, Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. (2) Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 1. (3) Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1. (4) Ods. 68 rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco. (5) Obsah dokumentu (napr. „právne stanovisko“), ktorý by mohol byť predmetom výnimky, by sa mal preskúmať s cieľom posúdiť, na ktoré časti tohto dokument sa výnimka vzťahuje; riziká spojené so zverejnením informácií musia byť „primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické“; musí sa zabezpečiť rovnováha medzi takýmto rizikom a všeobecným záujmom „na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody prameniace [...] zo zvýšenej transparentnosti, teda možnosti občanov tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a záruke, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi“. (6) Keďže „možnosť, aby sa občania oboznámili so základmi zákonodarných činností, je podmienkou, aby mohli efektívne vykonávať svoje demokratické práva“ (ods. 46 rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco) a keďže prevažujúci verejný záujem vyzdvihnutý v nariadení (ES) č. 1049/2001 je „zverejnenie dokumentov [...] ktoré sa objavili v priebehu rozpráv o návrhoch právnych aktov, môže zvýšiť transparentnosť a otvorenosť zákonodarného procesu a posilniť demokratické právo európskych občanov“ (ods. 67 rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco). (7) Ods. 59 rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco. (8) Ods. 69 rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco. (9) Ods. 70 rozsudku Súdneho dvora ES vo veci Turco. (10) Ú. v. ES L 43, 15.2.1983, s. 1. (11) Ako sú: počet dní, počas ktorých boli jednotliví poslanci prítomní v EP a kde sa podpisovali a/alebo hlasovali a zároveň ako hlasovali, pokiaľ sa na plenárnych zasadnutiach a vo výboroch hlasovalo podľa mien; schôdze/zasadnutia inštitucionálnych orgánov, na ktorých sa zúčastnili, a to plenárne zasadnutia a/alebo schôdze výborov a/alebo delegácií atď.; tieto údaje, ako sú meno poslanca EP, plenárne zasadnutie, výbor, delegácia, hlasovanie, dochádzka, deň, mesiac, rok, volebné obdobie atď., by sa mali dať prezerať aj podľa vyhľadávacích kritérií a mali by sa uvádzať spolu s odkazmi na túto internetovú stránku na internetových stránkach poslancov EP a iných relevantných internetových stránkach; internetové stránky poslancov EP by mali spolu s týmito informáciami obsahovať aj mená asistentov, predložené stanoviská, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správam a iným dokumentom predložené vo výbore a na plenárnom zasadnutí, vysvetlenie hlasovania, zvukový/obrazový záznam vystúpení, podpísané písomné vyhlásenia vrátane zoznamu všetkých signatárov atď. (12) Postupy a dokumenty v rámci výborov, ako sú prvá správa a pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, stanoviská ostatných výborov, stanoviská právnej služby, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy predložené počas plenárneho zasadnutia, hlasovanie podľa mien, medziinštitucionálne listy, najmä tie, ktoré sa týkajú legislatívnych postupov, a to vo výboroch a na plenárnych zasadnutiach atď. (13) Návrh odporúčania Európskeho ombudsmana Európskemu parlamentu vo veci sťažnosti 3643/2005/(GK)WP. (14) Toto v súčasnosti neplatí, pretože Komisia, Parlament a Rada sa riadia odlišnými postupmi. (15) Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 90. (16) Napríklad pôvodný návrh, zápisnice zo schôdzí, správy, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, hlasovanie, výsledok hlasovania, rozpravy, znenie nadobúdajúce účinnosť, vykonávanie v členských štátoch, hodnotiace správy atď. (17) Napr. pôvodný návrh, zápisnice zo schôdzí, správy, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, výsledky hlasovania, rozpravy, dokumenty, ktoré vstupujú do platnosti, vykonávanie v členských štátoch, hodnotiace správy atď. (18) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.