o uplatňovaní smernice 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok

(2008/2247(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(1),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o 23. výročnej správe Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva (2005)(2),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o 24. výročnej správe Komisie o monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva(3),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o lepšom zákonodarstve 2005: uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality – 13. správa(4),

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2007 o lepšej tvorbe práva v Európskej únii(5),

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0014/2009),

A.  keďže Európsky parlament opakovanie konštatoval, že zákonodarstvo EÚ má zmysel iba vtedy, keď sa bude v členských štátoch dodržiavať, a preto členské štáty musia posilniť monitorovanie transpozície a vykonávania legislatívy EÚ; keďže Parlament navrhol, aby zodpovednému spravodajcovi bola doručená správa o pokroku po uplynutí termínu transpozície;

B.   keďže Parlament a Rada 17. mája 2006 schválili smernicu 2006/43/ES (ďalej len smernica) a lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 29. júna 2008, a preto treba preskúmať, či sa transpozícia uskutočnila správne,

C.  keďže tabuľka s výsledkami, ktorú zverejnila Komisia, síce ukazuje, ktoré články smernice kto implementoval, ale neposkytuje nijaké informácie o spôsobe tohto implementovania ani o tom, či vnútroštátne právne predpisy spĺňajú minimálne normy smernice,

D.  keďže cieľom smernice je po prvé, optimalizovať kvalitu auditu ročných účtovných závierok v celej EÚ, a tým zvýšiť dôveru voči takémuto vypracúvaniu správ v prospech situácie na finančných trhoch, a po druhé, vytvoriť rovnaké podmienky pre sektor účtovníctva na vnútornom trhu,

E.   keďže implementácia smernice v členských štátoch sa musí realizovať v súlade s týmto cieľom, ktorý má dve časti,

1.   pripomína, že smernica bola prijatá ako reakcia na krízu súvisiacu s rozpadom spoločnosti Enron; zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza zdôrazňuje význam vysokokvalitných účtovných a audítorských postupov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 12 členských štátov plne transponovalo smernicu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila jej okamžitú transpozíciu a vykonávanie;

2.   so znepokojením konštatuje, že transpozícia rozhodujúcich pojmov „subjekt verejného záujmu“(6) (SVZ) a „sieť“(7) vedie v členských štátoch k rozličným interpretáciám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podniku identifikovanému ako SVZ a tiež účtovníkovi, vykonávajúcemu audit tohto podniku, smernica predkladá rôzne možnosti pre dosiahnutie povinností; pripomína, že smernica tiež predkladá rôzne dodatočné povinnosti pre firmy vykonávajúce audit, ktoré pokrýva vymedzenie pojmu „siete“; poznamenáva, že je potrebné ďalej sa zaoberať vplyvom definície siete a nedostatkom právnej istoty, pokiaľ ide o zodpovednosť firiem za činnosti iných firiem patriacich do rovnakej siete; vo všeobecnosti vyslovuje obavu, že zmes vymedzení pojmov povedie k právnej neistote a vysokým nákladom v súvislosti s ich dodržiavaním, a tak nakoniec nepriaznivo ovplyvní dosiahnutie cieľa smernice; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala celkový prehľad realizácie vymedzení pojmov a viditeľného pôsobenia ich zavádzania a hľadala zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o politiku dlhodobých priorít EÚ v tejto oblasti a spôsob, akým môžu byť po prerokovaní s členskými štátmi najlepšie dosiahnuté;

3.   konštatuje, že veľa členských štátov ešte neuplatnilo článok 41 smernice, na základe ktorého členské štáty majú zaviazať SVZ na vytvorenie výboru pre audit alebo podobného orgánu; domnieva sa, že táto povinnosť je dôležitým prostriedkom na zaručenie nezávislosti štatutárnych auditov ročných účtovných závierok SVZ; domnieva sa, že táto povinnosť je dôležitým prostriedkom na zaručenie nezávislosti štatutárnych auditov ročných účtovných závierok SVZ;

4.   zdôrazňuje, že podľa nedávnych skúseností je potrebná častá a vysoko kvalitná súčinnosť medzi audítorským výborom a nezávislými členmi správnej rady, dozornou radou a audítormi, a že nevýkonní členovia správnej rady by mali dôkladne zvážiť možnosť, aby sa na ich schôdzach nezúčastňovali výkonní členovia správnej rady, ak sú prítomní;

5.   usudzuje, že mnohé členské štáty uplatňujú požiadavku smernice na striedanie audítorov v limite maximálne sedem rokov vo veľmi krátkom období striedania a to menej ako dva alebo tri roky; pochybuje, že takéto krátke obdobia striedania zlepšia kvalitu a kontinuitu štatutárnych auditov SVZ, a poukazuje na to, že bránia audítorom a audítorským spoločnostiach dôkladné chápanie auditovaného subjektu;

6.   ľutuje, že všetky členské štáty nezaviedli systém verejného dohľadu požadovaný smernicou; ďalej upozorňuje, že v členských štátoch, v ktorých zaviedli formy verejného dohľadu sú medzi nimi značné rozdiely; upozorňuje, že verejný dohľad podľa smernice musí byť organizovaný tak, aby sa vylúčil konflikt záujmov; vo svetle toho sa zamýšľa, či orgány dohľadu priamo spojené s národnými vládami, spĺňajú túto požiadavku;

7.   považuje za veľmi dôležité, aby sa požadovaná spolupráca podľa smernice medzi verejnými orgánmi dohľadu naozaj uskutočnila, potom intenzívna spolupráca medzi orgánmi dohľadu pomáha zbližovaniu členských štátov a môže zabrániť dodatočným administratívnym prekážkam vyplývajúcich z rôznych vnútroštátnych postupov a požiadaviek;

8.   zdôrazňuje, že dcérske spoločnosti kótované na burze sú predmetom štatutárnych auditov; odporúča, aby vnútroštátne právne predpisy vyžadovali, aby materské podniky takýchto dcérskych spoločností podliehali štatutárnym auditom, ktoré vykonajú audítori schválení v súlade so smernicou;

9.   domnieva sa, že existujú veľké nejasnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 47 smernice, ktorý sa zaoberá pracovnou dokumentáciou o audite; zdôrazňuje, že členské štáty môžu umožniť prenos pracovnej dokumentácie o audite alebo iných dokumentov v držbe štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, ktoré schválili, príslušným orgánom tretej krajiny, ale existujú právne otázky a otázky v oblasti ochrany údajov, ktorými sa treba zaoberať, aby sa zabezpečilo, že informácie, ktoré audítori v EÚ dostávajú od svojich klientov (spoločností), zostanú dôverné a nedostanú sa na verejnosť v tretích krajinách, v ktorých sú takéto spoločnosti registrované alebo v ktorých je založená materská spoločnosť;

10. žiada Komisiu, aby podrobne vyhodnotila všetky vnútroštátne právne predpisy z hľadiska transpozície smernice, aby sa rozhodne zaoberala problémami uvedenými v bodoch 1 až 5 a aby do dvoch rokov o tom informovala Parlament; pochybuje, že metóda minimálnej harmonizácie je tým správnym spôsobom na plnenie cieľov tejto smernice a ďalších smerníc v súvislosti s vnútornými trhom, vzhľadom na to, že mnohé odchýlky povolené smernicou vedú k ďalšiemu rozdrobeniu audítorského trhu; vyzýva Komisiu, aby pri harmonizácii využívala jednoznačné pojmy;

11. upozorňuje, že zbytočné odďaľovanie prijatia Medzinárodných audítorských štandardov (International Standards on Auditing, ISA) by mohlo mať negatívny vplyv na regulačné prostredie prejavujúci sa v ďalšom rozdrobovaní, čo je v rozpore hlavným cieľom smernice; žiada preto Komisiu, aby zabránila zbytočnému odďaľovaniu prijatia štandardov ISA a aby začala verejnú diskusiu o ich prijatí;

12. zastáva názor, že pozorné monitorovanie a overovanie správnej a včasnej implementácie legislatívy EÚ je dôležitým prostriedkom na dosahovanie lepšieho uplatňovania právnych predpisov EÚ a na zabraňovanie prikrášleným praktikám, ktoré sa môžu vyskytnúť na základe, napríklad, článku 40 smernice, ktorý stanovuje neúplný zoznam požiadaviek na vypracúvanie správ o transparentnosti;

13. podporuje usmerňovanie Komisie členských štátov a úzku spoluprácu s nimi zamerané na zabezpečenie správnej a včasnej implementácie, napríklad využívaním transpozičných tvorivých dielní ako fóra na dosahovanie konsenzu v otázke implementácie konkrétnych ustanovení legislatívy Spoločenstva; podporuje využívanie korelačných tabuliek v procese implementácie ako prostriedok na dosiahnutie maximálnej konvergencie; napriek tomu sa domnieva, že treba urobiť ešte viac, aby členské štáty počas realizácie dostávali jasné usmernenie a aby sa členské štáty viedli k jednoznačnému uplatňovaniu legislatívy Spoločenstva;

14. rozhodne zdôrazňuje, že všetky zdanlivo legislatívne opatrenia v rámci rozsahu pôsobnosti smernice možno prijímať iba prostredníctvom uplatňovania regulačného postupu s kontrolou, sprevádzaného podľa potreby hodnotením ich vplyvov;

Odporúčanie na zabezpečenie kvality

15. víta odporúčanie Komisie 2008/362/ES zo 6. mája 2008 o zabezpečení vonkajšej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú audit subjektov verejného záujmu(8) schvaľuje vytvorený názor, že treba mať prehľady nezávislého externého hodnotenia kvality v súlade s cieľom smernice, ktorým je zlepšenie kvality auditov a dôveryhodnosti zverejnených finančných informácií; navyše podporuje vytvorený názor, že úplná nezávislosť a nestrannosť kontrol a kontrolórov sú mimoriadne dôležité;

16. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala štruktúry národnej záruky kvality, ktoré zabezpečia nezávislé a nestranné zaručovanie kvality audítorských spoločností; zdôrazňuje, že európsky zákonodarca sa pri tom musí obmedziť na všeobecné rámcové ustanovenia a že konkrétne vypracovanie týchto pravidiel sa musí prenechať odborníkom;

Rozhodnutie o registrácii audítorov z tretích krajín

17. berie na vedomie rozhodnutie Komisie 2008/627/ES z 29. júla 2008, ktoré sa týka prechodného obdobia pre audítorské činnosti audítorov a audítorských subjektov z určitých tretích krajín(9) žiada Komisiu, aby oznámila Parlamentu výsledky ďalšieho skúmania otázky registrácie audítorov z tretích krajín;

Zodpovednosť audítorov

18. uznáva, že rozdiely v režimoch zodpovednosti v rámci členských štátov môžu viesť k regulačnej arbitráži a narušiť vnútorný trh, ale je si vedomý rôznych angažovaností v súvislosti s veľkosťou audítorských firiem a spoločností, ktorými sa zaoberajú; zdôrazňuje, že žaloby týkajúce sa zodpovednosti za škodu často prichádzajú z tretích krajín, kde hlavným motívom takýchto súdnych sporov je dohoda o podiely právneho zástupcu na vysúdenej sume; nie je ochotný privítať takúto kultúru súdnych sporov v rámci Európskej únie a žiada zásadnejšie riešenie nepriaznivých účinkov takýchto praktík založených na poplatkoch;

19. pripomína odporúčanie Komisie 2008/473/ES z 5. júna 2008 o obmedzení občianskoprávnej zodpovednosti štatutárnych audítorov a audítorských spoločností(10), ktoré vyzýva členské štáty obmedziť zodpovednosť audítorov s náležitým ohľadom na vlastné vnútroštátne právne predpisy a okolnosti; ďalej pripomína cieľ tohto odporúčania, ktorým je vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky a účtovnícke spoločnosti prostredníctvom väčšej konvergencie medzi členskými štátmi v tejto oblasti; podčiarkuje, že cieľ obmedziť zodpovednosť audítorov a audítorských spoločností navrhnutý odporúčaním Komisie nesmie porušovať právne zásady, ktorými sa riadi občianskoprávna zodpovednosť v niektorých členských štátoch, napríklad zásadu práva poškodených na odškodnenie; zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasnou hospodárskou a finančnou krízou by toto odporúčanie nemalo spochybňovať kvalitu štatutárneho auditu alebo dôveru vo fungovanie štatutárnych auditov; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2010 informovala Parlament o vplyve tohto odporúčania a o vplyve naň nadväzujúcich opatrení, pričou dôležitou otázkou bude najmä to, či a do akej miery odporúčanie spôsobuje väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi v súlade s cieľom tejto smernice; zdôrazňuje, že v prípade, ak sa ukáže, že sú potrebné ďalšie opatrenia, Komisia musí vypracovať štúdiu o ich možnom vplyve, pričom vyhodnotí možné účinky obmedzenia občiansko-právnej zodpovednosti audítorov a audítorských spoločností na kvalitu auditov, finančnú bezpečnosť a sústredí pozornosť na trh auditu;

20. víta konzultácie o vlastníckych právach v účtovníckych spoločnostiach, ktorú iniciovala Komisia, a so záujmom očakáva odpovede zainteresovaných strán;

°

°         °

21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0060. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0060. (4) Ú. v. EÚ L 187 E, 24.7.2008, s. 67. (5) Ú. v. EÚ L 187 E, 24.7.2008, s. 60. (6) Článok 2(13) smernice. (7) Článok 2(7) smernice. (8) Ú. v. L 120, 7.5.2008, s. 20 (9) Ú. v. L 202, 31.7.2008, s. 70 (10) Ú. v. EÚ L 162, 21.6.2008, s. 39.

Európsky parlament vzhľadom na svoju úlohu ako spoluzákonodarca má veľký záujem o implementáciu smernice v členských štátoch. Správna a včasná implementácia je veľmi dôležitým krokom na ceste k dôslednému uplatňovaniu legislatívy Spoločenstva v rámci vnútorného trhu. Zvyšuje účinnosť legislatívnych opatrení. Európsky parlament sa preto formálnejšie zapojí do monitorovacieho procesu implementácie európskej legislatívy v členských štátoch predkladaním správ o transpozícii dôležitých právnych predpisov EÚ.

Dňa 9. septembra 2008 sa uskutočnilo vypočutie, na ktorom zainteresovaní odborníci podrobne informovali o najnovších problémoch v procese implementácie.

Spravodajca v tejto správe hodnotiacej implementáciu v členských štátoch chce monitorovať a informovať o tom, do akej miery sa splnili alebo by sa mali splniť ciele smernice. Ústrednou otázkou je, či opatrenia členských štátov na implementáciu maximalizujú kvalitu auditu a či sa pomocou nich podarilo vytvoriť rovnaké podmienky pre audítorský sektor.

Vymedzenie pojmov

Uplatňovanie definície pojmu subjekt verejného záujmu spôsobuje rozdiely v interpretácii medzi členskými štátmi. Niektoré dodatočné povinnosti sú priamo viazané na definíciu subjektu verejného záujmu, napríklad požiadavka SVZ na vytvorenie výboru pre audit. Audítori SVZ by navyše mali zverejňovať výročné správy o transparentnosti a podliehajú prísnejšiemu kontrolnému režimu ako iní audítori. Preto je dôležité, aby sa Komisia spolu s členskými štátmi usilovala o jednoznačnú implementáciu definície SVZ vo všetkých členských štátoch.

Uplatňovanie definície siete vedie k rozdielnym ustanoveniam vnútroštátnej legislatívy. Rozporuplnosť medzi vnútroštátnymi definíciami siete vyúsťuje do zbytočnej nadmernej administratívnej záťaže sietí. To by mohlo so sebou prinášať podstatné nebezpečenstvo, že registrované audítorské spoločnosti by nevedomky neboli v súlade s príslušnými ustanoveniami vo všetkých členských štátoch.

Dodatočné požiadavky sú priamo viazané na spoločnosti, ktoré patria do siete, napríklad určenie siete na registráciu spoločnosti v rozličných členských štátoch. Smernica zaväzuje audítorské spoločnosti, aby v žiadosti o registráciu v členskom štáte uviedli, či tvoria súčasť siete a aby určili sieť. Nedôsledná definícia siete v členských štátoch môže vyústiť do značného rozdrobenia legislatívnych opatrení, čo je jasne v rozpore s cieľmi smernice.

Výbor pre audit

Úloha výboru pre audit je dôležitá na dosiahnutie nezávislosti auditov, a tým na maximalizáciu kvality auditov. Výbor pre audit musí monitorovať všetky aspekty procesu prípravy finančných správ a nezávislosť audítorov a audítorských spoločností. Požiadavka vytvorenia výboru pre audit je náročnými predpisom na implementovanie z dôvodu obsiahnutých dôležitých prvkov podnikového riadenia.

Usmerňovacia úloha Komisie je potrebná na riadenie členských štátov v správnom smere k uskutočniteľnému a zhodnému režimu pre výbor pre audit.

Striedanie audítorských partnerov

Aké uplatňované obdobia striedania by mohli byť v súlade s touto požiadavkou? Striktne formálna interpretácia by viedla k záveru, že každé obdobie striedania kratšie ako 7 rokov by bolo v súlade so smernicou. Možno však skutočne pochybovať o tom, či krátke obdobia striedania by splnili celkový cieľ tejto smernice, a tým je maximalizácia kvality auditov. Audítorská prax zdôrazňuje, že audítorskí partneri potrebujú dostatok času na to, aby sa dôkladne oboznámili s auditovaným subjektom. Preto by krátke obdobia striedania ovplyvnili výsledky práce audítorov. Komisia by mala pozorne monitorovať, či obdobia striedania na národnej úrovni pomáhajú pri skvalitňovaní auditov.

Nástroj harmonizácie

Z realizačných činností v členských štátoch možno zistiť, že medzi hlavnými cieľmi smernice (napríklad vytvorenie rovnakých podmienok pre európsku audítorskú prax) a samotnou podstatou smernice existuje nepopierateľné napätie, čoho výsledkom je minimálna harmonizácia. Navyše sa monitorovali realizačné opatrenia, ktoré nie sú vyslovene v rozpore s textom smernice, ale mohli by sťažovať plnenie jej cieľov. Konkrétnym príkladom sú obdobia pre striedanie.

Spravodajca preto chce vyjadriť pochybnosti o primeranosti minimálnej harmonizácie ako zvoleného legislatívneho nástroja.

Článok 95 zmluvy sa často využíva ako právny základe legislatívy pre vnútorný trh. Tento článok ponecháva rozhodnutie na Komisii, ktorý vhodný nástroj pre právny predpis si vyberie, nariadenie či smernicu. Keď sa zvolí forma smernice, charakter harmonizácie je často minimálna harmonizácia. Prax implementácie smerníc v členských štátov a uplatňovanie legislatívy EÚ vo všeobecnosti dokazujú, že smernice založené na minimálnej harmonizácii nie sú uprednostňovanými legislatívnymi nástrojmi. To ukazuje, že jednoznačné uplatňovanie hlavných ustanovení pre spoľahlivé fungovanie vnútorného trhu možno najlepšie zaručiť využívaním smerníc na základe úplnej harmonizácie alebo nariadení.

Zodpovednosť audítorov

Dnes existuje asi deväť členských štátov, ktoré majú v účinnosti plné obmedzenia zodpovednosti pre audítorov. Vo viacerých členských štátoch sa v súčasnosti pracuje na návrhoch právnych predpisov na tieto obmedzenia. V ďalších členských štátoch pokračuje živá diskusia o zodpovednosti audítorov.

V procese ďalšieho rozvoja vnútroštátnej legislatívy musí byť vyhliadkou maximálna konvergencia vnútroštátnych predpisov v súlade s cieľmi smernice. Preto by Komisia mala zverejniť hodnotenie tohto rozvoja vo veci jej odporúčania, aby Parlament mal k dispozícii informácie o stupni sledovania v členských štátoch. Ak by výsledkom nebola maximálna konvergencia, potom by Komisia mala posúdiť ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré budú účinnejšie.

(*)       Postup pridružených výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktoré prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že smernica bola prijatá ako reakcia na krízu súvisiacu s rozpadom spoločnosti Enron; zdôrazňuje, že súčasná finančná kríza zdôrazňuje význam vysokokvalitných účtovných a audítorských postupov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 12 členských štátov plne transponovalo smernicu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila jej okamžitú transpozíciu a vykonávanie;

2.  zdôrazňuje, že podľa nedávnych skúseností je potrebná častá a vysoko kvalitná súčinnosť medzi audítorským výborom a nezávislými členmi správnej rady, dozornou radou a audítormi, a že nevýkonní členovia správnej rady by mali dôkladne zvážiť možnosť, aby sa na ich schôdzach nezúčastňovali výkonní členovia správnej rady;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty vytvorili nezávislý verejný orgán dohľadu nad audítormi, ktorý by mal primerané prostriedky; zdôrazňuje, že túto medzeru je potrebné zaplniť a že by sa mala posilniť koordinácia medzi verejnými orgánmi dohľadu; naliehavo žiada o vzájomné uznávanie s orgánmi dohľadu tretích krajín;

4.  uznáva, že rozdiely v režimoch zodpovednosti v rámci členských štátov môžu viesť k regulačnej arbitráži a narušiť vnútorný trh, ale je si vedomý rôznych angažovaností v súvislosti s veľkosťou audítorských firiem a spoločností, ktorými sa zaoberajú; zdôrazňuje, že žaloby týkajúce sa zodpovednosti za škodu často prichádzajú z tretích krajín, kde hlavným motívom takýchto súdnych sporov je dohoda o podieloch právneho zástupcu na vysúdenej sume; nie je ochotný privítať takúto kultúru súdnych sporov v rámci Európskej únie a žiada zásadnejšie riešenie nepriaznivých účinkov takýchto praktík založených na poplatkoch;

5.  víta odporúčania Komisie o obmedzení občianskej zodpovednosti audítorov; povzbudzuje členské štáty, aby uplatňovali toto odporúčanie;

6.  zdôrazňuje, že dcérske spoločnosti kótované na burze sú predmetom štatutárnych auditov; odporúča, aby vnútroštátne právne predpisy vyžadovali, aby materské podniky takýchto dcérskych spoločností podliehali štatutárnym auditom, ktoré vykonajú audítori schválení v súlade so smernicou.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE