SPRÁVA o aplikovanom výskume v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva

26.1.2009 - (2008/2222(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajkyňa: Rosa Miguélez Ramos

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o aplikovanom výskume v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva

(2008/2222(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[1],

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)[2],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2008 s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (KOM(2008)0534) (stratégia morského a námorného výskumu),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. septembra 2002 s názvom Stratégia pre udržateľný rozvoj európskej akvakultúry (KOM(2002)0511),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2006 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 — 2013)[3],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie[4],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[5],

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z  25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva[6],

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín[7],

–   so zreteľom na správu zo svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu (Južná Afrika) od 26. augusta do 4. septembra 2002[8],

–   so zreteľom na Aberdeenske vyhlásenie, ktoré prijali 22. júna 2007 na konferencii EurOCEAN európske organizácie pre morský a námorný výskum, vedecké siete a mnoho vedcov z celej Európy,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6‑0016/2009),

A.  keďže Komisia sa už od štvrtého rámcového programu snažila stimulovať európsky výskum v oblasti rybolovu a akvakultúry, aby podporila spoločnú politiku rybného hospodárstva (SPRH),

B.   keďže v 7. rámcovom programe bol celý výskum v oblasti rybolovu a akvakultúry zaradený do širšieho kontextu výskumu v oblasti poľnohospodárstva (téma 2), zatiaľ čo oceánológia a riadenie pobrežných oblastí spadá do environmentálnej vedy,

C.  keďže kódex zodpovedného rybolovu Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO), ako aj dohoda o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve o ochrane a využívaní populácií rýb vyskytujúcich sa v oblastiach podliehajúcich jurisdikcii rôznych štátov a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zdôrazňujú potrebu rozvinúť výskum a zber údajov s výhľadom zdokonalenia vedeckých poznatkov v tejto oblasti,

D. keďže SPRH je jednou z politík Spoločenstva, ktoré sú najviac závislé od vedeckého výskumu a keďže vierohodnosť prijatých opatrení v rámci SPRH závisí od vysoko kvalitných vedeckých názorov,

E.   keďže SPRH sa riadi zásadami správneho riadenia, ktoré vyžadujú, aby rozhodovací postup vychádzal zo serióznych vedeckých názorov a včas prinášal výsledky,

F.  keďže vedecké údaje musia tvoriť základ pre stanovenie kvót a maximálneho udržateľného výnosu (MSY),

G. keďže rybári a vedci majú často protikladné odhady o stave mora a rybolovných zdrojov,

H. keďže stratégia pre morský a námorný výskum uznáva význam úsilia v rôznych morských a námorných odboroch a zároveň sa zameriava skôr na zlepšenie interakcie medzi morským a námorným výskumom než na už dobre zavedené oblasti výskumu,

I.   keďže centrá špičkového výskumu nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch predstavujú pre Európu v súvislosti s novou stratégiou morského výskumu mimoriadne užitočný prostriedok na pozorovanie morského prostredia,

J.   keďže budúca revízia SPRH, ktorá uprednostňuje regionálne riadenie založené na ekosystémoch, si vyžaduje pevnú základňu vedeckých poznatkov,

1.   je presvedčený, že je potrebné, aby sa v politikách v oblasti výskumu venovala väčšia pozornosť osobitným problémom rybného hospodárstva a akvakultúry vzhľadom na hospodársky, sociálny a politický význam tohto odvetvia v Únii;

2.   vyjadruje potešenie nad úsilím, ktoré vynaložila Komisia prostredníctvom svojej stratégie pre morský a námorný výskum na mobilizáciu prostriedkov v prospech lepšej integrácie morského a námorného výskumu;

3.  pripomína Komisii, že v súlade s nariadením (ES) č. 2371/2002 má právnu povinnosť postupovať pri svojich návrhoch v oblasti SPRH na základe kvalifikovaných vedeckých odporúčaní a na základe princípu obozretného konania; žiada Komisiu, aby zdôraznila a presadzovala význam vedeckých výskumov o stave mora a rybolovných zdrojov;

4.   je znepokojený reorganizáciou tematických oblastí v 7. rámcovom programe, ktorá spôsobuje, že výskum chovu rýb je oddelený od riadenia rybolovu a morskej ekológie, hoci jasné zameranie SPRH na prístup založený na ekosystémoch by práve naopak vyžadoval väčšiu integráciu;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 7. rámcový program nepovažuje rybolov ani akvakultúru za osobitné smery a iba spomína tematickú oblasť 2 Potraviny, poľnohospodárstvo a biotechnológia, ktorá by sa nepriamo a pri širšom výklade prípadne mohla týkať výskumu v oblasti rybolovu; konštatuje, že to isté sa týka tematickej oblasti 6 Životné prostredie (vrátane zmeny klímy);

6.   vyzýva Komisiu, aby prehodnotila 7. rámcový program pri príležitosti hodnotenia v polovici obdobia, ktoré sa má uskutočniť v roku 2010, a zohľadnila pritom toto uznesenie a venovala väčšiu pozornosť osobitným problémom rybolovu a akvakultúry;

7.   je presvedčený, že tak tvorcovia politiky, ako aj prevádzkovatelia v odvetví rybolovu nevyhnutne potrebujú praktickejší výskum a že vzhľadom na trvanie 7. rámcového programu je nevyhnutné začleniť do neho ciele, ktoré sa majú dosiahnuť;

8.   domnieva sa, že skutočnosť, že 7. rámcový program sa nezaoberá osobitne otázkou rybolovu a akvakultúry, spôsobuje, že sa nevytvára dostatočné množstvo výskumných projektov v týchto oblastiach, čo následne negatívne vplýva na význam a relevantnosť vybraných projektov;

9.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinného vykonávania SPRH je nevyhnutné zaviesť osobitné programy v oblasti aplikovaného výskumu a zabezpečiť ich financovanie prostredníctvom primeraných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že na tento účel je nevyhnutné zahrnúť do 7. rámcového programu pravidlá na rozdeľovanie prostriedkov;

10. žiada Komisiu, aby sa financovanie aplikovaného výskumu v oblasti SPRH v rámci 7. rámcového programu použilo ako nástroj na podporu synergie medzi výskumnými činnosťami členských štátov a na dosiahnutie kritickej masy nutnej na riešenie dôležitých výziev v oblasti multitematického morského výskumu;

11. odporúča, aby sa v oblasti morského vedeckého výskumu uprednostňoval nielen výskum týkajúci sa poznatkov o stave rybolovných zdrojov, ale tiež ekosystémových, obchodných, hospodárskych a sociálnych aspektov, ktoré sú pre riadenie rybolovu rozhodujúce, pretože majú zásadný význam;

12. domnieva sa, že najmä v oblastiach rybolovu a akvakultúry je potrebné uprednostňovať aplikovaný výskum, ktorého základným cieľom by malo byť zlepšenie vedeckých údajov, ktoré sú základom pri tvorbe právnych predpisov a riadení rybolovu, predovšetkým v súvislosti s plánmi na obnovu najviac ohrozených druhov;

13. konštatuje, že z krátkodobého hľadiska dochádza medzi rybármi a vedcami k zjavnému konfliktu záujmov, z dlhodobého hľadiska sú však ich ciele zlučiteľnejšie; zastáva názor, že konsenzus o stave mora musí byť základom politiky v oblasti rybného hospodárstva zameranej na trvalú udržateľnosť; žiada Komisiu o podporu lepšej spolupráce medzi rybármi a vedcami;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rybárom ukázali a lepšie vysvetlili, že je v ich záujme, aby pri hodnotení ich predpokladanej krátkodobej ekonomickej straty zohľadnili ekonomický prínos, ktorý môžu očakávať zo strednodobého alebo dlhodobého hľadiska;

15. zdôrazňuje znepokojujúci problém nedostatku mladých vedeckých pracovníkov v aplikovanom výskume v oblasti rybolovu, ktorý je spôsobený nedostatočnou príťažlivosťou kariéry v tejto oblasti v porovnaní so základným výskumom a inými vedeckými odbormi;

16. zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť zaujímavé a uznávané univerzitné programy, ktorých absolventi nájdu dobre odmeňované pracovné uplatnenie v tejto vedeckej oblasti;

17. je za politiku v oblasti vzdelávania, ktorá bude viac podnecovať mladých vedcov k tomu, aby sa zameriavali skôr na aplikovaný výskum v oblasti rybolovu, než na základný výskum;

18. povzbudzuje Komisiu k tomu, aby podporovala vytvorenie stabilnej európskej siete založenej na súčasnej fyzickej infraštruktúre členských štátov a určenej na pozorovanie a zhromažďovanie údajov o morskom prostredí, ktorá by uľahčila výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi odvetvia a európskymi výskumnými organizáciami a udržala by EÚ na poprednej pozícii v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby venovala v rámci tejto siete osobitnú pozornosť výskumným strediskám pôsobiacim v najvzdialenejších regiónoch;

19. pripomína, že je potrebné zjednotiť rôzne modely aplikovaného výskumu používané v členských štátoch s cieľom umožniť porovnávanie výsledkov a uľahčiť zhromažďovanie údajov;

20. vyzýva Komisiu, aby vedeckú obec povzbudzovala k vypracovaniu ďalších noriem spoločnej metodiky pre výskum v oblasti rybolovu a k zintenzívneniu spolupráce medzi vnútroštátnymi výskumnými ústavmi;

21. vyzýva Komisiu, aby zhromaždila osobitné informácie o tom, ako v súčasnosti funguje dialóg medzi vedeckými pracovníkmi a rybármi v jednotlivých členských štátoch a aby vypracovala zoznam najlepších postupov;

22. zdôrazňuje, že regionálne poradné výbory majú v kontexte aplikovaného výskumu významnú úlohu, a preto žiada, aby sa vedeckí pracovníci mohli stať riadnymi členmi týchto výborov;

23. so znepokojením poznamenáva, že celková výška príspevkov členských štátov na zber údajov v odvetví rybného hospodárstva od roku 2006 neustále klesá;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili rozpočtové prostriedky z rozpočtu Únie na zhromažďovanie údajov v odvetví rybného hospodárstva, najmä z rozpočtového riadku 11 07 02: Podpora riadenia zdrojov rybolovu (zlepšenie vedeckého poradenstva);

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. ES L 358 , 31.12.2002, s. 59.
• [2]  Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 400.
• [4]  Ú. v. EÚ C 180 E, 17.7.2008, s. 27.
• [5]  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
• [6]  Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.
• [7]  Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
• [8]  http://daccessdds.un.org/doc/UNDOC/GEN/N02/636/94/PDF/N0263694.pdf?OpenElement

DÔVODOVÁ SPRÁVA

„Tam, kde neexistuje veda, ktorá by sa mohla aplikovať, nemôže existovať ani aplikovaná veda.“

Bernardo Houssay, laureát Nobelovej ceny za medicínu (1947)

Takmer polovica obyvateľstva Spoločenstva býva v oblastiach v blízkosti dvoch oceánov a štyroch morí, ktoré spadajú do európskej právomoci. Tieto moria a oceány majú ako zdroj života významnú zmierňujúcu úlohu v súvislosti so zmenou klímy. Predstavujú zložité, ťažko zrozumiteľné systémy, a preto je pre nás ich správne riadenie jednou z hlavných výziev.

Zosúladenie zachovania ekosystémov s trvalo udržateľným využívaním zdrojov, zamedzenie vplyvu rôznych ľudských činností na morské prostredie a kontrola tohto vplyvu, zlepšenie úrovne poznatkov, technologického rozvoja a inovácie sú ďalšími otázkami, ktoré nie je možné vyriešiť bez účasti európskej vedeckej obce.

Pokiaľ ide o rybolovné zdroje v roku 2004 Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO) odhadovala, že viac ako 70 % týchto zdrojov bolo vyčerpaných, nadmerne využívaných alebo v štádiu obnovy. Okrem nadmerného rybolovu na zdroje vplývajú aj iné faktory, ako sú už spomínaná zmena klímy alebo ľudská činnosť, preto je nevyhnutné, aby boli k dispozícii spoľahlivé a úplné údaje.

Na druhej strane pobrežné oblasti sú vystavené rizikám vyplývajúcim z ich osobitnej zemepisnej polohy, ako sú prírodné katastrofy alebo nehody, pri ktorých dochádza k vážnemu znečisťovaniu morí. V tejto súvislosti si vyžaduje dohľad nad vodami Spoločenstva mobilizáciu všetkých existujúcich zdrojov vrátane výskumu.

Morským ekosystémom, ktoré sú obzvlášť citlivé, je potrebné venovať osobitnú pozornosť, najmä vzhľadom na to, že v budúcnosti sa pri prijímaní rozhodnutí bude nevyhnutne klásť dôraz na ekosystémy. Chránené morské oblasti je zase nevyhnutné jasne vymedziť prostredníctvom integrovaného prístupu, ktorý podporia jasné vedecké kritériá schopné ochrániť tieto oblasti pred činnosťami inými ako rybolov, ako sú cestovný ruch, ťažba ropy alebo vojenské činnosti.

Morský výskum ako hlavná os riadenia morí a oceánov

Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja spoločnej politiky rybného hospodárstva je účinný výskum na európskej úrovni. Spoločenstvo je zodpovedné za využívanie výhod, ktoré prináša výskum a inovácie, v záujme aktívnej ochrany našich morí a oceánov prostredníctvom integrovaného riadenia rybolovu, založeného na kvalitnom vedecko-technologickom rozvoji.

Výskum v oblasti rybolovu je taktiež nevyhnutný pri formulovaní odporúčaní a poskytovaní vedeckého poradenstva zákonodarcom. Najdôležitejší nástroj v oblasti rybolovu – spoločná politika rybného hospodárstva – si v záujme zlepšenia svojej účinnosti väčšie investície do vedy a morského výskumu.

V posledných 15 rokoch poskytla Komisia vedeckej obci významné materiálne zdroje na podporu rozhodnutí v oblasti riadenia rybolovu. Európski výskumní pracovníci zohľadnili nielen biologické hľadiská, ale aj výsledok rybolovných techník , biologický vplyv výlovov v rybárskych oblastiach a socioekonomické dôsledky rozhodnutí, ktoré sa majú prijať. Vývoj SPRH a ďalších príbuzných politík však viedol k vzniku nových potrieb v oblasti výskumu.

Potreba zodpovedného a kvalitného výskumu v oblasti rybolovu

Hoci medzi základným a aplikovaným výskumom existuje určitá polemika, je isté, že akýkoľvek typ výskumu musí vyústiť do poznatku, ktorý sa môže alebo musí aplikovať. Samotní vedci tvrdia, že najviac používané postupy boli výsledkom takzvaného základného výskumu, preto by sa tieto dva typy výskumov nemali oddeľovať. Aby sa vyriešili skutočné a aktuálne problémy, musia sa využiť všetky prostriedky bez ohľadu na „štýl“, ktorý sa použije.

Zdravé morské prostredie je nevyhnutné, aby sa mohol zhmotniť potenciál, ktorý nám oceány poskytujú: zachovanie zdrojov je nevyhnutné na zlepšenie dlhodobej konkurencieschopnosti. Tematická stratégia pre morské prostredie vyžaduje urýchlenú akciu zameranú na ekosystémy. Každý rozhodovací postup musí zahŕňať rozmer ochrany životného prostredia a zohľadňovať záujmy všetkých činností, ktoré majú vplyv na životné prostredie.

Záväzky prijaté EÚ na samite v Johannesburgu bude možné dosiahnuť len prostredníctvom zodpovedného a kvalitného morského výskumu: znalosť a štúdium vedeckých údajov sú nevyhnutné pre prístup založený na ekosystémoch, pre vytvorenie chránených morských oblastí, zaručenie trvalo udržateľného a prospešného využívania zdrojov a na riešenie všetkých otázok súvisiacich s prírodnými javmi alebo katastrofami vyvolanými ľudskými činnosťami. Úrovne maximálneho udržateľného výnosu (MSY) vyžadujú sústavné poskytovanie presných informácií.

Zhromažďovanie, uskladňovanie, šírenie/výmena, spracovanie a štúdium veľkého množstva informácií a údajov sú nevyhnutné na zabezpečenie rovnováhy medzi požiadavkami spoločnosti a prírodnými zdrojmi. Udržateľnosť zdrojov vyžaduje taktiež dobrú spoluprácu medzi odvetvím rybného hospodárstva, oceánológiou, výskumom v oblasti rybolovu, morskou ekológiou, výskumnými pracovníkmi v socioekonomickej oblasti, inštitúciami morského výskumu a združeniami.

Budúci výskum v oblasti rybolovu bude musieť zohľadniť aspekty týkajúce sa biotopov (zníženie vplyvu na morskom dne, určenie biologicky citlivých oblastí), náhodné úlovky zraniteľných druhov (vtákov, korytnačiek alebo morských cicavcov), zlepšenie výberu cieľových druhov (zamedziť vyhadzovaniu a vedľajším úlovkom) a integráciu, z hľadiska ekosystému, štúdií zdrojov so štúdiami oceánológie, biochémie a biodiverzity.

Potreba spolupráce

Zlepšenie vedeckých údajov týkajúcich sa rybolovu je naliehavou úlohou. Európa má pre trvalo udržateľné využívanie morských zdrojov k dispozícii potrebné výskumné tímy a poznatky. Morský výskum si však okrem stredísk na zhromažďovanie údajov a pozorovacích sietí vyžaduje širokú škálu drahých a špecializovaných zariadení, ktoré spotrebujú značnú časť investícií, a preto by sa ich spoločným používaním zvýšila efektívnosť ich nákladov.

Stabilná európska sieť založená na fyzických zariadeniach, ktoré už existujú v členských štátoch, a určená na pozorovanie a zhromažďovanie údajov o morskom prostredí by podporila výmenu informácií medzi odvetviami a európskymi výskumnými organizáciami a udržala by EÚ na poprednej pozícii.

Jej rozvoj a začatie činnosti by poslúžilo na podporu porozumenia a dialógu medzi vedeckou obcou, zákonodarcami a konečnými používateľmi vrátane priemyslu a obchodu. Zintenzívnenie spolupráce medzi výskumnými ústavmi by ďalej slúžilo na zjednotenie rôznych modelov aplikovaného výskumu platných v členských štátoch s cieľom umožniť porovnávanie výsledkov a uľahčiť zhromažďovanie údajov.

Jej úlohou by bola koordinácia osobitných úloh a poradenstvo pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva. Jej vytvorenie by nepoškodilo účasť výskumných inštitúcií v rôznych medzinárodných agentúrach a organizáciách a bolo by veľmi prospešné pre rozvoj európskej oceánológie.

Vzdelávanie a odborná príprava

Počet kvalifikovaných zamestnancov, ktorí sú nevyhnutní pre činnosti spojené s morským prostredím, neustále klesá vo všetkých oblastiach. V oblasti aplikovaného výskumu v oblasti rybolovu je znepokojujúci najmä nedostatok mladých výskumných pracovníkov – jav, ktorý odborníci pripisujú nedostatočnej príťažlivosti týchto profesií. Tento jav dospel v niektorých členských štátoch až do extrémnej situácie, keď ústavy špecializované na výskum v oblasti rybolovu museli ukončiť svoju činnosť pre nedostatok študentov.

Na zlepšenie tejto situácie by bolo potrebné vytvoriť zaujímavé a uznávané univerzitné programy, ktorých absolventi nájdu dobre odmeňované pracovné uplatnenie. Potrebujeme politiku v oblasti vzdelávania, ktorá bude podnecovať mladých vedcov, aby sa zameriavali na výskum v oblasti rybolovných zdrojov.

Preto je potrebné zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu, mobilitu a rekvalifikáciu, ako aj pracovné podmienky najmä vo výskumných činnostiach týkajúcich sa rybolovu, ale aj v iných príbuzných odvetviach. Takisto je potrebné zlepšiť viditeľnosť takýchto činností a stimuly určené vedeckým pracovníkom, čím sa zlepší oceánológia vo všeobecnosti,   najmä výskum v oblasti rybolovu.

Potreba primeraného financovania

Hoci veta Problémom sú ľudské zdroje, nie peniaze! dobre vystihuje situáciu, neznamená, že by výskum v tejto oblasti prekypoval finančnými zdrojmi. Nastolené otázky si vyžadujú okrem primeraného využívania vedeckých a technologických poznatkov rozhodnú finančnú pomoc zo strany ES a členských štátov.

Až doposiaľ boli rôzne výskumné ústavy financované dvoma spôsobmi: z národných fondov za to, že poskytovali vládam členských štátov vedecké informácie, a z fondov Spoločenstva prostredníctvom smernice o zhromažďovaní základných údajov a prostredníctvo účasti vo vedeckých výboroch.

Tretím finančným zdrojom bol rámcový program pre výskum. Štvrtý a piaty rámcový program obsahoval osobitné programy pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (FAIR) pre odvetvie aplikovaného morského výskumu s finančnými prostriedkami vo výške 130 a 150 miliónov EUR. V 6. rámcovom programe patrila politika rybného hospodárstva i naďalej medzi priority, hoci výška finančných prostriedkov klesla na 60 miliónov EUR Naopak v 7. rámcovom programe ani rybolov, ani akvakultúra nepatria medzi osobitné ciele. Iba tematická oblasť 2 Potraviny, poľnohospodárstvo a biotechnológia mohla pri voľnejšom výklade zahŕňať výskum v týchto oblastiach. Ani v tematickej oblasti 6 Životné prostredie (vrátane zmeny klímy) sa výslovne neuvádza výskum morských zdrojov a integrované riadenie pobrežných oblastí.

Vedci sa stretávajú s problémami pri predkladaní projektov v rámci 7. rámcového programu z dôvodu rôzneho zamerania výskumov, napríklad v oblasti akvakultúry má výskum len priemyselný charakter, alebo v oblasti rybolovu alebo oceánológie má multidisciplinárny a dlhodobý charakter. Až doposiaľ boli obidve oblasti pokryté rovnakými fondmi, čo umožnilo, aby sa dopĺňali, a boli koordinované GR pre rybné hospodárstvo, a nie GR pre výskum ako v súčasnosti.

Výsledkom je skutočnosť, že pre vedeckú obec je ťažšie zabezpečiť, aby sa osoby zodpovedné za vypracovanie podmienok predkladania návrhov dozvedeli o problémoch a potrebách tohto odvetvia. GR pre výskum sa naopak rozhodlo financovať v prvom rade základný výskum namiesto toho, aby vytvorilo priestor pre výskum zameraný na verejné politiky s cieľom napríklad posilniť z vedeckého hľadiska morskú stratégiu Spoločenstva alebo preskúmať prínos rybolovu pre zmenu klímy.

Stručne povedané, pre dosiahnutie cieľa morskej politiky EÚ, ktorým je produktívny rybolov v čistom morskom prostredí, je potrebné, aby vedeckí pracovníci, ktorí sa venujú tejto oblasti, mali prístup k horizontálnym finančným nástrojom v rámci 7. rámcového programu.

Zdôrazňujeme, že je potrebné urýchlene zaviesť osobitnú vedeckú politiku zameranú na rybolovné zdroje, pre ktorú sa vyčlenia značné finančné prostriedky. Podpora odbornej prípravy a vzdelávania v morskej oblasti zo strany EÚ umožní začleniť rôzne názory zo sociálnej, hospodárskej, morskej a obchodnej oblasti a prispeje k zlepšeniu všeobecného vnímania spoločnej politiky rybného hospodárstva a potreby jej zachovania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	21.1.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Iles Braghetto, Luis Manuel Capoulas Santos, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Avril Doyle, Emanuel Jardim Fernandes, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Pedro Guerreiro, Daniel Hannan, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Marianne Mikko, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Margie Sudre, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Cornelis Visser
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Eleonora Lo Curto, Raül Romeva i Rueda, Thomas Wise