o sledovaní národných akčných plánov energetickej účinnosti: prvé posúdenie

(2008/2214(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na uznesenie Rady zo 7. decembra 1998 o energetickej účinnosti v Európskom spoločenstve(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty Komisie priložené k uvedenému oznámeniu Komisie, a to analýzu akčného plánu (SEK(2006)1173), hodnotenie vplyvu akčného plánu (SEK(2006)1174) a jeho súhrn (SEK(2006)1175),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania Európskej rady 8. a 9. marca 2007 o prijatí akčného plánu Európskej rady (2007 – 2009) – Energetická politika pre Európu (7224/1/07),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch(2),

–– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou(4),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(6),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/1005/ES z 18. decembra 2006 o uzavretí Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskym spoločenstvom o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení(7),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (KOM(2006)0576),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(8), a najmä na jeho kapitolu III hlavy II o Programe Inteligentná energia – Európa,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac – Zelená kniha(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(11),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o prvom posúdení národných akčných plánov energetickej účinnosti vypracovaných na základe smernice č. 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (KOM(2008)11),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (KOM(2008)0019),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa (KOM(2008)0772),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0030/2009),

A. keďže Európska únia plytvá viac než 20 % svojej energie v dôsledku nedostatočnej energetickej účinnosti, a v prípade, že by splnila cieľ úspory energie vo výške 20 %, spotrebovala by o 400 milión ton ekvivalentu ropy (toe) primárnej energie menej, pričom zníženie emisií CO2 by predstavovalo približne 860 milión ton,

B.   keďže spotreba energie je v kombinácii s energetickým mixom v jednotlivých štátoch, ktorý je založený predovšetkým na konvenčných zdrojoch energie, naďalej hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov v Európskej únii,

C.  keďže sa stále zväčšuje komplexnosť rizík týkajúcich sa bezpečnosti a závislosti dodávok v súvislosti s dovozom zdrojov energie do EÚ,

D.  keďže väčší počet stimulov na investovanie do energetickej účinnosti počas finančnej krízy alebo recesie a v období nestabilných a nepredvídateľných cien ropy by mohol pomôcť podporiť hospodárstvo,

E.  keďže rast cien energie sa môže stať hlavným dôvodom chudoby; keďže zlepšenie energetickej účinnosti je najefektívnejším spôsobom, ako znížiť zraniteľnosť ľudí v núdzi,

F.   keďže zvýšenie energetickej účinnosti je zároveň z pohľadu nákladov najefektívnejší spôsob splnenia záväzných cieľov v oblasti znižovania emisií a obnoviteľnej energie, ktoré si stanovila EÚ,

G.  keďže zlepšenie energetickej účinnosti a využívanie možností, ktoré sú s ňou spojené, je v spoločnom záujme členských štátov; keďže by bolo vhodné uplatniť v členských štátoch rozdielne súbory opatrení, ktoré by odrážali ich rozličné hospodárske a klimatické podmienky,

H.  keďže opatrenia energetickej účinnosti môžu dosiahnuť želaný výsledok len vtedy, ak sa uplatňujú vo všetkých odvetvových politikách,

I.    keďže Komisia musí prijať opatrenia, aby motivovala väčší počet členských štátov k implementácii rozhodnutí prijatých v tejto oblasti, vzhľadom na to, že viaceré členské štáty nepredložili národný plán energetickej účinnosti,

J.    keďže medzinárodná hospodárska kríza a rastúca nestabilita cien zdrojov energie zvyšujú význam energetickej účinnosti, ktorá môže výrazne podporiť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych podnikov,

K.  keďže podľa oznámenia Komisie s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa existuje skutočné riziko, že sa nepodarí splniť cieľ energetickej účinnosti stanovený na rok 2020,

L.   keďže podľa návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov sú členské štáty povinné propagovať a podporovať energetickú účinnosť a úspory energie, aby mohli ľahšie splniť svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov,

M.  keďže obytné budovy majú potenciál úspory energie vo výške približne 27 %,

N.  keďže naďalej nejestvujú žiadne právne záväzné ciele v oblasti energetickej účinnosti na úrovni EÚ ani na vnútroštátnej úrovni,

O.  keďže jestvuje viditeľný nedostatok kapacity pre implementáciu projektov energetickej účinnosti,

1.   víta akčné plány, ktoré vypracovali členské štáty; zároveň je však znepokojený tým, že oneskorené predloženie týchto plánov a obsah viacerých národných akčných plánov naznačujú nedostatky, ktoré by mohli ohroziť splnenie cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a ochrany klímy; prízvukuje, že dôraz sa teraz musí klásť na účinnú realizáciu opatrení zameraných na energetickú účinnosť vrátane vyvíjania osvedčených postupov a zabezpečenia synergií a lepšieho informovania a poradenstva v oblasti energetickej účinnosti pre konečných spotrebiteľov;

2.   považuje za príhodné, aby sa v rámci revízie akčných plánov v roku 2009 podrobne preskúmal rozsah, v akom právne predpisy a akčné plány pokrývajú všetky možnosti šetrenia v oblasti energetickej účinnosti, a tiež rozdelenie úloh v oblasti implementácie a vynútiteľnosti práva medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi;

3.   nalieha na Komisiu, aby energetickú účinnosť a úspory energií považovala za základný kameň energetickej politiky v Európe; víta záväzok Komisie vypracovať revidované znenie akčného plánu pre energetickú účinnosť, ktorý je uvedený v jej oznámení s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa; žiada Komisiu, aby stanovila cieľ 20 % energetickej účinnosti do roku 2020 ako právne záväzný a bol súčasťou hodnotenia pokroku Spoločenstva pri dosahovaní tohto cieľa, ktoré musí vypracovať podľa rozhodnutia č. .../2009/ES o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov;

4.   víta zvýšenie ľudských zdrojov, ktoré Komisia vyčlenila na energetickú účinnosť, a ktoré napriek tomu, že stále nepostačuje na to, aby boli plne funkčné, viedlo k urýchleniu prípravy legislatívnych návrhov v oblastiach, ako sú ekodizajn výrobkov, energetická hospodárnosť budov a označovanie energetickej účinnosti, odvetvie dopravy a zariadení pre konečných spotrebiteľov; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach pretrváva potreba prijať ďalšie právne predpisy;

5.   považuje smernicu 2006/32/ES za dobrý regulačný rámec; zároveň poukazuje na to, že smernica sa uplatňuje na obmedzené časové obdobie do roku 2016 a v každom prípade sú jej ciele príliš obmedzené na to, aby sa podarilo do roku 2020 splniť cieľ zvýšiť energetickú účinnosť aspoň o 20 %, a preto bude v roku 2012 potrebná jej revízia vychádzajúca z komplexného štúdia skúseností členských štátov;

6.   víta skutočnosť, že poskytovatelia energie a odborné združenia vo viacerých členských štátoch začali na základe tejto smernice zlepšovať a koordinovať svoje vlastné inteligentné meracie systémy; konštatuje však, že v podmienkach súčasného regulačného rámca nie je pravdepodobné široké zavedenie inteligentného merania v domácnostiach; a podporuje preto povinné zavedenie inteligentných meračov vo všetkých budovách do 10 rokov od nadobudnutia účinnosti novej smernice, ktorou sa zmení a doplní smernica 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou; naliehavo žiada Komisiu, aby prísnejšie presadzovala požiadavky podľa článku 13 smernice 2006/32/ES a urýchlila tým uvedenie inteligentných meračov do používania;

7.   považuje za potrebné, aby Komisia podporovala povinné zavedenie inteligentných meračov a vypracovala komplexnú štúdiu skúseností členských štátov v tejto oblasti; domnieva sa, že budúce predpisy v tejto oblasti by mali požadovať povinné vybavenie domácností spotrebiteľov odčítateľnými displejmi spolu s meracími systémami a že Komisia by mala zamerať pozornosť aj na predpisy o kompatibilite meracích systémov a o dátovej komunikácií, diferencovaných tarifách a mikrovýrobe;

8.   domnieva sa, že treba podporovať ustanovenia, ktoré posilňujú úlohu verejného sektora ako vzoru; domnieva sa, že v kontexte rastúcich energetických nákladov by sa mali stanoviť kritériá energetickej účinnosti pre postupy verejného obstarávania inštitúcií verejného sektora;

9.   je si vedomý, že zvyšovanie energetickej účinnosti budov ponúka mimoriadne možnosti pre znižovanie emisií skleníkových plynov a boj proti zmene klímy z pohľadu adaptácie, ako aj riešenia príčin zmeny klímy;

10. pobáda členské štáty, aby podľa možnosti výraznou mierou využívali alternatívne zdroje obnoviteľnej energie, ako je vietor, biomasa, biopalivá a tiež energia z vĺn a prílivu;

11. víta skutočnosť, že Komisia pripravuje rozšírenie smernice o energetickej hospodárnosti budov a v oblasti normalizácie domov s nízkou energetickou náročnosťou a domov s nulovými emisiami CO2 a vyzýva na stanovenie požiadaviek týkajúcich sa tzv. budov s pozitívnou energetickou bilanciou pre celú EÚ, čím by sa mohli znížiť náklady konečných užívateľov; naliehavo žiada, aby sa jednak pre nové a tiež pre existujúce budovy stanovil presný časový rozvrh normalizácie a minimálne úrovne energie z obnoviteľných zdrojov;

12. zdôrazňuje, že obytné budovy patria medzi oblasti, v ktorých sa najviac plytvá energiou, a preto naliehavo žiada, aby sa zvýšila finančná podpora pre energetickú hospodárnosť budov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva a aby sa existujúce finančné stimuly porovnali so záväzkami uvedenými v národných akčných plánoch v rámci preskúmania akčných plánov Komisiou;

13. vyzýva najmä členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy na vytváranie tematických sietí v rámci svojich území ako súčasť spoločného postupu stanoveného pracovným programom Inteligentná energia pre Európu 2008 s cieľom sprostredkovávať informácie o postupoch iných regiónov EÚ pri účinnom využívaní energie a vymieňať si odborné znalosti a skúsenosti z tejto oblasti;

14. zdôrazňuje, že v energetických politikách v národných akčných plánoch, ktoré sa týkajú oblasti bývania, by malo byť ako priorita uvedené zvýšenie celkovej kvality obydlí, v ktorých žijú ľudia s nízkou úrovňou príjmov, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nepredvídateľné ceny palív veľmi výrazne zhoršia ekonomickú situáciu týchto domácností a môžu spôsobiť závažné sociálne problémy;

15. víta doplnenia právnych predpisov prijímané priebežne podľa plánu, ktoré obsahujú ustanovenia o označovaní zariadení a minimálnej energetickej účinnosti s ohľadom na akčný plán a rámcovú smernicu o ekodizajne a označovaní výrobkov; považuje za dôležité, aby sa rozšíril rozsah zariadení, na ktoré sa tieto právne predpisy vzťahujú, a aby sa zároveň monitorovali zvyky spotrebiteľov;

16. odporúča, aby Komisia s cieľom obmedziť využívanie tzv. pohotovostného režimu preskúmala možnosti regulácie externých zdrojov napájania, ktoré napájajú viacero zariadení; vyzýva Komisiu, aby v súlade so smernicou o ekodizajne (2005/32/ES) zabezpečila, že v týchto ustanoveniach bude obsiahnutý celý životný cyklus produktu, pokiaľ ide o dôsledky na energetickú účinnosť; v tomto zmysle vyzýva na doplnenie smernice o ustanovenia týkajúce sa celého životného cyklu produktu, zodpovednosti za produkt a možností jeho opravy;

17. domnieva sa, že je dôležité, aby podniky, na ktoré sa nevzťahuje európsky systém obchodovania s emisiami, boli zapojené do zvyšovania energetickej účinnosti, a to najmä tam, kde skryté náklady alebo iné ťažkosti bránia dosiahnutiu energetickej účinnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie takejto účinnosti je potrebné, aby sa okrem rozšírenia systému ekodizajnu zaviedol systém tzv. bielych certifikátov; je presvedčený, že v záujme toho by Komisia mala čo najskôr dokončiť príslušnú kontrolu; berie na vedomie skutočnosť, že energetická účinnosť môže zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o pomoc členským štátom pri plnení ich záväzných čiastkových cieľov v rámci spoločného úsilia; zdôrazňuje osobitný potenciál dosiahnuť zníženia, ktoré sú efektívne z hľadiska nákladov, prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti budov;

18. víta nariadenie č. 2008/xx/ES o normách pre emisie CO2 z automobilov a konzultácie o novej legislatíve s cieľom zlepšiť konkrétnu energetickú účinnosť vozidiel; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia istoty pre príslušné priemyselné odvetvie je dôležité čo najskôr stanoviť prísne budúce emisné ciele; vyjadruje sklamanie z toho, že doteraz nebol pre rok 2020 potvrdený limit 95 g pre CO2; so znepokojením však konštatuje, že nový právny predpis nevyváži rastúcu energetickú náročnosť dopravy;

19. víta vypracovanie Zelenej knihy o mestskej mobilite (KOM(2007)0551), ale poznamenáva, že ak sa neprijmú konkrétne a kvantifikovateľné ustanovenia, nebude možné mobilizovať rezervy v oblasti účinnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom môže podpora energeticky účinnej mestskej mobility a rozvoj verejnej dopravy získať významnejšie miesto v rámci štrukturálnej a kohéznej politiky a ako prisúdiť väčší význam účinnosti mobility v systéme podmienok Spoločenstva pre spolufinancovanie projektov;

20. zdôrazňuje, že rozšírenie informačných a komunikačných nástrojov umožnilo používať spôsoby vyberania mýta za nákladnú cestnú dopravu nielen na rýchlostných cestách; naliehavo žiada, aby sa preskúmali možnosti prijatia jednotných právnych predpisov o monitorovaní na vnútornom trhu;

21. víta návrh Komisie týkajúci sa podpory účinnej kogenerácie, podotýka však, že podpora tejto technológie môže mať význam vtedy, ak dokáže účinne prispieť k naplneniu primeraných potrieb týkajúcich sa vykurovania; konštatuje, že v systémoch ústredného vykurovania má účinnosť siete rovnako zásadný význam ako účinnosť zariadení používaných spotrebiteľom; domnieva sa, že omnoho väčší význam by sa mal pri prideľovaní financií zo štrukturálnych fondov prisudzovať účinnosti siete súčasných systémov ústredného vykurovania;

22. konštatuje, že jednotlivé sektorové politiky sú naďalej v rozpore s úsilím Európskej únie o dosiahnutie energetickej účinnosti; zastáva názor, že to isté platí aj pre súčasnú štruktúru štrukturálnej a kohéznej podpory;

23. domnieva sa, že malé a stredné podniky majú významné miesto pri zvyšovaní energetickej účinnosti, ale nie sú rovnako schopné plniť právne predpisy alebo nové normy v energetickom sektore; domnieva sa preto, že štruktúry, ktoré vzniknú na základe zákona o malých podnikoch (Small Business Act), by sa mali zaoberať tiež informáciami o energetickej účinnosti a kontaktmi s MSP v tejto oblasti;

24. vyzýva členské štáty, aby boli ambicióznejšie a svoje národné akčné plány pre energetickú účinnosť pretvorili na praktický nástroj plnenia nielen svojich plánov v oblasti energetickej účinnosti podľa smernice 2006/32/ES, ale tiež širších a dlhodobejších plánov, predovšetkým s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť o najmenej 20 % do roku 2020 a splniť záväzné ciele, pokiaľ ide o spoločné úsilie znižovať emisie CO2;

25. vyzýva členské štáty, aby sa neuspokojili s minimálnym národným indikatívnym cieľom úspor energie vo výške 9 % do roku 2016, ktorý stanovuje smernica 2006/32/ES, ale aby stanovili jednoznačné dočasné ciele, ktoré majú pomôcť splniť konečný cieľ;

26. považuje za potrebné, aby sa v národných akčných cieľoch sformulovali reálne a opodstatnené záväzné ciele a aby sa určili opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby sa zabezpečilo splnenie týchto cieľov;

27. považuje za mimoriadne dôležité, aby boli národné akčné plány prispôsobené geografickej, klimatickej a hospodárskej štruktúre a charakteristikám spotrebiteľov, ktoré sa môžu v jednotlivých regiónoch výrazne líšiť;

28. zdôrazňuje vzťah medzi energetikou a územnou súdržnosťou, ako naň upozorňuje Komisia vo svojej Zelenej knihe o územnej súdržnosti (KOM(2008)0616), pokiaľ ide o pozitívny vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti na trvalo udržateľný rozvoj a energetickú bezpečnosť, a význam dobre navrhnutej územnej stratégie a vytvorenie dlhodobých riešení pre všetky regióny;

29. považuje za potrebné, aby národné akčné plány dosiahli ciele energetickej účinnosti hospodárnym spôsobom a aby zabezpečili pridanú hodnotu k štátnej pomoci;

30. vyzýva členské štáty, aby do svojich existujúcich štruktúr pre kontakty medzi štátnymi inštitúciami a verejnosťou zaviedli informácie o energetickej účinnosti, osvedčených postupoch v týchto oblastiach a spotrebiteľských právach, ktoré sa ustanovili v oblasti energetiky a klímy;

31. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa na príprave národných akčných plánov – na rozdiel od súčasnej praxe viacerých členských štátov – veľkou mierou podieľali miestne a regionálne vlády, organizácie občianskej spoločnosti a hospodárski partneri, aby sa tým zabezpečila lepšia implementácia od najnižšej úrovne;

32. považuje za dôležité, aby sa v národných akčných plánoch venovala osobitná pozornosť chudobe spôsobenej zvyšujúcimi sa cenami energií a aby sa zabezpečila vhodná ochrana tých, ktorí sú chudobou ohrození; domnieva sa, že zvýšenie energetickej účinnosti a úrovne informovanosti o nej je mimoriadne dôležitou a naliehavou úlohou;

33. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty do svojich národných akčných plánov pre energetickú účinnosť začlenili vhodné finančné nástroje pre úspory energie, tak ako to požaduje článok 9 smernice 2006/32/ES; domnieva sa, že by sa tieto finančné nástroje mali vytvoriť tak, aby dokázali prekonať známe prekážky brániace zvýšeniu energetickej účinnosti, akými je napríklad rozpor medzi majiteľom a nájomníkom, pokiaľ ide o náklady a prínosy, a nevyhnutnosť dlhšieho obdobia splácania investícií do rekonštrukcie starších a ťažšie rekonštruovateľných nehnuteľností tak, aby vyhovovali novým štandardom energetickej účinnosti;

34. domnieva sa, že je potrebné, aby sa v národných akčných plánoch kládol osobitný dôraz na to, akým spôsobom chcú vlády podporovať investície do energetickej účinnosti pri malých a stredných podnikoch; zdôrazňuje preto, že pri príprave národných akčných plánov je týmto investíciám potrebné venovať osobitnú pozornosť;

35. s ľútosťou poznamenáva, že vo väčšine členských štátov sú finančné prostriedky vyčlenené na projekty týkajúce sa energetickej účinnosti stále nedostatočné a primerane nezohľadňujú regionálne rozdiely; vyzýva členské štáty a regióny, aby sa sústredili na realizáciu svojich operačných programov o inovačných opatrení s cieľom vyvinúť riešenia na zabezpečenie nákladovo efektívneho zvyšovania energetickej účinnosti;

36. zdôrazňuje, že je odteraz potrebné účinne realizovať tieto opatrenia vrátane vyvíjania osvedčených postupov a zabezpečenia synergií, organizovať informačnú výmenu a koordinovať rozdielne a rozptýlené subjekty, ktorých sa energetická účinnosť týka;

37. zdôrazňuje potrebu uviesť v druhých národných akčných plánoch v roku 2011 komplexnejšie a jasnejšie záväzky a vytvoriť tým priaznivé podnikateľské prostredie a predvídateľné investičné podmienky pre účastníkov trhu;

38. zdôrazňuje, že súkromný sektor by mal s podporou vnútroštátnych opatrení zohrávať významnú úlohu pri investovaní do nových technológií trvalo udržateľnej energie a pri ich vývoji, pričom by mal zároveň vyvíjať inovatívnu činnosť vedúcu k prijatiu prístupu, ktorý by bol väčšmi zameraný na energetickú účinnosť;

39. zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú zohrávajú verejné orgány EÚ, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, pri zabezpečovaní realizácie nevyhnutnej inštitucionálnej podpory iniciatív v oblasti energetickej účinnosti, ako sa to uvádza v smernici 2006/32/ES; odporúča, aby sa v jednotlivých oblastiach príslušných regionálnych a miestnych orgánov, ktoré sú zamerané na zvyšovanie informovanosti občanov a zmenu ich návykov, posilnili postupné informačné a vzdelávacie kampane, napríklad používaním ľahko zrozumiteľných označení energetickej účinnosti, pomocou pilotných iniciatív a vzdelávania v oblasti energií;

40. vyzýva členské štáty, aby vyvíjali dlhodobé informačné kampane o energetickej účinnosti, ktoré by boli zamerané na energetickú účinnosť verejných i súkromných budov a tiež na presviedčanie verejnosti, že energetická účinnosť im môže priniesť skutočné úspory;

41. vyzýva Komisiu, aby zverejnila podrobnú analýzu prvého kola predložených plánov s cieľom v plnom rozsahu odhaliť dôvody oneskorovania a podniknúť rázne kroky proti ďalším oneskoreniam a nedostatkom;

42. žiada Európsku komisiu, aby na úrovni Spoločenstva a členských štátov preskúmala súlad každej sektorovej politiky s cieľmi energetickej účinnosti, v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné podrobné preskúmanie programov pomoci Spoločenstva;

43. žiada Komisiu, aby podstatne zvýšila podiel financovania zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu určeného na zlepšenie energetickej účinnosti existujúcich budov v zmysle článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja(12), a aby požadovala od členských štátov, aby túto možnosť v plnej miere využívali;

44. vyzýva členské štáty a regióny, aby najmä využívali štrukturálne fondy na vytváranie tematických sietí v rámci svojich území ako súčasť spoločného postupu stanoveného pracovným programom Inteligentná energia pre Európu 2008 s cieľom sprostredkovávať informácie o postupoch ostatných regiónov EÚ pri účinnom využívaní energie a vymieňať si odborné znalosti a skúsenosti z tejto oblasti;

45. žiada Komisiu, aby na ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov podporila ciele v oblasti energetickej účinnosti, posilnila v tejto súvislosti kritériá priorít a realizáciu konkrétnych opatrení a technológií na úsporu energie a podporu ich efektívneho využívania, a to aj prostredníctvom podpory partnerstiev v projektoch, ako sú renovácia budov, modernizácia pouličného osvetlenia, ekologická doprava, modernizácia zariadení mestského vykurovania, výroby tepla a elektrickej energie;

46. vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia a poskytla členským štátom inštitucionálnu kapacitu na prípravu a vykonávanie účinných národných akčných plánov vrátane oficiálneho monitorovania a kontroly kvality jednotlivých opatrení, okrem iného aj tých, ktoré vyplývajú z povinností týkajúcich sa energetických certifikátov budov a na podporu vzdelávacích a školiacich programov v oblasti energetickej účinnosti pre verejnosť; vyzýva Komisiu, aby vytvorila verejnú databázu opatrení členských štátov v oblasti energetickej účinnosti a/alebo kritických miest ich uplatňovania;

47. vyzýva Komisiu, aby stanovila minimálne požiadavky na harmonizovaný formát, metodiku a postup hodnotenia národných akčných plánov pre energetickú účinnosť; poznamenáva, že sa tým zníži administratívna záťaž členských štátov, zabezpečí sa dobrý základ národných akčných plánov pre energetickú účinnosť a umožní sa porovnávacia analýza; je presvedčený, že tento harmonizovaný formát a metodológia si vyžadujú kapitoly rozdelené podľa odvetví a musia rozlišovať medzi politikami a opatreniami v oblasti energetickej účinnosti, ktoré už prijali členské štáty, na jednej strane a novými a dodatočnými politikami a opatreniami na strane druhej; upozorňuje na príslušné ustanovenia smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že kontrola národných akčných plánov Komisiou a v prípade potreby ich odmietnutie v momente ich predloženia by zabezpečili kvalitnejšiu implementáciu smerom nadol; vyzýva na koordináciu národných akčných plánov a správ, ktoré vyžadujú rozličné legislatívne nástroje, súvisiacich s cieľmi v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby vykonala krížové porovnanie akčných plánov pre energetickú účinnosť s ďalšími nástrojmi, napríklad národnými akčnými plánmi a so správami vrátane správ predložených v súvislosti s Kjótskym protokolom a s dokumentmi národného strategického referenčného rámca v rámci štrukturálnych fondov;

48. vyzýva Komisiu, aby s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity vypracovala spoločné zásady týkajúce sa metód merania úspor energie; konštatuje, že potreba kvantifikácie a overovania úspor energie vyplývajúcich zo zvýšenia energetickej účinnosti nie je v záujme len v rámci pôsobnosti smernice 2006/32/ES, ale aj vo vzťahu k meraniu miery splnenia 20 % cieľa pre úspory energie do roku 2020 a všetkých budúcich cieľov v oblasti úspor energie;

49. naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v národných akčných plánoch pre energetickú účinnosť bude využitý jasný a premyslený prístup, a najmä to, aby boli požiadavky smernice 2002/91/ES vrátane všetkých jej budúcich prepracovaných znení plne včlenené do národných akčných plánov pre energetickú účinnosť tak, aby opatrenia uvedené v národných akčných plánoch pre energetickú účinnosť skutočne dopĺňali zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré už požadujú platné vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy Spoločenstva;

50. nalieha na Európsku komisiu, aby trvala na tom, že v národných akčných plánoch pre energetickú účinnosť musí byť jasne uvedené, ako sa má plniť povinnosť uvedená v smernici 2006/32/ES, t.j. ako má verejný sektor ísť vzorom, a tiež aby predložila návrh právneho predpisu Spoločenstva, ktorým by sa zaručila vedúca úloha verejného sektora v oblasti investícií do energetickej účinnosti;

51. pobáda Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako by sa dali posilniť postupy verejného obstarávania o súbor podmienok týkajúcich sa energetickej účinnosti, čo by sa malo dosiahnuť uprednostňovaním ekologických produktov vo verejnom obstarávaní vrátane povinného uplatňovania noriem energetickej účinnosti a povinného začlenenia energetických nákladov počas životného cyklu výrobkov do hodnotenia investícií; zdôrazňuje, že verejné orgány na všetkých úrovniach by mali byť príkladom a zavádzať do svojich postupov ekologické verejné obstarávanie;

52. vyzýva Komisiu, aby preskúmala zdroje Spoločenstva určené na výskum a vývoj s cieľom posilniť zdroje vyčlenené na zlepšenie energetickej účinnosti v nasledujúcom sedemročnom finančnom výhľade;

53. domnieva sa, že Komisia by mala motivovať tie členské štáty, ktoré doteraz neschválili svoj národný plán energetickej účinnosti, aby vykonali rozhodnutia prijaté v tejto oblasti;

54. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 394, 17.12.1998, s. 1. (2) Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16. (3) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65. (4) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004,s. 50. (5) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29. (6) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64. (7) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 24. (8) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15. (9) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1. (10) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273. (11) Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 876. (12) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

Všeobecné poznámky

Dokument Európskej komisie nazvaný Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu jasne dokazuje, že občania Európy plytvajú miliardami eur tým, že energiu, ktorú majú k dispozícii, nevyužívajú účinne. Energetická účinnosť by preto mala byť jedným z hlavných pilierov energetickej politiky EÚ, ktorá sa koncipuje. Zlepšením energetickej účinnosti by sme posilnili bezpečnosť dodávok v Európe. Nedostatok účinných opatrení znamená, že závislosť Európy od dovozu energie, ktorá sa v súčasnosti pohybuje okolo 50 %, by sa mohla počas nasledujúcich 20 až 30 rokov zvýšiť až na 70 % a v prípade niektorých členských štátov môže byť miera závislosti ešte vyššia. Rozumnejšou spotrebou energie by sa zároveň mohla znížiť záťaž životného prostredia. Zlepšenie energetickej účinnosti je jedným z najúčinnejších spôsobov zníženia emisií skleníkových plynov, a teda aj splnenia ambicióznych plánov EÚ v oblasti klímy. Opatrenia prijaté v tejto oblasti môžu zároveň výrazne ovplyvniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, a tým prispieť k dosiahnutiu lisabonských cieľov. Zlepšenie energetickej účinnosti by rovnako mohlo znížiť zaťaženie najzraniteľnejších spotrebiteľov, čím by sa dalo zabrániť rozvoju energetickej chudoby.

Opatrenia prijaté v oblasti energetickej účinnosti by mohli prispieť k dosiahnutiu veľkého počtu celkových cieľov EÚ. Domnievame sa, že ciele stanovené v smernici EÚ z roku 2006 o spotrebe energie sú rozumné a dajú sa dosiahnuť. Považujeme za vhodné, aby členské štáty vo svojich národných akčných plánoch zhrnuli plánované opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti. Správne rozhodnutia sa dajú robiť len vtedy, ak inštitúcia zodpovedná za vypracovanie národných akčných plánov predloží dokumenty, ktoré majú náležitú podporu vlády a ktoré sú vypracované v spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi aktérmi a na základe dôkladného posúdenia.

Národné akčné plány

Hlavnou požiadavkou pre národné akčné plány energetickej účinnosti je, aby sa v nich riadne zohľadnili rôzne geografické, hospodárske a sociálne podmienky v členských štátoch. Určite bude treba uplatniť zásadu subsidiarity, lebo rozdielne podmienky si môžu vyžadovať, aby boli opatrenia uvedené v rôznom poradí podľa ich dôležitosti. Príklad: v niektorých členských štátoch je podiel verejnej hromadnej dopravy stále priaznivý, ale rýchlo sa znižuje, a preto by sa v tejto oblasti mali čo najskôr podniknúť konkrétne kroky. V iných krajinách si naproti tomu rázne kroky vyžaduje stav distribučnej siete alebo požiadavky spotrebiteľov. Národné akčné plány musia okrem toho stanoviť reálne ciele. Táto podmienka je veľmi dôležitá najmä v oblasti energetickej účinnosti, lebo zmena podmienok (napr. zmena ceny nosičov energie alebo zmena klímy) môže zásadným spôsobom ovplyvniť rozumný rozsah opatrení. Členské štáty musia zároveň disponovať primeranými prostriedkami na dosiahnutie cieľov. Nedostatkom viacerých národných akčných plánov je, že ambiciózne plány nesprevádzajú jasne viditeľné praktické kroky. Okrem toho je nevyhnutné, aby plány energetickej účinnosti obsahovali usmernenia pre každý dôležitý sektor. Vyžaduje si to pružný inštitucionálny rámec a viacero typov regulátorov.

V národných akčných plánoch by sa mala venovať osobitná pozornosť odvetviu dopravy. Zhodujú sa na tom orgány s rozhodovacou právomocou aj odborníci. My sa však obávame, že tejto oblasti sa dostatočne komplexne venuje len niekoľko krajín. Je to nedostatok, ktorý potvrdzujú aj dokumenty, ktoré Komisia doteraz dostala. Okrem malého počtu technologických predpisov sa prijali len nedokonalé opatrenia, ktoré zabezpečujú, aby externé náklady na dopravu niesli znečisťovatelia. Touto otázkou sa treba zaoberať, lebo doprava ako celok zostane aj v budúcnosti vyňatá z európskeho systému obchodovania s emisiami. Preto treba v členských štátoch prijať účinné právne predpisy.

Akčné plány musia klásť osobitný dôraz na úlohu malých a stredných podnikov (MSP) v oblasti energetickej účinnosti. Je to o to dôležitejšie, že zvyšujúce sa ceny postihujú tieto podniky, ktoré majú menšiu schopnosť lobovať, najviac. Ak sa sektor MSP nestotožní s otázkou energetickej účinnosti, môže to mať citeľný vplyv na dosiahnutie stanovených cieľov. Akčné plány musia obsahovať aj myšlienky týkajúce sa požiadaviek na energetickú účinnosť budov. Toto je mimoriadne dobrá príležitosť pre nové členské štáty. Príliš extravagantné bytovky sú smutným dôkazom plytvania energiou. Akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa takýchto budov musí brať ohľad na občanov, ktorí v nich bývajú. Úsilie v oblasti energetickej účinnosti nemožno oddeliť od sociálnej politiky. Vytvorenie náležitého legislatívneho rámca nezávisí len od toho, ale aj od zohľadnenia štrukturálnych vlastností a štruktúry vlastníctva fondu budov.

Významné množstvo energie sa spotrebuje v odvetví služieb, a preto sa musí v akčných plánoch jasne uviesť, aké úpravy plánuje konkrétna vláda prijať v nadchádzajúcich rokoch.

Akčné plány by mali zaviesť jasné rozdelenie úloh medzi verejným sektorom, podnikmi a občanmi. Verejný sektor musí pri zlepšovaní energetickej účinnosti zohrávať vedúcu úlohu. Dalo by sa preto uvažovať o zavedení určitých požiadaviek na energetickú účinnosť do verejného obstarávania. Tento bod sa doteraz objavil len v niekoľkých akčných plánoch. Vlády majú tiež základnú zodpovednosť z hľadiska poskytovania informácií. Informačné kampane, ako aj internetové stránky alebo informačné miesta venované energetickej účinnosti by mohli významne prispieť k formovaniu správania spotrebiteľov. Okrem toho je úlohou vlády viesť skutočný dialóg s občianskym sektorom, ktorý má veľký rozsah skúseností.

Jednou z úloh, ktoré pripadajú vládam členských štátov, je znížiť úroveň energetickej chudoby prostredníctvom podpory energetickej účinnosti. Preto je veľmi dôležité, aby vlády informovali obyvateľstvo o úzkej súvislosti medzi výškou účtu za energie a opatreniami navrhnutými v akčných plánoch. Zvýšenie finančnej pomoci na podporu investícií medzi občanmi môže byť účinné z hľadiska energie aj sociálnej politiky. Platí to aj v prípade, že viacero členských štátov využíva veľký podiel zdrojov na priame dotácie cien energie. Zlepšenie energetickej účinnosti však nie je výlučne úlohou vlád. Vyžaduje si aj aktívnu účasť hospodárskych aktérov a obyvateľstva.

Tvorba právnych predpisov EÚ

Európska komisia nedávno pripravila viacero legislatívnych iniciatív týkajúcich sa energetickej účinnosti. Oprávnene by od nich mohlo očakávať, že vytvoria zosúladia požiadavky energetickej účinnosti so sektorovými politikami a programami podpory. V súčasnosti to však, bohužiaľ, nie je pravda. Príklad: v odvetví dopravy sa nedá očakávať žiadny významný pokrok, kým sa v programoch podpory EÚ, ktoré doprava vo výraznej miere využíva, nezohľadnia požiadavky (opäť) EÚ v oblasti energetickej účinnosti.

Posilnenie systému obchodovania s emisiami prispieva nielen k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti klímy, ale zároveň môže mať pozitívny vplyv na energetickú účinnosť podnikateľského sektora EÚ. Členské štáty by mali stanoviť prísne požiadavky na zníženie emisií a zlepšenie energetickej účinnosti pre tých znečisťovateľov, na ktorých sa nevzťahuje systém obchodovania s emisiami.

V súvislosti s platnými právnymi predpismi EÚ možno uviesť veľa pozitívnych príkladov. Skúsenosti dokazujú, že právne predpisy EÚ o označovaní energetickej spotreby zariadení výrazne ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľa pri výbere výrobku. Bolo by vhodné rozšíriť tieto právne predpisy tak, aby sa vzťahovali aj na iné výrobky, a prispôsobiť ich technologickému pokroku. Ak však kategória obsahuje príliš veľa výrobkov, označenia by mohli stratiť svoju usmerňujúcu funkciu.

Významnú úlohu zohrávajú aj právne predpisy Spoločenstva o energetickej hospodárnosti budov. V tejto oblasti by bolo vítané, keby sa rozšíril okruh budov, na ktoré sa tieto právne predpisy vzťahujú. K úspechu politiky energetickej účinnosti by mohli prispieť aj posilnenie smernice o ekodizajne a priebežné prispôsobovanie technologickému pokroku.

Návrh týkajúci sa emisií z motorových vozidiel vyvolal v Európskom parlamente veľkú diskusiu. Nesmieme byť ľahostajní k budúcim právnym úpravám vzťahujúcim sa na autá. Tento právny akt má okrem kritérií energetickej účinnosti zásadný význam aj z hľadiska politiky v oblasti klímy. Plány Európskej komisie na prijatie právnych predpisov o pneumatikách, zohľadňujúcich energetickú účinnosť, treba privítať. Počet najazdených kilometrov aj počet áut sa zvyšujú, a preto treba prijať v oblasti dopravy také opatrenia, ktoré rozšíria rozsah opatrení, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú. Dobre sa to dá ilustrovať na tomto príklade: v období rokov 1995 až 2004 sa účinnosť palív zvýšila o 12,4 %, ale nestačilo to na vyváženie nárastu dopravy a veľkosti vozidiel, a emisie CO2 z cestnej dopravy sa zvýšili o 26 %.

Okrem toho treba maximálne zdôrazniť skutočnosť, že podpora výskumu a vývoja môže priniesť podstatné úspory energie. Ak by úsilie členských štátov doplnila aj koordinácia na úrovni Spoločenstva, mohlo by sa podariť dosiahnuť oveľa pozoruhodnejšie výsledky. Treba zdôrazniť, že v dôsledku opatrení zavedených v nadväznosti na ropnú krízu v 70. rokoch 20. storočia sa dramaticky znížila energetická náročnosť európskeho priemyslu. Venovaním väčšej pozornosti výskumu a vývoju by sa mohlo urýchliť prenikanie energeticky účinných výrobkov a služieb na európsky trh.

Úlohy Európskej komisie

Politika energetickej účinnosti by mohla byť úspešná, keby sa dohodlo jednotné smerovanie, ktoré by sa uplatnilo v postupoch tvorby právnych predpisov EÚ aj v národných akčných plánoch. Európska komisia musí pri tom zohrať kľúčovú úlohu. Je nevyhnutné, aby Komisia uskutočnila dôkladnejšiu a analýzu národných akčných plánov vychádzajúcu z vedeckých poznatkov. Osobitnú pozornosť treba venovať preskúmaniu toho, či majú členské štáty dostatočnú inštitucionálnu kapacitu na realizáciu záväzkov, ktoré prijali. Môžeme predpokladať, že sa zatiaľ neuskutočnila nijaká podrobná analýza, a to najmä preto, že mnohé členské štáty predložili svoje plány neskoro. Komisia musí preskúmať aj to, či sú programy podpory v súlade s cieľmi energetickej účinnosti, a to na úrovni Spoločenstva aj členských štátov.

Komisia musí tiež prehodnotiť finančné prostriedky Spoločenstva určené na výskum a vývoj, aby mohla v nasledujúcom sedemročnom finančnom výhľade prideliť rozsiahlejšiu úlohu energetickej účinnosti. Rovnako je potrebné, aby Komisia odhalila dôvody oneskoreného predloženia akčných plánov a podnikla rázne kroky, ktoré zabránia ďalším nedostatkom.

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje významný potenciál, ktorý predstavuje energetická účinnosť v širokom spektre odvetví; kladie dôraz na to, že perspektívnu dlhodobú stratégiu, ktorá zabezpečí konzistentnosť projektov a prinesie najlepšie výsledky, možno uskutočňovať len prostredníctvom vyššej technologickej inovácie a prijatia holistického a koordinovaného prístupu zahrnujúceho miestne, regionálne a vnútroštátne politiky a politiku Spoločenstva;

2.   zdôrazňuje skutočnosť, že energetickou účinnosťou sa treba zaoberať ako s európskou a globálnou prioritou, pričom sa musí zohľadniť nárast celkového dopytu po energii, rastúce ceny ropy a plynu a vplyv zmeny klímy;

3.   zdôrazňuje vzťah medzi energetikou a územnou súdržnosťou, ako ho vyzdvihuje zelená kniha o územnej súdržnosti, pokiaľ ide o pozitívny vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti na trvalo udržateľný rozvoj, energetickú bezpečnosť, význam dobre navrhnutej územnej stratégie a vytvorenie dlhodobých riešení pre všetky regióny;

4.   vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi a inými príslušnými subjektmi v rámci vnútroštátnych plánov energetickej účinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa pri predkladaní opatrení na zabezpečenie vyššej energetickej účinnosti venovala primeraná pozornosť reakcii na osobitné charakteristiky a problémy všetkých regiónov vrátane ostrovných, horských a najvzdialenejších regiónov a regiónov nových členských štátov;

5    s ľútosťou poznamenáva, že vo väčšine členských štátov sú finančné prostriedky vyčlenené na projekty týkajúce sa energetiky, najmä projekty súvisiace s energetickou účinnosťou, stále nedostatočné a primerane nezohľadňujú regionálne rozdiely; keďže politika súdržnosti ponúka rámec na financovanie projektov súvisiacich s energetickou účinnosťou, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a tiež s energetickou infraštruktúrou, vyzýva členské štáty a regióny, aby sa sústredili na realizáciu svojich operačných programov o inovačných opatreniach s cieľom vyvinúť hospodárne riešenia energetickej účinnosti; zdôrazňuje, že súkromný sektor podporovaný vnútroštátnymi opatreniami by mal zohrávať významnejšiu úlohu pri investovaní do nových technológií trvalo udržateľnej energie a ich vývoji, pričom by mal tiež inovatívne prijať prístup viac zameraný na energetickú účinnosť; je presvedčený, že len to môže vytvoriť prospešnú situáciu pre verejný i súkromný sektor;

6.   podnecuje členské štáty, aby podľa možnosti výraznou mierou využívali alternatívne zdroje obnoviteľnej energie, ako je vietor, biomasa, biopalivá a tiež energia z vĺn a prílivu;

7.   vyzýva členské štáty, aby vytvorili dlhodobé informačné kampane o energetickej účinnosti, ktoré by sa zamerali na energetickú účinnosť verejných i súkromných budov a ktoré by tiež presvedčili verejnosť, že energetická účinnosť im môže priniesť úspory; ďalej vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby podporovali zavádzanie vnútroštátnych a regionálnych programov na vytvorenie mechanizmov, ktoré stimulujú investície štrukturálnych fondov do sektora viacrodinných a sociálnych bytov, do inovačných a výskumných projektov z oblasti energetickej účinnosti a pre podniky energetických služieb s cieľom podporovať zelené technológie a miestny trvalo udržateľný rozvoj;

8.   vyzýva najmä členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy na vytváranie tematických sietí v rámci svojich území ako súčasť spoločného postupu stanoveného pracovným programom Inteligentná energia pre Európu 2008 s cieľom sprostredkovávať informácie o postupoch iných regiónov EÚ pri účinnom využívaní energie a vymieňať si odborné znalosti a skúsenosti z tejto oblasti;

9.   žiada Komisiu, aby na ďalšie programovacie obdobie štrukturálnych fondov podporila ciele v oblasti energetickej účinnosti, posilnila v tejto súvislosti kritériá priorít a realizáciu konkrétnych opatrení a technológií na úsporu energie a podporu ich efektívneho využívania, a to aj prostredníctvom podpory partnerstiev v projektoch, ako sú renovácia budov, modernizácia pouličného osvetlenia, ekologická doprava, modernizácia zariadení mestského vykurovania, výroby tepla a elektrickej energie;

10. zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú zohrávajú verejné orgány EÚ, a to najmä na regionálnej a miestnej úrovni, pri posilňovaní poskytovania nevyhnutnej inštitucionálnej pomoci iniciatívam v oblasti energetickej účinnosti, ako sú opísané v smernici 2006/32/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách; odporúča, aby sa v jednotlivých oblastiach príslušných regionálnych a miestnych orgánov posilnili cielené informačné a vzdelávacie kampane, napríklad používaním ľahko zrozumiteľných označení o energetickej účinnosti, pomocou pilotných iniciatív a školení v oblasti energetiky, zameraných na zvýšenie informovanosti občanov a zmenu ich návykov;

11. zdôrazňuje kľúčovú úlohu dopravného odvetvia pri znižovaní energetickej spotreby a podpore energetickej účinnosti;

12. domnieva sa, že verejné orgány na všetkých úrovniach by mali v závislosti od svojich finančných podmienok byť príkladom a vo svojich priestoroch využívať energeticky účinné zariadenia, zavádzať do svojich postupov ekologické verejné obstarávanie a vo svojich každodenných aktivitách podporovať úsporu energie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE