Postup : 2008/2288(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0062/2009

Predkladané texty :

A6-0062/2009

Rozpravy :

PV 12/03/2009 - 5
CRE 12/03/2009 - 5

Hlasovanie :

PV 12/03/2009 - 7.16
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0140

SPRÁVA     
PDF 215kDOC 154k
25. februára 2009
PE 414.185v02-00 A6-0062/2009

s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou

(2008/2288(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Maria Eleni Koppa

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE
 Dôvodová správa
 NÁVRH ODPORÚČANIA PRE RADU (B6-0449/2008)
 STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou

(2008/2288(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložila Véronique De Keyser v mene skupiny PSE o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou (B6-0449/2008),

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou(1),

–   so zreteľom na Medziregionálnu rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spoločným trhom Južnej Ameriky a jeho účastníckymi štátmi na strane druhej(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2007 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Brazílie (KOM(2007)0281),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré vydal 1. samit EÚ – Brazília, konaný 4. júla 2007 v Lisabone,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o piatom samite Latinská Amerika a Karibik – Európska únia v Lime(5),

–   so zreteľom na vyhlásenie z Limy, ktoré bolo prijaté na piatom samite krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie v Peru 16. mája 2008,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré vydal 2. samit EÚ – Brazília, konaný 22. decembra 2008 v Riu de Janeiro,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0062/2009),

A. keďže Brazília zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu na regionálnej i celosvetovej úrovni a stala sa kľúčovým partnerom pre EÚ,

B.  keďže Brazília a Európska únia sú partnermi, ktorí majú rovnakú predstavu o svete a môžu podporovať zmeny a riešenia na svetovej úrovni,

C. keďže prvý samit EÚ – Brazília bol začiatkom strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou vychádzajúceho zo vzájomných úzkych historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb zúčastnených strán a keďže na druhom samite EÚ – Brazília bol prijatý spoločný akčný plán ako akčný rámec činnosti ich strategického partnerstva na tri roky,

D. keďže obaja partneri uznávajú rovnaké základné hodnoty a zásady, ako je demokracia, zásada právneho štátu, podpora ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo a sociálna súdržnosť, ktoré predstavujú základné podmienky pre rozvoj strategického partnerstva,

E.  keďže priority agendy oboch regiónov sa zmenili okrem iného prostredníctvom procesu politickej a hospodárskej integrácie, čoraz väčšieho pokroku hospodárskej globalizácie a významu diskusie o demokracii, ľudských právach a životnom prostredí,

F.  keďže Brazília stála na čele juhoamerickej integrácie prostredníctvom vytvorenia Únie juhoamerických národov (UNASUR),

G. keďže strategické partnerstvo bude významným podnetom pre vytvorenie Euro-latinskoamerickej zóny globálneho medziregionálneho partnerstva do roku 2012, ktorú Parlament navrhol v uznesení z 27. apríla 2006,

H. keďže vytvorenie Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) bolo rozhodným krokom k posilneniu demokratickej legitímnosti a politického rozmeru vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou a keďže budúce pripojenie parlamentu združenia Mercosur k tomuto parlamentnému zhromaždeniu posilní úlohu zhromaždenia EuroLat ako stáleho fóra pre politický dialóg medzi oboma regiónmi,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

(a)    strategické partnerstvo by malo byť súčasťou dvojregionálneho prístupu a celkovej vízie vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré tvoria základ dvojregionálneho strategického združenia, o ktorom sa rozhodlo v rámci samitov EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

(b)    hlavné mechanizmy politického dialógu vyplývajúce zo strategického partnerstva by sa mali stať skutočným podnetom pre rozvoj vzťahov s rôznymi procesmi regionálnej integrácie a medzi nimi a mali by prispievať k ochrane hodnôt strategického partnerstva a posilniť mnohostrannosť v medzinárodných vzťahoch;

(c)    strategické partnerstvo by malo byť novým podnetom na uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur, ktorá predstavuje strategický cieľ EÚ spočívajúci v prehĺbení hospodárskych a obchodných vzťahov, ako aj rozšírení politického dialógu a spolupráce medzi oboma regiónmi;

(d)    strategické partnerstvo by malo predstavovať skutočný prínos tak v súvislosti so súčasnou rámcovou dohodou o spolupráci s Brazíliou, ako aj v súvislosti s jestvujúcou rámcovou dohodou o spolupráci so združením Mercosur a budúcou dohodou o pridružení so združením Mercosur;

(e)    ústrednou témou politického programu strategického partnerstva by mala byť aj podpora spoločných stratégií na riešenie celosvetových problémov, okrem iného vrátane otázok mieru a bezpečnosti, demokracie a ľudských práv, zmeny klímy, finančnej krízy, biodiverzity, energetickej bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

(f)     účinný multilateralizmus opierajúci sa o systém OSN je najúčinnejším spôsobom, ako riešiť celosvetové otázky; obaja partneri by sa mali snažiť o  väčšie zblíženie ich názorov prostredníctvom úzkej spolupráce a systematických konzultácií pred zasadnutiami OSN a iných medzinárodných organizácií (napr. WTO) a fór (napr. G20);

(g)    strategické partnerstvo by malo zdôrazniť význam ďalšieho vykonávania procesu reforiem schváleného na samite OSN v roku 2005, a to vrátane reformy jej hlavných orgánov;

(h)    obaja partneri by sa mali snažiť o posilnenie schopností OSN predchádzať konfliktom a riadiť krízové situácie, a to tak v regionálnych organizáciách, ako aj na bilaterálnej úrovni, a takisto koordinovať svoje úsilie pri mierových a stabilizačných operáciách OSN;

(i)     strategické partnerstvo by malo byť nástrojom na podporu demokracie a ľudských práv, zásady právneho štátu a dobrej správy vecí verejných na globálnej úrovni; obe partnerské strany by mali rozvíjať ďalšiu spoluprácu v Rade OSN pre ľudské práva a v rámci tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN s cieľom podporovať dodržiavanie ľudských práv na celom svete;

(j)     obe partnerské strany sa musia ďalej usilovať o posilnenie multilaterálneho systému obchodovania na úrovni WTO; za súčasnej celosvetovej finančnej krízy a pri existencii úzkeho prepojenia medzi oblasťou financií a obchodu by sa malo predchádzať protekcionizmu; obaja partneri by mali spolupracovať s cieľom prispieť k úspešnému ukončeniu rokovaní o rozvojovom programe z Dauhy;

(k)    strategické partnerstvo by sa malo využiť na podporu spolupráce medzi partnermi na ďalších medzinárodných fórach, akými sú napríklad Svetová banka, Medzinárodný menový fond a G20, s cieľom nájsť riešenie súčasnej celosvetovej finančnej krízy, ktorá ukázala, že je naliehavo potrebné uskutočniť reformu medzinárodnej finančnej štruktúry;

(l)     stanovisko vyjadrené v oznámení Komisie z 18. septembra 2008 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (KOM(2008)0566), ktoré zdôrazňuje strategickú hodnotu „externej dimenzie viacjazyčnosti“ pre EÚ v dnešnom globalizovanom svete, by sa malo podporiť; mala by sa znovu potvrdiť skutočnosť, že „niektorými jazykmi EÚ sa hovorí aj v mnohých nečlenských štátoch na rôznych kontinentoch“, že „tvoria dôležité spojenie medzi obyvateľmi a národmi“ a sú „cenným nástrojom komunikácie v oblasti podnikania“, najmä na „rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch“, ako je Brazília, a že sú tiež dôležitým prínosom pre spoluprácu a rozvoj;

(m)   je potrebné, aby obaja partneri spolupracovali pri riešení najnaliehavejších celosvetových problémov v oblasti mieru a bezpečnosti, okrem iného v otázkach odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní, najmä jadrových, chemických a biologických zbraní a prostriedkov ich dodávky, korupcie, organizovaného medzinárodného zločinu a najmä obchodovania s drogami, prania špinavých peňazí, obchodovania s ručnými zbraňami, ľahkými zbraňami a muníciou, obchodovania s ľuďmi a terorizmu; mali by preukázať úplné odhodlanie dodržiavať mechanizmus koordinácie a spolupráce v oblasti boja proti drogám medzi EÚ – LAK;

(n)    partnerské strany by mali úzko spolupracovať na podpore a realizácii rozvojových cieľov tisícročia s cieľom riešiť problémy chudoby a hospodárskej a sociálnej nerovnosti na globálnej úrovni; mali by posilniť spoluprácu v oblasti rozvojovej pomoci vrátane trojstrannej spolupráce a rovnako by mali spoločne bojovať proti medzinárodnému terorizmu, obchodovaniu s drogami a kriminalite;

(o)    treba privítať úsilie Brazílie o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a poblahoželať jej k pozitívnemu vývoju v oblastiach ako zmierňovanie chudoby, odstraňovanie podvýživy detí a základné vzdelanie; treba zdôrazniť, že Brazília stále musí vynaložiť značné úsilie na dosiahnutie všetkých rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, a to napríklad zabezpečením dostatočnej kvality základného vzdelania pre všetky dievčatá a chlapcov a pokračovaním znižovania úmrtnosti detí do 5 rokov; treba zdôrazniť, že presadzovanie rodovej rovnosti je základným ľudským právom a nástrojom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, ktorý musí byť prítomný v strategickom partnerstve EÚ a Brazílie;

(p)    treba poznamanať, že napriek hospodárskemu rozvoju a akumulácii bohatstva má Brazília stále vysoký počet chudobných ľudí; treba zdôrazniť potrebu podpory brazílskej vlády v jej snahe bojovať proti chudobe v najchudobnejších regiónoch a najchudobnejších vrstvách spoločnosti s ohľadom na skutočnosť, že 65 % najchudobnejších Brazílčanov sú černosi alebo osoby so zmiešaným etnickým pôvodom, ale 86 % najbohatšej vrstvy tvoria belosi;

(q)    strategické partnerstvo by malo zahŕňať fórum pre diskusiu a výmenu najlepších postupov partnerských strán v oblasti sociálnej a regionálnej súdržnosti; v tejto súvislosti by sa mal uznať mimoriadne pozitívny vplyv brazílskeho programu Bolsa Família na zníženie chudoby v krajine a zvýšenie ukazovateľov ľudského rozvoja;

(r)     treba viesť rozsiahly dialóg o migrácii, v rámci ktorého je prioritou problematika legálnej a nelegálnej migrácie spolu s otázkami ochrany ľudských práv migrujúcich osôb a uľahčenia prevodu peňazí;

(s)     partnerské strany by mali spolupracovať na dosiahnutí pokroku v diskusiách na medzinárodných fórach s cieľom uzatvoriť v roku 2009 globálnu a komplexnú dohodu o zmene klímy na obdobie po roku 2012 založenú najmä na zásade spoločných, ale diferencovaných zodpovedností;

(t)     partnerské strany by mali tiež úzko spolupracovať pri vykonávaní Dohovoru o biologickej diverzite a dosahovaní cieľov v oblasti biologickej diverzity do roku 2010;

(u)    partnerské strany by mali posilniť medzinárodnú spoluprácu zameranú na zachovanie a trvalo udržateľné hospodárenie so všetkými druhmi lesov vrátane amazonského dažďového pralesa; mali by si tiež vymieňať najlepšie postupy v oblasti trvalo udržateľného lesného hospodárenia a vymáhania práva v lesnom hospodárstve;

(v)    partnerské strany by mali rozvíjať nízkouhlíkové energetické technológie a zabezpečiť trvalo udržateľnú výrobu a využívanie obnoviteľných energií vrátane trvalo udržateľných biopalív, ktoré nemajú negatívny vplyv na produkciu potravinárskych plodín a biologickú diverzitu; mali by zvýšiť percentuálny podiel obnoviteľných energií na svojom celkovom energetickom mixe, podporovať energetickú účinnosť a prístup k energii a mali by dosiahnuť väčšiu energetickú bezpečnosť;

(w)   mala by sa posilniť spolupráca v oblasti jadrového výskumu, aby sa Brazília mohla zúčastniť na projekte ITER (Medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor) na výrobu termonukleárnej energie;

(x)    malo by sa podporiť úsilie Brazílie v boji proti AIDS prostredníctvom lacných liekov a EÚ by mala podrobnejšie preskúmať povinné udeľovanie licencií na lieky určené na liečbu zanedbávaných pandemických chorôb, ktorými trpia chudobní ľudia;

(y)    suma určená pre Brazíliu, ktorá je k dispozícii v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), sa musí využiť na opatrenia, ktoré Brazíliu podporia v boji proti chudobe, na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a na iné opatrenia, ktoré možno považovať za skutočnú rozvojovú pomoc, napríklad v oblasti životného prostredia;

(z)     treba posilniť existujúce dialógy a začať nové odvetvové dialógy, a to najmä v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, dopravy, potravinovej bezpečnosti, vedy a technológií, informačnej spoločnosti, zamestnanosti a sociálnych otázok, financií a makroekonómie, regionálneho rozvoja, kultúry a vzdelávania;

(aa)   strategické partnerstvo by malo podnecovať kontakty medzi organizáciami občianskej spoločnosti, fórami podnikov a sociálnych partnerov a podporovať výmenu v oblasti vzdelávania a kultúry;

(ab)  opatrenia podporujúce politické partnerstvo, vzájomnú informovanosť a porozumenie a výmenné programy medzi EÚ a Brazíliou by sa mali financovať z iného nástroja ako DCI;

(ac)   strategické partnerstvo by malo zabezpečiť vytvorenie pravidelného štruktúrovaného dialógu medzi poslancami brazílskeho Národného kongresu a poslancami Európskeho parlamentu;

(ad)  malo by sa ustanoviť, aby inštitúcie EÚ a vláda Brazílie pravidelne a podrobne informovali Európsky parlament a EuroLat o stave strategického partnerstva.

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie aj Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, ako aj prezidentovi a národnému kongresu Brazílskej federatívnej republiky.

(1)

Ú. v. ES L 262, 1.11.1995, s. 54.

(2)

Ú. v. ES L 69, 19.3.1996, s. 4.

(3)

Ú. v. ES C 140, 13.6.2002, s. 569.

(4)

Ú. v. ES C 296, 6.12.2006, s. 123.

(5)

Prijaté texty P6_TA(2008)0177.


Dôvodová správa

1.       Dialóg medzi EÚ a Brazíliou prebiehal najmä v kontexte rámcovej dohody o spolupráci s Brazíliou, rámcovej dohody o spolupráci so združením Mercosur a rokovaní medzi EÚ a združením Mercosur. Brazília bola poslednou spomedzi tzv. krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktorá sa zúčastnila na samite s EÚ.

2.   Okrem zosilnenia a diverzifikácie ich vzájomných vzťahov a tiež so zreteľom na novú hospodársku a politickú úlohu, ktorú zohráva Brazília na regionálnej, ako aj na globálnej úrovni, sa na prvom samite EÚ a Brazílie, ktorý sa konal v Lisabone 4. júla 2007, obe strany dohodli, že posilnia svoj dlhodobý bilaterálny vzťah vytvorením komplexného strategického partnerstva.

Základom tohto nového kroku smerom k užším vzťahom medzi EÚ a Brazíliou sú ich vzájomné historické, kultúrne a hospodárske väzby a hodnoty a názory, ktoré spoločne uznávajú, medzi ktoré okrem iného patria demokracia, zásada právneho štátu, podpora ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo a sociálna súdržnosť, pozornosť zameraná na zmenu klímy a snaha o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej spravodlivosti.

Strategické partnerstvo by malo mať komplexný rozsah pôsobnosti a pokrokový charakter, čím by predstavovalo skutočný prínos tak v súvislosti so súčasnou rámcovou dohodou o spolupráci s Brazíliou, ako aj v súvislosti s jestvujúcou rámcovou dohodou o spolupráci so združením Mercosur a budúcou dohodou o pridružení so združením Mercosur.

Takéto strategické partnerstvo preto znamená rozšírenie politického dialógu tak, aby zahŕňal všetky globálne otázky spoločného záujmu, posilnenie bilaterálnej spolupráce a prínos k regionálnej integrácii tým, že sa uľahčí uzatvorenie dohody o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur.

3.   Strategické partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou by sa malo zaviazať k posilneniu vzťahov medzi EÚ a združením Mercosur a vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou a Karibikom v rámci dvojregionálneho strategického partnerstva, o vytvorení ktorého sa rozhodlo na samitoch EÚ – LAK.

So zreteľom na ústrednú úlohu, ktorú Brazília zohrávala v rámci procesov integrácie Latinskej Ameriky a na záujem EÚ o upevnenie dialógu s touto oblasťou EÚ víta iniciatívy, ktoré vyvíja Brazília s cieľom podporiť politickú a hospodársku integráciu medzi krajinami Latinskej Ameriky. Kľúčová úloha, ktorú Brazília zohrávala ako hlavný propagátor nedávno vytvorenej Únie juhoamerických národov (UNASUR) si rovnako zasluhuje jednoznačné uznanie.

V tejto súvislosti by strategické partnerstvo malo zlepšiť dialóg o regionálnych záležitostiach vrátane dialógu o skutočných a možných zdrojoch narušenia mieru v oblasti LAK a mohlo by zohrávať zaujímavú úlohu, pokiaľ ide o prínos k prevencii a riešeniu regionálnych konfliktov. Treba uznať, že Brazília úspešne hrala úlohu mediátora v riešení regionálnych konfliktov LAK, pričom vychádzala z dodržiavania zásad národnej zvrchovanosti, nezasahovania a neutrality, čo malo pozitívny vplyv na politickú stabilitu v tejto oblasti.

Brazília je tiež kľúčovým aktérom, pokiaľ ide o úspech rokovaní medzi EÚ a združením Mercosur, pričom treba vziať do úvahy, že strategickým cieľom EÚ je uzatvorenie komplexnej dohody o pridružení s doteraz najúspešnejšou regionálnou integračnou iniciatívou v Latinskej Amerike. Strategické partnerstvo by v tejto súvislosti malo byť novým podnetom, ako nástroj na ďalšie prehĺbenie hospodárskych a obchodných vzťahov medzi jednotlivými regiónmi, ako aj v rámci nich, rovnako ako nástroj na rozšírenie politického dialógu a iniciatív pre spoluprácu.

Globálne problémy a multilateralizmus

4.   V oblasti politického programu partnerstva a dialógu by sa EÚ a Brazília mali sústrediť na vytváranie spoločných stratégií zameraných na riešenie najnaliehavejších globálnych problémov, akými sú o. i. otázky mieru a bezpečnosti, demokracie a ľudských práv, finančnej krízy, zmeny klímy, biologickej diverzity, energetickej bezpečnosti, trvalo udržateľného rozvoja, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu.

5.   EÚ, ako aj Brazília sú presvedčené, že najlepším spôsobom na vyriešenie týchto problémov by boli účinné multilaterálne opatrenia zakotvené v systéme Organizácie Spojených národov. Preto by sa malo dosiahnuť zosúladenie ich príslušných stanovísk a malo by sa dospieť k dohode o poskytovaní vzájomnej podpory v nedoriešených otázkach, pričom by mal byť tento proces koordinovaný prostredníctvom podrobných konzultácií pred zasadnutiami a konferenciami OSN a iných medzinárodných organizácií (napr. WTO) a fór (napr. G20).

6.   Na úrovni OSN je demonštráciou čoraz väčšej pripravenosti Brazílie aktívne sa zapájať do iniciatív OSN vedúca pozícia Brazílie v rámci mierovej misie MINUSTAH na Haiti, ako aj jej úloha koordinátora Komisie OSN pre budovanie mieru (PBC) v prípade Guiney-Bissau. Keďže EÚ sa v týchto krajinách silne angažuje, existuje priestor pre intenzívnejšiu spoluprácu a koordináciu úsilia EÚ a Brazílie v súvislosti s mierovými a stabilizačnými iniciatívami. EÚ aj Brazília by sa mali snažiť o posilnenie schopností OSN predchádzať konfliktom a riadiť krízové situácie, a to tak v regionálnych organizáciách, ako aj na bilaterálnej úrovni.

7.   EÚ a Brazília sú pevne odhodlané podporovať a chrániť ľudské práva a demokraciu, zásadu právneho štátu a dobrú správu vecí verejných. Strategické partnerstvo by sa malo využiť ako nástroj na podporu a ochranu týchto základných hodnôt na medzinárodnej úrovni. Obe partnerské strany by mali rozvíjať ďalšiu spoluprácu v Rade OSN pre ľudské práva a v rámci tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN s cieľom podporovať ľudské práva na celom svete;

8.   EÚ a Brazília musia zdôrazniť význam ďalšieho vykonávania procesu reforiem schváleného na samite OSN v roku 2005 vrátane reformy jej hlavných orgánov. Takáto reforma by mala oživiť OSN, aby sa posilnil jej demokratický charakter, reprezentatívnosť, transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť.

9.   EÚ aj Brazília sa musia naďalej usilovať o posilnenie multilaterálneho systému obchodovania na úrovni WTO. Za súčasnej medzinárodnej finančnej krízy a pri existencii úzkeho prepojenia medzi oblasťou financií a obchodu by sa malo predchádzať protekcionizmu; obaja partneri by preto mali viac než inokedy spolupracovať s cieľom prispieť k úspešnému ukončeniu rokovaní o dauhaskom rozvojovom programe.

10.  Strategické partnerstvo by malo byť odrazovým mostíkom pre podporu spolupráce medzi partnermi na ďalších medzinárodných fórach, akými sú napríklad Svetová banka, MMF a G20. Skupina G20, ktorej v roku 2008 predsedala Brazília, je fórom, ktorý môže zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri hľadaní riešenia súčasnej celosvetovej finančnej krízy, ktorá ukázala, že je naliehavo potrebné uskutočniť reformu medzinárodnej finančnej štruktúry. Teraz nastal ideálny čas pre opatrenia na globálnej úrovni s cieľom preskúmať úlohu medzinárodných inštitúcií pri dohľade nad finančnými trhmi a pri ich regulácii a dôkladne zreorganizovať štruktúry globálnej správy, aby sa v budúcnosti predišlo ďalším krízam.

11. Mier a bezpečnosť na celom svete patria medzi najnaliehavejšie globálne problémy vyžadujúce úsilie a kompromisy od všetkých oblastí sveta. EÚ a Brazília musia spolupracovať pri riešení otázok odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní, najmä jadrových, chemických a biologických zbraní a ich nosičov. V rámci strategického partnerstva by sa malo diskutovať aj o otázkach korupcie, organizovaného medzinárodného zločinu a najmä obchodovania s drogami, prania špinavých peňazí, obchodovania s ručnými zbraňami, ľahkými zbraňami a muníciou, obchodovania s ľuďmi a terorizmu. Dialóg o problematike ilegálnych drog by mal vychádzať zo zásady spoločnej zodpovednosti a jeho cieľom by malo byť zlepšenie schopností partnerov riešiť celosvetový problém týkajúci sa drog. Obaja partneri by mali preukázať úplné odhodlanie angažovať sa v rámci mechanizmu koordinácie a spolupráce v oblasti drog medzi Európskou Úniou a Latinskou Amerikou a Karibikom.

Rozvojové ciele tisícročia, odstránenie chudoby, sociálna a regionálna súdržnosť

12.  Odstránenie chudoby je hlavným globálnym problémom. EÚ a Brazília by mali posilniť vzájomnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť rozvojové ciele tisícročia OSN do roku 2015 a zrealizovať akčný plán medzinárodnej konferencie z Monterrey o financovaní rozvoja.

13.  Zatiaľ čo EÚ má dlhodobé skúsenosti s poskytovaním rozvojovej pomoci rozvojovým krajinám, Brazília je čoraz aktívnejšia v rámci spolupráce juh – juh, najmä pokiaľ ide o jej susedné krajiny, portugalsky hovoriace krajiny Afriky a Východného Timoru. Brazília je takisto aktívna vo vytváraní multilaterálnych iniciatív, ako je napríklad iniciatíva OSN s názvom Globálne opatrenia proti hladu a chudobe.

14. Strategické partnerstvo by mohlo podporovať vytváranie spoločných iniciatív v oblasti rozvojovej spolupráce vrátane trojstrannej spolupráce. So zreteľom na ich úzke kultúrne a historické väzby s Afrikou by EÚ a Brazília mohli zvážiť možnosť využitia trojstrannej spolupráce, napríklad s portugalsky hovoriacimi rozvojovými krajinami, ktoré prejavia záujem, a to s využitím memoranda o porozumení uzatvoreného medzi Európskou komisiou a Spoločenstvom portugalsky hovoriacich krajín (CPLP).

15. Strategické partnerstvo by malo tiež zdôrazniť záväzok partnerských strán zamerať sa na sociálnu a regionálnu kohéziu a potvrdiť, že tento cieľ nie je nezlučiteľný s trhovým hospodárstvom a že v skutočnosti ide o navzájom sa dopĺňajúce sily. Strategické partnerstvo by malo byť fórom na diskusie a výmenu názorov o najlepších postupoch v oblasti sociálnej a regionálnej súdržnosti v prospech oboch regiónov.

Migrácia, dohoda o zrušení vízovej povinnosti pre krátkodobé pobyty

16.  Migrácia je a aj naďalej bude hlavnou témou diskusie o medziregionálnej politike, pričom treba zohľadniť vývoj a budúce iniciatívy európskej imigračnej politiky. Strategické partnerstvo by so zreteľom na vyhlásenie z Limy malo podporovať rozsiahly dialóg o migrácii, ktorý by sa zaoberal legálnou a nelegálnou migráciou, uľahčením prevodu peňazí a napokon aj ochranou ľudských práv migrantov.

17.  Európsky parlament víta začiatok rokovaní o dohode zrušení vízovej povinnosti pre krátkodobé pobyty medzi Európskym spoločenstvom a Brazíliou a s potešením očakáva jej rýchle uzatvorenie. Takáto dohoda by mala zaručovať rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi a úplnú reciprocitu v oblasti bezvízového cestovania pre občanov Brazílie, ako aj Európy. Podľa protokolu 4, ktorý je pripojený k Amsterdamskej zmluve, nebudú Spojené kráľovstvo a Írsko takouto dohodou o zrušení vízovej povinnosti viazané. Uzatvorenie dohody o zrušení vízovej povinnosti pre krátkodobé pobyty by sa mohlo považovať za odrazový mostík, ktorý uľahčí pohyb osôb, aby sa mohol dosiahnuť hlavný cieľ – uzatvorenie dohody o globálnom medziregionálnom partnerstve, ktorou sa zabezpečí voľný pohyb osôb.

Trvalo udržateľný rozvoj: životné prostredie, zmena klímy, biologická diverzita a energetika

18.  Strategické partnerstvo by malo zlepšiť medziregionálnu spoluprácu v oblasti ochrany životného prostredia. EÚ a Brazília by sa mali spoločne usilovať o posilnenie medzinárodných opatrení zameraných na boj proti zmene klímy a odlesňovaniu, ako aj na ochranu biologickej diverzity.

Pokiaľ ide o zmenu klímy, partnerské strany by mali vyvinúť spoločné úsilie o dosiahnutie pokroku v diskusiách na medzinárodných fórach s cieľom uzatvoriť v roku 2009 globálnu a komplexnú dohodu o zmene klímy na obdobie po roku 2012 založenú najmä na zásade spoločných, ale diferencovaných zodpovedností.

Partnerské strany by mali tiež úzko spolupracovať pri vykonávaní Dohovoru o biologickej diverzite a dosahovaní cieľov v oblasti biologickej diverzity do roku 2010. Okrem toho by sa mali usilovať o riešenie ďalších globálnych problémov, ako je napríklad ochrana lesov, najmä amazonského pralesa, vodných zdrojov (berúc do úvahy okrem iného iniciatívu EÚ v oblasti vody pre Latinskú Ameriku), znečistenie ortuťou a neudržateľné modely spotreby a výroby.

19.  EÚ a Brazília by mali navzájom spolupracovať s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľnú produkciu a využívanie obnoviteľných energií vrátane trvalo udržateľných biopalív, a rozvíjať nízkouhlíkové energetické technológie. Partnerské strany by mali zlepšiť energetickú účinnosť, ako aj prístup k energii a tiež dosiahnuť väčšiu energetickú bezpečnosť. Mali by zvýšiť percentuálny podiel obnoviteľných energií na ich celkovom energetickom mixe.

Obchodné a hospodárske vzťahy

20.  Obchodné vzťahy medzi oboma partnermi sú už teraz intenzívne, pričom Brazília je hlavným cieľom európskych exportov do Latinskej Ameriky a EÚ je najvýznamnejším obchodným partnerom Brazílie. Napriek tomu však – so zreteľom na súčasnú relatívne vysokú úroveň ochrany brazílskeho tovaru a trhu služieb, by obe partnerské strany mali preskúmať ďalšie možnosti medziregionálneho obchodu prostredníctvom dauhaského rozvojového programu, ako aj prostredníctvom rokovaní medzi EÚ a združením Mercosur.

21.  EÚ a Brazília by mali prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ďalšia liberalizácia obchodu a uľahčenie investícií podnietili hospodársky rast a prosperitu v ich regiónoch. Z toho dôvodu by mali aktívne spolupracovať s cieľom dosiahnuť úspešné uzatvorenie kola rokovaní o dauhaskom rozvojovom programe v rámci WTO, aby sa posilnili obchodné toky medzi rozvinutými krajinami na jednej strane a rozvojovými krajinami na druhej strane a zároveň podporili účinné obchodné pravidlá.

22.  Obe partnerské strany sa domnievajú, že regionálne obchodné dohody sú významným doplnkom multilaterálneho obchodného systému. Preto, a tiež s cieľom prehĺbiť medziregionálne obchodné a investičné toky, by sa EÚ a Brazília mali spoločne usilovať o to, aby sa v krátkej dobe uzatvorila dohoda o pridružení medzi EÚ a združením Mercosur, ktorá je strategickým cieľom, ktorý sa doteraz nepodarilo dosiahnuť v dôsledku nedostatočného pokroku v rokovaniach o kapitole týkajúcej sa obchodu.

23.  So zreteľom na čoraz väčší význam Brazílie vo svetovom hospodárstve, na ústrednú úlohu, ktorú zohráva na medzinárodných fórach, ako sú G20 a rozšírená skupina G8, a na súčasnú celosvetovú finančnú krízu by strategické partnerstvo malo poskytnúť priestor pre dialóg o finančných a makroekonomických otázkach. Takýto dialóg by okrem riešenia významných finančných a hospodárskych otázok mal tiež poskytovať priestor na diskusiu o štrukturálnych reformách zameraných na trvalo udržateľný rast a sociálnu súdržnosť.

24.  Partneri by mali podnecovať podporu Európskej investičnej banky pre projekty Brazílie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj spoluprácu s brazílskou Národnou bankou pre hospodársky a sociálny rozvoj (BNDES).

Spolupráca a dialógy v oblasti odvetvovej politiky

25.  Strategické partnerstvo by malo prispieť k posilneniu existujúcich dialógov a začatiu nových dialógov v oblasti odvetvových politík, a to okrem iného v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, dopravy, potravinovej bezpečnosti, vedy a technológií, informačnej spoločnosti, zamestnanosti a sociálnych otázok, regionálneho rozvoja, kultúry a vzdelávania.

26.  Pokiaľ ide o oblasť vedy a technológie, malo by sa zdôrazniť, že podnet na prehĺbenú spoluprácu pramení z príslušnej dohody medzi EÚ a Brazíliou platnej od roku 2006. EÚ má tiež v úmysle nadviazať partnerstvo s Brazíliou v oblasti výskumu energie z jadrovej syntézy. Na tieto účely dostala Komisia v júli 2008 od Rady povolenie začať rokovania o dohode o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Brazíliou.

Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, podnikov a sociálnych partnerov, výmeny v oblasti vzdelávania a kultúry

27.  Zvyšovanie informovanosti a vzájomné chápanie oboch kultúr a spoločností má zásadný význam pre posilnenie vzťahu medzi EÚ a Brazíliou. Predpokladom toho je podnecovanie kontaktov medzi organizáciami občianskej spoločnosti, fór združení podnikov a sociálnych partnerov (vrátane odborových zväzov) a podpora výmeny v oblasti vzdelávania a kultúry. Strategické partnerstvo by malo napríklad podporovať rozšírenie spolupráce medzi EÚ a Brazíliou v oblasti vysokoškolského vzdelávania, a to zintenzívnením výmen medzi univerzitami v rámci programu Erasmus Mundus a iných dvojstranných a dvojregionálnych systémov, ako je napríklad spoločná oblasť medzi Latinskou Amerikou, karibskou oblasťou a EÚ (ALCUE) v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Okrem toho by sa mala podporovať spolupráca v rámci dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov.


NÁVRH ODPORÚČANIA PRE RADU (B6-0449/2008) (18.9.2008)

ktorý v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku

predkladá Véronique De Keyser

v mene skupiny PSE

o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou(1),

–   so zreteľom na medziregionálnu rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spoločným trhom Južnej Ameriky a jeho účastníckymi štátmi na druhej strane(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Brazílie (KOM(2007)281 v konečnom znení z 30. mája 2007),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na prvom samite EÚ – Brazília v Lisabone 4. júla 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o piatom samite krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie v Lime(5),

–   so zreteľom na vyhlásenie z Limy, ktoré bolo prijaté na piatom samite krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie v Peru 16. mája 2008,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,

A. keďže 4. júla 2007 sa v Lisabone konal prvý samit Európska únia – Brazília, ktorý bol začiatkom strategického partnerstva medzi Európskou úniou a Brazíliou vychádzajúceho zo vzájomných úzkych historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb,

B.  keďže obaja partneri uznávajú rovnaké základné hodnoty a zásady, ako je demokracia, zásada právneho štátu, podpora ľudských práv a základných slobôd a trhové hospodárstvo, ktoré predstavujú základné podmienky pre rozvoj strategického partnerstva,

C. keďže vytvorenie strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou bude významným impulzom pre vytvorenie Euro-latinskoamerickej zóny globálneho medziregionálneho partnerstva do roku 2012 v súlade s návrhom Parlamentu v jeho uznesení z 27. apríla 2006,

D. keďže vytvorenie Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) bolo rozhodným krokom k posilneniu demokratickej legitímnosti a politického rozmeru vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou a keďže budúce pripojenie parlamentu združenia Mercosur k tomuto parlamentnému zhromaždeniu posilní úlohu zhromaždenia ako stáleho fóra pre politický dialóg medzi oboma regiónmi,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

     a) strategické partnerstvo medzi EÚ a Brazíliou by malo byť súčasťou dvojregionálneho prístupu a celkovej vízie vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou a Karibikom, ktoré tvoria základ dvojregionálneho strategického partnerstva, o ktorom sa rozhodlo v rámci samitov EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

     b) osobitné mechanizmy politického dialógu vyplývajúce zo strategického partnerstva EÚ a Brazílie by sa mali stať skutočným podnetom pre rozvoj vzťahov s rôznymi procesmi regionálnej integrácie a medzi nimi a mali by prispievať k ochrane hodnôt a záujmov strategického partnerstva a posilniť mnohostrannosť v medzinárodných vzťahoch;

     c) strategické partnerstvo by malo predstavovať skutočný prínos tak v súvislosti s konkrétnymi ustanoveniami súčasnej rámcovej dohody o spolupráci s Brazíliou, ako aj v súvislosti s jestvujúcou rámcovou dohodou o spolupráci so združením Mercosur a budúcou dohodou o pridružení so združením Mercosur;

     d) strategické partnerstvo by sa malo urýchlene uviesť do činnosti, a to prijatím spoločného akčného plánu počas nadchádzajúceho samitu EÚ – Brazília, ktorý sa uskutoční v decembri 2008;

     e) treba určiť ústredné témy, ktoré budú predmetom politického programu a dialógu v rámci partnerstva vrátane podpory spoločných stratégií na riešenie celosvetových problémov, a to najmä pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, demokraciu a ľudské práva, zmenu klímy, biodiverzitu, energetickú bezpečnosť a trvalo udržateľný rozvoj, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

     f) treba zdôrazniť, že najlepší spôsob, ako riešiť celosvetové otázky, spočíva v účinnom multilateralizme opierajúcom sa o systém Organizácie spojených národov; obaja partneri by sa mali snažiť o väčšie zblíženie názorov prostredníctvom užšej spolupráce a systematických konzultácií pred zasadnutiami OSN a iných medzinárodných organizácií;

     g) je potrebné, aby obaja partneri spolupracovali pri riešení najnaliehavejších celosvetových problémov v oblasti mieru a bezpečnosti, v otázkach odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní, organizovaného medzinárodného zločinu, a to najmä obchodovania s drogami, prania špinavých peňazí, obchodovania s ručnými zbraňami, ľahkými zbraňami a muníciou, obchodovania s ľuďmi a terorizmu; obaja partneri musia preukázať úplné odhodlanie angažovať sa v rámci mechanizmu koordinácie a spolupráce v oblasti drog medzi Európskou Úniou a Latinskou Amerikou a Karibikom;

     h) treba opäť potvrdiť záväzok úzko spolupracovať na podpore a dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia a posilňovať spoluprácu oblasti rozvojovej pomoci vrátane trojstrannej spolupráce; obaja partneri by mali bojovať proti chudobe a snažiť sa o dosiahnutie pokroku v diskusii o sociálnej súdržnosti v rámci vzťahov EÚ – Latinská Amerika a Karibik;

     i) treba viesť rozsiahly dialóg o migrácii a v rámci neho by mali mať prednosť otázky týkajúce sa nelegálneho prisťahovalectva a možností legálneho prisťahovalectva, ako aj otázky ochrany ľudských práv osôb migrujúcich za prácou;

     j) treba posilniť existujúce dialógy a začať nové dialógy v oblasti sektorových politík, a to najmä v oblasti životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, dopravy, potravinovej bezpečnosti, vedy a technológií, informačnej spoločnosti, zamestnanosti a sociálnych otázok, regionálneho rozvoja, kultúry a vzdelávania;

     k) je potrebné, aby inštitúcie Európskej únie a vláda Brazílskej federatívnej republiky pravidelne a podrobne informovali Európsky parlament a Euro-latinskoamerické parlamentné zhromaždenie o stave strategického partnerstva a o vývoji činností uskutočňovaných v jeho rámci;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu aj Komisii a vládam členských štátov Európskej únie.

(1)

Ú. v. ES L 262, 1.11.1995, s. 54.

(2)

Ú. v. ES L 69, 19.3.1996, s. 4.

(3)

Ú. v. EÚ C 140 E, 13.6.2002, s. 569.

(4)

Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123.

(5)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0117.


STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (22.1.2009)

pre Výbor pre zahraničné veci

k návrhu odporúčania Európskeho parlamentu Rade o strategickom partnerstve medzi EÚ a Brazíliou

(2008/2288(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Juan Fraile Cantón

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta rastúcu úlohu Brazílie na medzinárodnej scéne, rast jej hospodárstva a silné hospodárske vzťahy medzi EÚ a Brazíliou;

2.  považuje prvý samit EÚ – Brazília, ktorý sa konal v Lisabone 4. júla 2007 a na ktorom sa Brazília a EÚ dohodli, že posilnia svoje dlhoročné dvojstranné vzťahy a vytvoria strategické partnerstvo, za politický krok najvyššieho významu;

3.  podporuje stanovisko vyjadrené v oznámení Komisie z 18. septembra 2008 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (KOM(2008)0566), ktoré zdôrazňuje strategickú hodnotu „externej dimenzie viacjazyčnosti“ pre EÚ v dnešnom globalizovanom svete; znovu potvrdzuje skutočnosť, že „niektorými jazykmi EÚ sa hovorí aj v mnohých nečlenských štátoch na rôznych kontinentoch“, že „tvoria dôležité spojenie medzi obyvateľmi a národmi“ a sú „cenným nástrojom komunikácie v oblasti podnikania“, najmä na „rýchlo sa rozvíjajúcich trhoch, ako je Brazília“, a že sú tiež dôležitým prínosom pre spoluprácu a rozvoj;

4.  upozorňuje, že napriek hospodárskemu rozvoju a akumulácii bohatstva má Brazília stále vysoký počet chudobných ľudí; zdôrazňuje, že brazílsku vládu treba podporiť v jej snahe bojovať proti chudobe v najchudobnejších regiónoch a najchudobnejších vrstvách spoločnosti s ohľadom na skutočnosť, že 65 % najchudobnejších Brazílčanov sú černosi alebo osoby so zmiešaným etnickým pôvodom, ale 86 % najbohatšej vrstvy tvoria belosi;

5.  víta úsilie Brazílie o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a blahoželá jej k pozitívnemu vývoju v oblastiach ako zmierňovanie chudoby, odstraňovanie podvýživy detí a základné vzdelanie; zdôrazňuje, že Brazília stále musí vynaložiť značné úsilie na dosiahnutie všetkých rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, a to napríklad zabezpečením dostatočnej kvality základného vzdelania pre všetky dievčatá a chlapcov a pokračovaním znižovania úmrtnosti detí do 5 rokov; zdôrazňuje, že presadzovanie rodovej rovnosti je základným ľudským právom a nástrojom na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia, ktorý musí byť prítomný v strategickom partnerstve EÚ a Brazílie;

6.  pripomína nevyriešené problémy týkajúce sa ľudských práv v Brazílii a vyzýva brazílske orgány a Európsku úniu, aby zvýšili a koordinovali svoje úsilie s cieľom zamedziť nezákonným pracovným podmienkam, najmä pri produkcii cukrovej trstiny, a chrániť tých, ktorí sa snažia predchádzať nezákonnej ťažbe dreva a iným hrozbám pre spoločenstvá žijúce v dažďových pralesoch;

7.  podporuje úsilie Brazílie bojovať proti AIDS pomocou lacných liekov a vyzýva EÚ, aby podrobnejšie preskúmala povinné udeľovanie licencií na lieky určené na liečbu zanedbávaných pandemických chorôb, ktorými trpia chudobní ľudia;

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že odlesňovanie a rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby viedli k strate biologickej rozmanitosti v rozsiahlych oblastiach; upozorňuje, že globálna zmena klímy a odlesňovanie môžu mať potenciálne katastrofické dôsledky pre dažďové pralesy a celý región, a preto trvá na tom, že globálnu zmenu klímy treba začleniť do stratégií spolupráce, pričom zároveň je potrebné zabezpečiť práva a účasť domorodých obyvateľov a ďalších ľudí závislých od lesa;

9.  vyzýva brazílske orgány, aby zachovali rovnováhu medzi novými obnoviteľnými zdrojmi energie a globálnou potravinovou bezpečnosťou; preto zdôrazňuje, že veľký význam má zapojenie krajiny do dlhodobej stratégie udržateľného rozvoja a výroby pokročilých agropalív pre miestnu spotrebu, pričom je nutné vyhnúť sa monokultúram s ničivým účinkom na životné prostredie;

10.  trvá na tom, že suma určená pre Brazíliu, ktorá je k dispozícii v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), by sa mala využiť na opatrenia, ktoré Brazíliu podporia v boji proti chudobe, na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia a na iné opatrenia, ktoré možno považovať za skutočnú rozvojovú pomoc, napríklad v oblasti životného prostredia;

11.  domnieva sa, že opatrenia podporujúce politické partnerstvo, vzájomnú informovanosť a porozumenie a výmenné programy medzi EÚ a Brazíliou by sa mali financovať z iného nástroja ako DCI.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Thijs Berman, Josep Borrell Fontelles, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Corina Creţu, Koenraad Dillen, Beniamino Donnici, Fernando Fernández Martín, Juan Fraile Cantón, Alain Hutchinson, Filip Kaczmarek, Maria Martens, Luisa Morgantini, José Ribeiro e Castro, Toomas Savi, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca, Anna Záborská, Jan Zahradil, Mauro Zani

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Berger, Raymond Langendries, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Anne Van Lancker


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.2.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

56

4

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sir Robert Atkins, Angelika Beer, Bastiaan Belder, André Brie, Colm Burke, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Michael Gahler, Jas Gawronski, Georgios Georgiou, Alfred Gomolka, Richard Howitt, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Ioannis Kasoulides, Metin Kazak, Maria Eleni Koppa, Helmut Kuhne, Joost Lagendijk, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Vural Öger, Janusz Onyszkiewicz, Ria Oomen-Ruijten, Ioan Mircea Paşcu, João de Deus Pinheiro, Hubert Pirker, Samuli Pohjamo, Pierre Pribetich, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, Christian Rovsing, Flaviu Călin Rus, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, Konrad Szymański, Charles Tannock, Inese Vaidere, Kristian Vigenin, Andrzej Wielowieyski, Jan Marinus Wiersma, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Martí Grau i Segú, Milan Horáček, Aurelio Juri, Alexander Graf Lambsdorff, Marios Matsakis, Yiannakis Matsis, Nickolay Mladenov, Alexandru Nazare, Doris Pack, Athanasios Pafilis, Jean Spautz

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Emine Bozkurt, Ioannis Gklavakis, José Albino Silva Peneda, Antonios Trakatellis, Nikolaos Vakalis

Posledná úprava: 26. februára 2009Právne oznámenie