Postup : 2008/2175(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0094/2009

Predkladané texty :

A6-0094/2009

Rozpravy :

PV 23/03/2009 - 21
CRE 23/03/2009 - 21

Hlasovanie :

PV 26/03/2009 - 4.5
CRE 26/03/2009 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0191

SPRÁVA     
PDF 209kDOC 139k
24. februára 2009
PE 413.955v02-00 A6-0094/2009

o cenách potravín v Európe

(2008/2175(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajkyňa: Katerina Batzeli

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o cenách potravín v Európe

(2008/2175(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2008 s názvom Ceny potravín v Európe (KOM(2008)0821),

–   so zreteľom na svoju štúdiu z 20. októbra 2007 o rozdieloch medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami,

–   so zreteľom na štúdiu Európskej komisie z 28. novembra 2006 s názvom Konkurencieschopnosť európskeho potravinárskeho priemyslu – hodnotenie z hospodárskeho i právneho pohľadu,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2008 s názvom Riešenie problematiky rastúcich cien potravín, usmernenia pre opatrenia EÚ (KOM(2008)0321),

-    so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie č. 0088/2007 o vyšetrovaní a náprave zneužívania postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii(1),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sektoru veľkých maloobchodných reťazcov a o jeho trendoch a dopadoch na poľnohospodárov a spotrebiteľov(2),

–   so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o vertikálnych obmedzeniach(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín(4),

–   so zreteľom na priebežné kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0094/2009),

A. keďže Európa a svet zaznamenali v ostatnej dobe veľké výkyvy v cenách potravín s čiastočne výrazným nárastom cien a nejednoznačnými účinkami na odvetvie poľnohospodárstva, keď niektorí z nárastu cien získali a iným, najmä farmám na chov dobytka a spracovateľom potravín, vznikli oveľa vyššie náklady,

B.  keďže došlo aj k značnému nárastu nákladov poľnohospodárskej výroby v dôsledku nárastu cien prevádzkových prostriedkov, ako napríklad hnojív a prostriedkov na ochranu rastlín, a keďže dnes, napriek skutočnosti, že výrobné ceny prudko klesajú, nedochádza k znižovaniu výrobných nákladov v tej istej miere a v tom istom časovom rozmedzí,

C. keďže znižovanie cien poľnohospodárskych výrobkov, ktoré nie je sprevádzané znižovaním výrobných nákladov, vedie k tomu, že sa finančná situácia poľnohospodárov stáva neudržateľnou, pričom mnohí z nich sa výroby vzdávajú pre nedostatočnú rentabilitu

D. keďže sa v mnohých členských štátoch zistilo, že veľkí výrobcovia stanovili pre tie isté výrobky výrazne odlišné ceny,

E.  keďže v Európe boli zistené značné cenové rozdiely, čo sa týka rozdielov medzi spotrebiteľskými a výrobnými cenami, ktoré v niektorých prípadoch nemožno vysvetliť nákladmi spracovania, distribúcie a predaja výrobkov,

F.  keďže pri analýze cien a ich vývoja sa musí zohľadniť celý dodávateľský reťazec; keďže potravinárske odvetvie je fragmentované a dodávateľský reťazec je vysoko komplexný a zahŕňa mnoho sprostredkovateľov,

G. keďže, že niektorí hlavní spracovatelia v ostatných rokoch zvýšili svoje trhové podiely,

H. keďže trhový podiely mnohých veľkých výrobcov sa v ostatných rokov zvýšili,

I.   keďže v ostatných rokoch došlo k výrazným zmenám štruktúry hospodárskej súťaže v potravinovom dodávateľskom reťazci a k zvýšeniu stupňa koncentrácie výrobcov potravín, ako aj veľkoobchodníkov a maloobchodníkov,

J.   keďže existujú dôkazy z celej EÚ o tom, že veľké supermarkety využívajú svoju kúpnu silu a nútia dodávateľov znižovať ceny na neudržateľnú úroveň a ukladajú im neprimerané podmienky; keďže veľké maloobchodné reťazce v celej Európe sa rýchlo stávajú „strážnikmi“ a kontrolujú prístup poľnohospodárov a dodávateľov k spotrebiteľom EÚ,

K. keďže spotrebiteľské ceny v Európe sú v priemere päťkrát vyššie ako výstupné ceny poľnohospodárov; keďže európski poľnohospodári pred päťdesiatimi rokmi dostávali približne polovicu maloobchodnej ceny a dnes sa tento pomer, za súčasne výrazne vyššieho stupňa spracovania výrobkov, znížil na oveľa nižšiu úroveň,

L.  keďže napriek skutočnosti, že mnohoročné financovanie SPP prispelo k zachovaniu nízkych spotrebiteľských cien, možno konštatovať, že spotrebiteľské ceny sú napriek znižovaniu cien v poľnohospodárskom sektore naďalej vysoké, resp. že sa neznižujú,

M. keďže vysoký stupeň samozásobovania má pre Európu strategický význam a keďže sa v tejto súvislosti treba snažiť zabezpečiť európskym primárnym výrobcom – našim zásobovateľom s potravinami – silnú pozíciu,

N. keďže nerovnováha trhovej pozície medzi poľnohospodárskymi výrobcami a zvyškom dodávateľského reťazca vyústila do silného tlaku na marže výrobcov v poľnohospodárskom odvetví,

1.  nazdáva sa, že v súlade so zmluvou je vo verejnom záujme Európanov zachovať primeranú úroveň výrobných a spotrebiteľských cien a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž, najmä čo sa týka strategických tovarov, ako napríklad poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov;

2.  zastáva názor, že spotrebitelia práve vďaka konkurencii môžu kupovať potraviny za konkurenčné ceny, ale že aj poľnohospodárom sa musí zaručiť stabilný príjem prostredníctvom cien, ktoré kryjú výrobné náklady, a primeraná odmena za ich prácu, aby sa zabezpečila istota zásobovania vysokokvalitnými potravinami;

3.  zastáva názor, že mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami ovplyvňuje množstvo faktorov; medzi tieto faktory radí trhové správanie aktérov dodávateľského reťazca vrátane výrobcov, veľkoobchodníkov a maloobchodníkov, podiel nákladov nesúvisiacich s poľnohospodárstvom (ako napríklad energia a práca), legislatívne a regulačné rámce, rýchlo sa kaziacu povahu výrobku, stupeň spracovania výrobku a stupeň predaja a manipulácie s výrobkom alebo nákupné preferencie spotrebiteľov;

4.  zastáva názor, že rozhodujúcu úlohu medzi faktormi, ktoré najviac ovplyvňujú mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, zohrávajú rastúca koncentrácia celého potravinového dodávateľského reťazca, stupeň spracovania výrobku a zvyšovanie ceny ostatných vonkajších nákladových faktorov, ako aj špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami; potvrdzuje preto svoje presvedčenie, že nástroje regulácie trhu sú dôležité a za súčasnej situácie potrebnejšie ako kedykoľvek predtým;

5.  súhlasí s Komisiou, že vývoj v oblasti ponuky a dopytu, ako aj nedostatky fungovania potravinového dodávateľského reťazca značne prispievajú k nárastu cien potravín; zdôrazňuje však, že k tomu prispeli aj špekulácie na finančných trhoch, ktoré narušili mechanizmus tvorby cien;

6.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr nechala vypracovať analýzu rozdelenia ziskových marží vo výrobnom a distribučnom reťazci vo forme štúdie, ako sa navrhovalo na základe dávnejšieho návrhu jej výboru pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj v rámci rozpočtového postupu na rok 2009; považuje to za prvý krok k podpore transparentnosti v tomto reťazci;

7.  vyslovuje poľutovanie nad postupným odstraňovaním intervenčných opatrení Spoločenstva na poľnohospodárskom trhu, pretože sa tak rozhodujúcou mierou prispieva k silným cenovým výkyvom; zastáva názor, že je nevyhnutné zaviesť nové nástroje riadenia trhu, aby sa zaručila väčšia stabilita príjmov výrobcov a aby sa spotrebiteľom ponúkli prijateľné ceny;

8.  zastáva názor, že v rámci SPP sú potrebné nástroje na riadenie trhu, aby sa odvetvie poľnohospodárstva a trh s potravinami stabilizovali a aby sa v Európe zachovala udržateľná poľnohospodárska výroba za prijateľné ceny v záujme zabránenia vzniku kyvadlového efektu pri konečných cenách a výrobných faktoroch;

9.  zastáva názor, že porovnanie EÚ a USA vzhľadom na produktivitu je zo strany Komisie zmysluplné, ale nemôže byť jediným základom zdanlivej výšky produktivity v potravinárskom odvetví (najmä poľnohospodárskej výroby a spracovania) v EÚ; zdôrazňuje, že odvetvie poľnohospodárstva a potravinárstva EÚ a USA sa značne odlišujú tak čo sa týka spôsobov a oblastí, ktoré zahŕňajú, ako aj platných podmienok a pravidiel;

10. zastáva názor, že sa musí podporiť posilňovanie konkurencieschopnosti a inovačnej sily primárneho sektora poľnohospodárstva, pretože z toho pre primárnych výrobcov vyplývajú možnosti na diverzifikáciu riadenia ich podnikov a znižuje sa tým závislosť na ostatných častiach výrobného a distribučného reťazca;

11. zastáva názor, že koncentrácia ponuky poľnohospodárskej výroby prostredníctvom výrobných organizácií, družstiev alebo podobných organizácií by sa mohla umožniť novým určením ich dôležitosti v potravinovom reťazci, čím by sa posilnila pozícia poľnohospodárov a ich výrobkom by sa pripísala vyššia pridaná hodnota a čím by sa odbytové kanály priblížili k spotrebiteľovi;

Nedokonalosti trhu s potravinami

12. poukazuje na to, že veľká trhová sila je osobitne výhodná v poľnohospodárskom odvetví vzhľadom na cenovú neelasticitu poľnohospodárskej ponuky na jednej strane a spotrebiteľský dopyt na strane druhej;

13. je znepokojený trhovými praktikami, ako je napríklad stratový predaj tovaru s cieľom prilákať do supermarketov vyšší počet kupujúcich; podporuje zákaz stratového predaja potravín a vyjadruje podporu členským štátom, ktoré už takéto opatrenia zaviedli; vyjadruje prianie, aby sa na európskej úrovni prijalo viac krokov proti takýmto agresívnym cenovým opatreniam, ako aj iným praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, ako napríklad spájanie výrobkov alebo akékoľvek iné zneužívanie dominantného postavenia na trhu;

14. zastáva názor, že ceny pod úrovňou nákladov, ktoré nie sú v podstate rentabilné pre žiadny podnik, môžu udržiavať iba veľké (diferencované) podniky po krátky čas a iba s cieľom vytlačiť konkurenciu z trhu; zastáva tiež názor, že takáto prax z dlhodobého hľadiska nie je prínosná ani pre spotrebiteľa ani pre trh;

15. je ďalej znepokojený inými prípadmi zneužívania trhovej moci obchodníkmi; spomedzi týchto prípadov uvádza prehnane dlhé lehoty splatnosti, poplatky za zaradenie do sortimentu, poplatky za skúšobný predaj, hrozby vyradenia z predaja, spätné zľavy z predaného tovaru, neoprávnené príspevky k nákladom maloobchodníka na reklamu alebo trvanie na postavení výhradného dodávateľa;

16. zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch má tak kupujúca, ako aj predávajúca strana trhu tendenciu rovnakej koncentrácie, čím sa zosilňuje deformačný účinok na trh;

17. zdôrazňuje, že v dôsledku reformy SPP, a najmä oddelenia, sú rozhodnutia poľnohospodárov o výrobe čoraz viac ovplyvňované signálmi trhu, ktoré sa nesmú narušiť prílišnou koncentráciou v maloobchode; je presvedčený, že zvýšenie dovozu potravín do Spoločenstva zníži výstupné ceny poľnohospodárov;

18. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že maloobchodní predajcovia môžu využívať označenia ako „spravodlivý obchod“ (fair trade) na zvyšovanie svojich marží; vyzýva preto, aby sa pre spravodlivý obchod vytvorila podporná a rozvojová stratégia na európskej úrovni s cieľom obmedziť túto obchodnú prax a kontrolovať používanie takýchto označení;

19. uznáva, že z krátkodobého hľadiska môžu účinky trhovej koncentrácie na rôznych úrovniach potravinového dodávateľského reťazca viesť k zníženiu cenovej hladiny potravín, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska by sa malo dbať o to, aby sa nenarušila voľná hospodárska súťaž a nevytlačili sa tak z trhu malí výrobcovia a neobmedzila sa možnosť voľby zákazníka;

20. upriamuje pozornosť na skutočnosť, že mnohé MSP v potravinárskom odvetví sú mimoriadne zraniteľné, najmä ak sú výrazne naviazané na veľký maloobchodný reťazec; konštatuje, že veľkí aktéri v potravinovom dodávateľskom reťazci často nútia viacerých dodávateľov a malé spoločnosti k cenovým vojnám a malé spoločnosti tak musia v záujme prežitia znižovať svoje náklady a marže, čo sa premieta do znižovania platieb poľnohospodárom, znižovania prístupu na trh a obmedzovania distribučných kanálov pre MSP, znižovania zamestnanosti a do nižšej kvality spotrebiteľských výrobkov;

21. je znepokojený zvyšujúcou sa úrovňou špekulácií s potravinami na finančných trhoch; vyzýva Komisiu, aby túto otázku preskúmala; očakáva závery skupiny na vysokej úrovni pokiaľ ide o konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho priemyslu a podnecuje ju, aby navrhla efektívne opatrenia na odstránenie trhových nerovnováh;

22. má naďalej námietky voči záverom Komisie, podľa ktorých špekulácie na finančných trhoch výrazne neprispeli k postupu tvorby cien; zastáva názor, že Komisia by mala podniknúť kroky zamerané na posilnenie dohľadu nad trhmi s termínovanými obchodmi so základným poľnohospodárskymi komoditami;

23. zastáva názor, že Komisia sa v súčasnosti obmedzuje len na jednostranný výklad dostupných údajov, pretože neberie do úvahy možné dôsledky špekulatívnych investícií na trhoch s termínovanými obchodmi, ako napríklad:

– nárast cien pre konečných spotrebiteľov (výrobcov a spotrebiteľov), ktorý je výsledkom podporovania klamlivých očakávaní v súvislosti s vývojom cien,

– vznik prekážok a dodatočnej neistoty pre novozaložené a malé výrobné podniky, ktoré sa spoliehajú na poľnohospodárske výrobky, čo vedie k tomu, že môžu vzniknúť prekážky vstupu na trh i postupu posilňovania hospodárskej súťaže na niektorých trhoch,

– nespravodlivá (sociálna a geografická) deľba nadbytkov z predaja poľnohospodárskych výrobkov na úkor poľnohospodárov/výrobcov a v prospech sprostredkovateľov a špekulantov;

24. na rozdiel od hodnotenia Komisie zdôrazňuje, že je ešte naliehavejšie preveriť nové regulačné predpisy pre termínované obchody, pretože existujú náznaky, že špekulácie vedú aj k problémom s cenami základných potravín, a tak k problémom na trhoch a vo výrobných podnikoch, ktoré sú na tieto výrobky odkázané;

25. zastáva názor, že Komisia počas ostatných piatich rokov zlepšila dohľad nad kartelmi, a to za pomoci zavedenia lepších právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže a lepšieho vykonávania platných právnych predpisov; nazdáva sa, že významným prínosom boli opatrenia, ako žiadosti o zhovievavosť, postup na urovnanie sporu a informačné technológie v súdnictve; domnieva sa však, že ešte treba zlepšiť ich obsah a vykonávanie zo strany členských štátov;

26. upozorňuje člena Komisie zodpovedného za hospodársku súťaž na vyhlásenie Parlamentu o vyšetrovaní a náprave zneužívania sily veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia sa neriadila výzvami v tomto vyhlásení; požaduje v tejto súvislosti analýzu trhovej koncentrácie a tvorby kartelov v maloobchode, ako aj sankcie za nezákonné konanie;

27. vyzýva Komisiu, aby analyzovala vo svojich výročných správach rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, rozdiely medzi cenami v členských štátoch a rozdiely cien medzi rôznymi poľnohospodárskymi výrobkami;

28. poukazuje na to, že podniky značnej veľkosti majú jednoznačné a známe hospodárske výhody (výhody z rozsahu), ktoré vedú k znižovaniu nákladov a tým aj cien; zdôrazňuje však, že politika na vylepšenie potravinového dodávateľského reťazca by mala podporovať vytváranie účinných systémov využívania týchto výhod zo strany poľnohospodárskeho odvetvia (napríklad clustre, siete a medziodvetvové združenia), aby sa zmiernil tlak na ziskové marže, ktorý vytvárajú podniky v nasledovných štádiách reťazca;

29. je nadmieru znepokojený, pretože Komisia vo svojom uvedenom oznámení o cenách potravín v Európe v prehľade najčastejších praktík poškodzujúcich hospodársku súťaž v potravinovom dodávateľskom reťazci nespomína zneužívanie dominantného postavenia na trhu, ktoré možno vypozorovať v maloobchode a do istej miery aj vo veľkoobchode; zastáva názor, že praktiky narúšajúce hospodársku súťaž zo strany podnikov s veľkým podielom na trhu, ako napríklad exkluzívne zmluvy alebo povinné spájanie výrobkov, sú výraznou prekážkou zdravej konkurencie v potravinovom dodávateľskom reťazci;

Úloha Európskej únie

Reakcia na trhové nerovnováhy

30. podporuje rozhodnutie Komisie vytvoriť účinný európsky systém monitorovania trhu, ktorý by dokázal zaznamenávať cenové trendy a náklady vstupov celého dodávateľského reťazca; nazdáva sa, že tento systém by mal zaručiť transparentnosť a umožniť cezhraničné porovnanie podobných výrobkov; zastáva názor, že tento systém treba vytvoriť v úzkej spolupráci s Eurostatom a s národnými štatistickými úradmi a že musí fungovať v úzkom prepojení so sieťou európskych spotrebiteľských stredísk; odkazuje na zásadu, že dodatočné náklady a záťaž by sa mali udržať v rozumných medziach;

31. vyzýva Komisiu, aby vytvorila právny rámec Spoločenstva, ktorý bude okrem iného zahŕňať zásadné prepracovanie smernice 2000/35/ES, umožní vyvážené vzťahy medzi rôznymi aktérmi potravinového reťazca, zabráni praktikám zneužívania a podporí spravodlivé rozdelenia obchodných marží;

32. vyzýva orgány pre hospodársku súťaž na národnej i európskej úrovni, aby preverovali a vyhodnocovali spotrebiteľské ceny v celej EÚ, aby sa zaručilo rešpektovanie pravidiel hospodárskej súťaže a určila zodpovednosť rozličných aktérov hodnotového reťazca; zdôrazňuje, že zníženia cien sa musia v krátkodobom horizonte prejaviť aj v spotrebiteľských cenách a zo zvýšení cien musia mať rýchlejší úžitok výrobcovia;

33. konštatuje, že väčšiu transparentnosť nákladovej štruktúry možno dosiahnuť vytvorením verejne dostupnej európskej databázy, ktorá bude obsahovať referenčné ceny výrobkov a prevádzkových prostriedkov spolu s informáciami o nákladoch na energiu, mzdy, prenájom, poplatky a odvody z celej Európy; vyzýva Komisiu, aby navrhla plán takéhoto elektronického systému založeného na platných národných modeloch, ako napríklad „observatoires des prix“ vo Francúzsku; okrem toho sa domnieva, že v spolupráci s FAO treba zriadiť medzinárodnú agentúru na sledovanie cien poľnohospodárskych výrobkov, vstupov a potravín, aby sa tieto údaje mohli lepšie monitorovať na medzinárodnej úrovni;

34. žiada, aby jednotlivé zúčastnené strany výrobného a distribučného reťazca spoločne vypracovali osvedčené postupy, resp. „ukazovatele pokroku“, s cieľom podporovať cenovú transparentnosť v oblasti poľnohospodárskych výrobkov;

35. vyzýva orgány členských štátov a Komisiu, aby zabezpečili podrobný výskum a analýzu prenosu cien a marží medzi výstupnými cenami poľnohospodárov a konečnými spotrebiteľskými cenami, ako aj analýzu stavu a počtu supermarketov, ich obratu a konkrétnych nákladov na logistiku a energie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali, či sú kritériá vytvorenia dominantného postavenia na trhu stále primerané vzhľadom na vývoj na maloobchodnom trhu; vyzýva na opätovné vytvorenie pracovnej skupiny Komisie pre potravinový dodávateľský reťazec, ktorá by spolupracovala s národnými orgánmi pre hospodársku súťaž;

36. konštatuje, že jednou z príčin rozdielov medzi výrobnými a predajnými cenami je nerovnováha potravinového reťazca a skutočnosť, že EÚ napriek tomu nemá k dispozícii primerané podporné opatrenia pre výrobné organizácie, prostredníctvom družstiev a iných organizácií na podporu koncentrácie ponuky; žiada od Komisie navrhnutie opatrení tak v rámci SPP, ako aj v iných oblastiach európskych politík, aby sa tieto organizácie podporovali, čo povedie k ďalekosiahlej organizácii trhu a posilneniu pozície výrobcov voči ostatným článkom potravinového reťazca;

37. navrhuje, aby národné orgány pre hospodársku súťaž, ktoré majú podľa právnych predpisov Spoločenstva rozsiahle úlohy v oblasti monitorovania hospodárskej súťaže vo všetkých štádiách potravinového dodávateľského reťazca, posilnili prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vzájomnú spoluprácu pod koordináciou Komisie, v oblasti monitorovania výrobných nákladov a obchodu, s cieľom zaručiť riadne fungovanie vnútorného trhu;

38. vzhľadom na to, že maloobchod sa vyznačuje predovšetkým štátoprávnymi, hospodárskymi, politickými a kultúrnymi črtami, považuje za vhodné, aby v rámci európskej konkurenčnej siete dochádzalo k intenzívnejšej výmene informácií a v prípade potreby, aby sa koordinovali opatrenia so zreteľom na preskúmanie praktík narúšajúcich konkurenciu zo strany podnikov pôsobiacich na území Spoločenstva;

39. požaduje, aby sa národné plány na obmedzovanie a odstraňovanie neoprávnených regulačných zásahov do maloobchodu, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž a nerušené fungovanie potravinového dodávateľského reťazca na úkor spotrebiteľov, podporovali v rámci lisabonskej stratégie;

40. nazdáva sa, že program zhovievavosti by sa mal využívať tak na národnej, ako aj na celoeurópskej úrovni, aby sa príslušným úradom pre hospodársku súťaž oznámil väčší počet činností v potravinovom dodávateľskom reťazci, ktoré ohrozujú hospodársku súťaž;

41. poukazuje na to, že okrem pravidiel hospodárskej súťaže na úrovni Spoločenstva existujú na európskej úrovni mnohé iné opatrenia, ktoré určujú činnosť maloobchodu, okrem iného predpisy Spoločenstva týkajúce sa vnútorného trhu, ako aj spotrebiteľské právo Spoločenstva; zdôrazňuje, že tieto opatrenia musia byť navzájom harmonizované a koordinované na európskej úrovni, aby sa mohli dosiahnuť čo najlepšie výsledky s ohľadom na spotrebiteľské ceny;

42. zdôrazňuje skutočnosť, že odpovede na súčasnú potravinovú krízu treba hľadať aj na medzinárodnej úrovni; vyzýva na vytvorenie medzinárodnej siete v rámci FAO, s cieľom zabezpečiť dostatočné svetové zásoby potravín;

43. vyzýva Komisiu, aby prerokovala dohodu s WTO, podľa ktorej by sa poľnohospodárstvu prenechal dostatočný priestor na to, aby mohli obstáť v konkurencii s tretími štátmi; zastáva názor, že zohľadňovanie neobchodných záujmov rozhodujúcou mierou prispieva k zachovávaniu a dodržiavaniu výrobných noriem EÚ;

44. požaduje, aby sa pre určité základné potraviny, podobne ako pri ropných výrobkoch, stanovilo krízové riadenie a skladovanie na úrovni EÚ;

45. vyzýva na zavedenie mechanizmu na boj proti špekuláciám s poľnohospodárskymi komoditami a finančnými nástrojmi, ktoré sú na nich založené, ku ktorým dochádza na finančných trhoch; podporuje zámer Komisie preskúmať, aké opatrenia by sa mohli prijať, aby sa prispelo k zníženiu cenových výkyvov na trhoch poľnohospodárskych komodít;

46. požaduje opatrenia na podporu spolupráce malých poľnohospodárskych výrobcov, aby mohli súťažiť s veľkými výrobcami, spracovateľmi a maloobchodnými predajcami; je presvedčený, že všetky členské štáty a Európska únia musia zabezpečiť existenciu rôznych foriem obchodu a zabrániť úplnej liberalizácii trhu s potravinami, ktorá by viedla k ďalšej koncentrácii; vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o posilnení výrobných organizácií, účinných koncepciách týkajúcich sa celého reťazca a o otázke trhovej sily veľkých maloobchodných reťazcov;

47. vyzýva Komisiu, aby posilnila dohľad nad dovozom potravín z hľadiska dodržiavania najmä európskych noriem hygieny a životného prostredia, aby spotrebitelia v EÚ neboli vystavení vyššiemu riziku v dôsledku dovozu výrobkov;

48. považuje za nevyhnutné nástojiť na silnejšej koncentrácii poľnohospodárskej ponuky prostredníctvom podpory rôznych právnych foriem združení, s cieľom nového určenia významu v potravinovom reťazci, pripísať výrobkom poľnohospodárov pridanú hodnotu a posilniť ich pozíciu voči ostatným obchodným aktérom;

49. požaduje opätovné vytvorenie európskeho konzultačného úradu pre výrobcov potravín, ktorý by poľnohospodárom a združeniam výrobcov poskytoval poradenstvo o distribúcii výrobkov, maloobchodnom trhu a možnostiach výroby špecifických výrobkov;

50. požaduje zriadenie telefónnej linky pre spotrebiteľov a poľnohospodárskych výrobcov, na ktorej by mohli hlásiť prípady zneužívania a na ktorej by mohli získať informácie o porovnateľných výrobkoch a cenách z celej EÚ; domnieva sa, že táto linka by mala byť zriadená a fungovať v rámci európskych spotrebiteľských stredísk;

51. víta zavedenie hodnotenia spotrebiteľského trhu ako nástroja lepšieho sledovania vnútorného trhu a poskytovania lepších informácií spotrebiteľom;

52. je znepokojený vplyvom sprostredkovateľov na konečné spotrebiteľské ceny; vyzýva Komisiu, aby zverejnila analýzu dodávateľského reťazca, aby sa lepšie porozumelo úlohe jednotlivých aktérov v reťazci pri tvorbe cien;

Priblíženie výrobcu k spotrebiteľovi

53. vyzýva na zavedenie politík, ktorých úlohou je podporovať prehlbovanie priamejších kontaktov medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ako napríklad nedávno schválený Európsky program pre ovocie v školách, pretože to môže výrobcom umožniť zohrávať významnejšiu úlohu na trhu a zároveň ponúknuť spotrebiteľom lepší a širší výber výrobkov; takýmto opatrením by bolo napríklad vytvorenie a podpora možností priameho predaja výrobkov výrobcami;

54. požaduje od Komisie, aby prijala opatrenia na zjednodušenie spájania a spolupráce výrobných organizácií, ako napríklad družstiev, bez byrokratických nákladov a ostatných obmedzení, aby sa mohli výrobné organizácie ako väčšie celky prispôsobiť dodávateľským podmienkam globalizovaného trhu;

55. je presvedčený, že prehĺbenie a skvalitnenie informácií poskytovaných spotrebiteľom má zásadný význam pre vytvorenie atmosféry dôvery v systém a že treba vyvinúť maximálne úsilie o vzdelávanie spotrebiteľa, ako aj o jeho správne a nezaujaté informovanie;

56. nabáda, aby sa do informácií pre spotrebiteľov vložil osobitný odkaz na to, že sa výrobcovia v Spoločenstve obzvlášť usilujú o dodržiavanie predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín a ochrany zvierat;

57. zdôrazňuje, že politika ochrany spotrebiteľa nezahŕňa iba ceny, ale aj zaručenie pestrosti a kvality potravín; navrhuje preto, aby Komisia preverila, za akých podmienok dochádza k zníženiu kvality a pestrosti výrobkov v potravinovom dodávateľskom reťazci a najmä v maloobchode;

58. konštatuje, že miestne maloobchody ponúkajú pridanú hodnotu spočívajúcu v tom, že sa výraznou mierou prispieva k prekonávaniu priepasti medzi výrobcami a spotrebiteľmi a zlepšuje sa kvalita života vo vidieckych oblastiach vytváraním nových pracovných miest a posilňovaním existujúcich sociálnych väzieb;

59. nazdáva sa, že by sa malo v širokom meradle podporovať používanie nových technológií a internetu; zdôrazňuje, že nové technológie môžu slúžiť na poskytovanie väčšieho množstva informácií o mieste, cene a charakteristikách rôznych druhov výrobkov; je presvedčený, že sa tak môže lepšie uspokojiť okrajový dopyt a ponúknuť spotrebiteľom širší výber; je zástancom využívania európskeho fondu na podporu vidieka, fondu konkurencieschopnosti a kohézneho fondu na uľahčovanie prístupu k trhom prostredníctvom moderných technológií a internetu;

60. požaduje, aby sa zaviedli opatrenia, ktoré dajú intenzívnejší podnet koncepcii „miestnych potravín“, najmä opatrenia na podporu odbytu a informovania spotrebiteľa o osobitných vlastnostiach príslušných výrobkov a o zdravotných a ekonomických výhodách súvisiacich s jeho spotrebou, a poskytnú viac podpory tradičným trhom a tradičným formám predaja, kde sa výrobcovia priamo stretávajú so spotrebiteľmi;

61. žiada, aby Európska únia a členské štáty vo väčšej miere podporovali ekologické poľnohospodárstvo; žiada ďalej, aby spotrebitelia prostredníctvom ambicióznej politiky s finančnými stimulmi pre tento druh poľnohospodárskej výroby získali prístup k vysokokvalitným výrobkom za rozumné ceny;

62. naliehavo vyzýva na posilnenie spolupráce medzi výrobcami buď prostredníctvom tradičnej formy združení výrobcov alebo zavedením nových foriem spolupráce pri obchodných činnostiach poľnohospodárov;

63. vyzýva na intenzívnejšiu podporu diferenciácie poľnohospodárskych výrobkov ako obchodnej koncepcie, ktorá by prenechala priestor rôznym cenám v závislosti od kvality;

64. je znepokojený skutočnosťou, že silné postavenie výrobcov potravín na trhu na úkor maloobchodných predajcov, ktoré vyplýva zo silného obchodného mena alebo diferenciácie výrobku, sa v uvedenom oznámení Komisie o cenách potravín v Európe hodnotí neprimerane negatívne v porovnaní s oveľa dôležitejšími faktormi, ako napríklad nedostatočná konkurencia, resp. oligopoly či monopoly; zastáva názor, že vytvorenie silnej predajnej značky alebo diferenciácia sú prípustnými praktikami a že neprípustnou praxou je iba zneužívanie z toho plynúceho postavenia na trhu;

65. vyzýva na posilnenie politík Európskej únie na ochranu pôvodu, geografických označení a iných osvedčení, ktoré odlišujú poľnohospodárske výrobky; víta v tomto ohľade diskusiu, ktorá sa začala zverejnením zelenej knihy o kvalite poľnohospodárskych výrobkov dňa 15. októbra;

66. považuje za nevyhnutné dôkladnejšie preskúmať možnosť osobitného označenia na európskych poľnohospodárskych výrobkoch na základe existujúcich modelov; nazdáva sa, že toto označenie by malo zaručiť dodržiavanie výrobných noriem EÚ, ako je napríklad spravodlivé zaobchádzanie s účastníkmi trhu v celom výrobnom a distribučnom reťazci; zastáva názor, že takéto označenie by podnietilo spotrebiteľov k výraznejšej spotrebe výrobkov Spoločenstva a tým by podporilo výrobcov v Spoločenstve;

67. vyzýva Komisiu, aby analyzovala náklady, ktoré musia výrobcovia znášať, aby splnili predpisy Spoločenstva v oblasti životného prostredia, a otázku, do akej miery sa tieto normy v členských štátoch odlišujú resp. sú prísnejšie ako tie, ktoré sa uplatňujú na dovážané výrobky;

o

o       o

68. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0054.

(2)

NAT/262 Sektor veľkých maloobchodných reťazcov – trendy a dopady na poľnohospodárov a spotrebiteľov, stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, 7. apríl 2005

(3)

Zelená kniha o vertikálnych obmedzeniach v politike voľnej súťaže ES, KOM(96)721 v konečnom znení, 22. január 1997

(4)

Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 621.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Problém rozdielov medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami sa dostal do štádia, keď sa očakáva okamžité konanie európskych inštitúcií. V súvislosti so súčasnou potravinovou krízou boli v Európe zaznamenané značné cenové rozdiely nielen v absolútnej hodnote, ale aj čo sa týka rozdielu medzi spotrebiteľskými a výrobnými cenami s výraznými odchýlkami medzi odvetviami.

Európa a svet zaznamenali v ostatnej dobe výrazný nárast cien poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov s nejednoznačnými účinkami na odvetvie poľnohospodárstva, keď niektorí z nárastu cien získali a iným, najmä na strane spracovateľov potravín, vznikli oveľa vyššie náklady. Táto kríza mala negatívny vplyv na spotrebiteľov, pretože v mnohých členských štátoch EÚ dochádza k celkovému nárastu cien potravín. Toto zvýšenie najvýraznejšie postihlo domácnosti s nízkym príjmom, v ktorých sú potraviny najväčšou výdavkovou položkou, ale závažné dôsledky malo aj pre malé a stredné podniky spracúvajúce potraviny.

V celej Európe boli zaznamenané prehlbujúce sa rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, spôsobené čiastočne radom štrukturálnych faktorov a predovšetkým nedokonalosťami trhu s potravinami.

Spravodajkyňa medzi tieto faktory, ktoré ovplyvňujú mechanizmus prenosu cien a rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami, radí trhové správanie maloobchodníkov, zvýšenú účasť sprostredkovateľov, špekulácie s potravinami ako komoditou, zvyšujúci sa podiel nákladov nesúvisiacich s poľnohospodárstvom (najmä energia a práca), národné legislatívne a regulačné rámce, ale aj faktory, na ktoré politické nástroje nemajú dosah, ako rýchlo sa kaziaca povaha produktu, stupeň manipulácie s výrobkom, jeho skladovanie a spracovanie alebo nákupné preferencie spotrebiteľov.

Nemenným faktorom v prieskume, ktorý spravodajkyňa uskutočnila v tejto otázke, bol stupeň koncentrácie predaja a distribúcie potravín. Mnohé štúdie dokazujú, že v členských štátoch, kde sa zistila najvyššia koncentrácia trhu, je výraznejší aj rozdiel medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami.

Za ostatné desaťročie získali na európskych trhoch s potravinami rozhodujúce postavenie veľké maloobchodné reťazce. Napríklad stupeň koncentrácie v EÚ 15 vzrástol z priemerných 21,7 % v roku 1993 na viac než 70 % v súčasnosti. Existujú dôkazy o tom, že veľké supermarkety zneužívajú svoju kúpnu silu a nútia dodávateľov v EÚ i zo zahraničia znižovať ceny na neudržateľnú úroveň a ukladajú im neprimerané podmienky. Veľké maloobchodné reťazce v celej Európe sa nezadržateľne stávajú „strážnikmi“ a kontrolujú prístup poľnohospodárov a dodávateľov k spotrebiteľom EÚ.

Konečné spotrebiteľské ceny v Európe sa zároveň pohybujú až na hranici päťnásobku výrobných cien poľnohospodárov. Pred päťdesiatimi rokmi európski poľnohospodári dostávali približne polovicu maloobchodnej ceny potravín. Dnes tento pomer poklesol na oveľa nižšiu úroveň, napríklad v Spojenom kráľovstve v priemere na 7 % a na 18 % vo Francúzsku. Pri chlebe môže byť rozdiel medzi spotrebiteľskými a výrobnými cenami poľnohospodárov až tridsaťnásobný a poľnohospodári dostávajú vo všeobecnosti približne 8 % konečnej maloobchodnej ceny.

Treba však poznamenať, že cenové výkyvy sú častejšie a majú väčší rozsah na úrovni primárnej poľnohospodárskej výroby, ako na spotrebiteľskej úrovni, a to hlavne z dôvodu zahrnutia mnohých výrobných faktorov do konečnej spotrebiteľskej ceny, možnosti skladovania výroby a predajných stratégií na úrovni spracúvania a maloobchodu, čo umožňuje konečnému predajcovi vyššiu flexibilitu.

S prihliadnutím na všetky tieto faktory sa spravodajkyňa nazdáva, že je vo verejnom záujme Európanov zachovať primeranú úroveň cien a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž, najmä čo sa týka strategických tovarov, ako napríklad poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. V Európe by sa spotrebiteľom mali ponúkať potraviny za rozumné ceny a poľnohospodári by mali mať stabilný príjem. Súčasne musia poľnohospodári dostávať primerané ceny, aby sa zabezpečila stála ponuka vysokokvalitných potravín vyrábaných v súlade s európskymi environmentálnymi a bezpečnostnými podmienkami.

NEDOKONALOSTI TRHU S POTRAVINAMI

Spravodajkyňa načrtla v správe súbor nedostatkov v odvetví predaja a distribúcie potravín. Správa vychádza zo skutočnosti, že v členských štátoch, kde sa zistila najvyššia koncentrácia trhu, sú výraznejšie aj rozdiely medzi výrobnými a spotrebiteľskými cenami.

Spravodajkyňa identifikovala rad predajných praktík, ktoré narúšajú voľnú hospodársku súťaž v potravinárskom odvetví a prispievajú k zväčšovaniu rozdielov medzi ziskami maloobchodných predajcov a poľnohospodárov. V správe sa riešia otázky stratového predaja, hrozby vyradenia z predaja, osobitné poplatky supermarketov za predaj určitých značiek potravín, poplatky za zaradenie do sortimentu, poplatky za skúšobný predaj, spätné zľavy z predaného tovaru alebo neúmerne vysoké príspevky na náklady maloobchodného predajcu na reklamu, ako aj prípady trvania na postavení výhradného dodávateľa. Pre každú z týchto praktík spravodajkyňa požaduje koordinovanú činnosť na európskej i národnej úrovni a konkrétne protiopatrenia.

Okrem toho sa v správe zdôrazňujú účinky koncentrácie a cenových vojen medzi veľkými maloobchodnými reťazcami na zamestnanosť v odvetviach poľnohospodárstva a výroby v dôsledku tvrdej konkurencie znižovania nákladov a obmedzovania mzdových nákladov alebo deregulácie otváracích hodín či víkendovej práce. Zistilo sa, že agresívna cenová konkurencia viedla aj k znižovaniu kvality výrobkov s menším výživným obsahom a k narušeniu výroby sezónneho ovocia a zeleniny.

Hoci môže trhová koncentrácia nepochybne viesť k zníženiu cien potravín, môže mať aj negatívne účinky zo strednodobého a dlhodobého hľadiska tým, že naruší voľnú hospodársku súťaž a vytlačí z trhu malé podniky a priamych výrobcov. Preto spravodajkyňa zdôrazňuje, že mnohé MSP v potravinárskom odvetví sú mimoriadne zraniteľné, najmä ak sú výrazne naviazané na veľký maloobchodný reťazec. Dôvodom je, že maloobchodní predajcovia často nútia k cenovým vojnám viacerých malých dodávateľov, ktorí musia v záujme prežitia znižovať svoje náklady a marže.

Vzhľadom na reformu SPP, a najmä vzhľadom na oddelenie, sú navyše rozhodnutia poľnohospodárov o výrobe čoraz viac ovplyvňované signálmi z maloobchodného sektora, čo sa týka cien a dopytu, ako európskymi a národnými poľnohospodárskymi politikami.

Správa sa napokon zaoberá aj otázkou intenzívnejšej špekulácie s potravinou ako obchodovateľnou komoditou. Od Európskej komisie sa požaduje, aby začala skúmať špekulácie s potravinami. Spravodajkyňa by okrem toho uvítala efektívne opatrenia zo strany skupiny Komisie na vysokej úrovni pokiaľ ide o konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho priemyslu, ktoré by riešili nerovnováhy na trhu s potravinami.

EURÓPSKE ODPOVEDE

Spravodajkyňa navrhuje dva súbory opatrení, ktoré by mali Európske inštitúcie prijať: jeden reaguje na nedokonalosti trhu spomínané v texte a druhý zavádza opatrenia na proaktívnu podporu priamych vzťahov medzi výrobcami a spotrebiteľmi.

Reaktívne európske odpovede

Tieto odpovede zahŕňajú opatrenia, ktorých účelom je dosiahnuť vyššiu transparentnosť, lepšiu reguláciu trhu a efektívnejší monitorovací systém nákladov a cien.

V záujme dosiahnutia vyššej transparentnosti cenotvorby a marží maloobchodných predajcov, spracovateľov a prvovýrobcov spravodajkyňa vyzýva existujúce orgány pre hospodársku súťaž na národnej i európskej úrovni, aby skúmali a vyhodnocovali spotrebiteľské ceny v celej EÚ s cieľom zaručiť, aby sa v celom Spoločenstve rešpektovala primeraná hospodárska súťaž. Na uvedený účel navrhuje tieto opatrenia:

· európska databáza ľahko dostupná verejnosti, ktorá by obsahovala referenčné cenníky výrobkov z celej Európy;

· vytvorenie pracovnej skupiny Komisie v oblasti potravinového dodávateľského reťazca, ktorá by spolupracovala s národným orgánmi pre hospodársku súťaž;

· vypracovanie zelenej knihy zo strany Komisie o otázke trhovej sily veľkých maloobchodných predajcov;

· lepšia informovanosť spotrebiteľov a snaha o poučenie a správne informovanie spotrebiteľa;

· vytvorenie európskeho konzultačného úradu pre výrobcov potravín, ktorý by poľnohospodárom a združeniam výrobcov poskytoval poradenstvo o distribúcii výrobkov, maloobchodnom trhu a možnostiach výroby špecifických výrobkov;

· posilnenie úlohy európskych spotrebiteľských stredísk, ktoré už existujú takmer vo všetkých členských štátoch; udelenie väčších právomocí sieti európskych spotrebiteľských stredísk s väčším objemom rozpočtových prostriedkov, ktorý by viac zodpovedal jej činnosti;

· zriadenie telefónnej linky pre spotrebiteľov a poľnohospodárskych výrobcov, na ktorej by mohli hlásiť prípady zneužívania a na ktorej by mohli získať informácie o porovnateľných výrobkoch a cenách z celej EÚ a ktorá by fungovala v rámci európskych spotrebiteľských stredísk;

· zavedenie hodnotení spotrebiteľského trhu;

· v spolupráci s FAO zriadenie medzinárodnej agentúry na sledovanie cien poľnohospodárskych výrobkov, vstupov a potravín, aby sa tieto údaje mohli lepšie monitorovať;

Čo sa týka lepšieho monitorovania, spravodajkyňa by uvítala zavedenie európskeho systému monitorovania trhu, ktorý by dokázal zaznamenávať zmeny a cenové trendy, ako aj náklady vstupov. Tento systém by mal zaručiť transparentnosť a umožniť cezhraničné porovnanie medzi podobnými výrobkami a mal by sa vytvoriť v úzkej spolupráci s Eurostatom a fungovať v úzkom prepojení so sieťou európskych spotrebiteľských stredísk.

Napokon spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu a podporila opatrenia na zníženie vplyvu sprostredkovateľov na tvorbu cien a zlepšila priamy prístup európskych poľnohospodárov k trhu.

Proaktívne európske odpovede

Pod proaktívnymi európskymi odpoveďami treba rozumieť súbor opatrení na uľahčenie priameho prístupu a kontaktu medzi poľnohospodárskym výrobcom a spotrebiteľom. Spravodajkyňa je presvedčená, že to môže výrobcom umožniť zohrávať na trhu významnejšiu úlohu tým, že sa odstráni vplyv sprostredkovateľov a veľkých maloobchodných reťazcov a súčasne sa ponúkne spotrebiteľom širší výber kvalitnejších výrobkov.

Jedným z najdôležitejších z navrhovaných opatrení je využívanie nových technológií a internetu. Spravodajkyňa sa nazdáva, že nové technológie môžu slúžiť na poskytovanie väčšieho množstva informácií o mieste, cene a charakteristikách rôznych druhov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Navrhuje, aby sa na tento účel poskytli prostriedky z programov rozvoja vidieka, ale aj z fondu konkurencieschopnosti a kohézneho fondu, s cieľom uľahčiť výrobcom prístup k trhu prostredníctvom moderných technológií a internetu.

Navyše spravodajkyňa požaduje, aby sa zaviedli opatrenia, ktoré dajú intenzívnejší podnet koncepcii „miestnych potravín“ a väčšmi podporia tradičné trhy s potravinami. Vyzýva na posilnenie politík Európskej únie na ochranu pôvodu, geografických označení a iných osvedčení. V tejto súvislosti spravodajkyňa víta diskusiu, ktorá sa začala 15. októbra zverejnením zelenej knihy o kvalite potravín. V neposlednom rade sa navrhuje osobitné označenie na európskych poľnohospodárskych výrobkoch založené na modeli výrobkov spravodlivého obchodu, ktoré by malo zaručiť spravodlivé zaobchádzanie v celom výrobnom a distribučnom reťazci.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vincenzo Aita, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Giovanna Corda, Albert Deß, Constantin Dumitriu, Michl Ebner, Carmen Fraga Estévez, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, Esther Herranz García, Lily Jacobs, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Vincenzo Lavarra, Stéphane Le Foll, Véronique Mathieu, Mairead McGuinness, Rosa Miguélez Ramos, James Nicholson, María Isabel Salinas García, Sebastiano Sanzarello, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław Adam Siekierski, Alyn Smith, Petya Stavreva, Donato Tommaso Veraldi

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katerina Batzeli, Esther De Lange, Ilda Figueiredo, Béla Glattfelder, Wiesław Stefan Kuc, Roselyne Lefrançois, Astrid Lulling, Catherine Neris, Maria Petre, Markus Pieper, Struan Stevenson

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Hélène Goudin, Mieczysław Edmund Janowski, Ewa Tomaszewska

Posledná úprava: 12. marca 2009Právne oznámenie