Postup : 2008/2234(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0182/2009

Predkladané texty :

A6-0182/2009

Rozpravy :

PV 01/04/2009 - 24
CRE 01/04/2009 - 24

Hlasovanie :

PV 02/04/2009 - 9.9
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0204

SPRÁVA     
PDF 224kDOC 171k
23. marca 2009
PE 419.850v03-00 A6-0182/2009

o problémoch a vyhliadkach v súvislosti s európskym občianstvom

(2008/2234(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Urszula Gacek

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o problémoch a vyhliadkach v súvislosti s európskym občianstvom

(2008/2234(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej kapitolu V s názvom Práva občanov,

–    so zreteľom na správu Komisie s názvom Piata správa o občianstve v Únii (1. mája 2004 – 30. júna 2007) (KOM(2008)0085),

–    so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov(1) (smernica o voľnom pohybe),

–    so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2008 s názvom Práva občanov: podpora základných práv a práv, ktoré vyplývajú z občianstva v Únii(2),

–    so zreteľom na článok 45 a článok 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0182/2009),

A.  keďže spoločný trh a hospodárska integrácia sú už takmer dokončené, hoci právny základ občianstva Únie sa ešte stále vypracováva,

B.  keďže článok 17 Zmluvy o ES zavedený Maastrichtskou zmluvou stanovuje, že „občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu“, a táto zásada bola ďalej rozvinutá v Amsterdamskej zmluve, ktorá uvádza, že „občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho“,

C.  keďže občianstvo Únie je preto doplnkom k občianstvu členských štátov, ktorého udelenie reguluje každý členský štát na základe vlastných zákonov líšiacich sa medzi jednotlivými členskými štátmi,

D.  keďže identita občana Únie môže byť založená len na základe štátnej príslušnosti a pozornosť Komisie by sa mala upriamiť na skutočnosť, že ľudia žijúci vo veľkej chudobe a ľudia s nízkym vzdelaním – medzi nimi Rómovia- nemajú prístup k mnohým informáciám, ktoré by mohli motivovať ich európske povedomie; keďže ich narastajúce vylúčenie z európskych spoločností devalvuje ich občianstvo a občianstvo Únie;

E.   keďže bez toho, aby bola dotknutá právomoc jednotlivých členských štátov určovať spôsoby týkajúce sa získania a straty občianstva, Európska rada v Tampere dňa 15. a 16. októbra 1999 podporila cieľ, ponúknuť občanom tretích krajín, ktorí sa tam dlhodobo legálne zdržujú, možnosť získať občianstvo členského štátu, v ktorom bývajú;

F.   keďže všetci občania Únie majú právo voliť a byť volení vo voľbách na miestnej a európskej úrovni v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako občania daného členského štátu,

G.  keďže priznanie práva voliť a kandidovať v miestnych voľbách v členskom štáte pobytu je pre občanov Únie podstatné, aby si vytvorili pocit skutočnej príslušnosti k danej krajine,

H.  keďže niektoré členské štáty v súčasnosti znemožňujú výkon práva voliť a kandidovať v miestnych a európskych voľbách, priznaného občanom Únie v článku 19 Zmluvy o ES, v tom zmysle, že občania Únie, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného členského štátu, nie sú oprávnení stať sa členmi politických strán v krajine, v ktorej sa má uplatniť toto právo,

I.    keďže obrátenie sa na Výbor Európskeho parlamentu pre petície a na Európskeho ombudsmana je dôležitým mimosúdnym prostriedkom nápravy, ktorý majú občania Únie k dispozícii,

J.    keďže v dôsledku rozšírenia Európskej únie sa výrazne zvýšil počet občanov Únie s bydliskom mimo ich členského štátu pôvodu,

K.  keďže podľa článku 20 Zmluvy o ES, hoci sa nešťastným spôsobom obmedzuje situáciu, keď sa občan členského štátu nachádza na území tretej krajiny, kde tento členský štát nie je zastúpený, má každý občan Únie právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu ktoréhokoľvek iného členského štátu, ktorý je v danej tretej krajine riadne zastúpený; keďže toto právo sa nemôže riadne vykonávať, ak chýbajú jasné a záväzné praktické pravidlá a protokoly, ktorými by sa mali konzulárne úrady riadiť,

L.   keďže hoci ten istý článok 20 Zmluvy o ES ukladá členským štátom povinnosť dohodnúť „medzi sebou potrebné pravidlá“ a začať „medzinárodné rokovania potrebné na zabezpečenie tejto ochrany“, skutočnosť je taká, že bol prijatý len jeden záväzný akt, totiž rozhodnutie 95/553/ES(3), ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2000 a pozostáva len z jednej strany a ktoré celkom zlyhalo pri zriadení plne funkčného systému, ktorý by mal pomáhať zmierňovať utrpenie občanov Únie v krízových situáciách v zahraničí,

M.  keďže účinná konzulárna a diplomatická ochrana poskytnutá mimo územia Európskej únie všetkými členskými štátmi bez rozdielu všetkým občanom Únie, najmä v krízových situáciách a pri osobnom utrpení, by významne prispela k tomu, že by si títo občania cenili výhody vyplývajúce z toho, že sú súčasťou Európskej únie,

1.   víta skutočnosť, že Lisabonská zmluva umožňuje miliónu občanov Únie z rôznych členských štátov spoločne požiadať Komisiu o predloženie legislatívnych návrhov, a je presvedčený, že takéto zákonné právo výrazne zvýši povedomie o občianstve Únie medzi Európanmi; pripomína, že transparentnosť a demokratická účasť sa musia dosiahnuť rôznymi formami partnerstva medzi EÚ a členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi inštitúciami, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu na vypracovanie transparentných a ľahko zrozumiteľných postupov na realizáciu iniciatívy týkajúcej sa občianstva, aby občania Únie mali možnosť účinne iniciovať právne predpisy, len čo Lisabonská zmluva nadobudne účinnosť; hoci dúfa, že to nebude potrebné, zdôrazňuje, že Komisia by mala zaviesť právo iniciatívy do svojich politík bez ohľadu na konečný status zmluvy;

2.   upozorňuje, že právo občanov Únie voľne sa pohybovať a mať bydlisko na území členských štátov, nemožno chápať izolovane od iných práv a základných zásad Európskej únie, ako je sloboda pohybu pracovníkov a sloboda poskytovať služby; vyzýva preto členské štáty, aby odstránili svoje jestvujúce prekážky, ktoré boli stanovené v prístupových zmluvách, s cieľom umožniť každému občanovi vykonávať všetky svoje práva;

3.   odporúča, aby vzhľadom na základné zásady zakotvené v Zmluve o ES, ako je sloboda pohybu, nediskriminácia a práva občanov, Komisia naďalej využívala všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie čo najskoršieho zrušenia ostávajúcich prechodných opatrení uvalených na nové členské štáty;

4.   vyjadruje znepokojenie nad neuspokojivým vykonávaním platných smerníc, predovšetkým smernice o voľnom pohybe osôb, čo spôsobuje mnoho problémov v súvislosti s voľným pohybom a ďalšími právami občanov Únie, a vyzýva všetky strany, aby správne a plne transponovali a vykonávali acquis Spoločenstva;

5.   vyzýva Komisiu, aby pripravila zoznam prekážok, ktorým čelia občania Únie, ktorí chcú v plnom rozsahu a neobmedzene využívať voľný pohyb osôb a iné výhody stanovené pre občanov Únie, a žiada Komisiu, aby zapracovala výsledky do prehľadnej tabuľky, aby sa zabezpečilo, že takéto prekážky sa budú riešiť dôkladne a účinne;

6.   vzhľadom na  výsledky bleskového prieskumu Eurobarometra 213 (prieskumy Eurobarometra za rok 2007), podľa ktorých sa len 31% opýtaných vyjadrilo, že sú dobre informovaní o svojich právach ako občania Únie, považuje za nevyhnutné , aby sa prijal efektívny prístup k informáciám a komunikácii s cieľom zvýšiť informovanosť občanov Únie o svojich právach a povinnostiach a pomôcť im vziať na seba aktívnu úlohu pri rozhodovaní EÚ, a teda umožniť, aby sa skutočne uplatňovala zásada zastupiteľskej demokracie;

7.   s poľutovaním poznamenáva, že Piata správa o občianstve Únie neobsahuje žiadne konkrétne návrhy týkajúce sa uplatňovania práv občanmi a povinnosti členských štátov ochraňovať tieto práva v praxi; žiada, aby šiesta správa bola v tomto ohľade obšírnejšia;

8.   vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia pri príprave piatej správy neuskutočnila konzultácie s občianskou spoločnosťou, a očakáva, že v súlade s prísľubom Komisie dôjde k týmto konzultáciám pri príprave šiestej správy;

9.   vyzýva Komisiu, aby prepracovala svoj program Európa pre občanov s cieľom zlepšiť komunikáciu s bežným občanom Únie a zabezpečiť rozsiahle šírenie; upozorňuje na to, že hoci štrukturálna podpora výskumných tímov a inštitútov so sídlom v Bruseli je dôležitá, tieto organizácie neinformujú dostatočne iných jednotlivcov ako tých, ktorí už informovaní sú; vyzýva Komisiu, aby svoje financovanie presmerovala na regionálne a miestne organizácie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, ktorí nesídlia v Bruseli, a aby v budúcnosti zaviedla podobné programy ako veľmi úspešný program Mládež v akcii na obdobie 2007 – 2013 s cieľom pomôcť miestnym a regionálnym správnym orgánom pri informovaní ich obyvateľov o právach, ktoré majú ako občania Únie; keďže návrhy týkajúce sa viacjazyčnosti by sa nemali obmedzovať len na hlavné úradné jazyky resp. jazyky členských štátov, vyzýva členské štáty, aby rozširovali informácie o občianstve Únie tiež v regionálnych jazykoch a jazykoch menšín;

10. vzhľadom okrem iného na nízky počet občanov Únie bývajúcich v inom členskom štáte než vlastnom, ktorí využívajú právo hlasovať alebo kandidovať buď v európskych alebo v miestnych voľbách v mieste svojho pobytu, ako aj vzhľadom na prekážky v praxi, ktorým musia potenciálni voliči príliš často čeliť pri výkone svojich práv, zastáva názor, že európske voľby v roku 2009 by sa mali pokladať za príležitosť na prípravu a uplatňovanie celoeurópskeho akčného plánu určeného na rozvoj identity EÚ u občanov Únie a na zvyšovanie ich informovanosti o vlastných právach;

11. vyzýva ženy, aby sa vo väčšom rozsahu angažovali v politike a pri prijímaní rozhodnutí, aby podporili európsku integráciu; domnieva sa, že na tento účel sa na ženy musia zamerať jasnejšie vyprofilované informačné kampane, pričom cieľom je umožniť im plne vykonávať svoje práva ako občianok Únie a byť aktívnejšie v politických zoskupeniach, v politike aj v spojitosti s prácou v miestnych orgánoch v ich krajinách bydliska;

12. zdôrazňuje potrebu začať lepšie a účinnejšie informačné kampane, ktoré podporia práva spojené s občianstvom Únie medzi mladými ľuďmi, napríklad vytvorením „programu občianstva“ na školách a univerzitách s cieľom pripraviť mladšiu generáciu na aktívne občianstvo;

13. domnieva sa, že členské štáty by mali zaradiť európsky rozmer do školských osnov na základnom a strednom stupni;

14. vyzýva európske univerzity, aby prijali všetky finančné opatrenia, ktoré majú k dispozícii, a zvýšili percentuálny podiel študentov zúčastňujúcich sa na výmenách v rámci programu Erasmus;

15. vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie konsolidované a jednoznačné smernice zlepšujúce voľný pohyb a ďalšie práva občanov Únie v iných oblastiach vrátane oblasti profesijnej mobility, prenosnosti dôchodkov a sociálnych práv a vzájomného uznávania titulov a profesijných kvalifikácií;

16. zdôrazňuje, že právo na voľný pohyb a pobyt na území EÚ nebude možné uplatňovať úplne, pokým nebude okrem iných opatrení zavedený účinný systém pre uznávanie odbornej kvalifikácie; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich príslušných právomocí umožnili väčšiemu počtu občanov Únie, ktorí získali odbornú kvalifikáciu v inom členskom štáte, aby mohli byť prijatí na miesto zodpovedajúce ich profesii v inom členskom štáte a mohli toto povolanie vykonávať za tých istých podmienok ako občania toho štátu;

17. vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje zákony o občianstve a preskúmali možnosti na uľahčenie získania občianstva a požívania plných práv pre štátnych príslušníkov iného štátu, čím by sa prekonala diskriminácia medzi štátnymi príslušníkmi daného členského štátu a osobami, ktoré nie sú jeho štátnymi príslušníkmi, predovšetkým v prípade občanov Únie;

18. domnieva sa, že by bolo žiaduce, aby sa podporila výmena skúseností týkajúcich sa systémov naturalizácie jestvujúcich v rôznych členských štátoch, s cieľom dosiahnuť užšiu koordináciu prípustných kritérií a postupov pre občianstvo Únie – a to bez obmedzovania práva jednotlivých členských štátov určovať spôsoby získania a straty občianstva – a tak znížiť prípady diskriminácie obsiahnuté v rôznych právnych systémoch;

19  domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalé bydlisko v členských štátoch, majú Európskej únii špecifické postavenie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré členské štáty im ukladajú neoprávnené požiadavky alebo požiadavky, ktoré nemusia byť nevyhnutne potrebné na získanie občianstva; v tejto súvislosti vyzýva dané členské štáty, aby systematicky prinášali spravodlivé riešenia založené na odporúčaniach medzinárodných organizácií; domnieva sa, že osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú trvalé bydlisko v členských štátoch, by mali mať právo voliť v miestnych voľbách;

20. pripomína členským štátom, miestnym orgánom a prisťahovalcom, že všetky body Spoločných základných zásad Rady pre politiku integrácie prisťahovalcov v Európskej únii (14615/04) sa musia uplatňovať rovnako;

21. domnieva sa, že integrácia imigrantov je základným predpokladom na vykonávanie ich práv v ich krajinách trvalého pobytu; vyzýva preto členské štáty, aby rýchlo a v plnej miere splnili odporúčania stanovené v oznámení Komisie z 1. septembra 2005 s názvom Spoločný program integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie (KOM(2005)0389);

22. domnieva sa, že EÚ a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť podporovať začleňovanie Rómov ako občanov Únie, s cieľom umožniť im plne využívať stimuly, ktoré poskytuje EÚ na všetky iniciatívy zamerané na podporu ich práv a začlenenia ich komunít, či už v oblasti vzdelania, zamestnanosti alebo občianskej účasti;

23. upozorňuje na to, že občianstvo Únie zahŕňa nielen práva, ale aj povinnosti; upriamuje pozornosť na povinnosť dodržiavať zákony štátu, v ktorom má príslušný občan Únie bydlisko, a rešpektovať kultúru ostatných ľudí;

24. zdôrazňuje, že problémy týkajúce sa jazykových alebo komunikačných schopností by sa nemali využívať ako dôvod na odmietnutie prístupu k sociálnym právam, na ktoré môže mať jednotlivec nárok ako osoba s bydliskom v určitom členskom štáte, vrátane práva na sociálne dávky priznané národnými alebo miestnymi orgánmi;

25. vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohu a činnosť vnútroštátnych služieb starostlivosti o deti s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali zásady rovnosti a nediskriminácie medzi občanmi Únie; zdôrazňuje, že rodičia by mali mať možnosť hovoriť so svojimi deťmi vo svojom materinskom jazyku a že štátna príslušnosť alebo jazyk by sa nemali využívať ako dôvod na odmietnutie prístupu rodičov k ich dieťaťu;

26. opakuje svoju výzvu, aby členské štáty dodržiavali právo občanov Únie cestovať v rámci EÚ s platným národným občianskym preukazom alebo platným pasom a neobmedzovali ich v tomto pohybe kvôli bezpečnosti alebo z iných dôvodov, najmä pokiaľ ide o leteckú a námornú dopravu;

27  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby prijali ďalšie opatrenia na uľahčenie pohybu občanov Únie medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o praktické otázky ako vydávanie dokladov o trvalom pobyte a pracovných povolení, prevod registrácií vozidiel, uznávanie poistiek osôb a vozidiel uzavretých v inom členskom štáte, prenos lekárskych záznamov, jasné pravidlá preplácania liečebných výdavkov a mnohé ďalšie záležitosti, v prípade ktorých vznikajú problémy napriek snahám o ich harmonizáciu na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby zhromaždila všetky príslušné informácie a sprístupnila ich občanom Únie;

28. odporúča, aby sa dokončil európsky priestor spravodlivosti s cieľom zabezpečiť, aby sa cezhraničné aspekty občianstva týkajúce sa osobného a rodinného života mohli účinne chrániť prostredníctvom spoločných pravidiel v oblasti medzinárodného práva súkromného; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula koherentný prístup a predložila nevyhnutné legislatívne návrhy;

29. vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na školenia štátnych úradníkov členských štátov na miestnej a regionálnej úrovni, ktorí sa zaoberajú osobami migrujúcimi v rámci EÚ, týkajúce sa základov legislatívy ES uplatňovanej v ich príslušnej oblasti a aby pomohla správnym orgánom odpovedať na otázky, pokiaľ ide o možné rozdiely a rozpory medzi národnými legislatívami a legislatívou ES; v tejto súvislosti víta online sieť na riešenie problémov SOLVIT , ktorú zriadila Komisia, a požaduje, aby sa táto sieť ďalej posilňovala a propagovala; verí, že posilňovaním ľudských a finančných zdrojov členské štáty pomôžu strediskám SOLVIT pri ich práci; naliehavo žiada miestne a regionálne orgány a členské štáty, aby spolupracovali pri výmene osvedčených postupov a hľadaní účinných spôsobov riešenia situácií osôb, ktoré migrujú v rámci Spoločenstva;

30. domnieva sa, že služba Europe Direct by sa mala lepšie propagovať medzi všetkými občanmi, a odporúča, aby Komisia na tento účel koordinovala mediálnu kampaň na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zvyšujúci sa počet internetových stránok súvisiacich so službou Europe Direct a systémom SOLVIT a aby kľúčové informácie a kontakty sústredila na osobitné referenčné internetové stránky;

31. žiada Komisiu, aby vypracovala Európsku chartu spotrebiteľských práv, ktorou sa občanom poskytnú ľahko dostupné informácie o ich najbežnejších problémoch;

32. víta iniciatívu Komisie s názvom Akčný plán integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882), ktorej cieľom je zabrániť rozdrobeniu kontaktných miest a – ako zdôrazňuje smernica o službách – podporiť vytvorenie jednotných kontaktných miest pre služby a tovary v každom členskom štáte;

33. pripomína členským štátom a miestnym orgánom, že koncepcia občianstva Únie zahŕňa zásadu nediskriminácie všetkých občanov Únie, a nielen občanov určitého členského štátu; naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojej analýze situácie osôb migrujúcich v rámci EÚ a prijala príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že budú skutočne požívať práva občanov Únie;

34. zdôrazňuje, že právo na voľný pohyb je základným pilierom občianstva Únie, a preto je veľmi znepokojujúce, že doteraz žiadny členský štát plne a riadne nevykonal smernicu o voľnom pohybe;

35. víta iniciatívu Komisie na podporu informovanosti o nových pravidlách, ktoré sú stanovené v smernici o voľnom pohybe, vrátane vydania Príručky ako najlepšie využiť smernicu 2004/38/ES, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že 16 000 výtlačkov príručky vydanej v 19 jazykoch je príliš malým počtom v porovnaní s celkovým počtom obyvateľstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto informácie budú široko prístupné miestnym a regionálnym orgánom, ktoré sú prvým zdrojom informácií pre mnohých občanov, a tiež z toho dôvodu, že práve na miestnej úrovni dochádza k väčšine problémov a porušovaniu práv občanov Únie;

36. zdôrazňuje, že sloboda pohybu a pobytu, ktorá zohráva plnohodnotnú úlohu, pokiaľ ide o občianstvo Únie, má obrovský vplyv na rodinný život a na rozhodnutia, ktoré ženy prijímajú v súvislosti so svojím vzdelaním a zamestnaním; vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby žien v tejto oblasti;

37. pripomína ustanovenia smernice o voľnom pohybe, ktoré dávajú občanom Únie právo zdržiavať sa v inom členskom štáte za predpokladu, že nezaťažujú systém sociálnej pomoci; poznamenáva však, že členské štáty by mali rešpektovať rozhodnutia Európskeho súdneho dvora(4), ktoré na účely smernice poskytli výklad, pokiaľ ide o význam výrazu „dostatočné zdroje“;

38. vyzýva Komisiu, aby pozorne dbala na to, aby zákony a postupy platné v jednotlivých členských štátoch neporušovali práva udelené občanom Únie Zmluvou o ES a smernicou o voľnom pohybe, najmä pokiaľ ide o pojmy „dostatočné zdroje“, „nevhodná záťaž systému sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu“, „vážne dôvody verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti„ a „naliehavé dôvody verejnej bezpečnosti“; vyzýva Komisiu, aby sa dodatočne uistila, či sú procesné záruky použiteľné v praktickej rovine spolu s opatreniami právnej ochrany a možnosťou odvolania sa na súdy proti opatreniam vyhostenia; zdôrazňuje, že každé obmedzenie základných práv slobodného pohybu musí byť vykladané v úzkom zmysle;

39. vyzýva členské štáty, aby sa pri realizácii práva na voľný pohyb zdržali zaťažovania občanov Únie a ich rodinných príslušníkov byrokratickými postupmi, ktoré by boli neprimerané v tom zmysle, že by neboli výslovne uvedené v smernici o voľnom pohybe, boli by v rozpore s právom Spoločenstva a bránili by vykonávaniu práva, ktoré je, bez ohľadu na výkon administratívnych postupov, ako také stanovené v Zmluve o ES; upozorňuje členské štáty, že majú povinnosť uľahčovať dokončenie administratívnych postupov, ktoré sú spojené s právom na voľný pohyb;

40. vyzýva členské štáty, aby upustili od prijatia právnych predpisov, ktoré ukladajú neprimerané alebo diskriminačné sankcie voči občanom Únie, napríklad zadržanie v prípade vyhostenia z územia hostiteľského členského štátu, uplatňovanie priťažujúcich okolností na základe toho, že sa občan Únie, ktorý spáchal trestný čin, v minulosti nezákonne zdržiaval v inom členskom štáte, alebo automatické vyhostenie občana Únie v prípade odsúdenia za trestný čin;

41. víta úmysel Komisie zaradiť do Štokholmského programu opatrenia na riešenie problémov, ktorým čelia občania Únie počas svojho života v EÚ; v rámci toho žiada Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia vrátane oblasti občianskeho práva, ktoré by konečne realizovali zásadu rovnakého zaobchádzania nielen vo vzťahu k tovaru, kapitálu a službám, ale tiež vo vzťahu k osobám bez diskriminácie tak, ako sa uvádza v článku 13 Zmluvy o ES, pretože terajšia situácia predstavuje prekážku voľnému pohybu a je v rozpore so spoločnými európskymi hodnotami rovnosti a nediskriminácie;

42. trvá na tom, že poskytnutie práva voliť a kandidovať v miestnych voľbách v členskom štáte trvalého pobytu je nevyhnutným predpokladom každej efektívnej integračnej politiky;

43. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že všetci občania Únie bývajúci v inom členskom štáte než je ich vlastný, budú mať dostatok potrebných informácií, ktoré sa týkajú ich práva voliť v miestnych a európskych voľbách;

44. vyjadruje poľutovanie nad nízkym počtom občanov Únie zdržiavajúcich sa v inom členskom štáte, než je ich vlastný, ktorí využívajú právo voliť alebo kandidovať vo voľbách na európskej alebo miestnej úrovni v mieste ich bydliska; poukazuje na praktické prekážky, s ktorými sa potenciálni voliči príliš často stretávajú pri uplatňovaní svojich práv; naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby so zreteľom na blížiace sa európske voľby v roku 2009 začali účinné celoeurópske informačné kampane o volebných právach občanov Únie a poskytovali praktické rady týkajúce sa spôsobu, ako tieto práva uplatňovať na miestnej úrovni;

45. vyzýva členské štáty, aby začali informačnú kampaň v úradných jazykoch EÚ vo vnútroštátnych a v miestnych médiách vrátane televízie, rozhlasu a internetu, s cieľom informovať občanov Únie o ich práve voliť a kandidovať, ako aj o postupoch registrácie, ktoré by mali byť čo najľahšie;

46. víta úmysel Komisie zmeniť a doplniť smernicu Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorá stanovuje vykonávanie práva voliť a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie zdržujúcich sa v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi(5), pričom treba podniknúť kroky na zníženie nákladov, ktoré majú znášať kandidáti a členské štáty;

47. vyzýva na potrebné reformy postupov európskych volieb vo všetkých členských štátoch s cieľom vo väčšej miere zjednotiť tieto postupy a nájsť spôsoby podpory aktívneho občianstva Únie; žiada tiež, aby sa po dokončení týchto reforiem zorganizovali náležité informačné kampane;

48. konštatuje, že v prípade občanov Únie žijúcich v inom členskom štáte, než je ich vlastný, existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o hlasovacie práva vo voľbách do národného parlamentu v ich krajine pôvodu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohí občania Únie sa tak ocitnú bez volebných práv tak vo svojej krajine pôvodu, ako aj v prijímajúcej krajine; naliehavo žiada členské štáty, aby spolupracovali s cieľom umožniť voličom zdržiavajúcim sa mimo ich členského štátu pôvodu plne uplatňovať ich volebné práva v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, a to tak, že poskytnú dostatočný počet volebných miestností na celom území a uľahčia registráciu voličov; vyzýva členské štáty, aby tiež prijali potrebné právne ustanovenia na zaručenie práva voliť pre všetkých občanov Únie, ktorí prechádzajú cez iný členský štát, než je členský štát ich pôvodu, keď sa budú konať vnútroštátne parlamentné voľby;

49. domnieva sa, že vznik a rozšírenie sa politických strán na európskej úrovni je najúčinnejším spôsobom na podporu práva kandidovať ako občan Únie, ktorý žije v jednom členskom štáte a má štátnu príslušnosť iného štátu; preto očakáva, že celoeurópske strany sa posilnia, a to nielen prostredníctvom väčšej finančnej podpory;

50. žiada Komisiu, Radu a členské štáty, aby zlepšili skutočnú efektívnosť článku 19 Zmluvy o ES tým, že zabezpečia, aby všetci občania Únie boli oprávnení byť členmi politických strán v členskom štáte, v ktorom majú svoje trvalé bydlisko;

51. domnieva sa, že občianstvo Únie zaručuje všetkým občanom Európskej únie rovnaké práva, či sa už majú trvalý pobyt v Únii samotnej alebo v tretej krajine; naliehavo žiada Komisiu, aby analyzovala situáciu občanov Únie bývajúcich mimo územia EÚ a aby prijala vhodné kroky na zabezpečenie efektívneho vykonávania ich občianskych práv;

52. pripomína, že na základe článku 20 Zmluvy o ES majú občania Únie na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu; vyzdvihuje význam takéhoto ustanovenia ako zásadného bodu, keďže jeho zámerom je uznať vonkajší rozmer občianstva Únie;

53. víta skutočnosť, že Komisia predložila vo svojom oznámení z 5. decembra 2007 s názvom Účinná konzulárna ochrana v tretích krajinách: príspevok Európskej únie (KOM(2007)0767) akčný plán na roky 2007 – 2009; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby naďalej vykonávali odporúčania uvedené v zelenej knihe Komisie z 28. novembra 2006 o diplomatickej a konzulárnej ochrane občanov Únie v tretích krajinách (KOM(2006)0712) a odporúčania v uznesení Parlamentu k rovnakej téme z 11. decembra 2007(6);

54. vyzýva členské štáty, ktoré ešte nevytlačili článok 20 Zmluvy o ES do svojich národných pasov spolu s vnútroštátnymi informáciami, aby tak urobili, ako sa požadovalo v Barnierovej správe a v záveroch Rady z 15. júna 2006; vyzýva Komisiu, aby úradom vydávajúcim pasy v každom členskom štáte poskytla brožúru uvádzajúcu tieto práva a všeobecný prehľad opatrení na podporu článku 20 Zmluvy o ES; požaduje, aby sa brožúra distribuovala jednotlivcom, ktorí si budú vyzdvihovať svoje nové pasy; vyzýva Komisiu, aby na portáli Európa vytvorila internetovú stránku, kde bude uverejňovať praktické informácie o konzulárnej ochrane, aby zjednodušila prístup k cestovným informáciám členských štátov, ako sa požadovalo v akčnom pláne Komisie na rok 2007;

55. naliehavo žiada Komisiu, aby zriadila bezplatné európske telefónne číslo, ktoré by bolo uvedené v cestovnom pase hneď vedľa článku 20 a pomocou ktorého môžu občania Únie v prípade núdze získať v svojom vlastnom jazyku podrobné informácie o konzulátoch členských štátov, aby bola zaručená pomoc, ktorú potrebujú;

56. vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali ďalšie smernice a iné opatrenia na posilnenie acquis Spoločenstva v oblasti diplomatickej a konzulárnej ochrany a aby ustanovili právne záväzné pravidlá vykonávania článku 20 Zmluvy o ES;

57. vyzýva Úniu, aby podnikla ďalšie kroky na ochranu svojich občanov v tretích krajinách vrátane opatrení s cieľom zabrániť, aby bol občan Únie odsúdený na trest smrti;

58. vyzýva členské štáty, aby riadne splnili povinnosti stanovené v článku 20 Zmluvy o ES, a na tento účel medzi sebou zriadili potrebné pravidlá a začali medzinárodné rokovania nevyhnutné na zabezpečenie ochrany občanov Únie mimo Európskej únie, pričom treba venovať zvláštnu pozornosť schváleniu akčných záväzných protokolov o krokoch, ktoré majú podniknúť konzulárne služby v tretích krajinách v prípade núdze alebo bezpečnostnej alebo humanitárnej krízy;

59. víta skutočnosť, že Rada nedávno prijala usmernenie pre určenie vedúceho štátu v prípade veľkej krízy, a žiada širší výklad článku 20, pokiaľ ide o konzulárnu a diplomatickú ochranu, ktorá je v skutočnosti poskytovaná štátnym príslušníkom členských štátov;

60. vyzýva Komisiu, aby v mene všetkých členských krajín a občanov Únie pokračovala v rokovaniach o bezvízovom cestovaní do tretích krajín; poukazuje na nespravodlivosť, ktorá spočíva v tom, že niektorí občania Únie podliehajú vízovým požiadavkám, kým iní môžu cestovať v rámci národných programov oslobodenia od vízovej povinnosti;

61. domnieva sa, že význam petičného práva ako základného práva občanov Únie by prinajmenšom vyžadoval od Komisie, aby dostatočne zdôvodnila, prečo sa neriadi odporúčaním Parlamentu;

62. vyzýva Radu a Komisiu na rozvinutie užšej spolupráce s Výborom Parlamentu pre petície a Európskym ombudsmanom tak, aby každý občan Únie mohol uplatňovať svoje práva účinnejšie;

63. víta zriadenie Agentúry Európskej únie pre základné práva, a prijatie rozhodnutia Rady 2007/252/SVV z 19. apríla 2007, ktorým sa na obdobie rokov 2007 až 2013 ustanovuje osobitný program Základné práva a občianstvo ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť(7), ktorých účelom je podporovať rozvoj európskej spoločnosti založenej na dodržiavaní základných práv vrátane práv odvodených od občianstva Únie;

64. vyzýva národné parlamenty, aby sa čoraz viac zapájali do rozvíjania oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; spolupráca medzi národnými parlamentmi a inštitúciami EÚ by mala uľahčovať prijatie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri vykonávaní práva EÚ a zlepšiť komunikáciu s občanmi, s cieľom zvýšiť ich informovanosť o právach, ktoré sú spojené so štatútom občana Únie;

65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(2)

CdR 78/2008.

(3)

Rozhodnutie zástupcov vlád na stretnutí členských štátov s Radou 19. decembra 1995 týkajúce sa ochrany občanov Európskej únie diplomatickými a konzulárnymi zastúpeniami (Ú. v. ES L 314, 28.12.1995, s. 73).

(4)

Okrem iných ide o veci: C-424/98, Komisia/Talianska republika, a C-184/99, Grzelczyk.

(5)

Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 34.

(6)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0592.

(7)

Ú. v. EÚ L 110, 27.4.2007, s. 33.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (26.1.2009)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o problémoch a vyhliadkach v súvislosti s európskym občianstvom

(2008/2234(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Iliana Malinova Iotova

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že mnohé prípady neuplatnenia alebo nesprávneho uplatnenia právnych predpisov ES, o ktorých svedčí zvýšený počet prípadov postúpených sieti SOLVIT, sú dôkazom potreby takéhoto systému, ktorý ponúkne občanom rýchlu a praktickú pomoc;

2.  vyzýva členské štáty, aby pre systém SOLVIT zabezpečili ľudské zdroje potrebné na riešenie zvyšujúceho sa počtu prípadov a na ďalšiu podporu služby;

3.  domnieva sa, že služba Europe Direct by sa mala lepšie propagovať medzi všetkými občanmi, a odporúča, aby Komisia na tento účel koordinovala mediálnu kampaň na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zvyšujúci sa počet internetových stránok súvisiacich so službou Europe Direct a systémom SOLVIT a aby kľúčové informácie a kontakty sústredila na špecifické referenčné internetové stránky;

4.  žiada Komisiu, aby vypracovala Európsku chartu spotrebiteľských práv, ktorou sa občanom poskytnú ľahko dostupné informácie o ich najbežnejších problémoch;

5.  víta iniciatívu Komisie s názvom Akčný plán integrovaného prístupu k poskytovaniu asistenčných služieb občanom a podnikom na jednotnom trhu (SEK(2008)1882), ktorej cieľom je zabrániť rozdrobeniu kontaktných miest a – ako zdôrazňuje smernica o službách – podporiť vytvorenie jednotných kontaktných miest pre služby a tovary v každom členskom štáte;

6.  odporúča, aby vzhľadom na základné zásady zakotvené v zmluve, ako je sloboda pohybu, nediskriminácia a práva občanov, Komisia naďalej využívala všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie čo najskoršieho zrušenia ostávajúcich prechodných opatrení uvalených na nové členské štáty;

7.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že občania nových členských štátov nebudú čeliť žiadnym prekážkam alebo diskriminácii pri cestovaní v rámci EÚ 15, ako sú prekážky alebo diskriminácia týkajúce sa právnej dokumentácie alebo postupov pri vstupe na letiská;

8.   podporuje členské štáty a Komisiu v tom, aby uľahčili ochranu dôchodkov a práv zamestnancov v rámci Európskej únie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian Silviu Buşoi, Charlotte Cederschiöld, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Martí Grau i Segú, Malcolm Harbour, Iliana Malinova Iotova, Kurt Lechner, Toine Manders, Nickolay Mladenov, Catherine Neris, Zita Pleštinská, Karin Riis-Jørgensen, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, Marianne Thyssen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Emmanouil Angelakas, Wolfgang Bulfon, Colm Burke, Giovanna Corda, Brigitte Fouré, Joel Hasse Ferreira, Olle Schmidt

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Michel Teychenné


STANOVISKO Výboru pre právne veci (21.1.2009)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o problémoch a vyhliadkach v súvislosti s európskym občianstvom

(2008/2234(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zastáva názor, že je nevyhnutný účinný prístup k informovaniu a ku komunikácii, aby sa zvýšilo povedomie európskych občanov o ich právach a aby sa podporila ich aktívna úloha v rozhodovacom procese v Európskej únii, čo umožní skutočné uplatňovanie participatívnej demokracie;

2.  zdôrazňuje, že účasť na voľbách do Európskeho parlamentu je najvyšší prejav participatívnej demokracie na európskej úrovni; poukazuje na to, že účasť na európskych voľbách v roku 2004 bola najnižšia v histórii Európskeho parlamentu; vyzýva preto Komisiu, aby povzbudzovala európskych občanov, a to najmä občanov z nových členských štátov EÚ, ktorí žijú v inom členskom štáte ako vo vlastnom, aby sa zúčastnili na európskych voľbách ako voliči aj ako kandidáti; víta iniciatívu Komisie zameranú na zníženie volebného zaťaženia potenciálnych kandidátov a členských štátov;

3.  plne podporuje stratégiu, ktorú prijala Komisia s cieľom vyriešiť problémy týkajúce sa prístupu k európskemu občianstvu, a schvaľuje všetko úsilie, ktoré vynaložila na podporu integrácie; vyjadruje však nádej, že táto stratégia prinesie čo najskôr vo väčšom rozsahu konkrétne výsledky;

4.  odporúča, aby sa dokončil európsky priestor spravodlivosti s cieľom zabezpečiť, aby sa cezhraničné aspekty občianstva týkajúce sa osobného a rodinného života mohli účinne chrániť prostredníctvom spoločných pravidiel v oblasti medzinárodného práva súkromného; na tento účel naliehavo žiada Komisiu, aby vyvinula koherentný prístup a predložila nevyhnutné legislatívne návrhy;

5.  domnieva sa, že existujúce rozdiely medzi ustanoveniami upravujúcimi prístup k občianstvu v členských štátoch, od ktorých závisí získanie európskeho občianstva, môžu predstavovať zdroj diskriminácie občanov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín alebo nemajú štátnu príslušnosť, v závislosti od členského štátu, v ktorom bývajú; bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v tejto oblasti, verí, že členské štáty odstránia všetky potenciálne zdroje diskriminácie, a naliehavo žiada Komisiu, aby využívala nástroje Spoločenstva, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie toho, že antidiskriminačné právne predpisy ES sa budú riadne uplatňovať;

6.  pripomína, že právny základ práv európskych občanov zahŕňa aj právo pohybu a pobytu v rámci Európskej únie a že toto právo možno plne uplatňovať len vtedy, keď sa okrem ďalších opatrení zavedie účinný systém uznávania odbornej kvalifikácie; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí ďalej umožňovali európskym občanom, ktorí dosiahli odbornú kvalifikáciu v jednom členskom štáte, získať prístup k rovnakej profesii v inom členskom štáte a vykonávať ju za rovnakých podmienok ako občania danej krajiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlo Casini, Bert Doorn, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Neena Gill, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Manuel Medina Ortega, Hartmut Nassauer, Aloyzas Sakalas, Eva-Riitta Siitonen, Francesco Enrico Speroni, Diana Wallis, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eva Lichtenberger, József Szájer, Jacques Toubon


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (22.1.2009)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k problémom a vyhliadkam v súvislosti s európskym občianstvom

(2008/2234(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Panayiotis Demetriou

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  s poľutovaním poznamenáva, že piata správa o občianstve Únie neobsahuje žiadne konkrétne návrhy týkajúce sa uplatňovania práv občanmi a povinnosti členských štátov ochraňovať tieto práva v praxi; žiada, aby šiesta správa bola v tomto ohľade obšírnejšia;

2.  vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia pri príprave piatej správy neuskutočnila konzultácie s občianskou spoločnosťou, a očakáva, že v súlade s prísľubom Komisie dôjde k týmto konzultáciám pri príprave šiestej správy;

3.  vzhľadom na bleskový prieskum Eurobarometra 213 (prieskum Eurobarometra z roku 2007), podľa ktorého sa len 31 % respondentov považuje za dobre informovaných, pokiaľ ide o ich práva európskych občanov, poukazuje na to, že je nevyhnutné spustiť lepšie a efektívnejšie informačné kampane (napríklad vytvorením „programu občianstva“ v školách a na univerzitách, ktorý by pripravoval mladú generáciu na aktívnejšie občianstvo);

4.  aj vzhľadom na nízky počet občanov EÚ bývajúcich v inom členskom štáte než vlastnom, ktorí využívajú príležitosť hlasovať alebo kandidovať buď v európskych, alebo v komunálnych voľbách v mieste svojho pobytu, ako aj vzhľadom na prekážky, ktorým musia potenciálni voliči príliš často čeliť pri výkone svojich práv, zastáva názor, že európske voľby v roku 2009 by sa mali pokladať za príležitosť na prípravu a uplatňovanie celoeurópskeho akčného plánu určeného na rozvoj európskej identity európskych občanov a ich oboznamovanie s ich právami; preto vyjadruje poľutovanie nad absenciou akejkoľvek súvisiacej zmienky v piatej správe;

5.  vyzdvihuje potrebu iniciatív na podporu práv mladých ľudí, ktoré by sa týkali európskeho občianstva; zdôrazňuje preto osobitnú dôležitosť takých programov, ako je program Mládež v akcii na roky 2007 – 2013, ktorý bol prijatý na uľahčenie štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi na regionálnej, národnej a celoeurópskej úrovni;

6.  víta nedávno prijaté politické vyhlásenie s názvom „Komunikovanie o Európe v partnerstve“ a domnieva sa, že informačná kampaň o občianstve Únie a o osobitných právach, ktoré z neho vyplývajú, by sa mala stať základnou prioritou;

7.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala plány týkajúce sa vykonávania „iniciatívy občanov“ stanovenej v Lisabonskej zmluve, a to bez ohľadu na to, že táto zmluva je stále v procese ratifikácie;

8.  vyzýva na potrebné reformy postupov európskych volieb vo všetkých členských štátoch s cieľom viac tieto postupy k sebe priblížiť a nájsť spôsoby podpory aktívneho európskeho občianstva (napríklad prostredníctvom nadnárodných zoznamov) a žiada tiež, aby boli po dokončení týchto reforiem organizované náležité informačné kampane.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Barón Crespo, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Andrew Duff, Anneli Jäätteenmäki, Aurelio Juri, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Ashley Mote, Adrian Severin, József Szájer, Riccardo Ventre, Andrzej Wielowieyski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Costas Botopoulos, Carlos Carnero González, Panayiotis Demetriou, Roger Helmer, Klaus-Heiner Lehne, Gérard Onesta, Sirpa Pietikäinen, Kathy Sinnott, Mauro Zani


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (20.1.2009)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k problémom a perspektívam európskeho občianstva

(2008/2234(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marie Panayotopoulos-Cassiotou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že je dôležité dôsledne zohľadňovať zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi a presadzovať rovnaké príležitosti vo všetkých politikách a činnostiach Únie;

2.   zdôrazňuje, že skutočné európske občianstvo nemôže existovať bez uznania a uplatňovania zásady rodovej rovnosti;

3.  pripomína, že koncepcia európskeho občianstva prispieva k európskej integrácii tým, že sa týka tak žien, ako aj mužov;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia opäť nezaradila rodový rozmer do svojej piatej správy o občianstve Únie, ani do prehľadu, ktorý uvádza pokrok dosiahnutý v oblastiach úzko spojených s občianstvom; poznamenáva, že je preto veľmi zložité vypracovať komplexné posúdenie danej otázky z rodového hľadiska a usmernenia k tejto téme;

5.  zdôrazňuje, že sloboda pohybu a pobytu, ktorá zohráva plnohodnotnú úlohu, pokiaľ ide o európske občianstvo, má obrovský vplyv na rodinný život a na rozhodnutia, ktoré ženy prijímajú v súvislosti so svojím vzdelaním a zamestnaním; vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila osobitné potreby žien v tejto oblasti;

6.  zdôrazňuje, že pre ženy sú dôležité smernice týkajúce sa práva na pobyt občanov Únie, ktorí študujú, nie sú hospodársky aktívni alebo sú na dôchodku, čo sú smernice zrušené smernicou 2004/38/ES, a poukazuje na význam informovanosti o týchto právach, pričom konštatuje, že 16 000 výtlačkov príručky o tom, ako využiť smernicu 2004/38/ES, ktorá bola vydaná v 19 jazykoch, predstavuje veľmi malý počet v porovnaní s celkovým počtom obyvateľov Únie;

7.  požaduje zvýšené zapojenie žien do politického života a rozhodovacieho procesu na účely európskej integrácie; preto by pre ženy mali byť organizované intenzívnejšie kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom podporiť plné uplatňovanie ich práv ako občianok Únie a ich aktívnejšie zapájanie do činností v rámci politických skupín, do politického života a do činností orgánov miestnej správy v krajine ich bydliska;

8.  pripomína že politická angažovanosť je významným prejavom občianstva, ktorý by mohol byť u žien podporovaný konkrétnymi opatreniami, ako napríklad posilnením a zdokonalením zariadení starostlivosti o malé deti;

9.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila informačné programy o občianstve Únie s cieľom plne informovať deti, a najmä dievčatá a ženy vo vzdelávacích zariadeniach, predovšetkým v geograficky a sociálne znevýhodnených regiónoch; žiada, aby tieto programy na propagáciu európskeho občianstva kládli osobitný dôraz na zásadu rovnosti medzi mužmi a ženami;

10. žiada, aby sa zintenzívnila konzulárna ochrana európskych občanov v tretích krajinách, najmä s cieľom chrániť ich život, dôstojnosť a integritu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

20.1.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Claire Gibault, Anneli Jäätteenmäki, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Roselyne Lefrançois, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Maria Petre


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Roberta Angelilli, Catherine Boursier, Emine Bozkurt, Maddalena Calia, Michael Cashman, Carlos Coelho, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Bárbara Dührkop Dührkop, Urszula Gacek, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Jeanine Hennis-Plasschaert, Ewa Klamt, Henrik Lax, Baroness Sarah Ludford, Claude Moraes, Rareş-Lucian Niculescu, Martine Roure, Sebastiano Sanzarello, Inger Segelström, Manfred Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alin Lucian Antochi, Edit Bauer, Simon Busuttil, Marco Cappato, Carlo Casini, Elisabetta Gardini, Sophia in ‘t Veld, Jean Lambert, Marian-Jean Marinescu, Bill Newton Dunn, Nicolae Vlad Popa

Posledná úprava: 25. marca 2009Právne oznámenie