SPRÁVA o výsledku rokovaní Výboru pre petície za rok 2008

3.4.2009 - (2008/2301(INI))

Výbor pre petície
Spravodajkyňa: Mairead McGuinness

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výsledku rokovaní Výboru pre petície za rok 2008

(2008/2301(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o výsledku rokovaní Výboru pre petície,

–   so zreteľom na výsledky vyšetrovacích misií v roku 2008 v Rumunsku, Bulharsku a Francúzsku a súvisiace správy a odporúčania schválené výborom,

–   so zreteľom na články 21 a 194 Zmluvy o ES, ktoré zaručujú všetkým občanom a obyvateľom EÚ právo na predkladanie petícií Európskemu parlamentu,

–   so zreteľom na článok 45 a článok 192 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre petície (A6‑0000/2009),

A. zohľadňujúc význam petičného procesu a jeho osobité charakteristiky, ktoré umožňujú príslušnému výboru hľadať riešenia a vysvetlenia pre občanov EÚ, ktorí predložia Parlamentu petíciu,

B.  so zreteľom na stúpajúci počet občanov EÚ, ktorí predkladajú Parlamentu petície, a na úsilie Výboru pre petície ešte viac urýchliť svoje postupy v záujme poskytovania kvalitnejších služieb občanom žiadajúcim o pomoc,

C. keďže niektoré odporúčania schválené vo výročnej správe za rok 2007 orgány Parlamentu doposiaľ nerealizovali, napríklad žiadosť o bezodkladné zdokonalenie administratívnych zdrojov Výboru pre petície vrátane jazykových a právnych poznatkov s cieľom zvýšiť kapacitu Parlamentu na vykonávanie nezávislého preskúmania jemu adresovaných petícií, alebo napríklad užšiu spoluprácu so sieťou SOLVIT v oblasti petícií a sťažností týkajúcich sa vnútorného trhu a vytvorenie spoločného portálu EÚ pre európskych občanov,

D.  nezabúdajúc na skutočnosť, že napriek značnému pokroku v rozvoji štruktúr a politík Európskej únie v tomto období si občania často priamo uvedomujú mnohé nedostatky pri uplatňovaní politík a programov Únie, pretože sa ich priamo týkajú, a keďže tieto nedostatky sú často predmetom petícií,

E.  keďže ustanovenie tzv. iniciatívy občanov v rámci Lisabonskej zmluvy vyústi do ešte vyššej účasti verejnosti na aktivitách a činnosti Európskej únie,

F.   keďže v dôsledku toho Parlament zodpovedá za zabezpečenie lepšieho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva jednotlivými členskými štátmi v záujme občanov a obyvateľov EÚ, a tým za spoluprácu s členskými štátmi pri dosahovaní tohto cieľa,

G.  keďže však mnohé členské štáty stále odmietajú aktívne spolupracovať s príslušným výborom, najmä tým, že sa nezúčastňujú na schôdzach výboru, a keďže je to známkou nedostatku lojálnej spolupráce s touto inštitúciou,

H.  keďže neschopnosť aktívnej a včasnej spolupráce s príslušným výborom v záujme riadneho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva dáva priestor na vznik pochýb o snahe a zámere príslušných členských štátov riadne uplatňovať politiky a ciele EÚ, a preto vystavuje orgány opatreniam vo forme postihov a pokút v rámci podmienok zmlúv, ako aj verejnej kritike,

I.    uznávajúc však, že mnohé členské štáty preukazujú dobrú úroveň spolupráce a spolupracujú s Parlamentom v snahe reagovať na problémy občanov vyjadrené v petičnom procese,

J.    uznávajúc konštruktívny prínos útvarov Komisie k petičnému procesu, ktoré pravidelne na žiadosť príslušného výboru poskytujú predbežné hodnotenia mnohých prijatých petícií,

K.  keďže táto spolupráca sa môže a mala by sa ďalej zlepšovať, predovšetkým čo sa týka postupov podľa článkov 226 a 228 Zmluvy o ES v riadne opodstatnených prípadoch,

L.  keďže Parlament sa domnieva, že by bolo oprávnené, keby využíval svoje právomoci podľa článku 230 Zmluvy o ES, ak sa preukáže, že je to potrebné na ukončenie závažného porušovania práva Spoločenstva, ktoré bolo zistené pri preskúmaní petície, a v prípade, že pretrvávajú rozdiely – a to i napriek úsiliu vyriešiť ich – medzi Parlamentom a Komisiou vo výklade, pokiaľ ide o opatrenia požadované podľa práva Spoločenstva na ochranu práv občanov v danom prípade,

M.  keďže priestupkové konanie neposkytuje predkladateľom petícií opravný prostriedok ani vtedy, keď Súdny dvor uloží členskému štátu povinnosť zmeniť právne predpisy a uviesť ich do súladu s legislatívnymi aktmi EÚ,

N.  keďže neposkytnutie mimosúdneho opravného prostriedku občanom EÚ, ktorí sa stali obeťami nesprávneho uplatňovania právnych predpisov EÚ, je zásadným bezprávnym stavom, ktorý musia inštitúcie EÚ a najmä Európsky parlament prehodnotiť,

O. keďže podľa článku 230 Zmluvy o ES Parlament má právo začať konanie pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev za rovnakých podmienok ako Rada a Komisia, a keďže podľa článku 201 zmluvy o ES je Parlament oprávnený vykonávať kontrolu činnosti Komisie, a teda má k dispozícii právne i politické nástroje na to, aby mohol účinnejšie reagovať na oprávnené obavy občanov,

P.   keďže Parlament by mal prehodnotiť vlastné postupy s cieľom umožniť konanie, konkrétne podľa článku 121 svojho rokovacieho poriadku, pred Súdnym dvorom, ak ide o práva predkladateľov petícií,

Q. keďže treba pripomenúť, že podľa článku 6 Zmluvy o ES je Únia založená na zásadách slobody, demokracie, úcty k ľudským právam a základným slobodám, na zásade právneho štátu a zásadách, ktoré takisto tvoria základný prvok kodanských kritérií pre pristúpenie k EÚ, a keďže v článku 7 Zmluvy o EÚ sa stanovujú konkrétne postupy, ktoré možno uplatňovať v prípadoch závažného a neustáleho porušovania uvedených zásad alebo ich jasného ohrozenia,

R.   nezabúdajúc na návrhy uznesení predložené na plenárnych schôdzach v roku 2008 a schválené zdrvujúcou väčšinou poslancov EP v súlade s článkom 192 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu na základe petícií týkajúcich sa vplyvu plynovodu Nord Stream pod Baltským morom a podvodných adresárových spoločností,

S.  keďže väčšie obavy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok energie vyústili do projektov plynovodov pre zemný plyn a skvapalnený zemný plyn, ktoré, najmä ak sa urýchľujú bez riadneho zhodnotenia rizík a alternatív, vzbudzujú obavy predkladateľov petície v súvislosti s nedostatočným zohľadnením prípadných závažných rizík pre životné prostredie, ľudské zdravie a bezpečnosť, predovšetkým pokiaľ ide o projekty v Baltskom mori, Walese a Írsku,

T.  keďže z preskúmania petícií je zrejmé, že zoznamy projektov uvedené v prílohách k smernici Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie[1] v znení zmien a doplnení, nezahŕňajú viaceré dôležité zariadenia a činnosti, ktoré vznikli po nedávnych zmenách a doplneniach príloh, ako sú prevádzky na opätovné splynovanie a prevádzky na bionaftu,

U. keďže z mnohých petícií podaných v súvislosti so sústavou Natura 2000 naďalej vyplýva, že ukončenie straty biodiverzity je pre Úniu závažnou výzvou a že smernica o biotopoch[2] a smernica o vtákoch[3] poskytujú základné a nevyhnutné nástroje na splnenie záväzku EÚ zastaviť stratu biodiverzity do roku 2010,

V. keďže z preskúmania petícií takisto vyplýva, že nedostatok náležitých zdrojov sladkej vody často zhoršujú ďalšie faktory, napríklad narastajúci dopyt po vode v dôsledku nadmernej urbanizácie a projektov voľného času, nedostatočnej údržby infraštruktúry a nedostatočného zamedzenia presakovaniu, intenzívneho využívania vody v priemyselnom poľnohospodárstve a cenovej politiky, ktorá nepodporuje udržateľné využívanie vody,

W  nezabúdajúc na odporúčania Výboru pre petície po návšteve Fos-sur-Mer, Cypru a Rumunska,

X.. s prihliadnutím na obavy, ktoré vyjadril Výbor pre petície v súvislosti s niektorými projektmi infraštruktúry v Bulharsku v pohorí Rila, ktoré zistil počas päťdňovej vyšetrovacej návštevy v roku 2008,

Y. aj keď Ann Abraham, verejná ochrankyňa práv pre parlamentnú a zdravotnícku oblasť v Spojenom kráľovstve, sa v decembri 2008 obrátila na výbor a predložila svoje závery, na ktorých dokončení pracovala štyri roky, následnú odpoveď vlády Spojeného kráľovstva z januára 2009, ktorá sa týka možného poskytnutia dobrovoľného odškodného pre neprimerane postihnuté obete, nemožno považovať za dostatočnú nápravu v prípade mnohých obetí tejto katastrofy,

Z.  uznávajúc pozitívnu a konštruktívnu spoluprácu s Európskym ombudsmanom v roku 2008, podporu zo strany Výboru pre petície vo forme odporúčaní v jeho výročnej správe za rok 2007 a jeho osobitných správach o sťažnostiach 1487/2005/ a 3453/2005/, pokiaľ ide o používanie jazykov Radou a uplatňovanie konania pre porušenie Komisiou, a vítajúc zmeny v jeho štatúte, ktoré schválil Parlament,

AA.     keďže v roku 2008 Výbor pre petície dostal 1886 petícií, pričom 1065 bolo vyhlásených za prípustné a 821 bolo vyhlásených za neprípustné; keďže počet petícií, ktoré nespĺňajú podmienky článku 191 ods. 1 rokovacieho poriadku od začiatku roku 2007 výrazne vzrástol,

1.  víta zapojenie a prínos predkladateľov petícií na každej schôdzi Výboru pre petície, čo umožňuje priamy a otvorený dialóg so zástupcami Európskeho parlamentu, a naďalej nabáda jednotlivých občanov a združenia EÚ, aby prichádzali s problémami, ktoré sa týkajú oblasti činnosti Európskej únie a ktoré ich priamo ovplyvňujú, pričom sa nazdáva, že tento proces umožňuje Európskemu parlamentu ako inštitúcii zohrávať dôležitú úlohu pri kontrole uplatňovanie práva Spoločenstva v členských štátoch a lepšie hájiť a podporovať základné práva všetkých občanov EÚ tak, ako sú vymedzené v Zmluve o EÚ;

2.  naliehavo vyzýva národné a regionálne parlamenty ako zástupcov občanov EÚ, aby naďalej bedlivo sledovali spôsob, akým členské štáty uplatňujú zmluvy a legislatívne akty EÚ, najmä čo sa týka otázok súvisiacich so životným prostredím, sociálnymi a zamestnaneckými právami, voľným pohybom osôb, tovaru a služieb, s finančnými službami, základnými právami občanov vrátane ich práv na zákonné nadobúdanie majetku, uznávania ich odbornej kvalifikácie a všetkých foriem diskriminácie, a vyzýva inštitúcie EÚ, aby efektívne komunikovali s občanmi, aby boli informovaní o svojich právach a o povinnostiach vnútroštátnych a miestnych inštitúcií;

3.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity Parlament nemôže považovať za prípustné petície, ktorých účelom je odvolanie proti rozhodnutiam príslušných úradov alebo súdnych orgánov členských štátov, a že táto informácia sa predkladateľom petície oznámi jasným a zrozumiteľným spôsobom; navyše zdôrazňuje, že predtým, ako možno sťažnosti vyhlásiť za prípustné, musia spĺňať podmienky článku 191 ods. 1 rokovacieho poriadku Parlamentu;

4.  vyzýva na vykonávanie tých odporúčaní prijatých vo výročnej správe za rok 2007, ktoré ešte neboli vykonané, v primeranom časovom rámci;

5.  vyzýva Komisiu, všetky členské štáty a ich vnútroštátne, regionálne a miestne inštitúcie spolu s ich stálymi zástupcami, aby plne spolupracovali s príslušným výborom Európskeho parlamentu pri prešetrovaní obvinení alebo návrhov obsiahnutých v petíciách na lojálnom a konštruktívnom základe, v záujme vyriešenia problémov nastolených v petičnom procese;

6.  požaduje, aby príslušné orgány v Európskom parlamente, Komisii a Rade dôkladne prehodnotili možné postupy na zaručenie nápravných opatrení pre občanov EÚ a aby sa v záujme ďalšieho posilnenia práv občanov EÚ rokovalo o novej medziinštitucionálnej dohode, ktorá bude zahŕňať posilnené právomoci vyšetrovacích výborov;

7.  je presvedčený, že toto prehodnotenie by doplnilo uplatňovanie Lisabonskej zmluvy tým, že by poskytlo dodatočné záruky založené na deklarovaných právach a povinnostiach občanov a inštitúcií EÚ;

8.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 20. apríla 2004 o oznámení Komisie k článku 7 Zmluvy o Európskej únii[4] zdôraznil, že rešpektovanie a presadzovanie hodnôt, na ktorých je Únia založená, a ochrana demokracie, zásady právneho štátu a základných práv sú osobitnou povinnosťou Parlamentu ako priamo voleného zástupcu európskych občanov, a znovu pripomína, že Parlament v uznesení vyjadril názor, že ignorovanie prípadnej potreby sankcií musí vytvárať dojem, že Únia nie je pripravená ani schopná využiť všetky dostupné prostriedky na ochranu svojich hodnôt;

9.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšie uznanie a dôraz na petičný proces, predovšetkým pokiaľ ide o uplatňovanie priestupkových konaní a požiadavky priameho a formálneho informovania Výboru pre petície, ak sa prijmú rozhodnutia na začatie postupov podľa článkov 226 a/alebo 228, ktoré sa týkajú otázok predložených v jednotlivých petíciách;

10. pripomína, že Parlament sa domnieva, že tvrdenia o prípadoch závažného porušenia práva Spoločenstva, ktoré Výbor pre petície pri preskúmaní petícií uznal za oprávnené, ktoré však dotknutý členský štát odmieta priznať a ktoré pravdepodobne vytvoria precedens na vnútroštátnej úrovni, by mal nakoniec preskúmať Súdny dvor Európskych spoločenstiev s cieľom zabezpečiť jednotnosť a koherentnosť práva Spoločenstva a realitu vnútorného trhu[5];

11. uznáva, že konanie o porušení, dokonca i vtedy, ak je úspešné, možno neprinesie žiadnu okamžitú nápravu, pokiaľ ide o konkrétny záujem jednotlivých predkladateľov petície, a že toto často oslabuje dôveru verejnosti v schopnosť inštitúcií EÚ splniť jej očakávania;

12. zastáva názor, že vzhľadom na jasné známky toho, že cieľ zastavenia straty biodiverzity v EÚ do roku 2010 nemožno dosiahnuť, je nevyhnutné prijať okamžité opatrenia s cieľom zabezpečiť väčšiu účinnosť uplatňovania smerníc o biotopoch a vtákoch, a vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie a zaistila, aby členské štáty uplatňovali tieto smernice v súlade s týmto cieľom;

13. vyzýva, aby Komisia v spolupráci s Parlamentom v členských štátoch presadzovali dôležitosť „myslenia dopredu“ – najmä v oblasti schvaľovania plánovania – pri podpore zamedzovania prípadnému porušovaniu ustanovení práva Spoločenstva, ktoré boli prijaté, ale zatiaľ nenadobudli účinnosť;

14. uznáva, že niekedy je nemožné nájsť riešenia na sťažnosti vznesené predkladateľmi petície, a to z dôvodu slabej uplatniteľnosti jednotlivých právnych predpisov Spoločenstva;

15. vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom petícií predložených Výboru pre petície, v ktorých sa požaduje hlasovacie právo v komunálnych voľbách pre osoby bez občianstva trvalo žujúce v Lotyšsku; pripomína, že Výbor OSN pre ľudské práva, Výbor OSN na odstránenie rasovej diskriminácie, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy, Úrad komisára Rady Európy pre ľudské práva, Európska komisia proti rasizmu a intolerancii a Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe odporučili, aby sa osobám bez občianstva povolila účasť na komunálnych voľbách; naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby dôkladne sledovala a podporovala regularizáciu štatútu osôb bez občianstva v Lotyšsku, z ktorých mnohé sa narodili v Lotyšsku;

16. poznamenáva, že mnohé petície, ktoré Parlament prijal od jednotlivcov a združení, sa v prevažnej miere týkajú záležitostí, ktoré nepredstavujú porušenie práva Spoločenstva, a preto by sa mali riešiť tak, že sa vyčerpajú všetky právne postupy nápravy, ktoré existujú v dotknutých členských štátoch; ďalej poznamenáva, že len čo sa prijmú všetky primerané opatrenia na vnútroštátnej úrovni, náležitým odvolacím orgánom je Európsky súd pre ľudské práva;

17. poznamenáva, že petícii o jedinom sídle, ktorú podpísalo 1 500 000 ľudí a ktorej cieľom je dosiahnuť, aby Európsky parlament zasadal na jednom mieste, sa doteraz nevenovala plná pozornosť; odporúča, aby sa Výbor pre petície touto otázkou prednostne zaoberal počas nasledujúceho parlamentného obdobia;

18. preto vyzýva príslušné legislatívne výbory, aby prihliadali na návrhy a podnety, ktoré Výbor pre petície niekedy predkladá v súvislosti s uplatňovaním osobitných právnych predpisov EÚ členskými štátmi v súvislosti s možnou revíziou alebo ďalším vyšetrovaním;

19. pripomína žiadosť Parlamentu adresovanú Komisii, aby zintenzívnila sledovanie vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame[6] so zreteľom na dotknuté podvodné adresárové spoločnosti a aby informovala Parlament o uskutočniteľnosti a prípadných dôsledkoch rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[7], konkrétne nahradením výrazu „spotrebiteľ“ slovným spojením „cieľ praktík“;

20. podporuje výzvu ombudsmana adresovanú Rade, aby rozšírila jazykové možnosti webových stránok svojich predsedníctiev na najrozšírenejšie jazyky Európskej únie s cieľom zabezpečiť, aby mali občania priamy prístup k aktivitám predsedníctiev Rady; v tejto súvislosti poukazuje na francúzske predsedníctvo v Rade, ktoré svoju oficiálnu webovú stránku zverejnilo v súlade s odporúčaniami ombudsmana;

21 podporuje výzvu ombudsmana adresovanú Komisii, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o pracovnom čase[8], aby vybavovala sťažnosti občanov v súlade so zásadami dobrej správy v oblasti práva voľného uváženia Komisie na začatie konaní pre porušenie;

22. víta konštruktívnu spoluprácu medzi ombudsmanom a EÚ v primeranom inštitucionálnom rámci; podporuje opakované výzvy ombudsmana týkajúce sa potreby kódexu dobrého administratívneho správania, spoločného pre všetky inštitúcie a orgány EÚ, ako to Parlament schválil vo svojom uznesení zo 6. septembra 2001 o osobitnej správe Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament po jeho prieskume v otázke existencie kódexu dobrého administratívneho správania v rámci rôznych inštitúcií a orgánov Spoločenstva, a prístupu verejnosti k nemu[9] zastáva názor, že ombudsman, Komisia a Parlament by mali vytvoriť spoločný portál EÚ na vybavovanie žiadostí adresovaných inštitúciám EÚ;

23. naliehavo vyzýva všetky strany, aby vykonávali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 550 (1984) o cyperskej otázke, čo by viedlo k úplnému navráteniu majetku vo štvrti Varosha jeho právoplatným vlastníkom; navrhuje, že ak do konca roku 2009 nebudú dosiahnuté žiadne viditeľné výsledky, príslušný výbor by mohol zvážiť predloženie otázky predkladateľov petície z Famagusty v pléne;

24. vyzýva rumunské orgány, aby prijali opatrenia na ochranu a zachovanie rumunského kultúrneho a architektonického dedičstva podľa článku 151 Zmluvy o ES, ako ich na to Parlament vyzval vo vyhlásení z 11. októbra 2007 o potrebe prijať opatrenia na ochranu ohrozenej historickej a architektonickej pamiatky, rímsko-katolíckej katedrály Svätého Jozefa v Bukurešti v Rumunsku[10]; vzhľadom na problémy týkajúce sa reštitúcie majetku skonfiškovaného za komunistického režimu upozorňuje, že podľa článku 295 Zmluvy o ES je vlastníctvo majetku záležitosťou vo vnútroštátnej právomoci;

25. žiada francúzske orgány, aby pripravili epidemiologické posúdenie na určenie vplyvu na oblasť v blízkosti Fos-Berre, v bezprostrednom okolí rozostavanej spaľovne vo Fos-sur-Mer; uznáva, že smernicou 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší[11] sa nezakazuje výstavba spaľovne v oblasti už zasiahnutej znečistením ovzdušia, ale na základe smerníc 1999/30/ES a 96/62/EHS z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia[12] treba prijať opatrenia na zabezpečenie súladu s európskymi normami pre znečistenie ovzdušia;

26. pripomína odporúčania z výročnej správy Výboru pre petície z roku 2007 s cieľom prehodnotiť správne konania týkajúce sa vybavovania petícií, ako je postúpenie registrácie petícií sekretariátu petičného výboru, úzka spolupráca so sieťou SOLVIT, ďalšie rozšírenie databázy petícií, rozvoj portálu EÚ pre európskych občanov atď.; víta skutočnosť, že poslanci vypracovali návrh kódexu osvedčeného postupu pre vybavovanie petícií, ktorý by nadobudol účinnosť na začiatku ďalšieho parlamentného obdobia;

27. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície Rade, Komisii, Európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich výborom pre petície a ombudsmanom alebo obdobným kompetentným orgánom.

• [1]  Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.
• [2]  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).
• [3]  Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1).
• [4]  Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 408.
• [5]  Uznesenie P6-0040/2005.
• [6]  Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006, s. 21.
• [7]  Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005, s. 22.
• [8]  Smernica Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. ES L 307, 13.12.1993, s. 18).
• [9]  Ú. v. ES C 72 E, 21. 3. 2002, s. 331.
• [10]  Ú. v. EÚ C 227 E, 4. 9. 2008, s. 162.
• [11]  Ú. v. ES L 163, 29. 6. 1999, s. 41.
• [12]  Ú. v. ES L 296, 21. 11. 1996, s. 55.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Výbor pre petície v tomto legislatívnom období pracoval na zabezpečení toho, aby sa dôkladne preverili a zodpovedali otázky a problémy, na ktoré európski občania a obyvatelia prostredníctvom petičného procesu podľa článku 194 zmluvy priamo upozorňovali Európsky parlament.

Hoci má výbor stále problémy vyrovnať sa s rastúcim množstvom podaní na jeho adresu, v mnohých oblastiach si získal za svoju činnosť uznanie, ktoré v predchádzajúcich rokoch nemal. Pokroky dosiahol napríklad nielen pri zabezpečovaní väčšej transparentnosti problémov občanov zvyšovaním účasti predkladateľov petícií na schôdzach výboru, kde mohli obhajovať a podporovať svoje záujmy, ale výrazne sa zlepšil aj prístup jednotlivých poslancov k petíciám a všetkým súvisiacim dokumentom za pomoci vytvorenia novej počítačovej databázy.

Petície sú rôzneho druhu a pre ľudí, ktorí hodnotia prácu výboru len z diaľky (dokonca aj v rámci Parlamentu) nie je vždy jasné, aký má práca výboru vlastne význam. Príčinou je čiastočne skutočnosť, že výbor nie je jednoúčelový, ale plní pestrú škálu úloh, ktoré mu umožňujú určovať najlepší postup spracovania každej predloženej petície. Ďalším dôvodom je, že postupy, ktoré využíva, sa výrazne líšia od postupov legislatívnych výborov, ktoré sú vďaka úlohám Parlamentu v inštitúciách najprestížnejšie a priťahujú najviac pozornosti. Dokonca ani pre verejnosť v dvadsiatich siedmych členských štátoch nie je vždy očividné, na čo vlastne petícia slúži a čo môže v danej veci Parlament urobiť.

Z týchto dôvodov je vhodné túto výročnú správu začať tým, že sa pokúsime identifikovať rôzne druhy petícií, ktoré sú výboru predkladané.

· Petície typu kampaň: tieto petície podpísal veľký počet občanov na podporu skôr politického cieľa, pričom počet podpisov je výrazom miery verejného záujmu o daný problém. Príkladmi sú protesty týkajúce sa býčích zápasov v Španielsku, zabíjania mladých tuleňov, humanitárnej katastrofy spôsobenej konfliktom medzi Izraelom a palestínskym ľudom, situácie v irackom Kurdistane, demokratizácie v Bielorusku, krutej humanitárnej situácie v Zimbabwe, jediného sídla Parlamentu v Bruseli atď.

· Petície typu vplyv: tieto petície mohol tiež podpísať veľký počet osôb, ale ich účelom je vyvíjať tlak na prijatie konkrétnych legislatívnych návrhov, ktoré môže posudzovať príslušný parlamentný výbor. Príkladmi sú systém softvérových patentov, azyl a práva štátnych príslušníkov tretích krajín, energeticko-klimatický balík, REACH atď.

· Uplatňovanie právnych predpisov EÚ a práv vyplývajúcich zo zmluvy: tieto petície sú najnáročnejšie, pretože sú zamerané na mimosúdne riešenia alebo vysvetlenia, čo sa týka spôsobu, akým členské štáty uplatňujú legislatívne akty alebo rešpektujú záväzky súvisiace okrem iného so základnými právami. Sú najkontroverznejšie a pre Parlament majú najvyššiu prioritu. Sú indikátorom reakcie občanov EÚ na európsku legislatívu a často Parlament upozorňujú na závažné nedostatky v členských štátoch. Vďaka týmto petíciám si členovia Výboru pre petície vyslúžili pomenovanie „detektívi smerníc“, čo nie je najlichotivejšie pomenovanie, aj keď sa ním opisuje určitý prístup, ktorý výbor musí uplatňovať čoraz častejšie. Príkladmi sú petície týkajúce sa veľkých projektov infraštruktúry, ktoré ohrozujú environmentálne a dedičské práva uznávané v právnych predpisoch EÚ, problémov súvisiacich so spracovaním odpadu, ochranou prírody a voľne žijúcich zvierat, základných práv na zákonné nadobúdanie majetku a mnohých iných oblastí v právomoci EÚ.

· Petície týkajúce sa individuálnych práv: tieto petície majú zvyčajne osobnejší charakter a tvoria ich odvolania jednotlivcov týkajúce sa mnohých problémov súvisiacich s uplatňovaním pravidiel vnútorného trhu a voľného pohybu osôb. Ide napríklad o uznávanie odbornej kvalifikácie, dôchodkové alebo iné práva sociálneho zabezpečenia, podmienky pobytu, cezhraničné cestovanie a identifikáciu, individuálne žiadosti o azyl atď. (Tieto otázky možno adresovať aj oddeleniu SOLVIT v Komisii, hoci predkladané petície sú často príliš komplexné, aby sa nimi toto oddelenie mohlo zaoberať).

Táto zjednodušená kategorizácia azda lepšie objasní, prečo treba mať k dispozícii širokú škálu pravidiel a postupov na riešenie každej predloženej petície, najmä preto, že mnohé petície často nespadajú len do jednej z týchto kategórií. Do istej miery poukazuje aj na to, prečo otázky ako prípustnosť petície nemožno v rámci platných pravidiel interpretovať jednoznačne a prečo sa opäť často uplatňuje všeobecná interpretácia, ktorej výhodou je, že poskytuje pochybnosti v prospech predkladateľa petície, ale neusiluje sa o vylúčenie legitímneho problému spod kontroly Parlamentu.

Treba však poznamenať, že najmä v roku 2008 došlo k nárastu počtu zamietnutých petícií z dôvodu neprípustnosti. Neboli to iba petície, ktorých podstatou boli otázky jednoznačne v právomoci členských štátov alebo pri ktorých sa problém týkal odvolania proti súdnemu rozhodnutiu príslušného orgánu, či petície, ktoré by mali smerovať skôr Európskemu ombudsmanovi alebo vnútroštátnym petičným orgánom a ombudsmanom. Išlo o petície, ktoré boli tak stručné, že nemali takmer nijaký význam, alebo mali iné nedostatky týkajúce sa obsahu či zrozumiteľnosti. Objem tejto kategórie sa zväčšil v dôsledku uľahčenia predkladania petícií elektronickou formou vzhľadom na nedostatok primeraných registračných miest schopných oddeliť zrno od pliev. Hoci sa podnikli určité kroky na riešenie tejto situácie, je to známkou štrukturálneho problému, ktorý musí riešiť administratíva Parlamentu.

Posledný úvodný bod, ktorý treba mať v budúcnosti na pamäti, sa týka rôznych kategórií petícií. Lisabonská zmluva prisudzuje európskym občanom značné dodatočné práva a významnú praktickú príležitosť ešte výraznejšie sa zapájať do politického procesu EÚ prostredníctvom tzv. občianskej iniciatívy. Napriek tomu, že tieto iniciatívy by sa mali v prvom rade adresovať Európskej komisii (čo sa môže zdať trocha zmätočné vzhľadom na to, že právo na predkladanie petícií sa viaže na Parlament), v konečnom dôsledku poskytujú občanom skutočnú príležitosť na navrhovanie nových právnych predpisov. Toto významné rozšírenie petičného procesu by sa, prirodzene, malo v budúcnosti odraziť na práci Výboru pre petície, ak sa Lisabonská zmluva, dúfajme, začne uplatňovať. Vo Výbore pre petície sa o tom v roku 2008 rokovalo pri mnohých príležitostiach.

Počet petícií

Jednorozmerným ukazovateľom práce Výboru pre petície je štatistika. Tak ako v prípade mnohých štatistík, aj táto skrýva viac ako vysvetľuje, no vo výročnej správe sa musí prihliadať aj na čísla. V roku 2008 tak Výbor pre petície zaznamenal 1886 petícií v porovnaní s 1506 petíciami v roku 2007, čo predstavuje nárast o 50 % oproti roku 2006. Najviac petícií pochádza z Nemecka a Španielska, potom nasleduje Rumunsko, Taliansko, Poľsko a Spojené kráľovstvo. Značný počet petícií prišiel aj z Írska, čo predstavuje najviac petícií na obyvateľa s prihliadnutím na veľkosť populácie.

Väčší počet individuálnych petícií bol predložený z Nemecka a Rumunska, zatiaľ čo zo Španielska a Francúzska prichádzali skôr petície, za ktorými stáli mimovládne organizácie alebo spoločenské združenia a miestne orgány predkladajúce podnety v súvislosti s údajným nedodržiavaním smerníc EÚ. Mohlo by sa zdať, že občania Nemecka a Talianska radšej predkladajú petície týkajúce sa samotnej EÚ. Po prvý krát počet petícií predložených v elektronickej forme presiahol počet písomných petícií (59,2 oproti 40,8 %). Pomer neprípustných petícií sa takisto zvýšil z približne 30 % na 40 %.

Štáty, ktorých sa petície za rok 2008 týkali

(štáty s viac než 10 petíciami)

Štát	Doručené petície
Nemecko	265
Španielsko	226
Rumunsko	207
Taliansko	184
Poľsko	105
Spojené kráľovstvo	99
Grécko	97
Francúzsko	86
Bulharsko	65
Írsko	58
Fínsko	36
Belgicko	31
Holandsko	24
Malta	21
Rakúsko	20
Maďarsko	17
Česká republika	14
Švédsko	12
Európska únia	330

Kľúčové okruhy problémov v roku 2008

Desať najčastejších tém v roku 2008 (Poznámka – niektoré petície sa týkajú viacerých tém)

Hlavná téma	Počet petícií
Životné prostredie	309 (12.7%)
Základné práva	208 (08.6%)
Vlastníctvo a reštitúcie	149 (06.2%)
Spravodlivosť	147 (06.1%)
Sociálne veci	118 (04.9%)
Doprava	117 (04.8%)
Zdravotníctvo	116 (04.8%)
Vnútorný trh	111 (04.4%)
Vzdelávanie a kultúra	105 (04.3%)
Zamestnanosť	89 (03.7%)

Stredobodom pozornosti predkladateľov petícií je stále životné prostredie, jeho ochrana a zachovanie. Výbor má vskutku jedinečnú pozíciu na posudzovanie reakcií európskych občanov na to, ako členské štáty uplatňujú alebo neuplatňujú európske právne predpisy v tejto oblasti. Z dôvodu vážnych obáv o životné prostredia v baltskom regióne výbor najprv zorganizoval verejné vypočutie a potom pripravil podrobnú správu o dôsledkoch plánovaného plynovodu Nordstream v Baltskom mori, ktorá sa zakladala najmä na petíciách z Poľska a Litvy.

Výbor dal veľmi jasne najavo svoje želanie a pripravenosť spolupracovať s ostatnými parlamentnými výbormi, v tomto prípade s Výborom pre zahraničné veci a Výborom pre priemysel, výskum a energetiku, a vypočutie koncom januára 2008 sa ukázalo ako veľmi efektívne v zmysle poskytovania informácií všetkých zainteresovaných strán prítomným poslancom EP a predkladateľom petícií, ktorí počas vypočutia aj vystúpili. Vystúpili aj komisári Piebalgs a Dimas. Správa, ktorú následne schválila plenárna schôdza veľkou väčšinou, poskytla Parlamentu referenčné stanoviská v súvislosti s potrebou ďalšej diverzifikácie energetickej politiky pri súčasnom uprednostňovaní potreby chrániť ekologicky veľmi citlivú oblasť plytkého Baltského mora.[1]

Popredné postavenie v minuloročných rozpravách výboru o petíciách týkajúcich sa životného prostredia prináležalo Írsku. Výbor bol zastúpený na vypočutí národnej plánovacej komisie pri posudzovaní námietky akčnej skupiny Nevitt Lusk proti skládke (petícia 295-05) z dôvodu jej možného negatívneho vplyvu na záhradnícku výrobu v regióne a proti nedostatku pozornosti, ktorú írske orgány venovali ustanoveniam rámcovej smernice o vode vzhľadom na to, že skládka bola nad dôležitým zdrojom podzemnej vody.

Výbor aj naďalej vyjadroval obavy nad spôsobom, akým írska národná cestná agentúra ignorovala smernice EÚ pri plánovaní trasy diaľnice M3 blízko lokality Tara, a to vzhľadom na ničivé dôsledky na časť oblastí, ktoré predstavujú najvýznamnejšie národné dedičstvo. Komisia napokon zahrnula tento faktor do pokračujúceho priestupkového konania voči Írsku za nedostatočné vykonávanie smernice o hodnotení vplyvu na životné prostredie.

Komunikácia s írskym ministrom životného prostredia však ukázala, že sa zohľadnili mnohé obavy výboru a že sa postupovalo v súlade s nimi, najmä čo sa týka viacerých petícií o pitnej vode. Viaceré írske petície, ktoré výbor riešil v roku 2008, sa týkali plánovaného zariadenia na skvapalňovanie zemného plynu (LNG) v blízkosti mesta, výstavby kontajnerového terminálu neďaleko Corku, plánovaných spaľovní v Carranstowne a College Nobberi[2] a iných problémov s umiestnením skládky v Haulbowline.

Množstvo času pri práci výboru v roku 2008 zabralo aj stále riešenie otázok vlastníckeho práva majiteľov. Okrem problému španielskej urbanizácie, ktorý je v súčasnosti témou už druhej osobitnej správy výboru, sa na výbor obrátili mnohí občania z niektorých nových členských štátov EÚ, ktorí sa vyrovnávajú s pálčivými otázkami reštitúcií majetku z režimov z čias pred demokratizáciou. Treba povedať, že táto vec je stále v právomoci členských štátov, hoci povinnosťou všetkých členských štátov je vytvorenie a udržiavanie fungujúceho legislatívneho rámca, ktorý by pomohol pri riešení týchto nárokov. Na základe vyšetrovacej návštevy poslancov výboru v Rumunsku v júni minulého roku sa mohla uskutočniť veľmi prínosná rozprava na túto tému s rumunským parlamentom a ministerstvom spravodlivosti.

Výbor pre petície dostal viac než 400 listov týkajúcich sa problémov, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky vrátane charitatívnych nadácií a iných organizácií v súvislosti s podvodnými adresárovými spoločnosťami. Potvrdilo sa, že tento fenomén je veľmi rozšírený a spôsobuje, že mnohé malé podniky boli zastrašované z dôvodu platieb za služby, ktoré si vedome neobjednali v dôsledku zámerne zavádzajúcich ponúk. Výbor na svojich schôdzach privítal predkladateľov petícií, ktorí poslancom predostreli svoje prípady, a zorganizoval seminár v súvislosti so správou predloženou na plenárnej schôdzi v decembri roku 2008[3]. Výbor za podpory celého Parlamentu požadoval lepšie právne záruky pre prípadné obete týchto praktík a revíziu platných právnych predpisov EÚ, aby členské štáty mali viac prostriedkov na boj proti tomuto javu.

Ďalšia z významných otázok, ktorým sa výbor pre petície venoval, súvisela s praktikami viacerých úradov starostlivosti o mladistvých v Nemecku, ktoré zodpovedajú za sociálnu starostlivosť o deti v prípade rozvodu alebo rozchodu rodičov. Hlavné problémy sa týkali rodičov rôznej národnosti, kde došlo k vážnym podozreniam z diskriminácie. Výbor musel mať opäť na zreteli skutočnosť, že mnohé konkrétne sťažnosti patrili do vnútroštátnej právomoci. Napriek tomu sa v spolupráci s nemeckým spolkovým snemom a príslušným ministerstvom dosiahol pokrok a v niektorých prípadoch predkladatelia petícií dostali listy s ospravedlnením. Sekretariát koncom roka vypracoval dokument, v ktorom poskytol poslancom cenné objasnenia a umožnil im posúdiť nároky z viacerých hľadísk, pričom uviedol, akú dôležitosť výbor pripisuje tomuto problému.

Výbor pre petície uskutočnil previerky uplatňovania správy vyšetrovacieho výboru o spoločnosti Equitable Life schválenej v júni 2007, ktorú vypracoval na základe doručených petícií. Samotná správa je súhrnom rôznych nedostatkov regulačného rámca v sektore finančných služieb v Spojenom kráľovstve, ktoré súvisia s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva. Predseda Európskeho parlamentu dostal v júni r. 2008 podrobné hodnotenie rokovaní s predkladateľmi petícií. Počas schôdze výboru v decembri sa uskutočnili ďalšie rokovania s ombudsmankou britského parlamentu na základe jej správy s názvom Desaťročie nedostatkov regulácie v súvislosti so spoločnosťou Equitable Life. Európsky parlamentu od britskej vlády stále očakáva podrobné oznámenie týkajúce sa tejto otázky a vyjadril rozhodnú nespokojnosť s prieťahmi a zmätkom, ku ktorým dochádza v britských orgánoch.

Postupy výboru

Ako sa uvádza v úvode, úlohou Výboru pre petície je riešiť mnohé druhy petícií vzťahujúcich sa na rôzne oblasti činnosti EÚ. Jeho konanie je svedectvom toho, aký význam inštitúcia pripisuje názorom európskych občanov. Odlišuje ju to tiež od väčšiny národných parlamentov, ktoré takéto proaktívne orgány na ochranu práv občanov nevytvorili.

Práca výboru sa opiera o záväzky vyplývajúce zo zmluvy a rokovacieho poriadku Parlamentu, ako aj o spoluprácu s Európskou komisiou a rôznymi orgánmi v členských štátoch. Jeho metódy sa vyvíjali skôr pragmaticky v reakcii na požiadavky, ktoré sa naň kládli, a predovšetkým v tomto legislatívneho období sa dosiahol veľký pokrok v oblasti transparentnosti a účasti verejnosti. Tento pokrok sa zaznamenal aj v predchádzajúcich výročných správach.

Pracovná skupina predsedníctva Európskeho parlamentu predložila vo svojej tretej predbežnej správe rad odporúčaní, ktoré by po zrealizovaní ďalej posilnili úlohu a zodpovednosti Výboru pre petície. Výbor pre ústavné veci, konajúc čiastočne na pokyn Výboru pre petície, takisto predložil viacero návrhov, ktorými sa mení a, dúfajme, zjednodušuje platný rokovací poriadok.

Mnohé fakty možno považovať za úspech, ale výbor musí uznať, že jeho praktické právomoci presadzovania ostávajú príliš obmedzené. Možno sa táto situácia trochu zmení, keď vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva. Pri tejto príležitosti sa zdá byť vhodné, aby sa spolu s ostanými inštitúciami začalo podrobnejšie uvažovať o možnosti, ako by výbor (a tým aj Parlament) mohol uplatňovať väčšie právomoci, napríklad v priestupkovom konaní podľa článkov 226 a 228 zmluvy, ktoré udeľujú značné právomoci podľa uváženia Komisii, ale nijaké právomoci neudeľujú Parlamentu. Okrem toho by mali mať názory výboru väčšiu váhu v prípadoch v rámci týchto postupov pred Európskym súdnym dvorom, pretože výbor nemá za súčasných podmienok praktické prostriedky na oznamovanie svojich stanovísk alebo uznesení, ktoré Parlament schválil na základe jeho záverov, Súdnemu dvoru, čo je zdrojom veľkých medzier v dôkazovom materiáli, ktorý Súdny dvor môže zohľadniť pri rozhodovaní.

Výbor by sa mal preto začať podrobnejšie zaoberať otázkou, ako by sa jeho reálne právomoci mohli posilniť. Mali by sa prehodnotiť postupy súdnych príkazov, kompenzačné postupy predkladateľom petícií, ktorých práva sa porušili zlým uplatňovaním legislatívnych aktov EÚ, a konkrétnejšie pravidlá týkajúce sa efektívnej implementácie Charty základných práv, aby v budúcom legislatívnom období petičný proces dozrel.

• [1]  Správa Marcina Libického.
• [2]  Výbor pri mnohých príležitostiach vyjadril názor, že národné orgány by mali za alternatívu k navrhovaným spaľovniam považovať elektrárne na metán, pretože oveľa menej znečisťujú ovzdušie.
• [3]  Správa Simona Busuttiliho v mene Výboru pre petície.

PRÍLOHA: Petície doručené Európskemu parlamentu

Dotknutý štát	Počet petícií	%
Európska únia	330	15,9
Nemecko	265	12,8
Španielsko	226	10,9
Rumunsko	207	10,0
Taliansko	184	8,9
Poľsko	105	5,1
Spojené kráľovstvo	99	4,8
Grécko	97	4,7
Francúzsko	86	4,1
Ostatné	476	22,9

Národnosť hlavného predkladateľa petície	Počet petícií	Vyjadrenie v percentách
Nemecko	413	21,8
Taliansko	245	12,9
Španielsko	197	10,4
Rumunsko	189	10,0
Spojené kráľovstvo	144	7,6
Poľsko	112	5,9
Grécko	102	5,4
Francúzsko	90	4,8
Ostatné	400	21,1

	Témy petícií	Počet petícií	Vyjadrenie v percentách
	Životné prostredie	309	12,7
	Základné práva	208	8,6
	Vlastníctvo a reštitúcie	149	6,1
	Spravodlivosť	147	6,1
	Vnútorný trh	130	5,4
	Sociálne veci	118	4,9
	Doprava	117	4,8
	Zdravotníctvo	116	4,8
	Vzdelávanie a kultúra	105	4,3
	Zamestnanosť	89	3,7
	Ostatné	940	38,7

Jazyk petície	Počet petícií	Vyjadrenie v percentách
Nemčina	437	23,2
Angličtina	395	20,9
Taliančina	222	11,8
Španielčina	193	10,2
Rumunčina	155	8,2
Francúzština	131	6,9
Poľština	101	5,4
Gréčtina	87	4,6
Ostatné	165	8,7

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	31.3.2009
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sir Robert Atkins, Victor Boştinaru, Michael Cashman, Proinsias De Rossa, Carlos José Iturgaiz Angulo, Marcin Libicki, Miguel Angel Martínez Martínez, Manolis Mavrommatis, Mairead McGuinness, Willy Meyer Pleite, Diana Wallis, Rainer Wieland
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Ivo Belet, Jean-Luc Bennahmias, Thijs Berman, André Brie, Carlos Carnero González, Daniel Caspary, Brian Crowley, Marie-Hélène Descamps, Georgios Georgiou, András Gyürk, Roger Helmer, Mieczysław Edmund Janowski, Henrik Lax, Yiannakis Matsis, Cristiana Muscardini, Juan Andrés Naranjo Escobar, María Sornosa Martínez, Grażyna Staniszewska, Margie Sudre, Andrzej Jan Szejna, Tatjana Ždanoka, Dushana Zdravkova
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Elspeth Attwooll, Ian Hudghton