Postup : 2008/2324(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0234/2009

Predkladané texty :

A6-0234/2009

Rozpravy :

PV 23/04/2009 - 17
CRE 23/04/2009 - 17

Hlasovanie :

PV 24/04/2009 - 7.25
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0333

SPRÁVA     
PDF 206kDOC 134k
3. apríla 2009
PE 418.236v03-00 A6-0234/2009

s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade k nešíreniu jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ)

(2008/2324(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Angelika Beer

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 NÁVRH ODPORÚČANIA (B6-0421/2008)
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

k nešíreniu jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) (2008/2324(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložili Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE a Angelika Beer v mene skupiny Verts/ALE k nešíreniu jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) (B6-0421/2008),

- so zreteľom na nadchádzajúcu Kontrolnú konferenciu zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010,

- so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. februára 2004(1), 10. marca 2005(2), 17. novembra 2005(3) a 14. marca 2007(4) o nešírení jadrových zbraní a jadrovom odzbrojení,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2008 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky(5),

- so zreteľom na stratégiu Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia schválenú Európskou radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. decembra 2008 o posilnení medzinárodnej bezpečnosti, a najmä na jeho body 6, 8 a 9, v ktorých EÚ vyjadruje „odhodlanie bojovať proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov“,

–   so zreteľom na kľúčovú úlohu Skupiny jadrových dodávateľov v kontexte nešírenia jadrových zbraní,

–   so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o nešírení jadrových zbraní a o jadrovom odzbrojení, a najmä rezolúciu 1540 (2004),

–   so zreteľom na Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, dohody o komplexných bezpečnostných zárukách a dodatkových protokoloch s MAAE, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu, Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet, Zmluvu o znížení strategických zbraní (START I), ktorej platnosť uplynie v roku 2009, a na Zmluvu o redukcii strategických útočných zbraní (SORT),

- so zreteľom na vykonávanie európskej bezpečnostnej stratégie prijatej Európskou radou 11. decembra 2008,

- so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 90 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0234/2009),

A.     zdôrazňujúc potrebu ďalšieho posilnenia všetkých troch pilierov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, konkrétne nešírenia jadrových zbraní, odzbrojenia a spolupráce na civilnom využití jadrovej energie,

B.     veľmi znepokojený tým, že pri plnení cieľov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) nedochádza k pokroku pri dosahovaní konkrétnych cieľov (napríklad tzv. 13 krokov(6)), ako sa dohodlo na predchádzajúcich kontrolných konferenciách, a to najmä teraz, keď dochádza k hrozbám z rôznych zdrojov vrátane rastúceho šírenia zbraní sprevádzaného väčším dopytom po jadrových technológiách a ich väčšou dostupnosťou, k možnosti, že sa tieto technológie a rádioaktívny materiál dostanú do rúk nelegálnych organizácií a teroristov, a k nezáujmu jadrových mocností, ktoré sú signatármi ZNJZ, znižovať alebo odstrániť svoje jadrové arzenály a oslabovať presadzovanie svojej vojenskej doktríny jadrového zastrašovania,

C.     keďže šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov určených štátnym aj neštátnym subjektom predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť,

D.     pripomínajúc záväzok EÚ, že použije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na predchádzanie, odstrašenie od, zastavenie, prípadne odstránenie programov na šírenie zbraní, ktoré spôsobujú obavy na globálnej úrovni tak, ako je to jasne vyjadrené v stratégii EÚ proti šíreniu ZHN prijatej Európskou radou 12. decembra 2003,

E.     zdôrazňujúc potrebu, aby EÚ zintenzívnila snahy proti tokom a financovaniu šírenia jadrových zbraní, aby trestala akty šírenia jadrových zbraní, a aby vyvinula opatrenia na predchádzanie výmeny vedomostí a know-how prostredníctvom všetkých dostupných nástrojov vrátane multilaterálnych zmlúv a mechanizmov overovania, vnútroštátnych a medzinárodných koordinovaných kontrol dovozu, spoločných programov na zníženie hrozieb a politických a hospodárskych pák,

F.     povzbudený novými návrhmi na odzbrojenie, napríklad návrhmi, ktoré predložili Henry Kissinger, George P. Shultz, William J. Perry a Sam Nunn v januári 2007 a januári 2008, a kampaňami, napríklad kampaňou Global Zero, ktoré argumentujú, že jedným z rozhodujúcich spôsobov zabránenia šíreniu jadrových zbraní a dosiahnutia celosvetovej bezpečnosti je krok k odstráneniu jadrových zbraní,

G.     vítajúc v tomto smere iniciatívy francúzskej a britskej vlády na zníženie ich jadrových arzenálov,

H.     rozhodne povzbudený najmä viacerými vyhláseniami o jadrovej politike USA zo strany Baracka Obamu, ktoré predniesol ako kandidát na úrad prezidenta a v ktorých zdôraznil, že Spojené štáty budú usilovať o svet, v ktorom neexistujú jadrové zbrane, a budú spolupracovať s Ruskom na tom, aby ukončili stav vysokej pohotovosti balistických striel a významne znížili zásoby jadrových zbraní a materiálu USA; vítajúc ratifikáciu dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách zo strany USA, čo predstavuje pozitívny krok posilňujúci dôveru; s radosťou vítajúc zámer prezidenta Obamu ukončiť ratifikáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zo strany USA,

I.      podčiarkujúc potrebu úzkej koordinácie a spolupráce medzi Európskou úniou a jej hlavnými strategickými partnermi, najmä so Spojenými štátmi a Ruskom, s cieľom oživiť a posilniť režim nešírenia jadrových zbraní,

J.      zdôrazňujúc rozhodujúcu úlohu posilnenia ZNJZ, ako hlavného piliera režimu nešírenia jadrových zbraní a uznávajúc, že rozhodné politické vedenie a viacero postupných krokov sú naliehavo potrebné na potvrdenie platnosti ZNZJ a na posilnenie dohôd, zmlúv a agentúr, ktoré vytvárajú súčasný systém v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia a ktoré zahŕňajú najmä Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) a Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu,

K.     vítajúc v tomto smere spoločnú britsko-nórsku iniciatívu zameranú na vyhodnotenie návratnosti a stanovenie jasných procesných krokov prípadného rozobratia jadrových zbraní a s tým súvisiacich overovacích postupov, považujúc túto iniciatívu za veľmi prospešnú pre EÚ, NATO a ostatných príslušných aktérov,

L.     zaznamenajúc list francúzskeho predsedníctva EÚ z 5. decembra 2008 generálnemu tajomníkovi OSN Banovi Ki-moonovi o otázkach odzbrojenia,

M.    vítajúc prejav Javiera Solanu, vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP, na konferencii Mier a odzbrojenie: svet bez jadrových zbraní 9. decembra 2008, v ktorom privítal skutočnosť, že otázka jadrového odzbrojenia sa opäť dostala na vrchol medzinárodného programu, a v ktorom zdôraznil potrebu, aby EÚ zaradila otázku nešírenia jadrových zbraní do svojich všeobecných politík,

N.     poukazujúc na všeobecné zavádzanie doložiek o nešírení jadrových zbraní do zmlúv uzatváraných medzi EÚ a tretími štátmi od roku 2003,

O.     so zreteľom na iniciatívy v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia mimo rámca OSN, ktoré EÚ schválila a medzi ktoré patria Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu a Iniciatíva globálneho partnerstva G-8,

P.     vítajúc skutočnosť, že Komisia získala štatút pozorovateľa v Skupine jadrových dodávateľov a v Kontrolnej konferencii zmluvných strán ZNJZ, a že sekretariát Rady sa taktiež zúčastní konferencie ZNZJ buď v rámci delegácie ES, alebo v rámci predsedníctva EÚ,

1.      predkladá Rade tieto odporúčania:

(a)  preskúmať a aktualizovať spoločnú pozíciu Rady 2005/329/PESC z 25. apríla 2005 týkajúcu sa Kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005(7), ktorá sa má schváliť na zasadnutí Európskej rady v decembri 2009, ako prípravný krok na dosiahnutie úspešného výsledku Kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010, ktorá ešte viac posilní všetky tri existujúce piliere ZNJZ;

(b)  zintenzívniť snahy o zabezpečenie všeobecného uplatňovania a efektívneho vykonávania pravidiel a nástrojov nešírenia jadrových zbraní, najmä zlepšením prostriedkov ich overovania;

(c)             v spolupráci s partnermi aktívne podporovať konkrétne návrhy na umiestnenie výroby, používania a spracovania akéhokoľvek jadrového paliva pod kontrolu MAAE, vrátane návrhov na vytvorenie medzinárodnej banky pre jadrové palivo; podporovať ďalšie iniciatívy v súvislosti s multilateralizáciou cyklu jadrového paliva zameranou na mierové využitie jadrovej energie; v tomto ohľade brať na vedomie skutočnosť, že Parlament víta úmysel Rady a Komisie prispieť sumou vo výške 25 miliónov EUR k vytvoreniu banky pre jadrové palivo, ktorá by bola pod dohľadom MAAE, a praje si, aby sa urýchlene prijala spoločná akcia v tejto veci;

(d)  podporovať ďalšie úsilie o posilnenie mandátu MAAE vrátane všeobecného zavádzania dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a iných krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; zabezpečiť vyčlenenie dostatočných zdrojov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoju kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri zaisťovaní bezpečnosti jadrových činností;

(e)  dosiahnuť výrazný pokrok v rámci Partnerskej iniciatívy G8, Bezpečnostnej iniciatívy proti šíreniu, Iniciatívy na zníženie globálnej hrozby a presadzovať skoré nadobudnutie platnosti CTBT;

(f)   prehĺbiť dialóg s novou administratívou USA a všetkými jadrovými mocnosťami s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporiť najmä kroky USA a Ruska vedúce k podstatnej redukcii ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v zmluvách START I a SORT; usilovať sa o ratifikáciu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (CTBT) a obnovenie dohody START;

(g)  vypracovať stratégiu na Kontrolnú konferenciu zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 s cieľom dosiahnuť dohodu o zmluve o zastavení výroby štiepneho materiálu pre zbrane takým spôsobom, ktorý nebude diskriminačný, čo znamená, že takáto zmluva by nemala vyžadovať, aby sa len nejadrové mocnosti alebo štáty, ktoré nie sú zmluvnými štátmi ZNJZ, zriekli výroby štiepneho materiálu pre zbrane a zlikvidovali všetky svoje zariadenia na výrobu štiepneho materiálu pre zbrane, ale aj piati členovia Bezpečnostnej rady OSN, ktorí vlastnia všetci jadrové zbrane;

(h)  plne podporovať posilnenie a zlepšenie prostriedkov na overovanie súladu s existujúcimi nástrojmi nešírenia jadrových zbraní;

(i)  požadovať hodnotiacu štúdiu o efektívnosti použitia doložiek o nešírení zbraní hromadného ničenia v dohodách uzavretých medzi EÚ a tretími štátmi;

(j)  pravidelne informovať Parlament o prípravných stretnutiach pred Kontrolnou konferenciou zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010 a náležite zohľadniť jeho názory na otázky nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia so zreteľom na túto konferenciu;

2.      poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010, národným parlamentom členských štátov EÚ, zástupcom poslancov za nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a organizácii Starostovia za mier (Mayors for Peace).

(1)

Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 152.

(2)

Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 253.

(3)

Ú. v. EÚ C 280E, 18.11.2006, s. 453.

(4)

Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 146.

(5)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0255.

(6)

Organizácia spojených národov: Kontrolná konferencia zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní konaná v roku 2000, 2000/28 (časti I a II).

(7)

Ú. v. EÚ L 106, 27.4.2005, s. 32.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Odporúčanie Rade k nešíreniu jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ)

Európsky parlament zohráva už dlhé roky vedúcu úlohu pri presadzovaní prísnych kontrol tých druhov zbraní, ktoré sú považované za nadmerne škodlivé alebo majú bez rozdielu dosah ako na vojenský personál, tak aj na civilistov. Parlament preto plne podporuje medzinárodné zmluvy, ako je Akčný program OSN na boj proti nezákonnému používaniu ručných a ľahkých zbraní (SALW) a globálne zmluvy o zákaze nášľapných mín, kazetovej munície a chemických zbraní a biologických zbraní.

Pokiaľ ide o oblasť jadrových zbraní, Európsky parlament systematicky prijíma uznesenia v súvislosti s každou konferenciou na preskúmanie ZNJZ odvtedy, čo táto zmluva vstúpila do platnosti v roku 1970, ako aj pri príležitosti početných schôdzí prípravného výboru  ZNJZ. Všetky tieto uznesenia boli zamerané na posilnenie ZNJZ a jej vykonávania a na predloženie odporúčaní Európskej rade a členským štátom.

Tento dokument stručne objasňuje najdôležitejšie znaky ZNJZ a zmiešané výsledky konferencií na preskúmanie ZNJZ, ktoré sa konali v rokoch 2000 a 2005. Približuje kľúčové problémy, ktoré majú byť na programe konferencie na preskúmanie ZNJZ v roku 2010, a upozorňuje na novú atmosféru na medzinárodnom poli, ktorá vytvára priaznivé podmienky na diplomatické rokovanie o jadrovom odzbrojení. Dokument sa následne zameriava na všeobecný náčrt obsahu a kontextu dvoch kľúčových návrhov: dohovoru o jadrových zbraniach a Hirošimsko-nagasackého protokolu. Uvádzajú sa v ňom argumenty, že Európska únia a zmluvné strany ZNJZ môžu zabezpečiť úspech konferencie na preskúmanie ZNJZ v roku 2010 len prijatím obidvoch dohôd, ako dohovoru o jadrových zbraniach, tak aj Hirošimsko-nagasackého protokolu.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní a s ňou spojené výzvy

Zmluva o nešírení jadrových zbraní pozostáva v prvom rade z hlavnej dohody medzi štátmi, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, ktoré súhlasia s tým, že nebudú vyvíjať žiadne úsilie o získanie jadrových zbraní a že prijmú bezpečnostné opatrenia týkajúce sa svojich jadrových zariadení, a štátmi vlastniacimi jadrové zbrane, ktoré súhlasia s tým, že budú viesť rokovania smerujúce k jadrovému odzbrojeniu. I keď ZNJZ zaznamenala relatívny úspech, pokiaľ ide o predchádzanie rozsiahlemu šíreniu jadrových zbraní, nedokázala zabezpečiť, aby štáty vlastniace jadrové zbrane splnili svoj záväzok a začali rokovania smerujúce k jadrovému odzbrojeniu, ako sa uvádza v článku VI ZNJZ. Navyše, hoci v období po skončení studenej vojny štáty vlastniace jadrové zbrane podnikli kroky na obmedzenie svojho jadrového arzenálu, niektoré z nich takisto nastúpili proces modernizácie svojich jadrových zbraní alebo majú v úmysle tak urobiť(1). Niektoré štáty vlastniace jadrové zbrane prijali doktrínu o jadrovom odstrašení, v rámci ktorej sa plánuje použitie prvého úderu proti štátom, ktoré nevlastnia jadrové zbrane(2).

Nedostatočný pokrok na strane štátov vlastniacich jadrové zbrane v súvislosti s plnením ich záväzkov v oblasti jadrového odzbrojenia ohrozuje zmluvu a ak sa tento problém nebude náležitým spôsobom riešiť, niektoré štáty možno odstúpia od zmluvy a vyvinú vlastný jadrový potenciál. India, Izrael a Pakistan nepodpísali ani neratifikovali zmluvu od jej vstupu do platnosti a vyvíjali jadrové zbrane. India a Pakistan argumentujú tým, že ZNJZ je diskriminačná, pretože sa ňou všetkým zmluvným štátom okrem 5 stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (štátov P5, t. j. Číny, Francúzska, Ruska, Veľkej Británie a USA) zakazuje vlastníctvo jadrových zbraní a od zmluvných štátov s výnimkou štátov P5 sa vyžaduje, aby akceptovali záruky týkajúce sa ich jadrových zariadení.

Severná Kórea zmluvu ratifikovala, ale oznámila odstúpenie od nej v roku 2003. Irán v súčasnosti vyvíja zariadenia na obohacovanie uránu, ktoré by mohli dosiahnuť potenciál jadrových zbraní, ak by sa iránska vláda rozhodla odstúpiť od ZNJZ a od súčasných záruk schválených pre jeho jadrové zariadenia. India, Pakistan a Severná Kórea podporujú rozsiahly a nediskriminačný program na odstránenie jadrových zbraní prostredníctvom dohovoru o jadrových zbraniach.

Je azda pochopiteľné, že počas studenej vojny bránila konfrontácia superveľmocí pokroku v oblasti záväzkov ZNJZ týkajúcich sa jadrového odzbrojenia. Ihneď po skončení studenej vojny sa zdalo, že sa naskytli nové príležitosti na odzbrojenie. A skutočne, na konferenciách na preskúmanie ZNJZ, ktoré sa konali v rokoch 1995 a 2000, bolo dosiahnutých niekoľko významných diplomatických úspechov.

V roku 1995 zmluvné štáty súhlasili s predĺžením platnosti zmluvy z pôvodných 25 rokov na „dobu neurčitú“, pričom k zmluve boli pripojené kľúčové podmienky vrátane záväzku uzavrieť Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok do roku 1996, začať rokovania o zmluve na kontrolu štiepnych materiálov a uskutočniť úplné jadrové odzbrojenie. Štáty takisto prijali uznesenie, v ktorom sa požaduje, aby sa na Blízkom východe vytvorila zóna bez jadrových zbraní, a súhlasili s posilnením procesu preskúmania ZNJZ.

V roku 2000 zmluvné štáty po vzájomnej dohode súhlasili so súborom 13 praktických krokov systematického a postupného úsilia o vykonávanie článku VI ZNJZ, ktorým sa zmluvné štáty zaväzujú k jadrovému odzbrojeniu. Tieto kroky možno zhrnúť takto: jednoznačný prísľub zo strany štátov vlastniacich jadrové zbrane, že úplne odstránia svoj jadrový arzenál, konkrétne dohodnuté opatrenia na ďalšie zníženie prevádzkového stavu systémov jadrových zbraní, kroky zo strany všetkých štátov vlastniacich jadrové zbrane vedúce k jadrovému odzbrojeniu spôsobom, ktorým sa podporí medzinárodná stabilita, uplatňovanie zásady nezvratnosti na jadrové odzbrojenie a rozvoj kapacít preverovania, ktoré budú potrebné na zabezpečenie súladu s dohodami o jadrovom odzbrojení s cieľom vytvoriť a chrániť svet bez jadrových zbraní.

Pokiaľ ide o uskutočnenie krokov dohodnutých v roku 2000, bol dosiahnutý len malý, ak vôbec nejaký pokrok. Na konferencii na preskúmanie ZNJZ v roku 2005 sa zmluvné štáty úporne snažili o zostavenie spoločnej agendy, nedokázali sa však zhodnúť na žiadnom záverečnom dokumente, a to z veľkej časti kvôli rozdielnym stanoviskám štátov vlastniacich jadrové zbraneštátov, ktoré nevlastnia jadrové zbrane. Štáty vlastniace jadrové zbrane zdôraznili, že je dôležité zintenzívniť úsilie o nešírenie jadrových zbraní a upriamiť pozornosť na konkrétne prípady skutočného a predpokladaného nesplnenia záväzkov zmluvy týkajúcich sa nešírenia jadrových zbraní. Štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, vyzdvihli dôležitosť splnenia a vykonávania záväzkov v oblasti odzbrojenia. Udalosti mimo rámec procesu preskúmania takisto bránili pokroku: v roku 2003 to bola invázia do Iraku, ktorá prebehla pod vedením Spojených štátov amerických a Veľkej Británie a pod zámienkou, že Irak vlastní jadrové zbrane, neúspech, pokiaľ ide o uvedenie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok do platnosti, odstúpenie USA od Zmluvy o protiraketovej obrane, ako aj skutočnosť, že štáty nezačali rokovania o zmluve o zákaze výroby štiepneho materiálu pre jadrové zbrane.

Od konferencie na preskúmanie ZNJZ v roku 2005 sa obavy zo šírenia jadrových zbraní vystupňovali v dôsledku rozhodnutia Severnej Kórey spustiť jadrové skúšky, údajného zámeru Iránu vyvinúť dokonalejší program na obohacovanie uránu, oznámení viacerých ďalších štátov (najmä v regióne Blízkeho východu) o plánoch spustiť civilné jadrové programy a pokračujúceho odporu štátov vlastniacich jadrové zbrane splniť si záväzky v oblasti jadrového odzbrojenia.

Konferencia na preskúmanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010: o čom sa bude rokovať?

Najbližšia konferencia na preskúmanie sa bude konať v apríli – máji 2010 v New Yorku. Stretnutia prípravného výboru otvorené pre všetky členské štáty ZNJZ sa uskutočnili v rokoch 2007 a 2008. Tretia a posledná schôdza prípravného výboru pre túto konferenciu zasadne v dňoch 4. – 15. mája 2009 v New Yorku. V súčasnosti sa predpokladá, že v rámci tohto procesu preskúmania sa bude diskutovať o týchto bodoch:

· plnenie záväzkov týkajúcich sa jadrového odzbrojenia, ktoré boli prijaté v rokoch 1995 a 2000,

· uplatňovanie uznesenia o Blízkom východe z roku 1995,

· uvedenie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok do platnosti,

· začatie rokovaní o zmluve o štiepnych materiáloch,

· kvalitatívne a kvantitatívne zdokonalenie jadrových síl štátmi vlastniacimi jadrové zbrane,

· zovšeobecnenie zmluvy,

· „negatívne bezpečnostné záruky“,

· vytvorenie ďalších zón bez jadrových zbraní,

· opatrenia na spoločné riešenie jadrovej problematiky s krajinami NATO,

· začatie rokovaní zameraných na dosiahnutie dohovoru o jadrových zbraniach a praktická prípravná činnosť na podporu takýchto rokovaní;

· jadrové programy Severnej Kórey, Iránu a Sýrie,

· vytvorenie mechanizmu podávania správ na účely jadrového odzbrojenia a

· vytvorenie stáleho sekretariátu ZNJZ.

Schôdza prípravného výboru ZNJZ v roku 2009 bude prvým stretnutím s novou administratívou USA v súvislosti s problematikou ZNJZ a bude prebiehať v súlade s novou vlnou hlavného prúdu politickej podpory zameranej na vybudovanie sveta bez jadrových zbraní – vrátane vizionárskych vyhlásení bývalých vysokých oficiálnych predstaviteľov štátov vlastniacich jadrové zbrane, poslancov parlamentu z celého politického spektra, vedúcich predstaviteľov občianskej spoločnosti, laureátov Nobelovej ceny a primátorov a starostov. V týchto vyhláseniach sa takisto zdôrazňuje dôležitosť úplnej ratifikácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Zmluvy o obmedzení strategických zbraní (START I), ktorej platnosť uplynie v roku 2009, a Zmluvy o obmedzení strategických útočných zbraní (SORT).

Existujú teda dobré vyhliadky na podporu rozsiahleho programu jadrového odzbrojovania v rámci prípravného výboru ZNJZ v roku 2009 a na to, aby bol tento program dohodnutý na konferencii na preskúmanie ZNJZ v roku 2010. Konferencia by sa mala zameriavať na vytvorenie sveta bez jadrových zbraní prostredníctvom dohovoru o jadrových zbraniach, ktorý by bol zostavený ako jedna súhrnná dohoda alebo ako balík dohôd.

Európsky parlament už pri mnohých príležitostiach podporil potrebu jadrového odzbrojenia, konkrétnejšie na účel prípravných výborov pre konferenciu na preskúmanie ZNJZ v roku 2010(3). Navyše, EP vo svojom uznesení z 9. marca 2005 vyhlásil, že EÚ by mala podporovať vytvorenie modelového dohovoru o jadrových zbraniach(4).

EP takisto vyjadril podporu iniciatívam v oblasti odzbrojovania v rámci medzinárodnej kampane primátorov a starostov. Vo svojom uznesení z 10. marca 2005 uvádza, že „obnovuje svoju podporu medzinárodnej kampani primátorov, ktorú iniciovali primátori Hirošimy a Nagasaki a ktorá sa týka jadrového odzbrojovania, a odporúča medzinárodnému spoločenstvu, aby dôkladne zvážilo kampaň ´Project Vision 2020´, a naliehavo požaduje program odstraňovania všetkých jadrových zbraní.“(5)

Čo je dohovor o jadrových zbraniach a ako vznikol?

Dohovor o jadrových zbraniach je navrhovaná medzinárodná zmluva, ktorou by sa zakázal vývoj, testovanie, výroba, hromadenie, presun, používanie a hrozba použitia jadrových zbraní a stanovila by sa ich likvidácia. Po formálnej stránke by bol podobný súčasným dohovorom, ktorými sa zakazujú ďalšie kategórie zbraní, ako sú biologické zbrane, chemické zbrane, nášľapné míny a kazetová munícia.

Na základe modelového dohovoru(6) by sa od krajín vlastniacich jadrové zbrane požadovalo, aby ich postupne likvidovali, čo by zahŕňalo zrušenie stavu vysokej pohotovosti v súvislosti s týmito zbraňami, stiahnutie ich rozmiestnenia, odstránenie hlavíc z dodávkových vozidiel, zneškodnenie hlavíc odstránením výbušných zložiek a umiestnenie štiepneho materiálu pod kontrolu OSN. Dohovorom by sa stanovil nielen zákaz jadrových zbraní, ale aj zákaz výroby štiepnych materiálov vhodných na tento účel, a to vysoko obohateného uránu a oddeleného plutónia.

Takisto by sa zriadila agentúra s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé krajiny plnili podmienky zmluvy. Tento orgán by prijímal správy o pokroku od štátov vlastniacich jadrové zbrane, vykonával by inšpekcie zbrojných zariadení, získaval by tajné informácie prostredníctvom satelitných fotografií a diaľkových snímačov a sledoval by výrobu a pohyb materiálov vhodných na zhotovenie jadrových zbraní.

Širšie súvislosti dohovoru o jadrových zbraniach

Každoročne od roku 1996 schvaľuje Valné zhromaždenie OSN rezolúciu, ktorou vyzýva všetky krajiny, aby bezodkladne splnili svoje záväzky týkajúce sa odzbrojenia, ako sa uvádza v poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora z roku 1996, tým, že otvoria viacstranné rokovania vedúce k skorému uzavretiu dohovoru o jadrových zbraniach. V roku 2007 hlasovalo v prospech tejto rezolúcie 127 krajín vrátane štyroch krajín s jadrovými zbraňami: Číny, Indie, Pakistanu a Severnej Kórey.

V roku 1997 vypracovala skupina odborníkov v oblasti práva, vedy, odzbrojenia a rokovania návrh Modelového dohovoru o jadrových zbraniach, ktorý predložila Kostarika generálnemu tajomníkovi OSN ako návrh na diskusiu.

V roku 2000 vlády Kostariky a Malajzie predložili pracovný dokument(7) konferenciám na preskúmanie ZNJZ s výzvou na začatie rokovaní, ktoré by viedli k dohovoru o jadrových zbraniach ako najefektívnejšiemu spôsobu splnenia záväzku ZNJZ v oblasti odzbrojenia a dosiahnutia univerzálneho charakteru ZNJZ (vzhľadom na to, že India a Pakistan podporujú dohovor o jadrových zbraniach, ale nepodporujú ZNJZ v jej súčasnej, príliš všeobecnej podobe). Modelový dohovor o jadrových zbraniach bol načrtnutý ako užitočný dokument na podporu týchto rokovaní.

V roku 2007 bolo vydané aktualizované znenie modelového dohovoru na prvej schôdzi prípravného výboru pre konferenciu strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní zameranú na jej preskúmanie, ktorá sa má konať v roku 2010 (Viedeň, 30. apríla – 11. mája 2007).

Pri tejto príležitosti Kostarika predložila pracovný dokument, v ktorom zohľadnila a opätovne zdôraznila výzvy uvedené v predchádzajúcich pracovných dokumentoch(8). V pracovnom dokumente sa stručne uvádza, akým spôsobom bude dohovor o jadrových zbraniach vychádzať z existujúcich mechanizmov a opatrení v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia, ako sú ZNJZ, zóny bez jadrových zbraní, Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, záruky Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) a Zmluva o obmedzení strategických zbraní (START). Následne sa dokument venuje preskúmaniu dodatočných mechanizmov a opatrení, ktoré by boli potrebné.

V pracovnom dokumente sa uvádza konkrétna výzva adresovaná zmluvným štátom, aby začali viacstranné rokovania, ktoré by viedli k uzavretiu dohovoru o jadrových zbraniach, a výzva určená štátom, ktoré nepristúpili k ZNJZ, aby sa pripojili k týmto rokovaniam(9). S cieľom podporiť tento proces sú zmluvné štáty v pracovnom dokumente vyzývané aj na to, aby uskutočňovali prípravné opatrenia k dohovoru o jadrových zbraniach tým, že podrobnejšie zvážia právne, technické a politické prvky potrebné pre dohovor o jadrových zbraniach alebo rámec nástrojov(10).

V dokumente sa uznáva, že úplné jadrové odzbrojenie je komplexný proces, ktorého dosiahnutie si vyžiada uskutočnenie viacerých krokov a mechanizmov. Navrhuje sa preto prístup, ktorý by bol kombináciou postupného a komplexného procesu. Podľa názoru jeho predkladateľov je dôležité upriamiť medzinárodnú pozornosť na konkrétne kroky smerujúce k jadrovému odzbrojeniu, ktoré možno dosiahnuť v krátkom čase. Aby bolo možné poznať konečný cieľ krokov v oblasti jadrového odzbrojenia, je tiež nevyhnutné zvážiť požiadavky týkajúce sa komplexného režimu jadrového odzbrojenia.

Generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon informoval 24. októbra 2008 na podujatí OSN, ktoré organizoval East-West Institute, o svojej podpore dohovoru o jadrových zbraniach ako o prvom bode v rámci svojho päťbodového plánu jadrového odzbrojenia. „[Členské štáty ZNJZ] by mohli zvážiť prerokovanie dohovoru o jadrových zbraniach podporeného pevným systémom kontroly, ako už dlho navrhuje OSN. Na žiadosť Kostariky a Malajzie som rozposlal všetkým členským štátom OSN návrh takéhoto dohovoru, ktorý je vhodným východiskovým bodom.“

Čo je Hirošimsko-nagasacký protokol a ako súvisí s návrhom dohovoru o jadrových zbraniach?

Hirošimsko-nagasacký protokol, ktorý zaviedla organizácia Mayors for Peace na druhej schôdzi prípravného výboru v máji 2008, má tri kľúčové ciele: po prvé, naliehavo vyzývať a zabezpečiť, aby zmluvné štáty ZNJZ prevzali na konferencii na preskúmanie v roku 2010 zodpovednosť za začatie rokovaní o dohovore o jadrových zbraniach; po druhé, naliehavo vyzývať na vykonávanie už v minulosti dohodnutých záverov v oblasti jadrového odzbrojenia; po tretie, stanoviť opatrenia, ktoré by sa mohli prijať už pred začiatkom rokovaní alebo počas nich. V stručnosti možno konštatovať, že Hirošimsko-nagasackým protokolom sa presadzuje zrýchlené diplomatické úsilie o zabezpečenie toho, aby sa prijali opatrenia na realizáciu predchádzajúcich a nových návrhov o odzbrojení.

Hirošimsko-nagasacký protokol pozostáva z troch článkov.

článku I sa vyzýva na kroky zo strany štátov s programami týkajúcimi sa jadrových zbraní, ktoré možno uskutočniť rýchlo a s malými alebo žiadnymi nákladmi, ktoré sú však zároveň prejavom odhodlania ukončiť závislosť od jadrových zbraní.

Programy na získanie jadrových zbraní sa majú zastaviť, ako aj prípravy v oblasti používania týchto zbraní. V rámci preventívneho opatrenia treba všetky jadrové zbrane a jadrové materiály použiteľné na zbrane uschovať na bezpečnom a zabezpečenom mieste.

V článku II sa stanovuje začatie rokovaní o dohovore o jadrových zbraniach s jasnými porovnávacími kritériami pre konferenciu na preskúmanie ZNJZ v roku 2015 na posúdenie pokroku na ceste k vybudovaniu sveta bez jadrových zbraní v roku 2020.

článku III sa zdôrazňuje, že protokol vychádza zo ZNJZ, pričom sa v ňom výslovne uvádza, že ho nemožno chápať tak, že by akýmkoľvek spôsobom znižoval záväzky ktoréhokoľvek zmluvného štátu týkajúce sa ZNJZ.

Zámerom je prijať protokol, ktorý sa predloží na tretej schôdzi prípravného výboru, na konferencii na preskúmanie v roku 2010, či už ako samostatný protokol alebo ako dodatok k zmluve. Bezprostredne po jeho prijatí by boli strany povinné okamžite začať rokovania a bez prerušenia v nich pokračovať až do ich ukončenia.

V protokole sa vyzýva na zriadenie sekretariátu, ktorý by uľahčil rokovania. Neuvádza sa v ňom presne, kedy by sa rokovania mali ukončiť, ale stanovujú sa v ňom porovnávacie kritériá na vykonávanie osobitných aspektov jadrového odzbrojenia v rokoch 2015 a 2020; overené zastavenie získavania jadrových zbraní a jadrového odstrašovania v roku 2015 a likvidácia jadrových zbraní a s nimi spojenej infraštruktúry a zásob materiálu v roku 2020. V dôsledku toho bude potrebné uzavrieť rokovania pred rokom 2015,  ak sa majú do roku 2015 zahrnúť ďalšie relevantné porovnávacie kritériá. Organizácia Mayors for Peace stanovila rok 2020, pretože existujúce zariadenia na odstránenie jadrových zbraní by mohli dokončiť likvidáciu týchto zbraní, pokiaľ budú naďalej fungovať tempom, aké udržujú od konca studenej vojny (1991).

V protokole sa vyjadruje stanovisko, že štáty vlastniace jadrové zbrane dlhujú štátom bez jadrových zbraní ukončenie využívania svojej diskriminačnej výhody v rámci ZNJZ tým, že stanovia recipročné moratóriá na získavanie nových jadrových zbraní. V protokole sa takisto vyzýva na čo najskoršie umiestnenie jadrových zbraní a jadrových materiálov na zbrojné účely na bezpečné a zabezpečené miesto. Zároveň je nevyhnutné, aby štáty vlastniace jadrové zbrane a organizácie ako NATO verejne vyhlásili, že nepoužijú svoje jadrové zbrane v prípade možných útokov konvenčnými zbraňami.

(1)

Napríklad minister obrany Robert Gates navrhol v októbri 2008, aby Spojené štáty modernizovali svoj inventár jadrových zbraní. 29. októbra 2008, Gatesova výstraha v súvislosti s jadrovými zbraňami. Los Angeles Times. strana A-8. Pôvodný prejav: Robert Gates: Nuclear Weapons and Deterrence in the 21st century. (Jadrové zbrane a odstrašovanie v 21. storočí.) Carnegie Endowment for international peace. (28. októbra 2008).

(2)

Tamže. George Perkovich a James N. Acton. (1. marca 2008). Kapitola prvá: Vytvorenie politických podmienok na zlepšenie uskutočniteľnosti zrušenia jadrových zbraní. Adelphi Papers. Zväzok 48, Routledge. (napríklad pozri strany 18 – 21 v súvislosti s otázkou preventívneho použitia jadrového útoku). David S. Yost, (2006) France's new nuclear doctrine (Nová francúzska jadrová doktrína). International Affairs (Medzinárodné veci), 82. zväzok, č. 4;

(3)

1 Prijaté texty, P6_TA(2008)0255.

(4)

2Uznesenie z 9. marca 2005 (bod 10): „naliehavo vyzýva EÚ, aby sa snažila o vytvorenie modelového dohovoru o jadrových zbraniach, ktorý už bol uložený v OSN a ktorý by mohol poskytnúť rámec pre kroky v oblasti právne záväzného procesu odzbrojovania“.

(5)

3 Uznesenie EP o preskúmaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní – jadrové zbrane v Severnej Kórei a Iráne, P6_TA(2005)0075, odsek 20.

(6)

1 NPT/Conf.2010/P.CI/WP.17.

(7)

2 NPT/Conf.2000/MC.I/SB.1/WP.4, 8.5.2000, konferencia strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní zameraná na jej preskúmanie konaná v roku 2000. Follow up to the advisory opinion of the International Court of Justice on the Legality of the Threat or Use of Nuclear Weapons. (Nadväzné opatrenia na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora o zákonnosti hrozby alebo použitia jadrových zbraní.) Pracovné dokumenty, ktoré predložila Malajzia a Kostarika.

(8)

3 NPT/Conf.2010/PCI/WP.17.

(9)

1Tamže, bod 5B.

(10)

2 Tamže, bod 5C.


NÁVRH ODPORÚČANIA (B6-0421/2008) (11.9.2008  )

ktorý v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku

predkladajú: Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE a Angelika Beer v mene skupiny Verts/ALE

k nešíreniu jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 (2004) a 1673 (2006) o nešírení zbraní hromadného ničenia,

–   so zreteľom na vykonávanie európskej bezpečnostnej stratégie, a najmä stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ktorú Európska rada prijala 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Zmluve o nešírení jadrových zbraní,        

–   so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,

A. zdôrazňujúc konsenzus v rámci Európskej únie o otázke oživenia a posilnenia ZNJZ v období do konania nasledujúcej konferencie o revízii ZNJZ v roku 2010,

B.  keďže vzhľadom na zvyšujúcu sa hrozbu porušenia režimu nešírenia jadrových zbraní je nevyhnutné opätovne dosiahnuť medzinárodný konsenzus v otázke naliehavej potreby jadrového odzbrojenia,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

a)   zúčastňovať sa a proaktívne sa podieľať na činnostiach v rámci príprav konferencie o revízii ZNJZ v roku 2010;

b)   navrhnúť stratégiu posilnenia ZNJZ v úzkej spolupráci s partnermi z NATO, ktorí nie sú členmi EÚ;

c)   iniciovať vypracovanie dohovoru o jadrových zbraniach, ktorý by zahŕňal a posilnil existujúce nástroje v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia vrátane ZNJZ, Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ako aj návrhy na zmluvu o zastavení výroby štiepnych materiálov a kontinentálne/regionálne zmluvy o zónach bez jadrových zbraní;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii, členským štátom, Organizácii Spojených národov a parlamentom štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

31.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

5

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sir Robert Atkins, Angelika Beer, Călin Cătălin Chiriţă, Véronique De Keyser, Jas Gawronski, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Jelko Kacin, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Johannes Lebech, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Justas Vincas Paleckis, Ioan Mircea Paşcu, Béatrice Patrie, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Hubert Pirker, Pierre Pribetich, Libor Rouček, Flaviu Călin Rus, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Andrzej Wielowieyski, Jan Marinus Wiersma, Zbigniew Zaleski, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Árpád Duka-Zólyomi, Milan Horáček, Gisela Kallenbach, Tunne Kelam, Jules Maaten, Erik Meijer, Nickolay Mladenov, Rihards Pīks

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Brigitte Fouré

Posledná úprava: 9. apríla 2009Právne oznámenie