Postup : 2008/2330(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0241/2009

Predkladané texty :

A6-0241/2009

Rozpravy :

PV 05/05/2009 - 10
CRE 05/05/2009 - 10

Hlasovanie :

PV 06/05/2009 - 6.12
CRE 06/05/2009 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0370

SPRÁVA     
PDF 307kDOC 236k
3. apríla 2009
PE 418.024v02-00 A6-0241/2009

o obnovenej sociálnej agende

(2008/2330(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: José Albino Silva Peneda

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o obnovenej sociálnej agende

(2008/2330(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 o obnovenej sociálnej agende (KOM(2008)0412),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2008 o výzvach v súvislosti s kolektívnymi zmluvami v Európskej únii(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania KOM(2008)0418,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(3),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: obnovený záväzok (KOM(2008)0420),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života KOM(2008)0635,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 pod názvom Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ (KOM(2006)0574) a na uznesenie Parlamentu z 20. novembra 2008 o budúcnosti systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkov: ich financovanie a smerovanie k individualizácii(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2007 s názvom Modernizácia sociálnej ochrany na dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti a hospodárskej súdržnosti: intenzívnejšie presadzovanie aktívneho začlenenia ľudí najviac vzdialených od trhu práce (KOM(2007)0620) a na uznesenie Parlamentu z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(5),

–   so zreteľom na odporúčanie Rady 92/441/EHS z 24. júna 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany(6),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2007 s názvom K spoločným zásadám flexiistoty: flexibilitou a istotou k zvýšeniu počtu pracovných miest a zlepšeniu ich kvality (KOM(2007)0359) a na uznesenie Parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty(7),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008)394),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 s názvom Zhodnotenie sociálnej situácie – predbežná správa na jarné zasadnutie Európskej rady v roku 2007 (KOM(2007)0063) a na uznesenie Parlamentu z 15. novembra 2007 o zhodnotení sociálnej situácie(8),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (KOM(2006)0249) a na uznesenie Parlamentu z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii a na vymedzenie pojmu chudoba, ktoré toto uznesenie obsahuje(10),

–   so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(12),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(13), a najmä na jej ustanovenia týkajúce sa sociálnych práv, a na článok 136 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 22. novembra 2006 s názvom Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. júla 2001 o podpore európskeho rámca podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM (2001)0366) a na oznámenie Komisie z 22. marca 2006, ktorým sa implementuje partnerstvo pre rast a zamestnanosť: Európa ako pilier najvyššej kvality v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti (KOM(2006)0136); a uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo(14),

–   so zreteľom na svoje vyhlásenie z 22. apríla 2008 o riešení problému pouličného bezdomovstva(15),

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0241/2009),

A. keďže hlavným negatívnym dôsledkom súčasnej finančnej a hospodárskej krízy pre EÚ bude dramatický nárast nezamestnanosti, ktorý vážnejšie postihne najzraniteľnejšie sociálne skupiny; keďže vyššia úroveň nezamestnanosti je spojená s nárastom chudoby a nerovností v oblasti zdravia, vylúčením, kriminalitou, neistotou a nedostatkom dôvery,

B.  keďže EÚ už bez ohľadu na súčasnú krízu čelila problémom v dôsledku slabého hospodárskeho rastu, napätej demografickej situácie a ťažkostí súvisiacich so životom v čoraz globalizovanejšom svetovom hospodárstve,

C.  keďže v roku 2007 bol podiel európskych občanov vo veku 18 až 24 rokov, ktorí predčasne zanechali štúdium, na úrovni 15,2 %,

D. keďže zamestnanie ešte stále nezaručuje mnohým ľuďom v EÚ cestu z chudoby, pretože v roku 2006 ňou bolo ohrozených 8 % pracujúcich,

E.  keďže v roku 2006 bolo chudobou ohrozených 16 percent európskych občanov; keďže deti, veľké rodiny, osamelí rodičia, nezamestnaní, ľudia s postihnutím, mladí ľudia, starší ľudia, etnické menšiny a migranti sú obzvlášť zraniteľní,

F.  keďže ženy stále čelia vyššiemu riziku chudoby ako muži kvôli svojej ekonomickej závislosti, pretrvávajúcim platovým rozdielom medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu a vyššiemu zastúpeniu žien v horšie platených zamestnaniach; keďže táto situácia zvyšuje riziko pretrvávania chudoby v ďalších generáciách,

G. keďže nárast cien v posledných rokoch mal značný vplyv na rozpočet domácností a neúmerne postihol zraniteľné sociálne skupiny,

H. keďže rôzne štúdie (napr. výskum budúcnosti práce, ktorý uskutočnila Russell Sage Foundation) ukázali, že každý štvrtý pracujúci v najrozvinutejších ekonomikách by sa mohol čoskoro stať pracujúcim s nízkym príjmom a mohol by byť vo zvýšenej miere ohrozený chudobou; keďže sa zdá, že pracovné miesta s nízkou mzdou sa do značnej miery vyznačujú jednotnosťou, pretože ide často o neštandardné pracovné vzťahy, kde sú viac ohrození pracovníci s nízkou kvalifikáciou, pracovníci na čiastočný úväzok, ženy, prisťahovalci a mladí pracovníci; keďže existuje tendencia prenášať prácu za nízku mzdu z jednej generácie na druhú a keďže tento trend obmedzuje prístup k dobrému vzdelaniu, kvalitnej zdravotnej starostlivosti a ďalším základným životným podmienkam,

I.   keďže článok 2 Zmluvy o ES stanovuje, že rovnoprávne postavenie žien a mužov je jednou zo základných hodnôt Európskej únie,

J.   keďže EÚ čelí demografickým zmenám, ktorých najvýznamnejšími charakteristikami sú nárast priemernej dĺžky života a nízka miera plodnosti, aj keď v niektorých krajinách sa prejavujú náznaky obrátenia tohto trendu,

K.  keďže sa očakáva, že demografická zmena povedie k zdvojnásobeniu podielu závislých starších osôb do roku 2050, čo bude mať následky najmä na fyzické a duševné zdravie obyvateľstva,

L.  víta správu Komisie s názvom Správa o demografickej situácii za rok 2008: uspokojovanie sociálnych potrieb v starnúcej spoločnosti (SEK(2008)2911), ktorá uznáva kľúčovú úlohu neformálnych opatrovateľov v spoločnosti, a vyzýva Komisiu, aby zvážila silné sociálne argumenty v prospech zapojenia opatrovateľov do vypracovávania budúcej politiky;

M. keďže dôsledky finančnej krízy pre reálne hospodárstvo nie sú celkom známe, bude však nemožné dosiahnuť cieľ, ktorým je vytvorenie 5 miliónov pracovných miest v EÚ v rokoch 2008 až 2009; keďže hospodárska recesia povedie k vyššej nezamestnanosti a určite i väčšej chudobe a prinesie výzvy pre európsky sociálny model,

N. keďže finančná a hospodárska kríza má za následok rastúcu nezamestnanosť a neistotu, čo vyvoláva značný tlak na sociálnu súdržnosť v celej EÚ spojený so sociálnymi poruchami a napätím v mnohých členských štátoch,

O. keďže EÚ sa zaviazala k dosiahnutiu cieľa, ktorým je sociálne a environmentálne trvalo udržateľný rozvoj, a keďže príležitosti na vytváranie pracovných miest, ktoré môžu vyplývať z tohto záväzku, by sa mali v plnej miere využiť,

P.  keďže sociálny dialóg môže byť dôležitý na zvládnutie krízy dôvery, ktorá sa prehlbuje v dôsledku hospodárskej krízy, pretože mnoho ľudí v našej spoločnosti sa obáva budúcnosti; keďže rovnakou prioritou musia byť aj tí, ktorí sú už vylúčení a ktorých súčasné postavenie sa v dôsledku súčasnej krízy zhoršuje,

Q. keďže inštitucionálne opatrenia EÚ, ktoré majú výraznejší intervenčný charakter a ktoré sa vyznačujú určitým stupňom prerozdelenia príjmov a spoločným poňatím európskeho sociálneho modelu, vplývajú pozitívne na kvalitu pracovného života miliónov mužov a žien vo viac znevýhodnených odvetviach našich pracovných trhov,

R.  keďže rešpektovanie národných právnych a zmluvných rámcov charakterizovaných rovnováhou medzi pracovným právom a kolektívnymi dohodami, ktoré upravujú tieto modely, sú základným predpokladom harmonizovaných hodnôt v rôznorodých systémoch,

S.  keďže v prípade neštandardných pracovných vzťahov sa neuplatňujú pravidlá a postupy dohodnuté partnermi v rámci kolektívneho vyjednávania,

T.   keďže obnovená sociálna agenda by mala vychádzať zo zásady, podľa ktorej účinné a účelné sociálne politiky prispievajú k hospodárskemu rastu a prosperite, a keďže to môže napomôcť aj obnovenie klesajúcej podpory EÚ zo strany občanov,

U. keďže je poľutovaniahodné, že obnovená sociálna agenda sa nevenuje otázke právnej istoty sociálnych služieb všeobecného záujmu,

V. keďže boli vyjadrené značné obavy v súvislosti s úlohou a viditeľnosťou obnovenej sociálnej agendy vrátane skutočnosti, že nie je dostatočne jasný jej účel ani to, aké budú ďalšie nadväzné opatrenia, ako aj so znižovaním významu pripisovanému sociálnej otvorenej metóde koordinácie,

W. keďže európske sociálne modely predstavujú jednotu hodnôt v rôznorodosti systémov a vo všeobecnosti spadajú do právomoci členských štátov, ciele sociálnej Európy ustanovené v zmluve, v Charte základných práv a v reformnej zmluve musia byť zdôrazňované ako ústredný cieľ EÚ, ak má EÚ reagovať na očakávania a obavy svojich občanov; keďže Európska rada na svojich po sebe idúcich jarných zasadnutiach opakovane zdôraznila cieľ odstránenia chudoby a sociálneho vylúčenia a potrebu posilniť sociálnu dimenziu v Lisabonskej zmluve; keďže zlyhanie a úspech vnútroštátnych sociálnych politík a politík zamestnanosti majú dosah aj na ostatné členské štáty, a preto musí byť diskusia o reforme európskeho sociálneho modelu základom interakcie medzi EÚ a členskými štátmi,

X. keďže zlyhanie stratégie pre rast a zamestnanosť pri znižovaní chudoby, ktorej úroveň v súčasnosti dosahuje 78 000 000 osôb, a čoraz väčšia nerovnosť musia byť v centre pozornosti; keďže EÚ musí dosiahnuť pokrok pri rozvoji a plnení cieľov na úrovni EÚ, ako aj vnútroštátnych cieľov v oblasti odstraňovania chudoby a sociálneho vylúčenia a v kľúčových oblastiach, pre ktoré existujú v súčasnosti ukazovatele, ak majú občania veriť tomu, že EÚ je tu na to, aby slúžila v prvom rade im a až potom podnikom a bankám,

Y. keďže vo viacerých konaniach pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev sa použilo spojenie „ustanovenia, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku“ bez toho, aby bolo objasnené, kto môže v tejto súvislosti rozhodnúť, ktoré ustanovenia sú rozhodujúce pre ochranu všeobecných opatrení verejnej politiky v členskom štáte,

Z.  keďže Súdny dvor rozhodol, že nie je v právomoci členských štátov, aby jednostranne definovali pojem verejnej politiky alebo aby jednostranne vyžadovali uplatňovanie všetkých povinných ustanovení svojho pracovného práva od dodávateľov služieb so sídlom v inom členskom štáte, a keďže nie je jasné, kto má túto právomoc, ak nie členské štáty,

AA. keďže nie je jasne odlíšené využívanie subdodávateľskej pracovnej sily od pochybného obchodovania s pracovnou silou a poskytovania služieb, ktoré je založené na zákonných zmluvách so skutočne samostatne zárobkovo činnými osobami; keďže by sa mal riešiť rozdiel medzi nekalými praktikami a skutočnými občianskoprávnymi a obchodnoprávnymi vzťahmi,

Prioritné opatrenia

Európske sociálne modely

1.  vyzýva Radu a Komisiu, aby vzhľadom na hospodársku recesiu opätovne zdôraznili dôležitosť silnej sociálnej Európy zahŕňajúcej trvalo udržateľné, účinné a účelné sociálne politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu agendu sociálnej politiky na obdobie rokov 2010 – 2015;

2.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila konzistentný plán politiky pre dôstojnú prácu v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby v tomto ťažkom období bolo na prvom mieste sociálnej agendy vytváranie a podpora pracovných miest; domnieva sa, že väčšia pružnosť na pracovisku je teraz dôležitejšia ako kedykoľvek predtým;

4.  vyzýva Komisiu, aby obnovenú sociálnu agendu spojila s inými iniciatívami, napríklad s Európskym paktom pre rovnosť pohlaví, Európskym paktom mládeže a Európskou alianciou pre rodiny, s cieľom umožniť sociálne znevýhodneným skupinám lepší prístup k sociálnym výhodám;

5.  je znepokojený tým, že opatrenia navrhnuté v oznámení Komisie nie sú dostatočne konzistentné a nemajú dosah na súčasnú úroveň chudoby a vylúčenia v EÚ a neriešia súčasné problémy sociálnej súdržnosti;

6.  ľutuje najmä, že v oznámení Komisie chýbajú návrhy týkajúce sa nasledujúcich otázok, ktoré majú rozhodujúci význam pre dosiahnutie rovnováhy medzi hospodárskymi slobodami a sociálnymi právami:

— smernica zabezpečujúca základné pracovné práva pre všetkých pracovníkov bez ohľadu na postavenie v zamestnaní v záujme ochrany čoraz väčšieho počtu atypických pracovníkov;

— preskúmanie smernice Rady spolu s rodovo neutrálnym systémom pracovného ohodnotenia s cieľom zmenšiť platové rozdiely medzi mužmi a ženami v rámci hospodárskych odvetví, ako aj medzi nimi;

— smernica o cezhraničnom kolektívnom vyjednávaní v súlade s realitou cezhraničných obchodných operácií;

7.   zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvinúť minimálne normy v oblasti zamestnaneckých práv; je si vedomý, že hospodárske slobody ani pravidlá hospodárskej súťaže nemajú prednosť pred základnými sociálnymi právami;

8.  poznamenáva, že sociálna politika by mala zahŕňať kľúčové opatrenia, ako napríklad lepšiu rovnováhu medzi silnejšími sociálnymi právami a slobodami, boj proti diskriminácii a presadzovanie rovnosti, modernizáciu a reformovanie európskych sociálnych modelov a zároveň posilňovanie ich hodnôt;

9.  konštatuje, že vymedzenie toho, čo tvorí ustanovenia členského štátu, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu politického, sociálneho a hospodárskeho poriadku, je politickou otázkou a malo by sa uskutočniť v rámci demokraticky legitímneho postupu; vyzýva preto Komisiu, aby začala otvorenú diskusiu s cieľom vyjasniť, čo tvorí tieto všeobecné ustanovenia verejnej politiky, a aby prípadne navrhla právne predpisy;

10. domnieva sa, že v súčasnej dobe by sa nemali znižovať sociálne výdavky, ale skôr posilňovať štrukturálne reformy; dodáva, že EÚ by mala podporovať infraštruktúru sociálnych modelov členských štátov vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu tým, že opätovne zdôrazní dôležitosť ich všeobecného prístupu, kvality a trvalej udržateľnosti;

11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci finančná kríza poukazuje na význam štátnych zásahov pre udržanie hospodárskej činnosti a posilnenie sociálnej súdržnosti, Komisia nezabezpečila budúcnosť a kľúčovú úlohu verejných služieb v Európskej únii prostredníctvom návrhu rámcovej smernice o službách verejného záujmu;

12. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý bude mať za cieľ zabezpečiť právnu istotu sociálnych služieb všeobecného záujmu;

13. zdôrazňuje, že je potrebné nájsť spôsoby modernizácie a reformovania vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom odstrániť chudobu v dlhodobom horizonte, najmä pokiaľ ide o primeraný minimálny príjem, dôchodky a služby zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že existuje potenciál na posilnenie finančnej udržateľnosti minimálnej mzdy a dôchodkových systémov, ako aj kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti zdokonalením ich organizácie a prístupu k nim a posilnením partnerstva medzi verejným a súkromným sektorom, a to pri dodržiavaní zásady subsidiarity a podpore zvýšeného úsilia o zavedenie progresívnych daňových systémov, ktoré môžu znížiť nerovnosť;

14. upozorňuje, že väčšina členských štátov má na vnútroštátnej úrovni zavedený mechanizmus minimálnej mzdy, ale v prípade niektorých členských štátov to tak nie je; vyzýva členské štáty, aby zaviedli takýto mechanizmus s cieľom podporiť sociálne začleňovanie, a naliehavo ich žiada, aby si vymieňali najlepšie postupy; uznáva, že ak sa poskytuje sociálna pomoc, je povinnosťou členských štátov zabezpečiť, aby občania rozumeli svojim nárokom a aby ich dokázali uplatňovať;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k základným bankovým službám pre všetkých občanov;

16. je toho názoru, že šport a kultúrne aktivity sú základnými nástrojmi sociálneho začlenenia a prispievajú k osobnému rozvoju, podporujú spoločenskú prospešnosť a rozvíjajú talenty;

17. očakáva od Komisie, že zabezpečí, aby environmentálna a zdravotná problematika bola urýchlene začlenená do všetkých politík Únie s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES;

18. podporuje odhodlanie Komisie rozšíriť sociálnu agendu o nové oblasti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že otázka životného prostredia sa príliš často posudzuje iba z hľadiska zmeny klímy; víta opakované vyhlásenia Komisie v prospech trvalo udržateľného hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že návrh Komisie neobsahuje žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by zohľadnilo sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej a klimatickej krízy;

19. zdôrazňuje, že extrémna chudoba a z nej vyplývajúce sociálne vylúčenie sa nemôžu chápať výhradne z ekonomického hľadiska na základe čísiel, ale musia sa tiež chápať v zmysle ľudských práv a občianstva; uznáva, že samotná zásada voľného pohybu kapitálu a tovaru nemôže odstrániť chudobu alebo chronickú chudobu (najmä pretrvávajúcu chudobu) a že extrémna chudoba pripravuje tých, ktorých postihuje, o príležitosti a bráni im v tom, aby sa naplno zúčastňovali na živote spoločnosti a robí z nich ľudí ľahostajných k svojmu okoliu;

Sociálna politika a politika zamestnanosti

20. víta návrhy zahrnuté v balíku Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorý bol predložený na konci roka 2008; vyzýva Komisiu, aby poskytla odporúčania členským štátom, ktoré jednoznačne zaostávajú v plnení cieľov stanovených na zasadnutí Európskej rady v roku 2002 v Barcelone, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti na rok 2010; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala otvorenosť zamestnávateľov voči pružným pracovným opatreniam prostredníctvom lepšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, a aby tak podporovala pružnejší režim práce a jeho súlad s fungovaním podniku a administratívy a s vyučovacími hodinami;

21. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na lepšie zosúladenie súkromného, rodinného a pracovného života prostredníctvom lepšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a vedomostí o nich a nových foriem organizácie práce, pričom by zároveň zohľadnila potreby a blahobyt detí a súčasne podporila účinnejšiu ochranu zamestnanosti, čím sa potvrdí právo rodičov a opatrovateľov na pružné pracovné modely, ktoré zodpovedajú ich potrebám, a venovala osobitnú pozornosť prístupu osôb, ktoré majú nízky príjem, sú v neistej situácii alebo majú zamestnanie nízkej kvality;

22. vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami politík EÚ a vnútroštátnych politík vzhľadom na rastúcu chudobu, najmä chudobu detí;

23. vyzýva členské štáty, aby v záujme sociálneho začlenenia zaviedli systémy minimálnej garantovanej mzdy, a to v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

24. navrhuje, aby sa nové demografické problémy riešili nápravou situácie žien, ktoré žijú v chudobe, nemajú rovnaký a adekvátny prístup k strave, bývaniu, vzdelávaniu a odmeňovaniu a čelia ťažkostiam pri zlaďovaní pracovného, rodinného a súkromného života;

25. požaduje účinnejšie predchádzanie predčasnému ukončeniu štúdia a boj proti nemu v duchu hesla „škola sa oplatí“; požaduje účinne organizované vzdelávacie systémy a školské osnovy prispôsobené budúcemu pracovnému trhu, ktoré budú zohľadňovať potreby spoločnosti a technologický vývoj; vyzýva na ďalšiu podporu a pomoc pre koncepciu škôl druhej šance a neformálneho a neoficiálneho vzdelávania, pri ktorom sa preukázalo, že vedie k vyššej účasti mladých ľudí a dospelých ako tradičné školské prostredie, čo by prispelo k zníženiu miery predčasného ukončenia školskej dochádzky v Európskej únii; na tento účel žiada o dlho očakávané odstránenie všetkých nerovností, pokiaľ ide o príležitosti v systémoch vzdelávania v EÚ, najmä odstránenie vzdelávania s nízkou úrovňou a oddeleného vzdelávania, ktoré má nezvratné negatívne následky na marginalizované skupiny, obzvlášť na Rómov;

26. trvá na tom, že je potrebné prijať účinnejšie opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by boli zamerané na lepšiu prípravu občanov, najmä tých menej kvalifikovaných, na hladký a nediskriminačný (opätovný) vstup na trh práce a prispievanie k sociálnej inovácii; navrhuje, aby sa zdôrazňovali podnikateľské zručnosti, najmä u žien a mladých ľudí, schopnosti v oblasti IKT a komunikácie, finančná gramotnosť a jazykové zručnosti;

27. zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vzdelávanie v Európe prostredníctvom urýchlenia procesu kompatibility a komparability vzdelávacích systémov členských štátov s cieľom uľahčiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií a noriem;

28. domnieva sa, že politiky aktívneho sociálneho začleňovania musia mať rozhodujúci vplyv na odstraňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia, a to tak pre osoby s plateným zamestnaním (tzv. chudobných pracujúcich), ako aj pre osoby bez plateného zamestnania;

29. zdôrazňuje potrebu presadzovania spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi, pretože je dôležité zabezpečiť, aby títo partneri spolupracovali a navzájom sa podporovali v prospech svojich vlastných organizácií, zamestnancov a študentov; domnieva sa, že by sa mala vytvoriť väzba medzi vysokoškolskými študijnými programami a podnikateľským svetom a že podniky by mali mať možnosť dopĺňať študijné programy, ponúkať stáže, organizovať dni otvorených dverí pre študentov atď.;

30. upozorňuje na to, že na integráciu mladých a starších ľudí, žien, dlhodobo nezamestnaných ľudí a znevýhodnených skupín na trhu práce je potrebný vyváženejší prístup k flexibilite, bezpečnosti a potrebe zabezpečiť dôstojnú mzdu; navrhuje, aby členské štáty pri vykonávaní vnútroštátnych stratégií flexiistoty zohľadnili uznesenie Parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty;

31. keďže najmä v čase finančnej a hospodárskej krízy, ktorá má často za následok prepúšťanie a reštrukturalizáciu, je nanajvýš dôležité zapojenie pracovníkov do rozhodovacieho procesu v rámci podnikov, ktoré majú vplyv na ich pracovné miesta a živobytie; víta nedávnu revíziu smernice Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(16); opakuje svoju výzvu na ďalšie posilnenie fungovania európskych zamestnaneckých rád, ako je stanovené v jeho uznesení zo 4. septembra 2001 o uplatňovaní uvedenej smernice(17);

32. zdôrazňuje, že sociálna politika a politika zamestnanosti by mali podporovať vytváranie pracovných miest a mali by sa urýchlene aktivovať ako reakcia na súčasnú hospodársku krízu a mali by zabezpečiť pracovné príležitosti a príležitosti na vzdelávanie a tiež zmierňovať stratu príjmov; domnieva sa, že tieto politiky by mali aktívne motivovať ľudí k tomu, aby vyhľadávali pracovné príležitosti alebo začali vlastnú podnikateľskú činnosť; domnieva sa, že členské štáty by preto mali posúdiť dostupné spôsoby financovania, ako sú úverové záruky, znížené úrokové sadzby alebo poskytovanie jednorazových dávok v nezamestnanosti, ktoré okrem zmierňovania straty príjmov poskytujú aj príležitosti na vzdelávanie, čo nezamestnaným ľuďom pomôže nájsť nové zamestnanie; pripomína holistický prístup Komisie k aktívnemu začleňovaniu, ktorý zahŕňa primeranú podporu príjmov, prístup k inkluzívnym trhom práce a vysokokvalitným sociálnym službám;

33. vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy, ktoré povedú k jasnému odlíšeniu zamestnávateľov, skutočne samostatne zárobkovo činných osôb a malých podnikateľov na jednej strane a zamestnancov na strane druhej;

34. zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné podporovať matky prostredníctvom rodinných prídavkov v období detstva a vytvorením vhodného rámca pre ich návrat na pracovný trh, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť slobodným matkám vzhľadom na zraniteľnosť tejto skupiny;

35. poukazuje na to, že sociálna ekonomika ako ďalšia forma podnikania zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k trvalo udržateľnému európskemu hospodárstvu, tým, že spája ziskovosť so solidaritou; dodáva, že podniky sociálnej ekonomiky potrebujú istý právny rámec; zdôrazňuje veľmi dôležitý prínos dobrovoľníckej činnosti v sociálnej oblasti, najmä v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v poskytovaní podpory znevýhodnenejším skupinám v spoločnosti;

36. zdôrazňuje, že nie všetci ľudia sú schopní pracovať a v súčasnosti ani nie sú pracovné miesta pre všetkých, a potvrdzuje, že je dôležité vykonávať odporúčanie z roku 1992 potvrdené na zasadnutí Rady v decembri, ktoré sa týka poskytovania „dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci na zabezpečenie spôsobu života, ktorý je v súlade s ľudskou dôstojnosťou“ prostredníctvom rozšírenia mechanizmov minimálnej mzdy na všetky členské štáty a zvýšenia úrovne, aby sa zabezpečil prístup a primeranosť;

37. vyjadruje presvedčenie, že rozvoj mikrokreditov môže zohrávať významnú úlohu pri podpore (dlhodobo) nezamestnaných osôb pri ich prechode k samostatnej zárobkovej činnosti; poukazuje na to, že mikrokredity pomohli už v mnohých takýchto situáciách pri opätovnom zaradení sa do pracovného života a že je to v súlade s lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie informácií o možnostiach a dostupnosti mikroúverov, ako aj prístup k týmto informáciám, a aby sa aktívne zamerala na tie spoločenské skupiny, ktoré by z ponuky mikroúverov mohli mať najväčší úžitok a ktoré ich najviac potrebujú;

38. vyzýva na podporu intenzívnejšieho prepojenia medzi uplatňovaním flexiistoty a posilňovaním sociálneho dialógu pri rešpektovaní národných zvykov a postupov;

39. trvá na odstránení byrokratických prekážok pre malé a stredné podniky; vyzýva na ďalšie uplatňovanie zásad navrhnutých v oznámení Komisie o iniciatíve Small Business Act pre Európu;

40. aj keď plne uznáva právomoc členských štátov v oblasti mzdovej politiky, navrhuje sociálnym partnerom na národnej úrovni, aby prediskutovali nové metodiky mzdových politík, ktoré by mohli zvrátiť súčasný pokles pomeru medzi mzdami a ziskami a zahŕňať vyššiu účasť zamestnancov na zisku podnikov využívaním systémov zmierňujúcich dosah inflácie; domnieva sa, že takéto systémy by mohli umožniť presun osobitných príjmov zamestnancov do špeciálnych kapitálových fondov vytvorených podnikmi; vyzýva na diskusiu týkajúcu sa spôsobov podnecovania podnikov, aby uplatňovali tieto metodiky, a ďalej vyzýva na diskusiu o právnych rámcoch, ktoré budú regulovať postupný prístup zamestnancov k týmto fondom; pripomína sociálnym partnerom význam obnoveného záväzku týkajúceho sa miezd umožňujúcich dôstojný život, ktoré zaručujú minimálne mzdy výrazne nad úrovňou primeraného príjmu s cieľom umožniť ľuďom dostať sa z chudoby a využívať výhody plynúce z práce;

41. trvá na tom, že pokrok v oblasti nediskriminácie a rovnakých príležitosti spočíva v pevnom právnom základe, ako aj v celom rade politických nástrojov, a že nediskriminácia a rovnosť musia byť zahrnuté do všetkých oblastí obnovenej sociálnej agendy;

42. žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdie o strednodobom a dlhodobom dosahu mobility znalostí s cieľom využiť výsledky ako silný základ pre opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov;

Prisťahovalectvo

43. upozorňuje na negatívne dôsledky (možný únik mozgov), ktoré môže mať prisťahovalectvo na rozvojový proces v krajinách pôvodu vrátane štruktúr rodín, zdravotníctva, vzdelávania a výskumu; na druhej strane pripomína dôsledky hospodárskej krízy, pokiaľ ide o nerovnováhu trhov práce hostiteľských krajín;

44. zdôrazňuje význam etického náboru z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o zdravotníckych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vypracovali kódex postupov pre medzinárodný nábor;

45. zdôrazňuje, že dlhodobý vplyv prisťahovalectva na demografické zmeny je neistý, pretože závisí od premenlivosti migračných tokov, znovuzjednocovania rodín a miery plodnosti;

46. domnieva sa, že prisťahovalci, ak sú zamestnaní legálne, môžu prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju systémov sociálneho zabezpečenia a takisto môžu zaručiť svoje vlastné dôchodkové a sociálne práva;

47. zdôrazňuje, že úspešná prisťahovalecká politika založená na ľudských právach by mala podporovať ucelenú a účinnú stratégiu začleňovania migrantov na základe rovnakých príležitostí, ktorá by vychádzala zo zaručenia ich základných práv a zabezpečenia rovnováhy medzi právami a povinnosťami;

48. víta návrh Komisie uvaliť sankcie na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom; zdôrazňuje význam boja proti využívaniu štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom pri súčasnom rešpektovaní práv osôb v zraniteľnom postavení; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby podporovala príležitosti zákonného zamestnávania príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom;

49. víta návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (KOM(2008)0414); upozorňuje však na skutočnosť, že smernica nesmie viesť k ďalšej diskriminácií občanov Únie na základe ich ekonomického postavenia;

50. domnieva sa, že posilnenie vykonávania a presadzovania existujúcich pracovnoprávnych predpisov vnútroštátneho práva, práva Spoločenstva a dohovorov MOP musí byť pre inštitúcie EÚ a členské štáty prioritou;

51. zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť antidiskriminačné zákony v rámci EÚ; vyzýva Komisiu, aby stimulovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi so zreteľom na väčšiu podporu úspešnej integrácie migrantov; konštatuje, že najmä v čase neľahkej hospodárskej situácie sú neúmerne postihnuté najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti, medzi ktoré často patria migranti;

EÚ na vonkajšej úrovni

52. domnieva sa, že EÚ by mohla v oblasti vonkajších vzťahov zohrávať aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní hlavných sociálnych a environmentálnych noriem; vyjadruje presvedčenie, že je potrebné vyvíjať dodatočné úsilie, pokiaľ ide o mechanizmy prevencie, dohľadu a sankcionovania porušovania týchto noriem;

53. domnieva sa, že EÚ by mohla urobiť viac na ovplyvnenie medzinárodnej agendy v oblasti dôstojnej práce a aktívne podporovať dodržiavanie dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ľudských práv a základných slobôd a že by tým mohla prispieť k dosiahnutiu svetového mieru a takisto k ochrane záujmov a hodnôt EÚ;

54. zdôrazňuje skutočnosť, že vytváranie právneho rámca Spoločenstva, či už prostredníctvom primárnej alebo sekundárnej legislatívy, by v žiadnom prípade nemalo byť v rozpore s medzinárodnými záväzkami v rámci dohovorov MOP;

55. poznamenáva, že EÚ by sa mala zamerať na proces globalizácie, ktorý sa vyznačuje vyššou mierou sociálneho začlenenia a hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti; konštatuje, že spôsob, akým spoločnosti vykonávajú obchodnú činnosť, má nielen veľký hospodársky dosah, ale aj významný sociálny dosah v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách a najmä v rozvojových krajinách; vyzýva preto Komisiu, aby aktívne podporovala koncepciu podnikovej sociálnej zodpovednosti, a to buď prostredníctvom podpory „mäkkého práva“ alebo prípadne prostredníctvom legislatívnych návrhov;

Štrukturálne fondy

56. navrhuje posilnenie potenciálu štrukturálnych fondov zjednodušením, spružnením a zlepšením postupov a potenciál rozmeru sociálnej integrácie s cieľom pomôcť členským štátom optimalizovať výsledky sociálnej politiky a politiky zamestnanosti; vyzýva členské štáty a regióny, aby plne zapojili partnerov v súlade s článkom 16 všeobecného nariadenia o štrukturálnych fondoch; dôrazne odporúča sprístupniť partnerom ESF na budovanie kapacít;

57. zdôrazňuje, že obnovená sociálna agenda musí prijať jasný záväzok, že štrukturálne fondy a kohézny fond EÚ pomôžu dosiahnuť ciele sociálnej agendy; žiada preto členské štáty, aby využívali Európsky sociálny fond a všetky ostatné štrukturálne fondy nielen na zlepšenie zamestnateľnosti ľudí, ale aj sociálnej infraštruktúry;

58. uznáva, že štrukturálne fondy z veľkej časti zostávajú hlavným nástrojom financovania na plnenie sociálnych cieľov, a žiada Komisiu a členské štáty, aby presadzovali synergie s inými programami a podporovali súdržnosť viacročných rámcových programov, napríklad programov Daphne a Progress, programu verejného zdravia a programu Európa pre občanov;

59. požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala regiónom, ktoré sú najviac zasiahnuté globalizáciou, ako aj regiónom v nových členských štátoch, v ktorých prebieha proces sociálneho zbližovania;

60. domnieva sa, že program PROGRESS by mohol prispieť k lepšiemu posúdeniu modernizácie európskych sociálnych modelov prostredníctvom zhodnotenia pilotných projektov;

61. domnieva sa, že v dôsledku voľného pohybu osôb na vnútornom trhu vznikajú v niektorých častiach EÚ, a najmä vo väčších mestách, nové problémy súvisiace so zabezpečením sociálnej ochrany v núdzi pre ľudí, ktorí sa nedokážu sami uživiť, čím sa vytvára ďalší tlak na (charitatívne) súkromné a verejné služby, ktoré poskytujú pomoc v núdzi napríklad bezdomovcom alebo marginalizovaným skupinám obyvateľstva v našej spoločnosti;

Pomocné opatrenia

Sociálny a občiansky dialóg

62. zdôrazňuje, že flexibilitu občanov a ich vôľu akceptovať zmeny možno zvýšiť väčšou vzájomnou dôverou, ktorú možno posilniť účinnejším a transparentnejším sociálnym dialógom, ako aj zabezpečením účinnejšej participatívnej demokracie pri vytváraní a uskutočňovaní politík;

63. domnieva sa, že pre sociálny dialóg je obzvlášť dôležité podporovať politiky v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a vo všeobecnosti podporovať zvyšovanie kvality života na pracovisku; vyzýva Komisiu, aby začala diskusiu o tom, ako do sociálneho dialógu zapojiť pracovníkov, ktorí nie sú zamestnaní na plný úväzok (dočasní pracovníci, pracovníci na čiastočný úväzok, pracovníci na dobu určitú);

64. vzhľadom na to, že výsledky rokovaní európskych sociálnych partnerov nie sú príliš známe a zverejňované, vyzýva na podporu informovanosti o výsledkoch sociálneho dialógu v záujme zlepšenia jeho dosahu a podpory jeho rozvoja;

65. vyjadruje presvedčenie, že kultúra spolupráce, ktorá nahrádza na trhu práce kultúru konfliktu, by sa mala naďalej podporovať prostredníctvom podpory sociálneho dialógu;

66. je presvedčený, že organizácie občianskej spoločnosti a ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení musia byť priamejšie a na rovnakom základe zapojení do diskusií o hospodárskom a sociálnom modeli;

67. poznamenáva, že sociálni partneri by sa mali usilovať pracovať na základe viacročných plánov s osobitnými harmonogramami a termínmi so zameraním na dlhodobú udržateľnú stratégiu;

68. vyzýva na širokú diskusiu o sociálnej agende na obdobie po roku 2010 medzi európskymi zainteresovanými stranami, vnútroštátnymi verejnými orgánmi, zamestnávateľmi a zamestnancami a občianskou spoločnosťou;

69. poznamenáva, že podniky zohrávajú v EÚ dôležitú úlohu nielen z hospodárskeho, ale aj zo sociálneho hľadiska; upozorňuje preto na podporu podnikovej sociálnej zodpovednosti a potrebu urýchlene dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o vysokokvalitnú prácu vrátane miezd umožňujúcich dôstojný život, aby sa posilnil sociálny model a zabránilo sociálnemu dumpingu;

70. uprednostňuje účinný dialóg medzi Parlamentom a občianskou spoločnosťou, pričom tento dialóg je potrebný aj v rámci členských štátov na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni;

71. poznamenáva, že Európsky rok dobrovoľníckej práce by bol pre EÚ ideálnou príležitosťou na prepojenie s občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu, aby pripravila podmienky na vyhlásenie roka 2011 za Európsky rok dobrovoľníckej práce a aby na tento účel čo najskôr predložila primerané legislatívne návrhy;

72. domnieva sa, že občianska spoločnosť by mala byť zapájaná od začiatku rozhodovacích procesov a že informácie by mali byť verejne prístupné, spätná väzba obojstranná a účastníkom by sa mal objasniť priestor na zmenu;

73. zdôrazňuje dôležitosť a hodnotu konzultačného procesu ako účinného nástroja na posilnenie právomocí občanov, ktorý im umožňuje priamo sa zapojiť do vytvárania politiky na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie kroky na zvýšenie informovanosti o budúcich konzultáciách EÚ prostredníctvom médií a ďalších vhodných fór na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

74. domnieva sa, že je naliehavo nutné, aby európske inštitúcie, národní sociálni partneri a občianska spoločnosť prijali „sociálny pakt“ zahŕňajúci sociálne opatrenia s realistickými, záväznými cieľmi a ukazovateľmi;

75. poznamenáva, že občianska účasť sa začína v detstve, a požaduje podporu participatívnych štruktúr a iniciatív pre deti a mládež na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

Právo EÚ

76. zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok a dokončiť nariadenie týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, smernicu o prenosnosti dôchodkových práv a návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

77. požaduje zlepšenie zákonodarného procesu na úrovni EÚ tým, že sa objasní, prečo sú opatrenia na úrovni EÚ potrebné, zabezpečí sa kvalita obsahu a vykonávanie prísnych a nezávislých hodnotení vplyvu zahŕňajúcich sociálne, environmentálne a hospodárske účinky; požaduje najmä účinné vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003;

78. zdôrazňuje, že účinná spolupráca medzi členskými štátmi a účinné monitorovanie transpozície práva EÚ by mali byť prioritou;

79. domnieva sa, že lepší zákonodarný proces EÚ by sa mal aktívne usilovať o zapojenie občianskej spoločnosti a reagovať na záujmy občanov, a tak ich priblížiť k EÚ;

Otvorená metóda koordinácie

80. domnieva sa, že na úrovni EÚ by malo existovať lepšie prepojenie medzi hospodárskou a sociálnou politikou, pričom by sa mali znovu potvrdiť pôvodné ciele lisabonského programu a potreba zabezpečiť, aby hospodárska politika a politika zamestnanosti aktívne prispievali k odstraňovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia; poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že pri definovaní a vykonávaní politík EÚ by sa mali zohľadňovať najzásadnejšie aspekty sociálnej politiky;

81. zdôrazňuje, že je potrebné prijať právne záväznú chartu základných sociálnych práv;

82. domnieva sa, že na úrovni EÚ by malo existovať lepšie prepojenie medzi hospodárskou, environmentálnou a sociálnou politikou; poznamenáva, že v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že pri definovaní a vykonávaní politík EÚ by sa mali zohľadňovať najzásadnejšie aspekty sociálnej politiky;

83. domnieva sa, že lisabonská stratégia na obdobie po roku 2010 by mala zahŕňať posilnenú otvorenú metódu koordinácie, a vyzýva Komisiu, aby naďalej podnecovala členské štáty k stanoveniu vnútroštátnych kvantifikovaných cieľov, najmä pokiaľ ide o znižovanie chudoby a sociálne začleňovanie, podporovaných predovšetkým novými merateľnými a kvantitatívnymi ukazovateľmi;

84. vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príležitosti na skutočné zapojenie Európskeho parlamentu do lisabonskej stratégie na obdobie po roku 2010;

o

o   o

85. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0544.

(2)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0513.

(3)

Prijaté texty, P6_TA(2009)0039.

(4)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0556.

(5)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.

(6)

Ú. v. ES L 245, 26.8.1992, s. 46.

(7)

Ú. v. EÚ C 297E, 20.11.2008, s. 174.

(8)

Ú. v. EÚ C 282E, 6.11.2008, s. 463.

(9)

Ú. v. EÚ C 102E, 24.4.2008, s. 321.

(10)

Ú. v. EÚ C 233E, 28.9.2006, s. 130.

(11)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.

(12)

Ú. v. EÚ C 233E, 28.9.2006, s. 130.

(13)

Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

(14)

Ú. v. EÚ C 301E, 13.12.2007, s. 45.

(15)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0163.

(16)

Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.

(17)

Ú. v. ES C 72E, 21.3.2002, s. 68.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V rámci súčasnej hospodárskej krízy je kľúčové, aby sociálna politika sprevádzala hospodársku politiku v záujme trvalo udržateľnej obnovy európskeho obyvateľstva a európskeho hospodárstva.

Obnovená sociálna agenda by sa mala zameriavať na politiky, ktoré prispievajú k vyššie uvedeným cieľom a ktoré s ohľadom na analýzu Komisie neboli v dostatočnej miere zahrnuté do predchádzajúcich sociálnych agend.

Tento proces by mal byť založený na širokej zhode a mal by zahŕňať všetky hlavné zúčastnené strany, a to organizácie občianskej spoločnosti, vnútroštátne verejné orgány, kultúrne, sociálne a hospodárske subjekty, zamestnancov a zamestnávateľov, pričom zároveň by sa mali rešpektovať národné zvyky a postupy.

Aby boli tieto opatrenia efektívne, mali by sa zakladať na demokratickom procese a procese účasti „zdola nahor“, ktorý by sa uskutočňoval na miestnej úrovni a v blízkosti občanov. Preto je kľúčové zabezpečiť mimoriadne dobré prepojenie centrálnej a miestnej vlády a občianskej spoločnosti.

V súčasnosti pociťujú široké vrstvy našej spoločnosti neistotu a obavy a zdráhajú sa prijať zmenu. S cieľom prispieť k podpore zmeny zo strany európskych občanov by sa mohol posilniť sociálny dialóg a zamerať sa na zvýšenie transparentnosti v rámci rozhodnutí v oblastí spoločenskej zmeny a hospodárskej reštrukturalizácie, napríklad na trhu práce.

Dôležité je zdôrazniť, že sociálny dialóg je nepretržitý proces, ktorý presahuje rámec krátkodobého a kolektívneho vyjednávania.

Európske sociálne modely čelia viacerým výzvam, konkrétne výzve demografickej zmeny a globalizácie, voči ktorým nemôžu ostať imúnne. Preto ich treba modernizovať v dlhodobej perspektíve a zároveň zachovať ich pôvodné hodnoty.

Financovanie dôchodkového systému by sa malo prehodnotiť tak, aby nebolo založené výlučne na štátnom systéme. Koncepcia založená na troch pilieroch zostáva i naďalej vyváženou možnosťou, a preto by mali občania dostať náležité informácie a správne podnety na lepšie využívanie alternatív k dôchodkom financovaným zo strany štátu. Tieto alternatívy zahŕňajú systémy dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a systémy založené na osobnom sporení počas pracovného života.

Možnosť udržiavať ľudí na trhu práce na báze dobrovoľnosti i za hranicou zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku by mali sociálni partneri prediskutovať. Flexibilný odchod do dôchodku na báze dobrovoľnosti by mal mať podporu medzi pracovníkmi i zamestnávateľmi.

Sociálni partneri by takisto mohli prediskutovať vykonávanie podporných opatrení pre ženy, ktoré kvôli starostlivosti o deti dočasne odídu z práce. Tieto opatrenia by takisto mohli podporovať plodnosť a účasť žien na trhu práce. Mohli by zahŕňať zápočet rokov pri výpočte príspevkovej doby týchto žien alebo zníženie počtu rokov potrebných na získanie nároku na plný dôchodok. Tieto podporné opatrenia by takisto mohli v pozitívnom zmysle závisieť od počtu detí.

Pokiaľ ide o výzvy, ktoré so sebou priniesla globalizácia, EÚ by sa mala usilovať o inovačné a flexibilné spôsoby reakcie, a to v rámci, v ktorom budú vznikajúce veľmoci ako Brazília, Rusko, India a Čína zohrávať dôležitú úlohu.

Finančné zdroje EÚ by sa nemali považovať za všeliek, mohli by však pomôcť v núdzových situáciách, najmä v oblastiach, ktoré boli vo výraznejšej miere negatívne zasiahnuté globalizáciou. Tieto zdroje by sa preto mali z hľadiska využívania vyznačovať flexibilitou.

Mala by sa podporovať pracovná mobilita v rámci EÚ s cieľom v plnej miere využívať príležitosti na európskom trhu práce a v tomto zmysle by sa mala venovať osobitná pozornosť potrebe náležitých jazykových zručností. Treba spomenúť, že mobilita občanov v rámci EÚ je naďalej nízka a dlhý čas ostáva bezo zmeny.

Sú oblasti, v ktorých je potrebné zabezpečiť lepšie presadzovanie vykonávania práva EÚ a, ak sa to ukáže ako potrebné, i lepšiu tvorbu práva. Mala by sa posilniť a prehĺbiť otvorená metóda koordinácie ako základný doplnok právnych predpisov EÚ.

Otvorená metóda koordinácie by sa mohla vo väčšej miere orientovať na miestnu úroveň a mať participatívnejší charakter. Mala by sa využívať na hodnotenie pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov a ukazovateľov „sociálneho paktu“ spomínaného v tejto správe a posúdenie toho, či tieto ciele a ukazovatele možno upraviť alebo by sa mohli zaviesť nové ciele a ukazovatele.

V skratke možno konštatovať, že sociálne politiky by nemali byť nesúrodou zmesou rôznych opatrení a zámerov a že by malo existovať lepšie prepojenie medzi hospodárskymi, environmentálnymi a sociálnymi politikami a politikami v oblasti zamestnanosti.

Napokon je tiež potrebné uvedomiť si potrebu lepšej koordinácie medzi menovou politikou, o ktorej rozhoduje Európska únia, a hospodárskou politikou, o ktorej rozhodujú členské štáty, pri zachovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Lepšie zladenie všetkých týchto politík by mohlo napomôcť podporu rastu a zamestnanosti.


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (25.3.2009)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k obnovenej sociálnej agende

(2008/2330(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eoin Ryan

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  znovu pripomína význam silného odvetvia MSP pri poskytovaní pevného základu pre trvalo udržateľný hospodársky rast a sociálny rozvoj a pri zvyšovaní životnej úrovne a posilňovaní sociálnej štruktúry prostredníctvom podpory súkromného vlastníctva a podnikateľských schopností, vytvárania pracovných miest, diverzifikácie hospodárskej činnosti a prispievania k regionálnemu rozvoju; preto víta iniciatívu Komisie zameranú na zmiernenie byrokratického zaťaženia v podnikoch, ale keďže prevažná väčšina podnikov v Európskej únii zamestnáva menej ako 10 osôb, považuje za potrebné, aby sa vyvinulo väčšie úsilie v tejto oblasti;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci finančná kríza poukazuje na význam štátnych zásahov pre udržanie hospodárskej činnosti a posilnenie sociálnej súdržnosti, Komisia nezabezpečila budúcnosť a kľúčovú úlohu verejných služieb v Európskej únii prostredníctvom návrhu rámcovej smernice o službách verejného záujmu;

3.  bude venovať osobitnú pozornosť správe Komisie o vplyve starnutia obyvateľstva na verejné výdavky a jej oznámeniu o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktoré majú byť predložené v roku 2009; v tejto súvislosti sa zasadí o to, aby návrhy na modernizáciu dôchodkového systému nesmerovali k zníženiu dostupných zdrojov pre dôchodcov; osobitnú pozornosť bude venovať aj postaveniu atypických pracovníkov v rámci dôchodkového systému;

4.  víta význam, ktorý sa pripisuje dohovorom prijatým Medzinárodnou organizáciou práce, ktoré treba považovať za minimálne normy pre dôstojnú prácu, a zdôrazňuje, že je potrebné vrátiť práci jej hodnotu ako odmeny, a to tak v rámci Európskej únie, ako aj v jej vzťahoch s tretími krajinami;

5.  uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať mikroúver pri podpore sociálneho začleňovania a pri rozširovaní hospodárskych príležitostí; vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie informácií o možnostiach a dostupnosti mikroúverov, ako aj prístup k týmto informáciám, a aby sa aktívne zamerala na tie spoločenské skupiny, ktoré by z mikroúverov mohli mať najväčší úžitok a ktoré ich najviac potrebujú;

6.  zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali vynaložiť viac úsilia na zlepšenie digitálnej gramotnosti a prístupu k informačnej spoločnosti; zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať boju proti digitálnej priepasti prostredníctvom opatrení zameraných na prístup k informačným technológiám a vzdelávaniu pre starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a ľudí žijúcich vo vidieckych a okrajových oblastiach;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali finančné začleňovanie a vzdelávanie a zabezpečili prístup k základným bankovým službám pre všetkých občanov;

8.  víta vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v roku 2007; vyzýva k ďalšiemu využívaniu možností tohto fondu zjednodušením príslušných postupov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mariela Velichkova Baeva, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Slavi Binev, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Sophia in ‘t Veld, Wolf Klinz, Gay Mitchell, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ieke van den Burg

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eva-Riitta Siitonen


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (17.3.2009)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k obnovenej sociálnej agende

(2008/2330(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anne Ferreira

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže sa zvyšuje počet európskych občanov, ktorých postihuje chudoba, existenčná neistota a zhoršenie životných podmienok, ako aj nárast sociálnej a zdravotnej nerovnosti,

B.   vzhľadom na starnutie európskej populácie a zvyšovanie počtu osôb postihnutých vážnymi telesnými a duševnými chorobami; keďže rovnako existuje väzba medzi starnutím populácie a vznikom zdravotných postihnutí,

C.  keďže zlé sociálne a environmentálne podmienky majú vplyv na výskyt a závažnosť niektorých chorôb; keďže neustále narastá počet prípadov rakovinových ochorení spojených s environmentálnymi a so stravovacími faktormi,

D.  keďže rozsiahla finančná kríza a vážna hospodárska a sociálna kríza sa môžu pripojiť k ekologickej a ku klimatickej kríze,

1.  víta predloženie obnovenej sociálnej agendy a skutočnosť, že Európska únia uznala nevyváženosť, ktorá sa nachádza v súčasnej agende;

2.   očakáva od Komisie, že environmentálna a zdravotná problematika bude urýchlene začlenená do všetkých politík Únie, aby sa zaručila vysoká úroveň ochrany zdravia a životného prostredia v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES;

3.   zdieľa vôľu Komisie rozšíriť sociálnu agendu o nové oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa otázka životného prostredia veľmi často posudzuje iba z hľadiska zmeny klímy; víta opakované vyhlásenia Komisie v prospech trvalo udržateľného hospodárstva s nízkymi emisiami CO2, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že návrh Komisie neobsahuje žiadne konkrétne opatrenie, ktoré by zohľadnilo sociálne a zdravotné dôsledky environmentálnej a klimatickej krízy;

4.   znova poukazuje na potrebu začleniť lisabonskú stratégiu, stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a boj proti zmene klímy do všetkých politík Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ chýba v rámci jej návrhu o obnovenej sociálnej agende a plánu obnovy skutočné a konkrétne odhodlanie podporovať ekologickejšie európske hospodárstvo a vytvárať ekologické pracovné miesta;

5.   domnieva sa, že je potrebné, aby sa pre Úniu v budúcnosti urýchlene vypracovala ambiciózna environmentálna agenda, ktorá navrhne revíziu environmentálnych právnych predpisov s cieľom dosiahnuť hospodárstvo, ktoré bude šetrnejšie k životnému prostrediu a zdraviu; zdôrazňuje, že táto environmentálna agenda musí byť v súlade so sociálnou agendou Únie a musí s ňou byť koordinovaná;

6.   vyjadruje poľutovanie nad nesúladom medzi cieľom dlhšieho a zdravšieho života a navrhovanými opatreniami; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom odkazov na jednotlivé akčné plány a európske programy na obdobie 2004 – 2010 v oblasti životného prostredia a zdravia, ako aj zdravia na pracovisku a vyzýva Komisiu, aby do nich začlenila stanoviská, ktoré Parlament prijal v tejto oblasti;

7.  zdôrazňuje, že zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov patria do oblasti všeobecného záujmu a že systémy zdravotnej starostlivosti členských štátov sú základnou zložkou vysokej úrovne sociálnej ochrany v Európe a prispievajú k sociálnej súdržnosti a spravodlivosti, ako aj k trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína právomoc členských štátov v oblasti organizovania, poskytovania a financovania systémov sociálneho zabezpečenia a právo každého občana na vysoko kvalitnú, účinnú a rozsiahlu zdravotnú starostlivosť a služby v mieste bydliska prístupné pre všetkých; berie na vedomie návrh smernice o uplatňovaní práv pacientov v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že tento návrh smernice nemôže byť riešením pre nedostatky v zdravotníctve a problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti v niektorých členských štátoch.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

16.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Pilar Ayuso, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Mojca Drčar Murko, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Holger Krahmer, Linda McAvan, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Glenis Willmott

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jutta Haug, Caroline Lucas, Alojz Peterle, Renate Sommer


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (5.3.2009)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k obnovenej sociálnej agende

(2008/2330(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cornelis Visser

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   vyzdvihuje predovšetkým význam vzdelávania dospelých a je zástancom intenzívnejšieho dialógu medzi podnikmi, orgánmi odbornej prípravy, odbormi a dobrovoľníckym sektorom, ktorého cieľom by bolo zistiť a vopred odhadnúť potrebu nových kvalifikácií tak, aby vzdelávanie dospelých zodpovedalo dopytu po danej kvalifikácii; obsah vzdelávania sa musí prispôsobiť profesijným a praktickým požiadavkám;

2.   zdôrazňuje potrebu presadzovania spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi, pretože je dôležité zabezpečiť, aby títo partneri spolupracovali a navzájom sa podporovali v prospech svojich vlastných organizácií, zamestnancov a študentov; mala by sa vytvoriť väzba medzi vysokoškolskými študijnými programami a podnikateľským svetom a podnikateľský sektor by mal mať možnosť doplňovať študijné programy, ponúkať stáže, organizovať dni otvorených dverí pre študentov atď.;

3.   zdôrazňuje, že zladenie rodinného života, pracovného života a celoživotného vzdelávania si vyžaduje rozšírenie priestoru pôsobenia zariadení starostlivosti o deti, ako aj rozšírenie rámca poskytovania zdravotnej a sociálnej podpory závislým osobám; poukazuje na potrebu zapojiť zamestnávateľov do vytvárania pružných pracovných podmienok, aby mohli rodičia pokračovať v celoživotnom vzdelávaní popri zamestnaní a dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

4.   opätovne zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú informačné a komunikačné technológie v celoživotnom vzdelávaní (napríklad v diaľkovom vzdelávaní) a význam väčšej podpory výučby jazykov na základe troch zásad: vytvorenie zásady „1+2 jazyky“, osobitné jazykové programy pre prisťahovalcov zamerané na zvýšenie ich šance nájsť si zamestnanie a na posilnenie ich sociálnej integrácie a nakoniec politika spočívajúca vo výučbe jazykov susedných krajín v pohraničných oblastiach, ako aj v podpore spoločných programov odbornej prípravy, ktorá prispieva k rozširovaniu pracovných príležitostí;

5.   zdôrazňuje význam kurzov v oblasti informačných a komunikačných technológií na všetkých úrovniach a v rámci všetkých druhov vzdelávania ako nevyhnutnú súčasť zlepšenia vyhliadok na získanie zamestnania a rozvoja modernej spoločnosti založenej na vedomostiach;

6.   zdôrazňuje, že vynikajúcim nástrojom sociálneho začleňovania je šport, ktorý prispieva k rozvoju hodnôt, akými sú čestnosť, solidarita, dodržiavanie pravidiel a tímový duch; vďaka dobrovoľníckym organizáciám zohráva významnú úlohu v oblasti zdravia, vzdelávania a kultúrnych hodnôt;

7.   domnieva sa, že so zreteľom na prudké vývojové zmeny v rámci svetového hospodárstva je potrebné ďalej uvažovať o obnovenej sociálnej agende, pretože tieto zmeny majú veľký vplyv na vyhliadky mladých ľudí v oblasti zamestnania a odbornej prípravy, vyžadujú si väčšiu pružnosť bez istoty zamestnania a zvyšujú neistotu v pracovnej sfére, pričom oslabujú zásady, na ktorých spočíva sociálna Európa;

8.   je toho názoru, že kultúra a kultúrne aktivity sú základnými nástrojmi sociálneho začlenenia a prispievajú k osobnému rozvoju, sú prospešné pre spoločnosť a napomáhajú rozvoj talentov;

9.   domnieva sa, že nezamestnané osoby je potrebné čo najskôr motivovať a nabádať k účasti na takej odbornej príprave, ktorá pripravuje na zamestnania, ktoré na pracovnom trhu chýbajú.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

5.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia i Cutchet, Katerina Batzeli, Ivo Belet, Marie-Hélène Descamps, Daniel Petru Funeriu, Milan Gaľa, Claire Gibault, Vasco Graça Moura, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Mikel Irujo Amezaga, Adrian Manole, Manolis Mavrommatis, Zdzisław Zbigniew Podkański, Pál Schmitt, Hannu Takkula, Helga Trüpel, Henri Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gyula Hegyi, Ewa Tomaszewska, Cornelis Visser

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečom hlasovaní

Wolfgang Bulfon, Andres Tarand


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (13.2.2009)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k obnovenej sociálnej agende

(2008/2330(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marie Panayotopoulos-Cassiotou

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z [...] februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(2),

A   keďže článok 2 Zmluvy o ES stanovuje, že solidarita a rovnoprávne postavenie žien a mužov patria medzi základné hodnoty Európskej únie a že Komisia a členské štáty zodpovedajú za to, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv žien a podpora účasti všetkých členov spoločnosti na hospodárskom a sociálnom živote,

B.  keďže chudoba je porušením ľudských práv a boj proti nej musí byť prioritou, s osobitným zreteľom na ženy, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku chudoby ako muži z dôvodu ich ekonomickej závislosti (keďže mnohé sú neplatenými rodinnými pracovníkmi), trvalá priepasť v platení medzi pohlaviami na pracovnom trhu a vzhľadom na skutočnosť, že ženy tvoria výraznú väčšinu rodičov samoživiteľov a starnúcich ľudí,

C.  keďže úsilie o rodovú rovnoprávnosť predstavujú aj opatrenia na vytrhnutie chudobných žien z chudoby, a teda na znižovanie rizika pretrvávania chudoby v nadchádzajúcich generáciách,

D.  keďže významné oblasti, ako sú mobilita pracovných síl, mobilita znalostí, mobilita zdravotnej starostlivosti, majú odlišný vplyv na životy žien ako na životy mužov,

1.  berie na vedomie obnovenú sociálnu agendu, ktorú predložila Komisia a ktorá umožňuje postúpiť o krok dopredu, pričom prostredníctvom mobilizácie oblastí zamestnanosti, rovnosti príležitostí, vzdelávania, zdravotníctva a informačnej spoločnosti umožňuje cielenejšie a integrovanejšie pristupovať k sociálnym politikám, a dúfa, že táto agenda prispeje k posilneniu rovnoprávneho postavenia žien a mužov, vytvoreniu väčšieho počtu kvalitnejších pracovných príležitostí, a že podporí úsilie o vyriešenie problémov chudoby, diskriminácie a sociálneho vylúčenia;

2.  hlboko ľutuje skutočnosť, že obnovená sociálna agenda nestavia ženy medzi priority Komisie, a vyzýva Komisiu, aby zahrnula práva žien medzi kľúčové oblasti svojej činnosti, aby tak bol výslovne zohľadnený vplyv všetkých opatrení na ženy, s cieľom zabrániť tomu, aby sa stali novou vykorisťovanou triedou 21. storočia;

3.  pripomína nárast chudoby, neistej práce a nerovností; vyzýva členské štáty, aby prijali politiky na vyrovnanie miezd a dôchodkov, ktoré prispejú k väčšej spravodlivosti v rozdelení bohatstva, k lepšej životnej úrovni pracovníkov a dôchodcov – najmä žien – a hospodárskej obnove;

4.  osobitne ľutuje, že v balíku chýba revízia smernice o rovnakom odmeňovaní spolu s rodovo neutrálnym systémom pracovného ohodnotenia s cieľom zmenšiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien v rámci hospodárskych odvetví aj medzi nimi, ako aj osobitné opatrenia na zosúladenie pracovného a súkromného života;

5.  žiada členské štáty, aby do roku 2010 rozšírili legislatívu v oblasti rodovej rovnosti, zahrnuli rodovú rovnosť do všetkých politických oblastí v súlade s požiadavkou článku 3 ods. 2 Zmluvy o založení ES a zabezpečili účinnú transpozíciu a vykonávanie smernice 2002/73/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky;

6.  zdôrazňuje, že so zreteľom na nové demografické výzvy je najlepším riešením na kompenzáciu negatívnych tendencií venovať sa situácii žien, ktoré žijú v chudobe, nemajú rovnaký a náležitý prístup k potrave, bývaniu, vzdelávaniu a odmeňovaniu a nemajú možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život;

7.  žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdie o strednodobom a dlhodobom vplyve rôznych druhov mobility na ženy a aby navrhla opatrenia na zmiernenie negatívnych účinkov;

8.  domnieva sa, že európske záujmy a hodnoty, medzi ktorými figuruje aj rodová rovnosť, sa musia zohľadňovať pri prijímaní rozhodnutí na medzinárodnej úrovni v rámci programu dôstojnej práce, uplatňovania základných práv a medzinárodných dohovorov, najmä dohovorov týkajúcich sa práce žien, matiek a detí, ale aj vzdelávania;

9.  opakovane potvrdzuje svoj odmietavý postoj k návrhu smernice a žiada stiahnutie tohto návrhu; okrem toho vyzýva Radu, aby sa jednoznačne zasadila o uznanie pracovného času bez zníženia miezd, a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie o postupné zníženie pracovného času tak, aby sa dosiahol krátkodobý cieľ 35-hodinového pracovného týždňa; domnieva sa, že zníženie pracovného času bez zníženia miezd by sa malo považovať za ďalší spôsob ako vytvoriť pracovné miesta – osobitne pre ženy – a stimulovať hospodárstvo;

10. domnieva sa, že sa musia dodržiavať zásady pružnosti a bezpečnosti v prospech sociálne znevýhodnených osôb, a to najmä vo vzťahu k ženám a starším osobám, ktoré sú viac ohrozené rizikami extrémnej chudoby, čo je skutočnosť, na ktorú poukázali štúdie Komisie; na tento účel je potrebné prijať vyvážený prístup, ktorý by sa týkal nielen záujmov pracujúcich žien, ako aj žien na dôchodku, ale aj integrácie potenciálu žien a aktívnej účasti na podporovaní hospodárskeho rastu;

11. zdôrazňuje potrebu zaviesť nové podnety na zlepšenie zosúladenia rodinného a pracovného života tým, že sa ženám poskytne kompletný balík sociálnych služieb;

12. zdôrazňuje, že na krízu a jej dôsledky nemožno reagovať bez toho, aby sa posilnilo verejné blaho; žiada členské štáty, aby posilnili sociálne funkcie štátu a systémy sociálnej ochrany, verejné investície do infraštruktúry, najmä jaslí a domov pre staršie osoby, aby vypracovali politiku bývania zaručujúcu každej osobe právo na bývanie, aby chránili a rozvíjali služby verejného zdravotníctva a podporovali verejné školstvo;

13. domnieva sa, že odstraňovanie nižších miezd v niektorých povolaniach, ktoré zastávajú v prevažnej miere ženy, je predpokladom dosiahnutia nového modelu sociálnej spravodlivosti a hospodárskej nezávislosti;

14. zdôrazňuje význam vzdelávania ako súčasti sociálnej politiky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mladí ľudia využívali výhody kvalitného vzdelania, čím by sa mohol odstrániť problém predčasného ukončenia školskej dochádzky; okrem toho zdôrazňuje naliehavú potrebu bojovať proti segregácii v školstve v celej EÚ; mladí ľudia, hlavne dievčatá a ženy, by navyše mali byť informovaní o možnostiach vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré majú k dispozícii; vyzýva Komisiu, aby v oblasti celoživotného vzdelávania zašla ešte ďalej prijatím opatrení na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, akým je poskytovanie nových zručností (napríklad využívanie nových technológií), s cieľom umožniť opätovnú integráciu žien do pracovného trhu;

15. podporuje rozšírenie dialógu so sociálnymi partnermi, ktorý by viedol k zlepšeniu situácie v oblasti rodičovskej dovolenky; víta nové návrhy Komisie v súvislosti s materskou dovolenkou a právami samostatne zárobkovo činných osôb; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ženám možnosť opätovnej integrácie na pracovný trh a preto vyzýva Komisiu, aby ju účinne podporovala;

16. zdôrazňuje význam účasti žien na pracovnom trhu, a to ako zamestnávateliek, tak aj ako zamestnankýň, v snahe splniť ciele EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, konkrétne sociálne začlenenie, ale aj rast a blahobyt; zdôrazňuje, že ženy by mali dostávať príležitosti, aby mohli rozvíjať svoje nadobudnuté kvalifikácie a využívať svoje vzdelanie a odbornú prípravu; podčiarkuje však potrebu poskytovať ženám príležitosti, ktoré im uľahčujú lepšiu organizáciu ich rodinného a pracovného života;

17. naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala ženy v podnikaní, čo im umožní lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život; vyzýva Komisiu, aby v navrhovaných právnych predpisoch zaručila flexibilitu s cieľom zabrániť akémukoľvek administratívnemu alebo finančnému zaťaženiu, ktoré môže obmedziť iniciatívy žien v oblasti podnikania;

18. domnieva sa, že zamestnanie samo o sebe nepredstavuje zodpovedajúcu ochranu pred extrémnou chudobou a že, najmä v dôsledku segregácie zamestnaní, pracuje v horšie platených zamestnaniach viac žien ako mužov, pričom sa často stáva, že pred extrémnou chudobou neochránia ani samotné dávky sociálneho zabezpečenia;

19. vyzýva Komisiu, aby obnovenú sociálnu agendu spojila s inými iniciatívami, napríklad s Európskym paktom pre rovnosť pohlaví, Európskym paktom mládeže a Európskou alianciou pre rodiny, s cieľom umožniť sociálne znevýhodneným skupinám lepší prístup k sociálnym výhodám;

20. zdôrazňuje, že extrémna chudoba a z nej vyplývajúce sociálne vylúčenie sa nemôžu chápať výhradne z ekonomického hľadiska na základe čísiel, ale musia sa tiež chápať v zmysle ľudských práv a občianstva; uznáva, že samotná zásada slobodného pohybu kapitálu a tovaru nemôže odstrániť chudobu alebo chronickú chudobu (najmä pretrvávajúcu chudobu) a že extrémna chudoba pripravuje tých, ktorých postihuje, o príležitosti a bráni im v tom, aby sa naplno zúčastňovali na živote spoločnosti a robí z nich ľudí ľahostajných k svojmu okoliu;

21. vyzýva k upevneniu úzkej spolupráce s veľmi chudobnými ženami a rodinami na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu tak, aby skúsenosť viedla k vypracovaniu opatrení a prostriedkov na účinný boj s chronickou chudobou a odstráneniu z nej vyplývajúceho sociálneho vylúčenia; vyzýva všetky dotknuté inštitúcie, aby s cieľom umožniť uvedenú spoluprácu, prispôsobili otvorenú metódu koordinácie a operačný rámec pre obnovenú sociálnu agendu potrebám žien nachádzajúcich sa vo veľkej chudobe;

22. vyzýva členské štáty, aby pri implementácii obnovenej sociálnej agendy prijali dodatočné podporné opatrenia, ktoré pomôžu najmä pracujúcim ženám – samoživiteľkám, alebo pracujúcim ženám s početnou rodinou, nájsť si spôsob zamestnania s pružným pracovným časom tak, aby mohli stíhať aj svoje náročnejšie rodinné záväzky;

23. vyjadruje pochvalu najchudobnejším ženám v ich každodennom boji proti extrémnej chudobe a uznáva, že práca dobrovoľníkov, ktorí im pomáhajú a podporujú ich, je dôležitou súčasťou implementácie obnovenej sociálnej agendy; vzdáva hold práci medzinárodných mimovládnych organizácií, ako sú Caritas Internationalis alebo ATD Fourth World, ktoré preukazujú dlhodobú oddanosť najznevýhodnenejším skupinám a sieti európskych mimovládnych organizácií v sociálnej oblasti;

24. vyzýva inštitúcie poverené implementáciou obnovenej sociálnej agendy na všetkých úrovniach rozhodovania, aby prijali rovnakú definíciu chudoby ako prijal Parlament vo svojich uzneseniach o rešpektovaní základných práv v Európskej únii, a to menovite: nedostatok základnej bezpečnosti znamená, že chýba jeden alebo viacero činiteľov, najmä zamestnanie, ktoré umožňuje jednotlivcom a rodinám prevziať profesionálnu, rodinnú a sociálnu zodpovednosť a tešiť sa základným právam; takáto situácia sa môže líšiť v rozsahu, jej následky sa môžu líšiť vo vážnosti a byť v menšom alebo väčšom rozsahu nezvratné; nedostatok základnej bezpečnosti vedie ku chronickej chudobe ak súčasne postihuje niekoľko aspektov života, ak má dlhodobý charakter a ak vážne ohrozuje možnosti ľudí znovu získať svoje práva a prevziať zodpovednosť;

25. vyzýva Komisiu, aby obnovenú sociálnu agendu spojila s inými iniciatívami, napríklad s Európskym paktom pre rovnosť pohlaví, Európskym paktom mládeže a Európskou alianciou pre rodiny, s cieľom umožniť sociálne znevýhodneným skupinám využívať sociálne výhody.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

10.2.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Astrid Lulling, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Zita Pleštinská, Anni Podimata, Christa Prets, Teresa Riera Madurell, Eva-Riitta Siitonen, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriela Creţu, Ana Maria Gomes, Donata Gottardi, Elisabeth Jeggle, Maria Petre

(1)

Ú. v. EÚ C 233E, 28.9.2006, s. 130.

(2)

Texty prijaté tohto dňa, P6_TA(2009)[...].


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

31.3.2009

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Edit Bauer, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Derek Roland Clark, Jean Louis Cottigny, Jan Cremers, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Jean Lambert, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Juan Andrés Naranjo Escobar, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Elisabeth Schroedter, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Ewa Tomaszewska, Anne Van Lancker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Marie Beaupuy, Gabriela Creţu, Donata Gottardi, Richard Howitt, Rumiana Jeleva, Magda Kósáné Kovács, Jamila Madeira, Adrian Manole, Csaba Sógor

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Vasilica Viorica Dăncilă

Posledná úprava: 17. apríla 2009Právne oznámenie