o Spoločnej prisťahovaleckej politike pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje

(2008/2331(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2008 s názvom Spoločná prisťahovalecká politika pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje (KOM(2008)0359),

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov o spoločnej prisťahovaleckej politike pre Európu z 26. novembra 2008(1),

–   so zreteľom na Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle prijatý Európskou radou 15. a 16. októbra 2008(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(3),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus na zriadenie rýchlych pohraničných zásahových tímov(4),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (KOM(2008)0820),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 s názvom Rok po Lisabone: Partnerstvo EÚ a Afriky v praxi (KOM(2008)0617),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2008 s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii (KOM(2008)0069),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Hodnotenie a monitorovanie vykonávania plánu EÚ osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie (KOM(2008)0657),

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky a jej prvý akčný plán (2008 – 2010) – strategické partnerstvo – dohodnuté na samite EÚ a Afriky 8. a 9. decembra 2007 v Lisabone(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2006 s názvom Globálny prístup k migrácii o rok neskôr: smerom ku komplexnej európskej migračnej politike (KOM(2006)0735),

–   so zreteľom na Haagsky program o posilňovaní slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii, ktorý Európska rada prijala 4. a 5. novembra 2004,

–   so zreteľom na program z Tampere prijatý Európskou radou 15. a 16. októbra 1999, ktorý stanovuje jednotné smerovanie v oblasti prisťahovalectva a azylu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o vykonávaní smernice 2003/9/ES v Európskej únii, pokiaľ ide o podmienky prijímania žiadateľov o azyl a utečencov: návštevy výboru LIBE v rokoch 2005 až 2008(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o hodnotení a budúcom vývoji agentúry FRONTEX a Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR)(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o návrhu smernice Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o návrhu smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2008 o hodnotení dublinského systému(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2008 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/109/ES na účely rozšírenia jej pôsobnosti na osoby požívajúce medzinárodnú ochranu(13),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o akčnom pláne pre legálnu migráciu(14),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2007 o prioritách politiky boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu štátnych príslušníkov tretích krajín(15),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o stratégiách a prostriedkoch na integráciu prisťahovalcov v Európskej únii(16),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, ktorá udeľuje Spoločenstvu právomoci a zodpovednosti v oblastiach prisťahovalectva a azylu, a na článok 63 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0251/2009),

A. keďže migrácia do Európy bude skutočnosťou, pokiaľ budú medzi blahobytom a kvalitou života krajín Európy a ostatnými krajinami sveta existovať výrazné rozdiely,

B.  keďže spoločný prístup k prisťahovalectvu v EÚ sa stal nutnosťou, predovšetkým v spoločnom priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach, kde činnosť alebo nečinnosť jedného členského štátu má priamy vplyv na ostatné štáty a na EÚ ako celok,

C. keďže nedostatočne riadená migrácia môže narušiť sociálnu súdržnosť cieľových krajín a škodiť krajinám pôvodu i samotným prisťahovalcom,

D. keďže legálna migrácia predstavuje príležitosť, z ktorej môžu mať úžitok prisťahovalci, ich krajiny pôvodu (ktoré majú prospech z finančných prevodov svojich migrantov) a členské štáty; keďže pokrok v oblasti legálnej migrácii však musí ísť ruka v ruke s účinnými opatreniami na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä vzhľadom na to, že takéto prisťahovalectvo podporuje existenciu zločineckých skupín zaoberajúcich sa obchodovaním s ľuďmi,

E.  keďže skutočná spoločná prisťahovalecká politika Spoločenstva sa musí zakladať nielen na boji proti nelegálnej migrácii, ale aj na spolupráci s tretími a tranzitnými krajinami a na vhodnej politike začleňovania migrantov,

F.  keďže európska prisťahovalecká politika musí dodržiavať normy medzinárodného práva, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a práva na azyl,

G. keďže EÚ je a naďalej musí byť priaznivým prostredím pre tých, ktorí získajú právo zostať, či už ide o migrantov z dôvodu práce, zlúčenia rodiny alebo štúdia, alebo o osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu,

H. keďže migranti zohrávali v posledných desaťročiach zásadnú úlohu v rozvoji EÚ a v európskom projekte a je veľmi dôležité, aby bol uznaný tak ich význam, ako aj skutočnosť, že Únia naďalej potrebuje pracovnú silu migrantov,

I.    keďže podľa Eurostatu sa v strednodobom horizonte stane skutočnosťou starnutie obyvateľstva EÚ, pričom sa očakáva, že do roku 2060 sa môže znížiť počet aktívnych obyvateľov o približne 50 miliónov; keďže prisťahovalectvo by mohlo byť dôležitým stimulom na dosahovanie dobrých ekonomických výsledkov EÚ,

J.    keďže nedostatok pracovnej sily, ktorý môže zabrániť plneniu cieľov lisabonskej stratégie, môže brzdiť jej aspekty rastu a zamestnanosti a keďže nezamestnanosť v súčasnosti stúpa; keďže tento nedostatok sa môže z krátkodobého hľadiska riešiť adekvátnym a štruktúrovaným riadením ekonomického prisťahovalectva,

K. keďže migranti často musia pracovať ako príležitostná pracovná sila alebo na pracovných miestach s nízkou kvalifikáciou, prípadne na miestach, pre ktoré majú príliš vysokú kvalifikáciu,

L.   keďže EÚ by mala zintenzívniť aj snahu o interné riešenie problémov nedostatku pracovných síl a odbornosti, využívaním v súčasnosti nedostatočne využívaných sektorov, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby s nedostatočným vzdelaním alebo dlhodobo nezamestnaní žiadatelia o azyl, ktorí už majú bydlisko v EÚ,

M.  keďže počet prisťahovalkýň v EÚ neustále narastá, pričom predstavuje približne 54 % celkového počtu prisťahovalcov,

N. keďže väčšina prisťahovalkýň sa pri začleňovaní a prístupe na pracovný trh stretáva s výraznými problémami kvôli nízkej úrovni vzdelania a negatívnym stereotypom a zvykom, ktoré si priniesli zo svojej krajiny pôvodu, ako aj kvôli negatívnym stereotypom a diskriminácii, ktoré existujú v členských štátoch; keďže mnoho mladých žien s vysokou úrovňou vzdelania napriek tomu prichádza do EÚ za relatívne nekvalifikovanou prácou,

Všeobecné úvahy

1.  dôrazne podporuje vytvorenie spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky založenej na vysokej úrovni politickej a operačnej solidarity, vzájomnej dôvere, transparentnosti, partnerstve, spoločnej zodpovednosti a jednotnom úsilí prostredníctvom spoločných zásad a konkrétnych opatrení, ako aj na zásadách zakotvených v Charte základných práv Európskej únie;

2.  opakuje, že riadenie migračných tokov sa musí zakladať na koordinovanom prístupe, v rámci ktorého sa zohľadňuje demografická a ekonomická situácia EÚ a jej členských štátov;

3.  domnieva sa, že rozvoju spoločnej prisťahovaleckej politiky by výrazne prospela intenzívnejšia a pravidelná konzultácia so zástupcami občianskej spoločnosti, ako sú organizácie pracujúce pre migrantov a s migrantmi;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz sa vyvinulo len veľmi málo úsilia na vytvorenie spoločnej politiky v oblasti legálneho prisťahovalectva, a víta skutočnosť, že v rámci spoločnej európskej politiky v tejto oblasti sa prijali nové legislatívne nástroje;

5.  zdôrazňuje, že súdržná a vyvážená spoločná európska prisťahovalecká politika prispieva k dôveryhodnosti EÚ, pokiaľ ide o jej vzťahy s tretími krajinami;

6.  opakovane zdôrazňuje, že účinné riadenie prisťahovalectva si vyžaduje zapojenie regionálnych a miestnych orgánov a skutočné partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami pôvodu a tranzitu, pretože tieto krajiny majú často pocit, že sa im jednostranne vnucujú rozhodnutia; zdôrazňuje, že takúto spoluprácu možno nadviazať iba vtedy, ak tretia krajina rešpektuje medzinárodné právne predpisy v oblasti ľudských práv a ochrany a je zmluvnou stranou Ženevského dohovoru z roku 1951;

7.  domnieva sa, že prisťahovalectvo do EÚ nie je riešením problémov, ktorým čelia rozvojové krajiny, a že spoločná prisťahovalecká politika musí byť doplnená účinnou politikou rozvoja krajín pôvodu;

8.  víta Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, ktorý Európska rada prijala 16. októbra 2008, a opatrenia, nástroje a návrhy, ktoré Komisia predložila v uvedenom oznámení o spoločnej prisťahovaleckej politike pre Európu: zásady, opatrenia a nástroje; vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlene pristúpili k plneniu týchto záväzkov;

9.  víta inštitucionálne dôsledky Lisabonskej zmluvy, najmä rozšírenie spolurozhodovacieho postupu a hlasovania kvalifikovanou väčšinou na všetky prisťahovalecké politiky, objasnenie právomocí EÚ v oblasti víz a pohraničných kontrol, ako aj rozšírenie právomoci EÚ v otázkach azylu a legálnej a nelegálnej migrácie;

10. domnieva sa, že predpokladom spoločnej prisťahovaleckej politiky je aj vytvorenie spoločnej azylovej politiky, a víta správu o budúcnosti Spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a návrh nariadenia o zriadení Európskeho podporného úradu pre azyl, ktorý predložila Komisia;

Prosperita a prisťahovalectvo

Legálna migrácia

11. domnieva sa, že legálna migrácia zostáva nevyhnutnosťou z hľadiska uspokojenia demografických potrieb Európy, potrieb trhu práce a dopytu po určitých kvalifikáciách, a to vzhľadom na vplyv demografického poklesu a starnutia obyvateľstva na hospodárstvo; prispieva tiež k rozvoju tretích krajín prostredníctvom výmeny vedomostí a know-how a prostredníctvom prevodu prostriedkov migrantov; požaduje zavedenie bezpečného systému, ktorý zjednoduší tieto finančné prevody do tretích krajín;

12. domnieva sa, že legálna migrácia musí byť alternatívou k nelegálnemu prisťahovalectvu, pretože ponúka legálny, bezpečný a organizovaný spôsob vstupu do Európskej únie;

13. pripomína, že podľa odhadov predložených Komisiou bude Európa do roku 2050 potrebovať 60 miliónov migrujúcich pracovníkov a že táto situácia si vyžaduje vytvorenie možností legálnej migrácie;

14. zdôrazňuje, že treba komplexne posúdiť potreby EÚ z hľadiska požadovaných kvalifikácií dopytu na trhu práce; domnieva sa však, že každý členský štát by si mal ponechať kontrolu nad počtom osôb, ktoré jeho trh práce potrebuje, a počas platnosti prechodných opatrení zohľadňovať zásadu uprednostňovania pracovníkov z členských štátov Spoločenstva;

15. podporuje rozvoj tzv. národných profilov prisťahovalectva, ktoré by poskytovali ucelený a aktuálny obraz o situácii v oblasti prisťahovalectva v jednotlivých členských štátoch a sústreďovali by sa na potreby pracovného trhu;

16. opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšiť príťažlivosť EÚ pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov, a to i prostredníctvom informácií o pracovných trhoch cieľovej a hostiteľskej krajiny, pričom treba zohľadniť vplyv, ktorý by takýto krok mohol mať v krajinách pôvodu na odliv mozgov; domnieva sa, že odliv mozgov možno zmierniť dočasnou alebo cyklickou migráciou, poskytovaním odbornej prípravy v krajinách pôvodu, aby sa povolania v kľúčových odvetviach, spojené najmä so vzdelávaním a zdravotníctvom, mohli v týchto krajinách zachovať, a podpísaním dohôd o spolupráci s krajinami pôvodu; vyzýva členské štáty, aby sa zdržali aktívneho náboru pracovníkov v rozvojových krajinách, ktoré trpia nedostatkom ľudských zdrojov v kľúčových sektoroch, akými sú zdravotníctvo a školstvo;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy, usmernenia a ďalšie nástroje na uľahčenie cyklickej a dočasnej migrácie, ako aj opatrenia v spolupráci s krajinami pôvodu s cieľom nahradiť stratu ľudských zdrojov, ktoré by ponúkali konkrétnu podporu odbornej prípravy profesionálov v kľúčových sektoroch oslabených odlivom talentov;

18. víta cestu, ktorú pre spoločnú politiku v oblasti legálneho prisťahovalectva otvoril dokument o tzv. modrej karte, ale vyzýva členské štáty, aby sa viac orientovali na spoločné pravidlá legálnej prisťahovaleckej politiky, ktorá sa neobmedzuje iba na vysoko kvalifikovaných pracovníkov;

19. vyjadruje uspokojenie s prijatím modrej karty, pokiaľ ide o podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania s vysokou kvalifikáciou, a naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predstavila iniciatívy pre ďalšie pracovné kategórie, a to aj s cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a vykorisťovaniu prisťahovalcov bez príslušného povolenia;

20. žiada prijatie nových opatrení, ktoré povedú k zjednodušeniu prijímania študentov a vedcov, ako aj ich pohybu v rámci EÚ;

21. upriamuje pozornosť na dôležitosť uznávania kvalifikácie prisťahovalcov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať formálnej, neformálnej a informálnej (neinštitucionálnej) kvalifikácii získanej v krajine pôvodu; domnieva sa, že týmto uznaním sa bude bojovať proti plytvaniu kvalifikáciami, ku ktorému v súčasnosti opakovane dochádza v prípade prisťahovalcov, ktorí často vykonávajú prácu s požiadavkami na oveľa nižšiu kvalifikáciu, než v skutočnosti majú, čo je jav vyskytujúci sa najmä medzi ženami;

22. vyzýva Komisiu, aby v budúcich dokumentoch na túto tému zohľadňovala otázku uznávania kvalifikácie, ako aj stimuly pre celoživotné vzdelávanie, a aby zabezpečovala aj to, že členské štáty poskytnú prisťahovalcom možnosti na naučenie sa jazyka hostiteľskej krajiny s cieľom zabezpečenia ich sociálnej, odbornej a kultúrnej integrácie v Európskej únii, čím budú môcť lepšie podporovať vývoj svojich detí; vyzýva Komisiu aj na to, aby využila výsledky diskusií o jazykovom vzdelávaní detí migrantov a výučbu jazyka a kultúry krajiny pôvodu v členskom štáte pobytu a požaduje vypracovanie rámca, ktorý by dodržiaval zásady subsidiarity a proporcionality;

23. opäť potvrdzuje, že európska sieť služieb zamestnanosti a pracovnej mobility (EURES) je jedným z nástrojov vhodných na zabezpečenie transparentnej, zodpovednej a efektívne vyváženosti medzi ponukou a dopytom na pracovnom trhu; preto navrhuje rozšírenie koncepcie siete EURES tak, aby sa uľahčil kontakt medzi európskymi zamestnávateľmi, ktorí vyhľadávajú zamestnancov s určitou kvalifikáciou, a kandidátmi na zamestnanie pochádzajúcimi z tretích krajín; navrhuje, aby sa špeciálne strediská (existujúce a tie, ktoré sa majú zriaďovať) alebo zastúpenia EÚ v tretích krajinách využívali ako platforma na rozšírenie siete EURES a na zabezpečenie kontinuity a rozšírenie poradenstva v oblasti nástrojov a podpory samostatnej zárobkovej činnosti a prístupu k mikroúverom; zdôrazňuje, že dopyt Európy po vysoko kvalifikovanej pracovnej sile by nemal viesť k úniku mozgov z tretích krajín, ktorý by mal za následok poškodenie ich rozvíjajúceho sa hospodárstva a sociálnej infraštruktúry;

24. zastáva názor, že prisťahovalcom z tretích krajín by sa malo zaručiť právo na mobilitu v rámci EÚ, aby mohli ako legálni obyvatelia členského štátu prijať prácu ako cezhraniční pracovníci v inom členskom štáte bez toho, aby museli žiadať o pracovné povolenie, a že takýmto prisťahovalcom by sa mala zaručiť úplná sloboda pohybu pracovníkov po piatich rokoch legálneho pobytu v členskom štáte;

25. zdôrazňuje význam koordinácie pri riadení potrieb pracovného trhu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré majú osobitnú zodpovednosť za odbornú prípravu, vnútroštátnymi a európskymi orgánmi úrovni v súlade so zásadou preferencie Spoločenstva; zdôrazňuje, že táto spolupráca je veľmi významná na účinné uplatňovanie prisťahovaleckej politiky schopnej vyplniť nedostatok pracovnej sily, ktorým sa musia zaoberať niektoré odvetvia a členské štáty, a na účinnú a adekvátnu integráciu prisťahovalcov;

26. vyzýva Komisiu, aby v krajinách pôvodu viac informovala o možnostiach legálnej migrácie, ako aj o právach a povinnostiach prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do EÚ;

27. vyzýva členské štáty, aby dostatočne využívali mechanizmy Spoločenstva na financovanie, súvisiace s prisťahovaleckou politikou, s cieľom vytvorenia viac kvalitnejších pracovných miest pre migrantov;

Integrácia

28. zdôrazňuje, že integrácia zvyšuje kultúrnu rozmanitosť v EÚ a mala by sa zakladať na sociálnom začlenení, nediskriminácii, rovnakých príležitostiach, a to predovšetkým prostredníctvom prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, jazykovému vzdelávaniu a zamestnaniu; domnieva sa, že integračné politiky by sa mali takisto zakladať na primeraných inovačných programoch, a uznáva význam úlohy, ktorú pri integrácii migrantov zohrávajú miestne a regionálne orgány, odbory, združenia prisťahovalcov, profesijné zväzy a združenia;

29. podporuje integračné úsilie členských štátov, legálnych prisťahovalcov, ako aj prijímateľov medzinárodnej ochrany, a to pri zohľadňovaní identity a hodnôt EÚ a jej členských štátov vrátane dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie, tolerancie, rovnosti, slobody názoru a povinnej školskej dochádzky; pripomína, že integrácia je obojstranným procesom, ktorý si vyžaduje prispôsobenie tak zo strany prisťahovalcov, ako aj zo strany hostiteľského obyvateľstva, ako sa uvádza v spoločným základných zásadách prijatých Radou, a že sa pritom môže čerpať z výmeny najlepších postupov; uznáva, že integrácia sa dá oveľa ťažšie dosiahnuť v členských štátoch, ktoré vzhľadom na svoju geografickú polohu čelia značnému prisťahovaleckému tlaku, ale napriek tomu od nej ako od cieľa nemožno upustiť; vyzýva ostatné členské štáty, aby v duchu solidarity prispeli k zmierneniu tohto tlaku a tým uľahčili integráciu príjemcov medzinárodnej ochrany v rámci členských štátov EÚ, ako aj podporu legálnej migrácie;

30. zdôrazňuje, že dobrý proces integrácie je najlepším nástrojom na odstraňovanie nedôvery a podozrievavosti medzi domácim obyvateľstvom a prisťahovalcami a má zásadný význam pre odstránenie xenofóbnych myšlienok a prejavov;

31. podporuje rozvoj mechanizmov výmeny poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom posilniť schopnosť hostiteľských krajín riadiť zvyšujúcu sa rozmanitosť, ako aj rozvoj systému spoločných ukazovateľov a zodpovedajúcich kapacít v oblasti štatistiky, ktoré by členské štáty využívali na hodnotenie výsledkov dosiahnutých v prisťahovaleckej politike;

32. pripomína, že zásadnou úlohou je začleniť združenia prisťahovalcov, ktoré majú v procese integrácie jedinečné postavenie, pretože prisťahovalcom ponúkajú možnosť účasti na demokratickom procese; vyzýva členské štáty, aby uľahčili fungovanie systémov na podporu občianskej spoločnosti v integračnom procese tým, že prisťahovalcom umožnia účasť na občianskom a politickom živote hostiteľskej spoločnosti, účasť v politických stranách a odboroch a poskytnú im možnosť voliť v miestnych voľbách;

33. víta iniciatívu, ktorú prijali Komisia a Európsky hospodársky a sociálny výbor s cieľom zlepšiť súdržnosť integračných politík prostredníctvom vytvorenia európskeho integračného fóra s účasťou a zapojením sociálnych organizácií a združení prisťahovalcov v záujme výmeny skúseností a vypracovania odporúčaní; vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje integračné úsilie prostredníctvom výmeny najlepších postupov obsiahnutých v ich národných integračných plánoch;

34. žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie finančnej podpory pre štrukturálnu a kultúrnu integráciu prisťahovalcov pomocou vykonávania programov EÚ, ako sú Celoživotné vzdelávanie, Európa pre občanov, Mládež v akcii, Kultúra 2007 – 2013; konštatuje, že učitelia sú často nedostatočne pripravení na to, že v triedach budú mať veľký počet detí prisťahovalcov, a žiada, aby sa zlepšila odborná príprava učiteľov a aby sa poskytla primeraná finančná podpora;

35. poukazuje na skutočnosť, že vzdelávacie programy a programy celoživotného vzdelávania zohrávajú podstatnú úlohu v procese integrácie prostredníctvom rozvoja schopností, najmä jazykových; považuje bezproblémovú účasť na vzdelávacích programoch a programoch celoživotného vzdelávania za právo a šancu pre nových prisťahovalcov;

36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v propagácii nediskriminačných politík vrátane tých, ktoré realizujú orgány verejnej správy;

37. vyzýva členské štáty, aby rešpektovali a podporovali príslušné smernice, a to smernice 2000/78/ES, 2000/43/ES a 2004/113/ES, ktoré sa zameriavajú na boj proti diskriminácii;

38. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 18. decembra 1990(17);

39. vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje o prisťahovalectve do EÚ týkajúce sa rodovej príslušnosti a aby zabezpečila analýzu týchto údajov Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť s cieľom viac zdôrazniť osobitné potreby a problémy prisťahovalkýň a najvhodnejšie spôsoby ich integrácie do spoločností hostiteľských krajín;

40. vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní svojich integračných politík náležite zohľadňovali rodový rozmer a osobitnú situáciu a potreby migrantiek;

41. vyzýva členské štáty, aby zaručili dodržiavanie základných práv prisťahovalkýň bez ohľadu na to, či je ich postavenie v súlade so zákonom;

42. vyzýva členské štáty, aby podporovali informačné kampane zamerané na migrantky s cieľom informovať ich o ich právach, možnostiach vzdelávania a jazykovej prípravy, odbornej prípravy a prístupu k zamestnaniu a predchádzať nedobrovoľným sobášom, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a iným formám duševného alebo fyzického nátlaku;

Bezpečnosť a prisťahovalectvo

Integrované riadenie hraníc

43. zdôrazňuje potrebu komplexného rámcového plánu, ktorý by stanovil celkové ciele a štruktúru stratégie EÚ v oblasti riadenia hraníc vrátane informácií o tom, ako možno všetky súvisiace programy a schémy v tejto oblasti optimalizovať; nazdáva sa, že pri plánovaní štruktúry stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc by Komisia mala v prvom rade analyzovať účinnosť existujúcich systémov riadenia hraníc členských štátov, aby sa dosiahla ich optimálna súčinnosť, a mala by poskytnúť ďalšie informácie o efektívnosti nákladov nových navrhovaných systémov, systému vstupu/výstupu, elektronického systému cestovných povolení, automatickej kontroly hraníc a programu registrovaných cestujúcich v rámci integrovaného riadenia hraníc EÚ;

44. zdôrazňuje, že integrované riadenie hraníc by sa malo zamerať na nájdenie správnej rovnováhy medzi zabezpečením voľného cezhraničného pohybu narastajúceho počtu osôb na jednej strane a väčšej bezpečnosti občanov EÚ na druhej strane; nepopiera, že využívanie údajov ponúka jasné výhody; zároveň však zastáva názor, že dôveru verejnosti vo vládne opatrenia možno udržať iba vtedy, ak existujú dostatočné záruky ochrany údajov, dohľad a opravné mechanizmy;

45. požaduje, aby sa posúdila uskutočniteľnosť integrovaného štvorstupňového prístupu, prostredníctvom ktorého by sa systematicky uskutočňovali kontroly v každej fáze cesty prisťahovalcov do Únie;

46. zdôrazňuje, že pohraničná stratégia EÚ by sa mala doplniť aj konkrétnymi opatreniami na posilnenie hraníc tretích krajín v rámci partnerstva Afrika – EÚ a európskej susedskej politiky (Východné partnerstvo, EUROMED);

47. požaduje, aby sa súčasné vnútroštátne schengenské víza nahradili jednotnými európskymi schengenskými vízami, ktoré umožnia rovnaké zaobchádzanie so všetkými žiadateľmi o víza; vyjadruje želanie dostávať informácie o presnom časovom harmonograme a podrobnostiach politickej i technickej štúdie Komisie, v ktorej sa posúdi uskutočniteľnosť, praktické dôsledky a vplyv systému, v rámci ktorého budú štátni príslušníci tretích krajín povinní získať elektronické povolenie pred tým, ako budú môcť vycestovať na územie EÚ; žiada, aby sa zlepšila spolupráca medzi konzulátmi členských štátov a aby sa postupne a na dobrovoľnom základe zriaďovali spoločné konzulárne služby;

48. vyzýva Radu, aby prijala opatrenia založené na solidarite medzi členskými štátmi s cieľom rozdeliť zaťaženie vyplývajúce z pohraničných kontrol a aby koordinovala vnútroštátne politiky členských štátov;

Nelegálna migrácia

49. považuje účinný boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu za rozhodujúcu súčasť komplexnej migračnej politiky EÚ, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že účinný rozhodovací proces v tejto oblasti ochromuje nedostatočná schopnosť členských štátov skutočne spolupracovať v spoločnom záujme;

50. vyjadruje zdesenie nad ľudskými tragédiami, ktoré spôsobujú nelegálne námorné prisťahovalecké trasy, predovšetkým na južných námorných hraniciach Únie, kde sa ľudia vydávajú v člnoch na nebezpečnú cestu od afrických brehov do Európy; dôrazne požaduje okamžité prijatie opatrení, ktoré raz a navždy zabránia takýmto ľudským tragédiám a posilnia dialóg a spoluprácu s krajinami pôvodu;

51. vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi; je presvedčený, že tieto siete sú zodpovedné za smrť stoviek ľudí, ktoré každý rok zomrú na mori; pripomína, že pri dodržiavaní medzinárodných záväzkov majú členské štáty spoločnú povinnosť pri záchrane životov na mori; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zdvojnásobili svoje úsilie v boji proti organizovanému zločinu, obchodovaniu s ľuďmi a pašeráctvu, ku ktorým dochádza v rôznych častiach EÚ, a najmä, aby sa snažili rozložiť všetky tieto siete nielen úderom na prevádzačov, ktorí predstavujú viditeľnú časť a sú iba nízko postavenou pracovnou silou, ale aj na tých, čo sa nachádzajú na najvyššej priečke a z týchto zločineckých činností im plynú najväčšie zisky;

52. vyzýva Komisiu, aby v krajinách tranzitu a pôvodu zintenzívnila programy na zvyšovanie informovanosti o rizikách nelegálnej migrácie;

53. víta prijatie novej smernice o sankciách voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt v členských štátoch a domnieva sa, že je účinným nástrojom pri potláčaní vykorisťovania migrujúcich pracovníkov a znižovaní príťažlivosti jedného z hlavných hnacích faktorov nelegálnej migrácie;

54. naliehavo žiada členské štáty, aby neodkladali transpozíciu novej smernice, ktorá stanovuje sankcie voči zamestnávateľom najímajúcim nelegálnych prisťahovalcov;

55. je presvedčený, že je nevyhnutné posilniť prostriedky dialógu s krajinami pôvodu a vytvoriť dohody o spolupráci s týmito krajinami s cieľom odstrániť nehumánny a katastrofický jav nelegálnej migrácie;

56. zastáva názor, že napriek opakovanému zvýšeniu rozpočtových prostriedkov, na ktorom trval Parlament, Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (FRONTEX) stále nedokáže zabezpečiť dostatočnú koordináciu kontrolných činností na vonkajších hraniciach Únie, z veľkej časti z dôvodu obmedzeného mandátu a nedostatku úsilia pri zapájaní tretích krajín, najmä čo sa týka námorných operácií;

57. víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa návrhu na preskúmanie mandátu agentúry FRONTEX a domnieva sa, že jej mandát treba naliehavo posilniť, predovšetkým rozšírením jej koordinačnej kapacity a schopnosti koordinovať trvalé misie do oblastí, ktoré čelia veľkému prisťahovaleckému tlaku, a to na žiadosť príslušných členských štátov, ako aj schopnosti spolupráce s tretími krajinami; domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť aj na posilnenie kapacity agentúry FRONTEX v oblasti analýzy rizík a zhromažďovania informácií;

58. domnieva sa, že agentúra FRONTEX, ak má zmysluplne plniť svoj mandát, bude potrebovať primerané zdroje, a to nielen finančné, a požaduje využívanie nových technológií na boj proti nelegálnej migrácii a vyzýva členské štáty, aby vo zvýšenej miere poskytli technické prostriedky, a Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy na stanovenie povinnej solidarity na rovnakom základe, aký platí pre rýchle pohraničné zásahové tímy (RABITs);

59. vyzýva agentúru FRONTEX a Komisiu, aby uskutočnili štúdiu, ktorá posúdi možnosti agentúry FRONTEX získať vlastné zariadenie a požiadavky týkajúce sa prípadného povýšenia jej operácií na pobrežnú stráž EÚ bez toho, aby sa narušila kontrola hraníc zo strany členských štátov;

60. domnieva sa, že agentúra FRONTEX môže naplno využiť svoj potenciál len vtedy, ak sa zintenzívni úsilie pri ďalších opatreniach, ako je readmisia a spolupráca s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti podporila agentúru FRONTEX;

61. podporuje zriadenie špecializovaných útvarov agentúry FRONTEX s cieľom zohľadňovať a lepšie posúdiť špecifickú situáciu na obzvlášť citlivých hraniciach, najmä v prípade pozemných hraníc na východe a námorných hraníc na juhu;

62. konštatuje, že rozdiely vo výklade právnych podmienok, výklade medzinárodných právnych predpisov pre oblasť morí a rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch narúšajú všetky operácie agentúry FRONTEX; vyzýva, aby sa v záujme zaujatia spoločného prístupu a vyriešenia vzájomne nezlučiteľných rozdielov vo vnútroštátnych právnych predpisoch a postupoch vypracovali komplexné štúdie;

63. požaduje nepretržité pokračovanie spolupráce medzi agentúrou FRONTEX a vnútroštátnymi orgánmi a agentúrami;

64. požaduje ďalší rozvoj koncepcie Európskeho systému hraničného dozoru (EUROSUR), a to aj zlepšením koordinácie medzi členskými štátmi;

65. konštatuje, že rybári, súkromné plavidlá a súkromní pracovníci na mori sa často stretávajú s nelegálnymi prisťahovalcami skôr ako námorné jednotky príslušnej krajiny; zdôrazňuje potrebu informovať tieto strany jasnejšie o ich medzinárodných právnych záväzkoch týkajúcich sa pomoci prisťahovalcom v núdzi a vyzýva na zriadenie mechanizmu kompenzácie za ušlú prácu v dôsledku záchranných operácií;

66. zdôrazňuje, že jednoznačne sú potrebné spoľahlivé štatistiky, ktoré by umožnili vytvorenie konkrétnych nástrojov na boj proti nelegálnej migrácii na úrovni EÚ, a vyzýva Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia a takéto štatistiky zabezpečila;

Návraty

67. domnieva sa, že prisťahovalci, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu alebo sa nelegálne zdržiavajú na území členských štátov, musia z územia Európskej únie odísť; v tejto súvislosti berie na vedomie prijatie smernice o návrate osôb a vyzýva členské štáty, aby v rámci jej transpozície zabezpečili, aby sa zachovali najpriaznivejšie ustanovenia, ktoré sú už stanovené v ich vnútroštátnom práve; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pri navracaní osôb sa budú náležite dodržiavať právne predpisy a rešpektovať dôstojnosť dotyčných osôb, pričom sa budú uprednostňovať dobrovoľné návraty;

68. požaduje, aby sa v uzatvorených a otvorených ubytovacích strediskách zriadil systém poradenstva o návratoch, ktorý by slúžil ako kontaktné miesto pre osoby, ktoré sa chcú dozvedieť viac o podpore v prípade návratu;

69. vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém monitorovania a podpory mechanizmov sociálnej a profesionálnej reintegrácie migrantov, ktorí boli navrátení do krajiny pôvodu;

70. vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali začlenenie svojej politiky readmisie do rámca spoločnej politiky, predovšetkým do dvojstranných dohôd;

71. žiada v súvislosti s dohodami o readmisii, aby Parlament a príslušné výbory dostávali počas rokovaní s tretími krajinami pravidelné informácie o vývoji a prípadných prekážkach, s ktorými sa rokujúce strany stretli;

72. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby členské štáty mali bilaterálne dohody o readmisii len s tými tretími krajinami, ktoré poskytujú plné záruky dodržiavania ľudských práv navrátených osôb a ktoré podpísali Ženevský dohovor z roku 1951;

73. vyzýva Komisiu, aby účinným spôsobom vynucovala plnenie povinnosti tretích krajín prijímať svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území EÚ, ako to stanovuje článok 13 Dohody z Cotonou z 23. júna 2000; požaduje, aby sa na tieto ustanovenia kládol väčší dôraz počas rokovaní o novej dohode so štátmi AKT (štáty africkej, karibskej a tichomorskej oblasti);

74. zdôrazňuje potrebu skutočného európskeho rozmeru v politike návratu osôb prostredníctvom vzájomného uznávania rozhodnutí o návrate osôb; naliehavo požaduje väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri vykonávaní návratov osôb a posilnenie úlohy agentúry FRONTEX pri spoločných návratových operáciách;

75. požaduje posilnenie spolupráce vrátane konzulárnej spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom zjednodušiť postupy readmisie a vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila všetky existujúce readmisné dohody v záujme uľahčenia ich uplatňovania a vzala si z nich ponaučenie v súvislosti s rokovaniami o budúcich dohodách;

76. vyzýva Radu, aby v záujme uľahčenia readmisie do tretích krajín zvážila prijatie legislatívnych ustanovení s cieľom zaviesť európsky preukaz vydávaný štátnym príslušníkom tretích krajín s nelegálnym pobytom. mali by sa prijať kroky na začlenenie tohto európskeho preukazu do readmisných dohôd Únie, aby sa voči dotknutým tretím krajinám stal záväzným;

Solidarita a prisťahovalectvo

Koordinácia medzi členskými štátmi

77. vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty stojac pred rastúcou výzvou prisťahovalectva neprejavili dostatočnú mieru solidarity; požaduje okamžitú revíziu rámcového programu Solidarita a riadenie migračných tokov na obdobie rokov 2007 – 2013(18) a jeho štyroch finančných nástrojov, aby odrážali novú situáciu, ktorá vyplýva zo zvyšujúcich sa prisťahovaleckých tlakov, a aby sa používali na riešenie naliehavých potrieb, napríklad v prípade masových prisťahovaleckých prílivov;

78. berie na vedomie záväzky, ktoré členské štáty prijali v uvedenom Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle v súvislosti s potrebou solidarity; víta predovšetkým zavedenie mechanizmu dobrovoľného rozdelenia bremena, ktorý umožní v rámci EÚ premiestniť príjemcov medzinárodnej ochrany z členských štátov, ktoré sú predovšetkým vzhľadom na svoju územnú alebo demografickú situáciu vystavené osobitným a neprimeraným tlakom na svoje vnútroštátne azylové systémy, do iných členských štátov, a vyzýva členské štáty, aby tieto záväzky plnili; víta tiež vyčlenenie sumy 5 miliónov EUR v rozpočte EÚ na rok 2009 na tento účel v rámci Európskeho fondu pre utečencov; vyžaduje však zavedenie záväzných nástrojov; vyzýva Komisiu, aby okamžite zaviedla tento mechanizmus do praxe a bezodkladne predložila legislatívnu iniciatívu na vytvorenie takéhoto stáleho mechanizmu na európskej úrovni;

79. víta prepracované znenie dublinského nariadenia a navrhované ustanovenia o mechanizme na pozastavenie dublinských transferov v prípade obáv, že by v ich dôsledku žiadateľ nemusel mať možnosť uplatniť primerané štandardy ochrany v príslušných členských štátoch, najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a prístupu k azylovému konaniu, ako aj v prípadoch, kedy by dublinské transfery ešte viac zaťažili tie členské štáty, ktoré už čelia osobitným a neúmerným tlakom, najmä v dôsledku svojej geografickej polohy alebo demografickej situácie; zdôrazňuje však, že bez vytvorenia dvojitého záväzného nástroja pre všetky členské štáty by tieto ustanovenia v konečnom dôsledku boli skôr politickým vyhlásením ako účinným nástrojom skutočnej podpory poskytovanej členským štátom;

80. víta návrh Komisie na prepracované znenie nariadenia o zriadení systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov a pripomína členským štátom záväzky týkajúce sa odtlačkov prstov a odosielania údajov podľa súčasného nariadenia o systéme Eurodac; zastáva názor, že biometrické údaje ako odtlačky prstov sa musia využívať na zlepšenie účinnosti hraničných kontrolných operácií;

Spolupráca s tretími krajinami

81. vyjadruje poľutovanie nad tým, že spolupráca s tretími krajinami nepriniesla, okrem spolupráce Španielska s tretími krajinami (napríklad so Senegalom a ďalšími krajinami subsaharskej a severnej Afriky), uspokojujúce výsledky; požaduje cielenú podporu tretích krajín tranzitu a pôvodu aj zapojením agentúry FRONTEX do pomocných hraničných misií v týchto krajinách s cieľom pomôcť im pri budovaní účinných kapacít na riadenie hraníc;

82. pripomína Komisii, Rade a členským štátom, že je nevyhnutné pokračovať v dialógu iniciovanom s krajinami pôvodu a tranzitu v nadväznosti na ministerské konferencie EÚ – Afrika o migrácii a rozvoji, ktoré sa konali v Tripolise, Rabate a Lisabone;

83. požaduje zavedenie politických nástrojov vytvorených v rámci globálneho prístupu k migrácii(19), ako aj tzv. rabatského procesu z roku 2006 o migrácii a rozvoji a partnerstva EÚ a Afriky v oblasti migrácie, mobility a zamestnanosti dohodnutého v Lisabone v decembri 2007;

84. zdôrazňuje význam rozvojovej politiky v tretích krajinách pôvodu alebo tranzitu ako spôsobu na riešenie problému prisťahovalectva a jeho príčin; požaduje zlepšenie koordinácie prisťahovaleckej a rozvojovej politiky Únie, ktorá bude v plnej miere zohľadňovať strategické ciele ako rozvojové ciele tisícročia;

85. zdôrazňuje však, že rozvojová politika nemôže predstavovať jedinú alternatívu pre migráciu, pretože bez permanentnej mobility nemôže existovať solidárny rozvoj;

86. požaduje posilnenie spolupráce s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a ďalšími medzinárodnými organizáciami pri zriaďovaní nových regionálnych kancelárií v citlivých oblastiach, kde je potrebná praktická pomoc, okrem iného v oblasti legálnej migrácie alebo dobrovoľného návratu prisťahovalcov;

87. vyzdvihuje dôležitosť zriaďovania informačných a riadiacich stredísk pre migráciu, akým je stredisko na Mali, ktoré svoju činnosť začalo v októbri 2008; je presvedčený, že takéto strediská by mohli významne prispieť k riešeniu migračných problémov tým, že sa budú zaoberať obavami potenciálnych a vracajúcich sa migrantov a migrantov s pobytom v EÚ; vyzýva Komisiu, aby poskytla nevyhnutné informácie o projektoch zriaďovania ďalších stredísk v rámci partnerstva EÚ – Afrika, a žiada Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia takýchto stredísk vo východných susedných krajinách;

88. zdôrazňuje, že všetky dohody s krajinami pôvodu a tranzitu by mali obsahovať kapitoly o spolupráci v oblasti prisťahovalectva, a vo vzťahu k tretím krajinám požaduje ambicióznu politiku v oblasti policajnej a súdnej spolupráce, aby bolo možné bojovať proti medzinárodným zločineckým organizáciám zapojeným do obchodovania s ľuďmi a postaviť príslušné osoby pre súd, a to so zapojením Europolu a Eurojustu; vyzýva tiež Komisiu, aby zintenzívnila svoju podporu vrátane finančnej a technickej pomoci pre tretie krajiny s cieľom vytvoriť hospodárske a sociálne podmienky odrádzajúce od nelegálnej migrácie, drogových praktík a organizovaného zločinu;

89. vyzýva Komisiu, aby podporovala rokovania o globálnych európskych dohodách, ako je dohoda podpísaná s Kapverdmi, s cieľom pokročiť pri globálnych rokovaniach, ktoré vedie s Marokom, Senegalom a Líbyou, a aby podporovala uzavretie dohôd s hlavnými krajinami pôvodu prisťahovalcov;

90. požaduje podporu tretích krajín pri rozvoji ich vnútroštátnych legislatívnych rámcov a vytváraní prisťahovaleckých a azylových systémov, pričom sa v plnej miere musí zabezpečiť dodržanie medzinárodných právnych predpisov, a tretie krajiny tranzitu vyzýva, aby podpísali a dodržiavali Ženevský dohovor z roku 1951 týkajúci sa právneho postavenia utečencov;

91. vyzýva členské štáty, aby sa venovali úvahám o otázke „environmentálnych utečencov“, migrantov, ktorých dodnes nemožno považovať za hospodárskych utečencov a ktorí nie sú uznávaní ani ako utečenci v zmysle Ženevského dohovoru;

0

0 0

92. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) COR/2008/210. (2) Dokument Rady 13440/08. (3) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.08, s. 98. (4) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 30. (5) Dokument Rady 7204/08 z 3. marca 2008. (6) Prijaté texty, P6_TA(2009)0087. (7) Prijaté texty, P6_TA(2009)0069 (8) Prijaté texty, P6_TA(2009)0047 (9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0633. (10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0557. (11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0558. (12) Prijaté texty, P6_TA(2008)0385. (13) Prijaté texty, P6_TA(2008)0168. (14) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 215. (15) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 223. (16) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 845. (17) A/RES/45/158. (18) KOM(2005)0123 (19) KOM(2006)0735

Úvod

Prisťahovalectvo je bezpochyby jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorými Európa v súčasnosti stojí. Pri riešení tejto úlohy môžme buď prijať politiky, ktoré z prisťahovalectva vytvárajú príležitosť, alebo sa nám situácia môže vymknúť spod kontroly, na čo potom doplatia všetky zúčastnené strany.

Skúsenosti preukazujú, že prisťahovalectvo je vecou spoločného záujmu, v ktorej by krajiny EÚ mohli a mali postupovať spoločne, aby im situácia priniesla vzájomný prospech. Ak krajiny –bez ohľadu na svoju veľkosť – konajú samostatne, stretávajú sa pri hľadaní adekvátneho riešenia s ťažkosťami. O to viac v oblasti slobody pohybu a v schengenskom priestore.

Vzhľadom na spoločné vonkajšie hranice ovplyvňuje konanie či nekonanie jedného z členských štátov záujmy ostatných členských štátov. Podobne sú aj migračné tlaky na jednotlivé členské štáty problémom Únie ako celku. Preto sa ozývajú hlasy, ktoré EÚ žiadajú, aby pri vytváraní spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky prevzala vedúcu úlohu.

Spravodajca sa domnieva, že nutnosť vybudovať skutočne spoločnú európsku prisťahovaleckú politiku sa práve v súčasnosti stáva nanajvýš naliehavou a Európska únia by sa mala tejto príležitosti chopiť a takúto politiku vytvoriť, aby sme to v budúcnosti nemuseli ľutovať.

Významné výsledky sa podarilo dosiahnuť na základe programov z Tampere (1999 – 2004) a z Haagu a s uznaním sa stretáva aj stály prínos Európskeho parlamentu. Napriek tomu je prisťahovalecká politika stále roztrieštená a jej jednotlivé časti sa musia spojiť do jednej ucelenej podoby. Pritom je treba riešiť aj ďalšie úlohy. Potrebná je spoločná politická vízia, ktorá stavia na predošlých úspechoch a ktorá sa zároveň zameriava na budúcnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa treba viac ambícií a krajiny EÚ sa musia povzniesť nad svoju národnú hrdosť a dohodnúť sa na lepšej vzájomnej spolupráci.

Spravodajca víta, že na zasadnutí Európskej rady 16. októbra 2008 sa prijal Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, v ktorom sa jednoznačne uznáva potreba, aby Európa napredovala smerom k spoločnej politike. Konečne sa vymedzujú zásady, opatrenia a nástroje spoločnej prisťahovaleckej politiky a ako sa mandát Európskeho parlamentu na obdobie rokov 2004 – 2009 chýli ku koncu, spravodajca si v tejto správe želá načrtnúť hlavné smery, ktorými by sa vízia Parlamentu týkajúca sa spoločnej európskej prisťahovaleckej politiky mala v nasledujúcich rokoch uberať.

Cieľom správy je obsiahnuť všetky rozmery prisťahovalectva a podať tak ucelený obraz o tejto oblasti. V prípade jednotlivých nástrojov a opatrení je však potrebná ďalšia dôkladná analýza.

Európe hrozí, že sa situácia vymkne spod kontroly

Ak Európa okamžite nepokročí vo vypracúvaní spoločnej prisťahovaleckej politiky, riskuje, že sa situácia vymkne spod kontroly. A dramatické udalosti okolo nás už dokazujú, že sme sa oneskorili. V posledných rokoch sa migračné tlaky na nových hraniciach na východe a juhu Únie zvýšili. Na juhu boli tlaky obzvlášť silné vzhľadom na časté prípady ľudí prichádzajúcich na člnoch, ktorí sa na nebezpečné cesty naloďujú v nádeji, že dosiahnu brehy európskeho kontinentu.

Sme svedkami hrozivých ľudských tragédií, pri ktorých prichádzajú na mori o život každoročne stovky ľudí, a je šokujúce, že sa to môže diať bez povšimnutia – v roku 2007 údajne stratilo v Stredozemnom mori a v okolí Kanárskych ostrovov život viac ľudí ako počas vojny v Libanone a v roku 2008 na mori zahynulo viac ľudí ako vo vojne v Gaze. Túto ľudskú tragédiu treba raz a navždy zastaviť.

Na mori sa podarí zachrániť tisícky prisťahovalcov a krajiny EÚ v tejto oblasti nesú výraznú zodpovednosť. Napríklad viac ako 2000 osôb z celkového počtu 2700 prisťahovalcov, ktorí sa v roku 2008 vylodili na Malte, bolo zachránených na mori, keď člnom preplneným utečencami smerujúcimi na taliansky ostrov Lampedusa hrozilo stroskotanie a záchranu im poskytla námorná flotila maltských ozbrojených síl, ktorá sa pravidelne nasadzuje vo vysoko riskantných záchranných operáciách na voľnom mori.

Niektoré krajiny sú vystavené silnejším migračným tlakom ako iné. Obzvlášť to platí o Kanárskych ostrovov (Španielsko), Lampeduse (Taliansko), Malte a Cypre, ako aj o ostatných členských štátoch, napr. Grécku. Zatiaľ čo prisťahovalcov, ktorí sa doplavia na ostrov Lampedusa alebo na Kanárske ostrovy, možno rýchlo prepraviť na pevninu do Talianska alebo Španielska, nemožno prisťahovalcov vylodených na Malte presunúť nikam, pretože prisťahovalecká politika Európy takýto presun do vnútrozemia EÚ neumožňuje.

Spoločná európska prisťahovalecká politika sa preto musí stať aj politikou solidarity s tými členskými štátmi, ktoré ležia na vonkajších hraniciach Únie, pretože tieto štáty zároveň strážia vonkajšie hranice Únie. A migranti vylodení v týchto krajinách sa postupom času spravidla snažia premiestniť do iných oblastí Únie.

1. Prosperita a prisťahovalectvo

Pokiaľ sa Európa nechce stať opevneným kontinentom, ktorý odmieta akceptovať, že je pre prisťahovalcov z tretín krajín atraktívnym cieľom, musí spoločná prisťahovalecká politika nevyhnutné zahŕňať pravidlá o legálnom vstupe do Európy. Možnosť legálneho prisťahovania sa do Európy prirodzene znamená aj to, že sa vo výraznej miere zníži rozsah nelegálneho prisťahovalectva a podnety naň.

Niet pochýb o tom, že legálna migrácia môže prispieť k hospodárskemu rastu EÚ, a to najmä tých členských štátov, ktoré prisťahovalcov potrebujú vzhľadom na situáciu na svojich pracovných trhoch alebo z demografických dôvodov. Okrem toho prisťahovalci posielajú do svojich krajín pôvodu časť svojich príjmov, čím prispievajú k ich rozvoju. Pokiaľ sa bude legálna migrácia správne riadiť, mohlo by znamenať situáciu výhodnú pre všetky strany.

1.1 Legálna migrácia

Legálna migrácia by sa mala riadiť jasnými, transparentnými a spravodlivými pravidlami, aj keď v tomto štádiu je zrejmé, že každý členský štát by si mal ponechať kontrolu nad počtom pracovníkom, ktorých môže začleniť na svoj pracovný trh, pričom by mal náležite zohľadniť zásadu uprednostňovania pracovníkov z členských štátov Spoločenstva. V dnešnej dobe nastáva po prijatí tzv. modrej karty (blue card) čas pohnúť sa ďalej a vytvoriť príležitosti pre menej kvalifikovaných a sezónnych pracovníkov.

Zároveň by sa mali zvážiť následky odlivu mozgov. Keďže sú však vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín tak či tak mobilní, nemalo by zmysel, aby o nich Európa prichádzala. V záujme zmiernenia s tým súvisiacich negatívnych vplyvov spravodajca podporuje migráciu odborníkov formou podpory dočasnej alebo cirkulačnej migrácie.

1.2 Integrácia

Podporovať by sa mala integrácia prisťahovalcov, ktorí na územie vstúpia legálne a ktorých pobyt môže byť dlhodobý, pretože to prospieva tak im samotným, ako aj hostiteľskej spoločnosti. Politické nástroje by mali integrujúcim sa prisťahovalcom umožňovať, aby sa zúčastňovali na živote miestnej komunity, čím sa podporí rozmanitosť na pracoviskách a školách a boj proti diskriminácii. Prisťahovalci, ktorí sa chcú začleniť, však musia byť pripravení rešpektovať identitu a hodnoty EÚ a jej členských štátov vrátane dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, demokracie, tolerancie a rovnosti. Integrácia do spoločnosti je samozrejme omnoho ťažšia v krajinách, ktoré čelia mimoriadnym migračným tlakom, pretože im chýbajú dostatočné kapacity na začlenenie veľkého počtu prisťahovalcov, pričom prisťahovalci majú aj tak často v úmysle premiestniť sa do iných častí Európy.

2. Bezpečnosť a prisťahovalectvo

Európska únie môže byť v oblasti legálnej migrácie dôveryhodná len vtedy, ak prvá preukáže schopnosť riešiť otázky súvisiace s nelegálnym prisťahovalectvom. Spravodajca je presvedčený, že Európa nevyvinula dostatočné úsilie na to, aby spoločne bojovala proti nelegálnemu prisťahovalectvu, a tento proces je stále pomalý a neuspokojivý. Príčinou tejto situácie je z veľkej časti to, že stále neexistujú spoločné európske nástroje na účinný zásah proti nelegálnemu vstupu prisťahovalcov. Niet sa prečo čudovať, že prisťahovalecké trasy prúdia tým najslabším článkom. Európa sa musí rozhodným spôsobom ujať vedúcej úlohy pri definitívnom zamedzení nelegálnemu prisťahovalectvu, najmä pokiaľ sa spája s organizovaným zločinom a obchodovaním s ľuďmi a pokiaľ vedie k nespočetnému množstvu strát na životoch nešťastných obetí.

2.1 Integrované riadenie hraníc

Členské štáty by si mali zachovať úplnú kontrolu nad svojimi hranicami. Skutočnosť však poukazuje na to, že krajiny vystavené migračným tlakom neboli bez ohľadu na svoju veľkosť schopné účinne strážiť svoje vlastné hranice. Európa preto musí využiť všetky dostupné nástroje, okrem iného nové technológie ako zaznamenávanie biometrických údajov, aby im v tom pomohla.

2.2 Frontex

Spravodajca je presvedčený, že agentúra Frontex zostáva ideálnym nástrojom na poskytnutie spoločnej odpovede Európy na nelegálne prisťahovalectvo. Parlament už túto agentúru podporil zvýšením jej operačného rozpočtu o viac ako 50 miliónov EUR. Táto agentúra však napriek tomu nebola dostatočne účinná and mala by sa ďalej posilniť tak z hľadiska finančných zdrojov, ako aj schopnosti konať. S týmto zreteľom treba takisto zaviesť systém povinnej solidarity, v rámci ktorého by členské štáty, ktoré vkladajú prostriedky do registra agentúry (CRATE), skutočne splnili svoje prísľuby a zúčastňovali sa na jej misiách. Doterajšie skúsenosti, žiaľ, poukazujú na to, že misie agentúry Frontex, najmä jej námorné hliadky, zlyhávajú, pretože členské štáty EÚ si neplnia svoje záväzky alebo sa na týchto misiách nezúčastňujú. Táto situácia si vyžaduje prehodnotenie týchto misií a zváženie, či by agentúra mala disponovať vlastnými prostriedkami. Frontex okrem toho nemôže byť v plnej miere účinný, pokiaľ nebude v dostatočnej miere fungovať spolupráca zo strany tretích krajín a s nimi.

2.3 Návraty

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v EÚ, musia jej územie opustiť alebo byť vrátení do krajiny pôvodu. Z tohto dôvodu sú nevyhnutné účinné opatrenia týkajúce sa návratu. Uprednostniť by sa mal dobrovoľný návrat a členské štáty by mali pri navrátení spolupracovať, okrem iného organizovaním spoločných návratov, a to aj za účasti agentúry Frontex.

3. Solidarita a prisťahovalectvo

Spoločná prisťahovalecká politika by sa mala zakladať na solidarite, ktorá však doteraz chýbala a príliš často boli členské štáty, ktoré sú vystavované silným migračným tlakom, prenechané na vlastné prostriedky. V dôsledku toho utrpela dôvera v Európu. Lisabonská zmluva by mohla túto dôveru znovu obnoviť, pretože jej ustanovenia vedú k posilneniu schopnosti Únie postupovať v oblasti prisťahovalectva spoločne.

3.1 Koordinácia medzi členskými štátmi

Finančné nástroje všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007 – 2013) boli dobrým krokom správnym smerom, boli však príliš pomalé a mali by sa prehodnotiť s cieľom zohľadniť nové skutočnosti, ktoré vyplývajú z meniacej sa situácie.

Spravodajca sa domnieva, že mechanizmus spoločného zaťaženia plánovaný v Európskom pakte o prisťahovalectve a azyle by sa mal zaviesť čo najskôr, a vyzýva Európsku komisiu, aby tento mechanizmus bez ďalšieho odkladu spustila. Spočiatku pôjde o dobrovoľný program, ktorý umožní premiestňovanie osôb pod medzinárodnou ochranou v rámci EÚ, a to z členských štátov, ktoré stoja pred osobitnými a neúmernými tlakmi, do iných krajín. Parlament už na tento účel odhlasoval vyčlenenie sumy 5 miliónov EUR v rozpočte EÚ na rok 2009 v rámci Európskeho fondu pre utečencov. Na základe skúsenosti by Komisia mala navrhnúť spôsob, akým by sa tento mechanizmus mohol pretvoriť na záväzný a trvalý nástroj.

V prípade záchranných operácií v námorných oblastiach, na ktoré sa vzťahuje súdna právomoc tretích krajín, by sa mala uplatňovať zásada solidarity, a to aj prostredníctvom revízie nariadenia z Dublinu.

3.2 Spolupráca s tretími krajinami

Na záver možno konštatovať, že spoločná prisťahovalecká politika nemôže fungovať bez zmysluplného partnerstva s tretími krajinami, či už s krajinami pôvodu alebo tranzitu.

Rozhodujúci význam spolupráce s tretími krajinami sa v tejto oblasti už bezpochyby dokázal. Napríklad v roku 2008 sa vďaka spolupráci Španielska so Senegalom a Mauretániou znížilo množstvo prisťahovalcov, ktorí priplávali na Kanárske ostrovy, o úctyhodných 70 %. Naopak, v centrálnom Stredomorí preukázala Líbya menšiu ochotu spolupracovať a počet prichádzajúcich prisťahovalcov vzrástol.

Migračné otázky by sa preto mali v celom rozsahu začleniť do politiky rozvojovej spolupráce a do ďalších vonkajších politík Únie. Spravodajca sa domnieva, že na dosiahnutie tohto zámeru by všetky dohody s tretími krajinami mali zahŕňať kapitoly o spolupráci v oblasti prisťahovalectva vrátane ustanovení o možnostiach legálnej migrácie, kontroly nelegálneho prisťahovalectva a readmisie. V niektorých tretích krajinách by sa mali zriadiť regionálne kancelárie, ktoré by poskytovali praktickú pomoc v oblasti legálnej migrácie a dobrovoľného návratu prisťahovalcov.

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa Eurostatu sa starnutie obyvateľstva EÚ stane v strednodobom horizonte skutočnosťou, pričom sa očakáva, že do roku 2060 sa môže znížiť počet aktívnych obyvateľov o približne 50 miliónov; keďže prisťahovalectvo by mohlo dôležitým stimulom na dosahovanie dobrých ekonomických výsledkov EÚ,

B.   keďže nedostatok pracovnej sily, ktorý môže zabrániť plneniu cieľov lisabonskej stratégie, môže brzdiť jej aspekty rastu a zamestnanosti a keďže nezamestnanosť v súčasnosti stúpa; keďže tento nedostatok sa môže z krátkodobého hľadiska riešiť adekvátnym a štruktúrovaným riadením ekonomického prisťahovalectva,

C.  keďže EÚ by mala zintenzívniť aj snahu o interné riešenie problémov nedostatku pracovných síl a odbornosti, využívaním v súčasnosti nedostatočne využívaných sektorov, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osoby s nedostatočným vzdelaním alebo dlhodobo nezamestnaní žiadatelia o azyl, ktorí už majú bydlisko v EÚ,

D.  keďže nesmieme nikdy zabudnúť na našu morálnu povinnosť nechať otvorené dvere utečencom, ktorí skutočne potrebujú azyl z dôvodu prenasledovania a život ohrozujúcich situácií,

1.   domnieva sa, že treba uznať veľmi dôležitú úlohu prisťahovalectva pre EÚ a jeho ekonomický potenciál a treba monitorovať jeho sociálne a ekonomické dôsledky, aby sa podporil súbor primeraných a zodpovedných politík, čo sa týka podmienok prístupu k zamestnaniu, ubytovaniu, vzdelávaniu, odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu, sociálnemu zabezpečeniu alebo prenosu dôchodkových práv a mobility pracovníkov v rámci EÚ;

2.   domnieva sa, že treba bojovať proti nelegálnej práci, pretože zásadne porušuje práva pracujúcich z radov migrantov; považuje za veľmi dôležité, aby sa podporovala európska politika, ktorá podporuje pracovníkov z radov prisťahovalcov s nelegálnym pobytom, aby sa zaregistrovali na príslušných úradoch, pričom zároveň zabezpečí, že opatrenia prijímané na tento účel nepovedú k cieleným a zrýchleným procedúram návraty v rozpore s ich právami, najmä preto, že prisťahovalci sú už v čase svojho príchodu do Európy v horšom postavení, dokonca aj z právneho hľadiska; považuje za dôležité, aby sa celoplošne bojovalo proti neistej práci, berúc do úvahy skutočnosť, že tento problém ovplyvňuje najmä pracujúcich prisťahovalcov a zhoršuje ich už beztak neistú situáciu; požaduje, aby sa upustilo od nesúrodých vízií zameraných v prvom rade na bezpečnosť („security first“) a aby sa prijala komplexná politika, ktorá by zohľadňovala tlak zapríčinený nezamestnanosťou a nedostatok príležitostí v krajinách pôvodu, najmä medzi mladými ľuďmi a ženami, a zdôrazňuje, že správne usmerňovanie migračných tokov môže byť prínosom tak pre EÚ, ako aj pre tretie krajiny;

3.   upriamuje pozornosť na dôležitosť uznávania kvalifikácie prisťahovalcov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať formálnej, neformálnej a informálnej (neinštitucionálnej) kvalifikácii získanej v krajine pôvodu; domnieva sa, že týmto uznaním sa bude bojovať proti plytvaniu kvalifikáciami, ku ktorému v súčasnosti opakovane dochádza v prípade prisťahovalcov, ktorí často vykonávajú prácu s požiadavkami na oveľa nižšiu kvalifikáciu, než v skutočnosti majú, čo je jav vyskytujúci sa najmä medzi ženami;

4.   vyzýva Komisiu, aby v budúcich dokumentoch na túto tému zohľadňovala otázku uznávania kvalifikácie, ako aj stimuly pre celoživotné vzdelávanie, a aby zabezpečovala aj to, že členské štáty poskytnú prisťahovalcom možnosti na naučenie sa jazyka hostiteľskej krajiny s cieľom zabezpečenia ich sociálnej, odbornej a kultúrnej integrácie v Európskej únii, čím budú môcť lepšie podporovať vývoj svojich detí; vyzýva Komisiu aj na to, aby využila výsledky diskusií o jazykovom vzdelávaní detí migrantov a výučbu jazyka a kultúry krajiny pôvodu v členskom štáte pobytu a požaduje vypracovanie rámca, ktorý by dodržiaval zásady subsidiarity a proporcionality;

5.   opätovne potvrdzuje, že zásadu rovnakých príležitostí, a to najmä v prístupe osôb s rovnakou kvalifikáciou k zamestnaniu, treba uplatňovať aj v prípade prisťahovalcov; zdôrazňuje, že kvalifikácia by sa mala uznávať pomocou jasného a transparentného postupu, aby prisťahovalci mohli získať legálne zamestnanie zodpovedajúce ich skutočnej kvalifikácii a prístup k štátnej službe a slobodným povolaniam;

6.   opäť potvrdzuje, že sieť EURES je jedným z nástrojov vhodných na zabezpečenie transparentnej, zodpovednej a efektívne vyváženosti medzi ponukou a dopytom na pracovnom trhu; preto navrhuje rozšírenie koncepcie siete EURES tak, aby sa uľahčil kontakt medzi európskymi zamestnávateľmi, ktorí vyhľadávajú zamestnancov s určitou kvalifikáciou, a kandidátmi na zamestnanie pochádzajúcimi z tretích krajín; navrhuje, aby sa špeciálne strediská (existujúce a tie, ktoré sa majú zriaďovať) alebo zastúpenia EÚ v tretích krajinách využívali ako platforma na rozšírenie siete EURES a na zabezpečenie kontinuity a rozšírenie poradenstva v oblasti nástrojov a podpory samostatnej zárobkovej činnosti a prístupu k mikroúverom; zdôrazňuje, že dopyt Európy po vysoko kvalifikovanej pracovnej sile by nemal viesť k „úniku mozgov“ z tretích krajín, ktorý by mal za následok poškodenie ich rozvíjajúceho sa hospodárstva a sociálnej infraštruktúry;

7.   zastáva názor, že prisťahovalcom z tzv. tretích krajín by sa malo zaručiť právo na mobilitu v rámci EÚ, aby mohli ako legálni obyvatelia členského štátu prijať prácu ako cezhraniční pracovníci v inom členskom štáte bez toho, aby museli žiadať o pracovné povolenie, a že takýmto prisťahovalcom by sa mala zaručiť úplná voľnosť pohybu pracovníkov po piatich rokoch legálneho pobytu v členskom štáte;

8.   zdôrazňuje dôležitosť koordinácie pri usmerňovaní potrieb pracovného trhu na miestnej, regionálnej, ktorá má osobitnú zodpovednosť za odbornú prípravu, národnej a európskej úrovni v súlade so zásadou preferencie Spoločenstva; upozorňuje, že táto spolupráca je veľmi významná na efektívne uplatňovanie imigračnej politiky schopnej vyplniť nedostatok pracovnej sily, ktorý musia riešiť niektoré odvetvia a členské štáty, a na účinnú a adekvátnu integráciu prisťahovalcov;

9.   vyzýva členské štáty, aby vyvinuli vhodný model na účinnú integráciu prisťahovalcov v krajinách EÚ, pričom sa zabezpečí rešpektovanie všetkých kultúrnych, náboženských, ideologických, rasových a iných rozdielov; pripomína, že skutočná sociálna súdržnosť sa dosahuje pomocou podporných štruktúr v sociálnej, jazykovej a vzdelávacej oblasti a v oblasti zlučovania rodín; navrhuje vytvorenie politiky zbližovania, ktorá bude obhajovať využívanie ľudských zdrojov so znalosťami jazykov a kultúry tretích krajín v orgánoch verejnej správy a ktorou sa zabezpečí, že školstvo do svojich učebných osnov zahrnie multikultúrny rozmer a chápanie rozličných kultúr v spoločnosti;

10. vyzýva členské štáty, aby dostatočne využívali mechanizmy Spoločenstva na financovanie, súvisiace s prisťahovaleckou politikou, s cieľom vytvorenia viac kvalitnejších pracovných miest pre migrantov;

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali praktické politiky a programy, ktoré napomáhajú zlučovanie rodín prisťahovalcov ako záruku sociálnej stability;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v propagácii nediskriminačných politík vrátane tých, ktoré realizujú orgány verejnej správy;

13. domnieva sa, že celková vízia spoločnej politiky prisťahovalectva by nemala zabúdať na úsilie Komisie o vytvorenie účinnej azylovej politiky vychádzajúcej z európskeho sociálneho modelu, ktorý umožní zjednodušený a harmonizovaný prístup k pracovnému trhu prostredníctvom navrhovanej zmeny (KOM(2008)815) Smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch(1).

14. je presvedčený, že je dôležité, aby členské štáty podpísali a plnili medzinárodné dohody týkajúce sa obchodovania s ľuďmi vrátane Protokolu OSN o obchodovaní s ľuďmi, Dohovoru Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi, Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov a dohovory MOP, predovšetkým dohovor č. 29 o nútenej práci, dohovor č. 182 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce a tie dohovory, ktoré sa vzťahujú na slobodu združovania, inšpekcie práce a agentúry sprostredkujúce zamestnanie;

15. zdôrazňuje, že spoločná prisťahovalecká politika sa musí vypracovať v úzkej spolupráci s krajinami pôvodu, aby im pomáhala a účinne dopĺňala úsilie Európskej únie v oblasti rozvojovej spolupráce.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

(1) Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje význam, ktorý má dobre naplánovaná integračná politika pre prijímajúci štát, ako aj pri vytváraní vhodných príležitostí pre samotných prisťahovalcov; zastáva názor, že integračná politika musí byť viacrozmerná a musí brať do úvahy špecifickú situáciu v jednotlivých členských štátoch; ďalej sa domnieva, že imigračná politika by mala povzbudzovať k harmonickej integrácii a zameriavať sa na také problémy, ako sú vzdelávanie a odborná príprava, uznávanie odborných kvalifikácií, prístup na trh práce, sociálne služby a bývanie, ale aj aktívna účasť na spoločenskom, politickom a kultúrnom živote;

2.   žiada Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie finančnej podpory pre štrukturálnu a kultúrnu integráciu prisťahovalcov pomocou vykonávania programov EÚ, ako sú Celoživotné vzdelávanie, Európa pre občanov, Mládež v akcii, Kultúra 2007 – 2013; konštatuje, že učitelia sú často nedostatočne pripravení na to, že v triede budú mať veľký počet detí prisťahovalcov a žiada, aby sa zlepšila odborná príprava učiteľov a aby bola poskytnutá primeraná finančná podpora;

3.   vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohovor OSN o právach migrujúcich pracovníkov;

4.   vyzýva členské štáty, aby rešpektovali a podporovali príslušné smernice: smernice 2000/78/ES, 2000/43/ES a 2004/113/ES, ktoré sú zamerané na boj proti diskriminácii;

5.   poukazuje na skutočnosť, že vzdelávacie programy a programy celoživotného vzdelávania zohrávajú podstatnú úlohu v procese integrácie prostredníctvom rozvoja schopností, najmä jazykových; považuje bezproblémovú účasť na vzdelávacích programoch a programoch celoživotného vzdelávania za právo a šancu pre nových prisťahovalcov;

6.   zastáva názor, že prijímacie zariadenia pre prisťahovalcov by mali byť zariadeniami s voľnými prístupom a mali by umožňovať rôzne činnosti a programy, ktoré podporujú kultúrnu výmenu medzi prisťahovalcami a hostiteľskou spoločnosťou; vzhľadom na to považuje za nevyhnutné zaručiť vo všetkých fázach prijímacieho procesu právo na vzdelávanie detí, ako to ustanovujú viaceré medzinárodné ustanovenia;

7.   podporuje návrh EÚ týkajúci sa „modrej karty“; uvedomuje si, že takéto opatrenia sa musia zavádzať s prihliadnutím na špecifickú sociálno-ekonomickú a kultúrnu situáciu každého členského štátu, a na situáciu na jeho pracovnom trhu a nemôžu viesť k „odlivu mozgov“ v krajinách pôvodu;

8.   zdôrazňuje, že vzdelávanie a integrácia Rómov je jednou z najnáročnejších a najzložitejších otázok v rámci európskych sociálnych a vzdelávacích politík a vyzýva Komisiu, aby aktívne bojovala proti diskriminácii rómskej komunity.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže počet prisťahovalkýň v EÚ neustále narastá, pričom predstavuje približne 54 % celkového počtu prisťahovalcov,

B.  keďže väčšina prisťahovalkýň sa pri začleňovaní a prístupe na pracovný trh stretáva s výraznými problémami kvôli nízkej úrovni vzdelania a negatívnym stereotypom a zvykom, ktoré si priniesli zo svojej krajiny pôvodu, ako aj kvôli negatívnym stereotypom a diskriminácii, ktoré existujú v členských štátoch; keďže mnoho mladých žien s vysokou úrovňou vzdelania napriek tomu prichádza do EÚ za relatívne nekvalifikovanou prácou,

1.  vyzýva členské štáty, aby zrevidovali svoje právne predpisy s cieľom zabezpečiť, že manželom a deťom bude priznaný individuálny štatút a pracovné povolenie nezávisle od hlavného držiteľa právneho štatútu;

2.  vyzýva členské štáty, aby zaručili dodržiavanie základných práv prisťahovalkýň bez ohľadu na to, či je ich postavenie v súlade so zákonom;

3.  vyzýva členské štáty, aby využívali finančné nástroje Spoločenstva v oblasti spoločnej prisťahovaleckej politiky tak, aby boli úmerne a spravodlivo rozdelené medzi ženy a mužov;

4.  vyzýva členské štáty, aby pri posudzovaní žiadostí o samostatné právne postavenie náležite zohľadňovali okolnosti týkajúce sa prisťahovalkýň, ktoré sú obeťami fyzického a psychologického násilia vrátane nútenej prostitúcie, dohodnutých sobášov a mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a aby zabezpečili prijatie opatrení na ochranu týchto žien a zjednodušili postupy na udeľovanie povolení na dočasný alebo trvalý pobyt pre tieto ženy;

5.  vyzýva členské štáty, aby podporovali informačné kampane zamerané na migrantky s cieľom informovať ich o ich právach, možnostiach vzdelávania a jazykovej prípravy, odbornej prípravy a prístupu k zamestnaniu a predchádzať nedobrovoľným sobášom, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a iným formám duševného alebo fyzického nátlaku;

6.  žiada členské štáty, aby podporovali zapojenie prisťahovalkýň do pracovného trhu a do spoločenského a politického života, bojovali proti neohlásenej práci, zabezpečili dodržiavanie sociálnych práv žien (rovnaká mzda, sociálne zabezpečenie, nároky na dôchodok atď.), poskytovali podporu podnikaniu, predchádzali chudobe a vylúčeniu a podporovali úlohu sociálnych partnerov a odborov;

7.  vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zdokonalili právny rámec zaručujúci prisťahovalkyniam právo mať vlastný pas a povolenie na pobyt a umožňujúci, aby osoba, ktorá im tieto dokumenty odoberie, bola niesla trestnú zodpovednosť;

8.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje o prisťahovalectve do EÚ súvisiace s rodovým rozmerom a aby zabezpečila analýzu týchto údajov Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť s cieľom viac zdôrazniť osobitné potreby a problémy prisťahovalkýň a najvhodnejšie spôsoby ich integrácie do spoločností hostiteľských krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE