o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010, oddiel III – Komisia (C7-0127/2009 – 2009/2002(BUD)) a opravnom liste č. 1/2010 (SEK(2009)1133) k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 272 Zmluvy o ES a článok 177 Zmluvy o Euratome,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady (ES, Euratom) 2000/597 z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(1),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (nariadenie o rozpočtových pravidlách)(2),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu (MID) zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o ročnej politickej stratégii Komisie pre rozpočtový rok 2010(4),

–   so zreteľom na predbežný návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010, ktorý Komisia predložila 29. apríla 2009 (KOM(2009)0300),

–   so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010, ktorý Rada zostavila 10. júla 2009 (C7-0127/2009),

–   so zreteľom na opravný list č. 1/2010 (SEK(2009)1133) k predbežnému návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2010,

–   so zreteľom na článok 75 a prílohu V rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A7-0038/2009),

Kľúčové otázky

1.  pripomína, že jeho politické priority a hodnotenie rozpočtového rámca na rok 2010 boli uvedené v jeho uznesení z 10. marca 2009, v ktorom Parlament dôrazne kritizoval malé rezervy, ktoré sú k dispozícii vo väčšine okruhov viacročného finančného rámca (VFR);

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada vo svojom návrhu rozpočtu ešte viac znížila sumy uvedené v predbežnom návrhu rozpočtu (PNR) Komisie: viazané rozpočtové prostriedky v návrhu rozpočtu dosahujú celkovo 137 944 miliónov EUR, čo predstavuje zníženie oproti PNR o 613 miliónov EUR, a platobné rozpočtové prostriedky vo výške 120 521 miliónov EUR predstavujú pokles oproti PNR o 1 795 miliónov EUR; zdôrazňuje, že sa tým ešte viac zväčšil rozdiel medzi úrovňou záväzkov a platieb, čo je v rozpore so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

3.  pripomína, že hlavným cieľom rozpočtu na rok 2010 musí byť venovanie osobitnej pozornosti aktuálnej hospodárskej kríze; vyhlasuje, že v tejto súvislosti bude Parlament na prvé miesto klásť európskych občanov, čím dokáže, že Európska únia nie je zdrojom problému, ale môže byť nástrojom na jeho riešenie; preto v súlade s tým zmenil a doplnil návrh rozpočtu vypracovaný Radou s cieľom použiť rozpočet EÚ ako nástroj, ktorý prispeje k prekonaniu súčasnej krízy poskytnutím stimulov pre hospodársky rast, konkurencieschopnosť, súdržnosť a ochranu pracovných miest;

4.  po preskúmaní návrhu rozpočtu opätovne potvrdzuje, že okruh 1a neumožňuje riadne financovanie potrieb EÚ v oblasti konkurencieschopnosti pre rast a zamestnanosť, ak sa vyskytli nedostatky, najmä pokiaľ ide o riešenie súčasnej hospodárskej krízy a obmedzenie jej možných následkov; domnieva sa, že tento okruh treba dôkladne preskúmať a v prípade potreby zrevidovať, aby sa zabezpečilo, že v budúcich rokoch bude plniť svoje ciele;

5.  pripomína dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o spoločnom vyhlásení, ktoré je prílohou tohto uznesenia, dosiahnutú na zmierovacom konaní v rámci prvého čítania rozpočtu na rok 2010 dňa 10. júla 2009; zohľadnil ju pri príprave svojich pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k návrhu rozpočtu;

K plánu hospodárskej obnovy Európy

6.  zdôrazňuje, že financovanie druhej etapy plánu hospodárskej obnovy Európy je pre Európsky parlament prioritou; zamýšľa využiť na zaručenie jej financovania nástroje stanovené v medziinštitucionálnej dohode (MID); v tejto súvislosti pripomína, že Európska rada nedokázala predložiť v návrhu rozpočtu svoje plány; pripomína, že dohoda o financovaní by nemala ohroziť prostriedky vyčlenené na programy podliehajúce spolurozhodovaniu ani ročný rozpočtový postup, ako bolo uvedené vo vyhlásení o financovaní plánu hospodárskej obnovy Európy z 2. apríla 2009, ktoré schválil rozpočtový orgán; pripomína tiež svoje stanovisko k zásadám a obozretnosti, ktoré sú potrebné pri využívaní disponibilných rezerv v rámci jednotlivých okruhov;

K podokruhu 1a

7.  vyjadruje údiv nad tým, že Rada ešte viac znížila prostriedky v rozpočtových riadkoch podporujúcich Lisabonskú stratégiu, ktorá vychádza z rozhodnutia Európskej rady; poukazuje na to, že to je v rozpore s tým, čo sa malo vykonať v záujme riešenia súčasnej hospodárskej krízy;

8.  podujíma sa vyvinúť všemožné úsilie, aby zabezpečil adekvátne financovanie všetkých aktivít a politík v rámci podokruhu 1a, ktoré podporujú udržateľný rast a tvorbu pracovných miest a poskytujú európskym občanom riešenia prostredníctvom zvyšovania energetickej bezpečnosti, vyššej podpory výskumu a inovácií, najmä čistých technológií výroby energie, podpory malých a stredných podnikov a posilnenia celoživotného vzdelávania; pripomína, že je dôležité optimalizovať implementáciu rámcových programov, a vyzýva Komisiu, aby zohľadnila pozíciu Parlamentu prijatú v rámci postupu udelenia absolutória Komisii za rok 2007 (P6_TA(2009)0289) č. 113 až 123, ktorá sa týka týchto problémov s implementáciou;

9.  pripomína revidované pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)(5), v prospech pracovníkov, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu, s cieľom pomôcť im pri opätovnom začleňovaní do trhu práce; zdôrazňuje potrebu dôkladne preskúmať EGF v rámci revízie v polovici obdobia;

K podokruhu 1b

10. vyjadruje poľutovanie nad škrtmi, ktoré Rada urobila v PNR v čase, keď by sa štrukturálne fondy a Kohézny fond mali využívať na stimuláciu hospodárskeho rastu a obnovy; navrhuje systematické zvyšovanie platieb v hlavných riadkoch (EFRR, ESF, Kohézny fond) na podporu uplatňovania štrukturálnej politiky v členských štátoch v prospech všetkých európskych občanov;

11. zdôrazňuje, že súčasné slabé vykonávanie štrukturálnej a kohéznej politiky je zapríčinené najmä malou pružnosťou systému komplikovaných pravidiel a požiadaviek stanovených Komisiou a členskými štátmi;

12. pripomína, že členské štáty môžu využiť všetky existujúce nástroje na urýchlenie alebo dokonca zrevidovanie svojich operačných programov s cieľom účinnejšie riešiť následky nedávnej hospodárskej a finančnej krízy; vyzýva Komisiu, aby v čo najkratšom čase schválila tieto úpravy s cieľom nezdržovať ich uplatňovanie;

13. naliehavo vyzýva Radu, aby dospela k dohode, pokiaľ ide o návrh na zmenu a doplnenie všeobecných ustanovení EFRR, ESF a Kohézneho fondu s cieľom zjednodušiť ustanovenia súvisiace s finančným hospodárením, ktorý v júli predložila Komisia;

14. zdôrazňuje, že z tohto podokruhu sa financujú mnohé významné politiky a činnosti zamerané na boj proti zmene klímy a na podporu rastu a zamestnanosti a že by sa malo urobiť viac pre to, aby sa úsilie sústredilo na účinné riešenie týchto priorít;

15. znova potvrdzuje význam, ktorý prikladá zásade solidarity v rámci Únie; zamýšľa vynaložiť maximálne úsilie, aby zaručil dostatočné financovanie kohéznej politiky tak, aby mohla riešiť súčasné aj budúce problémy;

K okruhu 2

16. zastáva názor, že prostredníctvom rozpočtu EÚ v jeho súčasnej podobe nie je možné efektívne a realisticky plniť ciele, ktoré si Únia stanovila vo vzťahu k zmene klímy; domnieva sa, že európski občania potrebujú konkrétnu európsku iniciatívu na boj proti zmene klímy, riešenie jej dôsledkov a financovanie potrebných politík;

17.  pripomína, že vzhľadom na kodanskú konferenciu, ktorá sa uskutoční v decembri 2009, zostane boj proti zmene klímy jednou z jeho hlavných priorít pre rozpočet na rok 2010; domnieva sa však, že táto priorita nie je v návrhu rozpočtu dostatočne zohľadnená, a zamýšľa preto dať väčší dôraz na túto kľúčovú politiku; pripomína Komisii, aby po konferencii o zmene klímy včas predložila vhodný návrh na financovanie;

18.  zdôrazňuje, že pre jeho príslušný výbor je pomoc pre výrobcov mlieka prioritou; rozhodol sa dať o tom Komisii aj Rade jasnú správu tým, že navrhol sumu 300 miliónov EUR na vytvorenie mliečneho fondu; naliehavo žiada Komisiu, aby túto žiadosť vzala do úvahy pri predkladaní svojho opravného listu č. 2;

19.  rozhodol sa financovať opatrenia v oblasti širokopásmového pripojenia na internet pre vidiecke oblasti, ktoré boli uvedené v pláne hospodárskej obnovy Európy, z rezervy v okruhu 2 v súlade s príslušným vyhlásením o financovaní, ktoré rozpočtový orgán schválil dňa 2. apríla 2009;

20.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie programov, ktoré môžu podporiť spotrebu poľnohospodárskych výrobkov (napr. programy mlieka a ovocia v školách);

K podokruhu 3a

21.  uznáva, že európski občania si želajú bezpečnú Európu, a víta zvýšenie prostriedkov v tomto podokruhu v porovnaní s rozpočtom na rok 2009; uznáva, že všetky krajiny Únie čelia mnohým výzvam v súvislosti s politikami v rámci tohto okruhu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využili zvýšenie prostriedkov v tomto podokruhu v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 na spoločné riešenie týchto výziev;

22. zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť ďalšie finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na riadenie legálneho prisťahovalectva a začleňovanie štátnych príslušníkov tretích krajín a zároveň na riešenie nelegálneho prisťahovalectva pri plnom dodržiavaní základných ľudských práv a posilnenie ochrany hraníc vrátane posilnenia Európskeho fondu pre návrat a Európskeho fondu pre utečencov s cieľom napomôcť solidaritu medzi členskými štátmi;

K podokruhu 3b

23. pripomína, že podokruh 3b zahŕňa kľúčové politiky, ktoré majú priamy vplyv na každodenný život európskych občanov; nesúhlasí so zníženiami prostriedkov, ktoré v tomto podokruhu uskutočnila Rada, a schvaľuje prístup špecializovaných výborov, ktorým sa zaručuje, že zvýšenie rozpočtových prostriedkov je odôvodnené;

24. pripomína, že nízka účasť na európskych voľbách opäť ukázala, že v rozpočte na rok 2010 treba posilniť podporu informačnej a komunikačnej politiky; uznáva, že to predstavuje spoločnú výzvu pre Komisiu, členské štáty a Parlament ako nevyhnutnú súčasť demokratického procesu; preto predložil viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorými sa do rezervy zapisuje časť rozpočtových prostriedkov určených pre oblasť informačnej a komunikačnej politiky; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predstavila svoje plány na realizáciu záverov medziinštitucionálnej skupiny pre informácie (IGI);

K okruhu 4

25. podporuje opravný list č. 1 k PNR na rok 2010, ktorý Komisia prijala dňa 2. septembra 2009 a v ktorom sa zvyšujú prostriedky v dvoch riadkoch: Palestína a zmena klímy v rozvojových krajinách, čo sú dve prioritné oblasti navrhnuté Európskym parlamentom;

26. rozhodol sa zapísať zvýšenie prostriedkov v rozpočtovom riadku venovanom zmene klímy v rozvojových krajinách do rezervy, kým nebudú k dispozícii výsledky konferencie o zmene klímy v Kodani; zdôrazňuje však potrebu nového finančného nástroja na pomoc rozvojovým krajinám pri vyrovnávaní sa s dôsledkami zmeny klímy, aby nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) mohol v budúcnosti plniť svoje pôvodne stanovené úlohy;

27. opätovne zdôrazňuje svoje vážne obavy z nebezpečne malej rezervy vyplývajúcej z chronicky nedostatočného financovania okruhu, ktorý je pod neustálym tlakom v dôsledku kríz vyskytujúcich sa v tretích krajinách;

28. vyzýva Komisiu, aby predložila plán, ako v období rokov 2010 až 2013 vrátiť finančné prostriedky, ktoré boli presunuté z nástroja stability do potravinového nástroja, aby sa zaistilo, že Únia bude mať k dispozícii všetky finančné prostriedky v rámci rozpočtového okruhu 4 na plnenie svojich úloh na medzinárodnej scéne tak, ako to očakávajú európski občania; vyzýva Komisiu, aby predložila plán mobilizácie finančných prostriedkov pre akékoľvek nástroje alebo mechanizmy vonkajšej núdzovej pomoci, ktoré sa vytvoria mimo nástroja stability, a to takým spôsobom, ktorý by zabránil čerpaniu prostriedkov určených pre nástroj stability;

29. vyzýva Európsku radu, aby neprijímala ďalekosiahle politické záväzky vyzývajúce na väčšiu finančnú podporu zo strany EÚ bez súčasného vyčlenenia potrebných rozpočtových prostriedkov, ak sú tieto záväzky v jasnom rozpore s disponibilnosťou prostriedkov v rámci ročných stropov súčasného VFR;

30. domnieva sa, že zabezpečenie dodávok energie je pre Úniu dôležitou otázkou; víta preto podpísanie projektu Nabucco všetkými účastníckymi krajinami a očakáva od všetkých z nich konzistentné konanie v súvislosti s inými projektmi, ktoré by mohli ohroziť projekt Nabucco;

31. naďalej ráta s podporou mierového procesu v Palestíne a potrieb obnovy v pásme Gazy; vyzýva Komisiu, aby oznámila, aké opatrenia prijala na minimalizáciu rizika, že projekty a programy financované z tohto rozpočtového riadku budú využité teroristickými organizáciami alebo zneužité na teroristické útoky, alebo využité na neefektívnu byrokraciu, a aby uviedla, či je časť pomoci zameraná na obnovu priestorov alebo infraštruktúry už predtým financovaných Úniou alebo jej členskými štátmi a poškodených vojnou;

32. zdôrazňuje potrebu vyčleniť dostatočné prostriedky na stratégiu EÚ pre oblasť Baltského mora s cieľom financovať opatrenia, ktoré nie je možné financovať z iných rozpočtových riadkov (koordinácia, informovanie a pilotné projekty v ktoromkoľvek zo štyroch pilierov akčného plánu);

K okruhu 5

33. rozhodol sa na základe selektívneho prístupu akceptovať niektoré zo znížení prostriedkov navrhnutých Radou v rozpočtových riadkoch pre administratívne výdavky s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi celkovými rozpočtovými prioritami vrátane nových priorít a potrebou realizovať súčasné politiky;

34. zachoval však pôvodné sumy rozpočtových prostriedkov určených na výdavky na zamestnancov; poukazuje na to, že celkový objem všetkých druhov administratívnych výdavkov financovaných z prostriedkov mimo okruhu 5 sa v posledných rokoch výrazne zvýšil; žiada, aby boli návrhy Komisie na presun administratívnych výdavkov do prevádzkových položiek v budúcnosti riadne odôvodnené; uznáva, že operačné programy nemôžu fungovať bez potrebnej administratívnej podpory; je však veľmi znepokojený tým, že v rámci súčasného VFR sa časť celkových prostriedkov pre viacročné programy v iných okruhoch než v okruhu 5 využíva na administratívne výdavky;

35. je znepokojený aktuálne vyhlásenou verejnou súťažou na novú európsku štvrť; opätovne zdôrazňuje svoju žiadosť, aby bol plne informovaný o výberovom procese, ako aj potrebu ďalších informácií o politike Komisie v oblasti nehnuteľností vo všeobecnosti;

36. vyzýva Komisiu, aby predložila kalendár návrhov na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá sa má vykonať každé tri roky;

K pilotným projektom a prípravným akciám

37. pripomína, že v MID je celková suma na pilotné projekty obmedzená na 40 miliónov EUR v každom rozpočtovom roku a celková suma na prípravné akcie na 100 miliónov EUR, z čoho je možné prideliť maximálne 50 miliónov EUR na nové prípravné akcie;

38. považuje tieto projekty za nenahraditeľný nástroj, vďaka ktorému Parlament môže iniciovať nové politiky pre európskych občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na väčšinu prebiehajúcich pilotných projektov a prípravných akcií Komisia vyčlenila len platobné rozpočtové prostriedky, čo znamená, že na ne nebudú nadväzovať ďalšie akcie; uskutočnil analýzu radu zaujímavých návrhov, z ktorých iba niektoré bolo možné zapísať do rozpočtu na rok 2010 z dôvodu obmedzení stropov v MID a VFR;

39. uprednostnil vykonávanie tých pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré prebiehajú druhý či tretí rok; zamýšľa podrobne sledovať uskutočňovanie týchto aj nových projektov a akcií počas rozpočtového roka 2010;

o

o o

40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a návrhmi na zmeny oddielu III návrhu všeobecného rozpočtu Rade a Komisii, ako aj ďalším príslušným inštitúciám a orgánom.

PRÍLOHA 1

VYHLÁSENIA SCHVÁLENÉ NA ZMIEROVACOM KONANÍ Z 10. JÚLA 2009

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE, KTORÉ SA MÁ VLOŽIŤ DO ZÁPISNICE RADY

Prijímanie zamestnancov v súvislosti s rozšírením v rokoch 2004 a 2007

„Európsky parlament a Rada opätovne zdôrazňujú význam prijímania zamestnancov na všetky pracovne miesta vytvorene v súvislosti s rozšírením v rokoch 2004 a 2007, a to najmä na úrovni stredného a vyššieho manažmentu, a trvá na tom, aby inštitúcie – a predovšetkým EPSO – vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie vykonania nevyhnutných opatrení na urýchlenie celého procesu zapĺňania pracovných miest, ktoré pridelil rozpočtový organ, úradníkmi. Kritériá by mali byť v súlade s článkom 27 služobného poriadku a mali by čo najskôr zabezpečiť čo najširšiu pomernú geografickú rovnováhu.

Európsky parlament a Rada majú v úmysle naďalej pozorne monitorovať prebiehajúci proces prijímania zamestnancov. Na tento účel vyžadujú, aby každá inštitúcia a EPSO dvakrát ročne, v marci a októbri, poskytovali rozpočtovému organu informácie o stave procesu prijímania zamestnancov v súvislosti s rozšírením v rokoch 2004 a 2007.“

VYHLÁSENIA RADY, KTORÉ SA MAJÚ VLOŽIŤ DO ZÁPISNICE RADY

1. Platobné rozpočtové prostriedky

„Rada žiada Komisiu, aby predložila opravný rozpočet, ak by rozpočtové prostriedky uvedené v rozpočte na rok 2010 nestačili na pokrytie výdavkov v podokruhu 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť), podokruhu 1b (Kohézia pre rast a zamestnanosť), okruhu 2 (Zachovanie a riadenie prírodných zdrojov) a v okruhu 4 (EU ako globálny aktér).“

2. Okruh 4

„Keďže Rada si uvedomuje zámer Komisie predložiť pozmeňujúci návrh k PNR na rok 2010, ktorý v neskoršej etape pokryje dodatočne potreby v oblasti vonkajších činnosti, a to najmä priority zahrnuté v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch a priority uvedené v záveroch Európskej rady z júna 2009, zostavila svoj návrh rozpočtu na rok 2010 s primeranou rezervou v okruhu 4, ktorá umožni uvedené skutočnosti zohľadniť.“

3. Politika inštitúcií a orgánov EÚ týkajúca sa budov

„Rada pripomína svoje závery o osobitnej správe Dvora audítorov č. 2/2007 týkajúce sa výdavkov inštitúcií na budovy a konštatuje, že nevyhnutnosťou je riadne finančne hospodárenie v súvislosti s výdavkami na budovy, pričom uznáva, že tieto náklady predstavujú významnú časť celkových administratívnych výdavkov inštitúcií EU.

Rada opätovne zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi inštitúciami v tejto oblasti. Zdôrazňuje potrebu spolupracovať v čo najväčšom rozsahu a spojiť sily pri najme i nákupe budov, ako aj pri súvisiacich bežných výdavkoch. Vyzýva inštitúcie, aby vždy, keď je to možne, využívali priestory spoločne, a to s cieľom obmedziť výdavky na budovy na nevyhnutne minimum.

V tejto súvislosti Rada víta doterajšie úsilie inštitúcií o spoluprácu na medziinštitucionálnej úrovni a o harmonizáciu svojich metód riadenia v oblasti budov. S uspokojením berie na vedomie dohodu o spoločných usmerneniach na vymedzenie a meranie priestorov budov, ktorú nedávno dosiahli medziinštitucionálne pracovne skupiny zriadene v Bruseli a Luxemburgu. Rada žiada inštitúcie, aby preskúmali možnosti ďalšej medziinštitucionálnej spolupráce, medzi ktoré by mohlo patriť spoločne využívanie priestorov, ich spoločne riadenie, ako aj priestor na zriadenie potenciálneho medziinštitucionálneho úradu pre budovy.

Rada vyzýva inštitúcie, aby vytvorili dlhodobé stratégie týkajúce sa budov a vychádzajúce z realistických odhadov budúcich počtov zamestnancov, ktorými by sa zaistila potrebná pružnosť prostredníctvom zabezpečenia rovnováhy medzi vlastnými a prenajatými budovami, a to s cieľom v čo najväčšej miere zabrániť prijímaniu rozhodnutí o budovách spôsobom ad hoc. Takisto žiada inštitúcie, aby využívali dostupne priestory čo najefektívnejšie a prijali všetky možne opatrenia v rámci vnútornej racionalizácie. Rada víta doterajšiu prácu inštitúcií v súvislosti s alternatívnymi metódami financovania a očakáva nadchádzajúcu správu Komisie.

Rada pripisuje veľký význam tomu, aby čo najskôr získala informácie, ktoré sa vyžadujú v príslušných ustanoveniach nariadenia o rozpočtových pravidlách. Medzi tieto informácie by mali patriť dôkladné posúdenia potrieb a komplexne analýzy pomeru nákladov a prínosov, rôzne alternatívy súvisiace s možnosťou prenajať alebo kúpiť a alternatívne možnosti financovania, ako aj zohľadnenie všetkých nákladov na financovanie. Uvedené informácie by sa mali obom zložkám rozpočtového organu poskytnúť v dostatočnom predstihu pred termínom prijatia rozhodnutí, aby mohli prijať svoje stanoviska bez časového tlaku.

Okrem toho Rada opätovne zdôrazňuje svoju výzvu určenú generálnym tajomníkom inštitúcií, aby informácie poskytli pred predložením predbežného návrhu rozpočtu. Zatiaľ čo si uvedomuje, že každá inštitúcia ma svoje špecifika a ďalšie špecifika charakterizujú každý jeden projekt, Rada žiada inštitúcie, aby pokračovali v snahe o harmonizáciu týchto informácií prostredníctvom spoločných definícií a ukazovateľov, ktoré by umožnili porovnať priestory budov a náklady na budovy medzi rôznymi inštitúciami, a to i prostredníctvom spoločného chápania metódy výpočtu ročných nákladov na vlastný majetok počas celého obdobia ich využívania.

Rada nabáda inštitúcie, aby vždy, keď je to možne a dosiahnuteľne s pridelenými zdrojmi, pokračovali v opatreniach týkajúcich sa energetickej hospodárnosti a ekologickosti svojich budov a aby tieto opatrenia zintenzívnili, a to vrátane certifikácie podľa medzinárodných noriem.

Rada berie na vedomie vynikajúcu spoluprácu medzi inštitúciami a štátnou správou ich hostiteľských členských štátov, keďže tato spolupráca významnou mierou prispieva k riadnemu hospodáreniu v súvislosti s budovami.

Rada pripomína, že jej pripomienky sa týkajú rovnako aj špecifickej situácie výkonných agentúr a v uplatniteľných prípadoch i decentralizovaných agentúr.“

JEDNOSTRANNÉ VYHLÁSENIE, KTORÉ SA MÁ VLOŽIŤ DO ZÁPISNICE RADY

„V súvislosti s prijatím pozície Rady k návrhu rozpočtu na rok 2010 a vzhľadom na konania prebiehajúce pred Sudom prvého stupňa Nemecko vyhlasuje, že program Potravinová pomoc pre najodkázanejšie osoby v Európskej únii sa musí vykonávať v súlade s pravom Spoločenstva. Nemecko jasne vyjadruje svoj názor, že nákupy na trhu by sa v tomto programe nemali využívať. Tento program sa musí vykonávať pri zohľadnení konaní prebiehajúcich pred Sudom prvého stupňa.“

ANNEX 2

European Parliament declarations issued during the Conciliation of the First reading of the budgetary procedure 2010

Implementation of the 2009 Budget (Budget Forecast Alert)

The European Parliament is concerned about the situation of implementation of the 2009 Budget as described in the most recent Budget Forecast alert, in particular commitments under headings 3a and 3b and payments under headings 1a, 3a, 3b and 5. It stresses the importance of progressing according to the implementing schedule foreseen in the PDB.

The European Parliament asks the Commission to present by 31 August 2009 a report providing more detailed information concerning the reasons (structural, organisational, managerial, procedural) of the delays registered in the implementation of each programme or policy area concerned.

The European Parliament also requests to the Commission to provide justifications for each programme or policy area where implementation diverts from the decisions taken by the budgetary authority in the 2009 Budget.

The simplification and a more targeted use of Structural funds in the context of the economic crisis

The European Parliament recalls the joint declarations of the three institutions on the implementation of the Cohesion policy of November 2008 and April 2009 and underlines the necessity to continue the efforts for accelerating the implementation of structural and cohesion funds. It considers that the progress made in the simplification of assessment, approval and management procedures has been insufficient, which is demonstrated in the low approval rate of Management and Control Systems (MCSs) and Major Projects (MPs). It urges the Commission to continue its efforts to simplify implementing procedures in close cooperation with Member States and in particular, to speed up the approval of MCSs and MPs, and thus accelerate payments while respecting the N+2 rule.

The EP believes that all opportunities provided by the use of Structural Funds including the adaptation or revision of the operational programs could be mobilised for more targeted actions that facilitate overcoming the effects of the economic crisis, particularly those which support growth and competitiveness and limit job losses, and invites Member States to use this possibility. Calls on the Commission to encourage and enable by means of efficient and fast procedures the use of all measures foreseen by the Structural Funds regulations aimed at supporting growth and employment. Moreover EP recalls the importance of full and efficient use of the available appropriations.

Payment appropriations

"The European Parliament asks the Commission to submit an amending budget if the appropriations entered in the 2010 budget are insufficient to cover expenditure under a specific heading, where necessary."

Heading 4

The European Parliament notes the Commission's intention to present a letter of amendment to the 2010 PDB covering, at a later stage, additional needs in the field of external actions, especially the priorities covered by previous letters of amendment and those referred to in the European Council conclusions of June 2009. The European Parliament recalls that, during the budget conciliation procedure on 21 November 2008, the Commission committed itself to present an assessment of the situation within heading 4 accompanied, if necessary, by relevant proposals. It expects the Commission to accompany the Amending Letter by a multiannual assessment of the needs in this area.

(1) Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42. (2) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (4) Prijaté texty, P7_TA-PROV(2009)0095. (5)    Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26.

PRACOVNÝ DOKUMENT Č. 1 o ozpočte na rok 2010: súvislosti, pracovný postup a Kalendár

I.         Súvislosti rozpočtového postupu na rok 2010

1.  Na začiatku druhého polstoročia Európskej únie žijú jej občania v obavách a neistote. Súčasné problémy hospodárskej krízy, dodávok energie, zmeny klímy, nelegálneho prisťahovalectva, zločinu a terorizmu ukazujú, že EÚ musí poskytovať jasnú a odhodlanú pomoc: chceli by sme dodať európskym občanom viac ochrany a bezpečia.

2.  Spoločné výdavky Európskej únie sa musia zamerať v najväčšom možnom rozsahu na tie oblasti, kde prostriedky prinesú viac ochrany a bezpečia a budú sa môcť účinnejšie využiť.

3.  Európsky parlament a Rada, dve zložky rozpočtového orgánu, sa každoročne zapájajú do dlhých a ostrých rozpráv o úrovni platobných rozpočtových prostriedkov rozpočtu EÚ. Európsky parlament dosiahol určitý rast v súvislosti s touto úrovňou, nedošlo však k efektívnemu využívaniu, hlavne pre nedostatok implementačných kapacít v členských štátoch, čím sa zároveň zmarilo úsilie Európskeho parlamentu a klesla jeho autorita v očiach verejnosti. Napriek problematickému plneniu týchto „osobitných prostriedkov“ spravodajca konštatuje, že v porovnaní s viacerými cieľmi Európskej únie sú spoločné ciele stále podfinancované. Existuje potreba zamerať sa na tie oblasti, ktoré naozaj potrebujú dodatočné finančné zdroje, a zároveň pomôcť posilniť európske hospodárstvo a komfort európskych občanov.

4.  V období globálnej finančnej a hospodárskej krízy, keď členské štáty reagujú svojimi vlastnými pomocnými opatreniami, je úlohou Európskeho parlamentu zdôrazniť, že Európska únia má dôležité a dlhodobé prevádzkové nástroje na podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj na podporu súdržnosti. Bola by to zlá správa, ak by sa tieto nástroje, ktoré tiež tvoria solidaritu medzi členskými štátmi, zatienili vnútroštátnymi riešeniami.

5.  Nedávne globálne problémy ukázali, že EÚ nie je schopná rýchlo reagovať. EÚ zároveň bojuje s týmito problémami a zatiaľ reagovala prostredníctvom riešení ako plán hospodárskej obnovy, potravinový nástroj, fond na prispôsobenie sa globalizácii alebo dokonca fond solidarity.

6.  Európsky parlament musí konať v rámci inštitucionálnej a právnej neistoty v rozpočtovom postupe na rok 2010. Voľby v roku 2009, nová Komisia, ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy, preskúmanie VFR na roky 2007 – 2013 v polovici obdobia – to všetko sú osobitné výzvy.

7.  Situácia je zložitá, no môžeme stavať na práci spravodajcov z prvých rokov finančného obdobia 2007 – 2013. James Elles, Kyösti Virrankoski a Jutta Haug cítili osobitnú zodpovednosť za využívanie rozpočtových prostriedkov ako nástroja na vytváranie hodnôt (účelné využívanie prostriedkov, rozpočet zameraný na výsledky). Spravodajca by rád pokračoval v práci uskutočnenej týmito výnimočnými osobnosťami.

8.  Musíme zintenzívniť kroky tým smerom, že zvýšime hlavne tie rozpočtové riadky, v ktorých účelne využijeme prostriedky EÚ, a prípadne znížime tie rozpočtové prostriedky, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu alebo výsledky.

II.       Ročná politická stratégia – nástroj riadenia

9.  Európska komisia v roku 2000 uznala potrebu, aby sa riadenie užšie zameralo na výsledky, a rozhodla sa prejsť na koncepciu riadenia založeného na činnostiach (ABM). Komisia v tomto zmysle rozdelila svoju prácu na súbor politicky významných „činností“. Tak ako to Parlament požadoval, zavedením ABM sa „činnosti“ stali ústredným prvkom riadenia. V súvislosti s týmito činnosťami sa stanovujú priority, definujú ciele, vyčleňujú a riadia zdroje, monitorujú sa výsledky a podávajú správy.

10.  Práca Komisie sa plánuje a vykazuje v ročnom strategickom plánovacom, programovacom a vykazovacom cykle.

11.  V prípade rozpočtového roku 2010 sa cyklus začal v novembri/decembri 2008 (rok n – 2) politicky orientovanou rozpravou. Na základe následných návrhov zo strany útvarov Komisia momentálne rozhoduje o svojej ročnej politickej stratégii (APS), ktorá vymedzuje politické priority na rok 2010 a orientačne uvádza vyčlenené ľudské a finančné zdroje. Ročná stratégia, ktorú má Komisia prijať 18. alebo 25. februára 2009, poskytuje rámec pre predbežný návrh rozpočtu (PNR) a pre ročný pracovný program Komisie. Z hľadiska rozpočtu je dôležité, že jeden z cieľov APS(1) je umožniť prijatie rozpočtového rámca, v ktorom sa určeným iniciatívam priradia potrebné zdroje.

12.  Predseda Komisie predkladá APS Európskemu parlamentu a Rade. Tieto tri inštitúcie sa potom zapoja do štruktúrovaného dialógu a každý Komisár vedie diskusiu s príslušným parlamentným výborom. Výsledkom tohto dialógu je súhrnný dokument, ktorý sa použije na prípravu pracovného programu Komisie na nasledujúci rok. Pracovný program Komisie pretransformuje politickú stratégiu do konkrétneho akčného plánu a do súboru cieľov(2).

13.  Komisia po zohľadnení viacročného finančného rámca a APS potom pripraví PNR a koncom apríla alebo začiatkom mája ho predloží Rade („najneskôr do 1. septembra“ podľa článku 272 ods. 3 zmluvy).

14.  APS definuje rámec a usmernenia pre rozpočtový cyklus, ako aj pre legislatívny cyklus. Po prijatí stratégie sa na jednej strane spúšťa cyklus rozpočtového postupu (začína sa s prípravou predbežného návrhu rozpočtu) a na druhej strane sa začína medziinštitucionálny dialóg (medzi Parlamentom a Radou)(3).

15.  Výbor pre rozpočet aktívne podporuje priority stanovené v Parlamente, a preto spravodajca uprednostňuje po prvé, aby Výbor pre rozpočet navrhol rozpočtové priority na rok 2010, a po druhé, dostatočne včasné schválenie tohto dokumentu pred PNR, aby tento dokument mohol účinne prispievať k vytváraniu a konkretizácii priorít.

III. Procedurálne aspekty a kalendár

16.  Podľa rozhodnutia konferencie predsedov vychádzajúceho z návrhov pracovnej skupiny pre parlamentnú reformu(4) sa stanovilo, že strategická diskusia sa uskutoční po tom, čo Komisia predloží ročnú politickú stratégiu, ktorá sa má prijať vo februári.

17.  Túto diskusiu posilnili dve uznesenia. Jedno uznesenie politických skupín o ročnej politickej stratégii Komisie a jedno uznesenie o usmerneniach pre rozpočet na rok 2010 pripravené Výborom pre rozpočet.

· Možný kalendár pre uznesenie o usmerneniach pre rozpočet na rok 2010 by mohol byť:

· 10./11. februára: predloženie návrhu správy, po ktorom sa stanový termín na predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

· 23./24. februára: hlasovanie o návrhu správy vo výbore.

· Prijatie uznesenia na 1. plenárnej schôdzi v marci (prípadne na 2. plenárnej schôdzi v marci).

18.  Spravodajca by rád zdôraznil osobitný prínos, ktorým prispieva EP prostredníctvom svojich rozpočtových právomocí a ich včasného uskutočňovania. Uznesenie by sa malo prijať najlepšie na 1. plenárnej schôdzi v marci , aby sa zabezpečili optimálne vstupné informácie pre PNR predkladaný Komisiou, ktorého prijatie je naplánované na 29. apríla.

19.  Kvôli volebnému obdobiu nebude možnosť o uznesení hlasovať v pléne, ktoré komentuje PNR a načrtáva mandát delegácie EP na júlový zmierovací postup. V minulosti, najmä počas volebných rokov, sa o mandátovej správe týkajúcej sa rozpočtového zmierovacieho postupu pred prvým čítaním Rady hlasovalo len vo Výbore pre rozpočet, a nie v pléne.

IV. Pracovný postup

20.  V posledných rokoch kládol Výbor pre rozpočet osobitný dôraz na pokračujúcu a konštruktívnu spoluprácu s výbormi s cieľom zohľadniť ich priority pre nasledujúci ročný rozpočtový postup. Špecializované výbory EP už dostali list, v ktorom sa od nich žiada, aby vymenovali svojich rozpočtových spravodajcov a aby predtým, než Komisia predloží ročnú politickú stratégiu, uskutočňovali pravidelné schôdze, pričom prvá sa navrhuje na začiatok februára.

21.  Táto spolupráca sa tento rok bude ďalej formalizovať, pretože konferencia predsedov dňa 18. septembra 2008(5) rozhodla, že každý parlamentný výbor musí nominovať spravodajcu pre rozpočet a legislatívne plánovanie na začiatku roka a konferencia predsedov výborov by mala zriadiť pracovnú skupinu takýchto spravodajcov, aby sa identifikovali prepojenia medzi rozpočtovými a legislatívnymi prioritami v rámci cyklov ročného rozpočtu a legislatívneho plánovania.

V. Priority na rok 2010

22.  Spravodajca vyzýva poslancov, aby prispeli k rozprave vo výbore a tak začali formovať priority, ktoré by sa mali zakomponovať to budúcoročného rozpočtu EÚ. Mnohé otázky, ktoré sa už riešili v rozpočte na rok 2009, sa dovedú do konca a ďalej rozvinú v rozpočte na rok 2010 a tiež sa budú riešiť nové otázky:

· „Ochrana a bezpečnosť európskych občanov“, čo zahŕňa mnohé aspekty poskytujúce odpoveď na všetky obavy a neistoty občanov EÚ.

· Štrukturálne fondy: zjednodušenie a urýchlenie implementácie ako nadväzné opatrenie k vyhláseniu dosiahnutému na zmierovacom zasadnutí dňa 21. novembra 2008.

· „Nástroje finančného plánovania“ – dostupné rezervy – preskúmanie v polovici obdobia

· Súčasný stav a nové potreby v súvislosti s vonkajšími akciami EÚ.

· Preskúmanie personálnych potrieb Komisie a jej politiky v oblasti budov.

23.  Vyššie uvedené oblasti záujmu vytvárajú predbežný zoznam pracovných dokumentov, ktoré sú dodatočné k „procedurálnym“ dokumentom v súvislosti s PNR, NR a agentúrami, ktoré umožnia hlbšie preskúmanie a diskusiu.

PRACOVNÝ DOKUMENT č. 2 o nástrojoch bezpečnosti pre občanov Európy

I. Úvod

Dlhé roky bola Európa považovaná za pokojné, stabilné miesto vo svete, čo vo veľkej miere potvrdzovali všetky globálne mocnosti. Avšak, postupom času sa nebude možné vyhnúť tomu, že túto stabilitu a prosperitu zatienia problémy, ako napríklad zmena klímy a globalizácia, organizovaná cezhraničná trestná činnosť a terorizmus. Okrem týchto výziev nedávna finančná kríza priniesla so sebou ešte viac pochybností do každodenného života občanov Európy. Európania čoraz viac pociťujú dôsledky týchto problémov a preto neprekvapuje skutočnosť, že nasledujúce otázky znepokojujú našich občanov.

· Budem mať ešte na budúci rok prácu?

· Budem mať ešte k dispozícii úspory na svojom bankovom účte?

· Budem schopný na budúcu zimu vykúriť svoj dom?

· Budú penzijné práva, ktoré som nadobudol, v bezpečí?

Európska únia je schopná dokázať svojim občanom, že dokáže poskytnúť odpovede na tieto otázky a že tieto problémy je možné riešiť na úrovni Spoločenstva. Takýmto spôsobom bude odkaz pre občanov jasný: Jednotlivec je slabý na to, aby riešil globálne problémy. Oplatí sa spolupracovať.

Avšak, aby bolo možné konať efektívne a dosahovať očakávané výsledky, EÚ musí nájsť a využívať vhodné akčné opatrenia a nástroje a musí prekonať existujúce prekážky. Podstatou je prepracovanie v súčasnosti existujúceho strnulého rozpočtového systému, kedy naliehavé otázky nie je možné dostatočne rýchlo zodpovedať, a prekonať limit dostupného, malého počtu finančných nástrojov, ktoré v súčasnosti predstavujú len 1 % HND Európy. Tieto kroky vpred sú nevyhnutné k tomu, aby sa Európa opäť stala miestom pokoja, stability a prosperity.

II. Bezpečnosť pre občanov Európy

Európska integrácia je jedným z najväčších úspechov v histórii nášho kontinentu. Nepriniesla len mier, slobodu a stabilitu, ale aj obdobie bezprecedentnej prosperity. V minulosti potreba mieru spojila národy Európy. Avšak, v dnešnej dobe počet problémov, ktoré majú priamy dopad na životy našich občanov – súčasná finančná kríza, boj proti zmene klímy, naša starnúca spoločnosť a tiež terorizmus a organizovaná trestná činnosť – si vyžaduje užšiu spoluprácu na európskej úrovni a silnú a stabilnú Európu vo svete.

Tento pracovný dokument sa zakladá na „Usmerneniach pre rozpočtový postup na rok 2010“1, o ktorých sa nedávno hlasovalo a kladie si za cieľ vyzdvihnúť tie rozpočtové položky EÚ, ktoré sú identifikované ako „kľúčové položky“ interpretujúce tieto úsilia. Do určitých podrobností sú uvedené v prílohe k tomuto pracovnému dokumentu. Prostredníctvom tejto prílohy je možné sledovať konečné percento implementácie od roku 2007, vrátane jej dôsledkov, dopadajúcich na finančné programovanie zo strany Komisie k 30. januáru 2009.

1. Reagovanie na globálnu finančnú a hospodársku krízu

Najnovšie globálne výzvy ukázali, že EÚ nie je schopná rýchlo konať. Snaží sa na tieto výzvy odpovedať a doteraz prišla s riešeniami, ako napríklad „potravinové nástroje“, Fond na prispôsobenie sa globalizácii a Fond solidarity. O týchto programoch sa rozhodlo po zdĺhavých a časovo náročných rozpravách v Rade, zatiaľ čo Európsky parlament neustále naliehal na členské štáty, aby urýchlili svoje rozhodovacie procesy a hľadanie kompromisov. Okrem toho, prevody finančnej pomoci z Fondu na prispôsobenie sa globalizácii a z Fondu solidarity regiónom v núdzi sú tiež pomalé z dôvodu zbytočných administratívnych a procedurálnych bremien.

Členské štáty nedávno na tieto problémy odpovedali, ale schopnosť konať na európskej úrovni je ešte stále potrebné dokázať, ako ukázal prípad plánu na oživenie hospodárstva, ktorý bol po dlhé mesiace zablokovaný.

Európska únia má v rámci svojho rozpočtu dôležité a dlho používané nástroje na podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest spolu s kohéziou. Programy vo výdavkovej kapitole 1a a 1b majú za cieľ stimulovať hospodársky rast a môžu pomôcť prekonať nebezpečenstvo straty pracovných miest, podporovať vytváranie pracovných miest a podporovať malé a stredné podniky (MSP). Avšak, váš spravodajca má obavy o tom, že súčasné rozpätie podľa výdavkovej kapitoly 1a, odhadované na 111 599 000 EUR, neumožňuje primerane riešiť účinky hospodárskej krízy.

CIP podnikanie a inovácia, Európsky sociálny fond, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj sú nanajvýš dôležité.

a) Lisabonské ciele

Spolu s vypracovaním Lisabonskej agendy v roku 2000 si EÚ stanovila strategický cieľ vytvorenia konkurenčnej, inovačnej a znalostnej európskej ekonomiky, schopnej udržateľného hospodárskeho rastu s viacerými a lepšími pracovnými miestami a s rozsiahlejšou sociálnou súdržnosťou do roku 2010. Rozpočtový postup na rok 2010 je určite príležitosťou na dosiahnutie rovnováhy.

Hoci dôležité časti Lisabonskej agendy jasne obsahujú rozhodnutia, ktoré sú legislatívneho a nie rozpočtového charakteru, a financovanie na úrovni EÚ dopĺňa vnútroštátne financovanie, rozpočet Spoločenstva môže významne prispieť ku kľúčovým oblastiam, akými sú výskum a inovácia, inovačné opatrenia pre MSP a celoživotné vzdelávanie. V tejto súvislosti váš spravodajca pripomína, že výdavková kapitola 1A je hlavnou súčasťou príspevku Spoločenstva úsiliu, ktoré Európa v tejto oblasti vynakladá. 7. rámcový program pre výskum a vývoj a program CIP (položka 01 04 04 – pozri prílohu) je potrebné vidieť v rámci rozpočtového postupu.

b) Politika súdržnosti a obnova hospodárstva

Hoci opatrenia, ktoré navrhovala Komisia, boli dlhé miesiace v Rade zablokované, je dôležité vyzdvihnúť zámery Komisie: plán obnovy hospodárstva a následné opatrenia obsahujú príspevok Spoločenstva, odhadovaný na 30 miliárd EUR, ktorý bude rozdelený nasledovne: 5 miliárd EUR pre energetické prepojenia a vysokorýchlostný internet prostredníctvom prepracovania viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2007 – 2013, preddavky na základe štrukturálnych a kohéznych fondov, udeľovanie finančných prostriedkov na začiatku rozpočtového obdobia týkajúce sa EPFRV (1,5 miliardy), iniciatívy v oblasti výskumu a inovácie, akými sú európska iniciatíva pre ekologické automobily, iniciatíva továrne budúcnosti a iniciatíva energeticky úsporné budovy, zvýšenie predfinancovania najpokrokovejších tanseurópskych dopravných projektov a tiež pre iniciatívy v prospech MSP alebo programu Spoločenstva pre inováciu (CIP).

EP by mal preskúmať rozvoj ako na národnej úrovni, tak aj na úrovni EÚ, a mal by sa zamerať na podporovanie rôznych akcií, aby zdroje neboli rozložené príliš tenko. Komisia musí v tejto súvislosti prevziať svoju zodpovednosť a vo svojom PNR musí jasne uviesť, aké rozhodnutia boli vykonané a na akom základe.

S finančným krytím vo výške viac než 347 miliárd EUR na obdobie rokov 2007 – 2013 poskytuje politika súdržnosti značnú podporu pre verejné investície zo strany členských štátov a regiónov. Avšak, existuje riziko, že tlak na štátne rozpočty spomalí mieru plánovaných investícií. Aby bolo možné okamžite podporiť hospodárstvo, plán Komisie na obnovu hospodárstva navrhuje urýchliť využívanie štrukturálnych fondov a zvýšiť predfinancovanie programov, aby na začiatku roka 2009 bolo dostupných 4,5 miliardy EUR. Je zaujímavé si všimnúť, že Komisia sa zaviazala navrhnúť viacero iných opatrení, ktoré majú urýchliť realizáciu hlavných investičných projektov, uľahčiť využívanie fondov finančného inžinierstva, zjednodušiť zaobchádzanie s preddavkami, ktoré sú vyplácané príjemcom, a rozšíriť možnosti opodstatnených výdavkov na základe paušálnych nákladov pre všetky fondy. Uvidíme, ako bude možné toto zosúladiť s právnymi požiadavkami finančného nariadenia a s právnym základom pre štrukturálne fondy. Počas zmierovania v roku 2008 (rozpočet na rok 2009) sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na spoločnom vyhlásení, ktoré znovu potvrdzuje dôležitosť súdržnosti a konzistencie v oblasti rozvojovej pomoci, predovšetkým s ohľadom na využívanie fondov.(6)

Európska investičná banka tiež zohráva veľmi dôležitú úlohu, nakoľko súdržnosť a konvergencia sú jedným zo šiestich prioritných cieľov jej úverovej činnosti, ako je to uvedené v jej podnikateľskom zámere. V súčasnom období prísnych úverových podmienok sú finančné operácie a spoločná spolupráca EIB veľmi dôležité pre verejný a súkromný sektor. Napríklad, financovanie MSP je v rámci EÚ nadmieru dôležité. Takéto financovanie je v regiónoch, susediacich s EÚ, značne priškrtené.

Zodpovednosť za kvalitatívne aspekty a aspekty pomeru nákladov a zisku vo vzťahu k výdavkom nesie rozpočtový orgán. Len silný právny rámec dokáže zabezpečiť právnu istotu a rozpočet pre výsledky pre občanov. Preto Komisia musí predložiť návrh na nasledujúce pravidelné prepracovanie finančného nariadenia na obdobie roka 2009, vrátane návrhov na skutočné zjednodušenie. Komisia musí tiež vystupňovať tlak na Radu, aby vypracovala a zlepšila zákonné pracovné podmienky v boji OLAF-u proti podvodom s ohľadom na návrhy Parlamentu.(7)

2.        Zabezpečenie energetickej bezpečnosti a bezpečnosti dopravy

Váš spravodajca pripomína, že Spoločenstvo by malo prispievať k vytvoreniu a rozvoju transeurópskych sietí v oblasti dopravnej, telekomunikačnej a energetickej infraštruktúry (článok 154 TEC – Transatlantickej hospodárskej rady). Nedávna plynová kríza nám pripomenula, že bezpečnosť dodávok energií nie je možné pokladať za samozrejmosť. Európska únia je extrémne závislá na svojich externých dodávkach energií, s dovozom, ktorý v súčasnosti predstavuje v priemere 54 % jej dopytu (v niektorých krajinách aj viac než 90 %). Ak súčasné trendy budú pokračovať, toto číslo môže do roku 2030 vzrásť na 70 %. 77 % dopytu EÚ po rope a 51 % dopytu po plyne je krytých dovozom a dôjde k zvýšenému dopytu zo strany tretích krajín, ktoré budú bojovať o energetické zdroje, ktoré požadujú členské štáty EÚ. Zároveň sa predpokladá, že za obdobie od roku 1990 do roku 2020 spotreba energií zo strany EÚ vzrastie o 22 %. Okrem toho, zvyšujúce sa ceny energií majú priamy a dôležitý dopad na konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Z pohľadu týchto výziev bude potrebné prehodnotiť relevantnosť jadrovej energie.

Váš spravodajca podčiarkuje, že nedostatok alternatívnych (obnoviteľných) zdrojov energie, alternatívnych ciest prepravy energií, skladovacích kapacít energetických zdrojov a prepojenie ohľadom prepravy energií medzi členskými štátmi škodí energetickej nezávislosti Európy a blahobytu jej ľudí; preto by Únia mala byť lepšie pripravená na časy nedostatku energií, ako to vyjadril EP vo svojej správe o rozpočtových usmerneniach na rok 2010.

Ako súčasť plánu obnovy EÚ Európska komisia tiež predložila sprievodné návrhy na investovanie do kľúčových energetických, infraštrukturálnych projektov. Tieto by zabezpečili strategické ciele, napríklad energetickú bezpečnosť.

Návrh Komisie investovať do transeurópskych energetických prepojení, ktorý bol dlhé mesiace pozdržaný z dôvodu nemožnosti dosiahnuť dohodu s Radou, v protiklade k ochote Európskej rady, ako to bolo vyjadrené v decembri 2008.

Okrem toho, Európske spoločenstvo podniklo legislatívne kroky ohľadom niekoľkých energetických otázok, ako napríklad, využívania biopalív, podporovanie obnoviteľných zdrojov energií, opatrenia na riadenie dopytu, lepšia energetická efektívnosť a liberalizácia energetických trhov. Avšak, členské štáty ešte nedokončili zavádzanie mnohých z týchto opatrení.

Súčasný energetický program „Inteligentná energia – Európa“, ktorý je súčasťou programu CIP Európskej únie je nástrojom EÚ na financovanie akcie zameranej na zlepšenie týchto trhových podmienok s cieľom využiť mnoho nevyskúšaných príležitostí spojených s úsporou energie a na podporovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie a na prechod na energeticky inteligentnejšiu Európu. Má za cieľ prispieť k dosiahnutiu 3 hlavných cieľov európskej energetickej politiky: bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a ochrana životného prostredia.

Ku koncu marca 2009 Komisia zverejní výzvu na predkladanie návrhov vo výške 500 miliónov EUR na projekty transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Toto sprístupní existujúce finančné prostriedky, ktoré by boli prerozdelené do strednodobej správy o viacročnom programe TEN-T v roku 2010.

3.        Posilňovanie vnútornej bezpečnosti

Výdavková kapitola 3a sa za posledné roky značne navýšila a tento trend by mal aj naďalej pokračovať, ako to predpovedá VFR. Toto je predovšetkým očividné v oblastiach, ktoré sa priamo zaoberajú otázkami ako prisťahovalectvo alebo boj proti terorizmu a organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti.

Vskutku, podľa finančného programovania do 30. januára 2009, by sa výdavková kapitola 3a mala značne zvýšiť z 863 095 milióna EUR v roku 2009 na 1 009 milióna EUR v roku 2010 (viac než 15 %). Údaje, týkajúce sa plnenia rozpočtu na rok 2008 (88 % v záväzkoch a 86 % v platbách), ukazujú, že rozpočtový orgán musí veľmi pozorne monitorovať výdavky v tejto oblasti.

Predpokladá sa, že Fond pre vonkajšie hranice sa navýši o 22 miliónov EUR, z 185,5 mil. EUR na 207,5 mil. EUR (po zvýšení o 16 miliónov z roku 2008 na rok 2009).

Medzitým Komisia predložila návrh na vytvorenie novej agentúry v tejto oblasti, Európsky podporný úrad pre azyl.(8) Je potrebné sa dôsledne venovať finančným dopadom tejto novej agentúry, najmä čo sa týka aplikácie článku 47 Medziinštitucionálnej dohody. Tiež je potrebné zdôrazniť, že vytvorenie novej agentúry bude tiež znamenať zníženie krytia Európskeho fondu pre utečencov. Ďalšou otázkou na zamyslenie je, ako tento návrh spadá do rámca súčasného odzrkadľovania budúcnosti centralizovaných agentúr a predovšetkým práce Medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre agentúry, ktorá bola nedávno vytvorená.

Na druhej strane Parlament potrebuje dostávať jasné informácie o predpokladanom vývoji systému EURODAC, VIS a predovšetkým SIS II. Pokiaľ ide o finančné programovanie od roku 2010, Komisia uvádza, že programovanie, uvedené v článku 18 02 05, sa týka článkov 18 02 04, 18 02 05 a 18 03 11, zahrňujúc finančné programovanie týchto troch nástrojov do jedného rozpočtového článku (18 02 05). Parlament musí o tomto získať podrobné informácie.

Tiež je potrebné podrobnejšie vysvetliť poznámku v oznámení RPS(9): Komisia spomína „zníženie o 30 mil. EUR z dôvodu nedostatku právnych nástrojov, umožňujúcich spustiť niekoľko mechanizmov, týkajúcich sa kontroly na vonkajších hraniciach (vstup - výstup, systémy registrovaných cestujúcich)“, nakoľko toto nie je výsledkom finančného programovania.

Finančné programovanie z 30. januára 2009 tiež vykazuje veľké rozdiely vo vývoji výdavkov na každý z troch hlavných programov tejto položky: zatiaľ čo

- „Solidarita a riadenie migračných tokov“ sa zvýši o približne 7,6 %, zo 620,572 mil. na 667,9 mil. (vonkajšie hranice, vízová politika a voľný pohyb ľudí sa zvýši skoro o 10 %, z 338,475 na 372,5 a migračné toky – spoločná imigračná a azylová politika sa zvýšia približne o 4,7 %) a

- „Bezpečnosť a ochrana osôb“ svoje krytie viac než zdvojnásobí (z 99,370 mil. na 196,900 mil.), hlavne z dôvodu transformácie EUROPOL-u v agentúre Spoločenstva a zvýšenie skoro o 20 % v prevencii a v boji proti trestnej činnosti,

- „Základné práva a spravodlivosť“ zaznamenajú zníženie približne o 1,5 % (u 134,118 mil. na 132,118 mil.), hlavne z dôvodu zníženia v kapitole Trestná justícia.

Komisia značne znížila finančný nástroj civilnej ochrany (výdavková kapitola 3 B - položka 07 04 01) z roku 2008 v porovnaní s rokom 2009 (z 20 mil. EUR na 18,5 mil. EUR) a len zásah EP (ktorým sa obnovila výška PNR) pomohol zastaviť ďalšie redukcie zo strany Rady

EP bude musieť v plnej miere preveriť dôvody takejto disproporcie.

4.        Ochrana životného prostredia a boj proti zmene klímy

Klíma predstavuje malú časť súčasného VFR na obdobie rokov 2007 - 2013. Napríklad, na výskum zameraný na bezjadrovú energiu sa predpokladá vyčleniť 2,35 mld. EUR a na jadrový výskum 2,75 mld. EUR na roky 2007 - 2011. Existuje tiež malý záväzok ohľadom klímy v štrukturálnych fondoch, kohéznych fondoch a vo fondoch SPP. Pokiaľ ide o obdobie rokov 2000 - 2006, odhady ukazujú, že približne 13 % zo štrukturálnych, kohéznych fondov bolo použitých na investície do ochrany životného prostredia.

Globálne finančné požiadavky podľa najnovšej štúdie CEPS(10) sa odhadujú na 0,6 % a 1,6 % svetového HDP alebo približne 230 mld. EUR až 614 mld. EUR ročne (na základe globálneho HDP za rok 2006).

Náklady EÚ na úrovni 27 členských štátov by mohli, podľa odhadov autorov štúdie CEPS, dosiahnuť 60 mld. EUR za rok.

Tiež stojí za to pripomenúť, že EIB taktiež aktívne podporuje projekty, zamerané na boj proti zmene klímy a na posilnenie obnoviteľných zdrojov energií.

Na strane príjmov sa zdá, že EU-ETS (Systém EÚ na obchodovanie s emisiami) sa spomína medzi zdrojmi, ktoré majú v blízkej budúcnosti potenciál generovať značné príjmy do rozpočtu. V rámci rozpočtu neexistuje žiadne vhodné členenie a zosúladenie otázok, ktoré sa v tomto momente týkajú energií, zmeny klímy a zahraničnej politiky. Okrem akcií, ktoré sú zahrnuté do hlavy 07 – Životné prostredie, existujú nasledujúce rozpočtové položky spojené so „zmenou klímy“ v rozpočte na rok 2009: výdavková kapitola 2: 07 03 12 – Problematika zmeny klímy (nová rozpočtová položka) s rozpočtovými prostriedkami vo výške 20 mil. EUR zaúčtovaných do rezervy, 07 03 16 – Pilotný projekt — Rozvoj preventívnych činností zameraných na zastavenie rozširovania púští v Európe s rozpočtovými prostriedkami vo výške 1 mil. EUR v rámci ViRP a VRP, 07 03 17 – Prípravná akcia – Klíma Karpatskej kotliny s rozpočtovými prostriedkami vo výške 2,5 mil. EUR v ViRP a VRP. 17 03 09 – Komplexný výskum o zdraví, životnom prostredí, doprave a zmene klímy (HETC) – Zlepšenie kvality vnútorného a vonkajšieho ovzdušia s rozpočtovými prostriedkami vo výške 4 mil. EUR v ViRP a VRP na rok 2009.

Vo výdavkovej kapitole 1a: Kapitola 08 06 – Spolupráca – Životné prostredie (vrátane zmeny klímy) s 216 303 000 EUR.

III. Závery

Globálne výzvy neboli od založenia Európskej únie nikdy tak veľké ako dnes – finančná kríza, kríza dodávky energie, zmena klímy, zvyšujúce sa ilegálne prisťahovalectvo, trestná činnosť a terorizmus. Avšak, zdá sa, že zdroje vo viacročnom finančnom rámci, vyčlenené na riešenie týchto problémov, sú nedostatočné.

Váš spravodajca je toho názoru, že kvalitatívna hodnota peňazí by mala byť jedným z nástrojov na vykompenzovanie absencie kvantity v rámci rozpočtových prostriedkov. Rozpočet Európskej únie je financovaný európskymi daňovými poplatníkmi s cieľom financovať činnosti, ktoré majú priniesť európsku daň z pridanej hodnoty, a ktoré sú v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a solidarity. Na základe prísneho VFR s malým priestorom pre nové činnosti nadišiel čas, aby sme sa zamerali na kvalitu európskych výdavkov. Kritériá na meranie kvality výdavkov, ktoré boli stanovené predovšetkým počas rozpočtového postupu v roku 2007 (spravodajcom Jamesom Ellesom) ešte stále platia:

- dosiahla daná politika ciele, stanovené rozpočtovým orgánom?

- aké je posúdenie vplyvu v porovnaní s kvalitou predmetného financovania?

- aká časť financovania je určená na administratívne výdavky a aká časť na prevádzkové výdavky?

- boli ľudské a finančné zdroje využívané efektívne?

- aká je európska pridaná hodnota programov/akcií?

- ako je možné zabrániť podvodom?

Váš spravodajca je presvedčený, že primeraný rozpočet na rok 2010 pomôže Európskej únii úspešne prekonať túto globálnu krízu. Následne sa týmto jasne zdôrazní absolútny zmysel spolupráce pre občanov Európy. Zjednotená Európa poskytuje svojim občanom bezpečnosť. Takúto bezpečnosť nedokáže zaručiť žiaden členský štát sám.

Dokázanie občanom Európy, že Európska únia vie riešiť krízy, by vyslalo jasný signál: stojí za to spolupracovať a existencia Európskej únie je nevyhnutnosťou.

PRÍLOHA: KĽÚČOVÉ POLOŽKY – Implementácia základných informácií na obdobie 2007 - 2009 a finančné programovanie na rok 2010

Kľúčové položky identifikované a spomenuté v tomto pracovnom dokumente sú prezentované od rozpočtu za rok 2007 s percentom finančnej implementácie ku koncu roka 2007 a 2008, s finančnými údajmi z rozpočtu za rok 2009 a s finančným programovaním Komisie k 30. januáru 2009.

PRACOVNÝ DOKUMENT Č. 3 o rozpočtovom postupe NA rok 2010 – Vykonávanie kohéznej politiky EÚ

I. Nástroje kohéznej politiky EÚ

1. Kohézny fond (KF)

Kohézny fond EÚ(11) je určený pre členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru Spoločenstva. Jeho úlohou je zmierniť ich hospodárske a sociálne zaostávanie, ako aj stabilizovať ich hospodárstvo. Podporuje činnosti v rámci cieľa konvergencie. V súčasnosti podlieha rovnakým pravidlám plánovania, riadenia a kontroly ako ESF a EFRR.

V období 2007 – 2013 sa KF vzťahuje na Bulharsko, Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litvu, Lotyšsko, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Španielsko je oprávnené získavať prechodnú pomoc iba preto, že jeho HND na obyvateľa je nižší ako priemer EÚ-15.

Kohéznym fondom sa financujú činnosti v týchto oblastiach: transeurópske dopravné siete, najmä prioritné projekty európskeho záujmu stanovené Úniou; v súvislosti so životným prostredím sa môžu pomocou KF podporovať aj projekty zamerané na energetiku a dopravu, pokiaľ sa v nich jasne preukážu výhody pre životné prostredie, ako energetickú účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, rozvoj železničnej dopravy, podporu intermodality, posilnenie verejnej dopravy.

Finančná podpora z KF môže byť pozastavená rozhodnutím Rady (prijatým kvalifikovanou väčšinou), ak členský štát vykazuje nadmerný verejný deficit a ak situáciu nevyriešil alebo na jej vyriešenie nepodnikol potrebné kroky.

2. Európsky fond pre regionálny rozvoj (EFRR)

EFRR(12) je určený na posilňovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Európskej únii prostredníctvom vyrovnávania nerovnováh medzi jej regiónmi. Z EFRR sa financuje: priama pomoc pre investície v spoločnostiach (najmä MSP) s cieľom vytvoriť trvalo udržateľné pracovné miesta; infraštruktúra súvisiaca najmä s výskumom a inováciou, telekomunikáciami, životným prostredím, energetikou a dopravou; finančné nástroje (fondy rizikového kapitálu, miestne rozvojové fondy, atď.) s cieľom podpory regionálneho a miestneho rozvoja a posilňovania spolupráce medzi mestami a regiónmi; opatrenia týkajúce sa technickej pomoci.

EFRR možno využiť v rámci troch cieľov regionálnej politiky: konvergencia, konkurencieschopnosť a zamestnanosť, Európska územná spolupráca.

Konvergencia (pôvodne cieľ 1)

V regiónoch, na ktoré sa vzťahuje cieľ konvergencie, je EFRR zameraný na modernizáciu a diverzifikáciu hospodárskych štruktúr, ako aj na zabezpečenie alebo tvorbu trvalo udržateľných pracovných miest, pričom sa uplatňuje na tieto oblasti: výskum a technologický vývoj (VTV); inovácia a podnikanie; informačná spoločnosť; životné prostredie; predchádzanie rizikám; cestovný ruch; kultúra; doprava; energetika; vzdelávanie; zdravotníctvo.

Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (pôvodne cieľ 2)

V rámci cieľa regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti sú priority založené na troch oblastiach: inovácia a znalostná ekonomika: posilňovanie regionálnych kapacít v oblasti výskumu a technologického pokroku, podpora inovácie a podnikania, ako aj posilňovanie finančného inžinierstva najmä pre spoločnosti činné v oblasti znalostnej ekonomiky; životné prostredie a predchádzanie rizikám: sanácia znečistených oblastí, podpora energetickej účinnosti i ekologickej verejnej dopravy v mestách, vypracovanie plánov na predchádzanie prírodným a technologickým rizikám, ako aj na ich obmedzovanie; prístup k dopravným a telekomunikačným službám všeobecného hospodárskeho záujmu.

Európska územná spolupráca (pôvodne cieľ 3)

V rámci cieľa Európskej územnej spolupráce sa z EFRR poskytuje pomoc v troch hlavných oblastiach: rozvoj hospodárskych a sociálnych cezhraničných činností; nadväzovanie a rozvoj nadnárodnej spolupráce vrátane bilaterálnej spolupráce medzi prímorskými regiónmi; zvyšovanie účinnosti regionálnej politiky prostredníctvom medziregionálnej podpory a spolupráce, prepájanie a výmena skúseností medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi.

Špecifické územné vlastnosti

EFRR je osobitne zameraný aj na špecifické územné vlastnosti. Úlohou EFRR je zmierňovať hospodárske, environmentálne a sociálne problémy v mestách. Zvláštna pozornosť sa venuje znevýhodneným oblastiam (odľahlé, hornaté alebo riedko osídlené oblasti). Napokon, osobitná pomoc z EFRR sa poskytuje aj najodľahlejším oblastiam, aby mohli čeliť možným nevýhodám vyplývajúcim z ich odľahlosti.

3. Európsky sociálny fond (ESF)

Cieľom ESF(13) je zlepšovať pracovné príležitosti v Európskej únii. Poskytuje sa z neho pomoc v rámci cieľov konvergencie a regionálnej konkurencieschopnosti, ako aj zamestnanosti (viď predchádzajúce odseky).

Z ESF sa podporujú aktivity v členských štátoch v týchto oblastiach: prispôsobovanie pracovníkov a podnikov: programy celoživotného vzdelávania, tvorba a šírenie inovatívnych pracovných organizácií; prístup k zamestnaniu pre uchádzačov o prácu, nezamestnaných, ženy a migrantov; sociálna integrácia znevýhodnených ľudí a boj proti diskriminácii na pracovnom trhu; posilňovanie ľudského kapitálu prostredníctvom reformy systémov vzdelávania a vytváranie siete vzdelávacích inštitúcií.

II. Čerpanie prostriedkov z fondov za obdobie 2002 – 2008

Kohézna politika predstavuje 35,6 % z finančného rámca na obdobie 2007 – 2013, čo je pri súčasných cenách 347 miliárd EUR.

V nasledujúcej tabuľke(14) je uvedený prehľad štrukturálnych a kohéznych fondov za obdobie 2002 až 2008. Rozdiel medzi položkami pôvodného a konečného rozpočtu vznikol prenosom rozpočtových prostriedkov z minulého roka, opravných rozpočtov a presunov, o ktorých sa rozhodlo v priebehu roka. Miery plnenia (v percentách) pôvodného a konečného rozpočtu treba porovnávať s príslušnými absolútnymi hodnotami, a preto môžu pri pôvodnom rozpočte činiť viac ako 100 %.

Rozdiel medzi položkami pôvodného a konečného rozpočtu vznikol znížením pôvodného rozpočtu v priebehu rokov. To poukazuje na značné rozdiely v tom, koľko miliónov eur sa v skutočnosti minulo v porovnaní s pôvodnými plánmi prideľovania rozpočtových prostriedkov. (napr. 8,5 miliardy eur sa „stratilo“ oproti pôvodným prostriedkom prideleným na platby za obdobie 2006 – 2008).

Tvrdenie o 100 % plnení konečných rozpočtov, namiesto pôvodných rozpočtov, preto nemusí byť vždy presné.

III. Cesta k lepšiemu plneniu rozpočtu

Vzhľadom na to, že reálne sa čerpá menej prostriedkov ako je potrebné a keďže finančná kríza v roku 2008 a následná hospodárska kríza vyžadujú lepšie fungovanie kohéznej politiky, vyzýva EP na zavedenie výrazných zmien v postupoch a predpisoch.

Zjednodušenie postupov

EP už niekoľkokrát zdôrazňoval, že členské štáty sú pod dohľadom Európskej komisie zodpovedné za náležité riadenie fondov. Väčšinu finančných prostriedkov EÚ nevypláca priamo Komisia, ale národné a regionálne orgány príslušných členských štátov. Každý členský štát má svoje národné strategické referenčné rámce, ktoré stanovujú hlavné priority v oblasti výdavkov.

Národné riadenie čerpania prostriedkov z fondov je v niektorých štátoch, v porovnaní s inými krajinami, nesmierne zložité a zahŕňa viacero krokov kontroly a auditu. Dochádza tak k nadmernej administratívnej záťaži, ktorá zabraňuje rýchlemu a účinnému čerpaniu prostriedkov vyčlenených na národné operačné programy a ich projekty.

Parlament tiež zdôraznil skutočnosť, že v rámci zjednodušenia je dôležité, aby riadiace orgány mali zodpovedajúce prostriedky, ktoré im umožnia účinne podporovať subjekty uskutočňujúce projekty, čím sa napríklad podporí dosiahnutie očakávaných priaznivých vplyvov na hospodárstvo a zamestnanosť prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva.

Musia sa obmedziť prípady oneskorených platieb

EP sa už viackrát vyjadril, že lehoty na platby súvisiace s kohéznou politikou sú príliš dlhé. Okruh 1b má byť politickou prioritou Európskej únie v rámci finančného rámca na obdobie 2007 – 2013. Preto sa Parlament domnieva, že oneskorenia by sa mali obmedziť, ak bude potrebné aj prostredníctvom sústredenia rozpočtových prostriedkov na začiatok plánovacieho obdobia. EP tiež zdôraznil, že oneskorenia pri uskutočňovaní platieb súvisiacich so štrukturálnou politikou sú spôsobené, okrem iného, príliš záväznými postupmi, a že je potrebné pristúpiť k ich zjednodušeniu.

Treba si pripomenúť vyhlásenia týkajúce sa financovania a vykonávania kohéznej politiky, ktoré Európsky parlament prijal na zmierovacom konaní 21. novembra 2008 a v ktorých žiada, aby členské štáty prijali všetky opatrenia na zabezpečenie riadneho vykonávania kohéznej politiky, t.j. zároveň v stanovených termínoch.

Parlament tiež vyjadril kritiku, ktorá sa zameriava na zníženie nevyrovnaných záväzkov (RAL) za bežný a nasledujúci rok, i napriek pravidlám N+ 1, N+2 a N+3, ktoré sa týkajú využívania štrukturálnych fondov.

Kontrola EP orientovaná na systémy riadenia a kontroly (SRK).

V novembri 2008, pri príležitosti zmierovacieho konania k druhému čítaniu rozpočtového postupu, prijal Európsky parlament aj spoločné vyhlásenie s Komisiou a Radou o potrebe dohľadu nad SRK. Na základe toho Komisia na mesačnej báze informuje Parlament o vývoji systémov a ich schvaľovaní.

Medziinštitucionálne záväzky zamerané na zlepšenie fungovania kohéznej politiky

Počas trialógu z 2. apríla 2009 medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, tieto tri inštitúcie schválili spoločné vyhlásenie o vykonávaní kohéznej politiky.

Vo vyhlásení „uznávajú, že (...) urýchlené čerpanie prostriedkov štrukturálnych a kohéznych fondov v medziach stanovených v schválenom viacročnom finančnom rámci 2007 – 2013 môže byť prínosom pre hospodárstvo.“ Tiež uviedli, že „vo vytvorenom kontrolnom rámci nie je možné vykonávať priebežné platby, kým sa nedospeje k záveru, že systémy riadenia a kontroly v členských štátoch zodpovedajú požiadavkám“.

Navyše vyzvali členské štáty, aby „čo najskôr predložili opis svojich systémov riadenia a kontroly a posúdenia zhody s cieľom umožniť Komisii urýchlene začať s ich analýzou.“ Napokon tieto tri inštitúcie berú na vedomie, že „úpravy právnych predpisov, ktoré zákonodarný orgán prijme, zjednodušia vykonávanie štrukturálnych činností a v prípade veľkých projektov umožnia vykonávanie priebežných platieb pred formálnym prijatím týchto projektov zo strany Komisie.“

Zároveň Parlament a Rada vyzvali Komisiu a členské štáty, aby podnikli tieto kroky:

- aby Komisia v rámci existujúceho právneho rámca prijala opatrenia potrebné na urýchlené posúdenie najkritickejších aspektov systémov riadenia a kontroly (SRK), ktoré umožnia začať vykonávať priebežné platby pred prvým čítaním rozpočtu na rok 2010 v Európskom parlamente;

- aby členské štáty urýchlene predložili svoje prioritné veľké projekty a aby Komisia urýchlila ich schvaľovanie v záujme poskytnutia stabilného a pevne dohodnutého rámca na ich vykonávanie;

- aby Komisia o tom, ako členské štáty predkladajú svoje prioritné veľké projekty, poskytla správu ešte pred prvým čítaním o rozpočte na rok 2010 v Európskom parlamente;

- aby Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom urýchlene dosiahnuť dohodu o všetkých aspektoch súladu SRK;

- aby členské štáty zabezpečili, že v roku 2009 budú všetky činnosti financované z rozpočtu EÚ plne funkčné, s cieľom urýchliť oživenie hospodárstva a vytvoriť stály tok priebežných platieb;

- aby Komisia najneskôr do septembra 2009 predložila správu o vykonávaní na účely rozpočtového postupu;

V tom istom vyhlásení Parlament a Rada vyzývajú „Dvor audítorov a orgán, ktorý udeľuje absolutórium, aby pri posudzovaní riadenia fondov EÚ zohľadnili túto otázku, ako aj viacročnú povahu kontrolnej činnosti Komisie“.

IV. Závery

Kohézna politika ostáva kľúčovou prioritou Európskej únie v boji proti hospodárskym a sociálnym rozdielom medzi regiónmi, keďže sa rozdiely v rámci EÚ po rozšírení výrazne prehĺbili. S cieľom dosiahnuť skutočné zmeny a skutočnú kohéziu medzi európskymi regiónmi musí Európsky parlament vyzývať na zjednodušenie a racionalizáciu postupov týkajúcich sa čerpania prostriedkov z fondov. Parlament by mal v spolupráci s Európskou komisiou dohliadať na to, aké hodnoty a výsledky dosiahla kohézna politika. (t.j. do akej miery vzrástol HDP alebo do akej miery klesla miera nezamestnanosti v dotovaných regiónoch a či program v skutočnosti dosiahol ciele stanovené vo fáze plánovania).

Treba mať na pamäti, že kohézna politika je pre Európsku úniu nesmierne dôležitá, avšak iba skutočný úspech programov oprávňuje k ďalšiemu navyšovaniu rozpočtových prostriedkov. Európania za svoje peniaze požadujú výsledky.

PRACOVNÝ DOKUMENT č. 4 o predbežnom návrhu rozpočtu na rok 2010 – oddiel III – Komisia – prvá analýza

I.         Prehľad

Dňa 29. apríla Komisia predstavila predbežný návrh rozpočtu na rok 2010(15) v celkovej výške 139,489 miliárd EUR. Podľa Európskej komisie sa rozpočet zameriava najmä na hospodársku obnovu a najväčšia časť prostriedkov (45 %) sa prideľuje opatreniam pre rast a zamestnanosť.

Tabuľka 1: Celkové údaje (podľa okruhu finančného rámca): v miliónoch EUR

Celkový strop VFR pre viazané rozpočtové prostriedky je 1,19 % hrubého národného dôchodku (HND). Strop pre platobné rozpočtové prostriedky je 134 155 miliónov EUR, t. j. 1,14 % HND.

Celková suma viazaných rozpočtových prostriedkov v predbežnom návrhu rozpočtu (PNR) na rok 2010 je 138 563,547 milióna EUR, čo zodpovedá 1,18 % HND a predstavuje zvýšenie o 1,54 % v porovnaní so záväzkami v rozpočte na rok 2009. Ponecháva sa tým rezerva vo výške 1 754,3 milióna EUR.

Celková suma platobných rozpočtových prostriedkov je 122 322,2 milióna EUR, čo zodpovedá 1,04 % HND. Predstavuje to zvýšenie o 5,3 % v porovnaní s platbami v rozpočte na rok 2009.

Časťou rozpočtu, v ktorej sa najviac zvýšia výdavky, je podokruh 3 A (boj proti trestnej činnosti, terorizmu a riadenie migračných tokov), a to o 13,5 % na takmer 1 milión EUR v záväzkoch.

II.       Podrobné údaje o okruhoch

Podokruh 1 A

Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť: záväzky 12 769,410 milióna EUR, platby 10 982,271 milióna EUR. Ponecháva sa tým rezerva vo výške 118,6 milióna EUR, čo nezohľadňuje rozpočtové prostriedky súvisiace s Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý predpokladá navyše prostriedky vo výške 500 miliónov EUR za rok.

V PNR na rok 2010 sa stanovuje zníženie tak záväzkov (7,3 %), ako aj platieb (1,1 %) v porovnaní s rokom 2009, čo predstavuje 12,769 miliardy EUR v záväzkoch a 10,982 miliardy EUR v platbách. (pozri tabuľku 1)

Do podokruhu 1 A úplne alebo čiastočne spadajú tieto oblasti politiky: Hospodárske a finančné veci (01), Podnikanie (02), Zamestnanosť a sociálne veci (04), Energetika a doprava (06), Nepriamy a Priamy výskum (08, 10), Informačná spoločnosť a médiá (09), Regionálna politika (13), Vnútorný trh (12), Vzdelávanie a kultúra (15), Boj proti podvodom (24) a Štatistika (29). (pozri tabuľku 2)

Medzi hlavné programy tohto podokruhu patrí 7. rámcový program pre výskum a technologický rozvoj, program pre konkurencieschopnosť a inovácie (PKI), program celoživotného vzdelávania, program Progress, transeurópske siete (TEN), Marco Polo II a Galileo. Ďalšími opatreniami prispievajúcimi k dosiahnutiu cieľa konkurencieschopnosti, trvalo udržateľného rozvoja a zamestnanosti sú vnútorný trh, štatistika, boj proti podvodom a dane a colná únia.

Zvýšenie rozpočtových prostriedkov v porovnaní s rozpočtom na rok 2009, a to v záväzkoch i platbách, sa predpokladá v týchto rozpočtových hlavách: Podnikanie (+ 16,9 %), Informačná spoločnosť (+ 7,6 %), Priamy výskum (+ 10,9 %) a Štatistika (+ 5,8 %). (pozri tabuľku 2)

V hlave Energetika a doprava sa záväzky znížia, zatiaľ čo platby sa zvýšia (– 40 %, resp. + 13 %). V PNR sa v hlavách Hospodárske a finančné veci a Nepriamy výskum predpokladá zvýšenie záväzkov a zníženie platieb (+ 1 %, resp. – 28,8 % a + 10 %, resp. – 15,3 %).

Výskum a technologický rozvoj

Tento sektor predstavuje 59,2 % výdavkov z celkového rozpočtového financovania v podokruhu 1 A. Komisia navrhuje celkovú sumu 7 565,703 milióna EUR.

Na podporu výskumu a inovácií sa naplánujú a začnú uplatňovať tri významné partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom:

– európska iniciatíva v oblasti ekologických áut,

– iniciatíva európskych energeticky účinných budov,

– iniciatíva závodov budúcnosti.

Komisia má tiež v úmysle zamerať sa na čistú energiu, energetickú účinnosť a energetickú nezávislosť.

V oblasti jadrovej syntézy a jadrového štiepenia bude výskum zahŕňať zabezpečenie skorej účasti priemyslu na príprave demonštračných činností v oblasti syntézy a spustenie európskej priemyselnej iniciatívy.

Komisia zamýšľa uskutočniť v rámci 7. rámcového programu ďalšie činnosti zamerané na ekologickejšie európske dopravné systémy, a to prostredníctvom rozvoja a uplatňovania európskej znalostnej bioekonomiky (Knowledge Based Bio-Economy – KBBE).

Program spolupráce v rámci 7. rámcového programu predpokladá poskytovanie podpory piatim verejno-súkromným partnerstvám formou spoločných technických iniciatív (STI)(16) podľa článku 171 Zmluvy o ES.

Konkurencieschopnosť a inovácia (CIP)

Tento sektor predstavuje 4,1 % výdavkov z celkového rozpočtového financovania v podokruhu 1 A. V PNR navrhuje Komisia celkovú sumu 524,980 milióna EUR.

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) zahŕňa tri špecifické programy: program Podnikanie a inovácie (EIP), program na podporu politiky v oblasti informačných a komunikačných technológií (ICT-PSP) a program Inteligentná energia – Európa. Iniciatíva globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti (GMES) bude pokračovať v postupnom prechode od výskumu k prevádzkovým službám, ktoré začali v roku 2008.

Podpora trvalo udržateľných sietí EÚ v oblasti dopravy a energetiky

Tento sektor predstavuje 16 % výdavkov z celkového rozpočtového financovania v podokruhu 1 A. V PNR navrhuje Komisia celkovú sumu 2 043,340 milióna EUR.

Doprava – Transeurópske dopravné siete (TEN) sa v období rokov 2007 až 2013 zamerajú na 30 prioritných projektov, pričom budú venovať osobitnú pozornosť projektom v oblasti cezhraničných úsekov a zameriavať sa na odstránenie problémových miest. Ďalšími prioritami financovania Spoločenstva v rámci programu TEN-T budú: európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), riečne informačné služby (RIS), inteligentné dopravné systémy (ITS) a úverový záručný nástroj pre TEN.

V oblasti vnútrozemskej, leteckej a námornej dopravy sú hlavnými otázkami program Marco Polo, program NAIADES, rozšírenie činnosti Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) a činnosť Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA), ktorá je poverená rozvojom Európskeho centra údajov pre identifikáciu a sledovanie lodí na veľké vzdialenosti (LRIT).

Komisia tiež predpokladá, že sa bude pokračovať v implementácii programov EÚ v oblasti satelitnej navigácie (EGNOS a GALILEO), ako je stanovené vo finančnom plánovaní.

Energetická politika – v roku 2010 sa prijme nový plán v oblasti energetiky na obdobie rokov 2010 – 2014 a naďalej sa bude uplatňovať nová energetická politika zameraná na boj proti zmene klímy a zvýšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti. Rok 2010 bude aj prvým rokom uplatňovania balíka pre vnútorný trh s energiou a prvým rokom existencie novej regulačnej agentúry Spoločenstva (Európska agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov – ACER).

Na zasadnutí trialógu 2. apríla 2009 sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na financovaní projektov v oblasti energetiky v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy. Na financovanie projektov v oblasti energetiky v podokruhu 1 A finančného rámca bude k dispozícii 3 980 miliónov EUR, z ktorých sa v roku 2009 poskytne 2 000 miliónov EUR a v roku 2010 to bude 1 980 miliónov EUR. Financovanie sumy na rok 2010 zatiaľ nie je zabezpečené.

Zlepšenie kvality vzdelávania a odbornej prípravy

Tento sektor predstavuje 8,6 % výdavkov z celkového rozpočtového financovania v podokruhu 1 A. V PNR navrhuje Komisia celkovú sumu 1 102,078 milióna EUR.

Cieľom programu celoživotného vzdelávania(17) je prispieť k rozvoju Európskej únie ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, vyšším počtom a kvalitou pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou. V roku 2010 sa z programu Erasmus Mundus II budú financovať nové kategórie individuálnych príspevkov (pre doktorandov a európskych študentov, ktorí sa zúčastňujú magisterského štúdia v rámci programu Erasmus Mundus). Do tohto sektora patrí aj Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá, ktoré začnú svoju činnosť.

Program sociálnej politiky

Tento sektor predstavuje 1,5 % výdavkov z celkového rozpočtového financovania v podokruhu 1 A. V PNR navrhuje Komisia celkovú sumu 190,170 milióna EUR.

V rámci tohto sektora má Komisia v úmysle zamerať sa na tri hlavné oblasti: integrovaný program v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity (PROGRESS) podporujúci realizáciu programu sociálnej politiky; podpora sociálneho dialógu, voľného pohybu pracovníkov a vzniku štúdií a špeciálnych správ v sociálnej oblasti; realizácia Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010).

Do tohto sektora podokruhu 1 A patrí Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF)(18). Príslušné prostriedky nesmú v žiadnom danom roku prekročiť 500 miliónov EUR, ako je stanovené v medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení.

Iné činnosti a programy

Do tejto časti podokruhu 1 A patria nasledujúce činnosti: posilnenie komunikačnej politiky a bezpečnosti sietí, zber štatistických údajov s cieľom poskytnúť kľúčové vstupy pre tvorbu politík a program Spoločenstva určený na podporu osobitných činností v oblasti finančných služieb, finančného výkazníctva a auditu(19).

Tento sektor predstavuje 3,3 % výdavkov z celkového rozpočtového financovania v podokruhu 1 A. V PNR navrhuje Komisia celkovú sumu 423,840 milióna EUR.

Tabuľka 2: Oblasti politiky, ktoré úplne alebo čiastočne patria do podokruhu 1 A: rozdiely medzi rozpočtom na rok 2009 a PNR na rok 2010 v záväzkoch a platbách      v miliónoch EUR

Podokruh 1 B

Pre tento podokruh (Kohézia pre rast a zamestnanosť) je v PNR stanovené zvýšenie záväzkov (2 %) aj platieb (4,1 %), pričom celková suma predstavuje 49,382 miliardy EUR v záväzkoch a 36,382 miliardy EUR v platbách.

Zatiaľ čo pre štrukturálne fondy sa záväzky zvýšia iba mierne (0,2 %), zvýšenie platieb je výrazne väčšie (6,7 %), čo odzrkadľuje zámer Komisie sústrediť sa na implementáciu v roku 2010, od kedy by všetky operačné programy a systémy riadenia a kontroly mali byť zavedené a mali by fungovať. Trend je opačný v prípade Kohézneho fondu, v ktorom by sa záväzky mali zvýšiť o 9,6 %, zatiaľ čo platby by sa mali znížiť o 5,9 %.

V PNR sa ponecháva mierna rezerva vo výške 12 miliónov EUR v rámci stropu VFR vo výške 49,4 miliardy EUR.

Rozpočet na rok 2010 stále obsahuje najväčšiu časť platieb určených na programové obdobie 2000 – 2006 (5,45 miliardy EUR, z čoho polovica je určená pre Kohézny fond). Približne 6 miliónov EUR je dokonca vyhradených na programy spred roka 2000.

Okruh 2

Iba pre objasnenie: spotrebiteľská politika, ľudské zdravie a bezpečnosť potravín (‚spotrebiteľský rozmer‘) spadajú do podokruhu 3 B.

Okruh 2 je aj naďalej najväčším okruhom s navrhovaným rozpočtom (záväzkami) vo výške 59 miliárd EUR (58 miliárd EUR v platbách).

Záväzky pre povinné výdavky sa zvýšia o 5,7 % a záväzky pre nepovinné výdavky sa znížia o 0,4 %. Platby pre povinné výdavky sa v porovnaní s rokom 2009 zvýšia o 5,5 % a platby pre nepovinné výdavky sa zvýšia o 5,2 %.

Komisia navrhuje výrazné zvýšenie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (05), životné prostredie (07), námorné záležitosti a rybné hospodárstvo (11) a čiastočne na zdravie a ochranu spotrebiteľa (17). Navrhované zvýšenie v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 dosahuje 4,0 % v záväzkoch a 10,5 % v platbách.

Dostupná rezerva by potom predstavovala 1,1 miliardy EUR.

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Na výdavky súvisiace s trhom a priamu pomoc sa navrhuje 43,3 miliardy EUR, čo v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 predstavuje zvýšenie o 6,4 %. Prostriedky na rozvoj vidieka dosiahnu úroveň 14 miliárd EUR v záväzkoch a 13,4 miliardy EUR v platbách, čo v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 predstavuje mierne zníženie úrovne záväzkov (– 1,9 %), zatiaľ čo platby sa zvýšia takmer o 1/3 (t. j. o 3,2 miliardy EUR). V dôsledku pohybov na svetových trhoch sa tradičné výdavky na poľnohospodárstvo v roku 2010 znovu zvýšia, čo vidno najmä v rozpočtových riadkoch týkajúcich sa opatrení na trhoch a priamej pomoci pre mlieko, maslo a smotanu. Dôvodom celkového zvýšenia priamej pomoci je predovšetkým zavedenie priamej pomoci aj v nových členských štátoch.

Rybné hospodárstvo

Na politiku rybného hospodárstva vrátane medzinárodných dohôd sa navrhujú výdavky v celkovej výške 960 miliónov EUR, z čoho na Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH) a na medzinárodné dohody o rybolove pripadá celkovo 930 miliónov EUR. V porovnaní s rozpočtom na rok 2009 sa záväzky pre EFRH zvýšia o 2 % a záväzky pre medzinárodné dohody sa znížia o 5 %. V prípade platieb majú obidve oblasti výdavkov klesajúci trend: EFRH (– 14,3 %) a riadenie rybného hospodárstva a medzinárodné dohody o rybolove (– 5,1 %), a to predovšetkým v dôsledku skutočnosti, že rozpočet na rok 2009 obsahoval významnú sumu platobných rozpočtových prostriedkov pre nesplatené záväzky z programového obdobia 2000 – 2006.

Životné prostredie

LIFE+ je jediným finančným nástrojom, ktorý bol vytvorený výlučne pre oblasť životného prostredia. Zahŕňa širokú škálu činností riadených Komisiou a členskými štátmi. Uskutočňuje sa tiež niekoľko pilotných projektov a prípravných akcií. V porovnaní s rozpočtom na rok 2009 sú navrhované výdavky o niečo nižšie (záväzky 307 miliónov EUR, t. j. – 3,2 %). Zníženie platieb je výrazné: – 37,7 %. Komisia tieto údaje odôvodňuje zvýšením rozpočtu na rok 2009 schváleným rozpočtovým orgánom a oneskorením uplatňovania po neskorom prijatí programu. Vo svetle obrovských výziev, ktoré predstavuje zmena klímy, a mnohých ďalších hrozieb pre životné prostredie by sa tento klesajúci trend mal podrobnejšie preskúmať.

Rozpočtový riadok 07 03 12 (Opatrenia na boj proti zmene klímy) sa však vypúšťa (20 miliónov EUR).

Zdravie rastlín a zvierat

Navrhované záväzky na opatrenia v oblasti zdravia rastlín a zvierat sú o 17,4 % vyššie ako v rozpočte na rok 2009 a predstavujú spolu 372 miliónov EUR, čo je dôsledkom zvýšenia prostriedkov určených na programy na eradikáciu a monitorovanie ochorení zvierat (+ 52 miliónov EUR).

Podokruh 3 A

Spravodajca víta zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 13,5 % na sumu 980,2 milióna EUR (pričom sa ponecháva rezerva vo výške 44,8 milióna EUR), čo je zjavne v súlade s VFR. Platby sa tiež zvyšujú o 16,6 % na 720 miliónov EUR. Zvýšenie je pre občanov veľmi pozitívnym signálom v súvislosti s takouto citlivou oblasťou.

Vo vývoji troch všeobecných programov je však značná nerovnosť: zatiaľ čo prostriedky na program Solidarita a riadenie migračných tokov sa zvýšia o  6,3 %, na program Bezpečnosť a ochrana slobôd sa zvýšia o 15,5 % a na program Základné práva a spravodlivosť sa znížia o – 5,4 %.

Solidarita a riadenie migračných tokov (+ 6,3 %)

V rámci programu Solidarita a riadenie migračných tokov sa Fond pre vonkajšie hranice zvýši približne o 12 % (na 207,5 milióna EUR) a Európsky fond pre návrat sa zvýši o viac ako 24,4 % (na 83 miliónov EUR), zatiaľ čo Európsky fond pre utečencov (EFU) sa zníži o 15,6 % (na 82,5 milióna EUR).

Zníženie financovania EFU sa iba čiastočne dá vysvetliť vytvorením Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), keďže pre EASO sa v PNR vyčlenilo iba 5,35 milióna EUR. Spravodajca by si želal, aby Komisia podrobnejšie vysvetlila takéto výrazné zníženie, keďže EP nedávno zvýšil úroveň financovania EFU o 10 miliónov EUR v rozpočtovom postupe na rok 2009 a úroveň plnenia ku koncu roka 2008 dosiahla 99,17 %.

Zvyšujú sa aj prostriedky na Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (+ 8,2 %).

Zníženie prostriedkov na vízový informačný systém VIS (z 35,7 milióna EUR na 21 miliónov EUR) zrejme možno vysvetliť dokončením systému v roku 2009. Zároveň bude zníženie prostriedkov na schengenský informačný systém SIS II (z 39,3 milióna EUR na 35 miliónov EUR) naďalej podliehať dôkladnej kontrole, keďže vývoj tohto systému ani zďaleka nie je jasný.

V PNR na rok 2010 sa zachováva operatívne financovanie programu FRONTEX na rovnakej úrovni ako v rozpočte na rok 2009 (55 miliónov EUR po tom, ako EP pridal 10 % k pôvodnej sume navrhovanej Komisiou); je však potrebné vysvetliť skutočnosť, že platby sa znižujú takmer o 50 % (z 55 miliónov EUR na 22 miliónov EUR).

Bezpečnosť a ochrana slobôd (+ 15,5%)

Spravodajca víta zvýšenie prostriedkov na program Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu (+ 5 %) a na program Prevencia a boj proti trestnej činnosti (vyše 19 %), ako aj zahrnutie Europolu do rozpočtu EÚ po jeho transformácii na decentralizovanú agentúru EÚ a berie na vedomie významnú úroveň jeho financovania (79,7 milióna EUR na rok 2010); potvrdzuje svoj úmysel vykonávať primeranú kontrolu tejto agentúry a jej financovania, ako aj jej rozpočtového a administratívneho riadenia.

Základné práva a spravodlivosť (– 5,4 %)

Zníženie financovania tejto oblasti politiky (riadok 18 06 06) vyplýva najmä zo zníženia financovania programu Trestná justícia (26 miliónov EUR v záväzkoch, čo predstavuje zníženie o 4,9 milióna EUR), ktoré je v súlade s finančným plánovaním a zodpovedá zníženým potrebám v súvislosti s niektorými technickými aspektmi programu, ktoré sa medzitým zrealizovali.

V porovnaní s rozpočtom na rok 2009 sa tiež znižujú prostriedky na programy Základné práva a občianstvo (riadok 18 04 06) (– 2,8 % v záväzkoch) a Daphne (riadok 18 04 07) (– 1 % v záväzkoch).

Zvýšenie prostriedkov na EUROJUST (+ 34 % na celkovú sumu 30,2 milióna EUR) je zrejme dôsledkom rastúcej úlohy koordinácie tejto agentúry v rámci spolupráce členských štátov; plnenie tohto posilneného financovania sa bude dôkladne sledovať.

Podokruh 3 B

Podokruh 3 B zahŕňa otázky, ktoré sú kľúčovou problematikou pre občanov, a to čiastočne oblasť verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa (17), vzdelávacie a kultúrne programy (15), nástroj civilnej ochrany a čiastočne oblasť komunikačnej politiky (16).

V PNR na rok 2010 sa v okruhu 3 B znižujú viazané aj platobné rozpočtové prostriedky o 2 %, resp. 7,4 % v porovnaní s údajmi z rozpočtu na rok 2009.

V PNR sa stanovuje 649,26 milióna EUR v záväzkoch a 639,76 milióna EUR v platbách, čo zodpovedá 0,47 % celkového rozpočtu (údaje z PNR na rok 2010) v záväzkoch a 0,52 % v platbách, pričom sa ponecháva rezerva vo výške 18,735 milióna EUR v rámci stropu VFR na úrovni 668 miliónov EUR na rok 2010.

Podľa PNR na rok 2010 sa päť hlavných výdavkových položiek v rámci tohto podokruhu rozdeľuje takto:

-    podpora európskej kultúry a rozmanitosti: 221,564 milióna EUR, čo zahŕňa viacročné programy Kultúra, Mládež v akcii, Európa pre občanov a Médiá 2007, niektoré časti programu Informačná spoločnosť a médiá a program Šport;

-    informovanie o európskej politike a lepší kontakt s občanmi: 93,350 milióna EUR;

-    zabezpečenie prístupu k základným tovarom a službám: 73,390 milióna EUR, čo zahŕňa program verejného zdravia a čiastočne oblasť ochrany spotrebiteľa;

-    nástroj civilnej ochrany: 18,550 milióna EUR;

-    nástroj solidarity: Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ), čo je finančný mechanizmus zameraný na poskytovanie finančnej pomoci v prípade veľkých katastrof, ku ktorým došlo na území členského štátu alebo kandidátskej krajiny. Ročne je k dispozícii až 1 miliarda EUR. Táto suma nie je zahrnutá do stropov finančného rámca ani do PNR a v prípade potreby sa mobilizuje prostredníctvom opravného rozpočtu v priebehu roka;

-    decentralizované agentúry: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA): 125,296 milióna EUR.

- Podokruh 3 B zahŕňa tieto viacročné programy (2007 – 2013): Verejné zdravie, Ochrana spotrebiteľa, Kultúra 2007, Mládež, Médiá 2007, Občania a Finančný nástroj civilnej ochrany. Iba v prípade dvoch z týchto programov sa v PNR na rok 2010 zvýšili tak záväzky, ako aj platby: Kultúra 2007 (+ 3,7 % viazaných rozpočtových prostriedkov a + 4,9 % platobných rozpočtových prostriedkov) a Médiá 2007 (+ 4,2 % viazaných rozpočtových prostriedkov a + 15,1 % platobných rozpočtových prostriedkov) .

Ďalšie programy (v porovnaní s rozpočtom na rok 2009):

o Mládež v akcii: 0 % zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov a + 5,2 % platobných rozpočtových prostriedkov;

o program Európa pre občanov: + 0,1 % viazaných rozpočtových prostriedkov a – 16 % platobných rozpočtových prostriedkov;

o program Akcia Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky: – 2,6 % viazaných rozpočtových prostriedkov a + 13 % platobných rozpočtových prostriedkov;

o program Akcia Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013): – 2,8 % viazaných rozpočtových prostriedkov a – 60 % platobných rozpočtových prostriedkov;

o Finančný nástroj civilnej ochrany: – 2,7 % viazaných rozpočtových prostriedkov a – 15,8 % platobných rozpočtových prostriedkov.

Spravodajca by chcel poukázať na tieto skutočnosti:

- V rámci podokruhu 3 B sa znížili prostriedky pre všetky oblasti politiky, s výnimkou informačnej spoločnosti, kde sa prostriedky zvyšujú o 3,8 % v záväzkoch a 8,4 % v platbách. Poznámka: najväčšia časť tejto oblasti politiky je financovaná v rámci podokruhu 1 A viacročného finančného rámca a v PNR sa prostriedky na ňu tiež zvýšili.

- Významné zníženia platieb pre oblasti Životné prostredie, Komunikácia a Zdravie a ochrana spotrebiteľa: – 18,6 %, – 11 % a – 10,9 % v porovnaní s údajmi z roku 2009).

- Od roku 2010 sa Podpora prevádzkovým nákladom platformy európskych mimovládnych organizácií v sociálnej oblasti bude poskytovať z rozpočtového riadku 15 06 66 (program Európa pre občanov) namiesto riadku 04 04 09, ako to bolo v prípade rozpočtov na rok 2008 a 2009. Komisia uvádza, že táto zmena je v súlade so špecifickými cieľmi program Európa pre občanov, ktorý podporuje rozvoj občianskej spoločnosti na úrovni EÚ, a to aj prideľovaním štrukturálnej podpory určeným organizáciám.

V rokoch 2008 a 2009 sa európskej sociálnej platforme pridelilo 0,68 milióna EUR z rozpočtového riadku 04 04 09, v ktorom bolo zaznamenané plnenie na dobrej úrovni; zatiaľ čo v PNR na rok 2010 sa prostriedky v rozpočtovom riadku 15 06 66 zvyšujú iba mierne v záväzkoch o 0,1 % a znižujú o – 16 % v platbách.

Okruh 4

Všeobecné aspekty

- Viazané rozpočtové prostriedky sa navrhujú vo výške 7,92 miliardy EUR v porovnaní s 8,10 miliardy v roku 2009; predstavuje to zníženie o 2,3 %. V rozpočte sú zahrnuté platby vo výške 7,66 miliardy EUR, čo predstavuje zníženie o 0,66 miliardy EUR (– 7,9 %).

Túto nezvyčajnú situáciu možno chápať s ohľadom na financovanie potravinového nástroja, ktoré bolo schválené v decembri 2008, pričom rozpočtové prostriedky na tento nástroj sa budú financovať najmä z rozpočtu na rok 2009 (57 % záväzkov sa prijme počas bežného roka). Len na pripomenutie – rozpočtový orgán rozhodol prideliť prostriedky vo výške 1 miliardy EUR na financovanie tohto nástroja.

Preto by sa na účely porovnania medzi rozpočtom na rok 2009 (vrátane opravných rozpočtov) a PNR na rok 2010 mohlo uvažovať tak, že v prípade vylúčenia financovania potravinového nástroja sa v PNR na rok 2010 navrhuje zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov o 1,8 %. Platby by však aj naďalej ostali znížené o 7,1 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2009 v dôsledku dokončenia viacerých rozpočtových riadkov.

- Vo VFR sa navrhuje strop na úrovni 7,89 miliardy EUR na rok 2010, PNR na rok 2010 má rezervu vo výške 220,8 milióna EUR (rezerva na pomoc v núdzových situáciách vo výške 248,9 milióna EUR sa nezohľadňuje, ako je stanovené v MID zo 17. mája 2006). Spravodajca by chcel zdôrazniť, že táto pomerne obmedzená rezerva (približne 2,9 % okruhu) sa dostane pod veľký tlak, keďže Komisia oznámila zvýšenie navrhovaných rozpočtových prostriedkov pre Palestínu v priebehu rozpočtového postupu (opravný list možno očakávať v septembri 2009), a že Gruzínsko, Kosovo, Kuba, proces zjednotenia Cypru a zmena klímy sú nedoriešenými otázkami, ktoré treba riešiť prostredníctvom využitia rezervy. Len na pripomenutie – pilotné projekty a prípravné akcie v rámci okruhu 4 sa tiež budú financovať z tejto rezervy.

Politiky a nástroje

- Rozpočet na SZBP (kapitola 19 03) sa v PNR na rok 2010 výrazne zvyšuje (+ 39 miliónov EUR na celkovú sumu 281,5 milióna EUR, čo predstavuje zvýšenie o 15,9 % v záväzkoch), aby bolo možné financovať monitorovaciu misiu EÚ v Gruzínsku (19 03 01), v prípade ktorej sa očakáva predĺženie v roku 2010.

- Pre Európsku susedskú politiku a spoluprácu s Ruskom sa navrhuje 1,55 miliardy EUR, čo je zníženie o 67 miliónov EUR (– 4,2 %). Spravodajca by však chcel zdôrazniť, že:

           - pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) pre východ sa viazané rozpočtové prostriedky výrazne zvýšili o 55 miliónov EUR (+ 13,5 %), a to najmä v dôsledku politických priorít EÚ v súvislosti s Gruzínskom a Východným partnerstvom;

           - pre ENPI pre Palestínu sa ako každý rok navrhuje nerealistická suma prostriedkov vo výške 175 miliónov EUR (pre porovnanie to bolo 300 miliónov EUR v rozpočte na rok 2009), hoci Komisia uviedla, že v priebehu rozpočtového postupu na rok 2010 bude pravdepodobne požadovať prispôsobenú a realistickejšiu sumu rozpočtových prostriedkov. Spravodajca upozorňuje, že takýto dvojstupňový prístup nepomôže pri komplexnom a celkovom zhodnotení skutočných potrieb v okruhu 4, a vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že Komisia takto postupuje každoročne. Toto čisté zníženie rozpočtových prostriedkov pre Palestínu sa prejavuje v spomínanom celkovom znížení prostriedkov na ENPI;

           - prostriedky na ENPI pre juh sa mierne zvýšili (+ 3 milióny EUR);

- v rozpočte na rok 2009 Európsky parlament vytvoril nový rozpočtový riadok Pomoc na obnovu a prestavbu Gruzínska (riadok 19 08 01 07), aby vyjadril jasnú rozpočtovú a finančnú podporu Európy tejto krajine v období po konflikte v tomto regióne v auguste 2008. Spravodajca s hlbokou nespokojnosťou konštatuje, že Komisia odmieta zahrnúť rozpočtové prostriedky do tohto špecifického riadku (p.m.) napriek jasnému politickému signálu, ktorý vydal Parlament.

- Podľa dohody dosiahnutej počas zmierovacieho konania v novembri 2008 došlo k presunu prostriedkov z nástroja stability vo výške 240 miliónov EUR na financovanie potravinového nástroja. S cieľom zmierniť následky tohto presunu a zachovať zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre nástroj stability Komisia navrhuje, aby sa suma 100 miliónov EUR predbežne financovala prostredníctvom posunutia čerpania prostriedkov v ďalších oblastiach (nástroj rozvojovej spolupráce – DCI, nástroj predvstupovej pomoci – IPA a nástroj európskeho susedstva a partnerstva – ENPI) na záver obdobia; tieto prostriedky sa spätne vykompenzujú z nástroja stability v období rokov 2011 – 2013.

- Pre nástroj predvstupovej pomoci sa v PNR vyčleňuje celková suma 1,593 miliardy EUR, čo predstavuje zvýšenie o 4,9 % v záväzkoch (zatiaľ čo platby sa znižujú o viac ako 22 %), pričom polovica z nich sa plánuje vyčleniť na prechodnú pomoc a budovanie inštitúcií.

- Boli vytvorené tri nové rozpočtové riadky (19 09 03, 19 10 04 a 21 06 06), ktoré odzrkadľujú návrh v rámci preskúmania finančných nástrojov vonkajšej činnosti v polovici obdobia, ktorý predstavila Komisia 21. apríla 2009: nástroj spolupráce s priemyselne vyspelými krajinami (ICI) bude zmenený a doplnený, aby umožnil financovanie iných činností mimo rozvojovej pomoci krajinám zahrnutým v nástroji rozvojovej spolupráce (DCI). Na túto činnosť sa navrhujú prostriedky vo výške 176 miliónov EUR na obdobie rokov 2010 – 2013 (čiastočne presunutých z DCI) a záväzky vo výške 34,5 milióna EUR zahrnuté do PNR na rok 2010 navyše k už plánovaným prostriedkom vo výške 23,9 milióna EUR.

- Pokiaľ ide o nástroj rozvojovej spolupráce, Komisia navrhla mierne zvýšenie (+ 1,7 %, z čoho vyplýva celková suma 2,414 miliardy EUR). V PNR boli stanovené dve z niekoľkých priorít v rámci DCI, v prípade ktorých by sa počas rozpočtového postupu mohli ďalej spresniť záväzky: pomoc EÚ Afganistanu a Pakistanu, ako aj opatrenia na podporu hlavných krajín AKT vyvážajúcich banány. Spravodajca veľmi víta úmysel Komisie prehodnotiť potreby v súvislosti s pomocou Afganistanu.

- Podľa dohody dosiahnutej počas zmierovacieho konania v novembri 2008 bola najväčšia časť rozpočtových prostriedkov pre potravinový nástroj vyčlenená v roku 2009 (262 miliónov EUR v roku 2008, 568 miliónov EUR v roku 2009 a 170 miliónov EUR v roku 2010). Do riadku 21 02 03 sa prideľuje 162,7 milióna EUR (operačné výdavky) a do riadku 21 01 04 05 sa prideľuje 7,3 milióna EUR (administratívne výdavky).

- Viazané rozpočtové prostriedky pre európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva sa znižujú o 1,2 % (na 155,5 milióna EUR), ale platobné rozpočtové prostriedky sa zvyšujú (+ 6,7 %, z čoho vyplýva celková suma 157,8 milióna EUR).

- Komisia navrhuje jasné zvýšenie prostriedkov na makrofinančnú pomoc o 8,1 % (z 99 miliónov EUR na 107 miliónov EUR), sčasti s cieľom financovať možné činnosti EU na zmiernenie dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy v oprávnených tretích krajinách, a zvýšenie viazaných rozpočtových prostriedkov na humanitárnu pomoc o 3 % (zo 777 miliónov EUR na 800,5 milióna EUR) v záujme poskytovania prvej pomoci krajinám postihnutým následkami prírodných katastrof.

Okruh 5

Hodnotenie rozpočtových prostriedkov potrebných na rok 2010 vychádza z jednotlivých návrhov odhadu rozpočtu každej inštitúcie.

Záväzky a platby na administratívne výdavky sa zvyšujú o 2,1 %, pričom záväzky dosiahnu sumu 7 857,8 milióna EUR a platby sumu 7 858,3 milióna EUR a ponecháva sa rezerva vo výške 230,197 milióna EUR. Komisia zdôrazňuje skutočnosť, že jej podiel na administratívnom rozpočte sa zvýši iba o 0,9 %.

Komisia uvádza, že podľa očakávaní má byť rezerva 230,197 milióna EUR dostatočná na pokrytie vyjadrených potrieb v roku 2010. Komisia však napríklad nemôže predvídať, aký by mohol byť konečný rozpočet Parlamentu alebo ostatných inštitúcií. Pri výpočte rezerv je vždy určitá neistota.

V okruhu 5 sa zvyčajne pokladá za dôležitú dostatočná rezerva, aby mohla pokryť odchýlky v ročných úpravách platov a dôchodkov (inflácia), ktoré môžu byť vyššie ako stanovený deflátor vo výške 2 % uplatňovaný na strop okruhu 5.

Ľudské zdroje

V rámci zisťovania stavu ľudských zdrojov začiatkom roku 2007 sa Komisia zaviazala, že splní všetky potreby týkajúce sa pracovných miest do roku 2013 v rámci konštantných zdrojov hneď po zriadení posledných pracovných miest súvisiacich s rozšírením o Bulharsko a Rumunsko.

Keďže posledné nové pracovné miesta súvisiace s rozšírením o Bulharsko a Rumunsko boli schválené v rozpočte na rok 2009, predbežný návrh rozpočtu na rok 2010 je v súlade s týmto záväzkom: neobsahuje žiadne požiadavky na vytváranie nových pracovných miest.

Keďže však posledných 250 nových pracovných miest pre Komisiu na rok 2009 je teraz zahrnutých do rozpočtu na celý rok, znova sa zvýši suma platov v porovnaní s týmto rokom.

Komisia uvádza, že sa uskutoční bezpríkladné úsilie o vnútornú reorganizáciu, najmä s cieľom posilniť oddelenia poverené riadením a následnými opatreniami v súvislosti s finančnou a hospodárskou krízou a plnením Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP). EP by neskôr v rámci daného postupu mohol tento proces podrobnejšie sledovať.

Spravodajca by chcel nakoniec požiadať o viac informácií v súvislosti s neustále sa zvyšujúcimi nákladmi v súvislosti:

- s nákladmi týkajúcimi sa bezpečnosti v delegáciách,

- so zvyšujúcimi sa nákladmi na energie a údržbu budov,

- s prácami na druhom zariadení pre deti v Bruseli,

- so zvýšením výdavkov na služby IT,

- so zvýšením nákladov na EPSO o 14 %, a to z 27 miliónov EUR na 31 miliónov EUR.

PRACOVNÝ DOKUMENT č. 5 o rozpočtovom postupe na rok 2010 – Prvá správa Komisie o vykonávaní pilotných projektov a prípravných akcií v roku 2009

1. Všeobecné poznámky

1.      Pilotné projekty a prípravné akcie (PP/PA) sú tradičnými iniciatívami Parlamentu. Európsky parlament sa prvýkrát pokúsil využiť pilotné projekty a prípravné akcie v roku 1975.(21) Dnes poskytujú Parlamentu možnosť pripraviť pôdu pre nové politiky a činnosti, ktoré obohatia opatrenia Spoločenstva a ktoré môžu viesť k prijatiu právnych aktov ustanovujúcich nové činnosti a programy EÚ.

2.      Spravodajcovia pre rozpočty na rok 2009 a 2010 zdôrazňujú, že aj naďalej má Parlament výsadu prijať v rámci obmedzení MID akékoľvek PP/PA, ktoré považuje za pridanú hodnotu pre európskych občanov, a že napriek možným výhradám je Komisia povinná urobiť všetko, čo je v jej silách, aby úspešne vykonala projekty/akcie schválené rozpočtovým orgánom. V záujme všetkých aktérov by bol jasný obraz o želanej povahe PP/PA nasledovaný podrobnou diskusiou medzi inštitúciami o možných prekážkach pre vykonávanie a o tom, ako by sa dali prekonať.

PP/PA v nariadení o rozpočtových pravidlách (NRP)

3.      Právnym základom PP/PA je článok 49 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách(22) a článok 32 vykonávacích pravidiel(23). Opisujú výnimky z pravidla (článok 49 ods. 1 NRP), že rozpočtové prostriedky možno zahrnúť do rozpočtu EÚ len vtedy, ak bol predtým prijatý základný právny akt. V prípade PP/PA je prvé rozpočtové rozhodnutie, ktoré len v druhom kroku môže viesť k prijatiu zodpovedajúceho legislatívneho rozhodnutia (článok 49 ods. 6 NRP).

4.      Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách sú pilotné projekty „experimentálnej povahy“ a sú „určené na testovanie uskutočniteľnosti akcie a jej užitočnosti. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu iba na maximálne dva po sebe nasledujúce rozpočtové roky.“

5.      Prípravné akcie sú definované ako „zamerané na prípravu návrhov s cieľom prijať budúce akcie. Prípravné akcie musia dodržiavať jednotný postup a môžu mať rôzne formy. Príslušné viazané rozpočtové prostriedky sa môžu zahrnúť do rozpočtu iba na maximálne tri po sebe nasledujúce rozpočtové roky. Legislatívny postup sa musí ukončiť pred uplynutím tretieho rozpočtového roka.“

PP/PA v medziinštitucionálnej dohode

6.      Okrem nariadenia o rozpočtových pravidlách je ďalším dôležitým dokumentom v súvislosti s PP/PA medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006, ktorá podrobnejšie vymedzuje tento rámec.

7.      V bode D prílohy II k MID sa uvádza, že „aby Komisia mohla zhodnotiť v náležitom čase vykonateľnosť zmien a doplnení, ktoré plánuje rozpočtový orgán, ktoré zriaďujú nové prípravné akcie/pilotné projekty, alebo predlžujú trvanie existujúcich, obe zložky rozpočtového orgánu informujú do polovice júna Komisiu o svojich zámeroch v tejto oblasti, aby sa prvá diskusia mohla uskutočniť už na zmierovacom stretnutí prvého čítania v Rade.“

8.      MID obsahuje aj niektoré jasné rozpočtové stropy pre PP/PA: „Okrem toho súhlasia inštitúcie s obmedzením celkovej sumy rozpočtových prostriedkov na pilotné plány na 40 miliónov EUR v každom rozpočtovom roku. Taktiež súhlasia s obmedzením celkovej sumy rozpočtových prostriedkov na nové prípravné akcie v každom rozpočtovom roku na 50 miliónov EUR a celkovej sumy rozpočtových prostriedkov skutočne viazaných na prípravné akcie na 100 miliónov EUR.“

9.      Spravodajkyňa na rok 2010 si je plne vedomá tohto záväzku a ľutuje, že nebolo možné dodržať toto ustanovenie MID z dôvodu volieb nového Parlamentu zo 7. júna. Zoznam PP/PA by mal byť oznámený čo najskôr po ustanovujúcej schôdzi v septembri 2009.

2. Existujúce PP/PA (v rozpočte na rok 2009)

10.    Väčšina existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií nemá v PNR na rok 2010, tak ako v PNR na rok 2009, vyhradené viazané rozpočtové prostriedky. Preto má väčšina prebiehajúcich pilotných projektov a prípravných akcií vyhradené len platobné rozpočtové prostriedky.

11.    Európska komisia vyhradila vo svojom PNR na rok 2010 viazané rozpočtové prostriedky len na tri prípravné akcie:

02 02 11 – Prevádzkové služby GMES (5 mil. EUR)

11 09 01 – Námorná politika (4,1 mil. EUR)

15 06 11 – Prípravná akcia v oblasti športu(1,5 mil. EUR)

12.    Európska komisia nevyhradila vo svojom PNR na rok 2010 viazané rozpočtové prostriedky na žiadny pilotný projekt.

Okrem toho nie sú na štyri prebiehajúce pilotné projekty a prípravné akcie vyhradené dokonca ani platobné rozpočtové prostriedky.

13 03 22 – Pilotný projekt – Erasmus pre volených miestnych a regionálnych zástupcov

07 03 16 – Pilotný projekt – Rozvoj preventívnych činností zameraných na zastavenie rozširovania púští v Európe

17 02 03 – Prípravná akcia – Opatrenia na monitorovanie v oblasti spotrebiteľskej politiky

19 06 07 – Pilotný projekt – Podpora monitorovacích a ochranných opatrení pre plavidlá Spoločenstva prechádzajúce cez oblasti, v ktorých hrozí pirátstvo

13.    Podrobné údaje možno nájsť v priloženej tabuľke. Celková v súčasnosti navrhovaná suma na „existujúce“ pilotné projekty je 0 EUR vo ViRP a 28,23 mil. EUR vo VýRP a v prípade „prebiehajúcich“ prípravných akcií je to 12,6 mil. EUR vo ViRP a 62,444 mil. EUR vo VýRP. Keďže PP/PA sú výsadou EP, Komisia nenavrhuje žiadne nové pilotné projekty.

3. Závery

14.    Napokon rámec, do ktorého sa všetky PP/PA musia vtesnať, predstavujú celkové stropy VFR na roky 2007 – 2013. Môže sa stať, že Parlament nebude môcť schváliť PP/PA v maximálnej výške financovania umožnenej v bode D prílohy II k MID (ročne 40 mil. EUR na PP a 100 mil. EUR na PA) jednoducho preto, lebo v rámci príslušného okruhu VFR nebude k dispozícii zodpovedajúca rezerva.

15.    Všetky novo zahrnuté činnosti EÚ v rozpočte znížia dostupné rezervy v rámci VFR. Spravodajkyňa pre rozpočet na rok 2010 bude preto musieť zhodnotiť, či zostávajúce rezervy v rámci jednotlivých okruhov vôbec umožnia dostatočné financovanie priorít Parlamentu.

16.    Spravodajcovia pre rozpočty na roky 2009 a 2010 by chceli upozorniť, že dostupnosť prostriedkov na nové PP a PA priamo súvisí so želaním EP, aby pokračovalo financovanie existujúcich PP a PA. Je preto veľmi dôležité, aby sme už v ranej fáze príprav na rozpočtový postup na rok 2010 vedeli o akýchkoľvek projektoch/akciách, ktoré si prípadne nezaslúžia pokračovanie v roku 2010.

17.    Úspech Parlamentu v súvislosti s pilotnými projektmi a prípravnými akciami by sa nemal merať podľa počtu PP/PA schválených v pléne. Spravodajcovia skôr odporúčajú zamerať sa na kvalitu, uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu navrhovaných PP/PA, ktoré by sa mohli zlepšiť, ak dostupné prostriedky na jednotlivé projekty/akcie nedosiahnu kritickú sumu.

18.    Spravodajcovia dúfajú, že Výbor pre rozpočet v úzkej spolupráci s ostatnými výbormi EP bude schopný čo najskôr zostaviť zoznam pilotných projektov a prípravných akcií pre rozpočtový postup na rok 2010.

                                                                                                                             Status

  Rozpočtový riadok a názov                                                    2008   2009   2010                              Rozpočet na rok 2009    Predbežný návrh rozpočtu na rok 2010

                                                                                                         PILOTNÉ PROJEKTY

 1a: Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

 02 02 03 01                                                                   CPP     CPP     CPP                                       p.m.                       p.m.  p.m.  p.m.

 Konsolidácia vnútorného trhu — Pilotný projekt

 spolupráce a spájania malých a stredných

 podnikov (MSP)

 02 02 03 03                                                                   CPP     CPP     CPP                                       p.m.                  750.000  p.m.  p.m.

 Pilotný projekt — Prenos odborných znalostí prostredníctvom tútorstva

 malých a stredných podnikov

 02 02 03 04                                                                   PP2     CPP     CPP                                       p.m.                1.000.000  p.m.  850.000

 Erasmus pre mladých podnikateľov

 02 02 05 01                                                                   CPP     CPP     CPP                                       p.m.                  180.000  p.m.  p.m.

 Program rozšírenia pre malé a stredné

 podniky (MSP)

 02 02 05 05                                                                   PP2     CPP     CPP                                       p.m.                  560.000  p.m.  p.m.

 Pilotný projekt — Opatrenia na podporu spolupráce

 a partnerstiev medzi mikropodnikmi, malými a strednými

 podnikmi

 02 02 06                                                                        CPP     CPP     CPP                                       p.m.                  131.000  p.m.  p.m.

 Pilotný projekt — Oblasti znalostí

 02 02 10                                                                                           xx/??                                      p.m.                       p.m.  p.m.  p.m.

 Pilotný projekt — Prenos technológií

 02 02 12                                                                        PP1     PP2     CPP                                       p.m.                  250.000  p.m.  p.m.

 Pilotný projekt — Zlepšenie prístupu samostatne zárobkovo činných osôb

 a malých podnikov pôsobiacich v stavebníctve k poisteniu