o iniciatíve Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Maďarskej republiky, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s cieľom prijať rozhodnutie Rady vytvoriť Európsku sieť na prevenciu kriminality (EUCPN) a zrušiť rozhodnutie 2001/427/SVV
(11421/2009 – C7-0109/2009 – 2009/0812(CNS))
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o iniciatíve Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Maďarskej republiky, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska s cieľom prijať rozhodnutie Rady vytvoriť Európsku sieť na prevenciu kriminality (EUCPN) a zrušiť rozhodnutie 2001/427/SVV
– so zreteľom na iniciatívu Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Maďarskej republiky, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (11421/2009),
– so zreteľom na článok 39 ods. 1 a článok 34 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0109/2009),
– so zreteľom na články 100 a 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0072/2009),
A. keďže návrh rozhodnutia Rady na vytvorenie Európskej siete na predchádzanie trestnej činnosti (EUCPN) a zrušenie rozhodnutia 2001/427/SVV nastoľuje otázky týkajúce sa obsahu aj postupov vzhľadom na to, že nie je dostatočne ambiciózny, a keďže Lisabonská zmluva (článok 84 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ktorá podľa očakávania vstúpi do platnosti 1. decembra 2009 a udelí Parlamentu spolurozhodovacie právomoci (podľa riadneho legislatívneho postupu), ustanoví nový právny základ pre oblasť predchádzania trestnej činnosti;
1. zamieta iniciatívu Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Maďarskej republiky, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;
2. vyzýva Belgické kráľovstvo, Českú republiku, Spolkovú republiku Nemecko, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Maďarskú republiku, Holandské kráľovstvo, Slovenskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, aby svoju iniciatívu vzali späť;
3. žiada Radu, aby iniciatívu formálne neprijala skôr, než Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti, aby bolo možné záverečný akt finalizovať, a tak zabezpečiť úplnú úlohu a kontrolu Súdneho dvora Európskej únie, Komisie a Parlamentu (protokol k Lisabonskej zmluve o prechodných ustanoveniach). V takom prípade sa Rada zaväzuje posúdiť všetky ďalšie návrhy, najmä návrhy na vytvorenie observatória naliehavým postupom;
4. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii a vládam Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Maďarskej republiky, Holandského kráľovstva, Slovenskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva, a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Európska sieť na prevenciu kriminality
Európska sieť na prevenciu kriminality (EUCPN) bola vytvorená v roku 2001 rozhodnutím Rady 2001/427/SVV(1). Rozhodnutie potvrdzuje, že cieľom siete EUCPN je:
– uľahčovať na národnej aj európskej úrovni spoluprácu a výmenu informácií v súvislosti s predchádzaním trestnej činnosti;
– zhromažďovať a analyzovať príslušné informácie zamerané na výmenu osvedčenej praxe;
– organizovať konferencie, semináre, stretnutia, iniciatívy a aktivity, ktoré podnecujú a podporujú výmenu skúseností a osvedčenej praxe;
– poskytovať poradenstvo Rade a Komisii v oblasti predchádzania trestnej činnosti.
Na tieto účely stanovilo rozhodnutie štruktúru EUCPN založenú na kontaktných miestach určených Komisiou (jedno) a členskými štátmi (najviac tri národné kontaktné miesta na členský štát), ktoré musia zahŕňať aspoň jedného zástupcu príslušných národných orgánov zodpovedných vo všetkých aspektoch za predchádzanie trestnej činnosti, kým ostatné kontaktné miesta sa môžu určiť v radoch vedcov alebo špecializovaných vysokoškolských učiteľov či iných pracovníkov z oblasti predchádzania trestnej činnosti. Členské štáty boli teda povinné zapojiť do predchádzania trestnej činnosti vedcov, vysokoškolských učiteľov a iných aktérov z tejto oblasti, ako sú mimovládne organizácie, miestne orgány a tretí sektor. Europol a Európske centrum pre drogy a drogovú závislosť sa, podobne ako ďalšie kompetentné orgány, takisto podieľali na tejto činnosti.
V roku 2005 sa sieť podrobila vnútornej reforme svojej štruktúry, ktorá viedla k ustanoveniu dvoch stálych výborov – jedného pre pracovný program a druhého pre výskum, kým správa webovej stránky(2) prešla z Komisie na Spojené kráľovstvo, ktoré odvtedy zabezpečuje jej aktualizáciu.
V roku 2007 uskutočnili národní zástupcovia poslednú vnútornú kontrolu zameranú na efektívnosť EUCPN, z ktorej vyplynulo, že je potrebné posilniť sekretariát (dovtedy tvorený jedným pracovníkom Komisie zaoberajúcim sa sieťou na čiastočný úväzok), a ktorá vyzdvihla nutnosť zaoberať sa otázkou financovania stálych výborov a národných zástupcov.
V marci 2009 bolo uverejnené externé hodnotenie fungovania EUCPN, ktoré na jednej strane vyzdvihlo ciele a úlohy, ktorými bola sieť poverená a ktoré vykonáva, no ktoré na druhej strane odhalilo organizačný nedostatok siete, ktorý zamedzil úplnému rozvoju jej potenciálu a vplyvu. Správa z externej kontroly poukázala okrem iného na nedostatok prideľovaných prostriedkov, neefektívnosť sekretariátu, chýbajúcu snaha zo strany národných zástupcov, príliš jednoduchý pracovný program, outsourcing výskumu trestnej činnosti (výskumu sa venuje jeden výskumný pracovník Viedenskej univerzity na polovičný úväzok – dva pracovné dni z piatich).. V hodnotení sa uvažovalo aj o možnosti zrušenia siete.
Sieť teda vytvorila pracovnú skupinu na preskúmanie odporúčaní, ktoré vyplynuli z externého hodnotenia z marca 2009, a skonštatovala, že bude potrebná modifikácia zakladajúceho aktu siete. Navrhlo sa predovšetkým vytvorenie vonkajšieho sekretariátu financovaného z prostriedkov na programy Spoločenstva – Prevencia a boj proti trestnej činnosti (v rámci všeobecného programu Bezpečnosť a ochrana slobôd). Hoci niektoré členské štáty uvažovali aj o možnosti sieť zrušiť z dôvodu všeobecnej nespokojnosti s neplnením stanovených cieľov, určitá skupina členských štátov predložila návrh reformy EUCPN a švédske predsedníctvo EÚ zahrnulo tento návrh k prioritným opatreniam, ktoré sa musia prijať počas jeho polroka predsedníctva, teda ešte pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.
Návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa zriaďuje Európska sieť na prevenciu kriminality (EUCPN) a ktorým sa ruší rozhodnutie 2001/427/SVV
Uvedený návrh predpokladá zrušenie rozhodnutia 2001/427/SVV. K niekoľkým zmenám, ktoré sa v dokumente navrhujú, patrí obmedzená zmena štruktúry siete prostredníctvom vytvorenia externého sekretariátu, ako aj pokus objasniť funkcie, úlohy a povinnosti siete a jej vnútorných orgánov.
V navrhovanej novej – a komplikovanej – štruktúre bude sieť zložená zo sekretariátu, kontaktných miest vymenovaných jednotlivými členskými štátmi a správnej rady. Správnu radu tvoria národní zástupcovia vymenovaní členskými štátmi a predsedá jej predseda (menovaný spomedzi národných zástupcov), ktorý vedie výkonný výbor (zložený z ďalších, maximálne šiestich členov správnej rady a jedného zástupcu Komisie). Treba poznamenať, že v návrhu novej štruktúry sa zamieňajú kontaktné miesta s národnými zástupcami. Okrem toho sa čiastočne odstránili odkazy na účasť expertov, akademikov, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti na národnej aj európskej úrovni. Okliešťujú sa aj niektoré štruktúrne prepojenia medzi sieťou a ostatnými inštitúciami a orgánmi Spoločenstva, ktoré sa zaoberajú oblasťou trestnej činnosti a jej prevenciou. V rozhodnutí sa predovšetkým vôbec nepredpokladá spolupráca s Európskym parlamentom. Navyše bola vynechaná aj podmienka znalosti jazykov, ktorá bola v predchádzajúcom rozhodnutí obsiahnutá.
V diskusiách o návrhu medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré prebiehali v sídle Rady, sa ako najdiskutovanejší a najkontroverznejší ukázal problém sekretariátu, jeho financovania, možnosti outsourcingu, jeho nezávislosti a úlohy jeho spravovania, ktorú by mali vykonávať Komisia a Rada, ako aj záležitosti týkajúce sa zamestnancov.
Stanovisko spravodajkyne
Spravodajkyňa vyjadruje hlboké sklamanie nad skutočnosťou, že sieť nebola schopná fungovať v súlade so zakladajúcim rozhodnutím a očakávaniami a prispievať tak k plneniu dôležitého cieľa predchádzania trestnej činnosti v Európskej únii. Chýbajúca spolupráca medzi Komisiou, Radou a členskými štátmi prispela k vytvoreniu stavu zásadnej sabotáže siete a všeobecného cieľa Európskej únie bojovať proti trestnej činnosti vrátane organizovanej trestnej činnosti jej predchádzaním. Prevencia kriminality, najmä organizovanej, nesmie byť obmedzená len na výmenu osvedčenej praxe na podujatiach s chabou účasťou a zlou organizáciou, na ktorých sa zúčastňujú národní zástupcovia, ktorí nedokážu medzi sebou komunikovať z dôvodu neznalosti jazykov, v dôsledku čoho sa celá iniciatíva zužuje len na výlety národných štátnych úradníkov. Nedostatočné zapojenie občianskej spoločnosti, akademickej obce, mimovládnych organizácií, chýbajúci preklad dokumentov a informácií na webovej stránke siete, nenáležitá príprava materiálov o prevencii (napríklad dokumentov pre školy, vyučujúcich a študentov), patria k faktorom, ktoré prispievajú k tomu, že sieť sa v porovnaní s ostatnými inštitúciami a príslušnými aktérmi z tejto oblasti zdá byť utajovaná.
Návrh sa javí ako absolútne neadekvátny na vyriešenie problémov, ktoré vyplynuli z opakovaných hodnotení siete, čo je jasný znak uvedomovania si nefungovania siete, pretože namiesto ponuky vhodných riešení celý problém ešte viac komplikuje. Spravodajkyňa je okrem toho presvedčená, že na zabezpečenie fungovania siete je nutné jednoznačne posilniť jej právomoci, aby sa mohla zaoberať aj predchádzaním organizovanému zločinu, ktorý sa v mnohých európskych štátoch čoraz viac šíri, a to najmä po zastavení činnosti fóra na prevenciu organizovaného zločinu. Spravodajkyňa odsudzuje odmietavý postoj niektorých členských štátov a obáva sa, že v jeho pozadí je v skutočnosti neochota pripustiť si a riešiť problém postupujúceho a obávaného prenikania zločineckých organizácií do čoraz viacerých európskych štátov.
Švédske predsedníctvo trvá na tom, aby Európsky parlament schválil uvedené rozhodnutie ešte pred vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti. Spravodajkyňa s tým zásadne nesúhlasí, keďže vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti je momentálne záležitosťou už len niekoľkých dní. Z medziinštitucionálneho hľadiska sa od EP požaduje vzdať sa inštitucionálnych práv, ktoré mu udeľuje nová zmluva v oblasti predchádzania trestnej činnosti: spolurozhodovacie právomoci. Spravodajkyňa by mohla s takýmto postupom súhlasiť len v prípade, ak by sa Komisia a Rada zaviazali predložiť okamžite po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti ambiciózny návrh vychádzajúci z návrhu vytvoriť monitorovacie stredisko trestnej činnosti, najmä organizovanej, ktoré by malo plné kompetencie a právomoci, s jasne stanovenými právomocami pri zhromažďovaní, porovnávaní, hodnotení a odporúčaní údajov a informácií.
Tak, ako sa EP hodlá zasadzovať o návrhy Europolu a ako už vopred zvážili niektoré členské štáty a inštitúcie, spravodajkyňa sa domnieva, že po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá určuje konkrétny právny základ pre túto oblasť, bude potrebné zamietnuť iniciatívu a zaoberať sa vážnejšie, štrukturálnejšie a ambicióznejšie reformou siete, a to na základe náležitej a skutočnej európskej politiky pre prevenciu kriminality vrátane organizovanej kriminality a terorizmu. Takýmto spôsobom a bez ďalšieho predlžovania absolútne neuspokojivého stavu budú môcť Európsky parlament a Rada spolurozhodovacím postupom oveľa lepšie podnikať konkrétne kroky v boji proti zločinnosti prostredníctvom prevencie v Európskej únii a vytvorenia monitorovacieho strediska trestnej činnosti, organizovaného zločinu a prevencie.
Jan Philipp Albrecht, Sonia Alfano, Vilija Blinkevičiūtė, Louis Bontes, Emine Bozkurt, Simon Busuttil, Carlos Coelho, Cornelis de Jong, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Cornelia Ernst, Kinga Gál, Kinga Göncz, Sylvie Guillaume, Jeanine Hennis-Plasschaert, Salvatore Iacolino, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Timothy Kirkhope, Juan Fernando López Aguilar, Monica Luisa Macovei, Claude Moraes, Antigoni Papadopoulou, Georgios Papanikolaou, Jacek Protasiewicz, Carmen Romero López, Judith Sargentini, Csaba Sógor, Renate Sommer, Rui Tavares, Axel Voss, Manfred Weber, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní
Alexander Alvaro, Andrew Henry William Brons, Ioan Enciu, Ana Gomes, Nadja Hirsch, Monika Hohlmeier, Ramón Jáuregui Atondo, Franziska Keller, Petru Constantin Luhan, Cecilia Wikström
Náhradníci (čl. 187 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní