Postup : 2009/2105(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0029/2010

Predkladané texty :

A7-0029/2010

Rozpravy :

PV 24/03/2010 - 18
CRE 24/03/2010 - 18

Hlasovanie :

PV 25/03/2010 - 8.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0088

SPRÁVA     
PDF 223kDOC 166k
3. marca 2010
PE 430.362v02-00 A7-0029/2010

o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov: akú stratégiu zvoliť?

(2009/2105(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajca: Giancarlo Scotta'

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov: akú stratégiu zvoliť?

(2009/2105(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. mája 2009 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov (KOM(2009)0234),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 15. októbra 2008 o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: normy pre výrobky, požiadavky na hospodárenie a systémy kvality (KOM(2008)0641),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2009 o zabezpečení kvality potravinárskych výrobkov vrátane harmonizácie alebo vzájomného uznávania noriem(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 1998 o politike v oblasti kvality poľnohospodárskych a agropotravinárskych výrobkov(2),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z októbra 2008 o systémoch certifikácie kvality potravín,

–   so zreteľom na výsledok kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (KOM(2008)0040),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0029/2010),

A. keďže Európska únia má najvyššie normy kvality potravinárskych výrobkov na svete, ktoré vyžadujú európski spotrebitelia a ktoré predstavujú prostriedok, ako čo najviac zvýšiť pridanú hodnotu,

B.  keďže podpora malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, ktoré uspokojujú miestne požiadavky na objem výroby a spotreby, udržiava tradičné a empirické spôsoby poľnohospodárstva a zabezpečuje ich uplatňovanie v súlade s najprísnejšími zásadami kvality a bezpečnosti;

C. keďže kvalitné európske výrobky sú súčasťou živého kultúrneho a gastronomického dedičstva Európskej únie a predstavujú dôležitú zložku hospodárskeho a sociálneho života mnohých európskych regiónov, pretože podporujú činnosti, ktoré sú priamo prepojené s regionálnou realitou, najmä vo vidieckych oblastiach,

D. keďže súčasná politika distribučných reťazcov ovplyvňuje šance malých výrobcov dosiahnuť širšiu cieľovú skupinu;

E.  keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o bezpečnosť potravín, ale aj o pôvod potravinárskych výrobkov a metódy ich výroby; keďže Európska únia už zareagovala na tento trend tým, že zaviedla štyri označenia kvality a pôvodu potravín, a to chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO), zaručenú tradičnú špecialitu (ZTŠ) a ekologické poľnohospodárstvo,

F.  keďže spotrebiteľ si tieto certifikačné systémy spája so zárukou vyššej kvality,

G. keďže je možné využívať nové technológie na uvádzanie podrobných informácií o pôvode a vlastnostiach rôznych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,

Všeobecné poznámky

1.  víta oznámenie Komisie a zaradenie viacerých odporúčaní Parlamentu do tohto oznámenia v nadväznosti na diskusiu, ktorá sa začala zelenou knihou o kvalite poľnohospodárskych výrobkov; vyjadruje želanie, aby sa opatrenia, ktoré Parlament navrhol vo svojom uznesení, zaviedli čo najskôr, aby sa do praxe účinne premietli reakcie, ktoré poľnohospodári a výrobcovia vyjadrili v priebehu konzultačného procesu, s cieľom posúdiť vhodnosť, potrebu a primeranosť navrhovaného regulačného rámca a aby sa pritom zohľadnili dôsledky hospodárskej krízy a nutnosť nevytvárať ďalšie náklady a záťaž pre výrobcov;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie v záujme zjednodušenia, ktoré by mohlo byť kontraproduktívne, len čiastočne zohľadňuje potreby, ktoré vyslovili dotknuté sektory po uverejnení zelenej knihy;

3.  zdôrazňuje, že kvalita je kľúčovou otázkou pre celý potravinový reťazec a podstatným prínosom pre konkurencieschopnosť európskych agropotravinárskych výrobkov; domnieva sa, že kvalita môže byť pre európskych výrobcov základom pre významné obchodné výhody a môže nepriamo prispieť k rozvoju vidieka;

4.  domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kvality môže hospodárstvu európskych regiónov pomôcť dosiahnuť zvýšenú konkurencieschopnosť a pridanú hodnotu; že kvalitná poľnohospodárska a agropotravinárska výroba je pre mnohé vidiecke oblasti s obmedzenými výrobnými možnosťami často jedinou šancou; ďalej považuje kvalitu za hybnú silu rozmanitosti výroby a prostriedok rozvoja schopností pracovnej sily;

5.  žiada, aby sa v Európskej únii posilnila politika kvality, pretože vo významnej miere povzbudzuje európskych výrobcov k tomu, aby zlepšili svoje úsilie v oblasti kvality, potravinovej bezpečnosti a šetrnosti voči životnému prostrediu; nazdáva sa, že táto politika môže prispieť k výraznému zvýšeniu pridanej hodnoty európskej agropotravinárskej výroby na trhu, ktorý sa stále viac globalizuje;

6.  je presvedčený, že politika v oblasti kvality môže viesť k významnému vývoju v európskom poľnohospodárstve, keďže táto oblasť produkuje veľký objem poľnohospodárskych výrobkov, ktoré v prípade chránených zemepisných označení už prekročili 14 miliárd EUR;

7.  nazdáva sa, že zavedenie rôznych úrovní ochrany európskych označení kvality by mohlo viesť k vzniku nespravodlivých situácií, najmä ak sa budú zohľadňovať predovšetkým ekonomické kritériá; preto sa nazdáva, že všetky zemepisné označenia by sa mali uznávať rovnako;

8.  domnieva sa, že vzhľadom na stále otvorenejší trh je nevyhnutné, aby Únia na rokovaniach v rámci WTO bránila zásadu účinnej ochrany kvalitných výrobkov prostredníctvom ustanovení o ochrane duševného vlastníctva;

9.  zdôrazňuje, že pri rokovaniach s WTO sa Komisia musí usilovať, aby sa dosiahla dohoda o „neobchodných záujmoch“, ktorá zabezpečí, že dovážané poľnohospodárske výrobky budú zodpovedať rovnakým požiadavkám EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia, aké sa vyžadujú od poľnohospodárskych výrobkov vyrobených v Únii;

10. domnieva sa, že nová politika EÚ v oblasti kvality by mala byť otvorenejšia voči výrobkom z nových členských štátov, ktoré získali prístup k systému registrácie zemepisných označení len pred niekoľkými rokmi; zastáva názor, že požiadavky, ktoré je nutné splniť pri registrácii výrobku, by mali byť transparentné a pochopiteľné nielen pre žiadateľov (výrobcov), ale aj pre spotrebiteľov;

11. podporuje intenzívnejšiu kontrolu a koordináciu medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby dovážané potravinárske výrobky spĺňali kvalitatívne a bezpečnostné normy EÚ, ako aj environmentálne a sociálne normy;

12. zdôrazňuje potrebu noriem kvality, ktoré zabezpečia efektívnu komunikáciu so spotrebiteľmi o spôsobe výroby výrobkov a budú podnetom na zlepšenie týchto noriem, čím prispejú k širším cieľom politiky EÚ;

13. domnieva sa, že európska politika kvality musí byť úzko spojená s reformou SPP po roku 2013; zastáva názor, že v kontexte tejto politiky musí EÚ ponúknuť finančnú podporu na dosiahnutie vysokej kvality agropotravinárskej výroby; domnieva sa, že takáto podpora by mala mať podobu rozvoja, diverzifikácie a stimulovania dostupnosti druhého piliera SPP, najmä čo sa týka modernizácie poľnohospodárskych podnikov a vytvárania a rozvoja mikropodnikov na vidieku; zdôrazňuje, že finančná podpora vývoja kvality výrobkov môže pomôcť posunúť polosamozásobiteľských poľnohospodárov k trhovej orientácii; zastáva názor, že organizácie výrobcov potrebujú väčšiu podporu najmä na to, aby malí výrobcovia neboli znevýhodňovaní;

14. zdôrazňuje, že rozmanitosť musí zostať základným prínosom Európy a že je nutné uznať a chrániť všetky kvalitné výrobky, ktoré spĺňajú kritériá vymedzené Európskou úniou; domnieva sa, že je nutné, aby SPP po roku 2013 podporovala politiku kvality, a najmä úsilie výrobcov o ekologickejšie metódy výroby; zdôrazňuje, že regióny sú partnermi SPP a spolufinancujú a riadia rozvoj vidieka; doplňuje, že vzhľadom na zemepisnú blízkosť sú regióny partnermi výrobcov, a predovšetkým výrobcov tradičných a ekologických výrobkov; domnieva sa, že regióny by sa mali zapojiť do uznávania a propagácie výrobkov s označením, tradičných výrobkov a ekologických výrobkov;

Požiadavky EÚ na poľnohospodársku výrobu a obchodné normy

15. zdôrazňuje, že je potrebné oficiálne uznať úsilie európskych výrobcov, pokiaľ ide o plnenie požiadaviek EÚ na poľnohospodársku výrobu, ktoré sa týkajú noriem kvality, životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia;

16. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o rôznych riešeniach, vďaka ktorým by európski výrobcovia mali možnosť uvádzať na svojich výrobkoch informáciu o záväzku k dosahovaniu kvality, bezpečnosti potravín a dodržiavaniu všetkých európskych výrobných noriem vrátane možnosti využívať logo EÚ na označenie kvality, čo by malo byť možné výlučne pre poľnohospodárske výrobky, ktoré sú celé vyrobené v EÚ, a keďže logo by dosvedčovalo dodržiavanie legislatívy podliehajúce úradným kontrolám, nemalo by za žiadnych okolností predstavovať ďalšie náklady pre hospodárske subjekty ani finančné alebo administratívne zaťaženie pre členské štáty vykonávajúce kontroly;

17. domnieva sa, že poľnohospodárske výrobky Európskej únie samy osebe spĺňajú normy kvality, pretože sa vyrábajú podľa právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o kvalitu výrobkov, trvalo udržateľnú výrobu, ekologické a zdravotné podmienky (cross-compliance); okrem toho prostredníctvom pestovania poľnohospodárskych výrobkov sa zachová tradičný krajinný ráz Európy; vzhľadom na tieto kritériá by mala existovať možnosť označenia kvality pod názvom „vypestované (vyrobené) v Európe“;

18. domnieva sa, že sektorové obchodné normy hrajú dôležitú úlohu vo výrobnom reťazci, a preto by sa mali zachovať; zabezpečujú transparentnosť zmien na trhu a umožňujú kupujúcim porovnávanie cien, veľkosti a kvality výrobkov a zaručujú v oblasti európskej hospodárskej súťaže rovnaké podmienky;

19. ľutuje takmer úplné zrušenie pravidiel Spoločenstva pre uvádzanie na trh v odvetví ovocia a zeleniny; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začali podrobnú diskusiu na posúdenie dôsledkov tohto opatrenia a v prípade potreby obnovili pevný rámec Spoločenstva, ktorý zlepší transparentnosť obchodných činností a vytvorí „spoločný jazyk“ pre prevádzkovateľov, ako aj kritériá kvality, ktoré budú prijateľné pre spotrebiteľov;

20. podporuje myšlienku zaviesť dodatočné nepovinné vyhradené označovanie, najmä zavedenie jasnej definície a používanie označení „horský“ „ostrovný“ a „nízkouhlíkový“, ako aj prijatie usmernení EÚ o ich používaní; podporuje taktiež harmonizáciu označenia „horský“ na úrovni Spoločenstva, keďže v súčasnosti je upravené v právnych predpisoch len niektorých členských štátov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o ďalšom vývoji označovania tzv. uhlíkovej stopy, čím by sme sa priblížili ku komplexnejšiemu označovaniu tzv. ekologickej stopy, keďže označovanie. ktoré uvádza len množstvo uhlíka, sa netýka iných kľúčových environmentálnych aspektov, ako je napríklad vplyv na vodné zdroje a biodiverzitu;

21. považuje za potrebné podporiť dobrovoľné označovanie ostatných systémov výroby, ktoré berú ohľad na životné prostredie a zvieratá, ako je to v prípade tzv. integrovanej výroby, pasenia zvierat a poľnohospodárstva v horských oblastiach;

22. domnieva sa, že výrobky z horských oblastí a oblastí bez GMO by mali byť chránené; vyzýva Komisiu, aby preto vyvinula všetko úsilie na zabezpečenie primeranej ochrany týchto oblastí;

23. žiada Komisiu, aby začala zvažovať možnosť zavedenia indikátorov kvality spojených so sociálnymi podmienkami výroby, t. j. príjmami výrobcov a zmluvnými vzťahmi medzi výrobcami, spracovateľmi a distribútormi;

24. naliehavo žiada, aby sa spotrebiteľom poskytovali všetky dôležité dostupné informácie, je za zavedenie záväzných právnych predpisov na označovanie „miesta poľnohospodárskej výroby“ pri jednotlivých primárnych produktoch; domnieva sa, že sa to musí uskutočniť spôsobom, ktorý zohľadní náklady takéhoto celoeurópskeho opatrenia, ako aj osobitosti konkrétnych sektorov;

25. pripomína, že označovanie miesta poľnohospodárskej výroby sa už úspešne zaviedlo v krajinách, ako sú Austrália a USA, a že je povinné v prípade niektorých poľnohospodárskych výrobkov v EÚ;

26. poukazuje na to, že uvádzať doplňujúce a špecifické informácie je dobrovoľné a že sa nesmie uvádzať príliš veľa informácií; domnieva sa, že najmä označenie kvality EÚ by malo byť naďalej jednoznačne a prednostne identifikovateľné;

27. je presvedčený, že by sa mali zvážiť aj alternatívne metódy poskytovania informácií, ako sú informácie prostredníctvom internetu, čiarkového kódu alebo účtovného dokladu;

28. žiada Komisiu o vypracovanie podrobnej technickej a hospodárskej štúdie s cieľom zabezpečiť, aby v dôsledku nových právnych predpisov nevznikali potravinárskemu priemyslu, a najmä malým a stredne veľkým výrobcom, príliš veľké náklady; takáto štúdia by sa mohla zaoberať možnosťou zavedenia povinného označovania miesta poľnohospodárskej výroby na spracovaných výrobkoch, ktoré obsahujú „podstatné zložky“ (t. j. zložky potravinárskeho výrobku, ktorá tvorí viac než 50 % sušiny výrobku) alebo „charakteristické zložky“ (t. j. zložky, ktorú spotrebiteľ zvyčajne spája s názvom potraviny), ako je uvedené v článku 2 navrhovaného nariadenia EÚ o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

29. žiada, aby zjednodušenie noriem a posilnenie dôveryhodnosti značky kvality EÚ dopĺňali už existujúce certifikáty či označenia miestneho, regionálneho alebo národného pôvodu v členských štátoch;

30. žiada Komisiu, aby zachovala konzistentnosť vo svojich návrhoch v oblasti politiky kvality poľnohospodárskych výrobkov, pokiaľ ide o prístup k označovaniu krajiny pôvodu a navrhované nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom; domnieva sa, že politika kvality poľnohospodárskych výrobkov by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý zohľadní náklady takejto novej politiky, ako aj osobitosti vybraných odvetví, napríklad odvetvia spracovaných poľnohospodárskych výrobkov;

Zemepisné označenia a tradičné špeciality

31. považuje systém chráneného označenia pôvodu a systém zemepisného označenia za jeden z nástrojov SPP, ktorého účelom je podpora rozvoja vidieckych oblastí, ochrana kultúrneho dedičstva regiónov a podpora diverzifikácie zamestnanosti vo vidieckych oblastiach;

32. domnieva sa, že zemepisné označenia majú pre európske poľnohospodárstvo značný význam; je toho názoru, že tri systémy registrácie geografických označení (pre vína, liehoviny a poľnohospodárske výrobky a potraviny) by sa mali zachovať v súčasnej podobe;

33. domnieva sa, že súčasný systém EÚ na ochranu výrobkov so zemepisným označením (ZO) by sa mal zachovať a že ochrana na úrovni EÚ by sa mala poskytovať všetkým ZO; takisto sa domnieva , že by sa nemali zriaďovať paralelné národné alebo regionálne systémy uznávania, pretože by mohli vzniknúť rôzne úrovne ochrany; domnieva sa, že nie je potrebné zavádzať ďalšie systémy certifikácie potravín Spoločenstva, pretože by znehodnotili existujúce systémy a mýlili spotrebiteľov;

34. ďalej sa domnieva, že aj dva existujúce nástroje – chránené označenie pôvodu (CHOP) a chránené zemepisné označenie (CHZO) – by sa mali v budúcnosti zachovať vzhľadom na to, že sú veľmi uznávané a úspešné; domnieva sa, že je potrebné zaviesť pre spotrebiteľa jasnejšie rozlíšenie medzi CHOP a CHZO a že sa to dá dosiahnuť celkovým informačným a propagačným úsilím za účasti finančnej podpory Spoločenstva v kontexte medzinárodného trhu a tretích krajín, o. i. zvýšením podielu spolufinancovania Spoločenstva;

35. domnieva sa, že by sa mali doplniť súčasné pravidlá EÚ o ZO, aby sa zabezpečilo plné uznanie a posilnenie úlohy organizácií, ktoré členské štáty ustanovili, alebo ich uznávajú za organizácie zodpovedné za riadenie, ochranu a/alebo propagáciu práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z registrácie ZO;

36. domnieva sa, že skúsenosti výrobcov ukázali, že riadenie kvality výrobkov prostredníctvom špecifikácií CHOP a CHZO ani účinnosť ochrany pred ich protiprávnym prisvojovaním nepostačujú na ďalší rozvoj výrobkov so zemepisným označením; domnieva sa, že je nutné zmeniť a doplniť legislatívu EÚ, aby členské štáty mohli uznať a posilniť náležitú úlohu organizácií, ktoré ustanovili alebo uznali za zodpovedné za riadenie, ochranu a/alebo propagáciu ZO a práv duševného vlastníctva, a povoliť týmto organizáciám, aby prispôsobili výrobný potenciál trhovému dopytu na základe spravodlivých a nediskriminačných pravidiel;

37. navrhuje posilniť úlohu konzorcií držiteľov zemepisných označení(3) a stanoviť právne predpisy, pokiaľ ide o riadenie množstva a používanie zemepisných označení pri spracovaných výrobkoch; domnieva sa, že konzorciá by mali byť schopné hrať určitú úlohu pri koordinácii hospodárskych subjektov s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu rovnováhu medzi množstvom výrobkov vyrobených a uvedených na trh a množstvom, ktoré dokážu trhy absorbovať, ako aj v prípade propagačných akcií zameraných na poľnohospodárov a spotrebiteľov; domnieva sa, že toto by efektívnejšie zaručilo dlhodobú životaschopnosť rôznych štádií výroby, spracovania a distribúcie, čo je dôležité v živote vidieckych oblastí; dopĺňa, že kontrola kvantity je jednou z požiadaviek kontroly kvality; domnieva sa, že definícia úlohy konzorcií by mala byť súčasťou právnych predpisov Spoločenstva; domnieva sa, že postupy a skúsenosti získané v členských štátoch EÚ by sa mohli zaznamenať a použiť na vymedzenie práv a povinností konzorcií;

38. domnieva sa, že registračný proces by sa nemal pri žiadnom z týchto nástrojov dopĺňať o ďalšie kritériá, ale naopak, cieľom by malo jeho zjednodušenie; konštatuje, že súčasné postupy na registráciu CHOP/CHZO sú zložité a zdĺhavé; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby, ako možno tento proces urýchliť;

39. zdôrazňuje potrebu optimalizácie spracúvania žiadostí o registráciu, nepodporuje však myšlienku skracovať proces kontroly svojvoľným zamietaním žiadostí v počiatočnom štádiu, ak Komisia považuje žiadosť za neúplnú; ľutuje skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa počiatočné názory Komisie vytvárajú príliš narýchlo, alebo nevystihujú konkrétny prípad, čo nastáva v dôsledku neúplného pochopenia špecifických charakteristík výrobku alebo miestneho trhu;

40. žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o primeranom informovaní (označovanie a všetky ďalšie dostupné prostriedky), ktoré sa vyžaduje pri výrobkoch s CHOP/CHZO, ak sa predávajú pod súkromným obchodným názvom maloobchodného predajcu; žiada, aby v prípade CHOP a CHZO bola povinná registrácia názvu výrobcu, ak je výrobok uvádzaný na trh pod súkromným obchodným názvom maloobchodného predajcu;

41. domnieva sa, že v prípade, ak sa výrobok chránený ZO používa ako zložka iného výrobku, orgán zodpovedný za ZO alebo príslušný orgán by mali mať právomoc stanoviť pravidlá používania názvu pri predaji spracovaných výrobkov a mali by mať právomoc vykonávať špecifické kontroly, či neboli nepriaznivo zmenené vlastnosti, zovňajšok a dobré meno výrobku so ZO; domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať jasné usmernenia o používaní názvov výrobkov so ZO, používaných ako zložky spracovaných výrobkov, na označeniach, aby sa tak zabránilo zavádzaniu spotrebiteľov;

42. podporuje vypracovanie pravidiel Spoločenstva, ktoré by umožnili riadiacim orgánom ZO ustanoviť predpisy o balení svojich výrobkov s cieľom zabezpečiť, aby sa nepoškodila ich vysoká kvalita;

43. je proti navrhovanej možnosti nahradiť ZO obchodnými značkami, nakoľko ide o principiálne odlišné právne nástroje; zdôrazňuje, že je nutné lepšie vysvetliť rozdiely medzi ochrannými známkami a zemepisnými označeniami; žiada efektívnejšie uplatňovanie platných pravidiel Spoločenstva, ktoré znemožňujú, aby si subjekty, ktoré nezastupujú organizácie výrobcov CHOP/CHZO, mohli zaregistrovať ochranné známky, ak obsahujú CHOP/CHZO, alebo na ne odkazujú;

44. ďalej žiada dôkladnú úradnú ochranu ZO, ktorá by bola pre orgány vo všetkých členských štátoch povinná; želá si, aby sa táto otázka riešila predovšetkým revíziou nariadenia (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ako aj lepšou definíciou postupov kontroly vo všetkých štádiách marketingu, t. j. pred uvedením výrobkov na trh i po ňom;

45. domnieva sa, že je potrebné zachovať nástroj Zaručená tradičná špecialita (ZTŠ), pričom príslušné pravidlá registrácie si vyžadujú ďalšie zjednodušenie; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby posúdila nástroj ZTŠ, preskúmala možnosti zrýchlenia postupu vybavovania žiadostí a možnosti ponúknuť lepšiu ochranu výrobkov v rámci tohto systému, ako aj všetky ostatné prostriedky, ktoré by mohli pre výrobcov tento konkrétny systém zatraktívniť; pripomína, že ZTŠ je relatívne mladý nástroj, čo vysvetľuje jeho pomalý rozvoj; domnieva sa, že výrobcov treba s týmto nástrojom lepšie oboznámiť, aby sa mohol stať bežným prostriedkom presadzovania kvality v Európe;

46. domnieva sa, že Komisia by mala uvažovať o vytvorení európskej banky vedomostí pre staré recepty a historické spôsoby prípravy potravín, aby sa zabránilo, že sa zabudne na tradičné potraviny a spôsob ich prípravy, ktoré používali celé generácie;

47. podporuje vytvorenie nástrojov na kolektívnu propagáciu malých tradičných, miestnych a remeselných výrobkov, spojených s konkrétnymi oblasťami a pomenovaných podľa nich, v prípade ktorých by postupy udelenia CHOP/CHZO boli príliš zložité a nákladné;

48. pripomína, že niektoré ZO sú v tretích krajinách systematicky falšované; táto skutočnosť poškodzuje meno a obraz výrobkov so ZO a zavádza spotrebiteľov; zdôrazňuje, že zabezpečenie ochrany ZO v tretej krajine je pre výrobcov zdĺhavý a zložitý postup, pretože každá tretia krajina môže mať vlastný špecifický ochranný systém; žiada Európsku komisiu, aby technicky a finančne podporovala organizácie zodpovedné za ZO, aby sa uľahčilo riešenie problémov s neoprávneným užívaním;

49. žiada väčšiu ochranu zemepisných označení

-    vo WTO prostredníctvom rozšírenia ochrany podľa článku 23 dohody TRIPS na všetky ZO a ustanovenia právne záväzného multilaterálneho registra ZO a

-    v tretích krajinách prostredníctvom bilaterálnych dohôd, najmä s ekonomicky významnými krajinami;

-    podporuje cieľ Komisie zahrnúť zemepisné označenia do pôsobnosti obchodnej dohody o boji proti falšovaniu a do činnosti budúceho európskeho strediska pre monitorovanie falšovania a pirátstva a

-    domnieva sa, že pred začatím obchodných rokovaní a počas negociačného procesu by Komisia mala intenzívnejšie spolupracovať s orgánmi, ktoré zastupujú výrobcov so ZO;

-    považuje skutočný pokrok v otázke zemepisných označení za nevyhnutný predpoklad vyváženej dohody v kontexte poľnohospodárskych rokovaní WTO;

50. domnieva sa, že je nutné zintenzívniť informačné a propagačné kampane o ochrane ZO sui generis; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala koncepciu ZO v tretích krajinách, predovšetkým posilnením programov technickej pomoci v spolupráci s európskymi výrobcami ZO a/alebo ich zastupiteľskými organizáciami;

Integrovaná výroba

51. domnieva sa, že je potrebné podporovať výrobné systémy, ktoré sú ekologické a založené na racionalizácii vstupov, ako je to v prípade „integrovanej výroby“;

52. zdôrazňuje, že zavedenie právnych predpisov o integrovanej výrobe na európskej úrovni by zviditeľnilo úsilie poľnohospodárov a chovateľov EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat v porovnaní s dovozmi z tretích krajín; domnieva sa, že by mala zároveň prebiehať reklamná a marketingová kampaň na podporu európskej integrovanej výroby;

53. podporuje systémy podpory výroby kvalitných potravín s použitím kritérií udržateľnosti, ako je to v prípade integrovanej výroby; žiada, aby v záujme zjednotenia kritérií v jednotlivých členských štátoch doplnila legislatívu Spoločenstva v tejto oblasti vhodná reklamná kampaň, ktorá bude spotrebiteľa informovať o základných vlastnostiach integrovanej výroby v Európe;

Ekologické poľnohospodárstvo

54. opakuje svoje presvedčenie, že ekologické poľnohospodárstvo ponúka spotrebiteľom zdravotné prínosy a je zárukou, že vo výrobnom procese nevznikli ekologické škody spojené s používaním hnojív, a ponúka európskym poľnohospodárom významný potenciál rastu, hoci samotné nie je riešením problematiky globálnych dodávok potravín v budúcnosti; podporuje nedávne snahy vypracovať nové ekologické logo EÚ, ktoré by sa mohlo používať na všetky poľnohospodárske výrobky EÚ;

55. domnieva sa, že by mal existovať skutočný jednotný trh s ekologickými výrobkami, pričom k dosiahnutiu tohto cieľa bude významným príspevkom zavedenie povinného loga Spoločenstva; v tejto súvislosti vyjadruje podporu rámcu, ktorý ustanovilo nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/9111, a dúfa, že hoci toto nariadenie nadobudlo účinnosť len nedávno, naplní v plnom rozsahu a čo najskôr svoj legislatívny potenciál;

56. zdôrazňuje, že je povinnosťou členských štátov i EÚ podporovať kvalitné výrobky a ochraňovať ich na medzinárodnej úrovni; v tejto súvislosti sa domnieva, že v záujme spravodlivej súťaže medzi ekologickými výrobkami z EÚ a tretích krajín sú potrebné prísnejšie kontroly ekologických výrobkov z tretích krajín;

57. domnieva sa, že označovanie výrobkov pochádzajúcich z konvenčnej výroby spôsobom, ktorý budí dojem, že ide o výrobky z ekologickej výroby, poškodzuje vývoj jednotného trhu EÚ s ekologickými výrobkami; preto vyjadruje obavy v súvislosti s pokusmi rozšíriť použitie ekologickej značky aj na potraviny, ktoré neboli vyrobené v súlade so zásadami ekologickej výroby;

58. je znepokojený zvyšujúcim sa počtom súkromných ekologických označení nepotravinových výrobkov; ide o rýchlo rastúci sektor, na ktorý sa nevzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91(4); vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by sa jeho ustanovenia mali rozšíriť aj na tento sektor;

59. pripomína, že v záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami je potrebné:

–   zabezpečiť, aby ekologické výrobky z tretích krajín spĺňali rovnaké požiadavky ako ekologické výrobky z EÚ a aby sa zintenzívnilo monitorovanie;

- na surových aj spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín uvádzať krajinu pôvodu nezávisle od toho, či sa používa logo Spoločenstva pre ekologické výrobky;

- posilniť dôveryhodnosť európskeho loga prostredníctvom programov na podporu ekologických výrobkov a

- označovať nepoľnohospodárske výrobky, na ktoré sa odkazuje v súvislosti s metódami ekologickej výroby, odlišným spôsobom, než sa označujú poľnohospodárske výrobky z ekologickej výroby;

60. víta vytváranie úradov pre tradičné a ekologické výrobky na úrovni členských štátov; považuje za potrebné, aby v každom členskom štáte existovali verejnoprávne alebo súkromné orgány, uznávané výrobcami aj spotrebiteľmi, ktoré budú podporovať a overovať domácu ekologickú a kvalitnú výrobu;

61. vyzýva Komisiu, aby sa vyjadrila, akým spôsobom navrhuje podporiť miestne obchodovanie s ekologickými poľnohospodárskymi výrobkami;

Súkromné certifikačné systémy

62. zdôrazňuje, že súkromné systémy certifikácie v súčasnosti neposkytujú viac informácií o kvalite príslušných výrobkov: naopak, v mnohých prípadoch sú finančnou a administratívnou záťažou pri prístupe poľnohospodárov na trh;

63. žiada o inventár všetkých súkromných systémov certifikácie kvality, ktoré musia európski výrobcovia uplatňovať spolu so špecifikáciami kvality stanovenými v právnych predpisoch EÚ; podporuje vytvorenie legislatívneho rámca základných zásad Spoločenstva na transparentné uplatňovanie týchto súkromných systémov certifikácie;

64. podporuje iniciatívu Komisie na vypracovanie usmernení pre najlepšie metódy prevádzky všetkých systémov, ktoré súvisia s kvalitou poľnohospodárskych výrobkov; domnieva sa, že hospodárske subjekty by mali dodržiavať tieto usmernenia a ich súčasťou by mal byť súbor koncepcií s cieľom pomôcť výrobnému sektoru zvýšiť pridanú hodnotu výrobkov, podporiť vzájomné uznávanie certifikačných systémov a účasť výrobného sektora na vypracúvaní týchto systémov a prostredníctvom združení výrobcov podporiť zjednodušovanie administratívneho zaťaženia spojeného s certifikáciou, aby sa čo najviac znížili náklady poľnohospodárov;

Politika v oblasti informovania a propagácie

65. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa vo svojom oznámení nezmienila o potrebe podpory propagačných opatrení, potrebných na zhodnotenie úsilia, ktoré vynakladajú európski poľnohospodári v oblasti kvality, potravinovej bezpečnosti a životného prostredia; nazdáva sa, že treba zreformovať podporné nástroje, ktoré má k dispozícii Európska únia, aby sa zvýšila ich účinnosť; v tomto zmysle navrhuje, aby sa podpora propagácie, ktorá bola nedávno zavedená v oblasti vína, rozšírila na trh Európskej únie;

66. podporuje európsku snahu o čo najväčšiu a najefektívnejšiu propagáciu výhod politík EÚ v oblasti kvality a bezpečnosti potravín; odporúča Komisii a členským štátom, aby zvýšili úsilie pri šírení informácií a podpore kvalitatívnych noriem a noriem bezpečnosti potravín, ktoré platia pre výrobky zo Spoločenstva;

67. tieto informačné opatrenia, pokiaľ ide o ZO a ochranné známky Spoločenstva, by mohli uskutočňovať verejné a/alebo súkromné subjekty, jednotlivci alebo združenia;

68. domnieva sa, že vzhľadom na význam európskeho trhu pre výrobcov so ZO by Komisia a členské štáty mali poskytnúť dodatočné finančné zdroje na propagačné programy v rámci vnútorného trhu a pokračovať vo zvyšovaní rozpočtu na propagačné kampane v tretích krajinách;

69. zdôrazňuje, že informačná politika by mala byť zameraná nielen na spotrebiteľov, ale aj na výrobcov, keďže správanie výrobcov je úzko spojené s ich informáciami o trhu a o tom, ako spotrebitelia oceňujú kvalitu ich výrobkov;

70. zdôrazňuje možnú úlohu financovania EÚ v tejto oblasti, najmä prostriedkami dostupnými v rámci EPFRV (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka); zdôrazňuje však, že v súčasnosti sa podmienky poskytovania úverov pre malých výrobcov zhoršili v dôsledku celosvetovej finančnej krízy, čo radikálne obmedzuje ich prístup k spolufinancovaniu v rámci programov pre rozvoj vidieka; v tejto súvislosti navrhuje Komisii, aby zvážila harmonizáciu systému úverov pre poľnohospodárstvo na úrovni EÚ;

71. zasadzuje sa za podporu takých poľnohospodárskych trhov, ktoré sú priamo riadené farmármi, napr. predajných miest sezónnych miestnych výrobkov, keďže ide o prostriedok, ktorý zabezpečuje spravodlivú cenu za kvalitné výrobky a zároveň upevňuje spojenie medzi výrobkom a miestom jeho pôvodu, pričom umožňuje spotrebiteľom aj informovaný výber na základe kvality; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie trhov, kde výrobcovia môžu spotrebiteľom priamo predstaviť svoje výrobky;

72. žiada o vytvorenie programov na podporu predaja na miestnom trhu s cieľom podporiť miestne a regionálne iniciatívy spracovania a uvádzania na trh; domnieva sa, že toto by bolo možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom družstiev výrobcov vzhľadom na ich prispievanie k zvýšeniu pridanej hodnoty na vidieku;

73. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

P6_TA-PROV(2009)0098.

(2)

Ú. v. ES C 328, 26.10.1998, s. 232.

(3)

Napríklad „consortium“ v Taliansku, „consejo regulador“ v Španielsku a vo Francúzsku „organisme de défense et de gestion“ alebo„détenteur d'IG“.

(4)

Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V spojení s globalizáciou trhu a závažnou krízou, ktorá doľahla na Európu vrátane jej poľnohospodárstva, je jedným z možných riešení zo strany poľnohospodárskeho trhu klásť dôraz na kvalitu výrobkov.

Politika EÚ v oblasti kvality môže posilniť konkurencieschopnosť a vytvoriť pre európske regionálne ekonomiky pridanú hodnotu: pre mnohé vidiecke oblasti s malým počtom výrobných alternatív predstavuje naozaj len jedinú možnosť rozvoja.

Politiku kvality nemožno oddeliť od SPP ako celku, ani ju nemožno brániť pred takými novými problémami, ako je boj proti zmenám klímy, potreba uchovať biodiverzitu, otázky dodávok energie, rozvoj bioenergií a dobré životné podmienky zvierat, a v neposlednom rade hospodárenie s vodou v poľnohospodárstve ako oblasť, v ktorej spoločnosť potrebuje zlepšenie.

Tieto komplexné otázky, ako aj rastúce očakávania spotrebiteľov sa musia náležitým spôsobom zapracovať do budúcej politiky v oblasti kvality poľnohospodárskych výrobkov na základe koncepcie kvality, ktorá nie je obmedzená ani statická, ale je spojená s najvýznamnejšími potenciálmi moderného poľnohospodárstva, ktoré je v prípade Európy dynamické, bohaté a diverzifikované, a neustále sa vyvíjajúcej spoločnosti môže poskytovať nielen potraviny vysokej kvality, ale aj služby nesmiernej hodnoty.

Spravodajca víta oznámenie Komisie a začlenenie odporúčaní Parlamentu v nadväznosti na diskusiu o zelenej knihe o kvalite poľnohospodárskych výrobkov. Taktiež dúfa, že opatrenia, ktoré Parlament navrhuje v tejto správe, ktorá je výsledkom diskusií a hodnotení zástupcov rôznych združení tohto odvetvia, sa budú uplatňovať čo najskôr.

Spravodajca v prvom rade skúmal požiadavky na poľnohospodársku výrobu a obchodné normy. Predmetom úvah bol aj návrh Komisie zaviesť logo kvality EÚ pre výrobky pochádzajúce len z Európy alebo spracované len v Európe. Toto logo by predstavovalo záštitu nad európskymi výrobkami, ktoré vyhovujú normám európskej výroby, a mohlo by znamenať oficiálne uznanie úsilia európskych poľnohospodárskych výrobcov o spĺňanie vysokých výrobných noriem. Preto sa navrhuje, aby Komisia uskutočnila štúdiu možností zaviesť takéto logo, a to na základe dodržiavania kritérií kvality, ktoré sú potrebné na zabezpečenie trvalých vysokých noriem.

V súvislosti s ustanoveniami platnými pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami sa spravodajca domnieva, že tieto výrobky sú aj naďalej veľmi významné ako prostriedok na zabezpečenie transparentnosti trhových operácií a ako prostriedok, ktorý umožňuje kupujúcim, od veľkoobchodníkov až po spotrebiteľov, porovnávať ceny, veľkosť a kvalitu výrobkov a zaručiť rovnaké podmienky v celej Únii.

Spravodajca podporuje nepovinné zavedenie nových vyhradených výrazov, ako sú horské výrobky alebo nízky obsah uhlíka. Vymedzenie týchto výrazov by sa malo harmonizovať na úrovni Spoločenstva.

Spotrebitelia si často mýlia zemepisné označenie miesta, kde sa potravinársky výrobok spracoval, s miestom pôvodu poľnohospodárskeho výrobku ako takého a často nevedia, ako potravinový reťazec funguje.

Spravodajca sa domnieva, že len povinné označenie miesta výroby primárneho výrobku môže spotrebiteľom poskytnúť kompletné informácie o kvalite výrobkov, ktoré kupujú, keďže výrobky sú predmetom výrobného cyklu, ktorý má na ich vlastnosti značný vplyv, pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť potravín. Taktiež očakáva, že sa zavedú právne predpisy o označovaní miesta pôvodu spracovaných potravín.

Spravodajca ďalej preskúmal aspekt zemepisných označení a tradičných špecialít.

Zemepisné označenia majú pre európske poľnohospodárstvo veľký význam, nielen z hospodárskeho, ale aj etického, environmentálneho a sociálneho hľadiska, v súvislosti s úzkou väzbou medzi výrobkami a ich lokalitou a uchovávaním a rozvojom vidieka v kontexte tradície, histórie, chutí a jedinečných znalostí, ktoré sa odovzdávajú v priebehu rokov. Spravodajca sa preto domnieva, že tri existujúce systémy registrácie zemepisných označení by sa mali zachovať v súčasnej podobe.

Pokiaľ ide o dva uvedené nástroje, CHOP a CHZO, spravodajca navrhuje, aby sa obidva tieto systémy zemepisného označenia zachovali v oddelenej podobe, keďže vytvorením jednotného ochranného systému by sa nemuselo podariť zohľadniť špecifické rozdiely v povahe a tesnosti väzieb medzi výrobkami a zemepisnou oblasťou ich výroby, ani rôznych pravidiel týkajúcich sa výroby, spracovania a upravovania poľnohospodárskych výrobkov.

Spravodajca sa domnieva, že je žiaduce zjednodušiť predpisy, pokiaľ to znamená obmedzenie byrokratickej záťaže podnikov, čo by však nemalo viesť k žiadnemu zníženiu úrovne noriem, ktoré európski výrobcovia dosiahli vďaka značnému úsiliu a investíciám.

V súvislosti s ochranou zemepisných označení z úradnej moci ako povinnosťou orgánov všetkých členských štátov spravodajca podporuje myšlienku revízie nariadenia č. 510/2006, ako aj vymedzenia osobitných európskych postupov.

Pokiaľ ide o zemepisné označenia tretích krajín, spravodajca žiada väčšiu ochranu týchto označení, a to tak, že sa začlenia do medzinárodných registrov a budú medzinárodne uznávané v rámci systému WTO.

Spravodajca sa nakoniec zaoberal aj politikou podpory a politikou komunikácie. Verí, že v záujme presadzovania politiky Únie v oblasti kvality zohráva zásadný význam realizácia intenzívnych opatrení zameraných na vzdelávanie a informovanie spotrebiteľov o rôznych európskych označeniach a zárukách, ktoré tieto označenia predstavujú, ako prostriedok na zabezpečenie úspechu politiky kvality.

Spravodajca sa domnieva, že otázky kvality poľnohospodárskych výrobkov sú kľúčové, ak sa má zabezpečiť riadne informovanie kupujúcich a spotrebiteľov o vlastnostiach výrobkov. Celkovým cieľom je naďalej poskytovať záruku, že nákup výrobkov EÚ znamená nákup výrobkov vysokej kvality vyrobených na základe rôznych európskych regionálnych tradícií.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (28.1.2010)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov: akú stratégiu zvoliť?

(2009/2105(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Pilar Ayuso

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada, aby sa posilnila politika kvality Európskej únie, pretože vo významnej miere povzbudzuje európskych výrobcov k tomu, aby zlepšili svoje úsilie v oblasti kvality, potravinovej bezpečnosti a šetrnosti voči životnému prostrediu; nazdáva sa, že táto politika môže prispieť k výraznému zlepšeniu pridanej hodnoty európskej agropotravinárskej výroby na trhu, ktorý sa stále viac globalizuje;

2.  zdôrazňuje dôležitosť kvalitnej výroby pre zachovanie hospodárskej, sociálnej a kultúrnej siete mnohých európskych vidieckych regiónov a podčiarkuje potrebu zachovania tohto dedičstva v regiónoch so zriedkavými výrobnými alternatívami;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie v záujme zjednodušenia, ktoré by mohlo byť kontraproduktívne, len čiastočne zohľadňuje potreby, ktoré vyslovili dotknuté sektory po zverejnení zelenej knihy;

4. vyslovuje svoju podporu zachovaniu rozlišovania medzi systémom chráneného označenia

pôvodu a chráneným zemepisným označením, aby sa zabránilo zníženiu požiadaviek,

ktoré musia splniť európski výrobcovia, a aby sa naďalej zaručovalo tesné prepojenie s

daným územím; podporuje však všetky opatrenia, ktorými sa zaručí, že európsky spotrebiteľ dostane jasné informácie;

5.  odmieta zlúčenie systémov registrácie zemepisných označení vín, liehovín a potravín z dôvodu potreby zachovania osobitnosti každej z nich;

6.  nazdáva sa, že zavedenie rôznych úrovní ochrany európskych označení kvality by mohlo viesť k vzniku nespravodlivých situácií, najmä ak sa budú zohľadňovať predovšetkým ekonomické kritériá; preto sa nazdáva, že všetky zemepisné označenia by sa mali uznávať rovnako;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby rokovala o zavedení medzinárodného registra zemepisných označení v rámci Svetovej obchodnej organizácie, a podporuje zámer Komisie zahrnúť zemepisné označenia do pôsobnosti obchodnej dohody o boji proti falšovaniu a do činnosti budúceho európskeho strediska pre monitorovanie falšovania a pirátstva;

8.  zdôrazňuje, že pri rokovaniach s WTO sa Komisia musí usilovať, aby sa dosiahla dohoda o „neobchodných záujmoch“, ktorá zabezpečí, že dovážané poľnohospodárske výrobky budú zodpovedať rovnakým požiadavkám EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia, aké sa vyžadujú od poľnohospodárskych výrobkov vyrobených v EÚ;

9.  podporuje dobrovoľné uvádzanie pôvodu surovín pri spracovaných výrobkoch, ale nesúhlasí s povinným uvádzaním miesta pôvodu poľnohospodárskych výrobkov pri spracovaných a nespracovaných výrobkoch, pretože by to znamenalo vysokú záťaž pre európsky priemysel, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k pridanej hodnote, akú by toto opatrenie mohlo priniesť; je si vedomý toho, že európsky priemysel už musí čeliť prísnym požiadavkám v oblasti označovania, aby poskytoval spotrebiteľovi pravdivé informácie; domnieva sa, že dobrovoľné uvádzanie pôvodu surovín pri spracovaných výrobkoch by nemalo ohrozovať vnútorný trh;

10. domnieva sa, že politika týkajúca sa kvality poľnohospodárskych výrobkov by mala byť, napríklad v oblasti označovania, v súlade s ostatnými príslušnými právnymi predpismi EÚ; domnieva sa, že politika kvality poľnohospodárskych výrobkov by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý zohľadní náklady takejto novej politiky, ako aj osobitosti vybraných odvetví, napríklad odvetvia spracovaných poľnohospodárskych výrobkov;

11. obchodné normy Spoločenstva hrajú dôležitú úlohu vo výrobnom reťazci, pretože prispievajú k transparentnosti trhu a k spravodlivým pravidlám hospodárskej súťaže a zároveň uľahčujú spotrebiteľovi porovnanie cien, veľkostí a kvality výrobkov; preto žiada o zachovanie a posilnenie obchodných noriem Spoločenstva a nesúhlasí s tým, aby tvorba uvedených noriem zostala v rukách súkromných subjektov;

12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia napriek nesúhlasu väčšiny členských štátov už pristúpila k praktickému rušeniu noriem Spoločenstva v oblasti uvádzania na trh v odvetví ovocia a zeleniny bez toho, aby počkala na konečný výsledok diskusie o budúcnosti politiky kvality Európskej únie, čím neodôvodnene prijala rozhodnutie, ktoré konkrétne pre túto oblasť prijme Rada ministrov EÚ a Európsky parlament;

13. domnieva sa, že poľnohospodárske výrobky Európskej únie samy osebe spĺňajú normy kvality, pretože sa vyrábajú podľa právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o kvalitu výrobkov, trvalo udržateľnú výrobu, ekologické a zdravotné kritériá (cross-compliance); okrem toho prostredníctvom pestovania poľnohospodárskych výrobkov sa zachová tradičný krajinný ráz Európy; Podľa týchto kritérií by mala existovať možnosť označenia kvality pod názvom „vypestované“ (vyrobené) v Európe“.

14. víta zámer Komisie vytvoriť nové ekologické logo EÚ, ktorým by sa umožnilo odstrániť prekážky v obchodovaní s ekologickými výrobkami na jednotnom trhu; rovnako zastáva názor, že je potrebné prijať iniciatívy na podporu obchodu s ekologickými výrobkami na medzinárodnej úrovni; domnieva sa, že výrobky z tretích krajín by mali spĺňať rovnaké požiadavky, aké bude vyžadovať nové ekologické logo EÚ, a že by sa mali zvýšiť kontroly;

15. považuje za potrebné podporiť dobrovoľné označovanie ostatných systémov výroby, ktoré berú ohľad na životné prostredie a zvieratá, ako je to v prípade tzv. integrovanej výroby, pasenia zvierat a poľnohospodárstva v horských oblastiach;

16. domnieva sa, že je dôležité mať jednotné definície pre poskytované doplňujúce informácie, ako je uhlíková stopa;

17. je presvedčený, že by sa mali zohľadniť aj alternatívne metódy poskytovania informácií, ako sú informácie prostredníctvom internetu alebo na účtovných dokladoch;

18. víta zámer Komisie zaviesť v spolupráci so záujemcami usmernenia pre osvedčené postupy, ktorými by sa v rámci možností zjednotili súkromné certifikácie kvality, s cieľom umožniť výrobcom ľahšie sa prispôsobiť súčasným rozličným systémom, zaviesť vzájomné uznávanie a v najvyššej možnej miere obmedziť nezrovnalosti medzi súkromnými a oficiálnymi systémami certifikácie v oblastiach, ako sú napríklad požiadavky na životné prostredie;

19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa vo svojom oznámení nezmienila o potrebe podpory propagačných opatrení, ktoré sú značne potrebné na zhodnotenie úsilia vynaloženého európskymi poľnohospodármi v oblasti kvality, potravinovej bezpečnosti a životného prostredia; nazdáva sa, že treba zreformovať podporné nástroje, ktoré má k dispozícii Európska únia, aby sa zvýšila ich účinnosť; v tomto zmysle navrhuje, aby sa podpora propagácie, ktorá bola nedávno zavedená v oblasti vína, rozšírila na trh Európskej únie;

20. víta vytvorenie nových nepovinných vyhradených výrazov, ako je napríklad „horské poľnohospodárstvo“, a žiada, aby ich sprevádzali vhodné informačné kampane pre spotrebiteľa.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

27.1.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

János Áder, Elena Oana Antonescu, Kriton Arsenis, Pilar Ayuso, Paolo Bartolozzi, Sandrine Bélier, Sergio Berlato, Milan Cabrnoch, Martin Callanan, Nessa Childers, Chris Davies, Bairbre de Brún, Esther de Lange, Bas Eickhout, Edite Estrela, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jolanta Emilia Hibner, Karin Kadenbach, Christa Klaß, Jo Leinen, Corinne Lepage, Peter Liese, Kartika Tamara Liotard, Linda McAvan, Radvilė Morkūnaitė-Mikulėnienė, Miroslav Ouzký, Vladko Todorov Panayotov, Antonyia Parvanova, Andres Perello Rodriguez, Sirpa Pietikäinen, Mario Pirillo, Pavel Poc, Vittorio Prodi, Oreste Rossi, Dagmar Roth-Behrendt, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Theodoros Skylakakis, Bogusław Sonik, Catherine Soullie, Salvatore Tatarella, Åsa Westlund, Glenis Willmott, Marina Yannakoudakis

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian Silviu Buşoi, Bill Newton Dunn, Crescenzio Rivellini, Renate Sommer, Struan Stevenson, Michail Tremopoulos, Anna Záborská


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

22.2.2010

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Richard Ashworth, Liam Aylward, Christophe Béchu, José Bové, Luis Manuel Capoulas Santos, Vasilica Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Lorenzo Fontana, Iratxe García Pérez, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Elisabeth Jeggle, Elisabeth Köstinger, Giovanni La Via, Stéphane Le Foll, George Lyon, Miguel Angel Martínez Martínez, Gabriel Mato Adrover, Mairead McGuinness, Mariya Nedelcheva, James Nicholson, Rareş-Lucian Niculescu, Wojciech Michał Olejniczak, Georgios Papastamkos, Marit Paulsen, Britta Reimers, Giancarlo Scotta’, Alyn Smith, Csaba Sándor Tabajdi, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Salvatore Caronna, Spyros Danellis, Esther de Lange, Filip Kaczmarek, Hans-Peter Mayer, Maria do Céu Patrão Neves

Posledná úprava: 16. marca 2010Právne oznámenie